Quantcast
Channel: HNonline.sk - HNonline.sk - Správy z politiky, ekonomiky a financií
Viewing all 63120 articles
Browse latest View live

Ivan Vulev: Je to komická, ale zároveň aj tragická realita zdravotníctva

$
0
0
Zdá sa, že ani takmer po štyroch mesiacoch od vášho odchodu z NÚSCH sa situácia neupokojila, naopak, eskaluje. Vyzerá to, že váš odchod dnes ťažko znáša neurochirurgická klinika Univerzitnej nemocnice Bratislava.

Samozrejme, to sa dalo čakať. Je to však ich slobodné rozhodnutie, my ponúkame spoluprácu pre pacienta na neporovnateľnej úrovni a nevidíme žiadny racionálny dôvod, prečo spolupráca nefunguje. Tím je ten istý a materiálovo-technické a klinické zázemie neporovnateľné. Takže sa ťažko odpovedá na to, prečo má vlastne prednosta neurochirurgickej kliniky UNB problém so spoluprácou.

V médiách sa objavila zápisnica, v ktorej sa mal riaditeľ UNB vyjadriť, že je neprípustné, aby UNB o takéto veľmi dôležité výkony, teda rádiologické intervenčné výkony, najmä mozgové aneuryzmy, prišla. Údajne existuje zákaz posielania pacientov k vám.

Nejde len o mozgové aneuryzmy, ale napríklad aj o ischemické cievne mozgové príhody. Realita je však taká, že s materiálovo-technickým zabezpečením a klinickým zázemím na vykonávanie neurointervencií sa nášmu zariadeniu aktuálne nie že nevyrovná, ale nepribližuje ani jedno intervenčné pracovisko u nás. Pritom súčasný endovaskulárny tím napríklad ako prvý u nás vykonal a v roku 2013 následne uviedol nepretržitú 24/7 prevádzku, a tak postupne zaviedol do praxe na Slovensku mechanickú stent-trombektómiu akútnej ischemickej cievnej mozgovej príhody. Za obdobie piatich rokov v nepretržitej prevádzke, bez potrebného lôžkového a neurologického zázemia a aj pre pacientov UNB, vykonalo päť lekárov tohto tímu viac ako 200 stent-trombektómií a ošetrilo okolo 700 mozgových aneuryziem. Nahradiť tento tím bude ešte niekoľko rokov utópia a pacientov je toľko, že bude potrebné postupne dobudovať viacero takýchto kvalitných pracovísk. Avšak z diania nateraz je zjavné, že nie objektívne kritériá – teda materiálovo-technické a personálne zabezpečenie, ale doslova kamenná stavba s nemennou adresou je u nás jediným kritériom a „garantom kvality“ zdravotnej starostlivosti. Práve preto sme sa ocitli tam, kde sme, a nečudo, že tu žiadne nové nemocnice nevznikajú a žiadne „praprastaré“ nezanikajú. Je to komická, ale zároveň aj tragická realita zdravotníctva u nás a špeciálne v Bratislave.

Keď sme sa na údajný zákaz UNB posielať akútnych pacientov na vaše pracovisko pýtali ministra zdravotníctva, zareagoval okrem iného aj protiotázkou, či je v poriadku, že existuje takéto pracovisko bez neurochirurgie. Pýtam sa teda, je to v poriadku, že fungujete bez neurochirurgie? Ako riešite prípadné komplikácie?

Minister nedávno podpísal, vydal a následne medializoval odborné usmernenie, podľa ktorého môže tieto miniinvazívne výkony na mozgu vykonávať iba osem pracovísk na Slovensku. Ministrovi asi ušlo, že päť z nich je bez neurochirurgie, aj vrátane jedného neštátneho zariadenia. Pán minister to má teraz ťažké, napríklad v Bratislave môže zrušiť monopol jednej neurochirurgie s asi 1,5-miliónovým spádom a otvoriť nové neurochirurgie alebo sa musí zmieriť s tým, že niektorých pacientov s takou či onakou cievnou mozgovou príhodou z Trnavy, Mickiewiczovej, NÚSCH alebo Medissima budú musieť občas prekladať aj na Kramáre na neurochirurgiu. My už dlhšie vykonávame aj kvalitnú neurospinálnu chirurgiu.

Teda neurochirurgiu nepotrebujete?

Keď nás už takto mimo záznamu pán minister vyzval a privítal by neurochirurgiu aj v našom zariadení, tak zvažujeme jej dobudovanie u nás a očakávame, že v záujme pacienta potom dá podporu tomuto skvelému projektu. Aspoň takú, akú majú obe pracoviská momentálne parodujúce akútny neurointervenčný program v Bratislave. Obe sú rovnako bez neurochirurgie v dome, v jednom prípade dokonca aj bez neurológie. V oboch prípadoch nie sú akútne dostupné na pracovisku MR a dokázateľne ani neurointervenčný tím.

Obe zariadenia však tvrdia, že všetko je v poriadku a neurointervenčný tím majú zabezpečený.

Ten je nahrádzaný na jednom pracovisku, ktoré je bez minimálneho personálneho štandardu, naháňaním zapožičaných lekárov, ktorí hodiny cestujú stovky kilometrov, alebo neurointervenčnými začiatočníkmi na druhom pracovisku. To všetko s cieľom presvedčiť nás, ale hlavne seba, že všetko je medicínsky v najväčšom poriadku, že toto je adekvátne zabezpečenie akútneho neurointervenčného programu v hlavnom meste v 21. storočí a nejde tu vôbec o žiadny krízový manažment. Avšak to nie je možné, štandardy a požiadavky na komplexné stroke centrá sú všade vo svete už dnes jasne definované, čo sa týka vybavenia aj personálneho obsadenia a nárokov naň.

Tomáš Drucker nám tiež spomenul, že vie o prípade pacienta, ktorého previezli z Košíc do Bratislavy a zomrel po tom, čo išiel do súkromného centra. Zrejme mal na mysli to vaše...

Chápem, že minister môže mať jednostranné informácie, ktoré môžu byť zámerne skresľované, napriek tomu, alebo práve preto by mal klásť dôraz na fakty. Neviem o pacientovi, ktorý „zomrel po tom, ako išiel do súkromného centra“. Viem, že v prvých decembrových dňoch prevádzky sme okamžite a úspešne ošetrili troch pacientov s krvácajúcimi mozgovými aneuryzmami, lebo z kapacitných a iných dôvodov ich akútne nemali kde ošetriť. Všetkých troch sme v zlepšenom klinickom stave prekladali na odosielajúce neurochirurgické pracoviská. Treba však vedieť, že na krvácanie z mozgovej aneuryzmy nakoniec umrie alebo ostane trvalo postihnutých až 60 % pacientov, napriek všetkej snahe lekárov.

Aké máte dnes vzťahy s bývalými kolegami z NÚSCH?

Lekári na NÚSCH vedia, prečo sme museli ísť preč, držia nám palce a fandia.

Prečo ste sa rozhodli po rokoch odísť z NÚSCH?

Dôvody odchodu boli viaceré, niektoré boli komunikované aj samotným vedením nemocnice a verejne v médiách, hovorila o nich aj hovorkyňa NÚSCH s tým, že pravdepodobnými dôvodmi odchodu lekárov je „prísľub práce v nových priestoroch s modernou rádiologickou technikou aj v rámci programu starostlivosti o pacientov s náhlou cievnou mozgovou príhodou v hyperakútnom štádiu, pre ktorý NÚSCH nemá kompletné vybavenie“. Absurdnosť momentálnej situácie v tejto akútnej liečbe v Bratislave dobre dokresľuje fakt, že následne MZ SR, asi mesiac potom, vo svojom Vestníku, konkrétne zo dňa 20. 9. 2017, uvádza na prvom mieste medzi centrami pre mechanickú trombektómiu cievnej mozgovej príhody práve NÚSCH.

Nerobia to?

Od nášho odchodu im UNB už vôbec neposiela pacientov na mechanickú trombektómiu. NÚSCH tak už tri mesiace túto liečbu v tichosti nevykonáva a priznáva tým, že nemá zabezpečený neurointervenčný program ani neurologickú starostlivosť pre týchto pacientov. Niet sa čomu čudovať, vedenie spoločnosti sa k problematike cievnych mozgových príhod dlhodobo stavia tak, že má iné priority. To je pochopiteľné a úplne v poriadku, bol to aj jeden z dôvodov nášho odchodu. Na druhej strane, prednostovi neurochirurgickej kliniky v UNB to vôbec neprekáža, stačí mu, že na NÚSCH občas (doslova na pár dní v mesiaci) dobehne externý požičaný lekár z Martina alebo z Banskej Bystrice, čo-to z čakačky aneuryziem urobí a hotovo. O akútnom neurointervenčnom programe sa nedá hovoriť ani zďaleka. Ostáva len obrovskou záhadou, prečo intervenčnému tímu z Mickiewiczovej zverujú všetky mechanické trombektómie z Bratislavy a zároveň mu tak odborne nedôverujú, že mu neponúknu ani jedinú aneuryzmu. Prečo vedeniu neurochirurgie a UNB nezáleží na tom, že aneuryzmy z UNB sa v UNB vôbec endovaskulárne neošetrujú? Také ozajstné a dokonalé Kocúrkovo, len keby nebolo na úkor pacienta, a je desivá predstava sa v ňom teraz ako pacient ocitnúť.

Nie je vám ľúto, že po tých rokoch dobrej spolupráce to celé zašlo až tak ďaleko?

Mne nemá byť čo ľúto, rovnako ako z nepochopiteľných príčin, nezmyselnými a protipacientskymi odporúčaniami sa táto spolupráca skončila, nebránim nikomu v nej pokračovať ďalej. A to na úplne inej úrovni a v neporovnateľne lepších podmienkach pre pacienta, pokiaľ ide o pacienta. Spolupracovali sme s desiatkami lekárov a spolupracujeme s nimi ďalej, ten nepomer k štyrom – piatim neprajníkom nás len utvrdzuje, že je to správna cesta.

Koľkých pacientov ste diagnostikovali a vyriešili na vašom novom pracovisku?

Už prvé týždne prevádzky dokázali, že dostupnosť endovaskulárnych výkonov je na Slovensku nedostatočná. V súčasnosti už pokrývame najširšie spektrum endovaskulárnych výkonov u nás a od začiatku decembra fungujeme aj v nepretržitom 24/7 režime pre akútnych pacientov. Ako jediné pracovisko na Slovensku poskytujeme vďaka vybaveniu a personálnemu obsadeniu nepretržitú neurointervenčnú starostlivosť v celej šírke spektra. Hospitalizovali sme a operovali za dva mesiace prevádzky okolo 100 najťažších život ohrozujúcich stavov z celého Slovenska, väčšinou s postihnutím ciev mozgu.

Máte aj pacientov z Bratislavy?

Žiaľ, bratislavským pacientom je štandardným spôsobom nateraz naša starostlivosť odopieraná a nie je im ani ponúknutá. Je to v rozpore napríklad s Chartou práv pacienta, ale o to viac nás využívajú mimobratislavskí pacienti. Hospitalizovali a operovali sme počas dvoch mesiacov prevádzky široké spektrum akútnych cievnych mozgových príhod – hlavne s cieľom mechanickej stent-trombektómie, pacientov s krvácajúcimi a nekrvácajúcimi mozgovými aneuryzmami, so zúženiami mozgových tepien, s aneuryzmami aorty, ďalej rôzne štádiá nedokrvenia a postihnutia tepien dolných končatín, žilové trombózy či cievne malformácie atď. Toto je náš konkrétny vklad pre riešenie podľa údajov Európskej komisie až 11 000 odvrátiteľných úmrtí u nás ročne, keď takmer každé druhé úmrtie vo veku do 75 rokov je podľa Európskej komisie zbytočné a odvrátiteľné. Naše centrum v ideálnej a maximálnej prevádzke dokáže ovplyvniť tak 5 % týchto úmrtí. Bude zaujímavé sledovať, ako sa u nás vyrovnáme so zvyšnými 95 %.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Alternatívny autor: 
Katarína Lovasová

Falck tvrdí, že sanitky bez lekárov zefektívnia systém

$
0
0
Nahradenie lekárov v sanitkách záchranármi zefektívni systém a zlepší dostupnosť posádok. Myslí si to najväčší prevádzkovateľ staníc záchrannej zdravotnej služby, spoločnosť Falck Záchranná a.s.
      
„Nejde o žiadne náhle rozhodnutia bez podkladov. Nemôžem hovoriť za celú sieť, ale napríklad pri našich staniciach rýchlej lekárskej pomoci (RLP) išlo o stanice s najnižšou vyťaženosťou,“ vysvetľuje Ivo Krpelan, generálny riaditeľ spoločnosti. Falck od začiatku februára transformoval stanice v Tornali, Rajci, Kysuckom Novom Meste, Levoči a Sabinove. „Ak zvážime aj rastúci nedostatok lekárov na trhu, ich potrebu v nemocniciach a na novootváraných urgentných príjmoch a k tomu pripojíme dostatočné kompetencie, vzdelanie a skúsenosti zdravotníckych záchranárov, tak išlo o logický krok ako zefektívniť celú sieť,“ dopĺňa Krpelan.
      
„Na Slovensku funguje len 1/3 posádok s lekárom, 2/3 posádok sú posádky len so zdravotníckym záchranárom, ktoré už dlhé roky jazdia na výjazdy a ošetrujú pacientov,“ dodáva medicínska riaditeľka Falck Záchranná Adriana Kilianová.
      
Ministerstvo zdravotníctva SR začalo rušiť stanice rýchlej lekárskej pomoci od začiatku tohto roka. Ministerstvo už podobný krok urobilo v roku 2013, z RLP sa na rýchlu zdravotnícku pomoc (RZP) transformovalo 26 staníc.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Zdroj: 
TASR
Foto: 
archív
TASR

Benefity ponúkané nemocnicami na prilákanie lekárov nestačia

$
0
0
Nemocnici v Bánovciach nad Bebravou chýba atestovaný lekár na internom oddelení, ktoré musela dočasne zavrieť. Podobná hrozba visí nad gynekologicko-pôrodníckom oddelením v nemocnici vo Svidníku. Takmer na každej internetovej stránke ústavných zdravotníckych zariadení visí zoznam voľných pracovných miest. Okrem nedostatkových sestier hľadajú lekárov, ktorých skúšajú zlákať aj netradičnými zamestnaneckými výhodami.

Medzi ponúkanými benefitmi sú náborové príspevky, dodatková dovolenka,  rekreácia na chate vo vlastníctve nemocnice aj príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové poistenie. Napríklad Fakultná nemocnica Trenčín sľubuje lekárovi na geriatrickom oddelení náborový príspevok až do výšky 5 000 eur. „Zatiaľ stále hľadáme uchádzačov, motivačnosť náborového príspevku budeme vyhodnocovať na konci marca, pokiaľ sa nám pozíciu nepodarí obsadiť. Mali sme na pohovore troch uchádzačov, jeden bol nevyhovujúci (vzdelanie), ostatným dvom sa náborový príspevok zdal dostatočne motivačný, nakoniec však nedošlo k dohode z osobných dôvodov jednotlivých uchádzačov,“ uviedla hovorkyňa nemocnice Petra Nevláčilová.

Nedostatkoví geriatri

Aj Nemocnica Poprad avizuje, že najťažšie je obsadiť pozície lekárov špecialistov v odbore geriatria. Momentálne hľadá aj chirurga, neonatológa, kardiológa, lekára na oddelenie vnútorného lekárstva či ORL lekára. „Z ponúkaných benefitov sa najviac osvedčilo ubytovanie v ubytovni Nemocnice Poprad, a. s.,  a doplnkové dôchodkové poistenie,“ informuje hovorkyňa Sylvia Galajda.

Svet zdravia tvrdí, že je problém nájsť atestovaných lekárov naprieč odbornosťami, no najväčší problém je v oblasti všeobecného lekárstva, pediatrie a gynekológie. „Pri nástupe ponúkame atestovaným lekárov v závislosti od pozície a miesta výkonu vstupný bonus až do výšky 5 000 eur. Všetkým lekárom zabezpečujeme okrem medicínskeho vzdelávania aj tréningy v oblastiach komunikácie, medicínskeho práva a ekonomiky. Pre kľúčové pozície ponúkame individuálny kariérny a rozvojový plán,“ hovorí Tomáš Kráľ za sieť nemocníc Svet zdravia.

Na pokraji záujmu

Prezident Asociácie nemocníc Slovenska MUDr. Marián Petko, MPH, vidí problém v obsadzovaní voľných pracovných miest komplexnejšie. „Absolventi medicíny si sčasti hľadajú cestu do zahraničia, v tomto nie sme iní ako napr. Česi. Ostatní preferujú univerzitné a fakultné nemocnice, alebo väčšie nemocnice. Ak sa neumiestnia v univerzitných a fakultných nemocniciach, kde tvrdíme, že je prezamestnanosť lekárov, hľadajú väčšie nemocnice a až potom sa uchádzajú o prácu v tých menších. Ale to stále menej a menej. Z jasných dôvodov – je tam viac práce, musia viac robiť, nemajú sa veľmi od koho učiť, lebo doktorov je tam celkovo menej a často musia viac slúžiť,“ vysvetľuje MUDr. Petko.

Operačné odbory

V súčasnosti je najťažšie obsadiť miesta lekárov, na ktorých je najväčší tlak z hľadiska komplikácií a sťažností od pacientov alebo z úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. „Výrazne klesá záujem o operačné odbory, to je úplne zjavné. Skôr zaznamenávame presun na neoperačné odbory,“ tvrdí prezident asociácie a dodáva, že to súvisí aj s feminizáciou medicíny. Úlohu zamestnaneckých výhod pri získavaní nových lekárov nepreceňuje. „Benefity môžu trochu pomôcť, ale v tých najmenších nemocniciach, kde je problém s nedostatkom lekárov najvypuklejší, už nepomôže žiaden benefit,“ prízvukuje.

Ukrajinskí lekári

Riešením nie je podľa neho pokryť voľné miesta lekármi z Ukrajiny. „Považujeme za veľmi nešťastné, že sa skomplikovali podmienky pre ukrajinských lekárov. Väčšie otvorenie trhu pre ukrajinských lekárov by určite slovenskému zdravotníctvu pomohlo. Tým, že bránime príchodu ukrajinských lekárov, sme nič nevyriešili, pretože oni len preskočia Slovensko a idú rovno do Čiech. Neprekáža nám, keď si slovenskí lekári hľadajú cestu do Nemecka, ale keď k nám chcú prísť iní, to už sa nám veľmi nepáči. Nemocnice združené v našej asociácii avizujú, že ak by teraz museli ukrajinskí lekári z nejakých dôvodov odísť, množstvo nemocníc by malo obrovské problémy so zabezpečením ústavnej pohotovostnej služby,“ upozorňuje M. Petko.

Svet zdravia nevníma ukrajinských lekárov ako príležitosť pre slovenské zdravotníctvo, ale často ako nutnosť. „Práca s nimi nie je jednoduchá, napriek tomu evidujeme aj množstvo pozitívnych príkladov adaptácie na slovenské podmienky. Budúcnosť slovenského zdravotníctva ma byť určite postavená na absolventoch našich lekárskych fakúlt. Spoločnou výzvou má byť ich udržanie v našej krajine,“ zdôrazňuje hovorca siete Svet zdravia.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Zdroj: 
Monika Toporcerová
Foto: 
archív, ZdN
Monika Toporcerová

Choroby ezdravia

$
0
0
Termín ostrého štartu elektronických služieb do praxe sa viackrát a úplne nezmyselne posúval a aj teraz od 1. 1. 2018 iba pomaly nabieha skúšobne. Šéf NCZI hovorí o projekte, ktorý má za sebou turbulentnú históriu, prešiel mnohými  koncepčnými a technologickými zmenami. Týmito „tiež vysvetleniami“ sú nahrádzané politické a lobistické prekáračky znamenajúce iba jedno. Koľko si z eurofondov ten alebo onen lobistický subjekt trhne! Realita ambulancií, rola lekárov, sestier išli a stále zostávajú bokom. Až po skúšobnom sprevádzkovaní sa o „hlasy volajúcich na púšti“ – rozumej lekárov a sestričiek – začínajú zaujímať „kompetentní“.

Projekt ezdravie, alebo ak chcete eHealth, je spustený v skúšobnej prevádzke. To, že lekári, všeobecné nemocnice využívajú desiatky rôznych ambulantných softvérov, je už roky verejne známe, ale nikoho to v príprave systému nezaujímalo. Otázka vydávania elektronických preukazov mala byť vyriešená s elektronickými občianskymi preukazmi. Súčasný systém vydávania kartičiek s čipom sa už asi ani komplikovanejšie vymyslieť nedal. Je nepochopiteľné, že v dobe čipov pribúdajú jedna plastová kartička za druhou. Namiesto viacstranových občianskych preukazov asi budeme mať viacstranové plastové puzdrá na kartičky.

ÚDZS počnúc rokom 2013 dokázal zbabrať zakúpený DRG systém a pretvoriť ho na tak deformovaný model, že autori originálu by z tejto slovenskej aplikácie dostali „tanec svätého Víta“! VšZP slovami generálneho riaditeľa prichádza po 20-ročnej odmlke s výrazom prospektívneho rozpočtovania nemocníc, ale so zachovaním vykazovania podľa DRG. To je taký hybrid, že mimovoľné tiky vyššie spomenutého tanca dostanú aj všetci lekári aj sestričky! Na dôvažok systém ezdravie ide zatiaľ v rovnakých intenciách. Má priniesť elektronickú komunikáciu medzi lekármi, nemocnicami, laboratóriami, lekárňami a zdravotnými poisťovňami  v horizontálnej rovine. Odosielanie zaznamenaných údajov viazne v lieviku, ktorý pri náraste pripojení neodvratne zlyhá.

Z môjho pohľadu je nevyhnutný medzistupeň na úrovni VÚC v rovnakej štruktúre ako centrum. Pre menej chápavých považujem za potrebné zlúčenie do jednej inštitúcie – politicky nezávislého ÚRADU (NCZI + ÚVZ + ÚDZS + ŠÚKL). Krajské pobočky by mali mať identickú štruktúru. Ak cez uvedenú „kontrolu“ prejde vykázaná starostlivosť na lôžku alebo ambulancii s dodržaným štandardným postupom, bude riadne uhradená zdravotnou poisťovňou.

Ak neprejde, bude predmetom ďalšieho konania a dohadovania. Potom ezdravie prinesie:
·        funkčný eRecept (budem s ním až potom spokojný, keď ako ambulantný lekár – zamestnanec nemocnice budem môcť povedať pacientovi: „Nech sa páči, vaše lieky a vaša zdravotnícka pomôcka je pre vás pripravená v zmysle eReceptu v nemocničnej lekárni...“;
·        eVyšetrenie – zaznamenanie záznamu z vyšetrenia a následne možnosť jeho zobrazenia u iných lekárov, vytvorenie elektronického výmenného lístka... a budem rád, keď písomné správy, tlačiarne, hory papiera, teda papierová byrokracia sa stanú minulosťou;
·        eLab – zápis laboratórnych výsledkov do systému ezdravie – tu vidím najväčší problém, pretože tie najdôležitejšie laboratórne vyšetrenia sa musia vykonávať nonstop a v súčasnosti sú takto dostupné väčšinou iba v nemocniciach;

Verme, že Národný portál zdravia (www.npz.sk)/elektronická zdravotná knižka nás odbremení od administratívnej záťaže, ale zatiaľ lekárov a sestry odbremeňuje skôr od pacientov, pretože informačné systémy sú stále vedené paralelne s dokumentáciou, alebo naopak, dokumentácie bez informačných systémov. Zdravotné sestry, fyzioterapeuti by mali prevziať veľkú časť lekárskych výkonov. Iba tak sa systém zefektívni. Systém uľahčí prístup pacientom k záznamom, čím sprehľadní reálnu preskripciu a zabráni zneužívaniu preskripcie na „iné účely“. eVýmenné lístky sú rovnakou hlúposťou ako papierové!

Žiaľ, je pravdou, že doteraz vynaložených 88 miliónov na projekt ezdravie nie je veľmi vidieť, pretože vplyvom lobizmu a klientelizmu sa stratilo niekoľko rokov. Aj preto pri zavádzaní do praxe by bolo veľmi nerozumné riešenie uponáhľať.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Zdroj: 
MUDr. Peter Ottinger
Foto: 
archív
MUDr. Peter Ottinger

Ústav Predná Hora otvára nové možnosti pre rozvoj diagnostiky závislostí v SR

$
0
0
Predovšetkým na prezentáciu výsledkov zrealizovaného projektu „Medzinárodná a medziodborová spolupráca, výmena skúseností a informovanosť ako piliere efektivity protidrogových aktivít“ bude zamerané pracovné stretnutie, ktoré pripravuje Odborný liečebný ústav psychiatrický (OLÚP), n. o., Predná Hora v okrese Revúca. Ako TASR informovala Petra Glűcknerová, referentka marketingu a vzdelávania OLÚP, stretnutie sa uskutoční v stredu 21. februára v Banskej Bystrici.
      
„Jeho hlavným cieľom je pomocou spolupráce špecialistov skvalitniť diagnostiku, prevenciu, liečbu a doliečovanie závislostí. Prináša tiež na Slovensko novú vyšetrovaciu metódu fosfatidyletanolu (PEth) - markeru konzumácie alkoholu, ktorý je vhodný nielen v medicíne drogových závislostí, ale aj na forenzné účely a posudzovanie spôsobilosti na vedenie motorových vozidiel v súvislosti so závislosťou,“ konkretizovala Glűcknerová.
      
Na stretnutí budú podľa jej slov prezentované informácie o odbornom zameraní pracovísk participujúcich na projekte, ich celospoločenskom význame a prínose projektu. „Hovoriť sa bude hlavne o vyhodnotení absolvovanej zahraničnej študijnej cesty v Štokholme, na ktorej sa nadviazali kontakty s celosvetovo uznávanými odborníkmi v laboratórnej diagnostike závislostí. Ďalej o perspektívach v budúcnosti, nadväznosti a pokračovaní projektu, ako aj o využití vyšetrenia PEth v praxi - teda v zdravotníctve, v doprave, rehabilitácii vodičov či sociálnej sfére,“ uviedla Glűcknerová.
      
Ako ďalej povedala, plánovaného pracovného stretnutia sa okrem zástupcov OLÚP a Skríningového centra novorodencov SR pri Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou v Banskej Bystrici (SCN SR pri DFNsP) zúčastní aj hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR pre závislosti, zástupca Národnej protidrogovej jednotky, Národnej kriminálnej agentúry, Prezídia Policajného zboru, zástupcovia zdravotných poisťovní a Fakulty zdravotníctva Slovenskej zdravotníckej univerzity.
      
Projekt je realizovaný s finančnou podporou MZ SR v rámci účelovej dotácie na podporu protidrogových aktivít pre rok 2017. OLÚP v rámci projektu spolupracoval so SCN SR pri DFNsP a Laboratóriom pre závislosti univerzity Karolinska v Štokholme zo Švédska.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto: 
archív, ZdN
tasr

Počas smogových situácií sa treba chrániť, hrozia najmä v zime

$
0
0
Počas vyhlásenej smogovej situácie by sa mali ľudia vyhnúť fajčeniu aj športovaniu, radí hovorkyňa Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) so sídlom v Banskej Bystrici Mária Tolnayová. Občania by mali obmedziť aj vetranie v interiéroch a skrátiť celkový pobyt vonku. 
      
Vyhnúť by sa mali tiež aktivitám, ktoré ďalej zhoršujú kvalitu vzduchu. Okrem fajčenia ide napríklad o lepenie, prášenie alebo spaľovanie na voľných priestranstvách.
      
Väčšie množstvo znečisťujúcich prachových častíc sa na Slovensku vyskytuje najmä v zimnom období, informuje banskobystrický RÚVZ. To môže mať na ľudské zdravie negatívny vplyv.
      
"Smog dráždi sliznice dýchacích ciest, čo môže spôsobiť jeho akútny zápal," varuje vedúca odboru hygieny RÚVZ Kvetoslava Koppová. "U alergikov môžu smogové situácie viesť k vyvolaniu astmatického záchvatu a u osôb s chronickým ochorením dýchacej alebo srdcovo-cievnej sústavy ku zhoršeniu aktuálneho zdravotného stavu," dodáva.
      
Na výstrahu obyvateľstva pred nepriaznivým stavom ovzdušia slúži smogový varovný systém. Obec vtedy musí o smogovej situácii informovať a regionálne úrady verejného zdravotníctva môžu v spolupráci s obcami poskytnúť podrobnejšie informácie o dosahoch znečistenia ovzdušia na zdravie a možnostiach ochrany.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto: 
archív, ZdN
tasr

Slovenskí ministri riešia s Kubáncami Centrum pre liečbu diabetickej nohy aj ESO

$
0
0
Používanie lieku Heberprot, ktorý získalo Slovensko v rámci deblokácie kubánskeho dlhu, či vybudovanie Centra pre liečbu diabetickej nohy na Slovensku. Aj o tom hovoria predstavitelia slovenskej a kubánskej vlády na Kube. Slovenskú delegáciu vedie minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD), sú v nej aj minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nom. Smeru-SD) a šéf rezortu financií Peter Kažimír (Smer-SD).
      
"Hlavnou témou rokovaní je aplikácie lieku Heberprot a vybudovanie Centra pre liečbu diabetickej nohy na Slovensku, ktoré by slúžilo aj pacientom z iných krajín Európy, ako aj ďalšie možnosti vzájomnej spolupráce predovšetkým v oblasti vedy a výskumu," uviedla pre TASR hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová.

Drucker sa podľa jej slov stretne s viacerými predstaviteľmi kubánskej exekutívy, predovšetkým s podpredsedom Rady ministrov Ricardom Cabrisasom a ministrom zdravotníctva Robertom Moralesom Ojedom.
      
S rezortným kolegom sa stretol aj Kaliňák. Ministerstvo vnútra na Kube rieši ESO. O časti reformy prejavili podľa hovorcu rezortu Ivana Netíka záujem Kubánci počas minuloročnej návštevy Slovenska. Kolegovia hovoria aj o spolupráci v oblasti implementácie bezpečnostných technológií, ako aj o vyrovnávaní sa s následkami klimatických zmien. Kaliňák sa už stretol s viacerými ministrami aj s predstaviteľmi polície a hasičov.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto: 
archív, ZdN
tasr

Novorodenecké oddelenie popradskej nemocnice získalo 42 monitorov dychu

$
0
0
Na novorodeneckom oddelení popradskej nemocnice nedávno pribudlo niekoľko monitorov dychu. Hovorkyňa nemocnice Sylvia Galajda informovala, že 27 prístrojov v celkovej hodnote viac ako 2000 eur darovala tomuto zdravotníckemu zariadeniu Nadácia Križovatka, ktorá vznikla v roku 2008 s cieľom pomáhať deťom ohrozeným tzv. syndrómom náhleho úmrtia dojčiat - SIDS.
      
„Novorodenecké oddelenie a jednotka resuscitačnej starostlivosti o novorodenca, ktoré funguje v rámci pediatrického oddelenia s jednotkou intenzívnej starostlivosti (JIS), si monitory prevzalo v závere minulého týždňa,“ uviedla hovorkyňa s tým, že nadácia sa snaží vybaviť monitormi všetky pôrodnícke oddelenia v nemocniciach a JIS na celom území Slovenskej republiky. Monitory dychu BabySense sú podľa nej jediným výrobkom na svete registrovaným ako zdravotnícka pomôcka a spĺňajú najnáročnejšie klinické skúšky zdravotníckych výrobkov. Sú zároveň jedinou účinnou pomôckou pri prevencii SIDS.
      
„Nadácia Križovatka spolupracuje s naším pediatrickým oddelením už od roku 2010, keď prvýkrát darovala monitory dychu. Oddelenie je pritom nezištne nápomocné pri ich zapožičaní aj na domáce použitie. Tento projekt podporujeme úspešne už niekoľko rokov a do dnešného dňa sme tak mamičkám zapožičali 448 monitorov dychu,“ dodala Galajda. 
      
Okrem spomínaných 27 týchto zariadení, zakúpila Nemocnica Poprad z darov spoločnosti Norwit Slovakia ďalších päť a z príspevku anonymného darcu desať monitorov dychu.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto: 
archív, ZdN
tasr

Do Bratislavy volajú k akútnym aneuryzmám špecialistov z Martina a Banskej Bystrice

$
0
0
Po medializovanom odchode MUDr. Ivana Vuleva a jeho tímu z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH) do súkromného centra v bratislavskej nemocnici ProCare Medissimo oznámilo vedenie národného ústavu, že od decembra 2017 bude na oddelení diagnostickej a intervenčnej rádiológie pracovať nový tím a starostlivosť o pacientov bude zabezpečená v plnom rozsahu.

Realita je však komplikovanejšia. Endovaskulárne zákroky u pacientov s akútnymi aneuryzmami chodia do bratislavského kardiocentra vykonávať špecialisti z Banskej Bystrice a Martina. Znamená to niekoľkohodinové čakanie na príchod operatéra. Vedenie Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB) priznáva, že počas pôsobenia uznávaného odborníka MUDr. Vuleva v NÚSCH sa to nedialo. „Nie je to bežné,“ povedal medicínsky riaditeľ UNB MUDr. Tomáš Heger, PhD., MHA, o situácii v NÚSCH. Podľa posledného medializovaného prípadu čakala pacientka neurochirurgickej kliniky UNB s krvácajúcou aneuryzmou na endovaskulárny zákrok 12 hodín, kým dorazil špecialista z Banskej Bystrice.

V súlade s guidelines

„Starostlivosť o neurochirurgických pacientov s aneuryzmami mozgových tepien je v súčasnosti zabezpečená,“ informoval na tlačovej konferencii doc. MUDr. Andrej Šteňo, PhD., MPH, prednosta Neurochirurgickej kliniky LFUK a UNB. V 12-hodinovom čakaní na endovaskulárny výkon nevidí problém. Odvoláva sa na európske guidelines (štandardy), podľa ktorých sa má krvácajúca aneuryzma liečiť najneskôr do 72 hodín. „My, samozrejme, aneuryzmy riešime podstatne skôr,“ dodal doc. Šteňo. Pripustil, že „toto bežné nie je, ale je to v súlade s guidelines.“

Prečo najväčšia štátna nemocnica neposiela pacientov s krvácaním z mozgovej tepny na pracovisko MUDr. Vuleva v súkromnej nemocnici priamo v Bratislave meste, ale čaká sa na príchod odborníkov z iných miest do NÚSCH? Medicínsky riaditeľ UNB MUDr. Heger tvrdí, že zo strany UNB nejde o žiadne bránenie v tom, aby pacienti boli posielaní na nejaké iné pracovisko ako na NÚSCH. Dôvodom podľa jeho slov bol nedostatok informácií o prevádzke a možnostiach súkromného pracoviska.

Rizikový transport

Doc. Šteňo upozorňuje na riziká prevozu pacientov z UNB. „Transport do NÚSCH je približne 950 metrov, ale to druhé pracovisko je vzdialené približne 10 kilometrov, je tam aj most cez Dunaj, je to úplne iná časť Bratislavy, vieme, aký je stav ciest v Bratislave, sú tam aj retardéry na ceste. A sú aj práce, ktoré hovoria aj to, že transport takýchto pacientov s prasknutou cievou ich môže ohroziť,“ hovorí.

Medicínsky riaditeľ spoločnosti Cinre a nemocnice ProCare Medissimo MUDr. Ivan Vulev zdôrazňuje, že čakanie na príchod operatéra z iného pracoviska na Slovensku alebo prevoz pacientov z Bratislavy do iného mesta predstavuje oveľa väčšie časové riziko ako prevoz v rámci Bratislavy. „Za dva mesiace prevádzky sme hospitalizovali a operovali viac ako 100 najťažších život ohrozujúcich stavov z celého Slovenska, väčšinou s postihnutím ciev mozgu. Spomedzi 27 endovaskulárne riešených mozgových aneuryziem bolo šesť akútnych. Žiaľ, bratislavským pacientom je štandardným spôsobom nateraz naša starostlivosť odopieraná a nie je im ani v rozpore s chartou práv pacienta v UNB ponúknutá,“ doplnil MUDr. Vulev s tým, že ako jediné pracovisko na Slovensku poskytujú nepretržitú neurointervenčnú starostlivosť.
 
Záujem o spoluprácu
 
MUDr. Vulev tvrdí, že cieľom nie je boj o pacienta, ale jeho záchrana. „Chceme ponúknuť najlepšie odborné a technologické zázemie v oblasti, v ktorej, žiaľ, Slovensko dosahuje vysoký podiel odvrátiteľnej úmrtnosti,“ dodal.
MUDr. Heger potvrdil, že sa konali rokovania medzi UNB a súkromnou nemocnicou. „Budeme radi spolupracovať s týmto pracoviskom, obzvlášť vtedy, keď nebude prichádzať k sekundárnym a terciárnym transportom. Len musíme mať jasno, že keď tam pacienta pošleme, tak je o neho komplexne postarané. Potom sa definitívne rozhodneme. Nejde tu o zápästia, o kolená, ide tu o život pacienta – o krvácanie do mozgu,“ zdôraznil medicínsky riaditeľ UNB.

Rezort nevidí problém

Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že je informované o personálnej situácii v NÚSCH. „Aktuálne je liečebná starostlivosť v NÚSCH a prevádzka jednotlivých pracovísk plne zabezpečená. NÚSCH zabezpečuje endovaskulárny program mozgových aneuryziem v spolupráci so špičkovými endovaskulárnymi špecialistami z Banskej Bystrice a Martina. Zároveň od decembra 2017 prebieha zaškoľovanie ďalších špecialistov NÚSCH na tieto výkony. V prípade akútnych aneuryziem je čas ošetrenia pacientov plne v súlade s platnými odporúčaniami,“ uvádza rezort.

Vlastné pracovisko

Vedenie UNB potvrdilo zámer vykonávať endovaskulárne zákroky na mozgových cievach priamo na neurochirurgickej klinike UNB na Kramároch. Mali by ich realizovať lekári, ktorí v súčasnosti asistujú v NÚSCH operatérom z Martina a Banskej Bystrice. „Čo sa týka zriadenia tohto pracoviska, je to o jednom prístroji, ktorý treba obstarať a nainštalovať. Pokým bude prístroj obstaraný, nepochybujem o tom, že takýto tím budeme mať,“ reagoval medicínsky riaditeľ UNB MUDr. Heger na otázku o personálnom zabezpečení plánovaného pracoviska odborníkmi na tento druh výkonov, ktorých UNB v súčasnosti nemá.

Embolizácia intrakraniálnej aneuryzmy v NÚSCH

január až november 2017: celkovo 89 výkonov*
december 2017: 4 výkony
január 2018: 6 výkonov
k 12. februáru 2018: 5 výkonov
*výkony realizované tímom MUDr. Vuleva v NÚSCH
Zdroj: NÚSCH
 
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Zdroj: 
Monika Toporcerová
Foto: 
archív, ZdN
Monika Toporcerová

Reexport – chlieb každodenný?

$
0
0
Lekárnici nemôžu vydávať pacientom predpísané lieky. Nemajú aké. Pre nedostatok liekov je porušené zákonom dané právo lekárňam poskytovať verejnú službu. Zlyháva aj emergentný systém, nedokážu poskytovať verejnú službu. Hoci na novembrovom Lekárnickom kongrese v Žiline minister Drucker reexport liekov zatĺkal, na seminári ADL 23. októbra 2017 bola riaditeľovi sekcie farmácie MZ SR RNDr. J. Slanému položená anonymná písomná otázka ohľadom reexportu. Vo svojej odpovedi uviedol: „MZ SR eviduje zvýšenie počtu sťažností pacientov na chýbajúce lieky. Rovnako evidujeme aj podnety držiteľov registrácie kategorizovaných liekov na zvýšené požiadavky na dodanie počtu balení niektorých liekov zo strany veľkodistribútorov. Pri šetrení týchto podnetov sme evidovali zvýšený počet objednávok z lekární, ktoré objednané a dodané lieky vzápätí predali inej lekárni. V súčasnosti uvažujeme o zákaze dodávania liekov medzi lekárňami, resp. o obmedzení predaja liekov medzi lekárňami.“

MZ SR tvrdí, že za reexportom sú lekárne, podľa vyjadrenia generálneho riaditeľa odboru farmácie a liekovej politiky MZ SR PharmDr. PhDr. Mateja Petroviča, na základe spolupráce rezortu zdravotníctva a SLeK bol pripravený v rámci legislatívneho procesu Z. č. 362/2011 Z. z. návrh zákazu predaja medzi lekárňami. Keďže s úplným zákazom predaja medzi lekárňami nesúhlasí AIFP, ADL aj ÚPLS SR, celý december sa niesol v duchu hľadania legislatívneho riešenia tak, aby bol zachovaný prvý predaj medzi lekárňami a zároveň sa predišlo reexportu. Predaj medzi lekárňami v medziach zákona je naďalej umožnený, nová lekáreň je povinná začať poskytovať lekárenskú starostlivosť do troch mesiacov rovnako ako poskytovatelia inej zdravotníckej starostlivosti. Únia v odôvodnení návrhu uviedla, že predaj medzi lekárňami je jedným zo spôsobov manažovania zásob lekárne u liekov, ktoré sú pred expiráciou či cenovou zmenou v kategorizácii.

V SR sú v súčasnosti mesačné kategorizácie liekov a finančné straty lekárnikov nie sú kompenzované ani zo strany štátu ani zo strany výrobcov. V poslednom období MZ SR nedodržiava ani mesačné termíny, opravy Vestníka sú aj v strede mesiaca, preto zlyháva aj zásobovanie lekární od veľkodistribútorov liekmi, ktoré sú precenené. Predajom medzi lekárňami šetria farmaceuti náklady na znehodnotenie expirovaných liekov a eliminujú straty verejných lekární. Podľa vyjadrenia vedúcej odd. kategorizácie a liekovej politiky spoločnosti Phoenix ZZ, a.s., PharmDr. Hladíkovej, veľkodistribučná spoločnosť pri dobropisovom preberaní a uvádzaní vrátených liekov do distribúcie si už nemá možnosť uplatniť maržu ani úhradu iného výkonu spojenú s opätovným vydaním už raz vydaného lieku. Pri náraste počtu liekov vrátených lekárňou späť distribútorovi pristúpia podľa jej slov distribučné spoločnosti k spoplatneniu dobropisov.

Lekárnici však s touto možnosťou nesúhlasia a varujú pred ďalším znižovaním zásob liekov vo verejných lekárňach. Nepriaznivá situácia v dostupnosti liekov sa tak môže ešte prehĺbiť, SR je už v súčasnosti v parametri okamžitej dostupnosti liekov v lekárni na posledných priečkach v rámci Európy.

Únia opakovane apeluje na potrebu stabilizácie počtu verejných lekární v SR, pretože jednou z príčin reexportu je aj rastúci počet lekární. Nárast počtu lekární spôsobil pokles počtu pacientov na jednu lekáreň – v roku 2014 pripadalo len 2 805 obyvateľov na jednu lekáreň, oproti roku 2004, keď bolo podľa údajov MZ SR 1 168 verejných lekární, čo zodpovedalo pomeru 46 00 obyvateľov na jednu lekáreň. SR v súčasnosti patrí v EÚ medzi krajiny s najnižším počtom obyvateľov na jednu lekáreň. Napríklad ČR: 2014 – 2 830 verejných lekární, 3 715 obyvateľov na jednu lekáreň.

Výsledky exaktnej Analýzy lekárenského trhu expertov think-tanku Health Policy Institute dokazujú, že nárast počtu lekární po deregulácii roku 2005 nepriniesol zlepšenie dostupnosti poskytovania lekárenskej starostlivosti. Z novo vzniknutých lekární v rokoch 2006 – 2014 bolo 70 percent tzv. sieťových. Až 85 percent novovzniknutých lekární vzniklo v meste, kde už lekáreň bola, a prehĺbila sa nedostupnosť poskytovania lekárenskej starostlivosti vo vidieckych oblastiach. Nárast počtu lekární je priamoúmerný poklesu obratu, čo súvisí so zhoršením ich ekonomickej kondície. Ďalším negatívnym zásahom je skutočnosť, že ceny liekov hradených z verejných zdrojov majú za posledných 10 rokov neustály klesajúci trend, priemerná cena lieku je v tomto období je 11,67 Eura. Podľa FinStatu je alarmujúca analýza, ktorá uvádza, že priemerná zisková marža verejnej lekárne je do 5 percent.

Z dôvodu zlej ekonomickej situácie je v súčasnosti až 80 percent samostatných verejných lekární združených v tzv. virtuálnych sieťach, teda pod distribučnou spoločnosťou, čo je vysoký nadpriemer v rámci EÚ. Štatistika Quintiles IMS potvrdzuje prechod samostatných lekární pod „ochranné krídla“ veľkodistribútorov. Vysoká prepojenosť lekární na distribučné spoločnosti znamená istú stratu ich nezávislosti a zvyšuje riziko reexportu (zdroj: Quintiles IMS).

Vedenie Únie v poslednom kvartáli roku 2017 absolvovalo rokovania so všetkými zdravotnými poisťovňami. Podľa ich vyjadrenia časť nových lekární nepožiadala o zmluvy so zdravotnými poisťovňami – zámer ich činnosti je teda zrejmý – neboli otvorené na to, aby poskytovali lekárenskú starostlivosť obyvateľom. Zdravotné poisťovne sa nevyhýbajú širokej verejnej a odbornej diskusii vo veci stabilizácie počtu verejných lekární a prisľúbili podporu takto zameraným aktivitám Únie.
Ak vedenie rezortu tvrdí, že za reexportom sú lekárne, je otázne, prečo situáciu nerieši a komu vyhovuje pretrvávanie možnosti zakladania nových lekární, ak je ich činnosťou predovšetkým reexport. Mediálnymi tvrdeniami o reexporte realizovanom lekárňami prispieva iba k znevažovaniu práce väčšiny poctivých lekárnikov. V tejto veci podala ÚPLS SR spolu s ADL 13. novembra 2017 ďalšiu žiadosť na MZ SR, keďže sa domnievame, že napriek príprave návrhov, ktoré majú prispieť k riešeniu problémov, pôjde zase len o dočasný efekt. Na žiadosť sme ani po 60 dňoch nedostali odpoveď.

Na decembrovom rokovaní s generálnym riaditeľom sekcie farmácie a liekovej politiky MZ SR PharmDr. PhDr. M. Petrovičom rozoberali zástupcovia ADL, AIFP a ÚPLS SR ako sociálni partneri aj problematiku cenotvorby liekov. Súčasné referencovanie cien znevýhodňuje výrobcov, dodávateľov a lekárne. Marže z cien liekov referencovaných na úrovni krajín s národnou menou Rumunska a Bulharska nedokážu pokryť náklady v krajine s euro menou. Slovenský lekárenský trh je vystavený širokému záujmu iných európskych štátov o lacné lieky. Vedenie rezortu sa nemôže spoliehať na poskytovanie zliav na lieky, ktoré vyrábajú nadnárodné koncerny, rada liekov je v procese ukončenia kategorizácie. Pripomienky navrhnuté v rámci legislatívnych procesov na referencovanie cien liekov v rámci krajín s euro menou však boli zamietnuté.

Všetci očakávame, že ministerstvo zdravotníctva pristúpi k problematike reexportu konečne „medicínsky“ – začne riešiť príčinu, a nie len „poliečovať“ príznaky.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Zdroj: 
PharmDr. Beata Valocká, Únia poskytovateľov lekárenskej starostlivosti SR
Foto: 
archív, ZdN
PharmDr. Beata Valocká, Únia poskytovateľov lekárenskej starostlivosti SR

Počas aktuálnej chrípkovej sezóny sa zistilo 22 prípadov tzv. prasacej chrípky

$
0
0
Od začiatku aktuálnej chrípkovej sezóny 2017/2018 sa na Slovensku potvrdilo 22 prípadov chrípky typu A/H1pdm09. Počas minulého týždňa sa tzv. prasacia chrípka potvrdila u štyroch ľudí.
      
"Keďže ide o celkom bežný chrípkový vírus, preventívne opatrenia sú identické ako v prípade iných chrípkových vírusov," uviedla pre TASR hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva SR Zuzana Drobová.
      
Aktuálne sa ochorenie podľa televízie Markíza zistilo u dieťaťa z materskej školy v Prašníku (okres Piešťany). Dievčatko vo vážnom stave hospitalizovali v bratislavskej nemocnici. V škôlke majú chrípkové prázdniny.
      
Pre tzv. prasaciu chrípku vyhlásila Svetová zdravotnícka organizácia v júni 2009 prvú celosvetovú pandémiu chrípky za vyše 40 rokov. Výraz prasacia chrípka však nie je odborne správny. Ide o vírus, ktorý v rokoch 2009 a 2010 spôsobil ostatnú pandémiu chrípky a odvtedy koluje v populácii. V súčasnosti ide bežnú o sezónnu chrípku. Pandémia sa skončila v auguste 2010.
      
Najúčinnejšou prevenciou proti chrípke je podľa epidemiológov očkovanie. Trivalentná vakcína proti chrípke používaná na Slovensku obsahuje antigén tohto bývalého pandemického vírusu. 
      
Epidémia chrípky na Slovensku naďalej pokračuje. Chorých ľudí u ambulantných lekárov minulý týždeň opäť pribudlo. Nahlásili 112.818 akútnych respiračných ochorení vrátane chrípky. Tzv. chrípkové prázdniny malo celkovo 410 materských, základných a stredných škôl.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto: 
archív, ZdN
tasr

Detská ortopédia FNsP v Žiline sa presťahovala do bezbariérových priestorov

$
0
0
Oddelenie pediatrickej ortopédie Fakultnej nemocnice s poliklinikou (FNsP) v Žiline ošetruje pacientov v nových priestoroch. Príjmová, ordinačná a sonografická ambulancia sa presťahovali na prízemie detského pavilónu a poskytujú tak pacientom bezbariérový prístup v obnovených ordináciách. Informovala o tom hovorkyňa FNsP Žilina Lenka Záteková.
      
"Ošetrujeme pacientov na invalidných vozíkoch, deti v korzetoch, poúrazové stavy, deti po operáciách, pre ktoré je teraz omnoho jednoduchšie dostať sa na vyšetrenie. Poskytujeme tak kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť," priblížil primár detskej ortopédie FNsP Žilina Juraj Popluhár. Pôvodne sa ordinácie nachádzali v suteréne bez výťahu, príjmová a sonografická ambulancia boli spojené. Aktuálne sú všetky tri ambulancie vo vlastných priestoroch.
      
Vlani v ordinačnej a sonografickej ambulancii detskej ortopédie vyšetrili takmer 13.000 detí s ortopedickými problémami, deformitami chrbtice, problémami pohybového aparátu či vrodeným vykĺbením bedrového kĺbu a inými ochoreniami. "V sonografickej ambulancii sa staráme o skríning vrodenej chyby vykĺbenia bedrového kĺbu u detí od tretieho týždňa od narodenia, vďaka čomu môžeme v prípade potreby začať liečbu včas a vyhneme sa operácii," vysvetlil Popluhár. Ročne lekári zrealizujú približne 3500 takýchto sono vyšetrení.
      
Na ortopedické vyšetrenie v žilinskej nemocnici môžu rodičia objednať detských pacientov aj prostredníctvom webovej stránky www.objednatvysetrenie.sk (ambulancia pediatrickej ortopédie Žilina).
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto: 
archív, ZdN
tasr

Nanič úrad

$
0
0
V čase, keď sme koncipovali reformu zdravotníctva, bol veľkým problémom systém takzvaných verejnoprávnych poisťovní, pretože si robili, čo chceli, a nie, čo mali. Založiť ich mohol prakticky každý, bez akýchkoľvek zdrojov a, žiaľ, každý, kto bol v ich vedení, ich mohol tunelovať. Nehovoriac o tom, že do vedenia sa mohol nominovať manažment poisťovne, dokonca aj bez súhlasu zriaďovateľa.

Najznámejším prípadom bola poisťovňa Perspektíva a jej vytunelovanie, pričom takou malou tragikomickou epizódkou bola účasť jej manažmentu a spriaznených osôb v jedných parlamentných voľbách. Nakoniec aj slovutný súčasný prezident lekárskej komory o tom vie viac, ako mu je milé dnes o tom hovoriť. Ďalším príkladom je poisťovňa Sideria, ale aj ďalšie.

Dlhodobé výsledky verejnoprávneho systému v zdravotníctve ukázali číry nezmysel tohto pojmu, napĺňať by ho mohli možno tak televízia alebo vysoké školy, a aj o tom sa dá úspešne pochybovať. Iba pre poriadok, ani naše nemocnice nie sú a nikdy neboli verejnoprávne, boli len správcovia majetku štátu s právom poskytovať zdravotnú starostlivosť. Výsledkom boli dlhy a zasa len dlhy, ktoré sa dobre zakrývali starým klišé, že nie je dosť peňazí. Nik ani necekol o spôsobe hospodárenia, o nízkej efektivite a často doslova o drancovaní systému.

Chceli sme, aby hráči na trhu, a zdravotníctvo je trh ako čokoľvek iné, ale s veľkým objemom peňazí, boli pod prísnou kontrolou. Práve preto, aby ich netunelovali zdravotné poisťovne či majitelia poskytovateľov. Navyše v tých prípadoch, kde vlastníkom je štát, hospodárili a dodnes hospodária s výnimkou kardioústavu  tak, že aj Turci by sa čudovali. Samozrejme, že toto by mohol byť problémom vlastníka, teda štátu, pretože on hospodári s našimi daňami a opakovane prešustruje naše dane.

Len prvé dva roky

Dôležitým prvkom reformy bolo aj vytvorenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ten má zo zákona viacero funkcií, zjednodušene sa dá povedať, že musí dohliadať na zdravotné poisťovne, či nakupujú z verejného zdravotného poistenia tú zdravotnú starostlivosť, ktorá je definovaná v zákone o rozsahu. Druhou jeho úlohou voči zdravotným poisťovniam je kontrolovať ich solventnosť, aby sme sa vyhli podobným problémom, ako boli dlhy po spomínanej Perspektíve. Úrad musí tiež dohliadať na to, či zdravotná starostlivosť bola poskytovateľom poskytnutá „lege artis“, pričom tento pojem bol definovaný v zákone. Aby všetko toto mohlo prebiehať tak, ako sme si predstavovali, musel byť úrad nezávislý od politickej moci. Predsedu volil parlament a odvolať ho mohol iba parlament, aj to vari iba za vlastizradu.

Tak to fungovalo prvé dva roky, potom úrad stratil svoju nezávislosť, pretože Fico podriadil voľbu predsedu úradu vláde. Tretím predsedom úradu sa stal človek, ktorého jedinou kvalifikáciu bolo, že bol spoluzakladateľ Smeru. Venoval sa všetkému možnému, najmä rôznym čudným východným technikám existencie, iba nie úradu. Keď znova úrad nakrátko nadobudol nezávislosť, jeho staronový predseda zrejme radšej pozeral na balóniky pani premiérky ako na solventnosť Všeobecnej zdravotnej poisťovne, čím určite nechtiac, ale predsa sprofanoval znova nadobudnutú nezávislosť. Za vlády Fico II sa úrad opäť podriadil vláde, a tak je to aj za vlády Fico III. A je vymaľované. Nefunguje. K čomu to vedie?
 
Mám osobnú skúsenosť. Zomrela 96-ročná babka, dovtedy zdravá. Dal som podnet na Úrad pre dohľad. Nie preto, že by babka v takomto požehnanom veku nemala právo umrieť, ale preto, že absolútne zlyhala súčinnosť medzi ústavnou starostlivosťou a ambulantným sektorom. Najprv mi úrad poslal žiadosť, nech vyplním tlačivo, v ktorom požadoval tie isté údaje, ktoré som mu už dal v podnete. A potom úrad nasadil bobríka mlčania, a tak je to už 4 mesiace. Možno je to trocha na smiech, prečo laškujem s 96-ročnou babkou. Súhlasím, iba som si otestoval nespočetné sťažnosti, načo vlastne takýto úrad je. Iným, oveľa vážnejším problémom bolo postupovanie úradu v prípade solventnosti Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pretože nariadený ozdravný plán bol vyslovene smiešny, a ešte aj ten zrušil Fico jedným telefonátom. Koncom roku 2017 dostala VšZP od štátu injekciu, štát na dva mesiace zdvihol svoje príspevky na zdravotné poistenie a bolo po kauze.

Nejde o kurie oká

Úplne najhoršie je však pôsobenie Úradu pre dohľad v prípade centra intervenčnej rádiológie, ktoré sa z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb presťahovalo do súkromného centra. O dôvodoch exodu lekárov sme písali Zdravotníckych novinách č. 32 všetko, chybu vtedy urobili prakticky všetci. Najväčšiu asi ministerstvo zdravotníctva, pretože už dávno malo intervenčnú rádiológiu definovať nie ako SVaLZ, ale ako klinický odbor, čo by malo veľký dosah okrem iného aj na financovanie. Vedenie NÚSCH malo zase rýchlejšie reagovať na havarijnú situáciu na röntgenových pracoviskách a určite pochybil aj šéf tímu rádiológov, ktorý nedostatočne búchal do stola, hoci bol v Predstavenstve NÚSCH.

Všetko toto je však na strane poskytovateľov a pacienti za to nemôžu, ale ich to postihlo najviac. Jednoducho preto, že niektoré excelentné výkony intervenčnej rádiológie im momentálne nie sú plnohodnotne poskytované. Keby išlo o kurie oká, tak prosím, ale ide o riešenie akútnych cievnych mozgových príhod. Nechutné na tom je, že jedna strana sporu, štátne zdravotníctvo, obviňuje súkromné centrum a naopak. Vedenie NÚSCH zachránilo oddelenie intervenčnej rádiológie tým, že angažovalo odborníkov z ČR a dočasne aj externistov zo Slovenska. Nefunguje však naplno. Vedenie Univerzitnej nemocnice v Bratislave situáciu nevie riešiť, pacientov vhodných na urgentný zásah neposiela urýchlene do nového centra. Pritom práve čas je v týchto prípadoch rozhodujúci faktor pre osud pacienta. Nechce sa mi veriť, že by to bolo vari preto, že ide o súkromné zariadenie alebo im to niekto (rozumej zhora) zakázal?

Ide o odvrátiteľné úmrtia

V Bratislave sa rozmohlo dedenie kliník. Nič proti tomu, ak deti prednostov sú naozaj najlepší z najlepších. Asi však nebudú. Prinajmenšom preto, že nemajú dostatok sociálnej inteligencie, inak by muselo platiť u nich násobne viac, že pacient je prvý a jediný, ktorý je dôležitý. Po mediálnom kriku aspoň medicínsky riaditeľ Univerzitnej nemocnice pripustil, že začnú rokovať so súkromným centrom. Teraz? Čo robili od novembra? Akú predstavu má minister o postupe lege artis, keď pripustil, aby jeho nemocnice v podstate v priamom prenose takto „blbli“?

Keď sa minister správal ako ten kráľ v rozprávke, ktorý odvolal, čo odvolal, čím mám na mysli jeho bláznivé poplatky na urgentoch, obzvlášť u gravidných, tak je to trochu úsmevné. Ak však toleruje toto, je to veľký problém. Pretože ide trocha o život. Najväčším problém je však postoj Úradu pre dohľad. Začal konať? Sleduje právo pacientov? Potrebuje nejaký extra podnet na extra tlačive? Tu nejde o 96-ročnú babku, ale o odvrátiteľné úmrtia. Ak chce úrad podnet na tlačive a nebudú mu stačiť informácie o tom, čo sa deje, rád mu ho vyplním a pošlem. Pravdou je, že takto deformovaný úrad ma núti k parafráze. Odvolávam, čo som odvolal, a úrad, keby som mohol, tak by som ako jeho autor najradšej zrušil. Nie preto, že ho netreba, naopak, ale preto, že je iba veľkou hanbou. Našťastie, nie našej reformy.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Zdroj: 
MUDr. Rudolf Zajac, exminister zdravotníctva
Foto: 
archív, ZdN
MUDr. Rudolf Zajac, exminister zdravotníctva

Reexport je späť, varujú odborníci

$
0
0
Počet liekov hlásených do emergentného systému (ES) stúpa. Kým v septembri bolo zaevidovaných 308 objednávok, v októbri to bolo 1 207 a v januári 2018 to bolo už 1 270. Niektorí odborníci za tým vidia opätovné vyvážanie liekov.
Za zvýšeným počtom objednávok vidia možný reexport PharmDr. Beata Valocká z Únie poskytovateľov lekárenskej starostlivosti SR (ÚPSL) aj prezidentka Asociácie pre ochranu spotrebiteľov liekov (AOSL) Ing. Hanka Rážová. Podľa nej reexportéri zistili, že kontrola zo strany ministerstva zdravotníctva je chabá, „a keď aj kontrolujú, nie sú za to veľké tresty, a riskovať sa im oplatí“.

Návrat reexportu, naopak, vylúčil prezident ADL PharmDr. Koloman Gachall, podľa neho nedochádza v súčasnosti k plošným výpadkom liekov z dôvodu nekontrolovaného reexportu, ako to bolo v minulosti. Aj podľa ministerstva zdravotníctva sú lieky dostupné štandardne v distribúcii. „Vyskytli sa snahy o skupovanie liekov z lekární a zároveň niektoré lekárne nakupovali u distribútorov neštandardné množstvá konkrétnych liekov,“ reagoval na počet objednávok ES prezident Slovenskej lekárnickej komory PharmDr. Ondrej Sukeľ.
Na možný reexport však ukazuje aj ďalší fakt, stúpa totiž počet lekární, ktoré nepožiadali o zmluvy so zdravotnými poisťovňami. Aj to môže podľa B. Valockej poukazovať na znovuvytvorenie reexportu.

Lekárne bez zmlúv

Existenciu lekární bez zmlúv nám potvrdila zdravotná poisťovňa Union. „Máme informácie o lekárňach, ktoré dostali povolenie na poskytovanie lekárenskej starostlivosti, avšak lekárenskú starostlivosť neposkytujú a nepožiadali o zmluvu s Union ZP,“ uviedla hovorkyňa súkromnej poisťovne Union Beáta Dupaľová Ksenzsighová. Poisťovňa si štatistiku počtu uvedení lekární nerobí. Predpokladá však, že zámerom môže byť u niektorých z nich nákup liekov od veľkodistribučných organizácií a následný vývoz liekov do zahraničia.

Naopak, súkromná poisťovňa Dôvera nemá informáciu o tom, že by s ňou niektoré lekárne nechceli mať zmluvu. „Zákonom je daná obojstranná povinnosť mať zmluvu, teda aj pre zdravotnú poisťovňu, aj pre lekáreň,“ povedal hovorca poisťovne Matej Štepianský. „Ak lekáreň vydáva lieky hradené z verejného zdravotného poistenia, musí uzavrieť zmluvu so zdravotnou poisťovňou, inak nemá nárok na ich úhradu,“ komentovala hovorkyňa štátnej VšZP Viktória Vasilenková.

Slovenská lekárnická komora nemá informácie o zmluvnom, či nezmluvnom vzťahu konrkétnych poskytovateľov lekárenskej starostlivosti s konkrétnymi poisťovňami. „Držiteľ povolenia môže od získania povolenia po dobu 6 mesiacov poskytovať lekárenskú starostlivosť uhrádzanú zo zdravotného poistenia aj bez zmluvy,“ podotkol prezident SLeK PharmDr. Ondrej Sukeľ.

Ministerstvo zdravotníctva situáciu s lekárňami nesleduje. Avšak tvrdí, že „ak by aj lekáreň nemala zmluvu so zdravotnou poisťovňou, pacienta sa to nedotkne. Lekáreň mu liek vydá na základe jeho preukazu poistenca“. Podľa rezortu ak má poisťovňa dôvodné podozrenie, že lekáreň nedodržuje niektoré ustanovenia zákona, môže túto skutočnosť nahlásiť VÚC, v ktorého kompetencii je kontrolná činnosť.

Ale ak lekáreň nemá zámerne zmluvu so ZP, pocíti to pacient. „Ak lekáreň nemá zmluvu so ZP, pacient si hradí lieky, ktoré sú s úhradou ZP, sám,“ podotkla B. Valocká. „Osobne som sa nestretla s lekárňou, ktorá nemá uzavretú zmluvu so zdravotnou poisťovňou. To je predsa alfa a omega, aby dostala za lieky a zdravotnícky materiál s úhradou zaplatené,“ uviedla svoju skúsenosť H. Rážová. Podľa nej, požiadať o licenciu na otvorenie lekárne a predávať len OTC produkt, z toho lekáreň nevyžije. „Som presvedčená, že lekáreň pod aktovkou OTC produktov predáva lieky mimo územia SR. Keby som sa s tým stretla, okamžite kontaktujem ŠÚKL a ZP, pretože sa domnievam, že ide o nekalé praktiky: ,lekáreň‘ nemá dôvod uzatvárať zmluvu so ZP, pretože je zriadená s cieľom reexportu liekov,“ uzavrela.

Lieky

H. Rážová upozorňuje aj na ďalší problém v súvislosti s dostupnosťou liekov. Podľa nej farmafirmy pod hrozbou veľkých pokút za nedodanie liekov do 48 hodín vo veľkom podávajú žiadosti o vyradenie svojich problematických liekov z kategorizačného zoznamu. Stiahnutie z kategorizácie pripustil aj K. Gachall: „Zvyšujúci sa tlak na výrobcov, zmeny v liekovej politike a obavy z vysokých pokút môžu spôsobiť, že výrobca konkrétneho lieku sa rozhodne pozastaviť jeho distribúciu na slovenský trh, stiahne ho z kategorizácie, prípadne z trhu.“
Výpadky liekov spomína aj asociácia AVEL, ale uvádza, že dôvodom sú objektívne príčiny. „S istotou však môžeme vyhlásiť, že teraz nedochádza k nedostatku kategorizovaných liekov pre pacientov z dôvodu reexportu,“ reagovala asociácia.

Ministerstvo tiež registruje výpadky niektorých liekov, ale „väčšinou z dôvodu výpadku alebo problémov vo výrobe“. Aj podľa O. Sukeľa sa konkrétne nedostatky vyskytujú priebežne a najčastejšie sú spôsobené výrobnými, či logistickými dôvodmi.
Čo sa týka poisťovní, VšZP neregistruje ani žiadnym spôsobom neeviduje nedostatkové lieky na trhu. ZP Dôvera evidovala na prelome rokov informáciu o nedostupnosti lieku Vessel Due. Len súkromná poisťovňa Union eviduje obrovské množstvo liekov, pri ktorých bolo požiadané o vyradenie lieku zo zoznamu kategorizovaných liekov zo strany držiteľa registrácie.

O ktoré lieky prichádzame?

V minulom roku v období od 1. 1. do 18. 2. bolo podaných 121 žiadostí o vyradenie lieku zo zoznamu kategorizovaných liekov. V tom istom období, ale v roku 2018, bolo podaných takýchto žiadostí „len“ 106. Údaj je v roku 2018 v porovnaní s rokom 2017 síce priaznivejší, lenže kým v roku 2017 bolo 75 návrhov vzatých späť, čo predstavuje 62 percent stiahnutých žiadostí, v roku 2018 je to zatiaľ len 16, čo predstavuje 15 percent zo všetkých žiadostí o vyradenie lieku.
Ide o predbežný údaj, keďže v roku 2017 boli späťvzatia vykonané aj v mesiacoch apríl, máj. Priemerný počet dní v minulom roku na späťvzatie návrhu bol 50, v roku 2018 je to 13.
Čo sa týka liekov, ktoré zatiaľ zo zoznamu žiadostí ostávajú stiahnuté, najväčší počet spadá pod skupinu liekov na centrálnu nervovú sústavu, potom liekov na kardiovaskulárny systém a prvú trojicu uzatvárajú antiinfektíva na systémové použitie.

Stiahnuté lieky z kategorizácie podľa ATC skupín
ATC skupina        Počet žiadostí na stiahnutie lieku
Centrálna nervová sústava                   27
Kardiovaskulárny systém                    19
Cytostatiká a imunomodulátory          10
Antiinfektíva na systémové použitie   12
Respiračný systém                                7
Tráviaci trakt a metabolizmus              4
Dermatologiká                                      4
Urogenitálny trakt a pohl. hormóny     3
Rôzne (vária)                                        2
Krv a krvotvorné orgány                      1
Zmyslové orgány                                 1
Zdroj: MZ, vlastné spracovanie
 
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Zdroj: 
Jana Andelová
Foto: 
archív
Jana Andelová

Najvyšší kontrolný úrad ukončil kontroly v zdravotníctve

$
0
0
Najväčším problémom zdravotníctva je podľa Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) zadlženosť štátnych nemocníc, ktoré sa idú v súčasnosti oddlžovať. Ku koncu roka 2016 ich dlh dosiahol viac ako pol miliardy eur. TASR o tom informovala hovorkyňa úradu Daniela Bolech Dobáková.
      
NKÚ už po ukončení druhej etapy kontroly upozorňoval rezort zdravotníctva i vládu, že plošné oddlžovanie nemocníc neprináša požadovaný efekt. Odporučil preto diferencovaný prístup v čase a v miere oddlženia, a zároveň, aby ho podmienili dosahovaním cieľov. Nemocnice, ktoré sa chcú zapojiť, budú musieť podľa ministerstva plniť ozdravné plány.
    
„Zistenia z prvých troch etáp poukazujú na problém hospodárenia štátnych zdravotníckych zariadení, keď Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR ako jediný zriaďovateľ dostatočne nevyužilo možnosť prijímať okamžité či strategické opatrenia, aby zabezpečilo rovnaký postup a metodiku, ktorá by umožnila porovnávanie, tzv. benchmarking porovnateľných zariadení,“ uviedla Bolech Dobáková.
      
Protikladom týchto postupov je podľa nej riadenie a hospodárenie súkromných a transformovaných akciových spoločností. „Tie svoje rozhodnutia prijímajú na základe rozsiahlych finančných analýz. Významnou súčasťou je centrálny kontroling a neustále vyhodnocovanie prijatých opatrení. Ako problémové sa pri štátnych nemocniciach ukazuje aj obstarávanie zdravotníckej techniky, v rámci ktorého kontrolóri zistili nehospodárne a neefektívne použitie verejných prostriedkov,“ doplnila hovorkyňa NKÚ.
      
Rezervy zistili kontrolóri aj v účinnosti a efektívnosti vnútorného kontrolného systému. Nebol nastavený tak, aby včas signalizoval problémy v hospodárení nemocníc. NKÚ SR preto odporúča ministerstvu personálne posilniť útvar vnútorného auditu. Kontrola tiež ukázala, že ministerstvo nevedie zoznam majetku v zdravotníctve, za evidenciu majetku zodpovedajú nemocnice. Podobne je to aj v prípade zdravotníckej techniky. „Rezort zdravotníctva tak nemá ucelený prehľad o stave a hodnote prístrojov a techniky v zdravotníckych zariadeniach v jeho pôsobnosti,“ povedala Bolech Dobáková.
      
Ministerstvo zdravotníctva už prijalo viaceré systémové opatrenia v oblasti plánovania, hľadania vnútorných rezerv v hospodárení, zefektívnenia verejných zdrojov, optimalizácie prevádzkových nákladov nemocníc. „Rezort v súčasnosti nastavuje ekonomické pravidlá pre zdravotnícke zariadenia, zriadil organizačný útvar, ktorý má dohliadať na objektívnejšie porovnanie efektívneho fungovania organizácií. Do riadenia príspevkových organizácií boli vnesené prvky obchodných spoločností, a to vytvorením dozorných orgánov, zavedením systému kolektívneho rozhodovania pri riadení nemocníc. Po novom má od plnenia plánov závisieť napríklad aj odmeňovanie štatutárov nemocníc,“ zhrnula Bolech Dobáková.
      
V rámci štvrtej etapy kontrol sa NKÚ SR zameral na zdravotné poisťovne a samotné ministerstvo zdravotníctva. Kontrolované obdobie predstavovali roky 2014 až 2016, pri rezorte aj prvý polrok 2017.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Zdroj: 
TASR
Foto: 
archív, ZdN
TASR

Verejné lekárne FNsP vytvorili vlani pozitívny hospodársky výsledok

$
0
0
Dve verejné lekárne, ktoré otvorila Fakultná nemocnica s poliklinikou (FNsP) v Žiline pred dvomi rokmi, vytvorili vlani pozitívny hospodársky výsledok vo výške 66.748 eur. TASR o tom informovala hovorkyňa nemocnice Lenka Záteková.
      
"Prvú lekáreň sme otvorili 1. januára 2016, druhú s výdajňou zdravotníckych pomôcok v decembri 2016. Sme radi, že si v nich pacienti zvykli nakupovať a podporujú tak našu nemocnicu. Všetky financie používame na chod samotných lekární a nemocnice. Nejde o státisícové investície, no aj vďaka týmto peniazom môžeme napríklad vymaľovať čakáreň alebo izby na oddeleniach," vysvetlil generálny riaditeľ FNsP v Žiline Igor Stalmašek.
      
Lekáreň, ktorá sa nachádza na prízemí hlavnej budovy polikliniky, dosiahla v minulom roku zisk 21.422 eur. Nemocničná lekáreň spojená s výdajňou pre verejnosť v budove detskej polikliniky hospodárila v roku 2017 so ziskom vo výške 45.326 eur, doplnila hovorkyňa žilinskej fakultnej nemocnice.
      
"Našu lekáreň sme rozšírili o výdajňu zdravotníckych pomôcok, zabezpečujeme teda aj výdaj zdravotníckych pomôcok na poukazy od lekárov alebo na voľný predaj," uviedla odborná zástupkyňa lekárne Danka Kyselicová s tým, že zväčša ide o barly, ortézy, tlakomery, inhalátory, stomické pomôcky či iné zdravotnícke pomôcky, ktoré pomáhajú imobilným pacientom pri každodenných úkonoch.
      
Pacienti môžu využiť aj službu lekárne, ktorá im zdravotnícke pomôcky väčších rozmerov dovezie až domov. "Pokiaľ má starší alebo handicapovaný pacient problém zabezpečiť si odvoz nadrozmernej zdravotníckej pomôcky k sebe domov, radi mu ponúkneme pomoc a odvoz zabezpečíme," dodala Kyselicová.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto: 
archív, ZdN
tasr

Ľ. Okruhlica: S novelou zákona o dekriminalizácii drog mi neprináleží súhlasiť

$
0
0
Hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre medicínu drogových závislostí Ľubomír Okruhlica sa ohradzuje proti medializovaným informáciám, ktoré sa "skreslene odvolávajú" na jeho súhlas s novelou zákona o dekriminalizácii drog.
      
Návrh podľa neho vypracovala skupina odborníkov Ministerstva spravodlivosti SR, Ministerstva vnútra SR a Generálnej prokuratúry SR. Odborníci z rezortu zdravotníctva boli do tejto skupiny len prizvaní. Mali však viacero pripomienok, z ktorých väčšina nebola zohľadnená.
      
"Okrem jedného odporúčania týkajúceho sa vyšetrenia a prípadnej liečby mladistvých užívateľov, neboli v návrhu zohľadnené pripomienky, ktoré pokladám za podstatné, a pre ktoré som sa s ním nestotožnil," uvádza Okruhlica.
      
Podľa odborníka je problematické stanovenie hraníc. Chýbajú mu "aj dostatočné kompenzačné preventívne a liečebné opatrenia, aby sa okrem pokuty či trestu prichyteným užívateľom aj pomohlo." Ocenil by aj ekonomickú analýzu dosahov a najmä celospoločenskú diskusiu.
      
Súhlasí však s obmedzením trestného stíhania užívateľov. "Pred trestným stíhaním je ľudské a medicínsky potrebné dať prednosť liečbe, nakoľko drogová závislosť je chorobou mozgu, ktorá sa spravidla začína rozvíjať po užívaní v dospievaní, kedy je obmedzená schopnosť tento proces bez pomoci zastaviť."
      
"Nie som kompetentný súhlasiť či nesúhlasiť s návrhom novely. Je to kompetencia a zodpovednosť politická," uzatvára.
      
Novela Trestného zákona mala čiastočne dekriminalizovať užívanie marihuany aj tzv. tvrdých drog. Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) návrh po nesúhlase koaličných partnerov stiahla z minulotýždňového rokovania vlády.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto: 
archív, ZdN
tasr

MUDr. Ján Kaňuch o projekte ezdravie: Oberá ma takmer o tretinu ordinačných hodín

$
0
0
Kedy ste dostali elektronický preukaz zdravotníckeho pracovníka?

Kartička došla v júli, v priebehu mesiaca po podaní žiadosti. Ale PIN nebol, bol dodaný až 22. 11. 2017 – po mojom telefonickom vyzvaní. Certifikácie firiem boli tesne pred Vianocami. Ak NCZI hovorí, že firmy boli certifikované včas, tak realita bola opačná – mnohí ítečkári potvrdia, že certifikát dostali tesne pred Vianocami 2017.

Ako vyzerali vaše prvé dni práce s ezdravím?

Pred Vianocami som si musel zobrať dovolenku, aby ma programátor zaškolil, ako to obsluhovať. Nebolo to extra náročné, ale zdržuje to časovo. Zoberie mi to jednu tretinu z ordinačných hodín každý deň. Každý deň mi ten systém ukradne 100 minút. Priznám sa, že aj dnes som bol takmer celý deň vypnutý, lebo systém si zakaždým pýtal PIN kód. Stačí jeden klik a spadne program, musím sa reštartovať a nanovo prihlásiť.

Koľkokrát denne sa to opakuje?

Minimálne 10-krát. Dnes som preto bol zo systému vypnutý, lebo by som nestihol ošetriť 79 pacientov a sedel by som tu do piatej. Teraz sa musím vrátiť, dokončiť a poslať záznamy do ezdravia, lebo nemám záruku, že mi niekto nedá pokutu a nezoberie licenciu. Viete, administratíva pribúda a ja vítam ezdravie, ale nevítam toto násilné tlačenie pod rúškom sankcií, pod rúškom odobratia licencií. Je to z môjho pohľadu neľudské, neetické a vytvára to napätie, nedobré vzťahy, človek sa nemôže v pokoji venovať pacientovi.

Koľko vás stálo pripojenie do systému ezdravie?

V rámci Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva SR navštívili naši zástupcovia pobočku Európskej komisie v Bratislave a od nich máme potvrdenú informáciu, že celý tento projekt je financovaný z eurofondov a my lekári by sme nemali byť týmto ekonomicky zaťažovaní. Lebo my niekomu preplácame to, na čo už raz peniaze dostal. A prirovnajúc to k tomu, ako sa koncipovala virtuálna pokladnica, kde sme dostali prístupové kódy a nič sme neplatili, nemuseli sme kupovať hardvér ani meniť softvér. Aj virtuálna pokladnica bola, myslím, hradená z eurofondov a to isté by malo byť aj s ezdravím. Iste, poburuje nás to, lebo za softvér treba zaplatiť priemerne 400 eur. Ak má človek sieť dvoch – troch počítačov preexportovať na Windows 7, dokúpiť nejaký počítač, tlačiareň, to sa už nabalí aj na dve tisícky eur.

Zdravotné poisťovne hovoria o bonifikácii lekárov v súvislosti s ezdravím. Dostávate teda vyššie platby?

Ja som zatiaľ do dnešného dňa žiadne bonifikácie v tomto kontexte na účet nedostal.

Zverejnili ste zoznam 12 bodov, ktoré vyčítate systému ezdravie, jedna z chýb je už odstránená. Čo ostatné?

Keď si otvorím dekurz, nie je to taký rýchly proces, ako si to predstavujeme. Pomerne často je chyba na serveri, napr. pri pacientke, ktorá sem chodí pravidelne, mi systém napíše, že kód je prázdny, a keby som chcel napísať objektívny nález, to, čo napíšem, chcem odoslať, mi nie vždy zoberie. Keď to chcem poslať do ezdravia, trvá 5 sekúnd, kým to načíta a pošle. Nehovorím, sú aj hladké dni, keď to odošlem a idem ďalej. Ale mám tu pacienta, ktorý je u mňa v evidencii od roku 2014, včera bol v ambulancii a dnes mi systém ukazuje, že nie je načítaný v NCZI. Nejde mi načítať niektorých poistencov EÚ, ktorí majú kartičky vydané v pobočkách u nás a pracujú napr. v Česku alebo Rakúsku, ale firmy sú slovenské, nie všetci sú načítaní v NCZI. Informoval som o tom call centrum v NCZI, vedia, že je to problém, ktorý je v štádiu riešenia. Podotýkam, že som napojený na optickú internetovú sieť a splnil som technické požiadavky na prácu s ezdravím.

Ako to vyzerá, keď posielate pacienta k špecialistovi?

Musím mu manuálne vytlačiť výmenný lístok, ten je pod identifikačným kódom v systéme ezdravie a cez tento kód sa špecialista dostane k jeho e-karte. Je to neskutočné papierové zdržiavanie.

Koľko receptov denne vytlačíte?

Priemerne do 150.

To sú zvýšené náklady na toner, papier a, samozrejme, čas, ktorý by vám ezdravie malo šetriť.

Nič nám neušetrí, práve naopak, oberá ma o peniaze, čas, o zdravie, vytvára napätie, ľudia na chodbe sú nervózni, nie je to „pôrod malého dieťaťa“. To je zablokovaný pôrod, ktorý chce cisársky rez. Lekár by mal ošetrovať, a nie preklikávať sa. To mi zoberie mentálnu i medicínsku sústredenosť, len aby som neurobil chybu. Lekársku správu pošlem a musím ju aj vytlačiť a dať pacientovi podpísať informovaný súhlas, pretože e-dekurz na toto nemyslí. Lekár nemá v e-dekurze zakomponovaný podpis na informovaný súhlas pacienta o liečbe, a to znamená nulovú právnu ochrana pre lekára. Vyriešené by to bolo vtedy, keby všetci pacienti mali elektronické občianske preukazy, čo dnes 90 % ľudí nemá.

Keď je problém, voláte najprv programátorovi?

Vždy si odfotím chybové hlásenie a najprv volám programátorovi. Chcem si overiť, či to je chyba v programe, a na jeho pokyn potom volám na NCZI.

Ako vyzerá vaša spolupráca so sestrou v systéme ezdravia?

Sestra nemá prístup do ezdravia. O kartu požiadala v zmysle zákona ako ja v júli 2017. Karta prišla, PIN kód dodnes nemá. Čiže sestrička mi tu nepomôže, musím robiť za ňu všetko. Keby to mala u seba, mohla by odosielať, písať výmenné lístky, ale nemôže robiť nič v ezdraví.

Otvorene hovoríte, že sa odpájate od ezdravia. Nebojíte sa sankcií?

Pracujem s tým denne dovtedy, pokiaľ to neohrozuje zdravie pacienta aj moje. Keď mi to začne padať, tak sa musím odpojiť, lebo tu mám denne priemerne 70 čakajúcich ľudí a nemôžem sa venovať technickým problémom. Odpájam sa dovtedy, kým sa neodstránia poruchy.

NCZI hovorí o vysokom stupni zabezpečenia dát v systéme ezdravie, vy sa, naopak, obávate o to, kto môže mať prístup k citlivým údajom pacientov. Prečo?

Nie som IT odborník, ale moje informácie od IT odborníkov od Svidníka až po Prahu sa zhodujú s aférou heknutia citlivých údajov na elektronických občianskych preukazoch. Každú informáciu, ktorá ide cez internet na server, je možné heknúť. Obávam sa zneužitia súkromných údajov. Záchranou by boli individuálne elektronické čipové karty pre pacientov s vylúčením internetu. Keďže na projekt ezdravie dostal štát podľa tvrdení ministra 45 miliónov, pán Blaškovitš hovorí, že je to vyše 87 miliónov, a keďže milióny sa nesmú vracať, pýtam sa, aký a pre koho má význam uviesť niečo s toľkou nepresnosťou? Či aj my lekári máme byť presne takí nepresní?

Ako po mesačných skúsenostiach hodnotíte ezdravie?

Vítam takú elektronizáciu, ktorá prácu uľahčuje. Ezdravie má byť pre nás pomoc, aby nám nepribúdali papiere, veď ich nemáme kde skladovať. A zrazu zisťujem, že to je dvojnásobná administratíva, ktorá ma právne nechráni, od poisťovní necítim finančnú bonitu. Mám z toho zmiešané pocity. V médiách niekto tvrdí na základe zistení mne dodnes neznámej inštitúcie, že v úrovni poskytovania zdravotnej starostlivosti na Slovensku sme sa posunuli už na 13. miesto v rámci EÚ, a to aj preto, lebo zdravotná starostlivosť u všeobecného lekára je dostupná bezprostredne a bez čakania. Pýtam sa, na čí účet? Prečo sa vo Veľkej Británii, v Nemecku, Slovinsku objednáva k všeobecnému lekárovi na čas? Lebo tam funguje spravodlivý systém ohodnotenia práce lekára a za objednávku na čas k obvodnému lekárovi platí poisťovňa. Pacienti v Slovinsku majú eHealth a čipové karty, objednajú sa elektronicky na čas a napr. ak je akútne chorý pacient, je ošetrený v daný deň plus-mínus v 15 minútach. Ak nie je ošetrený, tak tých 10 eur, ktoré poisťovňa platí lekárovi na čas, musí lekár vrátiť poisťovni. Poisťovňa časuje pacientov, na deň má doktor priemerne 30 časovaných pacientov. Okrem toho má platbu za výkony a kapitáciu. Ale kapitácia je iná ako u nás, v priemere sa pohybuje v ČR na 5,50 eura, v Slovinsku 6,50 eura. My sme dostupní, no sme vyťažení a nezaplatení a finančne nezaujímaví pre mladú generáciu kolegov.

Komory lekárov hovoria o lekároch, ktorí pre ezdravie zatvárajú ambulancie. Ako je to tu v regióne?

V mojej rodnej obci pod Tatrami sú veľmi zdatní kolegovia všeobecní lekári, obidvaja sú v dôchodkovom veku. Jeden z nich odišiel aj kvôli ezdraviu a ambulanciu predal. Keďže nemal komu zo Slovenska, tak kolegovi z Ukrajiny, ktorý síce mal prax na LDCH oddelení, avšak neviem, ako to má doriešené s euroatestáciou u nás. V susednej obci skončila dorastová ambulancia, kolegyňa dovŕšila dôchodkový vek a obrazne „zavesila“ ambulanciu na klinec.

Preberáte jej pacientov?

Jedného dňa mi zaklopal kuriér s kartami, obvod sa rozložil medzi priľahlé ambulancie v Prešovskom kraji, čo je nie veľmi potešujúca správa.

Koľko ďalších pacientov ste ešte schopný prijať?

Ani jedného.

Pomohol by rezidentský program?

Nevnímam jeho prínos v tomto regióne, možno to cítia lekári vo veľkých mestách. Nemám z toho nijaký osoh, aby mi niekto povedal – môže ti sem prísť na tri roky pomôcť a my ho zaplatíme. Lebo ja ho zo svojich peňazí zaplatiť neviem. Nikto tu nebude robiť obvoďáka za 750 – 850 eur. Tento odbor je ekonomicky poddimenzovaný a nie je atraktívny pre mladých lekárov. Paušálna platba na kapitáciu je nízka, z týchto peňazí nie je možné zamestnať človeka a ľudí tu ani niet. Systém aktívneho vzdelávania všeobecných lekárov zaostal, od rozdelenia republiky zlyhal.

Viete si predstaviť, že by ste dnes začínali?

Ja by som v týchto podmienkach nezačínal. Sú to nulové podmienky. Rozumiem tomu, keď sa mladí lekári zamestnajú v nemocnici s garanciou platu. Mám dvoch synov, jeden odišiel do farmaceutického priemyslu, druhý je na chirurgickej klinike a ekonomický postup je evidentný, založili si rodinu. Tu by si to nemohol dovoliť.

Súčasný minister Tomáš Drucker má za sebou dva roky práce. Ako ich hodnotíte?

S nástupom ministra prišla ústretovosť z jeho strany a konštruktívny dialóg. Ako človeka ho chválim, vie načúvať. Jeho štart bol dobrý a mal sa držať dlhodobej komunikácie s lekárskou komorou a odbornými spoločnosťami. No jeho konanie vnímam z môjho pohľadu akoby zviazané a vždy, keď má snahu o kreativitu, „niekto“ mu jeho plány zmrazí. A to je už politika.

Ako to myslíte?

Začalo sa to nešťastným schválením ordinačných hodín. Pripomienkovali sme, že nie je možné nás ukameňovať, lebo tu nesedíme do 17.00 hodiny. Keď mám byť o 16.00 hodine na pohotovosti, tak kde mám sedieť? Nie je možné stanoviť ordinačné hodiny celoplošne, ale individuálne v danom regióne. Iné je to v Bratislave, iné na vidieku, kde ľudia prídu podľa spojov do jednej – druhej. Ale do piatej mi sem nikto nepríde. A potom okrádam ležiacich pacientov z návštevnej činnosti. Ak minister povie, že ordinačné hodiny sú aj návštevná činnosť, tak potom kde sa nachádzame? V Kocúrkove? Jedno sú ordinačné hodiny a druhé je návštevná činnosť. Rozhodnutie o 35 ordinačných hodinách týždenne je nezmysel, viditeľný už teraz. Nie je to ani v Česku, veď český lekár je viacetážovito bonitovaný aj podľa dĺžky ordinačného času. My sme „kvázi“ bonitovaní omrvinkami za dĺžku ordinačného času, pričom sme len šikanovaní podľa zákona – alebo dostaneš pokutu, alebo ti zoberiem licenciu, alebo ti príde revízna kontrola, ktorá ti aj tak „niečo“ nájde. Skrátka, pod takým tlakom sa nedá robiť v pohode.

Za čo by ste ministra pochválili?

Za konštruktívny dialóg, za pohotovosti. Chválim ministra ako človeka za prejav dobrej vôle, vnímam ho ako muža konštruktívneho dialógu, ale v poslednom čase si myslím, že nemá tých správnych radcov. Mohol by niektoré zákony poopraviť.

Čo konkrétne?

Dať ezdravie na dobrovoľnosť, žiadne odobratie licencie, a pouvažovať nad jednoeurovým symbolickým poplatkom okrem onkologických pacientov v ambulancii. Ak chce minister ušetriť a na pohotovosti sa môžu vyberať 2 eurá a na urgente ďalších 10 eur, tak v ambulancii by sa mohlo vyberať jedno euro paušálne. A ušetrilo by sa 38 % – tak, ako to bolo v minulosti. Lebo tých 38 % ľudí sa chodí doktorovi naozaj aj vyžalovať. Som zástancom paušálnej platby, s výnimkou onkologických pacientov. To jedno euro nám chýba. Už som to raz písal – dajte mi jedno euro a zamestnám ďalšieho obvodného lekára. Lebo keď mám 1 800 pacientov, tak mám na výplatu jedného mladého lekára. A možno by sa naštartovali aj nové ambulancie vo vidieckych sídlach, ktoré vymierajú. A možno by mali poisťovne pouvažovať aj nad bonitou periférnych vidieckych ambulancií, ako to je v Česku, kde má doktor fixný plat a výkonnostné. Česko si chráni vidiecke ambulancie, aby bola dostupnosť v ťažkých, nerentabilných podmienkach, lebo aj tam ľudia potrebujú lekára. Ako sa tí 70-roční ľudia dostanú do mesta, keď nemajú auto alebo deti? To nie sú humánne kroky voči starším. Sila sociálnej spoločnosti stojí na jej schopnosti postarať sa hlavne o sociálne slabých, a takými naši rodičia a starí rodičia sú.
Zmysel života nie je o zisku, kvantite a biznise, zmyslom života je služba jeden druhému a raz za to budeme musieť predložiť účet – ja za úroveň služby a štát a politici za spravodlivé odmeňovanie tejto služby.
 
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Alternatívny autor: 
Monika Toporcerová

Očný nádor môže pomôcť odhaliť aj fotografia

$
0
0
Retinoblastómom trpia hlavne deti do piatich rokov. Príznakom je belavý odlesk sietnice, často aj škúlenie. Ročne sa v susednom Česku odhalí asi šesť až osem prípadov, a väčšinu z nich sa darí vyliečiť.

Nález

Ako uvádza onkológ Karel Švojgr asi polovica chorých však príde o oko. Lekárom sa totiž darí odhaľovať nádory často až neskoro, keď je najväčšie riziko straty oka. Fotka spravená fotoaparátom s bleskom môže napomôcť odhaliť očný nádor.

Pri fotení s bleskom sa zreničky očí na snímke sfarbia na červeno, u chorého sú biele. „Každý fotí svoje batoľa s bleskom. Je len potrebné si to všimnúť,“ vysvetlil K. Švojgr. Navyše deti cez nádor nevidia, takže sa oko natáča a dieťa začne škúliť. Pri objavení týchto príznakov je potrebné dať dieťa vyšetriť očným lekárom.

Nádory sa liečia, buď spálením laserom, alebo zmrazením tekutým dusíkom, na mieste vznikne jazva. Pri terapii sa používa aj chemoterapia, ktorou sa vie nádor zmenšiť, aby bol lepšie liečiteľný. A v podstate sa ňou dokáže obmedziť riziko nádorov lokalizovaných inde v organizme. Podľa K. Švojgra sa po novom dajú tieto lieky očnou tepnou vstreknúť priamo do miesta nádoru, čo má väčšiu účinnosť a menej často musí byť oko odstránené. Aj pri veľkých nádoroch sa ho tak darí zachrániť v tretine prípadov.

Avšak pri odstránení oka dieťa dostane očnú protézu na mieru, podľa onkológa si na ňu vďaka nízkemu veku dobre zvykajú. Umelé oko má zhodnú farbu dúhovky, dokonca sa hýbe spolu so zdravým. Musí sa však pravidelne meniť, ako dieťa rastie.

Kontroly

Onkológ uvádza, že polovica týchto nádorov je spôsobená obojstrannou mutáciou génov, často postihuje obe oči alebo aj ďalšie miesta v tele. Aj po vyliečení existuje riziko ďalších nádorov, pacienti sú preto doživotne sledovaní.

V súčasnosti sa od desiatich rokov veku každý rok podrobujú vyšetreniu magnetickou rezonanciou. „V dvadsiatich rokoch majú asi dvadsaťpercentnú pravdepodobnosť ďalších nádorov, v štyridsiatich rokoch štyridsaťpercentnú,“ uviedol K. Švojgr.

Retinoblastómy sú témou tohtoročného Dňa detskej onkológie, ktorý si pripomínajú každoročne 15. februára v 90 krajinách sveta.
 
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto: 
archív, ZdN
Jana Andelová, ZdN

Na obnovu Nemocnice Ružinov štát sľubuje dať 80 miliónov eur

$
0
0
Ružinovskú nemocnicu, s ktorou sa počíta ako so súčasťou novej Univerzitnej nemocnice Bratislava, čaká zásadná rekonštrukcia. Pôjde o komplexnú obnovu budovy a jej tepelného hospodárstva, redizajn interiérových priestorov oddelení, lôžkových častí, výťahov, výmenu okien a tiež elektroinštalácie.

„Komplexná rekonštrukcia nemocnice Ružinov je v súčasnosti vo fáze projektu, samotná realizácia je naplánovaná na budúci rok. Suma rekonštrukcie sa odhaduje na 80 miliónov eur,“ uviedla hovorkyňa UNB Eva Kliská s tým, že predpokladané investičné náklady budú hradené z kapitálových výdavkov ministerstva zdravotníctva. Pôjde o prvú veľkú finančnú investíciu pre Nemocnicu Ružinov, ktorá rovnako ako ostatné ústavné zdravotnícke zariadenia v Bratislavskom kraji nemôže čerpať eurofondy.
 
Časový harmonogram prác ešte nie je jasný. „V súčasnosti sa vyhodnocuje verejné obstarávanie na dodanie investičného zámeru, ktorého výstupom má byť návrh komplexnej modernizácie vnútorných priestorov budovy, ako aj rekonštrukcie obvodových konštrukcií a obnova technických zariadení,“ spresnila hovorkyňa UNB. Na vypracovanie investičného zámeru bude mať dodávateľ 120 kalendárnych dní, následne sa začne verejné obstarávanie na dodávateľa kompletnej projektovej dokumentácie na rekonštrukciu budovy. Podľa priemernej dĺžky trvania tendrov na Slovensku je viac než isté, že tento rok sa s prácami nezačne.
 
Za plnej prevádzky

Rekonštrukcia by mala prebiehať za plnej prevádzky nemocnice. Súčasťou kompletnej projektovej dokumentácie bude aj návrh opatrení, ako minimalizovať obmedzenia prevádzky a poskytovania zdravotnej starostlivosti.
Súčasťou modernizácie bude aj nákup novej zdravotníckej techniky.

V súvislosti s avizovaným umiestnením urgentu druhého typu v ružinovskej nemocnici nás zaujímalo aj to, či rekonštrukcia počíta s vytvorením podmienok na presťahovanie neurochirurgickej kliniky z Kramárov. „V súčasnosti existuje niekoľko alternatív projektu, ktoré sú v procese schvaľovania. Až po vyhodnotení najvhodnejšieho riešenia pristúpime k samotnej realizácii,“ reagovala nemocnica.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Zdroj: 
Monika Toporcerová
Foto: 
archív, ZdN
Monika Toporcerová
Viewing all 63120 articles
Browse latest View live