Bratislavskú nemocnicu Ružinov konečne čakajú lepšie časy. Schválená Koncepcia rozvoja Univerzitnej nemocnice Bratislava s ňou počíta aj v budúcnosti ako so súčasťou našej najväčšej univerzitnej nemocnice, ale navyše do nej štát naleje 80 miliónov na hĺbkovú obnovu od základných pilierov.

Je to dobrá správa pre zdravotníkov aj zamestnancov. Komplexná premena čaká aj kritizovanú pôrodnicu, kde napriek vlaňajším kozmetickým úpravám sociálnych zariadení a novým podlahám ostali staré okná a izby bez klimatizácie sa pre mamičky a novorodencov aj toto leto zmenia na sauny.

V návale radosti sa však akosi pozabudlo na dôležitú vec. Magistrát hlavného mesta si právnou cestou nárokuje pozemky pod nemocnicou. V hre je desať hektárov za viac ako sedem miliónov eur. Spor je od decembra 2016 na krajskom súde, ktorý ešte nerozhodol.

Vládna koncepcia hovorí jasne – prípadný neúspech v spore o určenie vlastníctva by viedol k strate vlastníctva k pozemkom tvoriacim takmer celý areál nemocnice. Je jasné, že ani po takom rozsudku by nemocnica nezmizla z povrchu zemského a jej areál okamžite nerozparcelujú developeri s vidinou ziskov po zástavbe lukratívneho územia. Ale faktom je, že ide o príliš zaujímavý biznis a bratislavský magistrát to veľmi dobre vie. Takže s tou radosťou opatrne...

O transformácii posádok  RLP na posádky RZP sa rozprávalo na ministerstve zdravotníctva SR v rámci projektového tímu ZZS a efektivita už dva roky. Slovenská komora zdravotníckych záchranárov (SKZZ) sa tomu nebránila, lebo indikovanie výjazdov posádok RLP, kde bol potrebný lekár, je na úrovni 5 %. Na Slovensku je celkovo nedostatok lekárov a urgentológov je tiež veľmi málo.

SKZZ však nemala vedomosť, o aké stanice RLP pôjde a kedy sa to stane, lebo žiadosti na transformáciu posádok RLP na RZP dávajú poskytovatelia ZZS so súhlasom Operačného strediska ZZS.

SKZZ  sa však nepáči, ako niektorí ľudia zneužili túto tému a nepravdivými výrokmi strašia verejnosť, že teraz bude pacient ohrozený. SKZZ s týmto tvrdením nesúhlasí. Záchranári sú plne kompetentní riešiť život ohrozujúce stavy a vykonávať život zachraňujúce výkony. V prípade nutnosti vedia zabezpečiť dýchacie cesty, majú kompetencie na podávanie liekov, ktoré nemá okrem lekárov žiadne iné zdravotnícke povolanie. Posádky RZP v prípade nutnosti včas rozpoznajú stav vyžadujúci si intervenciu lekára,  ktorého si vyžiadajú od Operačného strediska ZZS. Do príchodu RLP alebo VZZS stav stabilizujú. V prípade potreby začnú resuscitáciu alebo vykonajú iné život zachraňujúce výkony.  Do budúcnosti sa dá zníženie počtu RLP staníc dostatočne nahradiť zavedením funkčného rendezvous systému, ktorý využíva nižší počet lekárov bez dopadu pre pacienta.

SKZZ však žiadala,  aby sa vyššia zodpovednosť prenesená na záchranárov, premietla do ich mzdy aj právnej ochrany. MZ SR tvrdí, že to bude riešiť, v čo záchranári pevne veria.

Svetový deň obličiek je tento rok 13. marca venovaný ženám, pri tejto príležitosti v kežmarskom dialyzačnom stredisku pripravili pre záujemcov možnosť preventívneho vyšetrenia močových ciest. Vedúca lekárka Katarína Javorská na stredajšej tlačovej konferencii v Kežmarku upozornila, že je dôležité v tomto smere šíriť osvetu, vzdelávať laickú verejnosť a zároveň prevenciou predchádzať zápalovým ochoreniam močových ciest, ktoré môžu viesť až k zlyhaniu obličiek.
      
Preventívne vyšetrenie môžu absolvovať záujemcovia v Kežmarku na Medzinárodný deň žien 8. marca od 8. do 15. h. "Pri prehliadke im vyšetríme moč, vezmeme kvapku krvi na zistenie hodnoty glykémie, zmeriame tlak, hmotnosť a výšku. To sú základné kroky na zistenie obličkového statusu a stavu močových ciest," objasnila Javorská s tým, že na internete je k dispozícii aj obličková kalkulačka, na ktorej sa na základe jednoduchého testu dá vyrátať riziko obličkových ochorení.

Tých v posledných rokoch pribúda a štatistiky potvrdzujú, že ženské obličky sú viac vystavené infekčným ochoreniam ako mužské. Najviac ohrozené zápalom sú pritom tehotné ženy. Aj to je dôvod, prečo je tohtoročný Svetový deň obličiek venovaný práve tejto časti ľudskej populácie. 
      
Pri prevencii je podľa Javorskej dôležitý najmä pitný režim a správna liečba všetkých infekcií, ktoré môžu mať za následok až obličkové zlyhanie. "Okrem osvety v prevencii jej dôležitá aj informovanosť verejnosti v oblasti transplantačného procesu. Na Slovensku je darovaných orgánov málo, napr. na výmenu obličky je čakacia lehota v prípade dialyzovaných pacientov aj dva roky," zdôraznila lekárka s 20-ročnou praxou v nefrológii. 
      
Na Slovensku sú štyri transplantačné centrá - v Bratislave, Košiciach, Martine a Banskej Bystrici. V poslednom z nich bola pred štyrmi rokmi vykonaná unikátna transplantácia obličky za pomoci robotickej navigácie. Vtedy darovala Zuzana Figlárová z Kežmarku obličku svojmu manželovi Jozefovi. "Absolvovala som množstvo vyšetrení, z ktorých vzišlo, že som vhodnou darkyňou. Nakoľko manžel nebol dialyzovaný a som živá darkyňa, bol predpoklad, že transplantácia bude úspešná. Darí sa nám dobre, v rekordnom čase sme sa dali do poriadku a môžem povedať, že nepociťujem žiadne obmedzenia," zhodnotila darkyňa. Jej manželovi poškodila obličky cukrovka, ktorú má už 18 rokov.

Transplantácia podľa jeho slov bola riziková, pretože hrozilo, že o obličky môžu prísť obaja. "Veľmi si cením, že manželka ani chvíľu neváhala a keď nám pani Javorská povedala o možnosti transplantácie, hneď súhlasila. Za to som jej nesmierne vďačný a robím všetko pre to, aby som si obličku chránil," dodal Jozef, ktorý musí denne vypiť päť litrov vody, aby obličku správne stimuloval.
      
Prvé dialyzačné pracovisko v meste pod Tatrami otvorili pred 12 rokmi. Vtedy sa v Kežmarku liečilo 25 pacientov, teraz ich je o 20 viac. Vlani v októbri ho prevzala spoločnosť B.Braun Avitum, s.r.o., ktorá v tomto roku plánuje kompletnú obmenu prístrojového vybavenia v stredisku. Riaditeľ spoločnosti Martin Kuncek potvrdil, že projekt obnovy za zhruba 400.000 eur by mal byť zrealizovaný v prvej polovici tohto roka. 

Mechanické končatiny robotov či osôb po amputácii ruky alebo nohy by mohli vnímať teplotu či tlak ako zdravá končatina. Mohlo by to byť možné, vďaka výskumníkom z Coloradskej univerzity v Boulderi, ktorí vyrobili zo špeciálneho polyméru a nanočastíc striebra takmer plnohodnotnú náhradu ľudskej kože.

E-koža

Vedci z uvedenej univerzity vyvinuli nový typ prispôsobivej, samoliečiteľnej a plne recyklovateľnej elektronickej kože, ktorá v sebe zahŕňa aplikácie od robotiky a protetického vývoja až po lepšie biomedicínske zariadenia.

Najnovšia elektronická koža, známa ako e-koža, je tenký, priesvitný materiál, ktorý môže napodobňovať funkciu a mechanické vlastnosti ľudskej pokožky. V laboratóriách na celom svete sa v súčasnosti vyvíja množstvo rôznych typov a veľkostí nositeľnej elektronickej kože, keďže vedci uznávajú jej prínos v rôznych oblastiach medicíny, vedy a techniky.

Nová e-koža má vstavané snímače na meranie tlaku, teploty, vlhkosti a prúdenie vzduchu, charakterizoval nový materiál vedúci výskumného tímu Jianliang Xiao. Náhrada ľudskej kože má niekoľko charakteristických vlastností vrátane nového typu kovalentne viazaného dynamického sieťového polyméru, známeho ako polyimín, ktorý bol natretý nanočasticami striebra na poskytnutie lepšej mechanickej pevnosti, chemickej stability a elektrickej vodivosti.

Jedinečnosť e-kože je aj v chemickom spojení polyimínu, ktorý vedci používajú. To umožňuje, aby bola e-koža samoliečiteľná a úplne recyklovateľná pri izbovej teplote. Vzhľadom na milióny ton elektronického odpadu, ktorý sa každoročne vyrába na celom svete, recyklovateľnosť náhrady ľudskej kože prináša okrem iného aj dobrý ekonomický a environmentálny význam.

Prínos

Uplatnenie novej kože by sa mohlo nájsť vo výrobe náhradných častí ľudského tela, v robotike alebo v produkcii smart textílií. Kladom nového objavu je, že sa hojenie alebo poškodenie e-kože vrátane senzorov uskutočňuje použitím zmesi troch komerčne dostupných zlúčenín v etanole. Ďalšou výhodou novej elektronickej kože je to, že sa dá ľahko prispôsobiť aj zakriveným plochám, ako sú ľudské či robotické ruky, a to použitím mierneho tepla a tlaku bez nadmerného namáhania.

V prípade porezania alebo roztrhnutia kože pridaním troch zlúčenín jej umožní zahojiť sa opätovným nadviazaním väzieb medzi dvoma stranami. Štruktúra sa tak obnoví a e-koža je ako nová. Ak by bola príliš poškodená, recykluje sa. Na recykláciu elektronickej kože ju stačí namočiť do roztoku, čím sa polyméry degradujú na oligoméry a monoméry. Nanočastice striebra klesnú pri tom na dno roztoku. Výhodou je, že sa recyklovaný materiál potom môže použiť na vytvorenie novej, funkčnej e-kože.

Minimálne 500 pôrodov ročne, 200 operácií kolenného kĺbu či najmenej 40 operácií karcinómu prsníka. Toľko minimálnych výkonov v jednotlivých špecializáciách by mala počas roka vykonať nemocnica, aby bola zdravotná starostlivosť bezpečná. Upozornila na to sieť nemocníc Svet zdravia.

Geografická dostupnosť nemocníc nemá byť tým najdôležitejším kritériom. „Sú tu ďalšie oveľa dôležitejšie kritériá, ako má byť rozložená zdravotná starostlivosť. Jedným z nich sú aj minimálne počty výkonov. Dnes sú prísne nastavené personálne a materiálno-technické vybavenie, no chýbajú nám normatívy, ktoré by hovorili o tom, koľko tých výkonov by sa na pracovisku malo robiť, aby ho bolo možné na základe dôkazov považovať za pracovisko, ktoré to robí bezpečne,“ hovorí medicínsky riaditeľ ProCare a Sveta zdravia MUDr. Róbert Hill. 

V praxi to znamená, že pacientov s nádormi hrubého čreva budú sústreďovať v centre v nemocnici novej generácie Michalovce. „To však neznamená, že v našich ostatných nemocniciach chirurgia skončí, naopak, chirurgia sa bude rozvíjať, ale bude sa venovať inému typu pacientov. Podobne to bude pri onkogynekologických zákrokoch. Dohoda o prepojení týchto poskytovateľov je niečo, čo musí prísť od hlavného regulátora, ktorý by mal povedať, aké typy výkonov, v akom objeme a kde sa majú robiť,“ vysvetľuje R. Hill. 

Jasno pred koncom roka

O objemových indikátoroch kvality a geografickej dostupnosti sa začalo viac hovoriť po zverejnení zámeru zavrieť pôrodnicu a novorodenecké oddelenie vo Svidníku, kde mali vlani 352 pôrodov. Zatvorenie sa napokon z avizovaného februára odsunulo na koniec roka.

„Zaoberáme sa tým, koľko výkonov z daného odboru je rozumné v nemocnici urobiť, aby sme mali dostatočnú rutinu personálu a dobrý medicínsky výsledok. Téma Svidníka rezonovala z hľadiska dostupnosti, no málo sa rozprávalo o kvalite, málo sa rozpráva o počtoch. Je potrebné otvoriť diskusiu v rámci Slovenska na základe odborných medicínskych publikácií, nie na základe emotívneho chcenia, aby bola nemocnica alebo príslušný typ zdravotnej starostlivosti za humnami,“ zdôraznil generálny riaditeľ siete nemocníc Svet zdravia a siete polikliník ProCare MUDr. Vladimír Dvorový. 

S ohľadom na demografický vývoj v regióne a stúpajúci priemerný vek jeho obyvateľov považuje v nemocnici Svidník za dôležitejšie interné oddelenie, kardiológiu či diabetologickú ambulanciu, ktorú nedávno otvorili. 

O ďalšej prevádzke svidníckej pôrodnice bude rozhodnuté pred koncom roka. Najbližšia pôrodnica v Bardejove je od Svidníka vzdialená 35 kilometrov. Jej riaditeľ MUDr. Marián Petko, MPH, tvrdí, že nie je problém zvládnuť zvýšený počet pôrodov. „Ale nepredpokladám, že by išlo o nárast o 352 pôrodov. Ten počet sa rozptýli do okolitých nemocníc,“ povedal M. Petko. 
 

---

Minimálne počty výkonov 
Odporúčané na základe medzinárodných štúdií a odborných spoločností
Pôrodníctvo – 500 pôrodov ročne
Onkogynekológia – 150 novodiagnostikovaných prípadov zhubných nádorov a 100 radikálnych operácií ročne
Chirurgia/gynekológia – karcinóm prsníka – 40 až 195 výkonov na pracovisko ročne (10 – 100 výkonov na operatéra)
Ortopédia – totálna endoprotéza kolenného kĺbu – 200 operácií na pracovisko ročne (50 výkonov na operatéra)
Chirurgia – kolorektálny karcinóm – 15 výkonov na pracovisko 

MUDr. Monika Palušková, PhD., MPH sa rozhodla z tejto funkcie odstúpiť od 1. marca 2018. Tvrdí, že funkciu v súčasných podmienkach nemôže vykonávať z etického ani odborného hľadiska.
 
„Vláda Slovenskej republiky a jej orgány u mňa ako u občana a lekára nemajú dôveru. Z morálneho a etického hľadiska pre mňa stratili legitimitu viesť krajinu a jej občanov, napriek tomu, že v súčasnosti stoja na jej čele. Navyše, ak je to iba vrchol ľadovca nemorálnosti a hlbokej nespravodlivosti. Pre mňa ako človeka aj nezávislého lekára – odborníka, ktorého úlohou má byť určovanie vízie rozvoja všeobecného lekárstva na Slovensku smerom k orgánom štátnej moci na ďalšie roky, je ich morálna legitimita absolútne nevyhnutnou podmienkou na vykonávanie čestnej funkcie hlavného odborníka MZ SR pre všeobecné lekárstvo,“ uvádza v stanovisku zverejnenom na internetovej stránke Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska, ktorej je prezidentkou.
 
Upozornila, že v súvislosti s prehliadkami mŕtvych tiel núti Národná rada SR a Ministerstvo zdravotníctva SR lekárov porušovať platné zákony krajiny. „Všeobecní lekári sa obrátili o pomoc na prezidenta SR s námietkami o protiprávnosti a protiústavnosti jedného zo zákonov prijatého zákonodarcami ich vlastnej krajiny. Odráža absolútny právny marazmus súčasného Slovenska. Odpoveďou na žiadosti o uplatnenie pravdy a spravodlivosti je stupňovanie  sily, manipulácia a lživé kampane s cieľom zastrašiť a vynútiť si protiprávne konanie lekárov,“ pokračuje MUDr. Palušková. Odmieta rozpisovanie lekárov do služieb zo strany Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

„Ide o nútenú prácu navyše v rozpore s ústavnými právami vybranej skupiny občanov. Je to bezprecedentný stav, ktorý nemá obdobu nikde v Európe. Ako hlavný odborník MZ SR pre všeobecné lekárstvo som trvale upozorňovala na opakované porušovanie zákona. Bez záujmu štátu a zodpovedných. Tadeto cesta teda nevedie,“ uzatvára dôvody svojej abdikácie. 

„Minister zdravotníctva rešpektuje rozhodnutie Moniky Paluškovej a ďakuje za jej doterajšiu spoluprácu,“ reagoval rezort zdravia prostredníctvom svojej hovorkyne Zuzany Eliášovej. „Lekári viac ako desať rokov žiadali zmenu pri výkone obhliadok mŕtvych tiel, rezort zdravotníctva ich vypočul a pripravil legislatívu, na základe ktorej smerujú prehliadky mŕtvych k profesionalizácii výkonu tejto činnosti," uzavrela hovorkyňa.
 
 

Značná časť Slovákov sa pravidelne nevenuje žiadnej fyzickej aktivite. Mnohí ignorujú aj pravidelné preventívne prehliadky, ide o necelých 15 percent mužov a deväť percent žien. Vyplýva to z prieskumu Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ÚVZ SR), ktorý realizoval prostredníctvom 36 regionálnych úradov na celom Slovensku v roku 2016.

      Takmer polovica respondentov uviedla, že spí sedem až osem hodín denne. "Až 58,7 percenta má spánok osem alebo viac hodín denne. Muži aj ženy sú na tom rovnako. Čo sa týka kvality, väčšina opýtaných považuje svoj spánok za celkom dobrý," povedal hlavný hygienik SR Ján Mikas.

      Jednou z najslabších stránok životného štýlu Slovákov je pravidelný pohyb. Z prieskumu vyplynulo, že viac ako polovica respondentov (61,3 percenta), takmer 65 percent žien a 58 percent mužov, sa nevenuje pravidelne žiadnemu športu a s pribúdajúcom vekom záujem o pohyb klesá.

      Viac ako 56 percent mužov a 58,3 percenta žien sa vyjadrilo, že trpí dlhodobou chorobou alebo zdravotným problémom pretrvávajúcim dlhšie ako šesť mesiacov. Ich podiel sa so stúpajúcim vekom štatisticky významne zvyšuje. "Najviac sa vyskytuje vysoký krvný tlak (27,4 percenta), alergia (19,9 percenta), nasleduje ischemická choroba srdca (deväť percent) a diabetes mellitus (8,5 percenta)," uviedol Mikas.

      V odpovediach sa takmer 54 percent opýtaných nikdy nedalo zaočkovať, iba desať percent bolo očkovaných pred menej ako rokom, 11 percent očkovanie proti chrípke podstúpilo v období medzi jedným až dvoma rokmi a vyše štvrtina respondentov pred viac ako dvoma rokmi. Najmenej očkovaných bolo vo veku 25 – 64 rokov.

      Preventívnu gynekologickú prehliadku absolvovalo za posledných 12 mesiacov 57,8 percenta opýtaných žien. Disciplinovanejšie sú mladšie. Vo veku od 25 do 64 rokov ich prišlo ku gynekológom takmer 75 percent, iba 42 percent bolo žien vo veku 65+. Preventívne mamografické vyšetrenie prsníkov podstúpila iba štvrtina respondentiek. Podľa zistení u opýtaných respondentov iba 18 percent mužov absolvovalo urologickú preventívnu prehliadku.

      Návštevu zubnej preventívnej prehliadky absolvovalo z opýtaných 68 percent mužov a takmer 75 percent žien. Necelých 15 percent mužov a deväť percent žien nebolo na žiadnej preventívnej prehliadke.
      Dotazník pozostával z 93 otázok a bol určený pre tri vekové kategórie - od 15 do 24 rokov, od 25 do 64 rokov a nad 65 rokov. Výskumnú vzorku tvorilo 3773 respondentov, a to 1872 mužov a 1901 žien, od 15 do 95 rokov.

Rezidentský program sa na Slovensku rozbehol v roku 2014. Má zabezpečiť prílev a rovnomerné rozloženie všeobecných lekárov i pediatrov v regiónoch a znížiť vysoký vekový priemer obvodných lekárov, ktorý podľa údajov Lekárskeho odborového združenia (LOZ) predstavuje už 56 rokov. Špecializačné štúdium rezidentov bolo spočiatku hradené z eurofondov, v súčasnosti zo štátneho rozpočtu. Vlani na tento účel smerovalo 7 miliónov eur
Podľa LOZ je rezidentský program (RP) jedným z mála systémových opatrení, ktoré skutočne riešia problém slovenského zdravotníctva s obvodnými lekármi. „Je výhodný pre nemocnicu aj pre mladých lekárov. Zabezpečí mladému lekárovi ako záujemcovi o obvod nemocnicu a jeho mzda je financovaná zo zdrojov ministerstva zdravotníctva. Tento program umožňuje zmluvne zaviazať lekára, aby nastúpil práve do tej ambulancie v lokalite, kde štát potrebuje. Takto to funguje aj v zahraničí, pretože problém s nedostatkom obvodných lekárov je všade, no u nás je najvypuklejší. Štáty, kde to funguje, dokázali takto nahradiť množstvo lekárov,“ hodnotí MUDr. Peter Visolajský, predseda LOZ.

Novela zákona

Tento program v závere minulého roku ukončilo prvých 60 absolventov. LOZ však upozorňuje na zmenu podmienok, ktoré vlani priniesla novela zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti č. 92/2017. Lekárom, ktorí sa pripravovali na prácu v obvodných ambulanciách, sa úplne zmenili podmienky oproti tým, ktoré podpisovali pri vstupe do tohto programu.

„Prípravu na atestáciu môže lekár prerušiť súvisle len na 2 roky, čo je veľký problém napríklad pri materskej dovolenke. Tiež sa zrušila možnosť čiastočného úväzku, ďalej lekár musí po atestácii do 6 mesiacov nastúpiť do obvodnej ambulancie, čo niekedy nie je schopný on sám nijako ovplyvniť. Napríklad obvod sa nemusí uvoľniť alebo nastanú iné objektívne situácie ako nešťastie v rodine. Na to novela nemyslí. Po nástupe do obvodnej ambulancie tam musí lekár pracovať súvisle minimálne 5 rokov, pričom existujú neovplyvniteľné udalosti ako práceneschopnosť či OČR alebo vážne rodinné situácie, ktoré rovnako lekár nemôže dopredu predvídať ani ovplyvniť. Žiadna možnosť prerušenia sa už nespomína, teda sa zdá, že lekárka počas týchto piatich rokov nemôže porodiť dieťa či ochorieť. Za porušenie týchto ustanovení môže byť rezident – budúci obvodný lekár prísne pokutovaný,“ upozornil P. Visolajský.

Neprijateľné pokuty

Pokuty sú už realitou. LOZ upozornil na prípad lekárky zapojenej v rezidentskom programe, ktorá po dvojročnej materskej a rodičovskej dovolenke nepokračovala v špecializačnom štúdiu a výsledkom bola pokuta 12 965 eur pre ňu aj pre obvodnú lekárku ako jej zamestnávateľku. Ďalšia doktorka vstúpila do RP s tým, že podmienky jej umožňovali prácu na čiastočný úväzok popri starostlivosti o dve deti. Novelou 92/2017 zanikli čiastočné úväzky, a tak by sa mala lekárka vrátiť do nemocnice na plný úväzok. Odmietla dať deti mladšie ako 3 roky do jaslí a vrátila sa na rodičovskú dovolenku s tým, že jej hrozí pokuta a musí vrátiť mzdu, hoci prácu na oddelení vykonala. Pokuty v desiatkach tisíc eur reálne hrozia aj ďalším rezidentkám s malými deťmi. Pritom ženy sú hlavnými záujemkyňami o RP.

Výšku pokút považujú odbory za neprijateľnú. Lekárky na rodičovskej dovolenke, ktoré po dovŕšení dvoch rokov veku dieťaťa nenastúpia späť do praxe, musia uhradiť celkovú výšku finančných prostriedkov vynaložených na špecializačné štúdium. Ide o vrátenie všetkých superhrubých miezd za prácu, ktorú rezident v nemocnici alebo ambulancii odviedol.

Takto nastavené podmienky považuje LOZ za diskrimináciu žien a riziko pre mladých lekárov a neodporúča im vstupovať do takto nastaveného programu. „Tieto veci sme riešili s kompetentnými na ministerstve, žiaľ, musím povedať, že ministerstvo doteraz len počúvalo a výsledok nie je doteraz žiadny. Obávame sa, že zásahmi súčasného ministerstva sa rezidentský program významne naruší. Slovensko si nemôže dovoliť hazardovať s prípravou lekárov na obvod,“ zdôraznil prezident LOZ.

Rezort hovorí o motivácii

Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že obmedzenie prerušenia špecializačného štúdia na 2 roky sa vzťahuje len na rezidentky, ktoré nastúpili do rezidentského programu po 1. máji 2017 a tieto zmeny nie sú retroaktívne. „Uplatňovanie ustanovení sa nevzťahuje na rezidentov, ktorí boli zaradení do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo alebo pediatria financovaného z prostriedkov štátneho rozpočtu pred 1. 5. 2017. To znamená, že retroaktivita tu nie je,“ uviedla hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová.

„V máji 2017 sme definovali zmenu, podľa ktorej môže byť žena na materskej maximálne dva roky, a to z toho dôvodu, aby sme lekárov pre pacientov dostali čo najskôr do regiónov. Pacient je pre nás na prvom mieste, a preto doplnenie stavu lekárov v jednotlivých častiach Slovenska je dôležitým segmentom. Pravdaže, podpora materskej a rodičovskej dovolenky je takisto pre nás jednou z priorít, preto v prípadoch hodných osobitého zreteľa budeme k jednotlivým prípadom pristupovať individuálne,“ doplnila Z. Eliášová s tým, že pripravená novela zákona predĺži prerušenie RP kvôli materskej či rodičovskej dovolenke na tri roky.

Ministerstvo zdravotníctva považuje RP za dobrý nástroj pre motiváciu mladých lekárov, garanciu ich pracovného pôsobiska, ako aj doplnenie lekárskeho stavu v regiónoch. „Rezidentský program považujeme za dôležitý nástroj nevyhnutnej revitalizácie ambulantnej sféry a dôkazom toho je aj skutočnosť, že na rezidentský program sme vyčlenili o tretinu viac finančných prostriedkov, ako to bolo v minulosti. Prví nedávni absolventi programu sú už v praxi – 58 všeobecných lekárov a 7 pediatrov – a o uvedený program je stále záujem. V priebehu tohto roku pribudnú detskí psychiatri, odborníci na urgentnú medicínu a anestéziológovia,“ dodal rezort.

Sankcie ostanú

Ak zdravotnícky pracovník získal na špecializačné štúdium finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu a toto štúdium neukončil, je povinný vrátiť vynaložené prostriedky do rozpočtovej kapitoly ministerstva zdravotníctva. Celkové náklady na jedného rezidenta vyčíslilo ministerstvo zdravotníctva na 52 000 eur. Rovnaká sankcia hrozí lekárovi zaradenému do RP, ak nezačne poskytovať ambulantnú zdravotnú starostlivosť najneskôr do šiestich mesiacov po úspešnom absolvovaní špecializačnej skúšky. Ak poruší povinnosť súvisle vykonávať ambulantnú prax päť rokov, je povinný vrátiť alikvotnú časť vynaložených finančných prostriedkov.
Ministerstvo pripomína, že RP je dobrovoľný program, preto sa lekár môže rozhodnúť, či do programu vstúpi alebo nie. Špecializačné štúdium v uvedených odboroch môže lekár absolvovať aj štandardne.

V Česku bez pokút

Aj Česká republika finančne podporuje špecializačné štúdium mladých lekárov, no za iných podmienok ako u nás. Hovorkyňa českého ministerstva zdravotníctva Gabriela Štěpanyová informovala, že v prípade lekárov čerpajúcich dotácie na rezidentské miesta môže prerušenie výkonu povolania z dôvodu PN, materskej i rodičovskej dovolenky, vojenskej činnej služby, civilnej služby alebo vedeckej činnosti trvať spolu až 5 rokov. Po prekročení povoleného 5-ročného obdobia sa ukončí poskytovanie dotácie, lekár však peniaze nevracia.

Ďalším rozdielom je započítanie 6 mesiacov materskej alebo rodičovskej dovolenky do obdobia odbornej praxe. Týka sa to lekárov, zaradených do špecializačného vzdelávania v odbore pediatria, ktoré prerušia z dôvodu materskej a rodičovskej dovolenky.

V Českej republike je príjemcom dotácie akreditované zariadenie, v ktorom lekár absolvuje špecializačné vzdelávanie. „Poskytovanie dotácie nie je viazané na dokončenie alebo zloženie atestácie. V zákone žiadne sankcie nie sú, je len definované porušenie podmienok a povinností, ktoré vedie k zastaveniu preplácania dotácie,“ doplnila G. Štěpanyová s tým, že vrátenie peňazí by v súlade s podmienkami pre poskytovanie dotácie pripadalo do úvahy napr. v prípade, ak by boli financie použité na iný účel.
 

Počet lekárov v rezidentskom programe v SR
všeobecné lekárstvo
2014 – 75
2015 – 39
2016 – 35
2017 – 42
spolu 191

pediatria
2014 – 30
2015 – 19
2016 – 30
2017 – 18
spolu 97
 

Komentuje
MUDr. Monika Palušková, PhD., MBA, prezidentka Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska: RP vznikol ako dlhoočakávaná možnosť financovania vzdelávania všeobecných lekárov a pediatrov. Do roku 2013 totiž títo lekári mohli študovať iba ako samoplatcovia. V rokoch 2013 – 2014 bolo ich vzdelávanie financované z eurofondov. Jednou z podmienok EÚ na pridelenie eurofondov na RP bola jeho udržateľnosť minimálne ďalších 5 rokov. Aj preto financovanie RP prevzal v plnej miere štát vrátane nastavenia zmluvných pravidiel. Od roku 2015 postupne v RP končia štúdium jeho absolventi. Podľa dostupných informácií doteraz všetci zostali pracovať na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na dlhodobo alarmujúci nedostatok lekárov primárneho kontaktu dokáže v súčasnosti terén absorbovať ľubovoľný počet vzdelaných všeobecných lekárov a pediatrov.
Opakovane sa objavujú požiadavky aj na rozšírenie RP na iné špecializácie. Návrh novely zákona s touto možnosťou počíta za podmienok taxatívne vymedzených štátom. Kritériá na pridelenie účelovo viazaných finančných prostriedkov určila najprv EÚ, neskôr SR. Súčasne zmluvne vymedzili aj podmienky na prípadné vrátenie financií určených na dotované rezidentské miesto v prípadne nesplnenia zmluvy zo strany rezidenta. Preto bolo a je vždy dôležité, aby sa uchádzači o rezidentské miesta vopred vždy dôkladne a podrobne oboznámili s obsahom zmlúv vrátane informácie o možnosti vymáhania poskytnutého príspevku na ich štúdium zo strany štátu, ak nesplnia vzájomne dohodnuté zmluvné podmienky.
Štát ako donor RP má snahu o maximálnu efektivitu vynaložených finančných prostriedkov a čo najrýchlejšie uvedenie rezidenta do praxe. Akceptácia zmluvy je obojstranne dobrovoľným aktom. V prípade, že rezidentovi návrh obsahu zmluvy nevyhovuje, stále má možnosť študovať vo vybranom špecializačnom odbore ako samoplatca alebo mu náklady na štúdium po vzájomnom súhlase môže uhradiť aj zamestnávateľ.
 
 

Na Slovensku zo zákona fungujú tri typy záchraniek – k dnešnému dňu spolu 87 posádok pozemnej rýchlej lekárskej pomoci (RLP), 186 posádok pozemnej rýchlej zdravotnej pomoci (RZP) a 7 posádok vrtuľníkovej lekárskej záchrannej zdravotnej služby. Posádky RZP sú dvojčlenné a tvorí ich zdravotník – vodič, ktorý vedie sanitku a zdravotnícky záchranár, ktorý ošetruje pacienta. Trojčlenné posádky RLP majú na palube do plusu ešte lekára. Každá posádka je k dispozícii nepretržite, 365 dní v roku. Uvedené počty posádok a ich zásahy sa pravidelne prehodnocujú, aby sa vedelo ich rozloženie prispôsobiť aktuálnym potrebám obyvateľstva. Naposledy sa počet posádok RLP menil v roku 2016, keď sa na základe vyhodnotenia aktuálnej potreby pridala lekárska posádka v Banskej Štiavnici. Počet posádok RLP sa naposledy znižoval v roku 2013, teda pred piatimi rokmi.

Zmena posádok RLP na posádky RZP (transformácia) sa vždy zrealizovala len tam, kde sa na základe štatistík ukázalo, že RLP nie je využívaná na zásahy vyžadujúce lekára. Záchranky totiž do posádky RLP lekárov vždy zabezpečovali, lekári sa zúčastňovali všetkých zásahov týchto posádok, ale neboli v praxi potrební. Volania na tiesňovú linku v lokalitách stransformovaných posádok RLP boli totiž také, ktoré prevažne lekára nepotrebovali a na zásahy boli preto vysielané prevažne okolité posádky RZP. Posádka RLP teda často zostávala nevyužitá na stanovisku. V prípadoch, keď aj bola na zásah vyslaná posádka RLP, reálna diagnóza a stav pacienta si lekársky zásah zväčša nevyžadovala a ošetrenie pacienta v plnom rozsahu zvládal prítomný zdravotnícky záchranár, ktorý je členom posádok RLP.
 
Profesionáli
 
Dôležitá pre pochopenie celej situácie je tiež skutočnosť, že zdravotnícki záchranári v posádkach záchraniek sú dnes v prevažnej väčšine vysokoškolsky vzdelaní profesionáli, ktorí získali vzdelanie v študijnom odbore urgentná zdravotná starostlivosť. Ich počty dopĺňajú zdravotné sestry s dlhoročnou praxou v záchrannej zdravotnej službe. Všetci zdravotnícki záchranári v zmysle platných zákonov zasahujú pri akomkoľvek vážnom akútnom zdravotnom stave pacienta, môžu používať všetky zdravotnícke prístroje v sanitke, môžu pacienta plnohodnotne vyšetriť, priamo na mieste zásahu môžu pacientovi podávať potrebné lieky a samostatne rozhodujú o tom, do ktorej nemocnice a na aké oddelenie bude pacient prepravený za účelom ďalšej liečby.

V súbehu s transformáciou tiež ministerstvo zdravotníctva mierne zvyšuje kompetencie zdravotníckym záchranárom. Súčasné kompetencie záchranárov, ktoré platia už takmer 12 rokov, umožňujú záchranárom podávať mnoho liekov a riešiť tak aj relatívne komplikované zdravotné stavy pacienta. Keďže však za posledných 10 rokov si väčšina záchranárov doplnila vysokoškolské vzdelanie, mierne zvýšenie ich právomocí je dnes na mieste. Súčasnou úpravou kompetencií zdravotníckych záchranárov sa tiež odstraňujú niektoré nelogické ustanovenia príslušnej vyhlášky MZ SR, napríklad že vyštudovaný záchranár nemohol podať pacientovi liek proti teplote, ktorý je inak voľne predajný bez receptu v lekárni aj pre laikov.

Verím, že zmena tých RLP posádok, kde nebol lekár využívaný, na posádky typu RZP, nebude mať na pacientov pri ošetrení žiadny vplyv. Transformácia totiž nastala len v tých miestach, ktoré zostávajú aj naďalej dostatočne pokryté okolitými posádkami RLP. To znamená, že ak si stav pacienta bude vyžadovať zásah lekára, posádka RLP k pacientovi dorazí krátko po príchode najbližšej posádky RZP.
 
Príklad pre ostatných
 
Som presvedčený, že jednotliví poskytovatelia záchrannej zdravotnej služby presne vedia, v ktorých posádkach RLP je lekár väčšinu času nevyužitý. Z ich hľadiska by bolo najjednoduchšie ponechať status quo a poberať aj naďalej od poisťovne platby na lekárske posádky, ktoré sú o približne 200-tisíc eur ročne vyššie ako platby na záchranárske posádky. To, že poskytovatelia ZZS po spoločnej analýze s Operačným strediskom záchrannej zdravotnej služby identifikovali posádky, ktoré sú plne schopné zabezpečovať zásahy aj ako posádky RZP, a sami si tak dobrovoľne znížili pravidelné mesačné platby od zdravotných poisťovní, považujem za príklad aj pre iné oblasti zdravotníctva.

Stále je totiž na Slovensku v zdravotníctve veľa oblastí, kde ušetrené zdroje (personálne aj finančné) môžu viesť k väčším benefitom, ako nepretržitá prítomnosť lekára v posádke záchranky na tých zásahoch, ktoré plnohodnotne vedia zvládnuť aj zdravotnícki záchranári. Zdravotnícki záchranári posádok RZP už v súčasnosti riešia väčšinu zásahov na Slovensku samostatne a ako takí sú chrbtovou kosťou celej záchrannej zdravotnej služby. Rovnako je to v okolitých krajinách, v Česku, Maďarsku či Rakúsku.

Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) ukončil kontrolu v zdravotných poisťovniach a na ministerstve zdravotníctva. Kontrolóri preverili v zdravotných poisťovniach stratégie nákupu zdravotnej starostlivosti, spôsob určovania cenových podmienok, vplyv revíznej činnosti na nákup zdravotnej starostlivosti, proces obstarávania liekov a zdravotníckych pomôcok, dodržiavanie povinnosti zverejňovania zmlúv uzatvorených s poskytovateľmi ústavnej zdravotnej starostlivosti a pripravenosť zdravotných poisťovní na DRG a ezdravie.

Na ministerstve zdravotníctva sa sústredili na spôsob schvaľovania a vyhodnocovania rozpočtov zdravotníckych zariadení a opatrenia zamerané na zlepšenia ich hospodárenia. Okrem iného sledovali vykazovanie a evidenciu poskytnutej zdravotnej starostlivosti a zamerali sa aj na vnútorný kontrolný systém.
 
Cenové podmienky

Kontrola v zdravotných poisťovniach za obdobie 2014 až 2016 ukázala, že úhrady za ústavnú zdravotnú starostlivosť sa odvíjali od ceny za hospitalizačný paušál. Cena bola výsledkom dohody spoločných rokovaní Asociácie nemocníc Slovenska, Asociácie štátnych nemocníc a zdravotnej poisťovne, resp. individuálnych rokovaní. „Vo VšZP bolo preukázané, že hospitalizačný paušál bol v jednotlivých nemocniciach diferencovaný v závislosti od typu zdravotníckeho zariadenia, medicínskeho odboru a iných faktorov. Na vzorke vybraných nemocníc a medicínskych odborov bolo vo VšZP zistené, že počas celého preverovaného obdobia boli najvyššie ceny dohodnuté v štyroch nemocniciach,“ uvádza záverečná správa NKÚ.

Za výkony v odbore vnútorného lekárstva dostával najvyššie platby Ústredná vojenská nemocnica Ružomberok a Nemocnica sv. Michala Bratislava, v odbore pediatria to bola Nemocnica Poprad a NsP Prievidza. V odboroch gynekológia aj chirurgia boli najvyššie úhrady dohodnuté v Nemocnici Poprad a v Nemocnici sv. Michala Bratislava.

„Možno predpokladať, že zistené rozdiely budú odstránené úplným zavedením DRG do praxe. Systém vygeneruje cenu kalkuláciou. Cena za prípad vznikne z násobku základnej sadzby a relatívnej váhy DRG skupiny. Zavedením systému by mali nemocnice dostávať rovnaké platby za rovnaké výkony na celom Slovensku, a to pri zohľadnení choroby pacienta, náročnosti potrebných diagnosticko-liečebných postupov a prípadných komplikácií,“ predpokladá NKÚ.
Generálny riaditeľ VšZP Miroslav Kočan v rozhovore pre Trend potvrdil existenciu vyvolených nemocníc v minulom období. „Pristúpili sme k opatreniu, ktoré sme nazvali štandardizácia vzťahov. To znamená, že ak mali niektoré nemocnice nadštandardné podmienky oproti zvyšnému sektoru, upravovali sme ich,“ uviedol Kočan na margo opatrení, ktoré prebehli v štátnej poisťovni pod jeho vedením.
 
Obstarávanie techniky

NKÚ konštatoval, že od 1. decembra 2015 sa podstatne zmenili pravidlá nákupu zdravotníckej techniky (ZT). Nemocnice boli povinné využívať porovnateľné – priemerné ceny ZT pri stanovovaní predpokladanej hodnoty zákazky, pričom musia vychádzať z databázy cien najčastejšie nakupovaných prístrojov v rámci českého a slovenského trhu. „Od začiatku používania porovnateľných cien bolo obstaraných 61 prístrojov v celkovej hodnote 6 miliónov eur (bez CT z centrálneho obstarávania), pričom dosiahnutá minimálna úspora v porovnaní s predpokladanou hodnotou zákazky bola približne 852-tisíc eur, t. j. 14,2 percent,“ spočítali kontrolóri.

Ďalším z opatrení na zvýšenie transparentnosti a efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov je centrálne obstarávanie CT prístrojov. V roku 2017 bolo zakúpených 10 prístrojov, pričom bol elektronickou aukciou dosiahnutý plusový finančný efekt 5,5 milióna eur. Ministerstvo vyhlásilo centrálne obstarávanie aj na nemocničné lôžka a RTG techniku.

Poddimenzovaný audit

Pracovníci NKÚ vytkli ministerstvu chýbajúcu pasportizáciu majetku v zdravotníctve a tiež rezervy v účinnosti a efektívnosti vnútorného kontrolného systému. Výhrady sa týkali útvarov vnútornej kontroly vnútorného auditu, kde absentovali plánované kontroly zamerané na hospodárnosť a účinnosť vynakladaných zdrojov v nemocniciach v pôsobnosti ministerstva. „Podľa NKÚ neboli na MZ SR vytvorené personálne podmienky na efektívny a účinný výkon vnútorného auditu, s ohľadom na mimoriadne vysoký počet organizácií v jeho pôsobnosti. Preto NKÚ odporúča ministerstvu personálne posilniť útvar vnútorného auditu tak, aby boli zabezpečené ciele a úlohy vyplývajúce zo zákona o finančnej kontrole a audite,“ uvádza sa v záverečnej správe.

V žiadnom prípade nespochybňujem poctivú, statočnú a veľmi náročnú prácu záchranárov a lekárov slúžiacich na záchrankách, ktorá má byť riadne zaplatená, a aj tak nevyváži mieru stresu, rizika a poškodenia zdravia zdravotníkov slúžiacich na záchranke. Spochybňujem biznis nenásytných prevádzkovateľov staníc záchrannej zdravotnej služby. Ich každoročné tučné zisky sú v príkrom kontraste s biedou nášho zdravotníctva, ktorú vidno na každom kroku, počnúc obvodnými ambulanciami a končiac najväčšími klinickými pracoviskami.

Zdroje prevádzkovateľov staníc záchrannej zdravotnej služby závisia od cenového opatrenia vydávaného ministerstvom zdravotníctva. Paušálne úhrady určené na rýchlu zdravotnícku pomoc sú v súlade s cenovým opatrením oproti úhradám za pohotovostné a služby alebo urgentné príjmy pomerne veľkorysé a na rozdiel od iných úhrad ich zdravotné poisťovne povinne záchrankám platia vopred mesačným paušálom takmer 17 000 eur, alebo rýchla lekárska pomoc niečo na 28 000 eur, a stanice majú preplácané použité palivo za kilometer jazdy v sume 0,70 eura, alebo všetky tzv. A lieky použité počas výjazdu. Ak by všetky všeobecné nemocnice, nie iba „sedem vyvolených“, prevádzkovali stanice záchranky za takýchto podmienok, ich riaditelia by skákali od radosti. Falck, mega prevádzkovateľovi záchraniek, sa zdajú byť takéto príjmy nedostatočné, a to aj napriek tomu, že v uplynulom roku priznal zisk 1,37 milióna eura.

Značná časť záchranárov je nútená pracovať na živnosť, preto sa vynára problém so mzdami záchranárov, ale aj lekárov. Prirodzene, tí, ktorí pracujú v zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti, musia mať riadnu mzdu. Táraniny o regulovanej výške mzdy v nemocniciach a neregulovanej mzde lekárov na záchrankách sú nezmysly šírené prevádzkovateľmi záchraniek a veľmi, veľmi opatrný tlak ich zamestnancov na zvyšovanie miezd je viac ako oprávnený. O vyššie platy žiadajú záchranári opakovane rezort zdravotníctva. Odpoveďou na túto žiadosť môže byť existencia schránkovej firmy so 49% podielom a sídlom na Novom Zélande. Takéto „rezervy“ majú s istotou aj iní prevádzkovatelia záchrannej zdravotnej služby. Zlý hospodársky výsledok dosiahla Záchranná zdravotná služba Bratislava, ale to nie je žiadnym prekvapením. Kauzy tohto prevádzkovateľa sú verejnosti dostatočne známe.

Osobná skúsenosť

Súhlasím, že 740 eur hrubého platu pre záchranára je málo, ale ten, kto z prevádzkovateľov záchraniek vraví, že na vyššie platy pre záchranárov nemá, klame a klame aj Asociácia záchrannej zdravotnej služby, ktorá tvrdí, že miera ziskovosti v segmente sa pohybuje od 5 do 10 % v priemere na jednu stanicu. Naopak, argumentáciu ministerstva zdravotníctva o vysokej miere ziskovosti záchrannej zdravotnej služby aj viac ako 20 – 25 % potvrdzujem a doplňujem osobnou skúsenosťou z rokov 2006 až 2009. Riadil som vtedy všeobecnú nemocnicu majúcu v prevádzke komplex dvoch staníc RLP + RZP. Záchranári mali vtedy vyššie hrubé platy, ako je vyššie deklarovaných 740 eur, a záchranka tvorila zisk všeobecnej nemocnici asi 25 % z mesačnej paušálnej úhrady. Keď všeobecná nemocnica vo výberovom konaní prevádzkovanie záchrannej zdravotnej služby v oboch prípadoch neobhájila, stratila dovtedy jedinú ziskovú prevádzku. Touto skúsenosťou som sa definitívne presvedčil, že pre „nevyvolené nemocnice a ich riaditeľov“ nie je súdený lukratívny biznis so záchrankou. Výberové konanie napríklad na prevádzkovateľa záchranky je návod, ako zákonne nechať v súťaži zvíťaziť vopred vybraného víťaza!

Zisk napríklad pri 110 prevádzkovaných staniciach záchrannej zdravotnej služby si neviem ani len dobre predstaviť. Bolo by preto neodpustiteľnou chybou ministerstva zdravotníctva zvyšovať paušálne platby záchrankám. V rezorte zdravotníctva sú aj mnohé iné priority a na prvom mieste z týchto priorít je adekvátne financovanie urgentných príjmov všeobecných nemocníc. Ďalším, kvôli vyššej kvalite zdravotnej starostlivosti žiadaným krokom v nasledujúcich výberových konaniach, je vrátiť stanice záchraniek tam, kam patria – do všeobecných nemocníc.

Balíček obsahuje potreby ako kvalitný jednorazový príbor, hygienické vreckovky a toaletný papier. Pacienti ho dostanú pri príjme do nemocnice. Základný balíček má pacientovi uľahčiť pobyt počas hospitalizácie a zvýšiť jeho komfort.

Keby táto správa vyšla v roku 1918, bolo by to úžasné. Keď však príde táto informácia v roku 2018, je to na zaplakanie. Nie, nie je to chyba banskobystrickej nemocnice. Z jej strany je to len snaha aspoň trochu zhumanizovať podmienky v nemocnici vo vyspelej krajine v 21. storočí. Stačilo jej len počúvať pacientov, čo by zvýšilo ich spokojnosť.

Hanbiť by sa mali iní. Tí, ktorí neboli schopní doteraz zabezpečiť to, aby sa za poistencov štátu platili reálne peniaze. Aby sa peniaze určené pre pacientov a zdravotníkov nestrácali u „našich ľudí“. Tí, ktorí dopustili, že sa nemocnica v 21. storočí chváli tým, že pre pacientov pripravila ako pilotný projekt balíček s príborom, toaletným papierom a vreckovkami. Lebo tak málo stačí slovenským pacientom. Pretože ani to v slovenských nemocniciach bežne nenájdu.

Novou ministerskou sestrou bude Darina Dányiová, do funkcie nastúpi 15. marca. Na Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR prichádza zo Železničnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave. TASR to potvrdila hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová.
      
Dányiová sa do výberového konania prihlásila ako nominantka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA). Post predtým zastávala Tatiana Hrindová, takisto nominantka sesterskej komory, na MZ šéfovala odboru ošetrovateľstva. Tá sa koncom minulého roka rozhodla odísť na vlastnú žiadosť, nebola spokojná, hovorila o slabých kompetenciách vo funkcii.
      
"Sme radi, že ministerskou sestrou sa opäť stala naša nominantka," povedal Milan Laurinc zo sesterskej komory. Výberového konania sa podľa Eliášovej zúčatnili traja uchádzači.
      
Sesterská komora tvrdí, že ministerstvo zdravotníctva má pri Dányiovej "šancu na reparát". "Veríme v lepšiu spoluprácu a posilnenie pozície ministerskej sestry," uviedol Laurinc.
      
MZ ale dlhodobo hovorí o dostatočných kompetenciách ministerskej sestry na tvorbe a príprave opatrení v prospech sestier. Zriadenie odboru ošetrovateľstva považuje rezort za systémové opatrenie.

Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý na sklonku roku 2017 organizoval Inštitút strategických analýz Slovenskej akadémie vied (ISA SAV). Ak sa však očkovanie spomína v spojitosti s farmaceutickým priemyslom, nedôvera ľudí narastá. Akademici preto plánujú ďalej skúmať okolnosti, za akých ľudia názor na vakcináciu menia.
      
„Tie čísla dôvery v očkovanie, ako jeden zo základných nástrojov verejného zdravia, sú v podstate vysoko povzbudivé," povedal vedúci ISA SAV Juraj Draxler. "V poslednom čase sa intenzívne hovorí o náraste významu antivakcinačného hnutia. Ak sa však ľudí celkom neutrálne opýtate na postoj k očkovaniu, skupina ľudí, ktorá ho celkom odmieta, je u nás v skutočnosti veľmi malá," skonštatoval.
      
Draxler poukázal na fakt, že tretina opýtaných úplne alebo čiastočne súhlasila s výrokom, že jediný dôvodom existencie povinného očkovania je tlak farmaceutických firiem. Odpor respondentov po takejto otázke dokonca rastie. Po opätovnej otázke na súhlas s očkovaním skupina ľudí, ktorí s ním skôr nesúhlasia, narástla zo 7,6 na 11 percent. Skupina "zarytých" odporcov ostala nezmenená. "Odpovede naznačujú, že sotva začnete hovoriť o očkovaní v kontexte mocenského pôsobenia, diskusia sa mení. Ľudia reagujú inak, ako keď sa pýtate neutrálne," povedal Draxler.
      
Informoval, že aj preto sa v inštitúte rozhodli na očkovanie zamerať aj do budúcna a pripraviť sériu výskumných aktivít, ktoré budú hlbšie skúmať názory a reakcie ľudí, pričom výskumníkov zaujíma práve racionalita komunikácie. Ako dodal, diskusia musí byť rozumná. "Teda bez pavedeckého strašenia, ale štát má zároveň povinnosť s verejnosťou efektívne komunikovať, a to je to, k čomu sa budeme snažiť aj v nasledujúcich mesiacoch prispieť," uzavrel Draxler.
      
Dáta zbierala na reprezentatívnej vzorke 1600 respondentov v dňoch 20.-24.11. 2017 agentúra MVK. Otázky boli súčasťou rozsiahleho prieskumu verejnej mienky na rad otázok týkajúcich sa postojov a svetonázoru.

Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) podpisuje s nemocnicami nový typ zmlúv. Nový úhradový mechanizmus, tzv. prospektívny rozpočet, pre ne znamená pravidelné mesačné platby zo strany poisťovne. Od septembra 2017 ho v pilotnom projekte testovali vo Fakultnej NsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica, Univerzitnej NsP Milosrdní bratia a Nemocnici sv. Michala v Bratislave.

Prospektívny rozpočet ponúkla VšZP všetkým nemocniciam. Jeho podstatou je zmluvne dohodnutý objem finančných prostriedkov na vybrané typy zdravotnej starostlivosti spravidla na jeden rok, rovnomerne rozdelený na jednotlivé mesiace. Ide o stanovenie mesačnej úhrady, ktorú si obe strany vopred dohodnú a retrospektívne sa už nekoriguje. „Prospektívny rozpočet na jednej strane stabilizuje prostriedky zdravotnej poisťovne a na druhej strane garantuje nemocnici pravidelný objem finančných prostriedkov, súčasne ju motivuje k nákladovej efektivite. Výdavky a príjmy na strane nemocníc stabilizuje bez ohľadu na sezónnosť. Rovnako dáva nemocniciam väčšiu voľnosť v manažovaní štruktúry poskytovanej zdravotnej starostlivosti, ktorá by mala byť viac prispôsobená potrebám pacientov,“ vysvetlila Viktória Vasilenková, hovorkyňa VšZP.

Skúsenosti z praxe

Najzásadnejší rozdiel v praxi je v tom, že nemocnice mali podľa pôvodných zmlúv kontrahované objemy v jednotlivých typoch zdravotnej starostlivosti (ambulantná starostlivosť, hospitalizačná starostlivosť a spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky - teda RTG, CT, MRI, funkčná diagnostika, rehabilitácia, laboratórna diagnostika). „Zaplatené sme dostali len za výkony, ktoré boli realizované, vykázané a uznané. V slabých, napr. letných mesiacoch boli platby od poisťovne pochopiteľne nižšie, pričom napr. náklady na mzdy, ktoré tvoria viac ako 80 % fixných nákladov, boli rovnaké a mali sme problém s cash flow. V novom modeli máme každý mesiac v roku garantovanú rovnakú platbu od poisťovne, pričom ak v sledovanom 6-mesačnom období nevyčerpáme limit alebo ho prečerpáme, dochádza automaticky k prehodnoteniu výšky kontrahovaného finančného objemu,“ uvádza generálny riaditeľ Nemocnice sv. Michala MUDr. Marian Križko, PhD., MHA, MPH.

Dodáva, že takto si môžu lepšie plánovať odkladnú zdravotnú starostlivosť. „Tento model financovania je pri optimálnom finančnom nastavení pre nás výhodnejší,“ hodnotí M. Križko.
 
Reálne najlepší model

Po štvormesačnom pilotnom projekte prešla na nový model financovania aj Fakultná NsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica. „Samotná zmena úzko súvisí so zmenou úhradového mechanizmu z platby za ukončenú hospitalizáciu na úhrady za hospitalizačný prípad, ktorým poisťovňa uhrádza poskytovateľovi celkové náklady vzniknuté s hospitalizáciou pacienta jednou sumou. Ide o systémovú zmenu, ktorá si vyžaduje prechodné obdobie, počas ktorého je poskytovateľovi garantovaná tzv. úhradová neutralita. Nemôžeme povedať, že prospektívny rozpočet je dobrý model financovania, pretože v reáli ani poskytovateľa, ani poisťovňu nemotivuje, avšak je to reálne najlepší model, ktorým je možné preklenúť prechodné obdobie na nový úhradový mechanizmus,“ hodnotí FNsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica.

Jej hovorkyňa Ružena Maťašeje dodáva, že v drobnej alternácii majú tento model úhradového mechanizmu všetky zdravotné poisťovne. „Výzvou pre poskytovateľa v skutočnosti nie je ani tak forma zmluvy, ako samotné DRG, pretože predstavuje veľkú zmenu v procesoch pre všetkých zúčastnených a ľudia sú prirodzene rezistentní pri zavádzaní akejkoľvek zmeny,“ upozorňuje.

Vyše tridsať mien chýba v zozname hlavných odborníkov MZ SR. Medzi nimi napríklad aj pre odbornosti ako je neurochirurgia, kardiochirurgia, reprodukčná medicína a gynekológia. Viacerým hlavným odborníkom sa totiž skončilo funkčné obdobie.
 
Mandát hlavného odborníka sa skončil napríklad MUDr. Martinovi Petrenkovi (pre reprodukčnú medicínu), prof. MUDr. Jurajovi Šteňovi (neurochirurgia), MUDr. Františkovi Sabolovi (kardiochirurgia), MUDr. Augustínovi Mistríkovi (angiológia), prof. MUDr. Miroslavovi Borovskému (gynekológia a pôrodníctvo), doc. MUDr. Daliborovi Murgašovi (detská chirurgia) či MUDr. Ivanovi Vulevovi (rádiológia). Na nových hlavných odborníkov ministerstva zdravotníctva čakajú aj odbory dermatovenerológia, chirurgia, klinická imunológia a alergiológia, ortopédia.
 
„Hlavných odborníkov vymenúva do funkcie  minister na návrh generálneho riaditeľa sekcie zdravia a hlavných odborníkov v zdravotníckom povolaní farmaceut  a v zdravotníckych  povolaniach  označených ako ostatné  v oblasti zaobchádzania s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami na návrh generálneho riaditeľa sekcie farmácie a liekovej politiky,“ uviedla hovorkyňa MZ SR Zuzana Eliášová.
 
Ako dodala, návrhy nominantov  predkladajú ministrovi jednotlivé odborné spoločnosti v zastúpení SLS a SLK a následne po schválení ministrom zdravotníctva bude aktualizovaný zoznam na webovej stránke MZ SR. Mandát hlavného odborníka trvá 5 rokov, počet funkčných období pre hlavného odborníka je neobmedzený. „Hlavní odborníci budú priebežne vymenovaní, budeme o tom aktuálne informovať,“ dodala Z. Eliášová.

V akej oblasti ste pôsobili predtým, ako ste sa stali riaditeľom?
 
Desať rokov som pracoval v bankovníctve, potom v privátnom sektore pre zahraničné firmy, konkrétne švajčiarsku a nemeckú. Pracoval som vo vrcholovom manažmente pre piatu najväčšiu skláreň v Európe, kde som si napríklad osvojil také pekné krédo a definíciu na tému – Čo je to manažment? Nechať ľudí, aby dosiahli úspech. A túto filozofiu aplikujeme aj v našej nemocnici.
 
Čo vás zaviedlo do zdravotníctva?
 
Členovia zo správnej rady nemocnice ma v minulosti viackrát oslovili, či by som nemal záujem uchádzať sa o pozíciu riaditeľa nemocnice. Nie som síce zo zdravotníckej rodiny, ale napríklad dcéra mi študuje piaty ročník medicínu v Prahe a inklinoval som k medicíne aj tým, že počas celého štúdia na vysokej škole som bol vo veľmi peknom kamarátskom vzťahu s väčšou partiou medikov, s ktorými sme sa bavili o všetkom možnom a na pretrase boli okrem iného aj skúšky, zápočty, cvičenia, praxe, stáže a podobne. Tiež z gymnázia, kde nás bolo v triede tridsať, máme šesť lekárok, s ktorými sme veľmi dobrí priatelia a dlhodobo vedieme rôzne medicínske diskusie. Zdravotníctvo je odvetvie, ktoré má svoje čaro, ale uspokojiť sa znamená prehrať. A povedal som si, že toto je moja priorita, cieľ a poslanie zároveň, že skúsim v nemocnici spraviť niečo, čo bude funkčné, čo bude mať zmysel pre nemocnicu, pacientov, ktorí ju potrebujú, a tiež pre jej zamestnancov.
 
Prijali vás lekári ako riaditeľa „nelekára“?
 
Nikdy som nemal pocit, že by to bolo vnímané negatívne. V minulosti tu bola pomerne veľká fluktuácia na riaditeľskej pozícii. Od roku 2008 do začiatku roku 2012 sa tu vymenili štyria riaditelia, ktorí boli rôzne profesijne orientovaní. Ja som taký riaditeľ, že keď je možnosť, čas a dovoľujú to podmienky, rád sa oblečiem aj do toho „zeleného“ a idem sa pozrieť na operačné sály, ako sa tá ktorá operácia vykonáva. Lekári to potom berú tak, že sa človek o nich viac zaujíma. Či už si namiesto obleku oblečiem biely plášť, alebo zelené oblečenie, po nemocnici sa pohybujem tak, aby som žil aj vo svete zdravotníkov. Snažíme sa ľudí zainteresovať podľa kréda, ktoré som spomínal v úvode. Organizujeme tzv. ekonomické konzíliá, kde počúvame a pýtame sa, aké majú pracovníci jednotlivých nákladových stredísk požiadavky na prístrojové vybavenie, na opravy, na údržbu, na personál, na zdravotné poisťovne a podobne. Ľudí zapájame do výsledkov nemocnice a to ich presviedča o tom, že to má význam, zmysel a aj takto ich necháme, aby dosiahli úspech. Postupne zavádzame hmotnú zainteresovanosť pracovníkov za výsledky vo svojom stredisku. Niektoré veci s odstupom času sú vnímané aj vyjadrované zo strany lekárov, že to predtým takto nebolo, nepoznali to, a že dnes je to na úrovni zahraničných manažmentov nemocníc. Tým, že viacero lekárov robilo aj v zahraničí, minimálne v Českej republike, môžu to porovnávať a konfrontovať, čo je pre mňa také malé a dobré vysvedčenie. Jednoducho hovoria, že toto je úplne iný štýl a systém, ktorý im umožňuje byť aktérmi informovanosti, zaangažovanosti a zainteresovanosti na fungovaní nemocnice, oddelenia, ambulancie či konkrétneho pracoviska.
 
Ako by ste charakterizovali túto nemocnicu?
 
Sme nezisková organizácia, ktorá má svoj štatút, a najvyšším orgánom podľa zákona je správna rada. V tejto nemocnici sa nekradne, dnes vie každý cez trojriadkový status na niekoho napísať, že je zlý a onaký, vymýšľať si, klamať a vyvolávať napätie, ale najdôležitejším sudcom všetkého je čas. Za posledných 6 rokov tu nie je jediný dôkaz alebo škandál, ktorý by sa týkal verejných financií. Doteraz neboli žiadne negatívne zistenia. Skôr naopak, v druhej polovici roku 2016 sme boli na Úrade pre riadenie podriadených organizácií MZ SR označovaní ako nemocnica, ktorá vzorovo a efektívne obstaráva materiál, tovary a služby. Máme na internete zverejňované všetky objednávky, faktúry a zmluvy. Dokonca v roku 2012 mi INEKO poslalo pochvalu, týkajúcu sa analýzy, kde je uvedené, citujem, že sme jediná nemocnica, ktorá je podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám povinnou osobou, má formu n. o. a zverejňuje na svojej stránke objednávky, faktúry a zmluvy v Centrálnom registri zmlúv. Niektoré veci považujeme za samozrejmé a všetko, čo má byť, je aj zverejňované. Naša filozofia a naša koncepcia ako nemocnice orientujúcej sa na následnú zdravotnú starostlivosť je poskytovať zdravotnú starostlivosť pacientom s komplikáciami chronických chorôb, ktorých základné diagnózy sú známe a stav si nevyžaduje intenzívnu diagnostiku, ale opačne, vyžaduje si chronickú liečbu, rehabilitáciu, ošetrovanie a nácvik bežných denných činností. Máme záujem v tejto oblasti naďalej expandovať, pretože aj títo pacienti musia byť liečení. A demografia je neúprosná, starneme, dožívame sa vyššieho veku, úmerne k tomu je aj viac diagnóz, liekov a vyšetrení. Cieľom nášho typu lôžkovej starostlivosti je dosiahnutie najvyššej možnej aktivity pacienta, jeho funkčnej zdatnosti, sebestačnosti a nezávislosti od okolia. Pacientom, ktorí sú v terminálom štádiu ochorenia, musíme zabezpečiť dôstojné posledné chvíle a zaopatrenie.
 
Máte dostatok personálu?
 
Momentálne ho máme dostatok. Máme primeraný personálny stav na všetkých hospodárskych strediskách, aj keď v zdravotníctve ide o celoslovenský problém spočívajúci v deficite odborného kvalifikovaného personálu, ktorý by kontinuálne odovzdával svoje poznatky a skúsenosti nastupujúcej generácii.
 
Máte posily zo zahraničia?
 
Máme dvoch lekárov z Ukrajiny, ktorí sú u nás od roku 2014. Majú tu dokonca aj svoje rodiny, čiže už sú takí domestifikovaní. Taktiež máme jednu lekárku z Ukrajiny, ktorá je momentálne na materskej dovolenke.
 
Aké benefity môžete ponúknuť novým zamestnancom?
 
Vieme zabezpečiť ubytovanie a ostatné benefity sa snažíme riešiť cez pracovné podmienky.
 
Urgent nemocnica nemá, ako je to s LSPP?
 
Pre deti a dorast  je v Dubnici nad Váhom a pre dospelých je LSPP v nemocnici v Ilave. Štandardne ju poskytujeme s tým, že v zmysle aktuálnej legislatívy k 30. júnu sa končia všetkým poskytovateľom súčasné povolenia a do 5. apríla treba na MZ SR podať projekt spolu so žiadosťou o vydanie povolenia na prevádzkovanie pevnej APS. Momentálne ešte zvažujeme, tak ako takmer 85 percent členov Asociácie nemocníc Slovenska, či vôbec do tohto projektu ísť. Samozrejme, máme eminentný záujem, aby LSPP bola v Ilave, ale druhá vec je, či to dokážeme vlastnými silami, alebo budeme kooperovať s nejakým subjektom, ktorý to bude robiť na profesionálnej báze a dokáže zabezpečiť LSPP v takom rozsahu, ako to zákon vyžaduje.
 
V akom stave máte zobrazovaciu techniku?
 
CT a MR nemocnica nemá. V roku 2016 sme komplexne zmodernizovali RTG pracovisko, máme dvojpanelový digitálny röntgen, nový zubný 2D panoramatický röntgenový prístroj, špičkový mamografický prístroj na priamu digitálnu mamografiu a, samozrejme, viacero kvalitných ultrasonografických prístrojov. Koncom minulého roku sme obstarali nový usg prístroj, ktorý má širokospektrálne využitie od echokardiologických vyšetrení cez vyšetrenia ciev horných a dolných končatín, krčných a renálnych ciev až po sonografie brucha. V sonografickej diagnostike röntgenologického pracoviska a mamografie sme dnes veľmi dobre vybavení. Postupne v rámci našich finančných možností nemocnicu modernizujeme, minulý rok sme mali jeden pekný projekt, nazvali sme ho Modernizácia technického vybavenia ľavej operačnej sály chirurgie a ortopédie, v decembri sme obstarali novú 4K laparoskopickú vežu vrátane anestéziologického prístroja a inštrumentária s tým, že máme plnohodnotne vybavenú ďalšiu operačnú sálu, čím sa skrátili čakacie lehoty pre pacientov a skvalitnil sa proces operácií.
 
Laboratóriá spadajú pod súkromný sektor. Nemali ste záujem o vlastné?
 
Kocky sú už dávno hodené. Na to, aby ste mohli prevádzkovať laboratórium, musíte mať komplexné prístrojové vybavenie, personálne zabezpečenie, zber materiálu, distribúciu, logistiku a musíte mať aj zákazníkov, lebo len vtedy to má ekonomický zmysel. To nie je jednoduchá vec, že zrazu si zmyslíme, že od 1. mája alebo júna ideme prevádzkovať laboratórium. Laboratórium pre nemocnicu menšieho typu a so štruktúrou lôžok, aké máme my, nie je ekonomicky efektívne, jeho vyťaženosť vlastným materiálom je len zlomok kapacít.
A záchranka?
 
Záchranku nemocnica už dávno nemá, ale nemáme ani vlastnú zdravotnú dopravu. Skôr sa pozerám na možnosť zdravotnej dopravy. Veľa pacientov k nám prichádza z iných nemocníc, ide o preloženia, sú potrebné špecializované vyšetrenia na iných pracoviskách a z toho titulu by som videl efektívnosť zdravotnej dopravy, ktorá by nemocnici pomohla.
 
Lekáreň?
 
Neprevádzkujeme vlastnú lekáreň, v areáli nemocnice je privátna lekáreň, s ktorou nemocnica spolupracuje.
 
Nemáte ambíciu mať vlastnú?
 
Pri počte nákupov liekov, ktoré naša nemocnica mesačne obstaráva, nevidím v tom ekonomický zmysel. Naše nákupy liekov nie sú v takom objeme, aby sme dokázali cez vlastnú nemocničnú lekáreň a cez úspory z tejto vlastnej nemocničnej lekárne zaplatiť čo i len personál. Tie kalkulácie sú jasné a neúprosné.
 
Čím si vie nemocnica zlepšiť hospodárenie, okrem platieb od poisťovní?
 
Niektoré priestory využívame formou ekonomického prenájmu. Máme aj niektoré platené zdravotnícke výkony, ktoré nie sú financované prostredníctvom zdravotných poisťovní, pacienti participujú niekedy na špeciálnom zdravotníckom materiáli, napríklad na ortopedických, chirurgických výkonoch a podobne. A máme aj sympatizantov a sponzorov, z ktorých viacerí sú našimi donormi už zopár rokov.
Sledujete si výskyt nozokomiálnych nákaz?
 
Áno, monitorujeme ho, v prípade výskytu posielame hlásenia na RÚVZ. Netvárime sa, že ich nemáme, štatisticky však nepatríme medzi zdravotnícke zariadenia, ktoré majú vysoké percento výskytu nozokomiálnych nákaz.
 
Sledujete si aj čakacie listiny? Kde je to najhoršie?
 
Sledujeme, momentálne je to najhoršie v našom ústavnom zdravotníckom zariadení hospic. Je oň veľký záujem a tam sa nedá nejakým spôsobom plánovať. Pacient, ktorý je tu prijatý, v drvivej väčšine tu aj dožije. Sú prípady, keď si ho rodinní príslušníci vezmú inde, ale väčšina je u nás až do konca.
 
Máte pozastavenú činnosť na internom oddelení. Ak sa ho nepodarí obnoviť do konca roku, vedeli by ste lôžkový fond oddelenia využiť pre iné oddelenie, resp. rozšírenie hospicu?
 
Áno, vedeli. Máme svoje vízie do budúcnosti, plány, komunikujeme o nich aj s odborníkmi na jednotlivé špecializácie. Títo špecialisti sú nám pripravení a ochotní poskytnúť aj profesijné argumenty na to, že napríklad je absolútny nedostatok lôžkových kapacít, ktoré sú potrebné pre pacientov po preliečení po náhlych cievnych mozgových príhodách. Viackrát sme deklarovali, že máme ambíciu uchádzať sa o takúto prevádzku. Svojho času bolo podobné pracovisko v Čilistove pri Šamoríne, ale dnes je situácia taká, že na Slovensku takéto pracovisko nie je. Čiastočne sú títo pacienti umiestňovaní v Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej, ale z kapacitných dôvodov je to vo veľmi malom počte. Štatistiky hovoria, že na Slovensku je do 20-tisíc náhlych cievnych mozgových príhod ročne. Netvrdím, že si všetky príhody vyžadujú takú starostlivosť, ale bolo by lepšie, keby bolo aj geograficky viac ako jedno takéto pracovisko v rámci celej republiky. Pacient potrebuje aj dostupnosť svojich blízkych a príbuzných, také rodinné publikum, povedzme si otvorene, ísť cez celú republiku krížom, tak navštívim svojho príbuzného možno raz za tri týždne. Sociálny kontakt s najbližšími je veľmi potrebný aj z hľadiska psychiky a celej terapie. Toto je naša predstava o ďalšom rozširovaní kapacít a o ich využívaní, kde by sme sa chceli v blízkej budúcnosti aktivovať. Pre informáciu, v ČR je niekoľko takýchto pracovísk, po hospitalizácii pacientovi na neurologickom oddelení jeho zdravotná poisťovňa dva, tri či štyri dni po skončení hospitalizácie oznámi, že mu vybrala konkrétne zariadenie, kde bude prijatý na následnú zdravotnú starostlivosť. A bude intenzívne rehabilitovať s cieľom vertikalizácie, bude pod odborným dohľadom cvičiť a snažiť sa vrátiť do aktívneho života. Fyzioterapia je v súčasnosti vysoko účinná a prospešná, veľa ľudí sa dokáže vrátiť do aktívneho života aj po vážnych cievnych mozgových príhodách. Ale pokiaľ títo pacienti zostanú doma a sú odkázaní na seba samého a najbližších, nie vždy ten účinok nastane. Tiež netvrdím, že to treba v Ilave, ale treba to riešiť a my máme na to všetky predpoklady. Máme veľmi dobrú infraštruktúru, sme cca 800 metrov od diaľnice, je tu dopravný uzol pre autobusovú dopravu, železničná doprava, máme heliport a myslím si, že pre stredné Považie ambícia mať takéto zariadenie je reálna a splniteľná. Som realista, nemá význam plánovať vybudovanie nejakého vysokošpecializovaného, napríklad kardiologického pracoviska, lebo to je absolútne nereálne.
 
Malo by fungovať DRG, ako ste spokojný?
 
Boli sme medzi prvými, ktorí vstúpili do DRG. Prvého apríla 2017 sme nabehli na systém vykazovania cez DRG. Nie každá nemocnica má rovnaké podmienky, nie každá nemocnica je rovnako stavebne a dispozične riešená, nie každá nemocnica má rovnaké náklady na energie a ostatné režijné náklady. Chápem, že tá sadzba sa musí nejako vyvíjať. Absolvovali to krajiny, ktoré sú už dávno v tomto systéme zbehlé a dorovnávanie základnej sadzby chce čas. Chápem, že na to, aby nemocnice mohli existovať, potrebujú mať aj nejaké koeficienty a nejaké sadzby, ktoré budú časom k sebe konvergovať, a po istom období, ktoré sa odhaduje na dlhší časový horizont, budú zjednotené.
 
A čo ezdravie?
 
Zaoberali sme sa a aj borili s niektorými problémami, s tými technického charakteru, ako sú čítačky, karty, PIN kódy a podobne, ale v tom som nevidel vážny problém. Máme svoje informačnotechnologické zázemie, komunikujeme intenzívne s naším dodávateľom nemocničného informačného systému a pracovníkmi NCZI a je otázkou času, kedy ezdravie nabehne na rutinnú prevádzku. Vítame to, ezdravie je dôležité, len nemožno niektoré veci podceniť.
 
V rámci 1. výzvy žiadostí o nenávratný finančný príspevok z Integrovaného regionálneho operačného programu uspelo už 15 nemocníc. Mali ste záujem?
 
Neprihlásili sme sa a mali sme na to jeden jediný dôvod, hoci by sme veľmi radi využili takúto možnosť financovania, resp. spolufinancovania našich potrieb, trochu sme hendikepovaní tým, že máme z minulosti záväzky po lehote splatnosti voči Sociálnej poisťovni. Pokiaľ máte voči štátnemu rozpočtu záväzky po lehote splatnosti, ste z procesu defaultovaní a nemôžete sa uchádzať o nenávratné finančné príspevky. Spoliehame sa a veríme, že možno aj proces oddlženia zdravotníckych zariadení nám pomôže, aby sme sa mohli v budúcnosti o takéto finančné prostriedky uchádzať.
 
O čo by ste mali záujem, ak by bolo oddlženie úspešné?
 
Súrne by sme potrebovali riešiť hlavne výmenu podstatnej časti okien a zateplenie nemocnice. A určite by sme sa uchádzali aj o prístrojové vybavenie.
 
Nemocnica sa teda zúčastní oddlžovania?
 
Máme záujem sa zúčastniť.
 
Ozdravný plán máte?
 
Je vo fáze záverečnej prípravy.
 
Aj keď je priskoro, ako vyzeral rok 2017 pre nemocnicu po hospodárskej stránke?
 
Ešte podliehame auditu a schváleniu ročnej účtovnej závierky v dozornej a správnej rade nemocnice. Nemocnica hospodárila mierne v strate, paradoxne prvých jedenásť mesiacov sme mali celkom slušné výsledky a mesiac december nás dosť nemilo prekvapil. V porovnaní aj s inými rokmi bol pomerne zlý a spôsobil nám väčšiu stratu ako predchádzajúcich jedenásť mesiacov dokopy. Neboli to žiadne mimoriadne náklady, ale boli tam aj náklady v súvislosti s obstarávaním investícií. Pre tento rok máme schválený finančný plán v mierne kladnom hospodárení, skôr by som to nazval vyrovnaným hospodárením, ambícia je realistická, sme nastavení tak, aby sme to dosiahli.
 
Kedy bolo zatvorené gynekologicko-pôrodnícke oddelenie?
 
V septembri 2013. Gynekologická jednodňová zdravotná starostlivosť, ktorá vykonáva široké spektrum operácií, či už v celkovej, alebo lokálnej anestézii, ostáva. Som zástanca, aby sa také veci, ako je pôrod dieťaťa, robili na pracoviskách, kde je dostatočne kvalifikovaný a erudovaný personál v každej jednej službe, nepretržite anestéziológ, kde je predoperačná a pooperačná starostlivosť zabezpečená na najvyššej profesionálnej úrovni a kde je možnosť aj ostatných konziliárnych činností. Nemôžeme robiť všetci všetko, mať všetky oddelenia, vyšetrovacie a liečebné zložky a robiť to na úkor kvality a ešte aj v červených číslach.
 
Keď prišlo ku kroku, že idete oddelenie zavrieť, nebol proti tomu veľký nátlak z okolia?
 
Dostatočne vopred sme to pripravovali a komunikovali, mali sme stanoviská odbornej verejnosti. Bavili sme sa o tom, že v Trenčianskom kraji po krátkodobom prechodnom zvýšení došlo v tom čase k poklesu počtu pôrodov. Celoslovenská analýza hovorí, že tento trend je zrejmý aj v ostatných krajoch a prognosticky bude pokles pôrodnosti pokračovať. V súlade s odporúčaniami európskych odborných spoločností je preto aj z pohľadu Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti vhodné znížiť počet pracovísk na Slovensku. Je známym faktom, že v rámci Európy patria počty pôrodov na Slovensku na jednu pôrodnicu k najnižším. Pričom hustota pôrodníc a ich dostupnosť je veľmi vysoká. Na medzinárodných konferenciách je zdôrazňovaná potreba zásadne znížiť počet pôrodníc na Slovensku, lebo podmienky na prevádzku pôrodnej sály sa v snahe zabezpečiť bezpečný pôrod pre každú tehotnú ženu neustále zvyšujú a sprísňujú. To si vyžaduje obrovské investície, koncentráciu odborného personálu a ďalšieho medicínskeho zázemia. Takže racionálne zníženie počtu pôrodníc, ku ktorému sme sa my odhodlali v roku 2013, bolo komunikované v dostatočnom predstihu s primármi pôrodníckych a neonatologických pracovísk v okolitých nemocniciach. Absolútne sme boli na to pripravení a následne sme tieto informácie dali do regionálnych médií. Komunikovali sme to tak, aby situácia nebola vnímaná negatívne, ale skôr aby boli vystihnuté aj vyššie uvedené pozitíva.
 
Páči sa mi vaša spolupráca s okolitými nemocnicami...
 
S okolitými nemocnicami dnes vychádzame z hľadiska profesijného, komunikačného. Či už sú to manažmenty, primári a ostatní pracovníci. Táto spolupráca je základ všetkého, my tu nie sme preto, aby sme si navzájom robili zle a hľadali sme, čo nás rozdeľuje, sme tu nato, aby sme našli to, čo nás spája. Už v roku 2014 som písal o optimalizácii lôžkových kapacít, kde som naznačoval istú štruktúru od jednej nemocnice k druhej. Tieto veci sme sa snažili komunikovať a nehrali sme sa na spiaceho chrobáka.
 
Prečo podľa vás nie je ambícia postupovať takto u viacerých zariadení? Mení sa charakter pacientov, prečo tomu neprispôsobiť aj zariadenia a zmeniť oddelenia?
 
Tak to je otázka aj chcenia, aj väčších projektov, ktoré treba pripraviť, ale aj realizovať a tá realizačná fáza je najťažšia. Čaká nás to všetkých, pretože druhá vec je zdravotnícky personál, ten v dostatočnom počte nie je a dlhodobo nebude. To je vážny problém, dlhodobo bol zanedbávaný a poukazovalo sa naň veľa ráz, či na odborných konferenciách a iných fórach, či v rôznych asociáciách a podobne. A nemusíme si hovoriť, že sme vo viacerých nemocniciach odkázaní aj na zahraničných zdravotníkov.
 
Na čo ste v nemocnici hrdý alebo s čím ste spokojný?
 
Ako v poradí druhé pracovisko v Trenčianskom kraji, pričom akreditáciu má 5 či 6 pracovísk na Slovensku, realizujeme artroskopickú operáciu chondromalácie pately kolena. V krátkosti ide o výplň chrupavky špeciálnym kolagénom, ktorý sa počas zákroku nanesie do defektu chrupavky v kolennom kĺbe, v priebehu pár minút stuhne a časom umožní prestup buniek chrupavky do toho konkrétneho defektu. Na konci roku 2016 sme zase v rámci našich nosných chirurgických operácií zrealizovali zákrok – operačné riešenie inguinálnych hernií novou tzv. ONSTEP technikou. Táto operačná technika bola vyvinutá v Portugalsku a úspešne je realizovaná v Českej republike. Spája výhody otvorenej a laparoskopickej operatívy, čím okrem iného významne znižuje náklady na chirurgický zákrok, a to v anestézii, inštrumentáriu a dĺžke hospitalizácie pacienta. Pyšní sme aj na tento zákrok, zrealizovali sme ho ako prví na Slovensku.
 
Zvažovali ste aj transformáciu nemocnice na akciovú spoločnosť alebo na inú formu?
 
Vnútorne sme sa zaoberali myšlienkou, ako ďalej s právnou formou a čo by bolo najoptimálnejšie. Pýtal som sa aj sám seba, či nehľadať možnosť transformácie na obchodnú spoločnosť, ktorá sa riadi Obchodným zákonníkom, čo by bolo možno aj lepšie. Ale nevylučujem ani nejaké strategické partnerstvo. Predsa len tí silní partneri majú možnosť lepšie fungovať a koordinovať svoju činnosť, malý subjekt je odkázaný skôr sám na seba.
Jana Andelová

Zubári začnú tento rok postupne obmedzovať používanie amalgámových plomb. Od prvého júla ich nesmú používať na ošetrenie mliečnych zubov, zubov tehotných či dojčiacich žien a zubov detí mladších ako 15 rokov.
      
"Táto povinnosť sa netýka prípadov, pri ktorých to zubný lekár považuje za nevyhnutné z dôvodu osobitných liečebných potrieb pacienta," píše sa v novele zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorá je v medzirezortnom pripomienkovom konaní (MPK).
      
Obmedziť používanie amalgámu s obsahom ortuti v zubných ambulanciách káže zubárom nariadenie, ktoré schválili v europarlamente ešte vlani. Takéto plomby by sa mali prestať používať do roku 2030. Zubný amalgám má byť totiž jedným z hlavných zdrojov znečistenia životného prostredia ortuťou.
      
V blízkom čase čakajú zubárov v používaní amalgámu i ďalšie zmeny. "Od budúceho roka ho budú môcť používať len vo forme kapsúl s vopred určenou dávkou," povedal prezident Slovenskej komory zubných lekárov Igor Moravčík. Používanie samostatne balenej ortuti zubnými lekármi sa zakáže.
      
Komora zubárov má od budúceho roka spolu s ministerstvom zdravotníctva vypracovať plán opatrení, ktorý má zabezpečiť postupné ukončenie používania zubného amalgámu u všetkých poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v odbore zubné lekárstvo.
      
Moravčík dlhodobo tvrdí, že postupné obmedzovanie amalgámových plomb je dobrým krokom. K prirodzenému znižovaniu ich použitia by podľa neho došlo aj bez zavádzania európskej legislatívy, povedal nedávno pre TASR. Nie je mu známa relevantná odborná štúdia, ktorá by potvrdzovala škodlivosť amalgámovej výplne pre pacienta. "Netreba ich preventívne vymeniť," dodal.

Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR asi pred dvoma týždňami získalo informácie o konaní istej skupiny ľudí, ktorá uzatvárala zmluvy s dodávateľmi zdravotníckej techniky. Ako protihodnotu požadovali 15 percent z ceny nákupu tejto techniky a paušálnu mesačnú odmenu 100.000 eur počas troch mesiacov. Na piatkovej tlačovej konferencii to vyhlásil minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru-SD), s tým, že v tejto súvislosti bolo podané trestné oznámenie.
      
"Predmetom tejto zmluvy mala byť pomoc pri zabezpečení obstarania zdravotníckej techniky," povedal Drucker. 
      
Okrem toho v priebehu tohto týždňa rezort zdravotníctva odhalil aj druhý prípad.

"Ide o návrh zmluvy medzi niektorými farmaceutickými spoločnosťami a jednou advokátskou kanceláriou, ktorá ponúkala veľmi plytké právne služby," povedal minister zdravotníctva. Doplnil, že za tieto služby si vypýtala tri percentá z obratu z predaja liekov počas troch rokov od každej farmafirmy, pričom išlo o províznu odmenu. "K tomu mali byť uhradené aj všetky vzniknuté náklady. Považujem to za nehorázne," povedal Drucker. V obidvoch prípadoch podal rezort zdravotníctva trestné oznámenie na Generálnu prokuratúru SR. 
      
Pripomenul, že od 1. januára platí zákon, keď sa drahé lieky dostali z tzv. výnimiek do kategorizačného procesu. Drucker uviedol, že zákon je nastavený tak, aby sa nedal obchádzať. "Nerád by som nechával priestor špekulantom, aby na pozadí kšeftovali. Nikto nepotrebuje žiadneho sprostredkovateľa na to, aby si nezákonným spôsobom vybavil to, na čo sú nastavená určité procesy, či už v oblasti nastavenia zákona alebo v oblasti obstarávacích zadaní," uzavrel Drucker.

Len desatina nevyliečiteľne chorých detí môže na Slovensku využívať domácu paliatívnu starostlivosť. Štát túto oblasť systémovo nepodporuje. Ide o extrémne malý segment v rámci spektra problémov v zdravotníctve, ktorý nie je prioritou. V rozhovore pre TASR to povedala zakladateľka a riaditeľka neziskovej organizácie Plamienok Mária Jasenková.
      
„Koncom minulého roka sme publikovali podrobné štatistické dáta, ktoré ukazujú, koľko je na Slovensku detí so život limitujúcimi chorobami a koľkým z nich sa poskytuje domáca paliatívna starostlivosť. Ukázalo sa, že len desatina detí, ktoré by takúto starostlivosť mohli potrebovať, ju aj reálne využíva. V tomto smere chýba v spoločnosti väčšia osveta,“ konštatovala Jasenková.
      
Na Slovensku sú v súčasnosti štyri detské hospice - v Bratislave, Košiciach, v Banskej Bystrici a v Nitre.

„Na Slovensku zatiaľ nie je vypracovaný systém podpory domácich hospicov. Plamienok aj ostatné hospice fungujú v rámci tretieho sektora. Financie získavame najmä z darov, grantov a z 2 % z daní. Z dlhodobého hľadiska však takýto model nie je udržateľný. Štát by mal mať aspoň nejaký podiel na financovaní, tak ako je to aj v zahraničí. Napríklad zdravotná starostlivosť je financovaná na základe výkonov, no my práve chceme výkony minimalizovať. Naša snaha je deti vyšetrovať len keď je to nevyhnutné. Ak chce dnes detský hospic fungovať na Slovensku, musí si financie zabezpečiť sám,“ uviedla Jasenková s tým, že dáta, ktoré Plamienok publikoval, by mali v budúcnosti pomôcť pri plánovaní systému financovania detských domácich hospicov. 
      
„V súčasnosti sa na Ministerstve zdravotníctva SR pripravuje zákon o dlhodobej starostlivosti, kde by mohla spadať aj paliatívna starostlivosť. Na tom by sme mali participovať aj my. Rovnako sa v súčasnosti tvoria štandardy zdravotnej starostlivosti. My sme vypracovali štandard detskej domácej paliatívnej starostlivosti, ktorý schválil rezort zdravotníctva. Je to taký prvý krôčik, no čaká nás ešte dlhá cesta,“ dodala Jasenková.