Quantcast
Channel: HNonline.sk - HNonline.sk - Správy z politiky, ekonomiky a financií
Viewing all 65160 articles
Browse latest View live

Pozor na úrazy a nehody

$
0
0

Najbežnejším úrazom, ktorý musia pritom ošetrovať deťom i dospelým, je úraz hlavy.

„Pri deťoch sú úrazy, vychádzajúc zo skúseností záchranárov, zväčša spôsobené pri rôznych hrách a športových aktivitách a po poranení hlavy si najčastejšie zrania zápästia a ruky. Na treťom mieste sú poranenia kolena, nasledujú zranenia lakťa a členkov,“ hovorí záchranár spoločnosti Falck Peter Lakomý.

K dospelým ďalej prichádzajú záchranári kvôli úrazom bedrových kĺbov, hlavne z dôvodu pádov u seniorov.

Veľmi často sú záchranári privolávaní k poraneniam kolien či hrudníka, ktoré si spôsobili pacienti pri rôznych športových aktivitách.* „Podporujeme všetky pohybové aktivity, avšak chceme zároveň ľudí vyzvať k opatrnosti a nepreceňovaniu svojich schopností. Hlavne ľudia, ktorí sa nevenujú športovým aktivitám celoročne a nevedia tak odhadnúť svoje sily,“ dodáva P. Lakomý.

Stačí niekoľko sekúnd či minút nepozornosti a ľudia sa musia zotavovať zo svojich zranení aj niekoľko týždňov, namiesto toho, aby si užili voľné letné dni s rodinou a priateľmi.

Samostatnou kapitolou sú dopravné úrazy, vo veľa prípadoch ide o fatálne úrazy alebo ťažké polytraumy (dve a viac poranení súčasne) s doživotnými následkami. O to viac je potrebné zdôrazniť prevenciu vzniku úrazov.

Pri bicyklovaní a korčuľovaní, a nielen popri cestách, má tvoriť bezpečnostná prilba nevyhnutnú súčasť športovej výbavy dieťaťa i dospelého. Pred tzv. „cestnými lišajmi“ športujúcich ochránia chrániče na rukách i nohách.

Aj deti by mali byť oboznámené a dodržiavať pravidlá cestnej premávky. Počas minuloročných teplých mesiacov boli záchranári z Falck Záchranná privolaní k 912 deťom, ktorým sa stal úraz.

A k akým ďalším ťažkostiam si Slováci privolávajú záchranárov počas leta? Na prvom mieste sú spomínané úrazy. Druhou najčastejšou príčinou volaní sú tráviace ťažkosti, po ktorých nasledujú dýchacie ťažkosti a rôzne psychiatrické diagnózy. Päticu najčastejších problémov, ktoré si žiadajú privolanie záchranárov v letných mesiacov, uzatvárajú bolesti v hrudníku.


*Vychádzame zo štatistík Falck Záchranná a.s. z roku 2016.

Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto: 
archív, Zdravotnícke Noviny
zdn

Po Taliansku nasleduje Francúzsko, lekári súhlasia

$
0
0
Francúzska vláda oznámila, že rodičia budú povinní od roku 2018 dávať očkovať svoje deti. Nový francúzsky premiér Édouard Philippe vo svojom prejave povedal, že „ochorenia, o ktorých sme sa domnievali, že sú eradikované, sa opäť rozvíjajú, deti vo Francúzsku zomierajú na osýpky, v krajine Pasteura je to neprijateľné“.

Francúzsky biológ Louis Pasteur v 19. storočí urobil prelomové objavy vo výskume chorôb a vyvinul prvé očkovacie látky proti besnote a antraxu.

V súčasnosti sa vo Francúzsku povinne očkuje len proti trom chorobám. Očkovania proti iným ochoreniam vrátane hepatitídy a čierneho kašľa sa jednoducho iba odporúčajú.

Situácia s očkovaním

Premiér E. Philippe vo vládnom vyhlásení uviedol, že všetky očkovacie látky, ktoré všeobecne odporúčajú zdravotnícke orgány – spolu 11 – by boli povinné. Tri vakcíny, záškrt, tetanus a detská obrna, sú už povinné, ale od roku 2018 sa k nim pridá ďalších osem: čierny kašeľ, osýpky, príušnice, rubeola, hepatitus B, chrípka, pneumónia a meningitída C.

Spomínané povinné nariadenie sleduje podobnú iniciatívu v Taliansku, ktoré nedávno zakázalo neočkovaným deťom navštevovať štátne školy. Aj Svetová zdravotnícka organizácia upozornila na rozsiahle epidémie osýpok v celej Európe napriek dostupnosti bezpečnej a účinnej očkovacej látky.

Dôvodom je hlavne úspešný antivax, ktorý sa pravdepodobne podieľal na nízkej miere očkovania proti vysoko nákazlivej chorobe vo viacerých krajinách. Nedávny prieskum ukázal, že viac ako traja z desiatich Francúzov nedôverujú vakcínam, pričom len 52 percent respondentov uvádza, že prínos očkovania prevažuje nad rizikami.

V prvých dvoch mesiacoch roku 2017 bolo vo Francúzsku hlásených 79 prípadov osýpok, z toho 50 v severovýchodnej oblasti Lorraine, uvádza Európske Centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb.

Podľa oficiálnych údajov od začiatku roka 2008 do konca roka 2016 bolo vyhlásených viac ako 24 000 prípadov osýpok. Z nich približne 1 500 malo závažné komplikácie a zaznamenalo sa 10 úmrtí.

Zdravotnícki pracovníci rozhodnutie vítajú, „očkovanie nie je len osobná voľba, z ktorej benefituje iba zaočkovaná osoba, ale jeho cieľom je tiež ochrana populácie, najmä detí, starších a zraniteľných osôb.“

Sú na tom lepšie ostrovania?

Očkovanie nie je povinné ani v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska a približne 24 000 detí ročne v Anglicku nie je očkovaných proti osýpkam, príušniciam a rubeole.

Strach, ktorý obklopuje kombinované očkovanie proti trom infekčným ochoreniam, známe ako vakcína MMR, pochádza čiastočne zo zdiskreditovanej štúdie, ktorá tvrdí, že existuje spojenie medzi injekciou a autizmom.

Príspevok publikovaný v zdravotníckom časopise The Lancet pred takmer dvadsiatimi rokmi bývalým doktorom Andrewom Wakefieldom viedol k výraznému poklesu v prístupe rodičov k očkovaniu detí v tom čase.

Od roku 2006 zomreli na osýpky dve deti a v roku 2013 zomrel mladý muž z Walesu na túto chorobu. British Medical Association požaduje, aby vláda predložila dôkazy o potenciálnych výhodách a nevýhodách detskej imunizácie, ktoré sú povinné podľa zákona.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto: 
archív, Zdravotnícke Noviny
Jana Andelová, Zdravotnícke noviny

Často chodíme resuscitovať mŕtvych

$
0
0
Ako ste sa dostali k záchrankám?

Do záchrannej zdravotnej služby ZaMED som prišiel pred siedmimi rokmi, v roku 2010, ako krízový manažér. Na jednej strane som našiel organizáciu, ktorej chýbalo jasné smerovanie a zavedené profesionálne manažérske postupy.

Na druhej strane som našiel organizáciu, v ktorej bolo, a dodnes je, veľké množstvo vzdelaných, skúsených a motivovaných profesionálov, zapálených ľudí, ktorí majú chuť pomáhať ľudom v núdzi. Spoločne s našimi lekármi a záchranármi sme postupne prehodnocovali všetky zaužívané postupy, používané sanitné vozidlá, zdravotnícke prístroje a liekové vybavenie.

Snažili sme sa budovať záchranku, ktorá bude porovnateľná s ktoroukoľvek záchrankou vo vyspelom svete. Postupne sme si naším úsilím a výsledkami získali uznanie aj ďalších organizácií v zdravotníctve, ktoré sa potom k nám pridali a nadviazali sme úspešnú spoluprácu.

Napríklad?

Už takmer tri roky máme unikátnu spoluprácu s nemocnicou v Komárne pri manažmente pacientov s náhlou cievnou mozgovou príhodou. Vďaka redizajnovaniu celého procesu prednemocničnej zdravotnej starostlivosti má dnes Nemocnica Komárno najlepšie výsledky na Slovensku pri liečbe pacientov s náhlou CMP.

Nemocnica bola ocenená aj platinovou medailou the European Stroke Organisation.

Nadviazali sme tiež spoluprácu s Kardiocentrom v Nitre, keď sme pred tromi rokmi ako prvá záchranka na Slovensku začali riešiť telemetrický prenos EKG záznamu do kardiocentra z každej našej sanitky.

V praxi to znamená, že keď máme v teréne pacienta s podozrením na infarkt, pri ktorom zvažujeme, že s ním pôjdeme priamo do kardiocentra, a nie do najbližšej nemocnice, tak zašleme EKG záznam pacienta do kardiocentra, kde lekári najprv vyhodnotia, či daný pacient naozaj patrí na ich operačný stôl, a následne sa lekári môžu pripravovať na invazívny zákrok, kým my ešte len pacienta vezieme.

Ako vyzerá záchranná zdravotná služba na Slovensku?

Na Slovensku funguje Operačné stredisko ZZS, je to štátna organizácia, prijíma hovory na linku 155 a následne vysiela k pacientom jednotlivé posádky. Na Slovensku máme 280 posádok, z toho 7 je vrtuľníkových, zvyšné sú rozdelené medzi posádky RLP a RZP. RLP sú tzv. lekárske, kde sú traja členovia – vodič, záchranár a lekár, a RZP sú posádky, kde je vodič a záchranár alebo dvaja záchranári.

Záchranárskych je zhruba dvakrát toľko ako lekárskych. Spomínaných 280 bodov záchraniek je presne definovaných v zákone, kde sa nachádzajú, kde je aký typ záchranky. Každých 6 rokov sa realizuje výberové konanie, do ktorého sa môže prihlásiť ktorýkoľvek poskytovateľ, so záujmom v danom bode podľa presných vymedzených kritérií a presne stanovených zákonných predpokladov poskytovať 6 rokov záchrannú zdravotnú službu.

Na základe výberového konania sa 280 bodov rozdelí medzi poskytovateľov. V súčasnosti máme 12 poskytovateľov, z čoho 5 je väčších, čo znamená, že prevádzkujú viac ako 10 bodov. Sú štátni aj súkromní, čo celkom dobre funguje. Lebo súkromní možno prinášajú do systému o niečo viac inovácie a efektivity, a štátni sú tí, vďaka ktorým má štát spätnú väzbu o tom, čo funguje a čo nefunguje v systéme.

Operačné stredisko ZZS občas uvádza, že sú potrebné zmeny. Naozaj sú?

OS za posledné roky prešlo dosť veľkými zmenami, historicky malo veľký problém s informačnými technológiami. Ešte pred dvoma rokmi fungovalo tak, že nevidelo v reálnom čase, kde sa jednotlivé ambulancie ZZS nachádzajú.

Avšak za posledné dva roky urobili veľký pokrok. Dnes sú už všetky ambulancie záchraniek online pripojené do OS, čiže OS vie lepšie manažovať záchranky. OS sa snaží zlepšovať aj svoje vnútorné postupy, aby boli záchranky vysielané naozaj k tým výzvam, kde to je opodstatnené.

Na prvý pohľad je stále vysoké percento výjazdov neopodstatnených, avšak keď sa porovnávame aj s inými krajinami sveta, tak u nás to percento nie je vyššie.

Je náš záchranný zdravotný systém porovnateľný so zahraničím?

V každej krajine záchranný systém funguje úplne inak. Najzákladnejšie porovnanie je profesionálny verzus dobrovoľnícky záchranný systém. Napríklad v Rakúsku poskytujú ZZS rôzne dobrovoľnícke zbory.

U nás, v Česku, Maďarsku a ďalších krajinách je to plne profesionalizovaná služba. Podľa môjho osobného názoru je lepšie, keď je ZZS plne profesionalizovaná služba.

Na Slovensku sú všetky záchranky plne profesionálne už zhruba 10 – 11 rokov a prinášajú za relatívne malé peniaze naozaj významný efekt. Ďalej je možné porovnávať, či je systém lekársky alebo paramedický, teda či pôsobia v záchranke aj lekári, alebo sú v nej len paramedici (t. j. profesionálni záchranári).

Napríklad v USA alebo v Spojenom kráľovstve je väčšina záchranných systémov paramedická. U nás boli ľudia historicky naučení, že keď si zavolajú záchranku, príde k nim lekár. Postupne sa aj u nás prichádza na to, že drvivú väčšinu zásahov vybavia profesionálni záchranári alebo paramedici. To je smer, ktorým sa treba uberať, ak sa chceme porovnávať s Českom, Maďarskom alebo Rakúskom.

Dokonca v Rakúsku je len desať percent posádok s lekárom a deväťdesiat percent sú čisto záchranárske posádky. V Českej republike je veľká väčšina posádok tiež paramedická.

Lekári dnes chýbajú v celej Európe, preto ak chceme záchranku poskytovať naďalej v nezmenenom objeme, musíme myslieť a klásť dôraz na vyškolených paramedikov. Čo sa týka materiálno-technického vybavenia, sme porovnateľní, dokonca si myslím, že sme možno ešte ďalej ako Rakúsko.

Čo sa zmenilo pre pacienta v ZZS v priebehu posledných 10 rokov?

V priebehu uplynulých 10 rokov si obrovské množstvo zdravotníckych záchranárov dokončilo vysokoškolské vzdelanie a získali oveľa väčšie skúsenosti. Sprofesionalizovali sa viaceré postupy v záchrannej zdravotnej službe, na mnohé diagnózy sú vypracované štandardné odporúčané postupy (tzv. odborné usmernenia alebo odporúčania odborných spoločností).

Rozšírilo sa liekové spektrum, ktoré môžu záchranári podávať, a teda dokážu efektívne riešiť všetky zvládnuteľné stavy a diagnózy. Zlepšilo sa riadenie posádok vďaka GPS lokalizácii a navigácii. Negatívom je odlev kvalitných lekárov zo záchraniek do nemocníc.

V nemocniciach získajú lekári zákonom garantované minimálne mzdy, ktoré sú veľmi solídne. Lekárom v záchrankách takéto minimálne mzdy nikto negarantoval ani na ne nevyčlenil financie.

A čo Slováci a poskytovanie prvej pomoci? 

Slováci sú neaktívni v poskytovaní prvej pomoci. Neviem, či je to obava, neochota pomôcť alebo nevedomosť, ale spôsobuje to, že ľudia umierajú úplne zbytočne. Ak s pacientom, ktorému sa zastaví srdce, 10 minút do príjazdu záchranky nikto nebude nič robiť, tak šanca, že ho zresuscituje záchranka, je hlboko pod 10 percent.

V našich interných štatistikách vychádza Slovensko v resuscitáciách katastrofálne, pretože v realite často chodíme resuscitovať mŕtvoly. Chodíme resuscitovať ľudí, ktorí mohli žiť, ak by im niekto poskytol prvú pomoc. Osveta o tom, že stačí naozaj málo na to, aby ste človeku v núdzi pomohli, je nedostatočná. Dookola sa ľuďom vštepujú čísla, koľkokrát za minútu treba stlačiť hrudník, ako hlboko ho treba stlačiť, po koľkých stlačeniach dýchať a koľko vdychov.

Avšak ak som nepracoval v tomto odbore, zrejme by som tiež nebol znalý všetkých týchto čísel. Pritom na 90 percent urobíte to isté, ak budete človeku, ktorý odpadol, robiť len masáž hrudníka a nebudete do neho dýchať. Pochopím, ak nebudete dýchať do cudzieho na ulici z úst do úst, lebo nechcete riskovať vlastné zdravie. No keď mu len zakloníte hlavu, spriechodníte dýchacie cesty a budete mu stláčať hrudník, tak urobíte 90 percent toho, akoby ste do neho aj dýchali.

Zároveň majú ľudia ochotní pomôcť možnosť zavolať na linku 155, kde operátori poskytujú telefonicky asistovanú resuscitáciu. To znamená, že operátor volajúcemu presne krok za krokom hovorí, čo má robiť.

Ako záchranka robíme osvetu na základných školách, chodíme ukazovať deťom, ako sa robí resuscitácia, spolu s ukážkami sanitky a práce záchranárov. Každý rok navštívime odhadom 15 škôl v našom zásahovom území.

Máte dostatok zamestnancov?

Na Slovensku nie je segment zdravotníctva, ktorý by mohol dnes povedať, že má dostatok zamestnancov. Nedostatok zamestnancov už delím na akútny a menej akútny. Lekári patria do tej prvej skupiny. Už dnes avizujú všetci poskytovatelia záchraniek, že súčasný počet RLP posádok nie je udržateľný. Časť z RLP posádok sa bude musieť na základe dôkladnej analýzy typov zásahov zmeniť na posádky typu RZP.

V Rakúsku je len 10 percent lekárskych posádok, u nás 30 percent. Londýn má v službe na záchranke vždy jedného lekára, všetko ostatné riešia paramedici. Nedostatok záchranárov je dnes možno menej akútny.

Avšak v horizonte niekoľkých rokov existuje aj tu vážne riziko nedostatku personálu, keďže spomedzi absolventov vysokoškolského štúdia v odbore urgentná zdravotná starostlivosť nastupuje do terénu na záchranku zhruba len tretina. Zvyšné dve tretiny idú pracovať do zahraničia alebo odchádzajú do profesií, ktoré so záchrankou nesúvisia.

Je práca záchranára dostatočne ohodnotená, čo sa týka zodpovednosti, stresu či pracovných zmien?

Za uplynulé dva roky sa platy záchranárov zvýšili. Ich minimálne platové nároky začali byť garantované zákonom. No stále nie sú na úrovni, ktorú by som si pre svojich zamestnancov predstavoval. Výšku platby, ktorú dostávame za poskytovanie ZZS, určuje vyhláška ministerstva.

Tento rok od 1. 1. sa opäť zvýšili minimálne mzdy záchranárov, ale MZ SR do dnešného dňa nepridalo záchrankám vôbec nič. Zvýšením platov záchranárov vystavili nekrytý šek. Napriek tomu, že už pol roka sa všetci poskytovatelia dožadujú úpravy paušálov, ministerstvo s tým dodnes nič neurobilo.

Paradoxom celej situácie je fakt, že cena mesačnej platby, ktorú platí štát záchrankám od roku 2006, sa pri lekárskych RLP posádkach zvýšila o 2 percentá a pri záchranárskych RZP posádkach sa znížila o 2 percentá. Priemerné mzdy v zdravotníctve za ten čas vzrástli o 58 percent.

Požiadavka, ktorej dosiaľ ministerstvo nevyhovelo, bola na zvýšenie platby zhruba o 5 percent. Platy v zdravotníctve za posledných 10 rokov v priemere vzrástli o 58 percent, žiadame paušál zvýšiť o 5 – 7 percent a pol roka nedostávame žiadnu odpoveď.

Ako sú na tom štatistiky ZZS – čas dojazdov, práca s pacientom a následne odvoz do zdravotníckeho zariadenia? 

Tieto štatistiky pravidelne zverejňuje OS. Dojazd závisí to od toho, z akého miesta, z akej obce voláte, či ste ďaleko od stanice záchranky alebo ste blízko a nakoľko sú v danej chvíli vyťažené záchranky vo vašom okolí. Môže to varírovať od 5 minút do 25 minút, je tam veľký rozptyl hodnôt.

Systém je čoraz zaťaženejší výjazdmi a dojazdový čas aj v priemernom vyjadrení, aj v mediánovom vyjadrení sa každý rok predlžuje. Dôvodom je, že počet záchraniek zostáva rovnaký už posledných 10 rokov, zatiaľ čo populácia starne, redukujú sa služby lekárskych pohotovostí, je čoraz menej všeobecných lekárov. Dôsledkom toho každý rok narastá počet zásahov ambulancií záchrannej zdravotnej služby.

Problémom sú aj sekundárne prevozy pacientov medzi nemocnicami, keď má byť pacient preložený z jednej nemocnice do druhej. Často ide o pacienta, ktorý je chodiaci a potrebuje len prevoz sanitkou dopravnej zdravotnej služby, ale dopravné zdravotné služby dnes nemajú zákonnú povinnosť takéhoto pacienta prevážať.

Čiže ak ich nemocnica osloví, či zrealizujú takýto prevoz, DZS povie, že nie, lebo majú akurát všetky sanitky už rozplánované na iné prevozy, a tak musí nemocnica volať cestou OS záchrannú zdravotnú službu. V podstate špičková sanitka a profesionálna posádka preváža pacienta, ktorý počas prevozu nepotrebuje žiadnu zdravotnú starostlivosť.

Takto blokovaná posádka nemôže vtedy zasahovať na primárnych zásahoch.

Máme indikátory kvality v rámci ZZS?

Na Slovensku nie sú zákonom definované žiadne indikátory. Stretol som sa s rôznymi názormi rôznych odborníkov na to, ako by indikátory mali vyzerať. Myslím si, že každý z tých odborníkov sa snaží presadzovať indikátory, ktoré jeho záchranku vykreslia v najlepšom svetle. Nikto nechce definovať indikátor, v ktorom vyjde zle.

Pre mňa je podstatná jedná vec, aby moje posádky postupovali pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti správne. Jediný orgán, ktorý má právo na Slovensku povedať, či som postupoval správne alebo nesprávne, je Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Mňa ako osobu, ktorá je ultimátne zodpovedná za poskytovanú zdravotnú starostlivosť, zaujíma, v koľkých prípadoch moje posádky postupovali nesprávne. Preto sa prikláňam k zavedeniu tohto indikátora, ktorý je jediný nestranný a objektívny. Hovorí o tom, v akom percente poskytnutí zdravotnej starostlivosti som pochybil alebo v akom percente som postupoval správne. Je to indikátor, ktorý je ľahko zistiteľný, pretože ÚDZS má už dnes všetky tieto údaje.

Dojazdový čas môžeme sledovať vtedy, keď ako riaditeľ budem mať právo povedať, na základe údajov o štruktúre zásahov, že chcem mať stanicu tu a tu, lebo mi to vychádza najlepšie podľa štruktúry zásahov. A zároveň keď budem mať možnosť rozhodnúť, ktorú posádku tam pošlem.

Lebo keď mi OS, tak ako to dnes často robí, pošle do tretieho domu vedľa stanice RLP v nemenovanom meste RZP posádku z 15 kilometrov vzdialenej dediny, lebo podľa ich vyhodnotenia ten stav nie je taký, aby tam išla RLP, napriek tomu, že to má pešo 30 sekúnd, potom nie som zodpovedný za to, aký bol dojazdový čas k danému pacientovi.

Mohlo by byť indikátorom kvality percento úspešných resuscitácií? Keď nás posielajú resuscitovať pacientov, ktorí sú nezresuscitovateľní, lebo v podstate pomaly každá mŕtvola je vydaná ako bezvedomie a resuscitácia. Z OS nás posielajú nie k exitu, posielajú nás k resuscitácii. Mám na základe týchto zásahov hodnotiť percento úspešných resuscitácií?

Môžeme hovoriť aj o indikátoroch kvality napríklad posádok. Ak môžu mať záchranári buď vysokoškolské alebo stredoškolské vzdelanie, lebo zákon pripúšťa aj takých, aj takých, tak hovorme o tom, ktorý poskytovateľ má koľko percent záchranárov vysokoškolsky vzdelaných, a ktorému poskytovateľovi aké percento lekárov slúžia áristi, urgentisti a kto posiela slúžiť urológov a iné špecializácie, ktoré nemajú k urgentnej medicíne blízko.

Nejaký čas vaši záchranári fungujú na tabletoch – môžete to priblížiť?

Naši záchranári fungujú na tabletoch už takmer dva roky. Najskôr sme tablety využívali na komunikáciu medzi záchranármi a lekármi v rámci našej záchranky. Napríklad, keď bola na miesto zásahu vyslaná posádka bez lekára a záchranár sa chcel poradiť o liečbe s naším lekárom, mohol stav pacienta konzultovať s lekárom cez tablet.

Následne sme funkčnosť tabletov rozšírili o službu Bezpečné lieky 112, tú sme vypracovali v spolupráci s najväčšou súkromnou zdravotnou poisťovňou. Cez túto službu si vedia naši záchranári v tablete preveriť lieky, ktoré pacient užíva, choroby, na ktoré sa dlhodobo lieči, špecialistov, lekárov, ktorých navštevuje, prípadne aké má pacient alergie.

Vďaka tomu dokážu záchranári získať potrebné údaje, ktoré pacienti často nie sú schopní záchranárom presne zreferovať. Najnovšie sme funkcionalitu tabletov rozšírili o elektronický záznam zo zásahu. Ako prvá záchranka na Slovensku sme všetky naše sanitky vybavili tlačiarňou a vyvinuli sme softvér do tabletu, kde sa záznam o zhodnotení zdravotného stavu pacienta alebo správa zo zásahu vypisuje elektronicky a následne sa v sanitke vytlačí.

Zákon vyžaduje aj tlačenú formu, a táto tlačená správa sa odovzdáva v nemocnici spolu s pacientom. Tlačený záznam je prehľadnejší ako rukou písaný a údaje z neho je možné analyticky ďalej spracúvať.

V septembri 2016 ste sa stali novým prezidentom Asociácie záchrannej zdravotnej služby. Čo je cieľom, resp. čo robí Asociácia ZZS?

AZZS je organizácia, ktorá združuje všetkých významnejších poskytovateľov ZZS. Je to odborná organizácia, ktorá je partnerom pre MZ SR v rokovaniach o legislatívnych zmenách, ktorá je partnerom pre odborné spoločnosti pri definovaní odborných usmernení.

Snažíme sa robiť osvetu o práci záchranárov a tiež sa snažíme byť platformou, kde si jednotlivé záchranky dokážu medzi sebou vymieňať skúsenosti a v dobrom sa „hecovať“ ešte k lepším výkonom.

Vybudovanie urgentných príjmov záchranky určite vítajú. Ako to vyzerá s nemocnicami, kam chodievajú vaše záchranky?

Väčšinu pacientov vozíme do nemocníc, ktoré urgentné príjmy nemajú. Máme nemocnice, ktoré nemajú ani centrálne príjmy a vozíme pacienta po pavilónoch, oddeleniach, podľa toho, kam si myslíme, že by pacient mal patriť. Neraz si lekár na oddelení myslí, že pacient patrí na iné oddelenie (hociktoré, len nie to jeho), takže potom záchranárov s pacientom posiela preč.

Určite by urgentné príjmy boli v tomto smere prínosom, lebo by sme neblúdili a neposielali nás s pacientom od dverí k dverám, čím by sa skrátil čas odovzdávania pacientov nemocnici.

Dnes je odovzdávanie pacienta najmä o tom, aký lekár na oddelení práve slúži. Lebo sú oddelenia a lekári, ktoré pacienta zoberú aj vtedy, keď je jeho stav na rozhraní medzi dvomi oddeleniami a zavolajú si k sebe na konzílium to druhé oddelenie, ale sú aj oddelenia, ktoré vám nezoberú ani pacienta, ktorý celkom evidentne patrí k nim.

Dobudovanie urgentných príjmov preto rozhodne vítam.
 
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Alternatívny autor: 
Jana Andelová, Zdravotnícke noviny

Záujem podávať tatarák prejavili desiatky reštaurácií

$
0
0
Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR zatiaľ eviduje 93 zariadení. Jeho legálny predaj reštauráciám od júna umožnila novela vyhlášky, dovtedy za to, že ho ľudom ponúkali, hrozili pokuty.
      
Reštaurácie, ktoré chcú tatarák podávať, majú oznamovaciu povinnosť.

"Prevádzkovateľ zariadenia verejného stravovania je povinný oznámiť to miestnemu príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva v SR. Bez predmetného oznámenia „tatárske bifteky“ v reštauráciách nie je povolené podávať," povedal hlavný hygienik SR Ján Mikas.
      
Regulatívam podlieha aj príprava pokrmu. Treba ho urobiť z vopred zmrazeného mäsa a vajec z registrovaných a kontrolovaných chovov, musia byť čerstvé. Biftek sa musí podávať hneď po jeho dohotovení.

Reštaurácie musia tiež v jedálnom lístku informovať aj o rizikách, ktoré môžu pri konzumácii vzniknúť, a to formulkou: "Neodporúča sa, aby tepelne nespracované mäso a vajcia konzumovali deti, tehotné, dojčiace ženy a osoby s oslabenou imunitou".
      
Novelou vyhlášky sa zmenili i podmienky a predaj steakov či metóda sous vide.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto: 
archív, Zdravotnícke Noviny
tasr

Štát chce mať pod kontrolou náklady na lieky, za ktoré sa platí najviac

$
0
0
Ich výrobcovia by tak každý rok museli predkladať plány, koľko si liečba pacientov vyžiada. Ak ich prekročia, rozdiel budú musieť zdravotným poisťovniam zaplatiť. Navrhuje to ministerstvo zdravotníctva v novele zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov.
      
Všetky lieky, ktoré sú hradené z poistenia a zdravotné poisťovne na ne dávajú viac ako 1,5 milióna eur ročne, majú byť po novom kategorizované podmienene. Odhaduje sa, že sa nová povinnosť bude týkať asi 200 držiteľov registrácie lieku, štát by tak mohol mať pod kontrolou asi polovicu výdavkov z verejných zdrojov za lieky.

Zmena sa má týkať nielen nových liekov, ale aj tých, čo sú už na trhu.
      
"Cieľom podmienenej kategorizácie liekov je minimalizovať riziká vyplývajúce z nedostatku informácií o účinnosti a bezpečnosti lieku v bežnej terapeutickej praxi, prípadne z neistoty ohľadom budúceho vývoja nákladov na vysoko nákladné lieky. Časť rizika má byť uvedenými opatreniami prenášaná zo zdravotných poisťovní na držiteľov rozhodnutia o registrácii takýchto liekov," zdôvodňuje návrh ministerstvo.

Tí budú musieť zdravotným poisťovniam zaplatiť prípadný rozdiel na liečbu ich liekom, ak presiahne deklarovaný odhad.
      
Obdobie podmienenej kategorizácie sa zároveň predlžuje z 24 mesiacov na 36 mesiacov. Prax podľa ministerstva ukázala, že obdobie nebolo dostatočne dlhé na zozbieranie údajov ako podkladov pre vypracovanie analýzy nákladovej efektívnosti.
      
Spomínaná novela zákona mení podmienky na vstup liekov na slovenský trh, ako aj ich preplácanie zo zdravotného poistenia. Minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru-SD) navrhuje zmeny v kategorizácii aj cenotvorbe, ktoré priniesla reforma liekovej politiky exministra Ivana Uhliarika (KDH) z roku 2011.

Drucker si od toho sľubuje lepšiu dostupnosť modernej liečby. Novelu zákona musí ešte prerokovať vláda aj parlament. V prípade, že ju odobria a podpíše ju prezident, mala by platiť od januára 2018.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto: 
archív, Zdravotnícke Noviny
tasr

Pripravuje nový katalóg výkonov pre ambulancie

$
0
0
Upraviť má tie v ambulantnej i jednodňovej starostlivosti, ako aj výkony v rámci spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek, agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti či mobilných hospicov.

Vyplýva to z predbežnej informácie rezortu o príprave potrebného vládneho nariadenia.
      
"Zoznam zdravotných výkonov bude podkladom na vytvorenie diagnostických a liečebných postupov, vytvorenie platobných mechanizmov a hodnotenie účinnosti jednotlivých vyšetrovacích a liečebných zdravotných výkonov vo väzbe na náklady vynaložené na poskytnutú zdravotnú starostlivosť," vysvetľuje ministerstvo.

Aktuálne platný Katalóg zdravotných výkonov podľa neho už nespĺňa potreby poskytovateľov.
      
Spektrum vykonávaných zdravotných výkonov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti sa od roku 2004 a 2005, odkedy platí súčasná právna úprava, výrazne rozšírilo.

Prax podľa rezortu zdravotníctva ukazuje, že v dôsledku toho chýbajú napríklad zdravotné výkony pre viaceré špecializačné odbory, prípadne, že je ich výkon viazaný len na jednu špecializačnú odbornosť.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto: 
archív, Zdravotnícke Noviny
tasr

Cestovateľov najčastejšie trápi hnačka, dôležitá je hygiena

$
0
0
"Na vzniku cestovateľskej hnačky má svoj podiel samotná cesta, zmena klímy, zmena stravy, ale aj možnosť kontaminácie potravín a vody niektorými druhmi baktérií," hovorí hlavný hygienik SR Ján Mikas. Vo väčšine prípadov ustúpi v priebehu dvoch až troch dní.
      
Okrem "cestovateľskej hnačky" môžu dovolenku znepríjemniť hnačkové ochorenia, ktorých pôvodcom sú salmonely, šigely, niektoré parazity, vírus spôsobujúci hepatitídu typu A, pôvodca cholery.

"Týmto ochoreniam sa dá zabrániť hygienickými opatreniami zameranými na prísnu osobnú hygienu - čisté ruky, na hygienu vody a potravín," vysvetlil Mikas.
      
Odporúča vyvarovať sa nezvyčajných jedál a konzumovať iba dostatočne tepelne spracovanú stravu, piť prevarenú vodu, nekonzumovať zmrzlinu, džúsy a nepasterizované mlieko. Vyhnúť sa podľa jeho slov treba aj konzumácii ľadu, pokiaľ nie je záruka, že bol pripravený z bezpečnej alebo prevarenej vody.

Pri dlhšom pobyte v rizikových oblastiach sa cestujúcim pred cestou do zahraničia odporúča očkovanie, ktoré chráni pred cholerou, vírusovým zápalom pečene typu A a brušným týfusom.
      
Pri hnačke je najdôležitejšie prijímať tekutiny a soľ. V lekárňach sa predávajú špeciálne rehydratačné roztoky. Podobný roztok sa dá pripraviť aj svojpomocne z cukru (4 – 5 kociek), kuchynskej soli (1 kávová lyžička), šťavy z citróna, pomaranča alebo grepu (do 1 litra pitnej vody).

Možno použiť aj iónové nápoje pre športovcov, nie však v prípade detí, minerálne vody s vysokým obsahom sodíka a draslíka. Vhodný je aj nesladený čierny čaj.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto: 
archív, Zdravotnícke Noviny
tasr

A je ticho

$
0
0
Výsledkom bola veľká tlačová konferencia, kde ministri zdravotníctva aj financií predstavili veľký plán, ako k oddlženiu dôjde. Lenže tak, ako pri všetkých doterajších aktivitách, z kopca nastal problém.

Minister nápad, aby tí, ktorým nemocnice dlhujú peniaze za tovar, poskytli nemocniciam zľavy, zrejme zabudol pred jeho zverejnením skonzultovať s tými, ktorých sa to týka najviac. A tak tu máme len ďalšiu bublinu vypustenú z kopca, ktorá po pár dňoch klesla dole. A rozpľasla sa. 
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto: 
archív, Zdravotnícke Noviny
Katarína Lovasová, šéfredaktorka ZdN

Na Slovensku to už nemôže byť naďalej tak!

$
0
0
Úvodom politici zväčša vychovaní jednou matkou stranou a naivní politici pýšiaci sa, že v matke strane neboli, spoločnými silami určili „triedneho nepriateľa“. Triedny nepriateľ – všeobecná nemocnica bol určený na drobenie, na odštátňovanie lukratívnych a dobre platených činností z verejného zdravotného poistenia. Keď už týchto činností bolo v nemocniciach málo, vyčlenili ďalšie, ako sa stalo napríklad so záchrannou zdravotnou službou.

K tomuto procesu významnou mierou prispeli riaditelia a politici doktrínou, že zdravotnícky vzdelaný riaditeľ nebude nikdy rozumieť tomuto typu manažovania nemocnice. Tak sa do manažmentu dostali riaditelia, ktorí mali za úlohu plniť príkazy „zhora“, rozdávať trafiky, trhnúť si pritom niečo pre seba a opakovať do omrzenia, ako úžasne zefektívňujú činnosť riadenej nemocnice. S novým ministrom sa časť riaditeľov vymenila, prišli noví manažéri alebo sa riaditeľ – „žolík“ presunul na iné pôsobisko, kde pokračoval v nadobudnutých manažérskych zručnostiach.

Logickým vyústením týchto „systémových“ opatrení bolo systematické zadlžovanie všeobecných nemocníc, ku ktorému významnou mierou prispeli aj platové úpravy nariadené ministerstvom a vládou, samozrejme, bez vyčlenenia dodatočných zdrojov s odporúčaním čerpania financií na mzdy z vytvorených vnútorných rezerv. Takýchto oddlžení bolo sedem, z toho dve selektívne, a to  len pre nemocnice zo sféry vyvolených.

Právo na ochranu zdravia
     
Každý občan toho štátu vie, že všeobecné nemocnice sú z dôvodov vyššie uvedených odsúdené na zadlžovanie dovtedy, pokiaľ politici nenaberú odvahu a nezmenia čl. 40 Ústavy SR napríklad podľa  návrhu IX. Snemu SLK ešte z roku 1998: „Každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na zdravotnú starostlivosť, na lieky a zdravotné pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon“.

Čo tak konečne zabezpečiť nezávislosť verejného zdravotného postenia od štátneho rozpočtu? Predsa štát je pôvodcom biedy rozpočtu verejného zdravotného poistenia nedostatočným odvodom finančných zdrojov za poistencov štátu. Čo tak integrovať späť do všeobecných nemocníc stanice záchrannej zdravotnej služby, aby zabezpečenie nepretržitej zdravotnej bezpečnosti občanov pokrývali výhradne všeobecné nemocnice?

Čo tak zaviesť jednotnú sadzbu odvodu poistného do verejného zdravotného poistenia pre ekonomicky aktívneho poistenca odvodom a ekonomicky neaktívneho poistenca sociálnou dávkou, a to v sume potrebnej na pokrytie rozsahu výkonov verejného zdravotného poistenia o pevnej cene výkonov pre všetkých poskytovateľov a pri povolenom počte ambulantných vyšetrení a dní hospitalizácie za určité obdobie pre poistencov. Spotreba nad stanovený počet bude hradená spoluúčasťou pacienta.

Pripravovaný proces zapáchajúci korupciou

 Ak sa tieto zmeny nevykonajú, budú do vyššie spomenutého „ELDORÁDA“ úplne prirodzene vstupovať firmy zaoberajúce sa skupovaním pohľadávok a obchodovaním s pohľadávkami. Zadlženosť nemocníc je vedomý, cielene pripravovaný proces zapáchajúci korupciou a klientelizmom, prostredníctvom ktorého chcú politici „politicky bezbolestne“ redukovať sieť všeobecných nemocníc.

Predkrmom tohto procesu sú fámy o prebytku postelí a o neefektívnosti nemocničnej starostlivosti. Politik, manažmenty zdravotných poisťovní, veľmi dobre vedia, že ponúkané úhrady za nemocničné výkony nezodpovedajú reálnym nákladom potrebným na liečbu pacientov v nemocnici. Preto je činnosť tých, ktorí predávajú alebo skupujú pohľadávky voči nemocniciam nemorálna, aj keď je zákonná.

Osobne by som do vzťahu s takouto firmou v živote dobrovoľne nevstúpil, a to bez ohľadu na to, či ide o záväzok alebo pohľadávku. Takýto postoj by mal zaujať každý, kto sa podieľa na systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti počnúc zdravotnými poisťovňami, dodávateľmi liekov, zdravotníckeho materiálu, služieb, energií a končiac poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti.

Rozumiem firmám združeným v SK MED, ktoré uvažujú aj o tomto kroku, len nerozumiem, prečo takto, aj keď nepriamo, vyvíjajú tlak na všeobecné nemocnice. Tlačiť majú spolu s nemocnicami na vinníka, ktorým je ministerstvo – vláda – parlament, teda predstavitelia štátu. Situácia už mala byť niekoľko rokov riešená zákonom, a nie prehadzovaním horúceho zemiaku.
 
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto: 
archív, Zdravotnícke Noviny
MUDr. Peter Ottinger

Bratislavskú detskú nemocnicu naďalej povedie L. Kužela

$
0
0
Vyplýva to z výsledkov výberového konania na jej generálneho riaditeľa, ktoré zverejnilo ministerstvo zdravotníctva.
      
Kužela, ktorý je na čele nemocnice od roku 2013, protikandidátov nemal. V detskej fakultnej nemocnici je, rovnako ako aj v ostatných štátnych, rada riaditeľov. V rámci výberového konania na ekonomického riaditeľa uspel Tomáš Valaška a na medicínskeho riaditeľa Zuzana Laluhová Striežencová.
      
K zmene nepríde ani na poste šéfa Univerzitnej nemocnice Martine. Z výberového konania na generálneho vyšiel ako úspešný kandidát jej súčasný šéf Dušan Krkoška. O funkciu sa uchádzal ako jediný, nemocnicu vedie od roku 2014. Vo výberovom konaní na funkciu ekonomického riaditeľa zvíťazil Stanislav Škorňa a medicínskeho riaditeľa Dalibor Murgaš.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto: 
archív, Zdravotnícke Noviny
tasr

Ťažko zdravotne postihnutým sa vráti na doplatkoch viac, limit sa rozšíri

$
0
0
Navrhuje to ministerstvo zdravotníctva. V súčasnosti sa limit týka len liekov, zdravotné poisťovne vracajú pacientom doplatky, ktoré presiahnu 25 eur za tri mesiace. Aj táto suma sa zníži.
      
"Nielen lieky finančne zaťažujú tých najslabších, keď sú chorí a niekedy si musia doplatiť. Na rozdiel od liekov pri zdravotných pomôckach nie sú ochranné limity. Preto prinášame maximálny ochranný limit aj na zdravotné pomôcky a dietetické potraviny a pre ŤZP chceme znížiť maximálnu úhradu aj pri liekoch z 25 eur na desať eur," hovorí minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smer-SD).

Ministerstvo chce týmto krokom znížiť finančnú záťaž pacientov. 
      
Novinky pre ťažko zdravotne postihnutých ľudí navrhuje ministerstvo zdravotníctva v novele zákona o podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín, ktorá je  momentálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Po legislatívnom procese by zmeny mali začať platiť v budúcom roku.
      
Ochranné limity pri liekoch u ostatných kategórii sa nemenia. U detí je vo výške osem eur, nulový je u zdravotne ťažko postihnutých detí, pre starobných dôchodcov platí limit vo výške 25 eur.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto: 
archív, Zdravotnícke Noviny
tasr

Sestry v dlhodobej starostlivosti: bojujme predovšetkým o život

$
0
0
 
Pomyselnému rebríčku ukazovateľov kvality starostlivosti roky kraľujú dekubity. Nečudo, nemilosrdne zrkadlia nedostatky v starostlivosti. Tento ukazovateľ má však obrovskú nevýhodu – možnosť „utajenia“. Príbuzní dekubity často ani nevidia – málokedy sa zaujímajú o obsah pod úhľadným štvorcom gázy.

Prepúšťajúce pracoviská ich často „pozabudnú“  dokumentovať  a zodpovednosť za vznik dekubitu si oddelenia prehadzujú ako horúci zemiak. Akoby nebolo dôležité, či dekubit vznikol, ale to, ako to utajiť.  A o to predsa nejde...

Tak pre istotu, zhrňme si to teda ešte raz – o čo  nám sestrám v dlhodobej starostlivosti vlastne ide? O čo sa chceme usilovať predovšetkým?  Myslím si, že chceme docieliť ochranu pacienta pred predčasným úmrtím a zbytočným trápením. V prvom rade nám ide o život samotný, a v ďalšom o jeho kvalitu. Život krehkého seniora neustále visí na vlásku.  

Starí a bezvládni seniori  predsa neumierajú iba v súvislosti s dekubitmi... 
 
Neustále v ohrození... 
 
V slovenských zariadeniach dlhodobej  starostlivosti (ďalej len LTC – long-term care) sú čoraz častejšie umiestnené osoby s významným rizikom zhoršenia zdravotného stavu –  rizikoví seniori s ranami, dekubitmi, podvyživení, ohrození infekciou, rozvojom kontraktúr atď.

Dôvodom je stúpajúci vek, demografický vývoj, pribúdanie seniorov vo fáze imobility, nesebestačnosti, s početnými vážnymi ochoreniami. Séria prítomných chorôb, rizík v kombinácii s neschopnosťou nielen samostatne uspokojovať, ale často aj dožadovať sa uspokojovania najzákladnejších potrieb často prináša zhoršovanie zdravotného stavu. 
 
Približne 30 % seniorov je indikovaných pre dlhodobú ošetrovateľskú starostlivosť. Ide o krehkých a úplné závislých seniorov. Medzi faktory krehkosti patrí veľmi vysoký vek, pokles mobility, disabilita, slabé fyzické zdravie, multisystémové zhoršenie či pokles kognitívnych funkcií. 
 
Stabilizácia  a zlepšenie kvality života rizikových seniorov predpokladá realizáciu celého radu aktivít, v prvom rade na zvládnutie akútnych, život ohrozujúcich rizík. Tieto a mnohé ďalšie intervencie je potrebné dennodenne plánovať, realizovať, hodnotiť ich efekt.
 
Prečo je to naliehavé
 
Ošetrovateľstvo je zamerané predovšetkým na zdravie a plní funkciu prevencie vzniku chorôb a ochrany zdravia. Sestry sa svojou činnosťou,  konkrétnymi ošetrovateľskými intervenciami podieľajú na prevencii na všetkých jej úrovniach: primárnej, sekundárnej a terciárnej. Terciárna intervencia sa pritom uplatňuje v situácii, keď sa už ochorenie prejavilo. Jej cieľom je obnoviť zdravie, prípadne zmierniť následky chorôb. 
 
Tento druh prevencie je pre LTC pracoviská kľúčový. Včasné a kontinuálne poskytnutie primeranej zdravotnej starostlivosti v potrebnom rozsahu a forme môže mať priamy vplyv na kvalitu a dĺžku života dlhodobého pacienta.
 
Kompetentné a komplexné poskytovanie adekvátnej starostlivosti v tejto skupine chorých sa odvíja od prítomnosti zdravotných sestier každý deň, 24 hodín denne. V LTC starostlivosti vzhľadom na sporadickú prítomnosť lekárov a vysoké nároky na ošetrovateľskú starostlivosť je poskytovanie  ošetrovateľskej starostlivosti sestrami  kľúčovým nástrojom zabezpečenia primeranej kvality poskytovaných služieb.

Z uvedených dôvodov by mal byť potenciál sestier v LTC zariadeniach neustále zvyšovaný, rozvíjaný, s cieľom maximalizovať benefity pre ošetrovaných klientov v súlade s poslaním ošetrovateľstva ako vedy. Sestry sú nosné piliere kvalitnej starostlivosti, preto by mali byť  systematicky trénované a koučované  pre optimálny manažment zdravia, prevenciu zhoršovania a očakávaných komplikácií.
 
Čo nám chýba
 
V súčasnosti v zariadeniach sociálnych služieb úroveň poskytovanej starostlivosti o zdravie nie je posudzovaná alebo kontrolovaná žiadnou externou inštitúciou. Dôležité aspekty starostlivosti o zdravie, napr. bezpečnosť spôsobu zabezpečenia liečiv, predchádzanie dekubitom a pádom, dehydratácii, liečba rán, podvýživy, úroveň zmieňovania utrpenia a bolesti sú otázkou uvedomelého prístupu vedenia a personálu zariadení. Nie sú definované štandardy či výstupné kvalitatívne  kritériá pre LTC.

Pri súčasne postavenej legislatíve sa javí, akoby táto časť starostlivosti nebola vôbec podstatná pre ďalšiu kvalitu života chronicky chorého, zvlášť ak sa stal prijímateľom sociálnej služby, umiestneným v sociálnom zariadení. Z praktických skúseností našich pracovísk pritom vyplýva, že je to dôležitá a zložitá agenda, ktorá celkom určite zásadne ovplyvňuje kvalitu a dĺžku života týchto občanov.
 
Merajme a pracujme s výsledkom
 
Žiaduca je realizácia koncepcie prepojenia sociálnej a zdravotnej starostlivosti, vytvorenie a naplnenie modelu organizovanej nepretržitej sesterskej starostlivosti ako nástroja kvality. 
 
Na našich pracoviskách je zavedený systém manažérstva kvality podľa ISO 9001:2006 a pracoviská pracujú tiež v súlade s princípmi totálneho manažérstva kvality (TQM), konkrétne modelu výnimočnosti EFQM. 
 
Ako jeden z kľúčových procesov v mape procesov je od r. 2009 definovaný hlavný proces Komplexná zdravotná a sociálna starostlivosť. 
 
Jedným z cieľových ukazovateľov výkonnosti procesu vo vzťahu k cieľom a rizikám procesu je  zvládnutie rizika destabilizácie. Naším kritériom je maximálne 20 prípadov zhoršenia zdravotného stavu za 6 mesiacov, ktoré ústi do hospitalizácie alebo smrti. Zároveň je potrebné zachovať maximálne 2 prípady zhoršenia za týždeň. 
 
Merania majú priame využitie v rámci inovácií: pri nedodržaní kritéria v prvej fáze prebieha  doposúdenie, teda krížová kontrola sesterským pracoviskom. Prostredníctvom checklistu sa spätne posúdi komplexná starostlivosť o zdravie pred zhoršením zdravotného stavu. Checklisty pre objektívnu kontrolu správnosti ošetrovateľských intervencií pred zhoršením zdravotného stavu sa používajú pri všetkých prípadoch zhoršenia. 
 
Informácie zo spätnej analýzy výrazne prispievajú ku kontinuálnemu vývoju prístupov v rámci celého systému riadenia vo všetkých organizáciách. Na základe tejto analýzy vznikli a ďalej sa vyvíjajú desiatky inovácií v starostlivosti s dôrazom na prevenciu.
 
K tomuto kritériu sa zároveň viaže náš návrh na tvorbu koncepcie posudzovania kvality poskytovateľov v prepojení na úspech v predchádzaní fatálnej destabilizácii.

Riadenie rizika pokračujúceho zhoršenia zdravotného stavu
 
Destabilizácie meriame od roku 2015 a v tomto čase sme tiež začali vyvíjať metodiku k destabilizácii, ktorá sa neustále aktualizuje a v súčasnosti obsahuje celý rad opatrení, ktoré odďaľujú predčasné úmrtie. Naša interná metodika podchytáva najproblémovejšie oblasti starostlivosti, slabé miesta, ktoré často v minulosti spôsobili destabilizáciu, pretože v praxi sa na ne zvyklo zabúdať.

Zároveň definuje nové mechanizmy, ktoré nám pomáhajú účinne kompenzovať nedostatky celého systému zdravotnej starostlivosti. Samozrejme, ide predovšetkým o prácu sestier, ktoré dokážu zodpovednou, perfektne organizovanou starostlivosťou nezabudnúť na žiaden kľúčový aspekt starostlivosti  24 hodín denne. 

Možnosti úspešného riadenia rizík – príklady z metodiky Manažérstvo rizík zhoršenia zdravotného stavu: 
 
– pátranie po ukazovateľoch destabilizácie v období pred prijatím klienta
– príjem TOP sestrami pracovísk
– angažovanosť manažéra sesterskej starostlivosti pri každom príjme
– príjem orientovaný na podchytenie typických rizík v LTC starostlivosti
– checklist pri každom zhoršení (spätné posúdenie správnosti ošetrovateľských intervencií pred zhoršením) – akčné plány zlepšenia
– motivačné prepojenie vedúcich sestier na výsledky v dosahovaní kritérií

Metodika hodnotenia kvality  poskytovateľa v riadení ošetrovateľského rizika NQRM  

V súlade s PDCA cyklom bola metodika hodnotenia riadenia rizika prehodnotená a aktualizovaná. V novom meraní hodnotíme iba fatálne destabilizácie, teda také zhoršenia, ktoré vyústia do smrti pacienta. Na druhej strane sme naše hodnotenia rozšírili o sledovanie počtu dní hospitalizácií v nemocnici a výskyt lazarovského syndrómu.

Tieto tri výsledky hodnotené vždy vo vzťahu k objektivizovanému riziku destabilizácie, nižšie, môžu pomôcť merať a objektivizovať skutočný potenciál poskytovateľa poskytovať kvalitné služby bez podcenenia kľúčových aspektov starostlivosti. 
 
Cieľom bolo objektivizovať merania tak, aby riadenie rizika destabilizácie bolo hodnotené vo vzťahu k objektivizovanému riziku destabilizácie. Riziko destabilizácie sme objektivizovali sumárnym použitím troch známych škál hodnotenia rizika v ošetrovateľstve: ADL skóre (sebestačnosť), Northonova škála (riziko dekubitov) a MMS (kognitívne funkcie).
 
Ktorákoľvek z týchto škál pacienta môže indikovať do skupiny rizikových z hľadiska fatálnej destabilizácie. Pacienti s najvyšším stupňom rizika tvoria v hodnotení osobitnú skupinu.
 
Zvládnutie rizika destabilizácie je vždy hodnotené vo vzťahu k prítomnému riziku, platí priama úmera – vyššie  riziko destabilizácie (rizikové skóre) pri rovnakej kvalite poskytovateľa predpokladá vyšší počet destabilizácií!
 
Riziko destabilizácie sa u konkrétneho poskytovateľa ráta ako percento/pomer vysoko rizikových pacientov oproti celkovému počtu pacientov.

Kvalita poskytovateľa v oblasti zvládnutia rizika destabilizácie,  vyjadrená  skratkou NQRM  je hodnotená podľa troch oblastí destabilizácie vo vzťahu k prítomnému  riziku destabilizácie  u ošetrovanej klientely  =
 
1. M NQRM – mortalita, pomer/percento fatálnych destabilizácií vo vzťahu k prítomnému priemernému  riziku destabilizácie  u ošetrovanej klientely
2. H NQRM – počet dní hospitalizácie v nemocnici  vo vzťahu k prítomnému priemernému  riziku destabilizácie  u ošetrovanej klientely
3. L NQRM – počet prípadov lazarovského syndrómu (výrazného zlepšenia stavu)  k prítomnému priemernému  riziku destabilizácie  u ošetrovanej klientely

V rámci kritického posudzovania kvality starostlivosti je potrebné rozšíriť kontext hodnotenia a sústrediť sa na ciele, ktoré sú kľúčové. Navrhujeme v omnoho väčšej miere orientovať sa na ukazovateľ súvisiaci s úspešným oddialením predčasnej smrti.  

Fatálnu destabilizáciu nemožno nepriznať.  Naša prax – analýza všetkých faktorov zhoršenia poukazuje na celý rad možných príčinných súvislosti. Mnohé z nich priamo súvisia s nedostatočne nastavenými procesmi, podcenením dobrej organizácie všetkých činností, za ďalšími sa skrývajú defekty v komunikácii, informačných tokoch medzi jednotlivými prvkami v rámci komplexného zabezpečenia starostlivosti – fenomén chýbajúcej integrity starostlivosti o zdravie, javy presúvania zodpovednosti, nízka úroveň kontroly komplexnosti starostlivosti o zdravie, chýbanie zastrešujúceho prvku, ktorý zodpovedne zastreší celý zložitý komplex úkonov v prospech zdravia pacienta.

Podceňujú sa aj  psychosociálne riziká. To je len niekoľko z príčinných faktorov zbytočnej fatálnej destabilizácie. Prax dokazuje, že tieto faktory možno významne ovplyvniť bez výrazného zvýšenia zdrojov. 

Hodnotenie má byť objektívne 
 
Včasné a kontinuálne poskytnutie zdravotnej starostlivosti v potrebnom rozsahu a forme môže mať priamy vplyv na kvalitu a dĺžku života dlhodobého pacienta.
 
S odstupom dvoch rokov sa pokúšame o ďalší rozvoj hodnotení s cieľom objektivizovať hodnotenie riadenia rizika destabilizácie. Pôvodné počítanie destabilizácií bez ohľadu na skutočné spektrum rizikovosti ošetrovaných pacientov v zariadení po prehodnotení rozširujeme o vstupné individuálne hodnotenie rizika u každého pacienta/klienta a následne prepočítavame objektívnu úspešnosť vo vzťahu k reálnemu riziku destabilizácie.

Pri nastavovaní NQRM kritéria je potrebné byť realistický, no zároveň primerane kritický. Naša skúsenosť hovorí, že výnimočné je pod 5, výborné po 10 % z vysoko rizikových pacientov. Zvládnutie rizika destabilizácie, teda minimalizácia prípadov fatálnej destabilizácie/mortality  a minimalizácia počtu dní hospitalizácií v nemocnici, môžu byť kľúčovými ukazovateľmi kvality dlhodobej starostlivosti u poskytovateľov LTC.
 
Všeobecne uznávanou zásadou úspešného manažmentu je meranie oblastí, ktoré chceme zlepšovať, vyvíjať. Predpokladáme, že každé ambiciózne LTC pracovisko, ktoré bude meranie úspešnosti vyjadrené NQRM skóre realizovať, bude zároveň cieľavedome hľadať také spôsoby v organizácii práce, ktoré budú viesť k dosahovaniu výborných čísel.

Vyhodnocovanie oddialenia predčasného úmrtia a počtu dní hospitalizácie, a tiež syndrómu Lazara, prináša v konečnom dôsledku profit všetkým zainteresovaným stranám. Kľúčovým úspechom je pacient v stabilizovanom stave, ktorý je pod trvalou kontrolou pozorného ošetrujúceho personálu. Ďalším žiaducim efektom je už spomínaný tlak na analýzy, kritické sebahodnotenie, rozvoj inovácií vnútri každej zapojenej organizácie. 
 
V súlade s princípmi totálneho manažérstva kvality sa zameriavame predovšetkým na výsledky, nie na procesy, činnosti ako také. Tu je veľký rozdiel oproti doterajšiemu vnímaniu kvality. Sme presvedčení, že štandardy kvality budú naďalej účinným nástrojom dosiahnutia vysokého stupňa kvality, orientácia na výsledky však bude viesť každú organizáciu k motivácii štandardy korigovať, tvorivo prehodnocovať a v konečnom dôsledku prísne sledovať ich dodržiavanie v praxi, no zároveň vytvárať podmienky na ich používanie. 
 
Proeurópska cesta 
 
Sme presvedčení, že náš námet koncepcie má reálnu budúcnosť ako moderná, proeurópska cesta k objektivizácii výsledkov/kvality ošetrovateľskej starostlivosti u poskytovateľov LTC (s výnimkou zariadení paliatívnej starostlivosti). Výhodou je  jednoduchosť, orientácia na kľúčové, želateľné výsledky starostlivosti. Takéto meranie môže byť efektívnym nástrojom cieľavedomého rozvoja kvality služieb, prístupov i procesov poskytovateľov LTC.

Motivácia používať tento nástroj a minimalizovať destabilizácie pritom môže byť vnútri organizácie (vysoký morálny kredit zariadenia, presvedčenie vodcov, že je nevyhnutné hľadať cesty zlepšovania starostlivosti), no tiež zvonka (napríklad podpora tých zariadení, ktoré dosahujú veľmi dobré výsledky starostlivosti zo strany štátu, prípadne zdravotných poisťovní).  

Preto prichádzame s naším riešením
 
Sesterská starostlivosť je o komplexnom prístupe, myslení, posudzovaní, plánovaní starostlivosti, ak tento aspekt starostlivosti chýba, krehký pacient zomiera. Napriek tomu vo väčšine zariadení sociálnych služieb v SR tento kľúčový aspekt nefunguje, pretože nie je legislatívnou požiadavkou. Nik nenesie zodpovednosť za úroveň kvality starostlivosti o zdravie a táto časť starostlivosti zatiaľ nie je systémovo financovaná.  

Sme presvedčení, že našej krajine v blízkej budúcnosti hrozí kríza v zabezpečení adekvátnej starostlivosti a ak sa na daný problém nebude intenzívne upozorňovať dnes, už tejto generácii reálne hrozí predčasné umieranie. Mali by sme podporovať také koncepcie, ktoré podporujú tvorivé budovanie a zdokonaľovanie najlepšieho modelu starostlivosti o chronicky chorých a starých klientov. Pretože táto skupina občanov v našej spoločnosti nielen existuje a narastá.

Overené inovácie v rámci dlhodobej ošetrovateľskej starostlivosti pri globálnom uplatnení môžu byť účinným nástrojom pre systémovú ochranu práv a záujmov jednej z najzraniteľnejších skupín obyvateľstva. Veríme, že nájdeme spojencov a nasledovníkov. 
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto: 
archív, Zdravotnícke Noviny
Zuzana Fabianová Riaditeľka pre odborné a personálne činnosti, Ošetrovateľské centrum, s. r. o., Humenné

NKÚ zistil veľké nedostatky

$
0
0
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky (NKÚ SR) ukončil druhú etapu komplexnej prierezovej kontroly slovenského zdravotníctva. Úrad sa v 13 vybraných zdravotníckych zariadeniach zameral na ich hospodárenie, stav a vývoj pohľadávok a záväzkov, investovanie do stavieb a zdravotníckej techniky.

Išlo o 3 príspevkové organizácie zriadené Ministerstvom zdravotníctva SR, 5 samosprávnych nemocníc a 5 transformovaných zdravotníckych zariadení, zakladateľom ktorých je MZ SR.

Kontrolná akcia bola do plánu kontrolnej činnosti NKÚ zaradená po vyhodnotení rizík v zdravotníctve, súvisiacich so stratovým hospodárením zdravotníckych zariadení, nehospodárnosťou pri zabezpečovaní tovarov a služieb, ako aj plnením povinností pri správe majetku štátu. NKÚ sa zameral na kontrolu obdobia rokov 2011 až 2015.

Zistenia kontroly

Výsledky dvoch etáp zatiaľ uskutočnenej kontroly nemocníc sú vo veľkej miere identické pre všetky kontrolované príspevkové organizácie. Vzhľadom na podiel kontrolovaných zariadení z celkového počtu príspevkových organizácií, 12 z 33 organizácií tohto typu, údaj z roku 2015, a s prihliadnutím na objem nakladania s verejnými financiami a majetkom možno predpokladať, že podobné problémy sa objavujú aj v ďalších príspevkových organizáciách spadajúcich pod ministerstvo zdravotníctva.

Všeobecne sa dá vyjadriť aj stav rozpočtov príspevkových a samosprávnych nemocníc. Rozpočty oboch skupín sú v rozhodujúcej miere schodkové, kumulovaná strata kontrolovaných nemocníc MZ SR dosiahla za kontrolované obdobie výšku takmer 87 miliónov eur, v samosprávnych organizáciách 17 miliónov eur. Kontrola zistila značné nedostatky v riadení rozpočtov a ostatných parametrov hospodárenia väčšiny kontrolovaných subjektov.

Jedným z poznatkov kontroly je zistenie, že zodpovednosť za neplnenie rozpočtu a za celý systém hospodárenia sa líšila podľa zariadení. Príkladom môže byť vývoj mzdových nákladov. Kým niektoré nemocnice ich vývoj držali v miere zákonných nárokov, iné ich prekračovali bez ohľadu na dosahované hospodárske výsledky a zadlženosť.

Hospodárenie zariadení

Osobné náklady rástli najviac v košickej detskej fakultnej nemocnici – o 42,57 percenta, čo je absolútne najvyšší nárast osobných nákladov zo všetkých kontrolovaných nemocníc. Na druhej strane najmenej rástli v Bratislave – o 30,32 percenta. Celkový najnižší nárast osobných nákladov bol dosiahnutý v košickej univerzitnej nemocnici, a to o 13,03 percenta. Za rastom týchto nákladov sú najmä zákonné nároky priznané lekárom a sestrám.

Zistili sa aj rozdiely vo vývoji nákladov na lieky a materiál. Vyvodzovanie zodpovednosti za neplnenie rozpočtu, za rastúcu zadlženosť či za neodvádzanie sociálnych odvodov je minimálne alebo takmer žiadne. NKÚ to považuje za jeden z vážnych trvalých problémov týchto organizácií, ktorý sa následne prenáša do celého systému zdravotníctva.

Úrad preto ministerstvu, a aj jednotlivým samosprávam, ktoré sú zriaďovateľmi zdravotníckych zariadení, odporúča, aby hľadali všetky zákonné možnosti, ktoré posilnia zodpovednosť manažmentu za dosahované výsledky. Zlé hospodárenie nemocníc sa podpisuje aj pod modernizačný dlh prejavujúci sa zlým stavom budov, ale aj zastaranosťou zdravotnej techniky.

Nehovoriac o tom, že minimálna výstavba, rekonštrukcia či nákup novej techniky neboli v súlade s plánom investícií.

Ako sa uvádza v správe NKÚ, problémom nemocníc je, že výška nákladov na poskytovanú zdravotnú starostlivosť vysoko prekračuje hodnotu jej úhrad zo zdravotných poisťovní. Priemerné náklady na 100 eur uhradenej zdravotnej starostlivosti v príspevkových organizáciách predstavovali sumu 133,50 eura, v samosprávach 111,28 eura.

Znamená to, že hlavná činnosť nemocníc dosahuje náklady, ktoré nie sú v plnej miere hradené. Výnimku tvoria srdcovo-cievne ústavy, ktorých priemerné náklady na 100 eur poskytnutej zdravotnej starostlivosti predstavovali 99,18 eura, čiže na každých 100 eur poskytnutej starostlivosti bol dosiahnutý zisk v sume 0,82 eura.

Verejné obstarávanie

Pri kontrole verejného obstarávania tovarov a služieb sa zistili viaceré znaky nedodržania princípov a zásad verejného obstarávania. Podozrenie z predraženia zdravotnej techniky kontrolóri identifikovali vo viacerých prípadoch.

Napríklad pri nákupe operačných stolov v košickej detskej fakultnej nemocnici o takmer 125 percent, pri mobilnom RTG prístroji v nemocnici v Považskej Bystrici o viac ako 80 percent, pri parnom sterilizátore nitrianskej nemocnici, čo bolo o 71 percent viac, ako za podobný prístroj zaplatila kysucká nemocnica v Čadci, pri uroskope Omnia v popradskej nemocnici o takmer 41 percent, pri mapovacom systéme elektro-anatomického CARTO v srdcovo-cievnom ústave v Banskej Bystrici o takmer 83 percent a pri mimotelovom obehu PERFORMER o viac ako 77 percent.

Nehospodárnosť kontrola zistila aj v prípade USG prístroja v cene takmer 100-tisíc eur v nemocnici v Považskej Bystrici, ktorý bol využitý iba čiastočne a funkcionality tohto prístroja v hodnote takmer 30-tisíc eur sa nevyužívali vôbec.

Kontrolou sa preukázalo, že formálne sa zákon o verejnom obstarávaní vo väčšine prípadov dodržiava, ale je predovšetkým na manažmente nemocníc, či sa naplní aj zámer obstarania.

Manažmenty viacerých kontrolovaných zariadení pristúpili k zmene poskytovateľa stravovacích služieb. Ide fakultnú nemocnicu v Banskej Bystrici, a fakultné nemocnice v Trnave a Trenčíne. Znamená to, že plnením koncesionárskych zmlúv sa zabezpečuje stravovanie pacientov a zamestnancov. Tento typ zmluvy na zabezpečenie služieb nevyužila žiadna z detských fakultných nemocníc.

Pri prvej kontrole NKÚ upozorňoval na problémy a riziká spojené s využívaním koncesionárskych zmlúv. Okrem iného, vo všetkých kontrolovaných zariadeniach, ktoré uzatvorili koncesionárske zmluvy, došlo k výraznému rastu nákladov na služby. Napríklad v trnavskej fakultnej nemocnici a vo fakultnej nemocnici v Banskej Bystrici približne o 60 percent. NKÚ zdôrazňuje, že posudzovaniu vhodnosti a výhodnosti uzatvárania koncesionárskych zmlúv je potrebné venovať mimoriadnu pozornosť.

Neuhradené záväzky

Typickým znakom hospodárenia všetkých kontrolovaných nemocníc bola vysoká hodnota neuhradených záväzkov voči dodávateľom, často už po lehote splatnosti, a v mnohých prípadoch aj voči Sociálnej poisťovni. V roku 2015 bola hodnota záväzkov o štvrtinu vyššia ako hodnota majetku. Dokonca v prípade žilinskej fakultnej nemocnice až 174-percentné prekročenie hodnoty majetku.

Výrazné rozdiely sú aj v prípade detskej banskobystrickej fakultnej nemocnice, v ktorej ide o 71-percentné prekročenie, a v bratislavskej detskej fakultnej nemocnici ide o 152-percentné prekročenie. Záväzky troch nemocníc bratislavskej univerzitnej nemocnice, košickej univerzitnej nemocnice a prešovskej fakultnej nemocnice tvorili v roku 2015 až 60 percent záväzkov všetkých kontrolovaných príspevkových organizácií.

Medzi nemocnicami existujú výrazne rozdielne výsledky hospodárenia. V minulosti sa napriek týmto rozdielom prijalo v princípe plošné oddlžovanie, ktoré neprinieslo očakávaný efekt.

Preto NKÚ ministerstvu odporučil, aby bol prípadný program oddlžovania pre jednotlivé nemocnice rozdielny v čase a v miere oddlženia, a zároveň ho podmienil dosahovaním cieľov, ktoré zabezpečia zastavenie zadlžovania nemocníc.

Kontrolóri v súčasnosti realizujú už tretiu etapu kontroly, v rámci ktorej preverujú zdravotnícke zariadenia s rôznymi formami hospodárenia a nakladania s majetkom. Po ukončení tejto etapy plánujú zamerať sa na samotný rezort zdravotníctva a všetky tri zdravotné poisťovne.

Reakcia ministerstva

Aj rezort zdravotníctva identifikovalo podobné problémové oblasti a prijalo opatrenia, ktoré postupne realizuje.

„Prijali sme program zmien, ktorý pozostáva z 26 projektov pre lepšie zdravotníctvo. Pred viac ako rokom (k 15. 6. 2016) vznikol na ministerstve zdravotníctva Úrad pre riadenie podriadených organizácií, ktorého poslaním je efektívne a koordinované riadenie podriadených organizácií s cieľom dosahovať úspory tam, kde to je možné, ako aj porovnávanie aktivít v prevádzkovej a medicínskej činnosti, obstarávania nemocníc, eliminácia neefektívnych nákupov a nevýhodných zmlúv vrátane vyhodnocovania parametrov dodávateľských zmlúv na služby, dôraz na efektívne zmluvy. Zámerom je dostať nemocnice postupne do vyrovnaného hospodárenia,“ reagovala hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová.

Ďalej dodala, že do nákupov ministerstvo zavádza efektívnosť a transparentnosť. „Zrealizovali sme centrálne verejné obstarávanie na CT prístroje a pripravujeme ďalšie na ťažkú techniku a postele,“ doplnila Z. Eliášová.

Ďalším opatrením bolo, že ministerstvo zriadilo v zdravotníckych zariadeniach vo svojej pôsobnosti napríklad dozorné orgány či rady riaditeľov so zámerom vytvorenia kontrolných a riadiacich mechanizmov s cieľom maximálnej transparentnosti. Tieto kroky posilňujú zodpovednosť, prinášajú vyššiu mieru kontroly, a teda aj lepšie hospodárenie v nemocniciach.

„Prinášanie transparentných a efektívnych opatrení je pre nás základnou podmienkou ďalšieho kvalitatívneho fungovania v rezorte tak pre pacientov, ako aj pre zdravotníckych pracovníkov,“ dodala Z. Eliášová.

Zoznam kontrolovaných 13 zdravotníckych zariadení:

Detská fakultná nemocnica s poliklinikou Bratislava
Detská fakultná nemocnica s poliklinikou Banská Bystrica
Detská fakultná nemocnica Košice
Dolnooravská nemocnica s poliklinikou MUDr. L. Nádaši Jégého Dolný Kubín
Mestská nemocnica prof. MUDr. Rudolfa Korca, DrSc., Zlaté Moravce
Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, a. s., Bratislava
Nemocnica Alexandra Wintera, n. o., Piešťany
Nemocnica s poliklinikou Považská Bystrica
Nemocnica s poliklinikou Prievidza
Nemocnica Poprad, a. s.
Nemocnice s poliklinikami Nitra – prevádzky v Topoľčanoch a Leviciach
Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, a. s., Banská Bystrica
Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, a. s., Košice

Vybrané ukazovatele príspevkových organizácií zriadených MZ SR k 31. 12. 2015 (hodnoty v tis. eur)
                        Majetok       Náklady         Výnosy   Objem poskytnutej ZS    Platby od ZP          Priemer. prep. počet zamestnancov
UN BA            142 353       212 617           170 108              161 571                  156 602                                       5 859,60
FNsP BB           55 221         82 766             78 835                64 964                    63 839                                       2 038,76
UN KE              77 878       110 795             97 207                82 728                     80 921                                       3 300,50
FN NR               54 542        40 407             43 252                40 222                     39 431                                       1 190,00
FNsP NZ           22 524         35 003             34 065                32 913                    32 059                                       1 195,96
FNsP ZA           20 078         48 557             44 840                41 051                    40 362                                       1 532,78
FN TT               32 572         38 154             35 514                31 483                     30 993                                      1 056,42
FN TN               22 567         47 006             42 405                41 505                     39 647                                      1 336,28
FNsP PO           49 734         74 318            61 380                60 437                     56 427                                       2 174,38
DFNsP BB        10 530          10 665            10 676                10 300                       9 512                                          298,64
DFNsP BA        29 554          44 951            39 784                36 126                     35 668                                       1 146,90
DFN KE            19 487          15 128            15 250                11 556                     12 996                                          581,24
Spolu              537 040        760 367           673 316              614 856                   598 457                                    21 711,46
Zdroj: NKÚ SR

 
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto: 
archív, Zdravotnícke Noviny
Jana Andelová, Zdravotnícke noviny

Pomôžu zistenia NKÚ nemocniciam?

$
0
0
V rámci kontroly bola vykonaná analýza hospodárenia, stavu a vývoja pohľadávok a záväzkov, investovania do stavieb a zdravotníckej techniky v období rokov 2011 –2015. NKÚ skontroloval 3 detské fakultné nemocnice – štátne príspevkové organizácie, 5 nemocníc (Dolný Kubín, Považská Bystrica, Prievidza, Zlaté Moravce, Topoľčany – Levice) v zriaďovateľskej pôsobnosti samospráv a 5 transformovaných zdravotníckych zariadení – tri kardiocentrá, nemocnice Poprad a Piešťany, ktorých zakladateľom je MZ SR.

Keďže v prvej etape kontroly zdravotníckych zariadení ukončenej v októbri 2016 bola kontrola uskutočnená v 7 fakultných a 2 univerzitných nemocniciach a v druhej etape v ďalších 3 detských fakultných nemocniciach, kontrolou boli preverené rôzne stránky hospodárenia a nakladania s majetkom v 12 štátnych príspevkových nemocniciach, ktoré predstavujú 75 percent celkového obratu 33 príspevkových nemocníc zriadených MZ SR. Výsledkom sú teda zistenia, ktoré je možné zovšeobecniť pre všetky štátne príspevkové nemocnice.

V oblasti rozpočtu sú takmer rovnaké zistenia v štátnych príspevkových a samosprávnych nemocniciach. Rozpočty v oboch skupinách nemocníc sú v rozhodujúcej miere schodkové. Kontrola zistila značné nedostatky v riadení rozpočtov.

Vyvodzovanie zodpovednosti za neplnenie rozpočtu a rastúcu zadlženosť je minimálna a NKÚ to považuje za jeden z hlavných problémov týchto nemocníc, ktorý sa prenáša do celého systému zdravotníctva. NKÚ preto odporúča MZ SR, ale aj jednotlivým samosprávam posilniť zodpovednosť manažmentov za dosahované výsledky.

Priemerné náklady na 100 eur uhradenej zdravotnej starostlivosti boli v štátnych príspevkových nemocniciach vo výške 133,50 eura a v samosprávnych nemocniciach 111,28 eura. Ministerstvo zdravotníctva aj samosprávy by mali venovať tomuto ukazovateľu mimoriadnu pozornosť, analyzovať objektívne (štruktúra zdravotníckych služieb) a subjektívne príčiny (neefektívny manažment) tohto stavu.

Charakteristickým znakom hospodárenia všetkých kontrolovaných nemocníc bola vysoká hodnota neuhradených záväzkov voči dodávateľom. V roku 2015 bola hodnota záväzkov priemerne o 1/4 vyššia ako hodnota majetku nemocníc. Medzi nemocnicami však existujú vo výške záväzkov výrazne rozdiely.

V minulosti sa napriek tomu prijalo v princípe plošné oddlžovanie, ktoré neprinieslo očakávané efekty. NKÚ preto odporúča, aby prípadný program oddlžovania bol pre jednotlivé nemocnice diferencovaný a bol podmienený dosahovaním  cieľov, ktoré proces zadlžovania zastavia.

Zlé hospodárenie nemocníc sa podpisuje pod modernizačný dlh prejavujúci sa zlým stavom budov, ale aj vekovou štruktúrou zdravotníckej techniky. Plán investícií nemocníc sa pritom javí ako formálny a nedodržiava sa. Naopak, výstavba, rekonštrukcia a nákup novej techniky neboli v súlade s plánom investícií.

Kontrola verejného obstarávania tovarov a služieb v nemocniciach indikovala viaceré podozrenia z predraženia nákupov. Podmienky verejného obstarávania boli často diskriminačné a viaceré indície viedli k podozreniam z konania v zhode.

Tieto postupy znamenali riziko možného zvýšenia ceny zákazky. NKÚ zistil podozrenia z predraženia pri nákupoch zdravotníckej techniky od 40 percent až do 124 percent. Oblasť obstarávania teda predstavuje veľký priestor na efektívnejšie vynakladanie verejných zdrojov, napr. formou centrálnych nákupov alebo formou lízingu.

Iný prístup k hospodáreniu, plánovaniu nákladov a výnosov preukázala kontrola v transformovaných nemocniciach – štátnych akciových spoločnostiach, ktoré väčšinu kontrolovaného obdobia dosahovali zisk. Úroveň riadenia rozpočtu akciových spoločností dosahovala vyššiu kvalitu a mala rozhodujúci vplyv na dosahované výsledky hospodárenia.

NKÚ preto odporúča, aby dobrú prax v riadení a kontrole štátnych akciových spoločností v rámci zákonných možností využíval aj manažment príspevkových organizácií. Zároveň kontrola ukázala, že aj v týchto nemocniciach sú obdobné problémy v oblasti investičnej činnosti, modernizačného dlhu alebo obstarávania a sú tak všeobecným problémom verejného zdravotníctva.

Či tieto nedávno zverejnené zistenia NKÚ po skončení druhej etapy kontroly nemocniciam aj skutočne pomôžu, ukáže už najbližšie obdobie a hlavne prístup ministerstva zdravotníctva k riadeniu štátnych nemocníc pred plánovaným oddlžením a po ňom.
 
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto: 
archív, Zdravotnícke Noviny
MUDr. Viliam Novotný, MPH, poradca predsedu NKÚ pre zdravotníctvo

Lekári výpovede voči Dôvere zatiaľ nestiahli, veria v dohodu

$
0
0
Stále chcú pre svoje ordinácie viac peňazí, ambulantný sektor označili za podfinancovaný, upozorňujú, že sa im v takýchto podmienkach ťažko pracuje.

Približne 2000 ambulancií združených vo Zväze ambulantných poskytovateľov (ZAP) sú preto od prvého júla tohto roka vo výpovediach so súkromnou zdravotnou poisťovňou Dôvera, zatiaľ ich nemienia stiahnuť, plynie im trojmesačná výpovedná lehota.

"Veríme v dohodu a nájdenie kompromisu, pracujeme na tom," povedala dnes na tlačovej konferencii v Bratislave Edita Hlavačková zo ZAP.

Zväz od Dôvery napríklad žiada navýšenie platieb pre špecialistov o desať percent, pre všeobecných lekárov v rámci kapitácie mesačne o jedno euro na pacienta viac. Dôvera potvrdila, že chce ísť do debaty o zvýšeniach, má však podmienky.

"Úžitok musí pocítiť pacient, požadujeme, aby vyššie platby viedli k zvyšovaniu kvality zdravotnej starostlivosti a zlepšeniu manažmentu pacienta," odkázal PR manažér Dôvery Branislav Cehlárik.
      
ZAP je ochotný ísť aj do výpovede so štátnou Všeobecnou zdravotnou poisťovňou (VšZP). Od prvého júla s ňou veľká časť ambulancií nepredĺžila dodatky k zmluvám, teraz sú v dohodovacom konaní, ak sa ani tu nezhodnú, lekári zrejme podajú výpovede.

"Zatiaľ sme neboli prizvaní na žiadne rokovania," povedala Hlavačková.
      
VšZP koncom júna diskusiu s lekármi verejne avizovala. Ambulancie od nej žiadajú pre špecialistov navýšenie platieb o 14 percent, v prípade všeobecných lekárov platí rovnaká podmienka ako v Dôvere.

"Požiadavky ambulancií považujeme za nereálne, v priebehu jedného roka sme zvýšili platby ambulantného sektora v priemere o 16 percent, sme však pripravení rokovať," povedala koncom tohto júna hovorkyňa VšZP Viktória Vasilenková.
      
Rokovania prebiehajú aj so súkromnou zdravotnou poisťovňou Union ZP. Zmluvy s dohodnutými podmienkami tam majú uzatvorené do konca marca budúceho roka, ambulancie majú na ňu rovnaké požiadavky ako v prípade Dôvery.

"So ZAP vytvárame pracovné skupiny, aby sme spolupracovali na príprave možných úprav pre ďalšie obdobie," povedala nedávno hovorkyňa Union ZP Beáta Dupaľová Ksenzsighová.
      
Minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru-SD) už avizoval, že sa na spor medzi lekármi a zdravotnými poisťovňami pozrie bližšie. Nechce však suplovať úlohu jedných či druhých, je ochotný prijať rolu mediátora.

Asociácia na ochranu práv pacientov podporuje boj ambulancií za vyššie platby do systému, formu výpovedí však označila za neetický krok. 
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto: 
archív, Zdravotnícke Noviny
tasr

V pôrodnici sa v prvom polroku narodilo 615 detí, medziročne o 83 viac

$
0
0
Za prvý polrok 2017 v nej prišlo na svet 615 novorodencov, z toho 323 chlapcov a 292 dievčat. Bolo to o 83 detí viac ako za rovnaké obdobie v minulom roku. Najplodnejším mesiacom bol máj, v ktorom na svet priviedlo svojho potomka 114 mamičiek.
      
"Nesmierne nás teší, že záujem o našu pôrodnicu stále rastie, čo je vidieť aj na počte pôrodov. Vážime si dôveru mamičiek a aj naďalej im budeme poskytovať kvalitnú, profesionálnu zdravotnú starostlivosť a ľudský prístup zamestnancov k pacientkam," uviedol pre TASR primár gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia Peter Molitoris.
      
Najčastejšími dievčenskými menami, ktorými pomenúvali mamičky a oteckovia svoje ratolesti v prvom polroku 2017 boli Ema, Natália a Nina. Z chlapčenských mien prevládali Adam, Jakub, Oliver, Ján a Martin. 
      
Rodičia však pomenúvali svoje deti aj netradične. Chlapcov napríklad Samson, Dijar, Vratko Hromislav, Raul, Gino a dievčatá Amy, Mia, Tea Priyanka, Tamia. 
      
Nemocnica Zvolen, ktorá je súčasťou skupiny AGEL, poskytuje na oddelení gynekológie a pôrodníctva komplexnú starostlivosť počas tehotenstva, pôrodu a v šestonedelí. Izby na oddelení gynekológie a pôrodníctva sú tzv. roomingové, čo znamená, že bábätko zostáva po narodení s matkou celých 24 hodín denne. 
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto: 
archív, Zdravotnícke Noviny
tasr

Na tieto pieskoviská deti nepúšťajte. Našli sa tam baktérie a larvy

$
0
0
Dve z 13 náhodne kontrolovaných pieskovísk v okrese Banská Bystrica k 30. júnu nevyhovovali požiadavkám pre hry detí. Našli sa tam baktérie a larvy parazitov. V oboch prípadoch bolo regionálnym hygienikom vydané opatrenie na zákaz využívania piesku na hry detí. 

"Prevádzkovateľ predmetných pieskovísk už ale zabezpečil potrebné opatrenia a piesok bol v obidvoch pieskoviskách vymenený," uviedla hovorkyňa Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici Mária Tolnayová. 

Nedostatky boli zistené na verejnom pieskovisku na Triede SNP č. 27 a na verejnom pieskovisku na Triede SNP č. 80. "Ostatné vyšetrované pieskoviská, ktoré sa nachádzali v areáloch materských škôl a jednej základnej školy v Banskej Bystrici, Badíne a vo Vlkanovej, boli bez zistenia nevyhovujúceho, nadmerného mikrobiologického znečistenia," doplnila Tolnayová.

Výsledky kontrol pieskovísk nie je ešte možné porovnať s vlaňajšími, pretože pracovníci relevantného odboru v kontrolách pokračujú. 

Hygienici robili kontroly hlavne pre možnosť rizika výskytu pôvodcu toxokarózy u detí, ktorej prameňom sú exkrementy psov a mačiek. 

„Najčastejšie sú parazitárne infekcie, ktorých prameňom sú práve exkrementy domácich miláčikov či túlavých mačiek a psov v pieskovisku. Za určitých okolností môžu spôsobiť ochorenia, ako napríklad toxokaróza, toxoplazmóza, nákaza detskou pásomnicou. Zdrojom ostatných parazitárnych ochorení, ako napríklad askaridóza a trichuriáza, je infikovaný človek a pôvodcovia týchto nákaz sa do pieskoviska môžu dostať napríklad pri polievaní piesku infikovanou vodou. Z mikrobiálnych nákaz prichádza do úvahy najmä salmonelóza a ochorenia spôsobené fekálnymi streptokokmi a termotolerantnými koliformnými baktériami,“ priblížila tematiku Katarína Slotová, vedúca odboru hygieny detí a mládeže banskobystrického RÚVZ.

Pôvodcovia týchto ochorení sa do organizmu dostávajú najčastejšie ústami, ale môže to byť aj prenos sliznicou či poranenou kožou. Výskyt ochorenia sa môže prejaviť celkovými príznakmi, ako sú bolesti hlavy, teplota, únavnosť, zväčšenie lymfatických uzlín, kožné vyrážky.

Účinným opatrením na zabezpečenie pieskovísk je prekrytie počas jeho nevyužívania, aby sa tak zabránilo vstupu zvierat priamo na piesok, aj keď takéto opatrenie legislatíva neustanovuje.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto: 
archív, ZdN
tasr

Viete, ako predísť rakovine krčka maternice?

$
0
0
Rakovine krčka maternice dokáže zabrániť prevencia, Slovenky ju však podľa lekárov často ignorujú. Ku gynekológovi chodí pravidelne asi štvrtina pacientok, upozorňuje Slovenská gynekologicko-pôrodnícka spoločnosť.

Tieto čísla znepokojujú aj občianske združenie Liga proti rakovine (LPR), rozhodlo sa preto vydať bezplatnú brožúru na tému rakoviny krčka maternice. 

"Informuje o prevencii pred vznikom ochorenia, priebehu jednotlivých vyšetrení, ako aj o očkovaní proti ľudskému papilomavírusu (HPV), ktorý ochorenie spôsobuje," uviedla Natália Špesová z LPR.

Brožúra je k dispozícii na oficiálnom webe združenia, na vyžiadanie ju možno poslať záujemcovi v tlačenej forme na adresu bydliska.

"Ide o jeden z mála nádorov, u ktorého už dnes vieme, ako je možné mu predchádzať, už v počiatočných bezpríznakových štádiách sa dá zistiť cytologickým vyšetrením," povedala Špesová s tým, že odhalí zmeny na bunkách krčka maternice.

Ak sa tieto zmeny neriešia, môžu rokmi vyústiť do rakoviny. "Preto je veľmi dôležité nepodceňovať svoje zdravie a pravidelne chodievať na preventívne gynekologické prehliadky," dodala.

Na rakovinu krčka maternice zomiera na Slovensku ročne okolo dvesto žien. Spôsobuje ho pretrvávajúca infekcia onkogénnymi typmi ľudského papilomavírusu. Proti HPV je možné zaočkovať sa, vakcína však nie je plne hradená z verejného zdravotného poistenia.

Predpokladá sa, že väčšina žien sa počas života infikuje HPV vírusom, u mnohých však spontánne ustúpi. Rakovina však vzniká, keď infekcia spôsobená onkogénnymi typmi HPV pretrváva.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto: 
archív, ZdN
tasr

Predstavujú PET fľaše bezpečnostné riziko? Odborníčka v tom má jasno

$
0
0
PET fľaše podľa odborníčky nespôsobujú ľuďom zdravotné problémy. O tom, že je to naopak, hovoria viaceré informácie šíriace sa napríklad na internete. Polyetyléntereftalát alebo PET je v súčasnosti najrozšírenejším obalovým materiálom na balenie rôznych typov vôd a nápojov. Na Slovensku je takto balených 85 percent nealko nápojov.

"Na základe dostupných informácií je možné konštatovať, že PET fľaše pri správnom procese výroby, skladovania, distribúcie a používania spotrebiteľom nepredstavujú zdravotné riziko vo vzťahu k látkam, ktoré by mohli migrovať z PET fliaš a tak ohroziť zdravie ľudí," hovorí Milada Syčová z Národného referenčného laboratória pre materiály prichádzajúce do kontaktu s potravinami, Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Poprade.

Výroba PET fliaš je možná len z materiálov uvedených v nariadení Európskej komisie z roku 2011. Vhodnosť materiálov na výrobu sa posudzuje podľa účelu ich využitia, a to vždy za najkritickejších podmienok pôsobenia.

Výsledná PET fľaša má byť vyrobená tak, aby pôsobením bežných, ale aj extrémnych podmienok skladovania, neuvoľňovala do potravín látky v množstvách, ktoré by mohli ohroziť zdravie ľudí alebo vplývať na zloženie nápojov. 

Jedným z najčastejších mýtov o balených vodách je informácia o uvoľňovaní bisfenolu A z PET fliaš. Táto látka sa však pri výrobe PET fliaš nikdy nepoužívala.

Pravidelnú kontrolu obalových materiálov, v ktorých sú zabalené potraviny a nápoje, zabezpečuje Úrad verejného zdravotníctva, a to vo všetkých fázach od výroby a kontroly dokumentácie až po skladovanie.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto: 
archív, ZdN
tasr

ZP preplatili vo svete cez európsky preukaz ošetrenia za 16 mil. eur

$
0
0
Zdravotné poisťovne preplatili vlani na základe Európskeho preukazu zdravotného poistenia starostlivosť za viac ako 16 miliónov eur. Ošetriť v zahraničí potrebovali skôr muži než ženy a deti.

Najväčšia Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) uhradila takto starostlivosť za 9,3 milióna eur, čo predstavovalo takmer 24.000 faktúr. "Konkrétne v letných dovolenkových destináciách vyhľadalo najviac Slovákov ošetrenie v Chorvátsku, Španielsku a Taliansku," povedala hovorkyňa štátnej VšZP Viktória Vasilenková.

Slováci podľa nej potrebovali najčastejšie lekársky ošetriť, z hľadiska úhrad však najväčší podiel tvorili náklady za hospitalizáciu. VšZP za mužov preplatila viac ako 13.000 faktúr (6,4 milióna eur), za ženy takmer 11.000 faktúr (2,9 milióna eur) z toho za deti (vek 0-19) 2500 faktúr v sume pol milióna eur.

Súkromná zdravotná poisťovňa Dôvera preplatila v roku 2016 16.000 faktúr za asi šesť miliónov eur. Najviac poistencov ošetrili počas vlaňajška na základe európskeho preukazu v Česku, Maďarsku, Rakúsku, Nemecku či Poľsku, pričom tieto štatistiky nie sú konkrétne špecifikované na letné dovolenkové destinácie.

"Z hľadiska úhrad tvorili najväčší podiel náklady za hospitalizáciu, preplatili sme takto takmer 3,6 milióna eur, za lekárske ošetrenie to bolo skoro 1,3 milióna eur, za zubné vyšetrenie asi 92.000 eur," uviedol PR špecialista Dôvery Matej Štepianský. Dôvera uhradila za mužov 8600 faktúr ( asi 2,7 milióna eur), ženy 5900 faktúr ( viac ako 2,5 milióna eur) a deti 16.000 faktúr (645.000 eur).

Súkromná a najmenšia Union zdravotná poisťovňa preplatila minulý rok na základe európskeho preukazu viac ako 2400 faktúr v hodnote 1,1 milióna eur. "Zdravotnú starostlivosť vyhľadali naši poistenci najmä v Česku, Rakúsku, Nemecku, Chorvátsku a Maďarsku, pričom nerozlišujeme účel pobytu," povedal Ivan Strnisko z Union ZP.

Aj v tejto poisťovni tvorili najväčší podiel nákladov za zdravotnú starostlivosť hospitalizácie, potom nasledovalo ambulantné ošetrenie. Union ZP zaplatila za mužov 1075 faktúr (700.000 eur), ženy 1013 faktúr (310.000 eur) a deti 364 faktúr (90.000 eur).
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto: 
archív, ZdN
tasr
Viewing all 65160 articles
Browse latest View live