Quantcast
Channel: HNonline.sk - HNonline.sk - Správy z politiky, ekonomiky a financií
Viewing all 65027 articles
Browse latest View live

Počúvajte svoje chute. Čo znamená, keď mám chuť na slané, či kyslé?

$
0
0

Chuť na sladké

Prirodzená sladká chuť sú polysacharidy - zložené cukry. Keď skonzumujeme zložený cukor, telo ho štiepi na monosacharid (jednoduchý cukor), ktorý potom spaľuje a časť polysacharidov si ukladá do zásoby. Naopak jednoduché cukry pôsobia v našom organizme ako agresory, telo si ich neukladá do zásoby, v podstate nevie, čo s nimi, a tak ich využíva ako okamžitú energiu.

Preto jednoduchý cukor využívajú napríklad športovci, ten sa im dostane do krvi, hneď sa spaľuje a vytvára potrebnú energiu. V našom tele sa po prijatí jednoduchých cukrov naštartuje aj ďalší proces, proces zneutralizovania prijatého cukru. Na to slúžia minerály v podobe vápnika, horčíka a zinku, v stopovom množstve aj iné látky, ktoré telo získava z vlastných zdrojov, a to sú  zuby, kosti, vlasy, nechty a tkanivo.

Z celého tela sa teda zbiera vápnik, horčík a zinok, posiela sa do žalúdka a čriev a tu sa cukor neutralizuje. Môžeme teda povedať, že človek, ktorý konzumuje veľa jednoduchého cukru, oslabuje sám seba - stráca minerály. Ak teda máte neodolateľnú chuť na sladké, znamená to, že konzumujete veľa jednoduchých cukrov, ako sú napr. hroznový cukor, trstinový či mliečny. Jednoduché sacharidy obsahuje napríklad ovocie, niektoré druhy zeleniny, med a, samozrejme, sladkosti.

Jednoduchý tip:

 Dodávajte telu dostatočné množstvo zložených cukrov, ktoré nájdete napr. v ryži, zelenine, strukovinách alebo v celozrnných obilninách.

Chuť na slané

Soľ, teda chlór a sodík, sú prvky nesmierne dôležité pre organizmus. V bežnej strave, v pitnej vode a v minerálnych vodách je však týchto prvkov dostatok, dalo by sa povedať, že aj nadbytočné množstvo. Teoreticky by teda človek vôbec nepotreboval soliť. Maximálna dávka, ktorú by sme mali denne skonzumovať, je päť gramov, množstvo, ktoré zodpovedá obsahu čajovej lyžičky.

Do tohto objemu patrí aj soľ, ktorou si jedlá nielen prisáľame, ale aj soľ, ktorú obsahujú potraviny, ktoré konzumujeme. Nadmerným solením, najmä pri nedostatočnom pitnom režime, neprimerane zaťažujeme obličky, ktoré potom musia vylučovať soľ, ale pri nedostatku vody ju zároveň zadržujú v organizme a naše telo sa zavodňuje. Ďalšou možnou príčinou príliš veľkej chuti na slané je deficit minerálov.

Štúdie preukázali, že ženy, ktoré mali v jedálnom lístku málo vápnika, pociťovali oveľa väčšiu chuť na slané ako ženy, ktoré mali prísun vápnika dostatočný. Sodík, ktorý soľ obsahuje, dočasne zvyšuje obsah vápnika v krvi. Touto rýchlou dávkou oklame mozog, že problém  s nedostatkom vápnika je vyriešený. Nemusí nám však chýbať len vápnik, ale aj draslík alebo železo.

Jednoduchý tip:

Upravte si hladinu draslíka a horčíka v krvi. Brokolica, špenát alebo hrsť arašidov vám pomôžu. Súčasne znížte prísun soli a nahraďte obyčajnú soľ morskou.

Chuť na kyslé

Všetko, čo je kyslé, je dobré pre našu pečeň a žlčník. Kyslá chuť vyživuje a zmäkčuje našu pečeň a v primeranom množstve očisťuje organizmus a zlepšuje chuť do jedla. Pečeň potrebuje kvalitnú kyslú chuť, to znamená fermentovanú.

Dnes úplne bežne nájdeme v každej domácnosti liehový ocot. Je to jednoduché – liehový ocot je alkohol a alkohol zaťažuje pečeň, ktorá tvrdne a môže sa končiť cirhózou. Umelé sladidlá, ktoré sa pridávajú, aby chuť bola sladkokyslá, obyčajný cukor, ktorý sa pridáva napr. do sterilizovanej kapusty, aby bola sladkokyslá, či liehový ocot, ktorý sa pridáva do pokrmov, aby boli kyslé, sú nekvalitné látky, teda, pre nás nevhodné. Jednoducho povedané, čokoľvek necháme skysnúť, vrátane mlieka, je podstatne lepšie.

Jednoduchý tip:

Pomôžte svojmu tráveniu acidofilným mliekom. Kvalitné acidofilné mlieko obsahuje dostatočné množstvo probiotík, baktérií mliečneho kvasenia, ktoré majú nezastupiteľné miesto z hľadiska dobrej funkcie trávenia. Udržiavajú črevnú mikroflóru v rovnováhe tým, že zabraňujú množeniu mikroorganizmov, ktoré sú pre náš organizmus škodlivé a zároveň znižujú riziko rakoviny hrubého čreva a výrazným spôsobom sa podieľajú aj na posilnení našej imunity.

Chuť na horké

Ak nás prepadne chuť na horké, môže nám telo signalizovať potrebu očistiť sa - detoxikovať. Horká chuť pôsobí priaznivo na trávenie, reguluje činnosť čriev, prečisťuje organizmus a podporuje celkovú látkovú premenu.

Jednoduchý tip:

 Kto si na desiatu dopraje polovičku grepu, urobí veľa pre svoju postavu! Horké látky obsiahnuté v ňom urýchlia spaľovanie tukov a stabilizujú látkovú premenu cukrov. Grep podporuje látkovú premenu cukrov a telo ich nepremieňa ako zásoby energie do tukov. Charakteristickú chuť grepov vytvára horká látka naringin. Horkastá chuť ovocia navyše potláča chuť na sladké.


Chuť na pikantné – ostré, štipľavé.

K pikantnej chuti sa viaže hrubé črevo a pľúca. Máme veľkú škálu pikantných chutí a všetky majú jeden spoločný účinok - aktivujú pľúca. Keď zjeme niečo pikantné, štipľavé, ústami vdychujeme vzduch a rukou si do nich vháňame ďalší vzduch. Je to podvedomá reakcia tela, ozývajú sa naše zobudené pľúca. Všeobecne môžeme povedať, že pikantné pokrmy nám pomáhajú pri chudnutí. Štipľavé jedlá urýchľujú metabolizmus, správne zvolené koreniny podporujú odstraňovanie tukov a obmedzujú ich ukladanie v tele.


Jednoduchý tip:

Používajte kari korenie, ktoré je unikátne tým, že podporuje priamo spaľovanie lipidov - tukov. Ak vám špecifická chuť kari nevyhovuje, skúste to s čiernym korením, koriandrom, kmínom, zázvorom a cibuľou.

Nikoleta Rebrová, nutričná špecialistka

Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Zdroj: 
Nikoleta Rebrová, FIT Magazín
Foto: 
ilustračné foto, archív
Nikoleta Rebrová, FIT Magazín

Najprv horúco a zrazu chladnejšie. Ako to prežiť?

$
0
0

Alena miluje leto. Nikdy jej neprekážali ani 38-stupňové teplá. Všetko sa zmenilo po oslave štyridsiatych narodenín. „Predtým som sa horúčavám vždy potešila a neprekážalo mi ani to, keď trvali aj dva týždne. Posledné dva roky je však všetko iné a znášam ich čoraz horšie. Ťažko sa mi dýcha, krúti sa mi hlava a vždy ma obchádzajú mdloby. Nerozumiem prečo. Veď predsa veľa pijem a hlavne čistú vodu, raňajkujem, otužujem sa a športujem,“ priznáva štyridsiatnička.

„Už ani na kúpalisku nevydržím vylihovať. Neviem, čím to je, možno je za tým fakt, že už nemám dvadsať, alebo sa naozaj zmenila klíma. Asi predsa len nie sme prispôsobení na teploty blížiace sa až k štyridsiatkam. Ešte horšie sa však cítim, keď sa v priebehu dňa prudko ochladí. Trápi ma migréna, zlá nálada a som uzimená. V minulosti som nemala rada ľudí, ktorí sa neustále sťažovali na počasie. V poslednom období som rovnaká. Frflem a už chápem, čo mysleli tým, že ich pri zmenách počasia bolí celý človek. Neviem, čo s tým mám robiť, ale časom vari na niečo prídem,“ želá si Alena.
    
Ako prežiť 38-stupňové teplá bez ujmy na zdraví?

Horúčavy sú veľkou záťažou pre celý organizmus, najmä pre srdce, preto sa treba chrániť. Chodiť von by ste mali len v ranných a popoludňajších hodinách. V priebehu pracovnej doby treba dodržiavať pitný režim, prispôsobiť jedálny lístok a dopriať si pravidelné prestávky na ochladenie organizmu. Ak nepracujete v klimatizovanom priestore, môžete si pomôcť ventilátormi, no dávajte pozor na prievan, ubližuje chrbtici.

Vhodné sú aj studené obklady. Na hlave by vám nemala chýbať pokrývka, na očiach majte vždy slnečné okuliare. Chránia ich pred UV lúčmi, ktoré môžu poškodiť sietnicu a spôsobiť zápal očných spojiviek. Obliekajte si vzdušné oblečenie z ľanu a bavlny. Syntetické materiály bránia odparovaniu potu.

Koho horúčavy najviac ohrozujú?

Deti, ľudí nad 65 rokov, dlhodobo chorých, tehotné ženy a obéznych. Pre deti sú horúčavy rizikové, pretože nemajú ešte dostatočne vyvinutý mechanizmus pocitu smädu, ten v skupine starších zasa ustupuje. Príčinou môžu byť aj zdravotné problémy, najmä časté močenie a inkontinencia. Boja sa napiť, aby nemuseli na toaletu a problém je na svete.

Ohrození sú aj ľudia s vysokým krvným tlakom, práve oni by sa mali počas horúčav zdržiavať v chladných či klimatizovaných priestoroch. Musia ešte viac dbať na dodržiavanie pitného režimu, pretože pri nedostatku vody sa cítia unavení a ich telo sa nevie primerane brániť. Horúčavy naopak viac vyhovujú ľuďom s nízkym krvným tlakom.

Aké ťažkosti hrozia pri tropických teplotách?

V extrémnych prípadoch infarkt myokardu alebo cievna mozgová príhoda. Nedostatok tekutín môže mať za následok závažnú dehydratáciu. Nie je to maličkosť, môže poškodiť dôležité orgány a zapríčiniť až smrť.

Čo jesť, piť a koľko? V poslednom čase sa hovorí, že odporúčané 3 litre zaťažujú obličky. Podľa čoho sa teda riadiť? 

Platí, že na každý kilogram hmotnosti treba prijať 4 decilitre vody. Ak v priebehu dňa vykonávate náročnú fyzickú aktivitu, príjem tekutín sa musí zvýšiť. Hoci to láka, počas horúčav sú nevhodné ľadové, sladené nápoje, alkohol a káva. Chladené drinky môžu vyprovokovať bolesť hrdla až angínu. Organizmus sa snaží nápoj zohriať tak, že sa zohrieva telo, čo sa prejaví ešte väčším potením.

Alkohol, káva sú zasa močopudné, vedú k strate tekutín, spôsobia rozšírenie ciev, pokles krvného tlaku a zahustenie krvi. Zároveň sa vďaka nim zrýchľuje metabolizmus. A následok? Opäť vyššia tvorba tepla v organizme. Preto je pri tropických teplotách ideálne prijímať vlažné nápoje, čistú vodu, dojčenské vody s nízkym obsahom sodíka či vlažné bylinkové čaje.

V jedálnom lístku by mala prevládať ľahko stráviteľná strava s nižšou energetickou hodnotou, s dostatkom zeleniny, ovocia, celozrnných výrobkov, strukovín, rýb a hydiny. Vyhýbať sa treba mastným a vyprážaným jedlám, majonéze, mliečnym výrobkom, surovým a tepelne nedostatočne upraveným jedlám.

A čo fyzická aktivita? Je vhodné počas tropických dní športovať?

Lepšie je vyhýbať sa priveľkej námahe. Ak už športovať, tak skôr ráno alebo večer. Starší a chronicky chorí ľudia by mali svoje aktivity obmedziť na minimum. Horúce počasie v kombinácii so športom môže spôsobiť dehydratáciu. Pri fyzickej aktivite vzniká v tele aj veľa tepla, a keďže ochladzovanie je obmedzené, hrozí tepelný úpal. Pohyb na priamom slnku môže zasa viesť k slnečnému úpalu.

V poslednom čase sa vie počasie zo dňa na deň prudko zmeniť. Niekedy klesne teplota aj o 15 stupňov. Čo to robí s organizmom?

Výkyvy počasia menia tlak vzduchu, a to sa zasa prejaví zmenami krvného tlaku. Pri tlakovej níži, ktorú sprevádza ochladenie, dažde a nižší atmosférický tlak, sa tlak krvi zníži. Táto situácia paradoxne prospieva ľuďom s vysokým tlakom, skupine s nízkym tlakom je vtedy horšie. Majú závraty, bolesti hlavy a pociťujú silnú únavu. Ak nastane výrazné ochladenie, tlaková výš sa zmení na níž, napríklad pred búrkou, zúžia sa aj cievy, čo má za následok zhoršené prekrvenie orgánov.

Môže sa to prejaviť dýchavičnosťou, srdcovými poruchami, búšením srdca, kolapsom, srdcovým infarktom či cievnou mozgovou príhodou. Zdravý organizmus sa však s touto extrémnou záťažou dokáže vyrovnať bez problémov.

Komu ešte neprospievajú prudké výkyvy počasia? 

Najcitlivejší na to sú ľudia trpiaci srdcovo-cievnymi ochoreniami. Práve u nich sa môžu rozvinúť vážne zdravotné problémy, kolaps či infarkt myokardu. Pri prudkých zmenách počasia trpia aj astmatici, reumatici, ľudia s oslabenou imunitou a po vážnejších úrazoch, po zlomeninách alebo po operáciách.

Zmeny počasia „zo dňa na deň" horšie vplývajú aj na starších, tehotné ženy, ľudí s chronickými chorobami pohybového systému, s alergiami, tiež ochoreniami dýchacieho systému, nervového, endokrinného a tráviaceho systému. Ľuďom bez chronických diagnóz môžu náhle zmeny počasia spôsobovať skôr únavu, zmeny nálad, oslabenie imunitného systému, čo sa zvykne prejaviť vyššou náchylnosťou na vírusovú alebo na bakteriálnu infekciu.

A čo meteosenzitívni ľudia? 

Tí reagujú na zmenu počasia depresiami, zmenami nálad, nervozitou a podráždenosťou. Počas takých dní sa zvyšuje aj počet trestných činov a dokonca samovrážd. Ak má niekto pocit, že čím je starší, tým je meteosenzitívnejší, je to pravda. So zvyšujúcim sa vekom tieto problémy narastajú. Zistilo sa aj to, že poveternostné zmeny horšie znášajú ženy, sú totiž citlivejšie ako muži.

Kto sa zmenám dokáže ľahšie prispôsobiť?

Najlepšie sa adaptujú mladí ľudia bez chronického ochorenia, športovci a tí, ktorí sa otužujú, zdravo sa stravujú a vyhýbajú sa stresu. Nemôžeme predsa chcieť, aby organizmus reagoval pružnejšie, ak ho neustále zaťažujeme nezdravým spôsobom života. Recept, ako znížiť precitlivenosť na počasie, je teda jednoduchý. Stačí dodržiavať zásady zdravého životného štýlu. 

Dá sa na prudké výkyvy počasia pripraviť?

Najviac pomáha otužovanie. Nepotrebujete žiadne náročné postupy. Stačí, ak pri sprchovaní striedate teplú a studenú sprchu, čím si posilníte cievy. Aj vďaka tomu sa budete lepšie prispôsobovať zmenám vonkajšej teploty.

 

Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Zdroj: 
Barbora Hlavatá, Fit magazín
Foto: 
ilustračné foto, archív
Barbora Hlavatá, Fit magazín

Krajské nemocnice hospodárili v prvých mesiacoch tohto roka so ziskom

$
0
0
Obe zdravotnícke zariadenia spravovala nezisková organizácia Nemocnice s poliklinikami (NsP), ktorú na tento účel zriadil Nitriansky samosprávny kraj (NSK). Podľa zverejnenej správy vykázala NsP k 31. máju 2017 predbežný zisk vo výške takmer 900.000 eur.
      
Ako upozornila riaditeľka NsP Marta Eckhardtová, Nemocnica v Topoľčanoch prestala od 1. apríla tohto roku poskytovať zdravotnú starostlivosť pod hlavičkou neziskovej organizácie NsP a začala pôsobiť ako Svet zdravia Nemocnica Topoľčany, a.s.

„Na prenájme na 20 rokov sa dohodla s NSK. Od tohto dátumu NsP prevádzkuje len jedno zdravotnícke zariadenie, a to nemocnicu Levice,“ pripomenula Eckhardtová. 
      
Podľa správy NsP predstavovali ku koncu mája náklady na obe zdravotnícke zariadenia sumu vyše 9,7 milióna eur. Celkové výnosy nemocníc dosiahli k tomuto dátumu hodnotu takmer 10,6 milióna eur.

„Kladný hospodársky výsledok za obe zariadenia je v celkovej výške 898.532,53 eur. Nemocnica v Topoľčanoch sa na ňom do 31. 3. podieľala sumou 643.450,03 eur a levická nemocnica do 31. 5. čiastkou 255.082,50,“ uviedla Eckhardtová. 
      
Ako doplnila, k dosiahnutiu kladného hospodárskeho výsledku došlo iba vďaka neustálemu prehodnocovaniu jednotlivých druhov nákladov a ich čo najhospodárnejšiemu vynakladaniu.

„Tomu vedenie nemocnice venuje maximálne úsilie a rovnako aj hľadaniu nových možností zvyšovania výnosov, spolu s neustálymi rokovaniami s jednotlivými zdravotnými poisťovňami,“ dodala Eckhardtová.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto: 
archív, Zdravotnícke Noviny
tasr

TOP Inovácie - hlasovanie končí zajtra

$
0
0
Podarilo sa nám v 44 vybraných odbornostiach vybrať takmer dve stovky špičkových odborníkov, ktorých sme predstavili v publikácii nazvanej TOP lekári na Slovensku I, II, III a IV.

Už vlani sme sa zamerali na TOP inovácie v medicíne. Aj na Slovensku sa realizujú špičkové výkony a operácie, ktoré si zaslúžia pozornosť. Dokonca sú aj také, ktoré sú jedinečné nielen v rámci Slovenska, ale aj Európy či sveta. Výsledkom bola publikácia TOP Inovácie na Slovensku.

Radi by sme vám aj tento rok predstavili výkony, operácie, či nové systémy, ktoré uľahčujú pacientom zlepšiť ich zdravotný stav či pomáhajú zefektívniť prácu lekárov a posunúť ju na vyššiu úroveň. Ak sa vám niektorý z nich páči a považujete ho za prínosný, zahlasujte zaňho.

Hlasovať bude možné do 12.7. na stránke - http://topinovacie.hnonline.sk/

Z víťazov zostavíme desať TOP inovácií, o ktorých sa dozviete v exkluzívnej publikácii vkladanej do Hospodárskych novín a Zdravotníckych novín.

 
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto: 
archív, Zdravotnícke Noviny
Katarína Lovasová, šéfredaktorka ZdN

Úniu pre zdravšie srdce prijali do Svetovej ligy proti hypertenzii

$
0
0
Únia pre zdravšie srdce, za ktorej vznikom stoja významné osobnosti slovenskej medicíny, sa stala pridruženým členom Svetovej ligy proti hypertenzii (WHL). Prijatie schválila jej rada v júni jednohlasne.
      
"Vnímame to ako významné ocenenie nášho úsilia. Je pre nás cťou, že sme sa stali súčasťou svetového boja proti srdcovocievnym ochoreniam. Veríme, že spolupráca s WHL nám pomôže v našom spoločnom cieli zlepšiť život pacientov a predchádzať vzniku srdcovocievnych ochorení," povedal prezident únie Peter Kollárik.

WHL reprezentuje desiatky národných spoločností z celého sveta, má riadnych a pridružených členov.
      
Únia na Slovensku pôsobí od decembra 2013. Podnetom pre jej vznik boli hlavne nelichotivé štatistiky v oblasti kardiovaskulárnych ochorení v krajine. V celosvetovom rebríčku úmrtnosti na srdcovocievne ochorenia, sa Slovensko nachádza na jednom z najhorších miest v Európe.

Komplexné informácie o problematike aj únii možno nájsť na webovej stránke www.presrdce.eu. 
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto: 
archív, Zdravotnícke Noviny
tasr

Prevencia pred alergiou dieťaťa sa začína už pred jeho narodením

$
0
0
"Najúčinnejším opatrením pred ochoreniami je vo všeobecnosti prevencia. A prevencia pred alergiami sa môže začínať omnoho skôr, než sa dieťa narodí. Adekvátnou výživou môže už aj tehotná matka ovplyvniť správne budovanie imunitného systému u svojho dieťaťa," hovorí predseda Slovenskej pediatrickej spoločnosti docent Milan Kuchta.
      
Alergia nie je ochorenie v klasickom zmysle slova, ale porucha, počas ktorej imunitný systém reaguje prehnane na neškodnú látku, vyhodnotí ju ako rizikovú a spustí obrannú reakciu. Spúšťačmi alergií bývajú zvyčajne látky bielkovinovej povahy pochádzajúce z rôznych prírodných zdrojov - peľové zrná, roztoče, zvieratá, plesne, hmyz či potraviny.

"V prvých mesiacoch života sa ako najčastejšia alergická reakcia u dieťaťa objavuje alergia na bielkovinu kravského mlieka," priblížil imunológ a alergológ, docent Miloš Jeseňák.
      
Prevenciu pred alergiami môže mať v rukách už budúca mamička dieťaťa, ktorá by mala dodržiavať pravidlá pre pestrú, zdravú a vyváženú stravu s dostatkom pohybu a spánku. Úplným tabu by mali byť cigarety, alkohol či iné návykové látky. Strava má vplyv na zdravie dieťaťa aj následne.

"Rozhodne najlepším spôsobom prevencie alergií je výhradné dojčenie v prvých mesiacoch života. Medzi štvrtým až siedmim mesiacom vzniká u dieťaťa tzv. imunologické okno, obdobie, v ktorom by sa malo dieťa začať oboznamovať postupne s ďalšími potravinami, aby si imunitný systém postupne zvykal na podnety zo stravy," povedal docent Kuchta.
      
V prípade podozrenia na alergiu sa treba poradiť s pediatrom, rovnako ho treba upozorniť na prípadnú rodinnú anamnézu.

"Pri návšteve v ambulancii by lekára mali na výskyt alergie v rodine upozorniť. V rámci účinnej prevencie pediater zváži, ako postupovať od prvých týždňov života. Preventívnym protialergických opatrením je dojčenie, pri jeho nemožnosti u rizikových detí používanie hypoalergénnych mliečnych formúl počas prvých štyroch až šiestich mesiacov života. Dôležitú úlohu v prevencii alergií má včasné objavenie rizika, napríklad pomocou dotazníka rodinnej alergologickej anamnézy," zhrnul docent Jeseňák.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto: 
archív, Zdravotnícke Noviny
tasr

​Na chvoste

$
0
0
Asi tak by sa dal zhodnotiť návrh na oddlženie nemocníc. Chvályhodné je, že z procesu neboli vynechané neštátne zariadenia. Pri pohľade na grafy, tabuľky a nakreslené schémy sa však len človek pýta, kam to celé povedie. Nuž, uvidíme.

Čo je však zlá správa, najmä pre ambulantný sektor, avizované dofinancovanie zdravotníctva sa nebude týkať úhrad poskytovateľom či valorizácie miezd. Ako vždy... 
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto: 
archív, Zdravotnícke Noviny
Katarína Lovasová, šéfredaktorka ZdN

E-zdravotníctvo v tomto rozsahu a v tejto forme odmietame principiálne

$
0
0
Argumentácia, že informácie budú elektronicky zabezpečené pred nepovolaným prístupom, je ľahko spochybniteľná.

Predaj informácií o zdravotnom stave 

Samozrejme, že systém e-zdravotníctvo sa bude dať hackermi nabúrať a vykradnúť, ako sa to stalo všetkým systémom, ktoré uchovávali dôležité (speňažiteľné) informácie, a to v celom svete vrátane „ultrabezpečných“ vojenských a bezpečnostných systémov.

Spomeňme si na nedávny hackerský útok, ktorý spôsobil pád zdravotníckych informačných systémov a následne zlyhanie zdravotníckych služieb 120 štátov na celom svete, a to na dlhé dni. Stálo to stovky životov a obrovské peniaze. Ešte väčším rizikom je však to, že všetky informácie o zdravotnom stave všetkých občanov štátu predstavujú fantasticky speňažiteľnú komoditou s obrovskou cenou, čo bude vytvárať obrovský a stály tlak na správcu informácií bez ohľadu na to, kto ním bude, a bez ohľadu na to, akému výberu budú podriadení ľudia, ktorí budú mať prístup k informáciám.

Nezabudnime, že kriminálna činnosť, v tomto prípade predaj informácií o zdravotnom stave vybraných osôb, sa nemusí odvíjať len na vyslovene korupčnej báze, ale môže k nemu dôjsť aj pod tlakom na správcu, či už pod tlakom organizovaného zločinu, alebo štátnych bezpečnostných zložiek, zneužívajúcich svoju funkciu v prospech politiky, alebo finančných skupín, ako sme to na Slovensku videli už veľakrát.

A nezabudnime ani na to, že k získavaniu a zneužitiu informácií o zdravotnom stave občanov SR sa dá dospieť aj celkom legálnou cestou, zmenou zákonov, ktoré to dnes azda majú blokovať. Ani jednu z uvedených možností nemôže nikto vylúčiť, rovnako nikto nedokáže garantovať, že k únikom a zneužívaniu nedôjde.

A čo financovanie?

Nás, ako zdravotnícky sektor, ktorý je diskriminovaný zo strany štátu už od začiatku našej činnosti, však musí zaujímať aj financovanie e-zdravotníctva. Ak si štát diktuje podmienky, za akých budeme vykonávať svoju činnosť a podmieňuje nimi zotrvanie v sieti, tak štát musí zabezpečiť aj financie na ich splnenie. O to viac, že máme limitovaný príjem, o to viac, že nákup potrebných zariadení a služieb, súvisiacich so zavedením e-zdravotníctva, financuje v štátnych zdravotníckych zariadeniach.

Ak štát vynaložil milióny na prípravu projektu, na pilotné projekty, na prípravné práce, edukáciu, propagáciu, milióny, ktoré do centa spotrebovali IT spoločnosti a politicky chránení veľkopodnikatelia s verejnými prostriedkami, tak musí financovať aj nákup zariadenia a bezplatné užívanie e-zdravotníctva v našich ambulanciách. Platby, ktoré z nás vyžmýkajú za služby v súvislosti s používaním e-zdravotníctva, na ktoré sa tešili viaceré IT firmy, od ktorých sme kupovali ambulantné systémy, to bolo niečo, čo im celkom zalepilo oči a uši, takže po celé roky nepočuli a nerozumeli žiadnemu z našich argumentov.

Myslím si však, že veľmi rýchlo vytriezvejú zo svojich očakávaní už v prvej sekunde, keď sa dozvedia, že všetky služby, súvisiace s prevádzkovaním e-zdravotníctva, bude môcť vykonávať len vybraný poskytovateľ. Lepšie povedané, vyvolený. Naše výhrady sú oveľa početnejšie, ale v skratke povedané: e-zdravotníctvo v tomto rozsahu a v tejto forme odmietame principiálne. 
 
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto: 
archív, Zdravotnícke Noviny
MUDr. Andrej Janco, prezident SLÚŠ

K problematike zoznamu zdravotníckych výkonov, aj diagnostických postupov

$
0
0
 
Nedávno bola v Zdravotníckych novinách publikovaná séria článkov viacerých autorov, ktorá sa zaoberala problematikou zoznamu zdravotníckych výkonov. Nedávno tiež prebehla konferencia organizovaná MZ SR, ktorá sa zaoberala problematikou štandardných diagnostických postupov.

Cieľom príspevku je v tejto súvislosti uviesť aktivity a výsledky, ktorými Slovenská spoločnosť pre laboratórnu medicínu (SSLM), Slovenská zdravotnícka univerzita (SZU) a Labmed (výročné konferencie SSLM  s medzinárodnou účasťou) prispeli k riešeniu tejto problematiky.

V príspevku sa budem zaoberať cenotvorbou výkonov SVLZ (paralela k zoznamu/katalógu výkonov), racionálnou indikáciou laboratórnych vyšetrení (paralela so štandardnými diagnostickými postupmi) a harmonizáciou laboratórnej diagnostiky v SR s legislatívnym rámcom EÚ.
 
Adaptácia nemeckého bodovníka
 
Nemecký katalóg zdravotných výkonov zaviedol v 1. apríla 1993 minister Soboňa tak, že ho nechal preložiť z nemčiny do slovenčiny, ponechal pôvodné nemecké bodové sadzby výkonov bez stanovenia slovenskej hodnoty bodu:
 
v nadväznosti pracovná skupina SVLZ zrealizovala v roku 1994 pilotnú štúdiu Náklady na činnosť SVLZ: štúdia 89 oddelení z 24 nemocníc (G. Kováč, V. Parrák, P. Sečník, Bratislava, november 1994, 1 – 120);  
 
štúdia bola v rokoch 1995 zopakovaná na 109 oddeleniach SVLZ v 29 nemocniciach. Výsledky boli publikované v časopise Diagnóza, 1996, 4, 97 – 124;
 
na základe vyššie uvedených štúdií pracovná skupina SVLZ podala návrh na MZ SR, ktorý bol v spolupráci s riaditeľom sekcie zdravotnej starostlivosti MZ SR MUDr. Jánom Gajdošom v septembri 1997 zavedený do praxe a tiež publikovaný vo Vestníku MZ SR: používa sa doteraz. Jeho pridanou hodnotou bola adaptácia nemeckého bodovníka na slovenské pomery: boli ponechané nemecké definície výkonov, ako aj ich bodové sadzby (zachovanie proporcií), avšak hodnota bodu bola definovaná na základe vyššie uvedených nákladových štúdií na 27 halierov;
 
odvtedy žiadna štúdia podobného rozsahu s odkazmi v literatúre nebola publikovaná. Zato neodborných zásahov bolo realizovaných nespočetne: počínajúc neodôvodneným znížením maximálnej hodnoty bodu na 21 halierov vtedajším ministrom financií Kozlíkom, cez deformácie cien jednotlivých výkonov záujmovými a lobistickými skupinami, končiac takmer dvojnásobnými cenami našich CT vyšetrení v porovnaní s nemeckými – takýchto príkladov je možné uviesť viac.
 
Štandardné diagnostické postupy
 
V oblasti štandardných diagnostických postupov poznám štyri pokusy, ktorých výsledky sa dajú dokumentovať:
prvý predstavuje nemocničná pilotná štúdia 1983, ktorá trvala tri roky a zamerala sa na nadbytočnú indikácia laboratórnych vyšetrení. Výstup predstavoval 9% pokles indikácií biochemických vyšetrení. (G. Kováč, D. Michalečková, R. Menkyna, R. Dzúrik: Racionálna indikácia klinicko-biochemických vyšetrení, Čas. lék. čes., 122, 1983, 1357 – 1359);
 
druhý pokus predstavuje monografia Základy racionálnej klinickobiochemickej diagnostiky (G. Kováč, I. Pecháň a kolektív 22 autorov: Základy racionálnej klinickobiochemickej diagnostiky, Partner Group, Bratislava, 1998). Išlo o konsenzuálny materiál, ktorý sa pokúšal definovať kategórie dôležitosti laboratórnych vyšetrení pri jednotlivých interných chorobách: 1. čo sa musí, 2. čo by sa malo a 3. čo by sa mohlo vyšetriť. Monografia bola v období rokov 1998 – 2007 trikrát prepracovaná a inovovaná. Problémom bolo, že cyklus inovácie trval tri roky a po jeho ukončení sa vždy ukázala nutnosť ďalšej okamžitej inovácie;
 
tretí pokus predstavuje snaha o definovanie štandardných diagnostických postupov v hematológii, biochémii, mikrobiológii, imunológii a rádiológii v publikácii T. Trnovec, R. Dzúrik, V. Belan, D. Holomáňová, E. Jahnová, G. Kováč, A. Petrovičová: Štandardné diagnostické postupy, Osveta, 1998. Publikáciu charakterizuje veľký rozsah (900 strán), veľa autorov (80) a značná heterogenita štruktúry – asi preto sa v praxi príliš neujala;
 
štvrtým pokusom je monografia štyroch autorov, 18 spoluautorov, ktorá má 185 strán, pokrýva 331 parametrov a 8 klinických oblastí a pokúša sa prezentovať istý konsenzus medzi klinikou, klinickým laboratóriom a poisťovňou (G. Kováč, A. Porubenová, Š. Hrušovský, Ľ. Gurtler: Racionálna indikácia laboratórnych parametrov, Herba, Bratislava, 2015).  Retrospektívna pilotná štúdia realizovaná na jej základe ukázala pri 10 najčastejšie indikovaných laboratórnych vyšetreniach na vzorke 43 680 vyšetrení až 40 % (17 315) výskyt neoprávnene indikovaných vyšetrení.
 
Laboratórna diagnostika
 
Okrem vyššie uvedeného SSLM vyvinula úsilie aj na harmonizáciu laboratórnej diagnostiky v SR s EÚ: menovite
 
v roku 1994 – 1997 na Slovenskej zdravotníckej univerzite sa realizovala štúdia financovania laboratórnej diagnostiky vo vyspelých krajinách západnej Európy a USA a nadväzujúce pilotné štúdie zisťovania nákladov na laboratórnu diagnostiku na Slovensku v nadväznosti implementované v troch iteratívnych cykloch; 
 
rok 1998 možno považovať za začiatok organizovania výročných konferencií LABMED s medzinárodnou účasťou, zameraných na inováciu laboratórnej diagnostiky a odstraňovanie medzier medzi SR a vyspelými krajinami EÚ;
 
v roku 1999 sa realizovala prvá akreditácia klinického laboratória na Slovensku (Klinika biochémie NsP akademika L. Dérera Bratislava) podľa ISO 17 025; 
 
v rokoch 2000 – 2002 prišlo k založeniu Slovenskej spoločnosti pre laboratórnu medicínu a nového študijného špecializačného odboru s polyvalentným charakterom: laboratórna medicína (v súlade s monografiou McClatchey´s: Clinical Laboratory Medicine a harmonizovanú s UEMS Blue Book a EC4 syllabus);
 
v roku 2004 vznikol na LF SZU Ústav pre chémiu, klinickú biochémiu a laboratórnu medicínu (na základe predchádzajúcej Katedry klinickej biochémie) ako pracoviska s celonárodnou pôsobnosťou a zodpovednosťou pre postgraduálnu výučbu v laboratórnej medicíne a klinickej biochémii;
 
v roku 2005 Slovenská spoločnosť pre laboratórnu medicínu v spolupráci s Univerzitnou nemocnicou v Bratislave zakladá prvé integrované a konsolidované pracovisko laboratórnej diagnostiky na území bývalého ČSFR – Kliniku laboratórnej medicíny;
 
v rokoch 2008 – 2014 Slovenská spoločnosť pre laboratórnu medicínu v spolupráci so SZU, VŠZP a Alphamedical realizujú sériu pilotných štúdií zameraných na indikátory kvality, personálne benchmarky, systémy kvality a monitoring kvality.
 
Všetky vyššie uvedené aktivity boli prezentované na domácich a zahraničných vedeckých konferenciách a publikované v domácich a zahraničných časopisoch.
 
Slovenská spoločnosť pre laboratórnu medicínu v spolupráci so Slovenskou zdravotníckou univerzitou (prof. MUDr. Ján Štencl, CSc., a Dr. h. c. prof. PhDr. Dana Farkašová, CSc.), Európskou úniou medicínskych špecialistov (Dr. Med. Habil. Utz Merten a Dr. Augusto Machado), EC4 (Dr. Gilbert Wieringa a Dr. Huib Storm), VŠZP (MUDr. Beáta Havelková), Synlab GmBH (Alexander Hoffmann), Alphamedical Ltd, (Ing. Peter Lednický a ing. Katarína Rumanová) a MZ SR (prof. MUDr. Tibor Šagát, CSc., prof. MUDr. Roman Kováč, CSc., MUDr. Ján Gajdoš a MUDr. Eva Vivodová) použitím a zavedením nástrojov ako nákladový systém financovania laboratórnej diagnostiky, integrácia a konsolidácia monovalentných laboratórií, akreditačný štandard ISO 15 189, študijný špecializačný odbor laboratórna medicína (akreditovaný odbor v súlade s direktívou EÚ) zmenila charakter laboratórnej diagnostiky na Slovensku a prispela k dosiahnutiu konkrétnych výsledkov, ako predstavuje viac než 30 akreditovaných klinických laboratórií, viac než 10 polyvalentných oddelení laboratórnej medicíny a viac než 50 polyvalentných špecialistov v akreditovanom študijnom špecializačnom odbore laboratórna medicína.  
 
Výsledkom je tiež skutočnosť, že postgraduálne špecializačné štúdium laboratórnej medicíny v SR je dávané EFLM (Európskou federáciou laboratórnej medicíny) ako vzor (SR ako jedna z dvoch krajín EÚ už spĺňa podmienky definované direktívou Európskej komisie).

Toto štúdium laboratórnej medicíny je určené pre lekárov, chemikov a biológov, trvá 5 rokov, nadväzuje na pregraduálne štúdium všeobecného lekárstva v trvaní 6 rokov, chémie alebo biológie v trvaní 5 rokov.

Absolventi štúdia používajú profesionálny titul „lekár – špecialista v laboratórnej medicíne“ a „laboratórny diagnostik – špecialista v laboratórnej medicíne“ v súlade Vyhláškou MZ SR 513/2011 o používaní titulov a skratiek spojených s oprávnenosťou vykonávať zdravotnícke povolanie.
 
Aj pozitívne výsledky
 
Vyššie uvedenými skutočnosťami som chcel dokumentovať,  že vytrvalou a systematickou prácou sa dajú dosiahnuť napriek dlhodobo existujúcej situácii v zdravotníctve a spoločnosti aj isté pozitívne výsledky. Predsedovi SSLM doc. Ing. Pavlovi Blažíčkovi, CSc., hlavnému odborníkovi MZ SR pre laboratórne činnosti Dipl. Ing. Michalovi Farkašovi, členke akreditačnej komisie MZ SR Ing. Beáte Hvozdovičovej a vedeckej tajomníčke Ústavu chémie, klinickej biochémie a laboratórnej medicíny MUDr. Anne Porubenovej, MPH, ďakujem za doterajšiu spoluprácu včítane vypracovania tohto príspevku. Všetci dúfame, že sa nám našimi budúcimi aktivitami do budúcnosti podarí prispieť k dosiahnutiu rovnováhy medzi medicínou (kvalita a odbornosť) a biznisom (ekonomika a komercia).
 
 

 
 
 
Poznámka 
 
Rád by som uviedol na správnu mieru niektoré formulácie autorov (Kusý, Zajac, Beňačka, Kollár) článkov v ZN k problematike zoznamu zdravotníckych výkonov a štandardným diagnostickým postupom: 
 
nový zoznam zdravotných výkonov podľa § 3 zákona č. 576/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorý obsahoval všetky zdravotné výkony, t. j. výkony ambulantnej a ústavnej zdravotnej starostlivosti, sa začal tvoriť po schválení koncepcie tvorby zoznamu zdravotných výkonov, ktorá bola schválená vládou SR v apríli 2008 
 
-predsedníčkou katalogizačnej komisie pre tvorbu zoznamu zdravotných výkonov bola MUDr. Eva Vivodová (v tom čase nebola zamestnankyňou MZ SR), ktorá mala na starosti zoznam zdravotných výkonov
 
na zozname zdravotných výkonov spolupracovala s odborníkmi v jednotlivých špecializačných odboroch, ktorých navrhla Slovenská lekárska spoločnosť 
 
na zozname zdravotných výkonov spoločne pracovali až do septembra 2010, keď MUDr. Vivodová prešla pracovať na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
 
na zozname zdravotných výkonov spolupracovala cca 2,5 roka, a preto nemohla byť 15 rokov zodpovedná za jeho vypracovanie
 
hotový zoznam zdravotných výkonov, ktorý bol spoločne vypracovaný, bol odovzdaný, prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, avšak nebol predložený na schválenie vládou, lebo v júni 2010 prebehli na Slovensku parlamentné voľby
 
nová vláda si dala za úlohu zaviesť na Slovensku DRG. Zoznam zdravotných výkonov, ktorý bol vypracovaný, obsahoval aj výkony ústavnej zdravotnej, a preto bol pravdepodobne ministerstvom odložený
 
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou začal tvoriť zoznam výkonov ústavnej zdravotnej starostlivosti pre klasifikačný systém DRG podľa nemeckého vzoru 
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto: 
archív, Zdravotnícke Noviny
Prof. MUDr. RNDr. Gustáv Kováč, CSc., MBA prednosta Ústavu chémie, klinickej biochémie a laboratórnej medicíny LF SZU Bratislava, hlavný odborník pre laboratórnu medicínu MZ SR

Pred cestou na dovolenku treba pamätať aj na návštevu lekára

$
0
0
Myslieť by na to mali najmä cestovatelia, ktorí sa chystajú do krajín s nízkym hygienickým štandardom, zvlášť trópov a subtrópov, pripomína hlavný hygienik SR Ján Mikas.

Poradiť by sa mali aj ľudia s dlhodobými zdravotnými problémami. Lekár poradí s prevenciou ochorení, možnostiach samoliečby, poskytne informácie o očkovaniach či dôsledkoch cesty na zdravotný stav.
      
"Ak je to potrebné, ošetrujúci lekár odošle cestujúceho na niektoré zo špecializovaných pracovísk, ktoré mu poskytnú informáciu o aktuálnom riziku infekcií v jednotlivých krajinách, o príslušnej prevencii vrátane ochrany pred maláriou a zabezpečia potrebné očkovania," povedal Mikas.

Informácie o epidemiologickej situácii v európskych krajinách možno nájsť aj na webových stránkach Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb či Úradu verejného zdravotníctva SR.
      
U pacientov s ochorením srdca a vysokým krvným tlakom pred vycestovaním odporúča odborník rovnako konzultáciu s ošetrujúcim lekárom.

"Ak ide o dlhú cestu, respektíve dlhší pobyt, pacient by mal mať určite so sebou lekársku správu s uvedenými ochoreniami, na ktoré sa lieči a lieky, ktoré užíva," uviedol Ivan Očadlík, internista z bratislavskej Polikliniky Falck Radlinského.

Lekárske správy stačí mať v slovenskom jazyku. Môže sa však stať, že niektoré letecké spoločnosti budú vyžadovať od pacientov, ktorí prevážajú lieky, aj správu v angličtine.
      
"Ak pacient podstupuje dlhú cestu lietadlom, autobusom či autom, jeho ošetrujúci lekár môže odporučiť malú dávku liekov proti zrážaniu ako prevenciu tvorby krvných zrazenín v cievach, hlavne v oblasti dolných končatín," priblížil ďalej Očadlík. Počas cesty treba pamätať aj na pitný režim.

"Netýka sa to iba starších pacientov. Najmä dlhá cesta autobusom s malými prestávkami je často zdrvujúca a človek sa 'bojí' prijímať tekutiny, aby nemusel šofér zastavovať častejšie. Považujem to však za obrovskú chybu," uzavrel odborník.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto: 
archív, Zdravotnícke Noviny
tasr

Na doplatkoch za lieky možno ušetriť výberom generík

$
0
0
Union zdravotná poisťovňa vypočítala, že keby len jej poistenci siahli po najlacnejších verziách lieku na trhu, zaplatili by menej o dva milióny eur ročne. O generikách sa môžu poistenci poradiť s lekárom aj lekárnikom.

Viac predpisovaných generických liekov neznamená úsporu na nákladoch pre zdravotnú poisťovňu.

"Ušetria však pacienti, pretože doplatky za generické lieky sú spravidla nižšie ako doplatky za originálne lieky. Zdravotné poisťovne hradia z verejného zdravotného poistenia rovnakú sumu pre celú skupinu liekov, ktorej sú originálne aj generické lieky s rovnakým efektom," vysvetlil PR špecialista Dôvery Matej Štepianský.
      
Podľa revízneho farmaceuta ZP Union Tomáša Tesařa majú generické lieky výrazne nižšiu cenu ako lieky originálne, pretože do ich ceny sa nezapočítavajú náklady na výskum a vývoj. "Tieto lieky sa prísne porovnávajú so svojimi "originálmi". Pri testoch musia mať rovnaké účinky a musia byť tiež rovnako bezpečné," priblížil.

Výnimočne sa môže stať, že generikum nie je pre pacienta vhodné – vtedy by to mal lekár uviesť na recept.
     
Generikum je liek, ktorý vyrába tzv. generická firma po tom, ako originál stratil patentovú ochranu. Účinná látka je rovnaká, líšiť sa môžu pomocné látky. Lacnejšie náhrady možno nájsť napríklad v skupine antibiotík, liekov na srdce, na tlak, cholesterol, u liekov pôsobiacich na tráviaci systém či pri antidepresívach.
      
Napríklad originálna verzia jedného z antibiotík na angínu má doplatok 4,13 eura, za generikum by pacient zaplatil 0,48 eura.

"Rovnako sa dá ušetriť aj na liekoch na cukrovku. Kým za originálny liek platíte doplatok 5,48 eura, generikum môže byť dokonca úplne bez doplatku," doplnila hovorkyňa Union ZP Beáta Dupaľová Ksenzsighová.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto: 
archív, Zdravotnícke Noviny
tasr

Nový program v UNLP Košice pomôže pri diagnostike cievnych mozgových príhod

$
0
0
Ide o skóre na hodnotenie rozsahu ischemických zmien u pacientov s ischemickou cievnou mozgovou príhodou. Informovala o tom dnes hovorkyňa UNLP Ivana Stašková.
      
Akútna liečba cievnych mozgových príhod má dve zásadné limitácie pre podanie – čas a rozsah ischemického ložiska. Intravenózna trombolýza sa podáva v časovom okne do 4,5 hodiny a mechanická trombektómia je indikovaná do šiestich hodín. Najlepší výsledný stav je, samozrejme, pri podaní v čo najkratšom čase. 
      
"Pri predlžovaní časového okna sa kladie väčší dôraz na rozsah ischemického ložiska, ložisko nad jednu tretinu povodia predstavuje riziko hemoragických komplikácií. Práve u týchto pacientov je počítačové vyhodnotenie Aspects skóre prínosom pri rozhodovaní o podaní a nepodaní akútnej liečby a zvyšuje bezpečnosť akútnej liečby," priblížila Stašková. 
      
Desaťbodové kvantitatívne topografické CT skóre je využívané u pacientov s cievnou mozgovou príhodou (CMP) v povodí strednej mozgovej tepny. Je rozdelené na oblasti zásobované jednotlivými vetvami a každej oblasti je priradený jeden bod.

Základné skóre je desať bodov a za každú oblasť postihnutú ischémiou sa odratúva jeden bod. Čím je nižšie skóre, tým horší je výsledný stav a prognóza pacienta.
      
"Posudzovanie rozsahu ischémie je závislé aj od skúseností vyšetrujúceho a aj u skúsených rádiológov a neurológov sa vyhodnotené skóre môže líšiť. Počítačový program na vyhodnocovanie CT umožní presnejšie posúdenie rozsahu ischémie a rozhodnutie o ďalšej liečbe odstránením subjektívneho faktora vyšetrujúceho," vysvetlila hovorkyňa.
      
Zmena manažmentu pacientov s CMP je aj prioritou Ministerstva zdravotníctva SR, ktoré už vypracovalo sieť primárnych a sekundárnych "iktových centier" pre akútnu liečbu CMP.

UNLP Košice je zaradená medzi sekundárne centrá. Počas májového kongresu európskej organizácie pre liečbu cievnych mozgových príhod ESO v Prahe prvýkrát oceňovali nemocnice, ktoré dosiahli vytýčené kritéria kvality a UNLP Košice získala zlaté ocenenie.
      
Každých 30 minút zomrie alebo je invalidizovaný pacient s CMP len preto, lebo nie je liečený v správnom čase na správnom mieste, teda dostatočne rýchlo v nemocnici vybavenej personálne, technicky a procesuálne.

Organizácia ESO preto v spolupráci s národnými spoločnosťami pre liečbu CMP vypracovala odporúčania pre zrýchlenie a zlepšenie diagnostiky ochorenia.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto: 
archív, Zdravotnícke Noviny
tasr

V Trenčianskom kraji sa v minulom roku narodilo najmenej detí na Slovensku

$
0
0
Počet živonarodených detí sa v TSK medziročne zvýšil o 139.  
      
Ako TASR informoval riaditeľ pracoviska Štatistického úradu SR v Trenčíne Pavol Arpáš najviac detí sa narodilo v okresoch Bánovce nad Bebravou, Považská Bystrica a Nové Mesto nad Váhom, kde pripadlo na 1000 obyvateľov 10 živonarodených detí. Nasledovali okresy Trenčín, Ilava, Prievidza a Púchov s deviatimi živonarodenými deťmi na 1000 obyvateľov.

Najmenej, osem detí na 1000 obyvateľov, sa živonarodilo v okresoch Partizánske a Myjava, čím sa tieto okresy zaradil medzi desať okresov s najnižšou mierou živonarodených detí na Slovensku.
      
V manželstvách sa v roku 2016 narodilo 3213 detí, ich podiel dosiahol 60 percent a medziročne klesol o dva percentuálne body. V manželskom zväzku sa najviac detí narodilo v okresoch Trenčín (69 percent), Púchov (67), Považská Bystrica (65) a Ilava (64). Pod priemerom kraja boli okresy Bánovce nad Bebravou 58 percent, Nové Mesto nad Váhom (56) a Prievidza (54). V okrese Partizánske sa v manželstve narodila polovica detí a v okrese Myjava iba 41 percent. 
      
V roku 2016 bolo v kraji 1413 potratov, medziročne ich počet klesol o 23 prípadov. Umelých potratov bolo 929 a ich počet medziročne klesol o 84 prípadov. Počet spontánnych potratov medziročne vzrástol o 61 prípadov. Index potratovosti, ktorý hovorí koľko potratov pripadá na 100 narodených deti, dosiahol hodnotu 26,4 percenta a medziročne klesol o 1,1 percentuálneho bodu. 
      
Nižšie hodnoty vykázal okres Bánovce nad Bebravou 17,9 percenta, Nové Mesto nad Váhom (18,3), Ilava (19,3) a Považská Bystrica (26,2), vyššie okres Partizánske(26,6), Trenčín (27,7), Prievidza (27,9) a Myjava (29,8). Index potratovosti v okrese Púchov dosiahol až 47,2 percenta, čo bola druhá najvyššia hodnota okresu v SR po okrese Levice, kde počet potratov predstavoval viac ako polovicu z narodených detí.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto: 
archív, Zdravotnícke noviny
tasr

Ochranný limit na doplatky pacientov sa má týkať aj pomôcok i potravín

$
0
0
Navrhuje to ministerstvo zdravotníctva v novele zákona o rozsahu a podmienkach ich úhrady z verejného zdravotného poistenia. Chce tak znížiť finančnú záťaž pacientov.
      
Ochranný limit sa má vzťahovať na všetky zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny, ktorých úhradu čiastočne hradí poisťovňa. Tak ako pri liekoch sa do limitu bude započítavať doplatok za ich najlacnejšiu verziu na trhu.

Pacienti pre to, aby získali peniaze, nebudú musieť tak ako doteraz spraviť nič. Zdravotné poisťovne im automaticky vrátia peniaze.
      
Viacerým dôchodcom a ťažko zdravotne postihnutým vracajú poisťovne peniaze za lieky od roku 2011. Každý kvartál im pošlú naspäť doplatky, ktoré presiahnu ochranný limit. Ten je u starobných dôchodcov v súčasnosti 25 eur, u invalidných dôchodcov a držiteľov preukazu ZŤP 25 eur.

V prípade zdravotne ťažko postihnutých ministerstvo aktuálne navrhuje zníženie na 10 eur. U detí je limit vo výške osem eur, nulový je u zdravotne ťažko postihnutých detí.
      
Novelu zákona musí ešte prerokovať vláda aj parlament. V prípade, že ju odobria a podpíše ju prezident, mala by platiť od januára 2018.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto: 
archív, Zdravotnícke Noviny
tasr

Po schválení novely by pacienti s Parkinsonovou chorobou platilli za lieky viac

$
0
0

Vážený pán premiér,

s vážnym znepokojením sledujeme situáciu v uplynulých dňoch, kedy sa prostredníctvom médií dozvedáme o snahe Ministerstva zdravotníctva SR novelizovať zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia.

Po preštudovaní tohto návrhu musíme konštatovať, že konkrétne návrhy novely budú mať, v prípade jej schválenia, priamy negatívny finančný dopad aj pre nás, pacientov trpiacich Parkinsonovu chorobu.

Absolútne nemôžeme súhlasiť s tým, aby boli realizované legislatívne zmeny, ktoré nepriaznivo zasiahnu pacientov, ktorí nielenže statočne bojujú so svojou chorobou, ale väčšina z nich patrí zároveň aj medzi ľudí, pre ktorých je vzácny doslova každý cent, každé euro. Nie je férové, ak sa pacient má stať rukojemníkom úzkej skupiny ľudí, ktorá disponuje právomocou meniť zákony a má byť neustále byť v strehu, akým novým, finančným bremenom ho zaťaží štát neodbornými zásahmi do legislatívy.

Každý z nás si celý život poctivo platil zdravotné odvody a štát ich od nás prijímal dlhé roky bez toho, aby sme zaťažovali systém. Myslíme si preto, že je správne, ak sa človek dostane do ťažkej životnej situácie na základe ochorenia, ktoré môže zasiahnuť kohokoľvek, bez varovania a neočakávane, že štát vytvorí také podmienky, ktoré nám umožnia prístup k efektívnej liečbe, bez toho, aby sme sa museli zadlžovať. Nikto z ľudí, ani z vás, ktorí tvoríte legislatívu, dnes nemôže s jasnou mysľou povedať, že sa nikdy neocitne v podobnej situácii.

V prípade, ak by sa skutočne zaviedla do praxe spoluúčasť pacientov na liečbe, a to až do možnej výšky 25% (k čomu by mohlo dôjsť napríklad pri liekoch, ktoré sú na trhu 24 mesiacov a zdravotné poisťovne v tom prípade môžu uhradiť maximálne 70% z ceny lieku, navyše to by ešte musel súhlasiť s úhradou aj poskytovateľ a výrobca), znamenalo by to, že sa pre mnohých z nás účinná liečba stane v podstate nedostupnou. Pri najlepšej vôli porozumieť zámerom MZ SR, ktoré ešte stále nechceme považovať, že sú tvorené s cieľom poškodiť zdravie a ohroziť životy slovenských pacientov, však musíme vyjadriť obavy aj z navrhovanej 5% povinnej spoluúčasti poskytovateľov, teda zdravotníckych zariadení, na úhradách liekov.

Nariadila by sa tak finančná spoluúčasť zariadeniam, ktoré, ako všetci dobre vieme, sú dlhodobo neschopné udržať si aspoň vyrovnané hospodárenie a pri súčasne nastavených podmienkach absolútne nepočítajú s podieľaním sa na úhradách liekov pre pacientov.

Skutočne takto nastavené a rokmi vedené subjekty majú byť pre nás zárukou, že sa nám dostane liečba na ktorú máme právo? Skôr je možné očakávať, že z dôvodu ďalšieho nárastu, v niektorých prípadoch, dnes už obrovských dlhov, jednoducho prestanú lekári objednávať lieky na výnimku a to by bol pre mnohých veľký úder. Sme presvedčení, že aj pre týchto lekárov, to nebude jednoduché rozhodnutie v súlade s Hippokratovou prísahou. Títo lekári už dnes statočne bojujú so systém, ktorý žiadnym spôsobom neuľahčuje udeľovanie výnimiek na potrebné lieky.

Uvedené zmeny preto považujeme za nezodpovedné a v rozpore s realitou, čo nás vedie k úvahe, či predkladatelia, skutočne rozumejú, s akými problémami sa už dnes boria pacienti i poskytovatelia zdravotnej starostlivosti.

Pán premiér, mnohí z nás majú odpracované desaťročia práce. Pracovali svedomito, často v neľahkých podmienkach, pracovali s vedomím, že ak sa ocitnú v starobe, tak sa im toto vynaložené úsilie vráti vo forme starostlivosti, na ktorú majú plné právo. A čo sa im týmito plánovanými zmenami dostane?

Na toto nech si každý na svojom poste svedomito zodpovie. Zodpovedne a svedomito.

Rozhodli sme sa Vás osloviť, rovnako aj ministra zdravotníctva v mene organizácie spoločnosti Parkinson Slovensko, píšem v mene nás, členov tohto združenia. Je mi smutno, že sa dostávame do pozície nechcených a nepotrebných. Chcem však veriť, že pripravovaná novela zákona sa nakoniec ocitne v tých správnych rukách. Verím i tomu, že kompetentní a ľudia, ktorí danej problematike rozumejú budú mať to posledné a rozhodujúce slovo.

Dovolíme si Vás, možno trochu odvážne ale s vierou vo Vaše správne rozhodnutia a s čistým srdcom poprosiť o podporu v tejto veci a dúfame, že minister zdravotníctva prehodnotí svoj postoj a s pochopením všetkých súvislostí bude prijaté to správne stanovisko. Stanovisko, ktoré bude v prospech chorých, v prospech občanov, ktorým aj v rámci solidarity patrí všetko to, čo sa spoločne vybudovalo. Verím, že prijatím správneho postoja vyšlete aj Vy osobne signál, že naša spoločnosť si cení prácu a šediny všetkých tých, ktorí stáli v prvých radoch keď sa budovala naša vlasť.

Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto: 
archív, Zdravotnícke Noviny
Katarína Félixová predsedníčka Spoločnosti Parkinson Slovensko

Ambulancie v Zdravite sa dohodli s VšZP, zmluvy nakoniec podpíšu

$
0
0

Zdravita koncom júna informovala o nepodpísaní dodatkov k zmluvám o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s VšZP za vyše 2 tisíc ambulancií z dôvodu, že dodatky nezodpovedali dohodnutému obsahu  pre niektorých členov Zdravity.

Keďže Zdravita má záujem na zabezpečení dostupnej zdravotnej starostlivosti pre pacientov, pristúpila začiatkom júla k  intenzívnym rokovaniam s VšZP, na ktorom predniesli stanovisko k vzniknutej situácii a k obsahu sporných dodatkov. 

Výsledkom rokovania a intenzívnej komunikácie je akceptácia pripomienok Zdravity poisťovňou, na základe čoho pristupuje k podpísaniu dodatkov k zmluvám za všetkých členov Zdravity. 

"Je však nutné zdôrazniť, že dodatky podpisujeme len do 30.9.2017. Dôvodom je očakávané navýšenie zdrojov do zdravotníctva a tým aj možnosti úprav cenových podmienok," uviedol generálny riaditeľ Zdravita Marián Šóth.

Ako ďalej dodal, "keďže podľa materiálov prerokovaných na vláde SR, majú ísť dodatočné finančné zdroje mimo ambulantného sektora, upozorňujeme, že ambulantný sektor ako chrbtová kosť slovenského zdravotníctva je poddimenzovaný finančne, personálne, spoločensky a volá po akútnom riešení. Situácia je naozaj kritická a obávame sa vážneho dopadu na pacientov."

Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto: 
archív, Zdravotnícke Noviny
zdn

​Absurdné

$
0
0

Aj samotné zdravotné poisťovne roky upozorňujú na to, že by sa na týchto liekoch dalo ušetriť, keby išli cez kategorizačný proces, pri ktorom by firmy vzhľadom na našu legislatívu jednoducho museli ceny znížiť. Ony to však nerobia, do procesu ani nejdú, prípade požiadajú o vyradenie lieku z kategorizačného procesu, a tak za liek dostanú plnú sumu.

Ak však niektoré z nich majú byť po novom hradené z verejného poistenia v rozpätí od 70 do 90 percent a zvyšok majú doplatiť nemocnice, ambulancie a pacienti, je to pri liekoch, ktoré doteraz fungovali na výnimku, absurdné.

Ak by aj neplatili pacienti a ich časť by uhradil držiteľ registrácie (čo MZ SR tvrdí), stále tam „visia“ percentá, ktoré by mali doplácať nemocnice a ambulancie. Zadlžené nemocnice a nedofinancované ambulancie. Čo ste si predpísali, tak si aj (čiastočne) zaplatíte? Čo bude potom? Prestanú ich lekári predpisovať? Vzhľadom na to, o aké lieky väčšinou ide, je to naozaj „skvelý“ nápad...
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto: 
archív, Zdravotnícke Noviny
Katarína Lovasová, šéfredaktorka ZdN

​Čo skôr?

$
0
0
Mohli sme zachytiť viacero správ: bezplatné parkovanie, vzdelávanie pacientov, aby rozumne užívali lieky, a jedna z topiek, v ktorej sme si mohli potvrdiť to, čo väčšina z nás už dávno vie alebo aspoň tuší, že naše zdravotnícke zariadenia nevedia hospodáriť. Chýba nám kvalitný manažment, alebo je to len o chýbajúcom tlaku, zodpovednosti za výsledok riadenia zariadenia?

Vo väčšine zamestnaní má zamestnanec určitú dávku zodpovednosti za svoju prácu a výsledky. Príde problém, pochybenie, a zamestnanec má hmotnú zodpovednosť alebo ho prepustia.

Pri tomto sektore začínam mať pocit, že sa spolieha len na to magické slovko – oddlženie. Z viacerých strán sa ozýva kritika, odporúčania, rady, ako sa to dá urobiť lepšie. Zariadenia vedia poskytnúť info, prečo sa to nedá. No určite sa to dá, keďže niektoré svetlušky si vedia plniť svoje záväzky, a dokonca vedia „ukočírovať“ aj riadenie zariadenia do kladných čísel.

Ďalšia priletená perlička hovorí, že štát očakáva v oddlžení aj zľavy. Hm, predstavila som si – prestanem platiť faktúry, počkám na nejakú dlžnú sumu a potom pôjdem vyjednávať zľavu. Zaujímavá predstava, však?
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto: 
archív, Zdravotnícke Noviny
Jana Andelová, Zdravotnícke noviny

Je to zámerné?

$
0
0
Zväz ambulantných poskytovateľov (ZAP) pozval dňa 11. novembra 2016 zástupcov Zdravity o.z. na pracovné stretnutie s cieľom obnovenia rokovaní o vzniku jednotnej organizácie zastupujúcej ambulantných poskytovateľov. Rokovanie sa uskutočnilo 22. novembra 2016 a jeho záverom bola potreba pokračovať v ďalších rokovaniach až do vzniku jednotnej organizácie ambulantných poskytovateľov.

Napriek opakovaným výzvam, pozvánkam a navrhovaným termínom zo strany ZAP k pokračovaniu spoločného rokovania sa našim partnerom zo Zdravity podarilo nájsť si čas až 11. apríla 2017. Na tomto stretnutí predstavil ZAP základnú filozofiu spájania a boli dohodnuté konkrétne kroky postupu vytvorenia spoločnej organizácie. Následne ZAP pripravil kompletné návrhy právnych materiálov, ktoré zaslal vedeniu Zdravity.

Na spoločných stretnutiach sa zástupcovia oboch strán dohodli, že nebudú o týchto aktivitách informovať médiá, kým sa nedosiahne definitívna dohoda. Posledné pracovné stretnutie sa uskutočnilo 27. júna 2017 na Vazovovej ulici v Bratislave. Už na tomto stretnutí zástupcovia ZAP vyslovili počudovanie nad verejnou výzvou generálneho riaditeľa ASL SR adresovanou prezidentovi SLK na vytvorenie spoločnej organizácie združujúcej ambulantných poskytovateľov.

O to väčšie je naše prekvapenie, keď sa aj po tomto stretnutí v médiách už opakovane objavila výzva najprv prezidenta ASL SR, MUDr. Šótha a druhýkrát generálneho riaditeľa Zdravity o.z., toho istého MUDr. Šótha, ktorá bola adresovaná prezidentovi SLK s tou istou požiadavkou.

MUDr. Marián Šóth sa osobne zúčastnil každého pracovného stretnutia ZAP a Zdravity. Napriek tomu, že nielen členská základňa ZAP-u, ale aj radoví členovia Zdravity sú už dlhší čas dostatočne informovaní o plánovanom vzniku spoločnej organizácie, ako aj maximálnej snahe ZAP o vytvorenie tejto organizácie, MUDr. Šóth v médiách opakovane vyzýva prezidenta SLK, aby inicioval rokovania o vzniku jednotnej organizácie, pričom tieto rokovania bežia už viac ako pol roka, ako sme už spomínali.

Nevieme, kde dochádza k informačnému bloku, keď sa informácie z rokovania zástupcov Zdravity so ZAP-om nedostávajú k vedeniu ASL SR, hoci sú to tie isté osoby. Alebo je odvádzanie pozornosti od hlavných problémov neštátnych ambulantných lekárov, vyjadrené mediálnymi aktivitami generálneho riaditeľa Zdravity a prezidenta ASL SR MUDr. Mariána Šótha, zámerné? Natíska sa otázka, komu majú tieto aktivity, v tomto čase otvorenia zmlúv ambulantných poskytovateľov zdravotným poisťovniam prospieť? Radovým členom Zdravity, ani ZAP-u určite nie.
 
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto: 
archív, Zdravotnícke Noviny
Predstavenstvo ZAP

Gordický uzol Univerzitnej nemocnice Bratislava

$
0
0
Podľa povesti sa mal stať ten, kto uzol rozviaže, kráľom celého sveta. Pokúsil sa o to Alexander Veľký, ale ako je všeobecne známe, uzol nerozviazal, ale rozsekol mečom, takže sa kráľom nakoniec nestal, resp. stal, ale len na veľmi krátky čas. Toľko staré grécke báje a povesti. A ako to súvisí s UN BA? 

Cieľ sa nesplní

K spojeniu piatich bratislavských nemocníc prišlo pred dvanástimi rokmi a nestalo sa tak z vôle gréckych bohov, ale vtedajšieho ministra zdravotníctva p. Zajaca a teraz, po rokoch neefektívnosti UN BA, sa problém pokúša vyriešiť rozseknutím „uzla“ nie Alexander Veľký, ale Tomáš Drucker. Žiaľ, ani jemu, tak ako aj Alexandrovi Veľkému, sa cieľ nesplní, lebo volí možno rýchle, azda aj mediálne zaujímavé, ale určite nie racionálne riešenie.    

S úplnou istotou je možné konštatovať, že jedna jediná entita vytvorená z piatich bratislavských nemocníc, ako je to teraz, ale s oddeleným podvojným účtovníctvom pre každú nemocnicu, je optimálnym riešením z hľadiska minimalizácie režijných nákladov, úspory pracovnej sily, špecializácie pracovísk, komunikácie smerom na zdravotné poisťovne, ale aj z hľadiska riadenia bratislavského zdravotníctva ako celku.

Stav úplnej bezradnosti

Na jar 2016 som do Zdravotníckych novín uviedol, že: „UN BA je učebnicová ukážka toho, ako sa to robiť nemá, lebo ak dáte dokopy viac nemocníc a nezreštrukturalizujete ich, ale len spojíte do veľkého celku s názvom UN BA, nečudo, že vznikne mega problém s mega neporiadkom. Takýto stav nemá šancu prežiť, a čím skôr príde k zmene, tým lepšie pre pacienta.“

Nebol by som si však pomyslel, ba dokonca som ani len v kútiku duše nepredpokladal, že sa môže nájsť niekto, kto sa pustí do takéhoto prácneho inverzného procesu, ako je opätovné rozbitie jednej entity na päť nemocníc a bude hľadať problém tam, kde nie je.

V čase pôsobenia vo Svete zdravia som občas túžil po možnosti mať z celého Sveta zdravia jednu právnu entitu či aspoň jednu právnu entitu za príslušný VÚC. Nič také sa nikdy nepodarilo a aj keď to nebol cieľ, ale len prostriedok na dosiahnutie cieľa, považujem naozaj za absurdné, ak niekto začne búrať to, na čom by mal ďalej stavať a založiť svoju úspešnú misiu. To, že sa tak deje, sa dá vnímať len ako stav úplnej bezradnosti, ako aj potvrdenia poznania, že bez vhodných ľudí, odpolitizovania a sieťového riadenia sa nič nevyrieši.
 
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto: 
archív, Zdravotnícke Noviny
Ľuboš Lopatka, bývalý riaditeľ siete Svet zdravia
Viewing all 65027 articles
Browse latest View live