To, že slnko je jeden veľmi významný faktor, ktorý sa podieľa spoločne s typom kože a genetickými faktormi na vzniku melanómu a nemelanómovej rakoviny kože, je faktom. Dôkazom sú aj štatistiky, podľa ktorých sa ženám častejšie melanóm vytvorí na nohách a mužom na hrudi. U žien je to často predkolenie, pretože nosia sukne, čo je slnkom exponované miesto, no veľmi často nachádzame aj u nich melanóm na tvári, chrbte a ramenách.

Navyše, ohrození nie sú len päťdesiatnici, ako to bolo kedysi. Agresívne formy rakoviny kože sa, bohužiaľ, vyskytujú aj u mladých ľudí, dokonca u detí. Prinášame vám zoznam piatich najčastejších chýb, ktoré v lete pri opaľovaní robíme.

1. Nechránime sa vždy a všade

To, že sa máme natierať pri opaľovaní na pláži či pri bazéne, už vieme. Stále sme sa však nenaučili chrániť sa pri bežnom dennom živote – napríklad pri športe. Z európskych štatistík napríklad jednoznačne vyplýva, že pre spálenie kože je najrizikovejšia jazda na bicykli a rekreačný beh.

Veď napokon známe je aj to typické „cyklistické opálenie“, teda opálené ruky a biele „rukávy“ na ramenách. Podobne je to aj s nohami – spodná časť, na ktorú sa pri športovaní opiera slnko, býva často spálená. Dôvod? Cyklistov a bežcov poväčšine ani nenapadne sa pred športovaním natrieť opaľovacím prípravkom.

Slnko na nás svieti aj cestou do práce či z nej, alebo pri nákupoch po meste. Ruku na srdce, kto z vás sa predtým doma natrie opaľovacím prípravkom? A čo sedenie v aute či klimatizovanej miestnosti pri okne? Myslíte, že vás pred slnkom chráni?

Omyl, lekári varujú, že sklo síce blokuje UVB žiarenie, ale zhruba 50 percent UVA lúčov sa môže na našu kožu dostať a spáliť ju. Naša rada – ak ste sa ráno pred odchodom z domu nenatreli, na ulici sa vyhýbajte slnečnej strane a do tieňa si sadnite aj v autobuse či električke.

2. Podceňujeme oblečenie

K letu neodmysliteľne patria krátke šaty či sukne, tielka a šortky. A sme pri bode číslo jeden – nenatierame sa všade. V takom prípade aspoň na nebezpečné slnko myslime pri obliekaní. Čo tak vymeniť tielko za tričko, ktoré nám zahalí ramená? Pokojne môže byť len po pupok (to platí pre mladšie ročníky), tam nás slnko nemusí nájsť. Alebo si namiesto krátkej sukne dajme dlhú vzdušnú sukňu, či vymeňme šortky za ľanové nohavice.

Aj keď sa hovorí, že čierna priťahuje slnko, v skutočnosti nás pred ním chráni viac, ako biela. Viete, že už existuje aj oblečenie s UV filtrom? Podľa lekárov nás dokonca pred slnkom chráni viac ako opaľovací prípravok.

Klasické bavlnené tričko chráni naše dieťa faktorom 5 až 10, naproti tomu najkvalitnejšie UV oblečenie má ochranný faktor 50. Adekvátny je však aj rozdiel v cene –kým klasické tričko kúpite aj za 5 eur, to s UV ochranou pod 20 eur nájdete po zľave v internetových obchodoch. Ochrana je však niekoľkonásobne vyššia. Ak do takéhoto oblečenia zainvestujete, zistite, ako sa oň starať a prať ho, inak sa môže stať, že sa UV ochrana po čase stratí.

3. Šetríme na opaľovacích prípravkoch

Nie, teraz nehovoríme o cene opaľovacích prípravkov, pretože sú dnes bežne dostupné testy, ktoré ukázali, že tie lacnejšie nás ochránia pred slnkom rovnako, ak nie lepšie. Na mysli máme skôr šetrenie na výške ochranného faktora.

Mnohí si myslíme, že v meste si vystačíme s SPF 10 či 12. Omyl. Dermatológovia odporúčajú aspoň SPF 30. A ak používate vysoký faktor, nerobte chybu ako mnohí iní, a natierajte sa pravidelne, nielen raz za deň. Zvýšil vám opaľovací krém z minulej sezóny? Ak mu vypršala lehota spotreby, do koša s ním. Takýto krém vašu pokožku už neochráni.

A nezabudnite, deti zásadne natierajte tým najvyšším ochranným faktorom, u nás bežne dostupným s číslom 50. A najmä, musí to byť prípravok určený deťom. Tie sú totiž vyrobené na inej báze ako krémy pre dospelých.

4. Namiesto klasických „opaľovákov“ staviame na „bio“

V poslednom čase sa veľkým hitom stali najmä medzi mamičkami opaľovacie prípravky pre deti na prírodnej báze ako olej z malinových či konopných semiačok, olivový olej či sezamový olej a podobne. Ich ochranný faktor sa však u väčšiny z nich pohybuje medzi 4 až 6, čo je absolútne nedostačujúce, a už vôbec nie pre dieťa. Navyše, doteraz neboli vedecky overené ani potvrdené ich ochranné účinky.

 „Neviem nájsť argument, prečo je dobré používať olej z malinových jadierok ako ochranu pred opaľovaním. Môže byť blahodarný na pokožku po opaľovaní pre jeho antioxidačný účinok, ale pohlcovanie UV žiarenia je nedostatočné v porovnaní s komerčnými UV blokátormi,“ upozornila PharmDr. Miroslava Snopková z fakultnej lekárne v Bratislave.

Ak aj na pokožke nie je nič vidieť hneď po pôsobení slnečných lúčov, všetko si pamätá a v neskoršom veku môže mať človek problém napríklad s melanómom. „Takže určite odporúčam dávať si vysoký ochranný faktor, a u detí určite 50,“ dodala. „Tridsiatkou“ môžeme deti natierať vtedy, keď je ich pokožka opálená a ak sme s nimi na Slovensku. K moru však treba pribaliť určite krém s faktorom 50.

5. Zabúdame na hlavu

A najmä chlapi – veľmi často zabúdajú na neochlpené časti svojej hlavy – treba si zvyknúť nosiť klobúk či čiapku. Ako upozorňujú dermatológovia, práve tam sa často vyskytuje najmä nemelanómová rakovina kože, ako je bazalióm, spinocelulárny karcinóm a nezriedka aj malígny melanóm. Takže pri každom výlete von si nezabudnite čiapku či klobúk pre dieťa, ale aj pre seba a partnera.
 

Tipy, ako pripraviť pokožku na leto:

* opaľujte sa postupne
* nezabudnite na opaľovací krém, čím svetlejší typ pokožky máte, tým vyšší ochranný faktor
* najnovšie štúdie odporúčajú pri krémoch s extrémnou stálosťou aplikáciu 30 minút pred začiatkom slnenia a opakovanú aplikáciu 30 minút po začiatku slnenia
* prípravky treba nanášať vždy v dostatočnom množstve, len tak sa zabezpečí dostatočná dávka ochrany

• problémy súvisiace s kontrolou močového mechúra – inkontinencie  alebo retencia,
• zápaly močových ciest a močového mechúra,
• chronické choroby obličiek.
   

Plávanie je zrejme také staré ako ľudstvo samo. Stopy tejto športovej činnosti možno v našej minulosti nájsť už okolo šiesteho až štvrtého tisícročia pred naším letopočtom – či už v Mezopotámii, Egypte, u Feničanov, Asýrčanov či na Ďalekom východe. Vo všetkých kútoch vtedy známeho sveta sa zachovali dôkazy o tom, že ľudia vodu používali nielen na pitie, varenie či očistu tela, ale boli schopní aj sa pohybovať vo vodnom prostredí.

V mnohých oblastiach sa zachovali zmienky o výcviku bojovníkov v plaveckom umení. Starovekí Rimania plávanie premenili na zábavné kúpanie v prepychových kúpeľoch a po celej krajine stavali kúpeľné domy. Stredovek síce priniesol dogmy v starostlivosti a očiste vlastného tela, tie sa však neskôr postupne vyvracali a na konci prvého milénia už v každom väčšom európskom meste stáli aj verejné kúpele.

Kúpeľníctvo neustále prekvitalo, hoci plávanie ako také sa stále sústreďovalo skôr na armádu a jej zložky. Zmena však nastala počas renesancie, keď sa ľudstvo opäť začalo vracať k myšlienke zdravého životného štýlu. Plávanie sa stalo aj súťažnou disciplínou a ňou je aj dodnes. V súčasnosti sa teší čoraz väčšiemu záujmu ľudí  všetkých vekových kategórií.

V čom sú pozitíva?

Jednoznačným a prvoradým pozitívom plávania je už len to, že ide o šport, a teda pohybovú aktivitu, ktorej v dnešnej dobe čoraz viac ubúda. Pohyb však nie je jedinou prednosťou plávania.

„Plávanie má oproti iným športom obrovskú zvláštnosť – a tou je to, že aj na vysokej úrovni sa robí po ležiačky. Je to horizontálna poloha, kde kardiovaskulárny systém pracuje tak, že tlačí krv vodorovne, a nie proti zemskej príťažlivosti. To znamená, že kardiovaskulárny systém má podstatne ľahšiu robotu ako pri behu, chôdzi a mnohých iných športových aktivitách,“ vysvetľuje dlhoročný plavecký tréner a prezident Združenia športových klubov Slávia SPU Nitra PhDr. PaedDr. Ivan Janko, PhD.

Ani pri tom sa však výhody plávania nekončia. „Ďalším veľkým pozitívom je, že kĺby sú pri plávaní niekoľkonásobne menej zaťažované, ako je to napríklad pri behu, chôdzi aj pri bicyklovaní. Takže mnohí lekári predpisujú plávanie aj ako regeneračný prostriedok, napríklad po úrazoch,“ dopĺňa odborník, podľa ktorého je preto plávanie vhodné aj pri rôznych diagnózach a v každom veku.

„Samozrejme, aj plávanie má svoje negatíva, a to najmä na sliznicu. Závisí to aj od toho, aký chlór sa v bazéne používa, pretože práve chlór môže byť u niektorých ľudí príčinou vytvorenia alergie, a to môže byť pre človeka – plavca,  chúlostivé,“ dopĺňa dlhoročný tréner plávania.

Deti a plávanie

Väčšina z nás sa zrejme učila plávať ešte v detskom veku – či na plaveckých kurzoch v škôlke a škole, alebo v jazere s rodičmi či na dovolenke pri mori. Detský vek je pre tento šport ako stvorený – podľa odborníkov dokonca od narodenia.

„Existujú viaceré výskumy hovoriace o tom, že dieťa, ako každý cicavec, sa rodí s tým, že vie plávať. Keď sa s takým malým dieťaťom dostanete do vody a položíte ho pupkom na vodu – čo urobí? Klasický prsiarsky záber oboma nohami, a taký ukážkový, že potom neskôr sa to len ťažko tak naučí. Keď sa dieťa postaví do horizontálnej polohy na dve nohy, tento reflex mizne,“ vysvetľuje Ivan Janko, podľa ktorého sú práve na týchto reflexoch postavené kurzy plávania pre najmenšie bábätká.

To, samozrejme, neznamená, že treba dieťa učiť plávať hneď od narodenia. Mnoho závisí aj od preferencií a zvykov v rodine, ideálny vek je však okolo piatich až šiestich rokov života. Dôležité však pri tom je, aby dieťa dočiahlo v bazéne nohami na dno, cítilo sa bezpečne a nemalo z vody a utopenia strach.

Ako začať?

Staré známe „hoďme ho do vody, veď on sa naučí“ síce vyvoláva úsmev a u niekoho možno aj veselé spomienky, u mnohých ľudí, ktorí takýto šok zažili, bol však práve tento zážitok prvým a posledným v ich plaveckej kariére. Práve takáto „terapia šokom“ môže vybudovať odpor a strach z vody, a teda aj averziu voči plávaniu. Správny postup je presne opačný – postupné oboznamovanie sa s vodou a vlastnými schopnosťami v nej.

„Prvým krokom je zoznámenie sa s vodným prostredím, učenie sa hrať sa vo vode prostredníctvom rôznych hier a zvládnutie dýchania do vody. Ak dieťa podchytíte a obľúbi si takto vodné prostredie, tak ho máte chytené už navždy,“ myslí si dlhoročný plavecký tréner. Vzťah k vode možno budovať najrôznejšími hrami, čľapkaním sa, preťahovaním sa vo vode...

Ak sa však má dieťa pri týchto hrách naučiť plávať, musí sa podľa odborníka dodržať jedna základná vec: „Tvár dieťaťa sa pri týchto hrách musí dostať pod vodu, a tým postupne donútite dieťa vydýchnuť do vody  a nadýchnuť sa nad vodou. Možno do tej vody nevydýchne na prvýkrát, ale postupne sa to stane,“ odporúča Ivan Janko.

Rodič alebo tréner?

To je otázka, ktorú zrejme riešia mnohí rodičia, ktorí chcú svoje dieťa naučiť plávať. Odborník pri nej odporúča odborný prístup. „Deti sa od rodičov chcú učiť plávať, a nie dýchať do vody, nie splývať, nie zoznamovať sa s vodným prostredím,“ hovorí plavecký tréner, podľa ktorého sú práve tieto prvé kroky základom toho, aby dieťa plavecký štýl naozaj zvládlo dobre.

„Až potom, keď vie dieťa ležať na vode, vie vydýchnuť do vody, vie zdvihnúť hlavu a nadýchnuť sa, až potom sa učí plávať,“ dodáva odborník. Práve v tom je problémový prístup rodičov, ktorí prvé kroky zväčša preskočia a napokon sa čudujú, prečo dieťaťu plávanie nejde. Problém je však aj v tom, že väčšina z nás vlastne skutočne plávať nevie.

„Podľa kritérií plaveckej gramotnosti sa za plavcov pokladajú len tí, ktorí odplávajú viac ako 200 metrov. K tomu, aby sa pozitívne účinky plávania prejavili aj na organizme, je potrebné plávať aspoň 6 minút bez prerušenia, a to je práve 200 a viac metrov,“ uvádza plavecký tréner, podľa ktorého však takúto vzdialenosť väčšina ľudí nezvládne.

Ktorým štýlom začať?

Asi sa väčšina z nás zhode v tom, že najčastejším, a teda zrejme aj najjednoduchším plaveckým štýlom sú prsia. Pláva ich väčšina z nás či už v mori, ale aj na kúpaliskách či plavárňach. V rebríčku plaveckej postupnosti by však vôbec nemali byť na popredných miestach.

„Väčšina rodičov a amatérov učí dieťa plávať prsia, čo je vlastne najťažší plavecký spôsob. Naučiť dieťa správne prsiarske nohy, správny záber prsiami, správne dýchanie, správne vysplývanie po zábere, to je problém,“ myslí si odborník, podľa ktorého by sa malo začínať iným plaveckým štýlom.

„Najjednoduchší plavecký spôsob je kraul. Takzvané kraulové nohy pripomínajú chôdzu – hoci trochu čaptavú chôdzu, lebo treba špičky vytáčať dovnútra. Ale keď toto naučíte dieťa s doskou v rukách a popri tom správny nádych a výdych, máte tri štvrtiny roboty hotovej,“ dodáva Ivan Janko. Po zvládnutí kraula by ako druhý plavecký štýl mal nasledovať znak, ktorý je jeho obdobou s tým rozdielom, že sa pri ňom deti neučia správne dýchať do vody. Až po zvládnutí týchto štýlov by na rad mali prísť prsia.

Učíme sa pri mori?

V čase letných dovoleniek sa mnohí rodičia spoliehajú na to, že sa ich ratolesti naučia plávať pri mori. Podariť sa to môže – avšak nie celkom. Slaná voda totiž nadnáša a tak to, čo dieťa zvládne pri mori, sa zrejme v bežnom bazéne nepodarí.

„Je oveľa jednoduchšie naučiť sa plávať tu v bazéne a pri mori to budete vedieť. Lebo keď sa dieťa v mori niečo naučí, získa nejaké návyky, väčšinou nesprávne, neponorí napríklad hlavu, lebo je tam slaná voda a štípe, a potom príde domov do normálneho bazéna, tak nič nevie. Musí začať od začiatku a navyše je uňho treba väčšinou odstrániť aj zlú skúsenosť,“ uzatvára  dlhoročný plavecký tréner a prezident Združenia športových klubov Slávia SPU Nitra PhDr. PaedDr. Ivan Janko, PhD.

Zásady plávania:

* Prvým krokom je zoznámenie sa s vodou, hry vo vode
* Dieťa sa najskôr musí naučiť vydýchnuť do vody a nadýchnuť sa nad vodou
* Pred samotným plávaním treba vedieť splývať
* Najjednoduchším štýlom je kraul, nasleduje znak
* Prsia je najlepšie učiť sa až po zvládnutí iných štýlov
* Učenie sa plávať v mori môže spôsobiť problémy v bežných bazénoch
* Pri učení plávania od samého začiatku nehovoriť o utopení!
* Za zvládnutie plávania sa považuje až preplávanie vzdialenosti 200 metrov bez prestávky

•       Elektronické služby zdravotníctva
•       Elektronické služby zdravotníctva - rozšírenie funkcionality a rozsahu služieb
•       Oba projekty elektronického zdravotníctva boli ukončené v decembri 2015.

•       systém elektronického zdravotníctva je pripravený v produkčnom a pred-produkčnom prostredí, ktoré tvoria samostatné a oddelené celky /obnova sa týka oboch prostredí/
•       existujúca infraštruktúra bola obstarávaná v troch celkoch /roky 2009, 2011, 2013/, pričom množstvo komponentov je už po skončení alebo tesne na hranici životnosti
•       od 01.05.2017 je prevádzka infraštruktúry bez garancie doby opravy
•       výkonnostne súčasná infraštruktúra nepostačuje na predpokladanú záťaž /do úvahy sa berie aj prevádzková výkonnostná rezerva/
•       od 01.05.2017 sú prvé zariadenia v stave „neservisovateľné“ výrobcom
•       v priebehu nasledujúcich troch rokov sa dostane množstvo dôležitých komponentov do stavu „neservisovateľné výrobcom“

Výskyt alergií sa celosvetovo zvyšuje, prejavy alergie sa stáli jedným z najzávažnejších medicínskych problémov. V rozvinutých krajinách sa počet alergikov odhaduje až na 30 % populácie, pričom pred sto rokmi sa počet alergikov pohyboval na úrovni 1 % obyvateľov.

8. júla vyhlásila Svetová alergologická organizácia (WAO) za Svetový deň alergie. Slovenská pediatrická spoločnosť pri tejto príležitosti upozorňuje, že výskyt alergií u detí na Slovensku stúpa a v súčasnosti každé tretie dieťa trpí na niektorý typ alergie.

 „V prípade výskytu alergií môžeme hovoriť až o epidemickom náraste najmä u detí,“ hovorí predseda Slovenskej pediatrickej spoločnosti doc. MUDr. Milan Kuchta, CSc. „Najúčinnejším opatrením pred ochoreniami je vo všeobecnosti prevencia. A prevencia pred alergiami sa môže začínať omnoho skôr, než sa dieťa narodí. Adekvátnou výživou môže už aj tehotná matka ovplyvniť správne budovanie imunitného systému u svojho dieťaťa.“

Nárast výskytu alergických ochorení nemá jednoznačné vysvetlenie, avšak veľká časť odbornej lekárskej verejnosti sa prikláňa k tzv. hygienickej teórii. Podľa nej tým, že žijeme vo veľmi čistom prostredí, znižujeme kontakt nášho imunitného systému s prirodzenou mikroflórou. Nedostatočnou stimuláciou imunitného systému mikroorganizmami najmä v ranom detskom veku sa vyvíjajú imunitné mechanizmy „nesprávnym smerom“, napríklad k alergiám, či autoimunitným ochoreniam.

Čo je alergia?

Alergia nie je ochorenie v klasickom zmysle slova, ale porucha, počas ktorej imunitný systém reaguje prehnane na neškodnú látku, vyhodnotí ju ako rizikovú a spustí obrannú reakciu. Spúšťačmi alergií bývajú zvyčajne látky bielkovinovej povahy (alergény) pochádzajúce z rôznych prírodných zdrojov - peľové zrná, roztoče, zvieratá, plesne, hmyz či potraviny. Podľa Bielej knihy alergií, ktorú vydala Svetová alergologická organizácia, až pol miliardy ľudí na svete – z toho najväčšiu časť tvoria deti – trpí  alergiou na niektorú z potravín.

 „V prvých mesiacoch života sa ako najčastejšia alergická reakcia u dieťaťa objavuje alergia na bielkovinu kravského mlieka,“ hovorí popredný slovenský imunológ a alergológ, doc. MUDr. Miloš Jeseňák, PhD., MBA.

Aká je prevencia?

Jedna z najvážnejších otázok, ktorú riešia vedecké a lekárske odborné kapacity v oblasti alergológie a imunológie je, čo robiť preto, aby sa výskyt alergie znižoval. Zázračný liek na alergiu neexistuje, vhodná je však prevencia. Prevenciu pred alergiami môže mať v rukách už budúca mamička dieťaťa, ktorá by mala dodržiavať pravidlá pre pestrú, zdravú a vyváženú stravu s dostatkom pohybu a spánku. Úplným tabu by mali byť cigarety, (je dokázané, že deti matiek – fajčiarok majú zvýšený výskyt astmy), alkohol či iné návykové látky.

Významný vplyv v ďalšom vývoji má strava. Keďže až 70 % imunitného systému sídli v tráviacom trakte, prakticky všetko, čo jeme, ovplyvňuje jeho činnosť. „Rozhodne najlepším spôsobom prevencie alergií je výhradné dojčenie v prvých mesiacoch života,“ hovorí predseda Slovenskej pediatrickej spoločnosti doc. MUDr. Milan Kuchta, CSc. „Medzi 4. až 7. mesiacom vzniká u dieťaťa tzv. imunologické okno, obdobie, v ktorom by sa malo dieťa začať oboznamovať postupne s ďalšími potravinami, aby si imunitný systém postupne zvykal na podnety zo stravy.“

Čo s alergikom?

Rodičia môžu mať na alergiu iba podozrenie, najmä ak je niektorý z rodičov alergik. Vtedy je riziko vzniku alergie u ich dieťaťa takmer 50 %, ale pokiaľ obaja rodičia trpia alergiou stúpa riziko na viac než 70 %.

„Alergickú reakciu organizmu nie je ľahké zvládnuť, keďže ide o „falošný“ poplach a spočiatku nie je vôbec ľahké určiť, čo vlastne vyprovokovalo takúto reakciu,“ hovorí doc. MUDr. Miloš Jeseňák, PhD. „Aby získali rodičia istotu, mali by príznaky čo najskôr konzultovať s pediatrom.“

O možnom riziku výskytu alergií u svojho dieťatka sa môže dnes rodič  informovať už pri prvej návšteve pediatra.

„Pri návšteve v ambulancii by lekára mali na výskyt alergie v rodine upozorniť. V rámci účinnej prevencie pediater zváži, ako postupovať od prvých týždňov života. Preventívnym protialergických opatrením je dojčenie, pri jeho nemožnosti u rizikových detí používanie hypoalergénnych mliečnych formúl počas prvých 4-6 mesiacov života. Dôležitú úlohu v prevencii alergií má včasné objavenie rizika, napr. pomocou dotazníka rodinnej alergologickej anamnézy“, dopĺňa doc. Jeseňák.