Quantcast
Channel: HNonline.sk - HNonline.sk - Správy z politiky, ekonomiky a financií
Viewing all 65515 articles
Browse latest View live

Európsky preukaz poistenca nemusí pokryť všetky náklady na ošetrenie

$
0
0
Pri cestovaní do zahraničia netreba zabúdať na možnosť, že človek bude potrebovať ambulantnú či nemocničnú starostlivosť. V rámci štátov Európskej únie a niekoľkých ďalších možno využiť Európsky preukaz zdravotného poistenia, ktorý poistencovi vydá jeho zdravotná poisťovňa. Napriek tomu sa však odporúča pripoistiť sa aj komerčne, keďže európsky preukaz nemusí pokryť všetky prípadné náklady.

"V inom členskom štáte EÚ máte nárok na poskytnutie potrebnej zdravotnej starostlivosti v rozsahu, aký sa poskytuje domácim a za podmienok, ktoré sú platné v danom štáte," vysvetľuje Ivan Strnisko z Union zdravotnej poisťovne. Európsky preukaz platí okrem štátov EÚ aj na Islande, v Nórsku, Lichtenštajnsku a vo Švajčiarsku. 

"V Srbsku a v Macedónsku zabezpečí poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti," doplnila hovorkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne Viktória Vasilenková.

Európsky preukaz platí u tých poskytovateľov, ktorí sú v sieti verejného zdravotníctva, teda majú zmluvu s tamojšou zdravotnou poisťovňou. Treba tiež pamätať aj na to, že v každom štáte je iná výška spoluúčasti pacienta, čiže suma, ktorú musí poistenec zaplatiť sám. 

"V porovnaní s výškou spoluúčasti na Slovensku môže byť aj podstatne vyššia. To znamená, že ak za dané vyšetrenie, napríklad v Belgicku dopláca Belgičan desať eur, bude za toto isté vyšetrenie doplácať Slovák v Belgicku taktiež desať eur. Sú krajiny, kde si domáci poistenci doplácajú za nejaké ošetrenie 100 eur, inde zase 50 eur," priblížila Vasilenková.

Upozornila, že pokiaľ si človek zabudne európsky preukaz na Slovensku a vyhľadá ošetrenie v zahraničí, bude musieť zdravotnú starostlivosť uhradiť v hotovosti. "Keby išlo o hospitalizáciu, tu je čas na zaslanie preukazu poštou zo strany rodinného príslušníka. Preukaz odfotený v mobile môže, ale aj nemusí poskytovateľ zdravotnej starostlivosti akceptovať. Pokiaľ vás ošetrí nezmluvný poskytovateľ, môže vám zdravotná poisťovňa preplatiť potrebné vyšetrenie do výšky nákladov v Slovenskej republike," zhrnula Vasilenková. Poistenec musí o refundáciu požiadať, rovnako doložiť potrebné doklady.

Pri ceste do zahraničia sa odporúča kombinácia zdravotného aj komerčného poistenia, keďže každé má pre poistenca iné výhody. Napríklad repatriácia, čiže prevoz poistenca do SR, je hradený z komerčného poistenia, rovnako aj spoluúčasť pacienta. Týka sa to napríklad aj služieb tlmočníka.

V prípade potreby zdravotnej starostlivosti môže pomôcť bezplatná mobilná aplikácia EÚ European Health Insurance Card. Možno v nej nájsť informácie aj v slovenčine pre všetky krajiny EÚ týkajúce sa liečby, krytia a nákladov, úhrad aj spoluúčasti pacienta. Má funkciu - Find Local Hospitals, čiže nájdi lokálne nemocnice. Poskytne adresu, telefónne číslo aj mapu, kde sa zariadenie nachádza
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto: 
archív, ZdN
tasr

Novým prevádzkovateľom Nemocnice s poliklinikou Levice sa stala skupina Agel

$
0
0
Jej vstup do nemocnice odsúhlasili poslanci Nitrianskeho samosprávneho kraja (NSK) 10. júla tohto roka. Zastupiteľstvo NSK sa uznieslo na prenájme nemocnice na 20 rokov. 
      
„Nemocnica bude do siete skupiny Agel zaradená v najbližšom období. Naším cieľom je zabezpečiť ďalší rozvoj nemocnice a jej postupnú modernizáciu,“ povedal predseda predstavenstva Agel SK, a. s., Michal Pišoja.

Spoločnosť chce stabilizovať personálnu situáciu a spustiť nový dlhodobý investičný program, k čomu sa zaviazala v schválenom investičnom pláne. 
      
Krajské nemocnice v Topoľčanoch a v Leviciach niekoľko rokov spravovala nezisková organizácia Nemocnice s poliklinikami (NsP), ktorú na tento účel zriadil Nitriansky samosprávny kraj.

Do konca mája tohto roka hospodárili obidve nemocnice s prebytkom vo výške takmer 900.000 eur. Nemocnica v Topoľčanoch prestala poskytovať zdravotnú starostlivosť pod hlavičkou neziskovej organizácie NsP od 1. apríla tohto roka, kedy začala pôsobiť ako Svet zdravia Nemocnica Topoľčany, a. s. 
      
Podľa správy NsP predstavovali ku koncu mája náklady na obe zdravotnícke zariadenia sumu vyše 9,7 milióna eur. Celkové výnosy nemocníc dosiahli k tomuto dátumu hodnotu takmer 10,6 milióna eur.

Kladný hospodársky výsledok za obe zariadenia bol v celkovej výške 898.532,53 eur. Nemocnica v Topoľčanoch sa na ňom do 31. marca podieľala sumou 643.450,03 eur a levická nemocnica do 31. mája čiastkou 255.082,50 eur.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto: 
archív, Zdravotnícke Noviny
tasr

Turistom sa v horách zíde repelent, kliešťe sú na Donovaloch i Štrbskom Plese

$
0
0
V minulosti to nebolo bežné, podľa odborníkov za to môžu klimatické zmeny i zmeny v hospodárskom využívaní krajiny. Odborníci preto radia nosiť so sebou repelenty aj do hôr, po turistike sa treba skontrolovať.
      
Napríklad na Donovaloch vo výške 900 až 1000 metrov nad morom chytili v rôznych rokoch na zbernú plachtu dva až dvanásť kliešťov za pol hodinu. "V obci Štrba, vo výške 880 metrov nad morom, sme ich na sto štvorcových metrov našli až 12," povedal Branislav Peťko z Parazitologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV).
      
Vedci však našli kliešta už aj vo výške 1200 až 1350 metrov, dokonca aj vo výške 1460 metrov nad morom na hrebeni Veľkej Fatry. Šírenie ohnísk do vyšších horských polôh je podľa Peťka výrazné, diať sa to má od začiatku 80. rokov minulého storočia.
      
Kliešťom najviac vyhovujú dubovo-hrabové lesy do nadmorskej výšky 600 až 800 metrov, mestské parky a záhrady. Nemôžu na človeka spadnúť zo stromu, lezú vždy od zeme smerom nahor, striehnu na steblách tráv a koncoch listov. Ich sezóna zvyčajne trvá od apríla do októbra. Aktívne začínajú byť od asi ôsmich stupňov Celzia.
      
Nachádzajú sa po celom Slovensku, nie všetky sú však nosičom vírusu.

"Tie nakazené sa nachádzajú predovšetkým pozdĺž brehov rieky Váh," povedala hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR Zuzana Drobová. Okrem okolia Váhu možno za endemické územie považovať aj juhozápadnú časť Slovenska.
      
Nakazené kliešte môžu prenášať kliešťovú encefalitídu či lymskú boreliózu. V oboch prípadoch ide o infekčné ochorenia. Lekári vlani hlásili 174 ochorení na kliešťovú encefalitídu. Minulý rok si nevyžiadala úmrtie.

Na lymskú boreliózu vlani ochorelo 1105 osôb, lekári takisto nezaznamenali úmrtie.
      
Pred kliešťovou encefalitídou sa možno najlepšie chrániť očkovaním. Proti lymskej borelióze sa očkovať nedá. V prírode sa treba chrániť správnym odevom a použitím repelentov. Ľudia by si mali obliecť dlhé nohavice zapravené do ponožiek či tričká s dlhými rukávmi. Vhodné je vyhýbať sa vysokým trávam a kríkom, kde sa kliešte združujú najviac.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto: 
archív, Zdravotnícke Noviny
tasr

Zamestnávateľom by sa mali znížiť náklady pri pracovnej zdravotnej službe

$
0
0
Odobriť ju ešte bude musieť vláda a parlament.
      
Uvedenú povinnosť nahrádza spresnená už existujúca nevyhnutnosť zamestnávateľa, ktorý má zabezpečiť posúdenie zdravotného rizika pracovníkov v práci a pracovnom prostredí, spolupracovať s pracovnou zdravotnou službou či verejným zdravotníkom.
      
Posúdiť zdravotné riziko budú musieť zamestnávatelia pri pracovníkoch zaradených do druhej kategórie najmenej raz za 18 mesiacov, tretej alebo štvrtej kategórie najmenej raz za rok. V prvej kategórii to stačí urobiť jednorazovo - netýka sa to zamestnávateľov, ktorí majú posúdené zdravotné riziko pred účinnosťou návrhu tohto zákona.
      
"Posúdenie zdravotného rizika sa v prvej kategórii prác opakovane vykoná pri podstatnej zmene pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika a kategóriu práce z hľadiska zdravotných rizík," píše ministerstvo zdravotníctva v dôvodovej správe.
      
Prioritou kontroly orgánov sa majú stať nie zmluvy zamestnávateľov s pracovnou zdravotnou službou, ale posudky o riziku.
      
Novela zákona takisto ruší vykonávanie činnosti pracovnej zdravotnej služby bezpečnostným technikom, autorizovaným bezpečnostným technikom alebo bezpečnostnotechnickou službou pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej alebo druhej kategórie.

"Nemajú dostatočné odborné vzdelanie na vykonávanie identifikácie a posudzovania zdravotných rizík pri práci v súvislosti so zdravím, teda s prevenciou chorôb z povolania a ochorení súvisiacich s prácou," píše sa v materiáli.
      
Novela zákona by mala vstúpiť do účinnosti v decembri tohto roka.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto: 
archív, Zdravotnícke Noviny
tasr

Národný onkologický ústav hľadá darcov krvných doštičiek

$
0
0
"Tento vzácny materiál môžeme skladovať iba päť dní a nedokážeme urobiť zásoby vopred," informovala TASR hovorkyňa NOÚ Martina Šoltésová.
      
Transfúzie krvných doštičiek potrebujú v NOÚ mnohí pacienti. Po onkologickej liečbe sú oslabení, doštičky im chýbajú buď následkom ochorenia alebo liečby, ktorá ich tvorbu potláča.

Ich znížený počet v tele spôsobuje častejšie krvácanie napríklad z nosa a ďasien, môžu sa tvoriť aj krvné podliatiny či krvácanie do životne dôležitých orgánov, napríklad do mozgu. Pacienti obvykle dostávajú transfúzie doštičiek jedenkrát denne po dobu siedmich až 14 dní v úvode liečby, alebo aj opakovane v jej ďalšom priebehu.
     
Krvné doštičky môže darovať zdravý človek vo veku 18 až 50 rokov, ktorý neprekonal infekčnú žltačku, nemá závažné ochorenia srdca, pľúc, pečene, obličiek či cukrovku. Za týmto účelom je možné navštíviť NOÚ v pracovných dňoch od 7.00 do 14.00 h.

Pred odberom si človek môže dať ľahšie raňajky. Doštičky sa v tele začnú obnovovať ihneď, do 72 hodín sú späť. Možno ich darovať 12-krát ročne.
      
Záujemca však nedaruje doštičky ihneď po vstupe do NOÚ. Najprv absolvuje vstupné vyšetrenie, ktoré pozostáva z krvných testov nalačno, röntgenu pľúc a EKG. "Darca získa jedinečný benefit, preventívne vyšetrenia bez čakania," povedala Šoltésová.

Vstupné vyšetrenie možno absolvovať v pracovných dňoch od 7.30 do 12.00 h v NOÚ. Viac informácií nájdu záujemcovia na webovej stránke onkologického ústavu.
      
S nedostatkom krvi každoročne počas leta bojujú aj transfúzne stanice po celom Slovensku. Môžu za to dovolenky či študentské stáže. Potreba darovanej krvi je však v tomto čase oveľa vyššia ako počas zvyšného roka, pretože sa stáva viac úrazov, dopravných nehôd, prebiehajú transplantačné programy a nemocnice robia plánované operačné zákroky.

Transfúzne stanice potrebujú každú krvnú skupinu. Vzácnejšie sú však tie s negatívnym Rh faktorom. Na Slovensku je vyše 112.000 pravidelných darcov.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto: 
archív, Zdravotnícke Noviny
tasr

Väčšina akcioviek ministerstva zdravotníctva vykázala za minulý rok zisk

$
0
0
Vyplýva to zo správy rezortu, ktorá informuje o hospodárení akcioviek so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu v jeho pôsobnosti. Vláda ju dnes vzala na vedomie.
      
Záporný výsledok hospodárenia mali Všeobecná zdravotná poisťovňa, Letecká vojenská nemocnica a Spoločnosť pre zavedenie unitárneho systému verejného zdravotného poistenia.
      
Najväčšiu stratu mala spomedzi akciových spoločností Všeobecná zdravotná poisťovňa, a to vyše 112 miliónov eur. Letecká vojenská nemocnica skončila so stratou 252.000 eur, v prípade Spoločnosti pre zavedenie unitárneho systému verejného zdravotného poistenia bola 1056 eur.
      
V plusových číslach skončili Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb (2,7 milióna eur), Východoslovenský onkologický ústav (932.000 eur), Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb (710.000 eur), ako aj Nemocnica Poprad (263.000 eur) a Národný ústav srdcových a cievnych chorôb (79.000 eur).
      
Ministerstvo opätovne uložilo akciovým spoločnostiam povinnosť predkladať plán investícií a predaja majetku na ďalšie obdobie, a to najneskôr do konca októbra.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto: 
archív, Zdravotnícke Noviny
tasr

Horúčavy sú pre telo záťaž, treba piť veľa vody

$
0
0
Vysoké teploty vzduchu predstavujú pre organizmus záťaž, problémy môžu spôsobiť aj zdravým ľudom. Netreba preto podceňovať pitný režim.
      
"Záťaž teplom môže viesť k poklesu výkonnosti, zvýšenej únavnosti a môže spôsobiť až prehriatie organizmu so zvýšením telesnej teploty, malátnosťou, ospalosťou, bolesťami hlavy, závratmi, nevoľnosťou až zvracaním," približuje hlavný hygienik SR Ján Mikas.

Teplo viac ohrozuje ženy, skolabujú častejšie ako muži, ukazujú skúsenosti záchranárov. Takisto treba dávať pozor aj na deti a seniorov.
      
Dospelý človek by mal počas horúcich dní vypiť najmenej tri litre vody.

"Nevhodné sú však nápoje s obsahom cukru, kofeínu, chinínu či alkoholu. Do pitného režimu sa teda nezapočítavajú tekutiny prijaté vo forme malinoviek, piva, alkoholu, kávy. Ideálna je obyčajná voda. Nápoje by sa mali prijímať pravidelne v menších dávkach. Dôležitá je tiež ich teplota - vhodnejšie sú vlažné nápoje," vysvetlil Mikas.
      
Potreba pitia rastie nielen v závislosti od vonkajšej teploty, ale aj od telesnej aktivity a zdravotného stavu. Najmä u detí treba dbať na to, aby pili pred, počas i po fyzickej námahe. Vodu je potrebné piť aj vtedy, keď človek nepociťuje smäd.
      
Horúčavy sú záťažou nielen pre ľudí, ale napríklad aj vtáctvo v mestách. Operencom možno pomôcť jednoducho, na okenný parapet či záhradku stačí dať nízku misku, napríklad z kvetináča.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto: 
archív, Zdravotnícke Noviny
tasr

ÚDZS ešte nevie,koľkí lekári na Považí stiahnu výpoveď,zmluvy s nimi stále rieši

$
0
0
Odmeny sa im z 13 na 25 eur rozhodol od prvého júla zvýšiť po tom, čo vyše 50 lekárov na Považí podalo výpovede zo zmlúv o prehliadkach mŕtvych a z poverenia na takýto výkon.
      
ÚDZS nevie ešte povedať, koľkí lekári výpovede po zvýšení odmien stiahnu. "Momentálne zabezpečujeme administratívny proces uzatvárania dodatkov či nových zmlúv s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti," povedala pre TASR hovorkyňa ÚDZS Andrea Pivarčiová.

Zvýšenie mzdy sa podľa nej týka všetkých obhliadajúcich lekárov a nielen tých, čo podali výpoveď.
      
Časť lekárov sa rozhodla ísť do výpovedí, pretože nesúhlasila s tým, že na obhliadky musia chodiť aj obvodní lekári počas ordinačných hodín a počas služby na pohotovosti, informovala ako prvá televízia JOJ.
      
Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný vykonávať prehliadky mŕtvych tiel, inak hrozia od kraja sankcie, zdôrazňuje ÚDZS. Rovnako sa nedávno vyjadril aj minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru-SD). Ten avizoval zmenu legislatívy týkajúcej sa takýchto prehliadok.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto: 
archív, Zdravotnícke Noviny
tasr

Zmeny v liekovej politike zlepšeniu inovácií nepomôžu, tvrdí AIFP

$
0
0
Snahu mu však podľa Asociácie inovatívneho farmaceutického priemyslu (AIFP) nemožno uprieť. Rezort nedávno predstavil novelu, ktorá má zmeniť podmienky preplácania liekov z verejného zdravotného poistenia.
      
"Deklarovaným cieľom novely bolo zlepšiť dostupnosť inovatívnej liečby, zlepšiť transparentnosť a predvídateľnosť procesu vstupu inovatívnych liekov do úhrady a zabezpečiť väčšiu mieru solidárnosti systému. Musíme však konštatovať, že návrh novely v tejto podobe uvedené ciele nerieši, vrátane schvaľovania úhrad liekov na výnimky," uviedla výkonná riaditeľka AIFP Katarína Slezáková.

Verí, že s ministerstvom sa ešte podarí nájsť konsenzus.

Výrobcovia sú podľa jej slov pripravení podieľať sa na sprístupnení inovatívnych liekov, a to formou dohôd o vstupe na trh so zdravotnými poisťovňami, prípadne so štátom, ktoré ministerstvo legislatívnou zmenou plánuje umožniť.

"Pri takýchto dohodách výrobca a poisťovňa zdieľajú finančné aj klinické riziká spojené s uvedením nového inovatívneho lieku. Najdôležitejšie je, aby v tomto prípade boli jasne a pevne definované kritériá na základe multikriteriálneho modelu - je potrebné prihliadať na klinický prínos lieku, záťaž ochorenia a sociálno-etický rozmer," povedala Slezáková.
      
Dohody o vstupe inovatívnych produktov sa už dlhé roky používajú v európskych krajinách, napríklad v Británii, Švédsku, Fínsku či v Poľsku.

"Takýto spôsob riadeného vstupu inovatívnych produktov na trh nielen urýchľuje dostupnosť inovácií pre pacientov s často veľmi závažnými ochoreniami, ale preukázateľne šetrí finančné prostriedky. Nové lieky tak budú lacnejšie a rýchlejšie dostupné pre pacienta," skonštatovala Slezáková.
      
Na margo plánovanej revízie liekov, na ktorú ide z verejného zdravotného poistenia najviac peňazí, poznamenala, že kritériá posudzovania liekov vo všeobecnosti nesmú byť čisto ekonomické a cenové.

"Musí sa prihliadať aj na klinický prínos lieku, záťaž ochorenia a sociálno-etický rozmer. Pri cenovej hranici revízií na 1,5 milióna, ktorá je navrhovaná v novele zákona, sa môže stať, že niektoré lieky, ktoré vstúpili na trh a sú dnes štandardom liečby, budú revidované a mohlo by dôjsť k nedostupnosti týchto liekov pre slovenských pacientov, a to v dôsledku nie presne zadefinovaných kritérií," doplnila Slezáková.
      
Minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru-SD) navrhuje zmeny v kategorizácii aj cenotvorbe liekov, ktoré priniesla reforma liekovej politiky exministra Ivana Uhliarika (KDH) z roku 2011. Drucker si od toho sľubuje lepšiu dostupnosť modernej liečby. Novelu zákona musí ešte prerokovať vláda aj parlament.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto: 
archív, Zdravotnícke Noviny
tasr

Žilinská FNsP obnoví gastroenterológiu a liečebňu pre dlhodobo chorých

$
0
0
"Po tom, čo sme kompletne zrekonštruovali pediatriu a vytvorili sa nové ambulancie na urológii v minulom roku, chceme v rekonštrukciách pokračovať aj tento rok. Dokončí sa liečebňa dlhodobo chorých, kde sme už v minulosti rekonštruovali a mali by sa vybudovať nové ambulancie na gastroenterológii," uviedol správca Nadácie Kia Motors Slovakia Dušan Dvořák.
      
FNsP v Žiline investovala vlani do modernizácie vonkajších a vnútorných priestorov viac ako 900.000 eur. Generálny riaditeľ nemocnice Igor Stalmašek vníma podporu zo strany súkromného sektora ako mimoriadne významnú.

"Veríme, že táto spolupráca zotrvá i do budúcnosti, pretože investície sú skutočne potrebné. Čo môžeme, snažíme sa riešiť z vlastných zdrojov, ale pomoc z vonkajšieho prostredia je dôležitá," skonštatoval.
      
Cieľom trojmesačnej rekonštrukcie priestorov nemocnice je zlepšenie prostredia určeného na poskytovanie a výkon zdravotných služieb. Prestavbou gastroenterologického centra vzniknú nové ambulancie pre endoskopické výkony a tiež hepatologická ambulancia, lôžková časť pre jednodňovú chirurgiu a imunologickú liečbu a priestor na vykonávanie celkovej anestézy.
      
"Vývoj v gastroenterológii ide v posledných desiatich rokoch dopredu. To, čo sa kedysi robilo chirurgicky, dokážeme dnes urobiť už ambulantne, endoskopicky. Máme kvalitné prístroje, dobrých lekárov a kvalitný zdravotnícky personál. Rekonštrukciou získame lepší priestor na poskytovanie zdravotníckych služieb," ozrejmil vedúci lekár gastroenterologického centra Ján Bašo.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto: 
archív, Zdravotnícke Noviny
tasr

Na Srí Lanke vyčíňa horúčka dengue

$
0
0
Úrady zatiaľ nevydali cestovateľské obmedzenia pre epidémiu horúčky dengue na Srí Lanke. Vyčíňa tam viac ako obvykle, ide o vyše štvornásobný nárast počtu nakazených (81.000).
      
"Horúčku dengue prenášajú niektoré druhy komárov, spôsobuje vysoké horúčky a jej ťažšia forma dokonca smrť," vysvetlila hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR Zuzana Drobová.
      
Výskyt tejto horúčky je na Srí Lanke bežný, a to zväčša po monzúnových dažďoch, kedy sú optimálne podmienky pre množenie komárov. Prevencia spočíva v ochrane pred poštípaním komármi. Na oknách a dverách treba mať siete, pomôže dlhé oblečenie, repelenty, aerosólové výrobky pre domácnosť a moskytiéry.
      
Špecifická liečba ochorenia neexistuje. Chorý by mal vyhľadať lekársku pomoc, odporúča sa pokoj na lôžku, príjem tekutín a prostriedky na zníženie horúčky a bolesti kĺbov na báze paracetamolu.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto: 
archív, Zdravotnícke Noviny
tasr

Dokedy bude aktívna liečba proti HIV?

$
0
0
Podľa národných prieskumov realizovaných v niekoľkých krajinách vyplýva, že trend rezistencie voči liekom proti HIV stúpa. WHO vydala varovanie, že ak sa neprijmú včasné a účinné opatrenia, môže táto rastúca hrozba podkopať celosvetový pokrok v liečbe a prevencii infekcie HIV.

Rozvoj rezistencie

Správa WHO z roku 2017 ukazuje, že v 6 z 11 krajín, ktoré boli sledované v Afrike, Ázii a Latinskej Amerike, začalo viac ako 10 percent ľudí antiretrovírusovú terapiu, pričom mali kmeň vírusu HIV, ktorý bol rezistentný na niektoré z najčastejšie používaných antiretrovirotík.

Po dosiahnutí prahovej hodnoty 10 percent WHO odporúča, aby tieto krajiny okamžite prehodnotili svoje programy liečby HIV.

Rezistencia na HIV liečivá sa rozvinie v prípade, že pacienti nedodržiavajú predpísaný liečebný režim. Často sa to deje preto, lebo nemajú konzistentný prístup ku kvalitnej liečbe a zdravotnej starostlivosti. U osôb s rezistenciou na liečbu HIV začne podávaná liečba zlyhávať a tiež je problém, že môžu rezistentné kmene vírusov prenášať aj na iné osoby.

Vírusová nálož HIV v krvi sa zvýši, ak sa nezmení liečebný režim. Ten však môže byť finančné náročnejší oproti súčasnému, preto ho v mnohých krajinách možno čoraz ťažšie získať.

Celosvetovo žije s HIV 36,7 milióna ľudí, z nich sa v roku 2016 k antiretrovírusovej terapii dostalo 19,5 milióna. Väčšine z nich sa darí dobre, pričom liečba je vysoko účinná pri potláčaní vírusu HIV. Ale na druhej strane, bohužiaľ, dôsledky rezistencie pociťuje rastúci počet ľudí.

Akčný plán

WHO preto vydáva nové usmernenia, ktoré majú krajinám pomôcť riešiť rezistenciu na lieky proti HIV. Tie odporúčajú, aby krajiny sledovali kvalitu svojich liečebných programov a podnikli okamžité kroky, len čo zistia zlyhania liečby.

Trend rastúcej rezistencie by mohol viesť k nárastu infekcií a úmrtí. Matematickým modelovaním sa ukazuje, že pokiaľ nebude podniknuté nejaké opatrenie, povedie to v najbližších piatich rokoch k ďalším 135-tisícom úmrtí a 105-tisícom prípadov nových infekcií.

Náklady na liečbu HIV by sa mohli počas tejto doby zvýšiť o ďalších 650 miliónov amerických dolárov.

Boj proti rezistencii na liečivá proti HIV bude vyžadovať aktívne zapojenie širokej škály partnerov. WHO v rámci nového päťročného globálneho akčného plánu vyzvala všetky krajiny a partnerov, aby sa spojili v úsilí o prevenciu, monitorovanie a reakciu na túto rezistenciu a chránili pokračujúci pokrok smerom k cieľu udržateľného rozvoja ukončenia epidémie AIDS do roku 2030.

Okrem toho WHO vyvinula nové nástroje, ktoré majú pomôcť krajinám monitorovať uvedenú rezistenciu a v prípade potreby zlepšiť kvalitu liečebných programov a prejsť na novú liečbu HIV.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto: 
archív, Zdravotnícke Noviny
Jana Andelová, Zdravotnícke noviny

Dovolenkári by si mali so sebou vziať lekárničku

$
0
0
Dovolenkári by pred cestou do cudziny nemali podceniť vybavenie lekárničky. Jej obsah treba mať prispôsobený lokalite, dĺžke pobytu a dostupnosti zdravotnej starostlivosti, upozorňuje Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR.
      
Okrem liekov, ktoré cestovateľ bežne užíva, netreba zabudnúť na tie proti horúčke a bolesti hlavy, hnačke, nevoľnosti či zápche. Lekárnička by mala obsahovať tiež antihistaminiká, antialergický krém potrebný pri poštípaní hmyzom, repelent, pohotovostné obväzy, pinzetu, nožničky, náplasti, lieky proti plesňovej infekcii nôh a liek na ochranu proti malárii – v prípade pobytu v oblasti s výskytom tohto ochorenia.

"Príbalové letáky všetkých liekov treba prečítať ešte doma pred odchodom," upozorňuje ÚVZ SR. Lieky treba uchovávať v suchu, chlade a tme. 
      
Obozretní by dovolenkári mali byť aj pri miestnej strave. Hygienici odporúčajú konzumovať dôkladne uvarené a upečené jedlo a nejesť neumytú surovú zeleninu a ovocie. Treba sa vyhnúť i surovému mäsu, rybám a morským plodom, majonézam, vajíčkam a studeným misám.

"Piť možno len nápoje v originálnom balení, na kávu a čaj treba používať len prevarenú pitnú vodu alebo zo spotrebiteľského balenia," upozornil ÚVZ SR. Takouto vodou by si dovolenkári mali umývať aj zuby.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto: 
archív, Zdravotnícke Noviny
tasr

Lekárom hrozí za nepovolené vyberanie úhrad pokuta do výšky 16.596 eur

$
0
0
Za tie nepovolené hrozí vysokými sankciami, tvrdí, že nemieni rešpektovať vyberanie úhrad za služby, ktoré sú plne hradené z verejného zdravotného poistenia.
      
Pokutu do výšky 16.596 eur môžu dostať ambulancie, ktoré sa za poplatok rozhodnú objednať pacienta na presný čas v rámci ordinačných hodín, vyplýva z novely zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorú dnes schválila vláda SR, ešte tak bude musieť urobiť parlament.
      
Poplatok za objednanie sa na presný čas nemôžu ambulancie zo zákona vyberať už v súčasnosti. Pacientske organizácie však dlhodobo poukazujú, že sa tak niekde deje obchádzaním zákona. Pokuty bude udeľovať samosprávny kraj.

"A to komukoľvek, kto akýmkoľvek plnením podmieňuje objednanie osoby na vyšetrenie, ktoré je plne hradené z verejného zdravotného poistenia v tomto zdravotníckom zariadení," píše sa v právnej norme.
      
Drucker zároveň podotkol, že nemá problém s poplatkami za dodatočné služby pre pacientov, označil za ne napríklad call centrum, konzultácie po telefóne či sms notifikáciu. V novele zákona sa medzi ne zahŕňa i takzvaný manažment pacienta.

"Možnosť platby za takzvaný manažment pacienta sa odvíja od toho, čo má predstavovať, objednania pacienta sa to týkať nemá, ide o súčasť zdravotnej starostlivosti," poukázal Drucker. Nesúhlas s úpravou vyberania poplatkov vyjadrila nedávno finančná skupina Penta, pod ktorú patrí sieť polikliník ProCare.

Ministerstvo zdravotníctva stanovuje v novele i minimálny rozsah ordinačných hodín pre všeobecných lekárov. Malo by ísť najmenej o 30 hodín do týždňa. Ambulancie môžu dostať pokutu do výšky 2000 eur, ak by ju poskytovali v menšom rozsahu. Ak to budú porušovať opakovane, sankcia sa môže vyšplhať na oveľa vyššiu sumu.
      
Schvaľovať a potvrdzovať ordinačné hodiny a pokutovať ambulancie by mal samosprávny kraj. Ten môže "v prípadoch hodných osobitného zreteľa" schváliť aj menší rozsah ordinačných hodín.

"Myslia sa tým najmä prípady, kedy by bolo ohrozené poskytovanie zdravotnej starostlivosti v oblastiach, kde ju ponúka jeden lekár vo viacerých zdravotných obvodoch, tiež môže ísť o situácie, kde lekár už vzhľadom na svoj vek či zdravie nie je schopný poskytovať zdravotnú starostlivosť v plnom rozsahu," vysvetľuje sa v novele zákona.

Rozhodnutie o uložení pokuty zo strany samosprávneho kraja by malo obsahovať aj povinnosť vrátiť neoprávnenú úhradu a lehotu na jej vrátenie.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto: 
archív, Zdravotnícke Noviny
tasr

Inšpiruje nás Česko?

$
0
0
Vďaka schválenej novele zdravotným sestrám v Českej republike bude stačiť nižšie vzdelanie ako doteraz. Po novom im bude stačiť stredná zdravotnícka škola a rok vyššej odbornej školy.

Navrhovaná zmena vo vzdelávaní sestier bude aktuálna od septembra. Bude sa týkať záujemcov o profesiu, ktorí začnú štúdium, aj tých, ktorí už študujú. Model, ktorý sa označuje ako 4 + 1, má nahradiť doterajší systém, keď sestra musí po strednej škole nastúpiť ešte na trojročné bakalárske štúdium.

Nastavenie systému by malo podľa dôvodovej správy stabilizovať a skvalitniť systém kvalifikačného vzdelávania najmä ošetrovateľských profesií všeobecnej, detskej a praktickej sestry.

Mohol by sa vďaka nej podľa vtedajšieho vyjadrenia českého ministra zdravotníctva Miloslava Ludvíka zabezpečiť rast počtu všeobecných a detských sestier, ktorých je nedostatok.

Ďalším z cieľov normy je aj dosiahnutie jednoduchšieho návratu zdravotníckych pracovníkov, ktorí pôsobili dlhodobo mimo odboru, späť do zdravotníctva.

Vládna norma tiež zruší povinnosť doplniť si vysokoškolské vzdelanie pre tých, ktorí už desiatky rokov v zdravotníctve pracujú. Zanikne tiež kreditový systém, ktorý slúžil na kontrolu celoživotného vzdelávania a podľa ministerstva zdravotníctva neplnil dostatočne motivačnú rolu ani nebol dostatočne efektívny.

(Ne)spokojnosť?

Reakcie slovenských odborníkov na schválené zmeny v Česku sú rôzne. Z pohľadu Asociácie nemocníc Slovenska ide o významné a nevyhnutné pozitívne zmeny. Nový český model vzdelávania pozitívne hodnotí aj predseda Výboru NR SR pre zdravotníctvo MUDr. Štefan Zelník, PhD.

„Zdravotné sestry, ktoré absolvovali strednú zdravotnú školu, boli perfektne pripravené pre praktický výkon svojho povolania. Česka národná rada schválením zákona urobila pozitívne zmeny,“ uviedol Š. Zelník.

„Nedostatok sestier a pôrodných asistentiek je dlhodobým problémom. Klesajúci záujem o štúdium v uvedených povolaniach nevyrieši zmena filozofie vzdelávania sestier, nepritiahne viac kvalitných študentov k výkonu povolaní. Obávam sa, že ani v praxi nedôjde k skvalitňovaniu poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti, na ktorú majú pacienti nárok,“ myslí si prezidentka AOPP PhDr. Mária Lévyová.

„Stredné zdravotnícke školy patria v SR medzi najkvalitnejšie odborné školy (hodnotenie INECO) a ich potenciál nie je dostatočne využitý, preto plne podporujeme iniciatívu výboru NR SR pre zdravotníctvo pre zmenu vzdelávania sestier na Slovensku. Sestry sa na SZŠ vzdelávajú aj v súčasnosti, ale neefektívne,“ zhodnotil za Asociáciu stredných zdravotníckych škôl SR Mgr. Miroslav Sekula.

Podľa neho denné pomaturitné štúdium v odbore diplomovaná všeobecná sestra (DVS) je 3-ročné – nelogicky rovnako dlhé pre maturantov zo SZŠ, ako aj pre absolventov z iných typov škôl. Vôbec nie je zohľadnené, že ide o vzdelaných zdravotníkov.

„Našou snahou je skrátiť toto vzdelávanie pre absolventov študijného odboru zdravotnícky asistent započítaním ich odborného vyučovania v predchádzajúcich štyroch rokoch v súlade s legislatívou EK tak, ako k tomu pristúpili v ČR. Tento krok je reálne možný a mal byť zrealizovaný už dávno!“ konštatoval M. Sekula.

A dodáva, že „o absolventov tohto študijného odboru je veľmi veľký záujem zo strany poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, a aj preto bol zaradený medzi študijné odbory s nedostatočným počtom absolventov s nárokom na motivačné štipendium (§ 29 zákona 61/2015 o odbornom vzdelávaní)“.

Podľa neho sa skrátením vzdelávania odbor stane atraktívnejším a nepomerne lacnejším v porovnaní s vysokoškolským.

„Aktivovaním tohto študijného odboru na viacerých SZŠ bude možné zvýšiť počet absolventov a saturovať tak nedostatok sestier na Slovensku. Rovnako chceme zaviesť v SZŠ nový študijný odbor – praktická sestra (podobne ako v ČR transformovaním odboru zdravotnícky asistent). Na rozdiel od DVS by nešlo o povolanie regulované legislatívou EÚ. Od tohto kroku si sľubujeme vyšší záujem o štúdium na SZŠ a jeho ďalšie skvalitnenie,“ uzavrel M. Sekula.

Prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Mgr. Iveta Lazorová vníma schválené zmeny v ČR ako nesystémové, lebo to, že sa zmenia podmienky štúdia, neprinesie nových ľudí do systému.

„Dôvod, prečo ľudia nechcú pracovať v zdravotníctve, nie je štúdium, dôvod sú pracovné podmienky, to znamená nízke platy, zlé vybavenie nemocníc, nedostatok pomôcok, vyhorení zamestnanci a tak ďalej,“ povedala I. Lazorová.

Budú Slováci študovať v ČR?

Po uverejnení príspevku o zmenách vo vzdelávaní v Česku nás kontaktovala čitateľka, či bude akceptované vzdelanie sestier získané v ČR na Slovensku. Je zdravotnou asistentkou a rada by pokračovala v štúdiu.

Keďže však u nás je možné len denné štúdium v dĺžke 4 rokov, a to s titulom bakalár, alebo Vysoká škola sv. Alžbety ponúka denné dištančné štúdium, ale po odpracovaní minimálne dvoch rokov v zdravotníckom zariadení a pracovný pomer v ňom musí trvať.

Čitateľky sa to však netýka, keďže mala pracovný pomer na určitý čas a tzv. reťazové pôrody. Rada by chcela byť kvalifikovanou zdravotnou sestrou na Slovensku aj preto, lebo počas práce v zdravotníctve sa stretla s osočovaním, ponižovaním, že je zdravotnícky asistent, či už zo strany lekárov alebo zdravotných sestier.

Ako napísala, „milujem prácu v zdravotníctve a mrzí ma, kam to na Slovensku speje so zdravotnými sestrami. Tie, čo by chceli robiť srdcom, nemajú adekvátne vzdelanie, a tie, čo to robia, nemajú srdce a zabúdajú na to, že pacient je človek a berú ho ako kus nejakej handry.“

Ministerstvo zdravotníctva reagovalo, že si povolanie sestry vysoko váži a robí maximum pre to, aby zlepšilo ich podmienky na prácu.

„Aktuálne finalizujeme legislatívny návrh, ktorý bude jasne definovať kompetencie sestier, ktorý zohľadňuje úroveň ich vzdelania a k tomu prináležiacu zodpovednosť. Návrh reflektuje rámce rozsahu praxe sestier odporúčaných aj Európskou federáciou sestier,“ uviedla hovorkyňa MZ Zuzana Eliášová.

Predseda Výboru pre zdravotníctvo sa vyjadril jasnejšie. „Česká a Slovenská republika si štúdium vzájomne uznávajú. V prípade absolvovania štúdia na zdravotnej škole v Česku bude toto štúdium na Slovensku akceptované. Nedá sa vylúčiť, že štúdium v Česku by mohli využiť aj študentky a študenti zo Slovenska, najmä z pohraničných oblastí,“ povedal Š. Zelník.

„Nevylučujeme, že môže časť mladých, hlavne dievčat, odísť študovať do ČR za zdravotné sestry, a to hlavne tie, ktoré majú záujem študovať na SZŠ, následne pracovať ako sestry, ale nemajú záujem študovať na vysokých školách fakultu ošetrovateľstva. Pozitívum môže byť, že keď sa ukáže, že to v ČR funguje, tak sa tento variant podarí presadiť aj v SR,“ zhodnotil prezident Asociácie nemocníc Slovenska, MUDr. Marián Petko, MPH.

„Pokiaľ ide o samotné štúdium, dnes – vzhľadom na voľný pohyb osôb – je možné študovať v ktorejkoľvek krajine EÚ,“ dodala Z. Eliášová.

Podľa M. Lévyovej by bolo „rozumnejšie počkať na to, či zmena filozofie odbornej prípravy sestier v Česku skutočne pritiahne viac záujemcov k výkonu povolania, až potom pristupovať k zmenám. Osobne o tom pochybujem. Nezáujem o výkon zdravotníckych povolaní pramení z absencie motivačných stimulov.“

Aj I. Lazorová si myslí, že „čas ukáže, či odborné spoločnosti, ktoré apelovali na to, že táto zmena nie je správna, aj v Česku alebo aj na Slovensku, či sme mali pravdu my, alebo mali pravdu populisti, ktorí si myslia, že zmenou vzdelávania dostanú sestry do systému. Jednoducho, systém EÚ nepozná výraz praktická sestra. My dodnes nevieme, čo to je, aké tá sestra bude mať kompetencie s tým vzdelaním, ktoré navrhli v ČR. Vzdelanie, ktoré navrhli v ČR, nespĺňa normy EÚ, to znamená, že tie ich kvázi praktické sestry nebudú môcť pracovať v zahraničí ako sestry kvalifikované, pretože nespĺňajú kritériá“.

Späť na stredné školy?

Podobne aj pri otázke, či by sa malo vzdelávanie sestier vrátiť do stredných škôl, sa odborníci líšia.

„Podľa prieskumu ANS, čo je 74 nemocníc, až 95 percent riaditeľov a 85 percent námestníčok pre ošetrovateľstvo by privítalo, ak by sa základné vzdelávanie sestier vrátilo na SZŠ. Myslíme si, že to je veľmi dôležitá cesta, aby sme zabezpečili dostatok sestier v našich nemocniciach,“ skonštatoval M. Petko.

„Mnohí v tom vidia veľkú nádej pri riešení nedostatku sestier. Vychádza to z istej nostalgie z čias socializmu. Vtedy si dievčatá mohli vybrať z troch stredných škôl, ak mali dobrý prospech – gymnázium, ekonomická a zdravotnícka škola. Doba sa však zmenila a na výber je množstvo škôl a po ich absolvovaní je viac možností pokračovať vo vysokoškolskom štúdiu, nájsť si uplatnenie v povolaní, ktoré bude menej zaťažujúce, stresujúce a lepšie finančne ohodnotené. To sú faktory, nad ktorými sa treba zamyslieť,“ uviedla M. Lévyová.

Podľa nej je najvyšší čas, aby si kompetentní sadli za jeden rokovací stôl a prijali jasnú stratégiu v rámci vzdelávania sestier, iného kvalifikovaného zdravotníckeho pomocného personálu, ktorý nám v praxi chýba a sestry jeho prácu suplujú. Ciest je viac, ako len návrat vzdelávania sestier na stredné zdravotnícke školy.

Vrátenie vzdelávania sestier na stredné školy vôbec nevíta ani prezidentka komory sestier.

„Z nášho pohľadu to nie je ani možné, lebo nebudú spĺňať normy EÚ. Ako ďalšiu podmienku nebudú spĺňať to, že na štúdium ošetrovateľstva musí vstúpiť človek zrelý, to znamená až po dovŕšení 18. roku veku,“ povedala I. Lazorová.

Prečo nie je záujem o prácu v zdravotníctve?

SK SaPA dlhodobo upozorňuje, že na Slovensku klesá záujem mladých ľudí vykonávať povolanie sestra. Aj pri dostatočnom naplnení uchádzačov o štúdium v odbore ošetrovateľstvo veľa z nich odchádza už počas školy alebo po ukončení štúdia nenastúpia do systému všetci.

„Medzi najhlavnejšie dôvody, prečo nám do systému nepribúdajú nové sestry, je v prvom rade nízky plat. Absolventov ošetrovateľstva následne odradí nevyhovujúce pracovné prostredie v zdravotníckych zariadeniach, pretože si uvedomia, že v priestoroch s plesnivými a zatečenými stenami či nepolohovateľnými a hrdzavými posteľami sa nedajú ošetrovať pacienti tak, ako boli učení na školách,“ konštatovala I. Lazorová.

Ako uviedla SK SaPA, napríklad absolvent ošetrovateľstva v Írsku dostane vyšší nástupný plat (1 150 €), ako je priemerná hrubá mesačná mzda sestry na Slovensku (767 €).

„Mladých ľudí uráža, že takmer trojnásobne vyšší plat dostane sestra v Írsku (2 030 €), Nemecku (2 200 €), Rakúsku (2 300 €), vo Veľkej Británii (2 477 €) a vo Švédsku dokonca až 3 112 eur. S výnimkou Maďarska majú od sestier na Slovensku vyššie platy v Poľsku (786 €) aj v Česku (1 000 €),“ hodnotí I. Lazorová.

Zo štatistík SK SaPA vyplýva, že za posledných päť rokov viac sestier a pôrodných asistentiek ubudlo, ako pribudlo.

„V mesiacoch jún až júl 2017 sme zaregistrovali 23 absolventov, z toho 1 absolvent odboru diplomovaná všeobecná sestra a 22 absolventov v odbore ošetrovateľstvo I. stupeň (Bc.). V porovnateľnom období minulého roka v mesiacoch jún až august 2016 sme zaregistrovali 102 absolventov, z toho 80 v odbore ošetrovateľstvo I. stupeň (Bc.) a 22 absolventov odboru diplomovaná všeobecná sestra,“ vysvetľuje člen Prezídia a Rady SK SaPA PhDr. Milan Laurinc, PhD., ktorý uvádza, že zo 42 239 registrovaných sestier a pôrodných asistentiek na Slovensku je len 718 sestier vo veku 22 – 24 rokov.

Členka Prezídia a Rady SK SaPA Mgr. Zuzana Haladová upozorňuje, že mnohí študenti ošetrovateľstva prehodnocujú svoje priority už počas štúdia, keď v rámci praxe prichádzajú do zdravotníckych zariadení, kde sa stretávajú s nedostatočným materiálovo-technickým zabezpečením.

„Študentov ošetrovateľstva veľmi rýchlo odradí nevyhovujúce prostredie, kde sa dá veľmi ťažko poskytovať kvalitná ošetrovateľská starostlivosť. Je totiž ťažké predchádzať nozokomiálnym nákazám, keď sa v nemocniciach nachádzajú zatečené či plesnivé steny, či robiť preventívne opatrenia na zamedzenie tvorby preležaniny na hrdzavých a nepolohovateľných posteliach. Študenti si všímajú nevyhovujúci manažment práce na jednotlivých oddeleniach, veľa nadčasových hodín či unavené a vyčerpané sestry. V kontexte týchto súvislostí prehodnotia svoje priority viacerí počas štúdia, pričom ostanú len niektorí,“ povedala Z. Haladová a dodala, že „vstupom do Európskej únie sme prijali určité benefity a jedným z nich je pracovná mobilita v štátoch Európskej únie. Takže veľakrát vzdelávame ľudí pre zahraničný trh práce, kde sú podmienky aj finančné ohodnotenie oveľa lepšie“.

A čo by malo byť motiváciou na zvýšenie počtu záujemcov o štúdium odboru ošetrovateľstva a pôrodnej asistencie?

„Problém slovenského zdravotníctva nie je vzdelávanie zdravotníkov, ako si mylne myslí predseda Výboru Národnej rady SR Štefan Zelník. Sestry a pôrodné asistentky jednoznačne potrebujú vytvoriť vhodné podmienky na štúdium a pracovné prostredie pre výkon ich povolania, aby chceli pracovať v slovenskom zdravotníctve pre našich pacientov,“ dopĺňa I. Lazorová.

Potrebujeme zmeny vo vzdelávaní?

„Na prvom mieste musí byť pacient. Model vzdelávacieho procesu z Česka je veľmi inšpirujúci. Po absolvovaní štyroch rokov strednej zdravotníckej školy sa stane z absolventa praktická sestra (u nás zdravotnícky asistent). Aby sa mohla stať praktická sestra podľa platnej smernice EÚ zdravotnou sestrou, musí absolvovať ešte minimálne jeden rok štúdia na strednej zdravotníckej škole. Ak sa zdravotná sestra rozhodne pokračovať v štúdiu, možnosť bakalárskeho alebo magisterského štúdia je ponechaná. Som presvedčený, že všetci chceme, aby zdravotná sestra aj v budúcnosti bola vzdelaná a jej práca patrične ohodnotená,“ zhodnotil Š. Zelník.

„ANS presadzuje práve tento variant, aby praktické sestry boli vychovávané a vzdelávané na SZŠ s maturitou + 1 rok a, samozrejme, v tých odbornostiach, kde to je dôležité. Čo potrebujú ZS, je hlavne dostatok praktickej výučby na školách, ktorá je spojená s praxou v nemocniciach,“ komentuje M. Petko.

Ministerstvo zdravotníctva finalizuje legislatívny návrh, ktorý bude jasne definovať kompetencie sestier a zohľadňuje úroveň vzdelania a k tomu prináležiacu zodpovednosť. MZ pracuje aj na kompetenciách ďalších zdravotníckych pracovníkov, prípravu návrhov konzultuje s príslušnými profesijnými komorami.

Ako rezort uvádza, návrh rozsahu praxe týkajúci sa sestier je rozčlenený podľa odporúčaní Európskej federácie sestier do troch úrovní podľa stupňa dosiahnutého vzdelania:

1. Registrovaná sestra – sestra s dosiahnutým vzdelaním: SZŠ, vyššie odborné vzdelanie, I. st. VŠ ošetrovateľstvo

2. Sestra špecialistka – sestra, ktorá nadobudla odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných činností absolvovaním vzdelávania v niektorom špecializačnom odbore

3. Sestra s pokročilou praxou – sestra 2. st. VŠ vzdelania v odbore ošetrovateľstvo, špecializácia v niektorom zo špecializačných odborov + 5-ročná prax v danom odbore


Táto pripravovaná zmena je predpokladom k tomu, že sestry budú následne odmeňované na základe princípu zásluhovosti.

MZ uviedlo do praxe aj úpravu kompetencií zdravotníckych asistentov, „túto zmenu považujeme za správne a efektívne riešenie, ktorého cieľom je zlepšiť kvalitu poskytovania a dostupnosti ošetrovateľskej starostlivosti pacientom. Tým, že dochádza k rozšíreniu profesionálov poskytujúcich ošetrovateľskú starostlivosť, sa vytvoril priestor pre sestry, aby mohli v praxi viac uplatňovať intervencie súvisiace s ošetrovateľským procesom,“ komentovala Z. Eliášová.

„Čo sa týka vzdelávania, podmienky a kvalita vzdelávania sú na Slovensku na vysokej úrovni, ktorú chceme ešte zlepšovať. Vnímame a uvedomujeme si, že problémy sestier sú tu dlhé roky. MZ SR hľadá spôsoby riešenia a robí maximum pre to, aby situáciu zlepšilo. Ide však o zmeny, ktoré si vyžadujú čas na aplikáciu. Pripravujeme systém, ktorý bude zohľadňovať dosiahnuté vzdelanie a prax sestry,“ dodala.

„Absentujú motivačné stimuly, ktoré by pritiahli zdravotníkov k štúdiu a výkonu praxe. Tie sú v prvom rade spojené so znížením pracovnej záťaže, v prípade sestier by pomohlo aj viac pomocného personálu – sanitárov, opatrovateľov. Uplatňovanie teoretických vedomostí a zručností v praxi by zákonite malo viesť k adekvátnemu mzdovému ohodnoteniu. Rovnako, ako aj vytvorenie dobrých podmienok pre celoživotné vzdelávanie by určite prispelo k udržaniu sestier, lekárov a iných zdravotníckych pracovníkov v systéme,“ myslí si M. Lévyová.

Podľa I. Lazorovej nie je na Slovensku potrebná úprava vzdelávania, skôr ide o pracovné prostredie a kompetencie sestier.

 
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto: 
archív, Zdravotnícke Noviny
Jana Andelová, Zdravotnícke noviny

Najskôr sa musia upraviť kompetencie

$
0
0
Tak v Česku, ako aj na Slovensku sa hľadá spôsob, ako prilákať do systému čo najviac sestier, keďže je ich z roka na rok menej. U nás prevláda dvojaký názor: sú sestry, hlavne staršie ročníky, ktoré by privítali návrat vzdelávania sestier na stredné zdravotnícke školy. Tie mladšie zas preferujú vysokoškolské vzdelávanie.

Podľa môjho názoru by sa mali najskôr upraviť kompetencie sestrám v zmysle poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti.

Prvý stupeň, čiže základnú ošetrovateľskú starostlivosť, majú poskytovať zdravotnícke asistentky, ktoré už majú kompetencie upravené a ktoré by sa podľa mňa mali priradiť k sestrám nielen v zmysle normatív, ale aj v rámci sústavného vzdelávania (ja by som ich presunula zo SK MTP do SK SaPA).

Tým by sme výrazne odbremenili sestry od poskytovania základných ošetrovateľských výkonov a mohli by sa venovať komplexnej ošetrovateľskej starostlivosti metódou ošetrovateľského procesu. A ten sa na stredných zdravotníckych školách nikdy nevyučoval.

Normatívy treba upraviť tak, aby bolo pri lôžku pacienta čo najviac personálu poskytujúceho základnú ošetrovateľskú starostlivosť a primerane k tomu sestry, ktoré vykonávajú komplexnú a tiež špecializovanú ošetrovateľskú starostlivosť.

To si však neviem predstaviť bez vysokoškolsky vzdelaných sestier. Čo sa týka kreditového systému, ktorý slúžil na kontrolu celoživotného vzdelávania, u nás sa to tiež zvrhlo len na naháňanie kreditov.

Myslím si, že mnohé sestry by takúto úpravu privítali. Nie som proti konferenciám ako takým, ale ich zmyslom nemá byť prideľovanie kreditov. Máme mnohé konferencie na vysokej profesionálnej úrovni a účasť na nich je nielen pre sestry nesmierne prospešná.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto: 
archív, Zdravotnícke Noviny
PhDr. Mária Ivanová, MHA, interná ombudsmanka sestier v poliklinikách ProCare a v nemocniciach Svet zdravia

​Prachy, prachy, prachy

$
0
0
Zistili sme, že oddlženie nemocníc sa odkladá na schválenie po prázdninách, že chudoba zasahuje vyše 18 percent ľudí, že sa chystajú radikálne zmeny, keď si za lieky v podmienenej kategorizácii majú priplatiť nemocnice, presne, tie mega zadlžené nemocnice, lekári a pacienti, a dozvedeli sme sa, že v zdravotníctve niet ľudí kvôli platom, hrdzavým posteliam či plesnivým stenám... 

Odznela správa, že sestry sa platovo extrémne odlišujú od platov sestier v takých krajinách ako napríklad Anglicko, Rakúsko, Nemecko, Írsko a aj vikinské Švédsko. Pritom krajiny V4 sa od nás až tak neodlišujú. Pýtam sa, prečo sa stále porovnávame s takýmito krajinami, a to nielen pri sestrách, čo sa týka platov? S krajinami, o ktorých sa občas hovorí, že aj keby nám bežali oproti, nikdy ich nedobehneme.

Je fajn myslieť a hecovať sa niekým lepším, ale potom sa pozerajme aj na iné kritériá v zdravotníctve. Čo také nozokomiálne nákazy, čo také preležaniny pacientov, čo taká komunikácia a iné indikátory? To už akosi neodznieva, keď sa bijeme do hrude, že aké máme platy.

Už som to spomínala aj v niektorom predchádzajúcom čísle, sestry sa sťažujú, že to nemajú ľahké. Naozaj – kto dnes má? Opakovane registrujem, že sestry zarábajú menej ako taký obyčko robotník vo fabrike. Asi si myslia, že tam je to med lízať...
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto: 
archív, Zdravotnícke Noviny
Jana Andelová, Zdravotnícke noviny

Poplatky na pohotovostiach by sa mali zvýšiť, v nemocniciach na 10 eur

$
0
0
Poplatok za návštevu ambulantnej pohotovosti sa zvýši z 1,99 na dve eurá.
      
Takto nastavené úhrady majú odradiť pacientov, ktorí by chceli zneužívať systém. Poplatky sa nebudú týkať chorých, ktorí potrebujú neodkladnú zdravotnú starostlivosť, kašeľ či nádcha sa však za ňu nepovažuje, vyplýva z novely zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorú dnes schválila vláda SR, urobiť tak bude musieť ešte parlament.

"V praxi s tým možno počítať od polroka budúceho roka," povedal dnes minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smer-SD)po rokovaní vlády SR.
      
Na urgente v nemocniciach by nemali platiť napríklad pacienti s čerstvými úrazmi, tiež tí, ktorým sa tam venujú viac ako dve hodiny alebo ľudia s nutnosťou hospitalizácie. V ambulantnej pohotovosti zase poplatok nebude potrebný u pacientov s úrazom bezprostredne po jeho vzniku a u tých, ktorých museli hospitalizovať.

Oslobodenie od poplatku sa nebude týkať ľudí s úrazom v dôsledku užitia alkoholu, inej návykovej látky či lieku užitého iným spôsobom, ako bolo odporučené lekárom.
     
Rezort zdravotníctva určil aj výšku úhrady za poskytnutie výpisu zo zdravotnej dokumentácie na maximálne dve eurá, niektorí lekári si podľa rezortu mali pýtať od päť do 15 eur.
      
Právna norma mení aj systém fungovania ambulantnej pohotovostnej služby. Pacientom má byť k dispozícii v kratšom čase ako doteraz, v súčasnosti funguje do rána. Súčasné lekárske služby prvej pomoci by mali zaniknúť najneskôr cez leto budúceho roka.

Po novom má vzniknúť takzvaná pevná a doplnková sieť takejto pohotovosti. V pevnej sieti by mala ambulantná pohotovosť povinne fungovať v každom okresnom meste v pracovných dňoch od 16.00 do 23.00 h, v dňoch pracovného pokoja zase v čase od 7.00 do 23.00 h.

"Pre pacienta je to prínos, dnešnou realitou je, že LSPP nemá stále veľa okresných miest," vysvetlil Drucker.
      
Doplnková pohotovosť bude dobrovoľná, k dispozícii môže byť v pracovných dňoch nepretržite v rozsahu najmenej dvoch hodín v čase medzi 16.00 a 23.00 h a nepretržite v rozsahu najmenej dvoch hodín v dňoch pracovného pokoja v čase medzi 7. a 23. hodinou.
     
Ambulantné pohotovosti v minimálnej pevnej sieti sa nemusia podľa Druckera spravidla zatvoriť po 23.00 h. Môžu fungovať aj do rána, najneskôr do 7.00 h nasledujúceho dňa ráno, avšak iba v prípade, ak sa na tom organizátor dohodne so samosprávnym krajom. Drucker tvrdí, že súčasnú lekársku službu prvej pomoci využívajú pacienti po 23.00 h "len minimálne", štatistiky hovoria o jednom percente.

"Ak má niekto po tejto hodine vážny zdravotný problém, k dispozícii je urgent v nemocnici či záchranári," uviedol Drucker.
      
Ak organizátor nebude úplne vedieť zabezpečiť služby lekárov ambulantnej pohotovosti, zariadi to samosprávny kraj. Takýto výpadok zo strany poskytovateľa však pre neho nebude bez následkov. Zdravotné poisťovne mu za to dajú menej peňazí, keďže úplne nezabezpečil prevádzku.
      
Povolenie na prevádzku ambulantných pohotovostí bude vydávať ministerstvo zdravotníctva. V pevnej sieti bude platiť na šesť rokov, v doplnkovej je platnosť viazaná časovo a územne na pevný bod organizátora. O miesto v pevnej sieti sa bude súťažiť vo výberových konaniach, rezort by s nimi mal začať najneskôr začiatkom budúceho roka. Povolenie na prevádzku doplnkovej pohotovosti by malo vydávať ministerstvo na žiadosť organizátora.

"Do výberových konaní sa nemusia prihlásiť len všeobecní lekári, ale aj internistické odbory," vysvetlil Drucker. Nemyslí si preto, že lekárov na ambulantnej pohotovosti by malo byť nedostatok.
      
Lekárom v pevnej sieti novela zákona garantuje minimálnu hodinovú mzdu v sume 12 eur, tí však musia byť s organizátorom v pracovnoprávnom vzťahu. Lekár sa však so zamestnávateľom môže dohodnúť aj na vyššom plate. Výška hodinovej mzdy v doplnkovej sieti bude takisto záležať od dohody.

Drucker nedávno povedal, že sa nízkej sumy vôbec nebojí, keďže do doplnkovej siete pôjdu lekári dobrovoľne a organizátor ich tak bude mať motiváciu dobre zaplatiť.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto: 
archív, Zdravotnícke Noviny
tasr

​Naozaj všetky?

$
0
0
A tak, ako sa spočiatku sestrám vôbec nepozdávalo a vysokoškolské vzdelávanie odmietali, teraz sa ho nechcú vzdať. Prax však ukázala, že tento krok nebol celkom najšťastnejší a ani taký potrebný. Samotné vrchné sestry sa sťažujú, že mnohé mladé absolventky vysokých škôl majú veľký problém fungovať v bežnej praxi. Ako sa mi jedna vrchná priznala, ani po polroku praxe v nemocnici nenabrala takáto vysokoškoláčka odvahu ostať sama v nočnej službe…

Podobné skúsenosti majú aj lekári. Mnohé sestry nevedia, či nechcú robiť prácu, ktorú kedysi zvládali „ľavou zadnou“. Sestra v bežnej ambulancii u všeobecného lekára sa s vysokoškolským vzdelaním cíti nedocenená, nielen pracovne, ale aj finančne, pričom lekár pri dnešnej kapitácii a cenách nemá šancu zaplatiť ju. Realita? V mnohých ambulanciách sestru nenájdete…

V Českej republike to už menia, sestry nebudú potrebovať vysokú školu, postačí im stredná zdravotnícka škola a rok štúdia na vyššej odbornej škole, kde sa budú venovať už poväčšine klinickým odborom. Prečo to nezaviesť aj u nás? Nie všetky sestry majú chuť či schopnosť študovať na vysokej škole. Tie, čo áno, nech študujú ďalej. Možno by stačila len možnosť výberu.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto: 
archív, Zdravotnícke Noviny
Katarína Lovasová, šéfredaktorka ZdN

Ďalšia bublina

$
0
0
Veľké očakávanie, ktoré na začiatku vyvolal, sa nenaplnili a ani nenaplnia. Tieto očakávania zjavne vytvárajú naňho tlak, že niečo urobiť musí. Nuž mal by, ale v žiadnom prípade nie to, čo sa mu jedine darí, a to je vypúšťanie bublín. Pochválil sa eHealthom, čo je, mimochodom, čisté fiasko, s ozdravným plánom Všeobecnej poisťovne si vyslúžil pokarhanie v priamom prenose, odpočet takzvaných 26 úloh skôr skončil, ako sme zistili, o aké úlohy to vlastne išlo.

Jedna z posledných  bublín je informácia o tom, ako chce zlepšiť dostupnosť inovatívnych liekov. Sú to najmodernejšie molekuly, ktoré môžu byť nasadené do liečby tých najzávažnejších ochorení. Proces vstupu nového originálneho lieku na trh je pomerne komplikovaný, liek musí byť najprv registrovaný a potom kategorizovaný.

Zjednodušene povedané, často je potreba týchto liekov taká akútna, nakoniec tie lieky zachraňujú život, že proces zdĺhavej registrácie je do času jej dokončenia nahradzovaný výnimkou, ktorú dáva ministerstvo zdravotníctva. Najmä ak liek má registráciu v iných krajinách EÚ. Následne sa liek kategorizuje, určuje sa jeho úhrada zdravotnou poisťovňou a ak to nestačí, musí sa na liek doplácať.

Naše zdravotníctvo je postavené na solidárnom systéme, keď zdraví a ekonomicky aktívni majú rozhodujúci podiel  na financovaní zdravotníctva. Štát prispieva za svojich poistencov, najmä za deti a seniorov, významne menej. Súčasne deti, seniori, chronicky chorí, onkologickí pacienti majú rozhodujúci podiel na spotrebe financií. Solidárny systém má plne financovať liečbu tých chorôb, ktorá je ekonomicky veľmi nákladná a prinášala by pre pacientov kritické finančné riziko, ktoré by rýchlo viedlo k nedostupnosti liečby v prípade drvivej väčšiny občanov.

Pri banalitách a jednoduchších chorobách je sociálne únosná spoluúčasť pacientov potrebná, práve preto, aby sme vzácne zdroje mali pre kritické náklady. Zrozumiteľné, myslím. Naozaj potom ťažko rozumieť myšlienke, ktorú Drucker prezentoval. Zmena spôsobu, akým chce vpúšťať nové molekuly, je v podstate postavená na tom, že na úhrade lieku sa budú okrem zdravotných poisťovní podieľať aj tí, čo ich predpisujú – teda lekári a nemocnice a dokonca možno aj pacienti. Čo iné ako totálny nezmysel, samozrejme. Zdá sa, že jediné, čo krízový manažér dokáže, je vyvolávať krízu nezmyselnými bublinami.
 
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto: 
archív, Zdravotnícke Noviny
MUDr. Rudolfa Zajaca Autor je exminister zdravotníctva
Viewing all 65515 articles
Browse latest View live


Latest Images