Quantcast
Channel: HNonline.sk - HNonline.sk - Správy z politiky, ekonomiky a financií
Viewing all 64977 articles
Browse latest View live

Sestry chcú od ministra riešenie nedostatku sestier

$
0
0
Predstavitelia komory však od šéfa rezortu zdravotníctva už v tomto čase očakávajú prvé návrhy na riešenie nedostatku sestier, či možnosti motivácie, prečo by ľudia mali pracovať v povolaní sestra a pôrodná asistentka.

Sestry hodnotia pozitívne, že minister Tomáš Drucker chce diskutovať s predstaviteľmi SK SaPA.

„Šéf rezortu zdravotníctva si váži zdravotníkov, pričom zatiaľ nás chce počúvať. SK SaPA hodnotí pozitívne, že minister zdravotníctva Tomáš Drucker už za prvých sto dní splnil jednu z troch požiadaviek, ktorú mu predstavitelia sestier a pôrodných asistentiek predložili pri jeho nástupe do funkcie, a to zriadenie odboru ošetrovateľstva v organizačnej štruktúre MZ SR a vymenovanie ministerskej sestry.

Taktiež pozitívne vnímame aj to, že ministerská sestra bola vybraná na návrh komory,“ konštatoval člen Rady a člen Prezídia Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek a riaditeľ kancelárie komory PhDr. Milan Laurinc, PhD., dipl. s., ktorý verí, že práve ministerská sestra, by mala byť vhodným mediátorom medzi MZ SR a sestrami čo by mala byť jedna z jej kľúčových úloh.

Predstavitelia SK SaPA sú presvedčení, že minister zdravotníctva Tomáš Drucker má voľné ruky tak, ako verejnosť ubezpečoval premiér Robert Fico.

Komora hodnotí pozitívne i to, že minister sa snaží nájsť finančné zdroje v systéme schváleného rozpočtu či už formou zlepšenia efektivity nemocníc, spotreby liekov, spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek, respektíve fungovania záchraniek a zdravotných poisťovní.

Komora sa domnieva, že zásadné zmeny v zdravotníctve, ktoré verejnosť očakáva, sa nedajú realizovať len na základe konsolidácie existujúcich finančných zdrojov, ale do systému zdravotníctva bude potrebné vyčleniť viac finančných zdrojov.

Milan Laurinc taktiež zdôraznil, že je potrebné zvýšiť prestíž a motiváciu zdravotníckych pracovníkov, aby skúsené sestry a pôrodné asistentky neodchádzali do zahraničia, a chceli sa starať o slovenských pacientov, a mladí ľudia zase chceli študovať odbor ošetrovateľstvo, alebo pôrodná asistencia.

Uvedomuje si, že tieto problémy sa nedajú vyriešiť za 100 dní, ale myslí si, že v tomto období už je čas, aby minister predložil svoje návrhy na riešenia.


„Z ľudského hľadiska by sme od ministra taktiež očakávali vyšší záujem o osud sestier a pôrodných asistentiek, ktoré ostali po „akcii výpovedí“ bez práce. Ani jedna sestra si nezaslúži byť na ulici a zvlášť v období, keď je sestier a pôrodných asistentiek na Slovensku nedostatok.

Myslíme si, že minister zdravotníctva už dávno mal v tejto veci zakročiť a odvolať riaditeľov nemocníc, ktorí dopustili odchod týchto skúsených sestier z nemocníc a odmietajú ich vziať naspäť len preto, že sa odvážili upozorniť na problém slovenského zdravotníctva. Domnievame sa, že tieto sestry sa zamestnávatelia snažili exemplárne potrestať a nie je im umožnené sa vrátiť k pacientom,“ dodal M. Laurinc.


 
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
ZdN

Pozor na vaše sily i na turistike

$
0
0
Turistika je obľúbenou aktivitou a  dôvodov je mnoho. Aj pri nej však platí jedna zásada – bezpečnosť nadovšetko. Turistika totiž nie je len prechádzka prírodou, môže sa za ňou skrývať nejedno nebezpečenstvo.

Náročnosť turistiky závisí najmä od zvolenej trasy, a  preto sa jej podľa možností môže venovať takmer každý – od malých detí, ktoré sa na prechádzke prírodou nielen vyšantia, ale aj veľa naučia, cez dospelých zdatných i  menej zdatných turistov, až po seniorov, ktorí  aj vo svojom veku aj istých zdravotných obmedzeniach niektoré trasy bez problémov zvládnu.

Bez ohľadu na to, či ste začiatočník alebo skúsený turista, vždy treba myslieť na bezpečnosť. Tú možno hodnotiť z  viacerých hľadísk – jednak  podľa toho, kde a  ako sa pohybujeme, tiež podľa toho, ako sa pri turistike správame, a  tiež ako sa na ňu pripravíme a  vystrojíme.

Bezpečnosť už pred štartom

Ak chceme turistiku zvládnuť bez problémov, treba na bezpečnosť zo všetkých stránok myslieť už vopred. Cieľ cesty aj trasu si treba nielen dopredu premyslieť, ale aj sa na ňu pripraviť. 

„Plánovať trasu je veľmi dôležité, nie je vhodné ísť len tak. Ideálne je pohybovať sa po turistických trasách, pokiaľ nemáte nejaký špeciálny cieľ alebo pokiaľ nepoznáte terén, v  žiadnom prípade neplánovať mimo,“ uvádza Július Kárasz z  Klubu slovenských turistov v  Nitre.

Pri plánovaní trasy treba brať do úvahy najmä svoje schopnosti a  nepreceňovať sa. Ak idete v  skupine a  na trasu sa necítite, radšej zostaňte doma alebo absolvujte len časť a  potom sa vráťte, ideálne v  sprievode ďalšieho turistu. O  plánoch však ešte vopred niekoho informujte.

„Vždy je dobré pred začiatkom túry oboznámiť niekoho o  tom, kam ideme – buď rodinu, alebo nechať informáciu v  mieste, kde bývame, napríklad v  hoteli alebo penzióne, aj s  predpokladaným časom návratu.

Je to dobré pre prípad, že ak neprídeme späť načas, títo ľudia o  tom vedia a môžu okamžite mobilizovať pomoc,“ dopĺňa vedúci turistického oddielu Klubu slovenských turistov Ján Lupták.

Nech idete kdekoľvek, nemali by ste zabúdať na turistické pripoistenie – a to v  každom ročnom období. Zraniť alebo stratiť sa totiž môžete kedykoľvek a  kdekoľvek a  vhodným pripoistením si ušetríte kopu vrások ale aj peňazí, ktoré by vás záchrana mohla stáť.

Čo si zobrať so sebou?

Pokiaľ sa nechystáte na extrémnu turistiku, ktorá je vhodná len pre skutočne skúsených turistov, žiadnu špeciálnu výstroj nepotrebujete. „Dôležitá je turistická obuv, žiadne botasky či tenisky, ale pevná obuv pre turistov.

Dôležité je, samozrejme, aj vhodné oblečenie. V  lete sa zdá, že je príjemne teplo, svieti slnko, ale podmienky vo vyšších polohách sú zradné, tam je iné počasie, preto si treba zobrať teplé oblečenie. Aj v  lete sa napríklad môže hodiť čiapka a  rukavice, zažili sme, že v  Tatrách padal sneh aj v  auguste.

Tam sa pohybujete vo vysokohorskom teréne aj štyri hodiny a letné oblečenie vám nepomôže. Treba myslieť na to, že aj podchladenie je jedným z  rizík a  môže byť nebezpečné,“ varuje turistický vedúci Ján Lupták.

„Vždy treba rátať s  tým, že môže dôjsť k  náhlej zmene počasia, preto je dobré pribaliť si pršiplášť a aj nejaké náhradné oblečenie, košeľu či sveter. Neraz sa stáva, že sa musí vrátiť celá skupina kvôli jednému-dvom, ktorí nemajú rezervné oblečenie,“ dopĺňa Július Kárasz.

Ideálne je aj zabaliť si menšiu cestovnú lekárničku s  obväzom, náplasťou, dezinfekciou či masťou proti opuchu a  liekmi proti bolesti. Zabúdať netreba ani na dostatok vody a  niečo pod zub – myslieť treba na to, že si všetky veci musíme niesť v  ruksaku na chrbte, a  preto to netreba preháňať.

Vhodné sú ľahšie jedlá, ktoré je najlepšie zjesť až po dosiahnutí cieľa, aby ste si nezaťažili žalúdok. Pribaliť si môžete aj niečo sladké na povzbudenie alebo niečo drobné na zahryznutie počas túry.

V  každom počasí, avšak najmä v  lete, treba dbať na pitný režim. Súčasťou batožiny preto musí byť fľaša s  vodou. „Množstvo vody závisí od dĺžky túry a  aj od možností dopĺňať si zásoby.

Pokiaľ sú nablízku pramene a  studničky, netreba jej brať až tak veľa, avšak ak sa pohybujete na hrebeňoch, kde pramene nie sú, treba brať viac vody. Je to individuálne,“ dodáva Júlis Kárasz z  Klubu slovenských turistov.

Alkohol k  turistike nepatrí – nie je vhodný ani v  kombinácii so slnkom, navyše sa môžete ľahšie zraniť alebo zísť z  cesty a  po prípadnom zásahu záchranárov vám poisťovňa náklady nemusí preplatiť.

Pozor na počasie!

Ráno to vyzerá na príjemný slnečný deň, cez obed na horúčavy a  popoludní sa na vás valia hektolitre vody. Počasie môže byť zradné a  odhadnúť ho na turistike vôbec nie je ľahké. Vo vyšších polohách to navyše môže vyzerať úplne inak ako pod kopcom.

„Keď sme na horách a ideme na turistiku, treba sledovať predpoveď počasia. Pri frontálnych búrkach vieme, že ich máme očakávať, ale môžu prísť aj búrky z  tepla a  pri nich sa, samozrejme, nedá predpovedať, na ktorom mieste presne búrka bude.

Preto ak ideme na turistiku a  hlásia búrky z tepla, treba vyraziť radšej skoro ráno, aby sme pred obedom už dosiahli vrchol a  schádzali nadol, lebo búrky sú zväčša práve okolo obeda alebo neskôr.

Takže aby sme tú túru bezpečne zvládli skôr,“ uvádza záchranár a  šéfredaktor detského časopisu Mladý záchranár Ing. Samuel Hruškovic. Pri predpokladaných búrkach treba opäť dbať aj na vek a  schopnosti turistov, ako rýchlo zvládnu zdolať cieľ a  v  prípade náhlej zmeny počasia ako rýchlo sa dokážu dostať na bezpečné miesto.

„Keď je búrka, treba sa otočiť a čím skôr opustiť hrebene hôr. Ľudia si myslia, že keď sú  200 – 300 metrov pod vrcholom, tak sú v  bezpečí. Ale pokiaľ tento chodník vedie po nejakom bočnom hrebeni, tak to môže byť nebezpečné, takže radšej čím viac zísť do doliny.

Ak nás búrka chytí na lúke, poľnej ceste, najmä ak je to úplná rovina, treba si tam doslova ľahnúť a  splynúť s  prostredím, lebo blesk si hľadá cestu najmenšieho odporu a  radšej otvorené plochy čo najskôr opustiť a  nedostať sa do takejto kritickej situácie,“ varuje záchranár.

Pri búrke sa nesmiete schovávať pod vysoké stromy a  je vhodné aj ruksak, v  ktorom je napríklad mobil alebo kovové predmety, umiestniť od seba aspoň pár desiatok metrov ďalej.

Vždy s  chladnou hlavou

Riziko pri turistike často predstavuje zablúdenie. Základom je dobré plánovanie a  pridržiavanie sa vyznačených trás. „Turistické chodníky sú bezpečné, vyznačkované a  umožňujú turistom dostať sa práve na tie najkrajšie a  najzaujímavejšie partie, ktoré daná lokalita poskytuje.

Ak idete mimo trasy a  aj máte napríklad telefón, že v  prípade potreby privoláte pomoc, prvá otázka je – kde sa nachádzate. Keď ste mimo chodníka, len ťažko udáte svoju polohu. Druhá vec je, že keď sa pohybujete mimo vyznačených trás, ničíte prírodu, vyrušujete zver a  to nie je v  poriadku.

Keď idete po vyznačenej trase, ľahko vás nájdu. A  tiež nepoškodzujete prírodu a  aj zver si zvyká, že tadiaľ chodia ľudia a prispôsobí sa tomu, takže ju nevyrušujete,“ uvádza turista Július Kárasz. Aj skúsený turista však môže občas zablúdiť, nech už sa na túru pripravil akokoľvek poctivo.

„Ak zablúdite, vždy je lepšie ísť nadol, ako sa krútiť v  lese – popri potoku alebo nejakou zvažujúcou sa cestou sa dostať nadol, do nejakej dediny, a  to najmä večer, keď nie je východisko. Radšej sa dostať aj na opačnú stranu kopca, ale keď sa dostanete do civilizácie, môžete požiadať ľudí, aby vám pomohli. Nikdy, keď nemáte výbavu na bivakovanie, nezostávať v  lese, pokiaľ je to čo len trochu možné,“ odporúča turistický vedúci Ján Lupták.

Pri zablúdení vám môže pomôcť aj turistická navigácia, ktorú možno kúpiť samostatne alebo používať aj cez mobilný telefón. Ak sa stratíte alebo sa vám pri turistike prihodí čokoľvek nečakané, treba zachovať chladnú hlavu.

„Nikdy nepreceňovať svoje sily, to je dôležité. Ak nemáte dostatočnú výstroj alebo sa na to necítite, pokazí sa počasie alebo sa niečo prihodí, neriskovať, radšej sa otočiť, vzdať sa a nesplniť plánovaný cieľ.

Riziko nestojí za ten úspech. Treba radšej pokojne zísť dole z hrebeňa, nestrácať rozvahu a  nepanikáriť,“ uzatvára Júlis Kárasz z  Klubu slovenských turistov v  Nitre.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
ZdN, fit magazín

Tlač stredne veľkého srdca trvá aj šesť hodín

$
0
0

Výsledkom je už niekoľko operácií v Detskom kardiocentre pomocou 3 D modelu srdca. Viac porozprával primár kardiochirurgie DKC MUDr. Matej Nosáľ.

Bude niekedy v budúcnosti možné vytlačiť chlopňu, prípadne celé umelé srdce na 3D tlačiarni?

Bioprinting sa dnes stáva logickým východiskom 3D modelingu. Jeho hlavnou  podstatou je medicína „na mieru“, to znamená vytváranie  biologických náhrad tkanív, prípadne orgánov  u ľudí. V súčasnosti sa takýmto spôsobom dajú modelovať napríklad  náhrady kostí.

V kardiochirurgii je potenciál v tlači biologických chlopní presne vo veľkosti, ktorú pacient potrebuje,  čo je perfektné. Pri srdci ako celom orgáne je však iný problém. Ako vieme už z transplantácií, srdce nepotrebujeme v úplne presnej veľkosti, zmestíme tam aj väčšie srdce.

Lenže srdce je zložené z toľkých štruktúr, od svaloviny, cez cievy, nervy  až po jemné chlopňové štruktúry, že je momentálne nereálne spracovať genetický materiál alebo bunky z každej jednej časti srdca do komplexného celku, a tak vytvoriť srdce.

Čo teda pre vás znamená 3D tlač? V čom vám pomáha?

Pre nás znamená to, že sa vieme pozrieť už pred operáciou na niečo, čo sme kedysi mohli vidieť až pri operácii, alebo nebodaj, v najhoršom prípade v pitevni. Teraz si srdce vieme chytiť a pozrieť ešte pred zákrokom, vieme si ho rozrezať, kde potrebujeme, vieme sa doň pozrieť tak, ako sa nevieme doň pozrieť ani pri operácii.

Pri operácii máme len obmedzený pohľad cez chlopňu, alebo malý otvor do dutiny srdca.

Takže keď sa vám pred vyše rokom objavila na klinike malá Hanka, prvá pacientka, ktorú ste operovali pomocou 3D modelu, spomenuli ste si na lekára Andreja Thurza a jeho študentov s 3D tlačiarňou, ktorú prezentovali na konferencii Zdravotníckych novín?

Presne tak to bolo, neváhali sme ani chvíľu. Máme veľmi dobrý tím aj u nás v Detskom kardiocentre, napríklad morfológa Petra Olejníka, ktorý je v tomto veľmi aktívny. Hneď sme sa ujali spolupráce s medikmi z lekárskej fakulty. Bol to vlastne náš prvý model, podľa ktorého sme operovali.

Teda na základe rozmerov srdca ste urobili jeho 3D model?

Spravili sme  CT srdca  s 3D rekonštrukciou a na základe dát, ktoré sa musia spracovať v počítači tzv. segmentáciou v špeciálnom programe, z ktorého výstup ide priamo do 3D tlačiarne, ktorá to už potom vytlačí.

Ako dlho trvá, kým sa vytlačí model srdca?

Je to rôzne, závisí to od veľkosti modelu, aj kvality tlačiarne. Tlač stredne veľkého srdca môže v priemere trvať štyri až šesť hodín. Ide to po jednotlivých vrstvách. Samozrejme, novorodenecké srdce je hotové podstatne rýchlejšie.

Takže pred operáciou ste si zobrali model, rozrezali a podľa toho ste naplánovali postup?

Áno. A pozreli sme sa naň zvonka a povedali si, ako oddelíme cievy, ktoré sú abnormálne spojené, čo najšetrnejšie pre pacienta. V súčasnosti sme sa pohli ešte ďalej.

Aj v rámci aktivity Nadácie Šťastné srdcia, ktorá pôsobí pri oddelení detskej kardiochirurgie, sme dostali z výťažku golfového turnaja od Nadácie Petra Bondru 3D tlačiareň. Máme ju priamo v nemocnici a ak máme u pacienta komplikovanú anatómiu, urobíme CT vyšetrenie a hneď si to vieme aj vytlačiť.

Tlačíte si to už sami?

Áno, na kardiochirurgii máme šikovných mladých lekárov, ktorých to veľmi zaujíma, takže nám pomáhajú pri segmentácii. Samozrejme, ak sa objaví ťažší prípad alebo potrebujeme niečo špeciálne, veľmi radi oslovíme medikov z lekárskej fakulty, takže spolupráca sa neskončila.

Vlastná tlačiareň je zas výhodná v tom, že nemusíme zakaždým, keď potrebujeme urobiť model, odbiehať na lekársku fakultu. Ak si niečo potrebujeme urgentne pozrieť, tak si to priamo tu vytlačíme.

Dokonca fungujeme už tak, že si na indikačnom seminári pred operáciou priamo pozrieme 2D vyšetrenie ultrazvukom, 3D rekonštrukciu z CT vyšetrenia a 3D model si priamo chytíme do rúk, prípadne ho rozrežeme, takže si celý postup vieme naplánovať. Toto je pre nás ideálny postup a prístup ku komplexným vrodeným srdcovým chybám.

A čo materiál na tlač, máte naň peniaze?

Aj materiál zabezpečujeme z nadačných fondov. Nadácia Šťastné srdcia nám okrem materiálu prepláca aj veci, ktoré k tomu treba, napríklad výkonný počítač s dobrou grafikou, na ktorom sa spracúvajú 3D modely.

Koľko operácií ste už urobili s pomocou 3D modelov srdiečka?

Nie je ich veľa, asi päť alebo šesť v tomto roku. Momentálne niektorí pacienti, u ktorých už je vytvorený model, sú na čakacej listine na zákrok.

Vo vašom centre robíte ako jediní na Slovensku aj transplantácie srdca detí. Koľko ste ich už mali?

Jedenásť. Nie je to vysoké číslo, ale je to potreba tohto výkonu u detí z celého Slovenska. Ale sme spokojní, pretože transplantačný program, vrátane detí, je veľmi náročný. Či už na pooperačnú starostlivosť, dlhodobú starostlivosť o pacientov v rámci imunosupresie, kedy hrozí rejekcia darcovského srdca.

V našich podmienkach s tým máme problém, chýbajú nám priestory – ostrovy života pre transplantovaných pacientov.  Pritom Detské kardiocentrum už dávno malo byť v iných priestoroch.

Máme čoraz viac ťažkých komplexných pacientov, ktorí ostávajú na akútnych lôžkach, potrebujú samostatnú izbu, kde nám zaberú de facto dve lôžka a ostatní pacienti musia čakať.

Pritom nová budova Detského kardiocentra sa už mala začať stavať, rátali sme tam aj so samostatnými boxami, kde by mal pacient svoj „ostrov“ a bol by tam čas, aký potrebuje. Robíme to pre pacientov aj dnes, ale obmedzuje to prevádzku, aj iných pacientov.

Aké je prežívanie transplantovaných detí? Pražský IKEM vydal štatistiku, z ktorej vyplynulo, že 80 percent ľudí sa dožíva rok, päť rokov prežíva 70 percent pacientov. Ako je to u detí?

Závisí to od toho, koľko deti zvládnu. Desaťročné prežívanie sa pohybuje od 60 do 70 percent. Je to individuálne. Závisí to aj od veku, aké má dieťa rodinné a hygienické zázemie, aké má predchorobie.

Deti, ktoré už mali za sebou operácie, väčšinou vrodenú chybu srdca, majú horšiu východiskovú pozíciu ako tie, ktoré operované predtým neboli. Toto trocha vyhliadky zhoršuje, hlavne kvôli tomu, že sa pri predchádzajúcich operáciách deti senzitivizujú, a teda už majú vytvorené protilátky.

Takže, ak im príde nové srdce, môžu mať intenzívnejšiu rejekciu a musia dostať aj silnejšiu imunosupresívnu liečbu so všetkými nežiaducimi účinkami.

Zvládnu transplantácie všetky deti?

Väčšina detí prežije. Pri súčasnej imunosupresívnej liečbe a pri protokoloch, ktoré používame, sa dá dobre zvládnuť aj akútna rejekcia, ktorá najviac ohrozuje dieťa bezprostredne po operácii.

Samozrejme, platí to aj u detí s komplexnou vrodenou srdcovou chybou, ktorá sa musí transplantovať. Tie deti môžu byť v ťažkom stave, môžu mať aj orgánové poškodenie. Teda nie úplne dobre fungujúce pľúca, pečeň či obličky a do takého prostredia ešte dostanú silnú imunosupresívnu liečbu.

Potom nejde len o funkciu samotného transplantátu, ale aj o to, ako sa budú vedieť zotaviť pľúca, pečeň a obličky. Stávajú sa teda aj prípady, že dieťa sa dostane k darcovskému srdcu už príliš neskoro a aj napriek tomu, že sa úspešne transplantuje, môžu zlyhať niektoré z týchto orgánov a dieťa nemusí prežiť.

Spomenuli ste čakačky. Prečo sa u vás čaká na operáciu? Ide len o priestory, alebo chýbajú lekári či peniaze?

Tieto problémy, ako chýbajúci personál či peniaze na prevádzku, našťastie, nepociťujeme vo veľkej miere. Väčšinou to býva kvôli priestorovým problémom. Ak sa nahromadí príliš veľa komplexných pacientov, ktorí tu musia ostať aj niekoľko mesiacov, môže nastať problém.

Sme limitovaní priestorovými obmedzeniami, ktoré máme v budove detskej fakultnej nemocnice. Kedysi sa nerátalo s tým, že tu raz bude Detské kardiocentrum. Boli by sme veľmi radi, keby sa to podarilo čoskoro vyriešiť, veľmi by nám to pomohlo.

 

Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Alternatívny autor: 
Katarína Lovasová, šéfredaktorka ZdN

Nové preplácanie špeciálneho zdravotníckeho materiálu ušetrí

$
0
0

Náklady na špeciálny zdravotnícky materiál (ŠZM) v posledných rokoch výrazne rastú. Za dva roky sa zvýšili z 85 na 139 miliónov eur, upozorňuje predbežná správa z revízie výdavkov v zdravotníctve. Vládni analytici odhadujú, že pokiaľ by sa tento materiál preplácal rovnakým systémom ako lieky, mohlo by sa ušetriť 29 až 47 miliónov eur ročne.

Ďalšia revízia sa preto zameria na vyčíslenie vplyvu zmeny systému úhrad, ak by sa zo zdravotného poistenia ŠZM uhrádzal iba do výšky najlacnejšej alternatívy v každej podskupine. Podobne ako lieky je ŠZM triedený do podskupín.

"Na rozdiel od liekov sú všetky ŠZM uhrádzané v plnej výške, nielen do výšky najlacnejšej alternatívy v danej kategórii, ako je tomu pri liekoch alebo ostatných zdravotníckych pomôckach," konštatuje sa v materiáli.

Ministerstvo zdravotníctva chce preto do marca budúceho roku analyzovať možnosti referencovania špeciálneho zdravotníckeho materiálu, kedy sa ceny určujú ako priemer tých najnižších.

Rovnako zváži aj porovnávanie cien, za ktoré ho nemocnice nakupujú. Tento postup sa už používa pri nákupoch zdravotníckej techniky. Zmeniť by sa mohol aj postup pri samotných nákupoch. Tendre s jedným uchádzačom by sa mohli stať minulosťou, rovnako by sa kontrolovalo prepojenie firiem.

 Najväčšia Všeobecná zdravotná poisťovňa súhlasí s tým, že v jednotkových cenách aj v sortimente používaného špeciálneho zdravotníckeho materiálu sú rezervy. Vlani za špeciálny zdravotnícky materiál zaplatila 95 miliónov eur, najčastejšie šlo o materiál používaný v kardiológii. "Často sa používa drahší ŠZM namiesto zameniteľného a lacnejšieho," povedala hovorkyňa poisťovne Petra Balážová.

Spomínané možnosti riešenia považuje štátna poisťovňa za cestu k efektívnejšiemu vynakladaniu peňazí. Najzložitejším by podľa VšZP bolo referencovanie cien.

"Jednoduchším a rýchlejším riešením je z nášho pohľadu benchmarking cien porovnateľného materiálu nakúpeného jednotlivými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a transparentné podmienky verejného obstarávania s viacerými súťažiacimi dodávateľmi," doplnila Balážová.

VšZP, ktorá vlani pristúpila k zmene úhrad pre nemocnice za ŠZM, v súčasnosti analyzuje výhodnosť centrálnych nákupov. "Tak ako už postupujeme v prípade niektorých drahých liekov, VšZP by vyrokovala s dodávateľmi čo najvýhodnejšie ceny a pre poskytovateľov by tento vybraný materiál nakupovala.

V kontexte so zavádzaním DRG však treba povedať, že väčšina špeciálneho zdravotníckeho materiálu bude súčasťou úhrady za hospitalizačný prípad DRG a je teda na poskytovateľovi, aby tento materiál obstaral čo najefektívnejšie," zhrnula Balážová.

Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
TASR

Zápalové ochorenia čriev trápia tisíce Slovákov

$
0
0

Pacientov so zápalovými ochoreniami čriev (IBD) na Slovensku pribúda. Ide o Crohnovu chorobu a ulceróznu kolitídu. "Keď som začínal svoju prax, je to už vyše 30 rokov, tak napríklad ku Crohnovej chorobe ma starší kolegovia volali, že pod sa pozrieť, toto len tak ľahko neuvidíš, je to pomerne vzácne," spomína docent Martin Huorka z gastroenterologickej ambulancie Univerzitnej nemocnice Bratislava – Ružinov. Situácia sa však zmenila a v súčasnosti nimi u nás trpí asi 13 000 ľudí.

Prečo počet pacientov rastie, sa podľa Huorku nedá jednoznačne vysvetliť. Isté je, že úlohu zohráva genetický potenciál pacienta a tiež podnety z vonkajšieho prostredia.

Rovnako existuje prepojenie ochorenia so stresom a fajčením, čo má spojitosť so životným štýlom mnohých mladých ľudí. Tým Crohnova choroba strpčuje život najčastejšie. "Asi to bude sledovať životný trend, ktorý žijeme, je možné dať to do určitého súvisu," skonštatoval Huorka.

Prejavy Crohnovej choroby sa spájajú s potravinovou neznášanlivosťou na lepok, laktózu či histamín. "V prípade Crohnovej choroby je však viac ako dobrý kuchár potrebný lekár, ktorý dokáže toto ochorenie odhaliť a pomôcť skôr, ako ochorenie prepukne do pokročilejšieho štádia. Včasná diagnostika nie je klišé. Predstavuje skutočnú pomoc," povedal Huorka.

Crohnova choroba a ulcerózna kolitída sú chronické autoimunitné ochorenia, pri ktorých pacientov imunitný systém útočí proti štruktúram vlastného tela. Výskyt je typický pre mladých ľudí vo veku 20 až 40 rokov.

Prejavujú sa špecifickými príznakmi – hnačkami, bolesťami brucha, prítomnosťou krvi v stolici či náhlym schudnutím. Diagnostiku odďaľujú predovšetkým nešpecifické príznaky ako únava, nechutenstvo či melancholická nálada. Situácia sa však podľa odborníka lepší. "

Diagnostika sa značne zlepšila a mám taký dojem, že aj zdravotné povedomie občanov," poznamenal Huorka. Po potvrdení diagnózy lekár nasadí liečbu. Jej inovatívne formy sú dostupné aj na Slovensku.

"Dokonca pri biologickej liečbe máme určité výhody oproti iným európskym krajinám. Je plne preplácaná, o jej ukončení rozhoduje lekár a nie ekonomické dôvody," poukázal.

Ochorenie má okrem psychiky vplyv aj na plodnosť muža aj ženy. Aktívne ochorenie totiž znižuje šancu na otehotnenie. U mužov zhoršuje kvalitu a znižuje množstvo spermií. Častým prejavom je aj erektilná dysfunkcia a strata libida.

"Páry, v ktorých aspoň jeden trpí či už na Crohnovu chorobu alebo ulceróznu kolitídu, by mali rodičovstvo starostlivo plánovať a konzultovať s gastroenterológom a gynekológom. Ženy s IBD však majú rovnakú šancu otehotnieť ako zdravé ženy, pokiaľ je ochorenie sledované a pod kontrolou," vysvetlila docentka Zuzana Zelinková, ktorá sleduje tehotné pacientky s IBD.

Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
TASR

V Prešove potvrdí infarkt aj aplikácia

$
0
0

Pre pacienta s infarktom myokardu je rýchly liečebný zásah nevyhnutný. Osobitne to platí pre infarkt myokardu, spôsobený náhlym upchatím srdcovej tepny (STEMI). V takom prípade je dôležité nielen to, aby sanitka so záchranármi prišla čo najskôr, ale aj to, aby bol pacient prepravený do špecializovaného kardiocentra.

"Štatistiky ukazujú, že 30 až 40% pacientov tento zákrok nestihne v optimálnom čase. Až polovica pacientov totiž neprichádza do kardiocentier priamo, ale až ako sekundárny transport. Hlavnou príčinou je neistota v EKG diagnostike záchranármi priamo v teréne a potvrdzovanie EKG diagnózy infarktu v lokálnych nemocniciach", uviedla hovorkyňa FNsP J. A. Reimana Prešov Renáta Cenková.

Tieto časové straty môžu byť pre pacienta osudné, pričom nie sú len slovenským, ale celosvetovým problémom. Aj to bol dôvod, prečo vedúci lekár intervenčnej kardiológie Kardiocentra FNsP J. A. Reimana Prešov doc. MUDr. Martin Studenčan, PhD. v spolupráci s agentúrou Wolftown vyvinul mobilnú aplikáciu STEMI.

Len pre odborníkov

Aplikácia nie je určená pre širokú laickú verejnosť, ale patrí výlučne do mobilného telefónu záchranára v teréne na jednej strane a lekára-kardiológa v cieľovom kardiocentre na strane druhej.

Ako upresnila hovorkyňa, aplikácia umožňuje okamžitú hlasovú aj obrazovú konzultáciu EKG medzi nimi. Po potvrdení diagnózy infarktu je pacient okamžite bez časových strát transportovaný priamo na katetrizačný sál kardiocentra, kde následne podstúpi špeciálny zákrok – koronárnu angioplastiku.

Vedúci lekár intervenčnej kardiológie prešovského kardiocentra Martin Studenčan, ktorý zároveň pôsobí ako predseda pracovnej skupiny pre akútnu kardiológiu Slovenskej kardiologickej spoločnosti sa domnieva, že pomocou tejto aplikácie je možné znížiť aj percento tzv. odvrátiteľných úmrtí. Táto téma je aktuálna aj pre MZ SR, kde sa uvažuje o vytvorení osobitnej pracovnej skupiny pre jej podrobnú analýzu a riešenie.

Mobilná aplikácia STEMI umožňuje grafickú aj zvukovú notifikáciu o doručení EKG; priebežne aktualizuje informáciu pre záchranára aj pre kardiocentrum o vzdialenosti sanitky od kardiocentra aj o predpokladanom čase dojazdu; aktualizuje informáciu pre kardiocentrum o polohe sanitky v teréne.

Cez 2500 výkonov

Kardiocentrum FNsP J. A. Reimana Prešov poskytuje v ambulantnej starostlivosti  diagnostiku a dispenzarizáciu závažných vrodených a získaných ochorení srdca a veľkých ciev a ich liečbu v spolupráci s ďalšími odbornými ambulanciami a oddeleniami FNsP. V ústavnej starostlivosti zabezpečuje neinvazívnu a invazívnu diagnostiku a liečbu kardiovaskulárnych chorôb.

"Naše kardiocentrum už tretí rok zabezpečuje  nepretržitú najmodernejšiu tzv. katétrovú liečbu akútneho infarktu myokardu pre všetkých pacientov z Prešova a prešovského kraja. Takáto liečba, jej väčšia dostupnosť a včasnosť zásadným spôsobom znižuje výskyt komplikácií infarktu, čím sa zvyšuje šanca pacientov na prežitie.  Teší nás skutočnosť, že práve z našich radov prichádzajú celoslovenské novinky aj podobe mobilných aplikácii, ktoré sa podieľajú na záchrane života", uviedla hovorkyňa nemocnice Renáta Cenková.

Ako dodala, katétrový spôsob diagnostiky a liečby infarktu myokardu v prešovskom kardiocentre, vrátane akútneho riešenia STEMI, je rovnocenný s možnosťami nielen ostatných 5 slovenských intervenčných kardiocentier, ale zodpovedá aj moderným celosvetovým trendom v intervenčnej kardiológii. Celkový počet invazívnych výkonov v prešovskom kardiocentre je cca 2500 ročne, z toho prípady STEMI predstavujú okolo 600 ročne so stúpajúcim trendom.
 

Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Zdroj: 
ZdN
ZdN

Nesprávne používanie klimatizácie ohrozuje deti

$
0
0
S bolesťami hlavy, šije, chrbta a akútnymi ochoreniami dýchacích ciest lekári v tejto súvislosti riešia v priemere tri deti týždenne.

,,Deti sú na poškodenie zdravia bezprostredne pôsobiacim chladom oveľa vnímavejšie na rozdiel od nás dospelých, povedal doc. MUDr. Ladislav Kužela, CSc., MPH, riaditeľ DFNsP Bratislava a ďalej doplnil: ,,Aj veľmi krátke priame pôsobenie prúdu ochladeného vzduchu na telo človeka môže poškodiť zasiahnuté nervy, svaly, sliznicu dýchacích ciest, či rohovky očí.

Niekedy stačí dieťaťu podať  kombinovanú infúznu liečbu na lôžku v expektačnej časti OUP,  v závažnejších prípadoch liečba trvá aj niekoľko týždňov. Preto chceme verejnosť upozorniť na tento častý problém.“

Prejavy ochorenia

,,Poškodenie zdravia sa prejaví bolesťou a stuhnutosťou svalov, najmä šijových, v oblasti hrudnej chrbtice či ramena. Sliznica dýchacích ciest sa môže neprimerane vysušiť,  čo sa prejaví kýchaním, kašľom, neprimeraným hlienením a nezriedka aj rozvojom plného obrazu respiračnej infekcie so zvýšenou telesnou teplotou. Často býva pri všetkých uvedených stavoch prítomná aj nepríjemná bolesť hlavy.

Stuhnutie krčných a chrbtových svalových skupín môže nastať aj po veľmi krátkej expozícii priameho pôsobenia prúdu studeného vzduchu, ale  zotavenie a subjektívna úľava ale môžu nastať aj po niekoľkých dňoch, niekedy až týždňoch liečby. Obzvlášť bolestivé a na dĺžku liečby náročné bývajú poškodenia nervov v oblasti tváre,“ povedal MUDr. Marcel Brenner, primár OUP.

Správne používanie klimatizácie  dokáže byť užitočným pomocníkom na lepšie zvládnutie letných horúčav a výrazne zvýši kvalitu prostredia, ale nemalo by mať negatívny dopad na zdravie.

Obzvlášť opatrný treba byť, ak sa v tomto prostredí nachádzajú deti, ktoré sú na priame pôsobenie chladu oveľa citlivejšie. Teplota zvolená na klimatizačnej jednotke by nemala byť nižšia ako 5-6 oC  oproti  východiskovej teplote, resp. teplote okolia.  

Výduchy klimatizácie treba nasmerovať tak, aby neboli namierené priamo na osoby nachádzajúce sa v miestnosti alebo napríklad v kabíne auta. Klimatizácia má regulovať teplotu prostredia a nie priamo fúkať na prítomné osoby.

Treba vetrať

Ak sa deti v klimatizovanej miestnosti voľne pohybujú, treba dohliadať na to, aby sa nedostali do dosahu prúdu studeného vzduchu z výduchov. Miestnosť odporúčame zvlhčovať na hodnoty 40-60 % a pravidelne ju vetrať.

U detí treba sledovať, aby nemali subjektívny pocit chladu, u ľudí s vnímavou rohovkou na vysušenie lekári odporúčajú v klimatizovanom prostredí jej priebežné zvlhčovanie voľno predajnými zvlhčujúcimi lokálnymi prípravkami.

V aute môže byť u detí nebezpečný aj odrazený prúd studeného vzduchu, hlavne, ak je silný.  Klimatizačné zariadenie by malo byť udržiavané podľa pokynov výrobcu a pri nadmernej záťaži v prostredí je dobré vymeniť filtre častejšie ako odporúča výrobca.

Pozornosť treba venovať aj prechodu z klimatizovaného prostredia do nevychladeného, ktorý by mal byť podľa možností pozvoľný s chvíľkou na adaptáciu.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
ZdN

Minister zoseká pohotovosti

$
0
0

Aspoň taký je zámer pracovnej skupiny, vytvorenej na ministerstve zdravotníctva. Skupina by mala nájsť kompromis, ktoré pohotovosti budú otvorené nepretržite, v ktorých sa služba prípadne skráti a z ktorých sa vytvorí minimálna sieť.

V súčasnosti je na Slovensku približne 90 pohotovostí pre dospelých a rovnaký počet pre deti a dorast, kde povinne podľa rozpisu lekárov krajov slúžia všeobecní lekári pre dospelých a všeobecní lekári pre deti a dorast. Pracuje aj desiatka zubnolekárskych pohotovostí, je aj zopár lekárnických pohotovostí. Väčšinu pohotovostí prevádzkujú prevádzkovatelia LSPP.

Ako konštatoval minister zdravotníctva Tomáš Drucker, „máme zhruba 89 lekárskych služieb prvej pomoci na Slovensku, hoci, myslím si, že zo zákona je povinných 48. Niektoré pohotovosti skutočne nefungujú efektívne, sú tam lekári v 24-hodinovej prevádzke a nepotrebujú tam byť“.

Podľa vládneho nariadenia je verejná minimálna sieť poskytovateľov LSPP pre dospelých určená najmenej jedným poskytovateľom na 100 000 obyvateľov, LSPP pre deti a dorast najmenej jedným poskytovateľom na 50 000 detí a pri zubnolekárskej LSPP najmenej jedným poskytovateľom na 400 000 obyvateľov.

Ministerstvo si určilo kritériá, podľa ktorých sa v pracovnej skupine rozhodne, kde a aká pohotovosť by mala fungovať. Patrí medzi ne napríklad geografická dostupnosť, veľkosť daného územia, či jeho demografické zloženie i možnosti financovania pohotovostí. Podľa ministra je potrebné zmapovať súčasný stav.

„Hovorím nielen o lekárskej pohotovosti, ale aj o lekárnickej a zubnolekárskej pohotovosti, kde chceme stanoviť podmienky pre 24-hodinovú službu,“ uviedol T. Drucker.

Rezortná hovorkyňa Stanislava Luptáková doplnila, v súlade so schváleným programom vlády, ktorý rezort rozpracoval do projektu Nová pohotovosť, že chce v spolupráci s krajmi, SLK, SKZL, SLeK, ASL SR, ZAP, ÚDZS a poisťovňami určiť takú sieť, aby mali občania v prípade potreby prístup k lekárskej službe prvej pomoci pre dospelých, deti a dorast, zubnolekárskej a lekárenskej pohotovosti v nepretržitom 24-hodinovom režime.

„Pracovná skupina na základe dôkladných analýz navrhne novú sieť nepretržitej pohotovosti a možnosť doplnkovej pohotovosti tak, aby ostala zabezpečená dostupná zdravotná starostlivosť pre všetkých občanov,“ dodala hovorkyňa.

VšZP má uzatvorené zmluvy o poskytovaní LSPP služieb so 129 organizátormi LSPP, Dôvera so 130 poskytovateľmi LSPP, resp. 155 prevádzkami LSPP, Union so 130 poskytovateľmi LSPP. Výkony a paušálne platby hradia poisťovne poskytovateľom LSPP, nie samotným lekárom. Vlani zaplatili poisťovne za výkony pohotovostí spolu s paušálom celkovo 16 481 772 eur.

Nastavenie nových pravidiel pre fungovanie siete LSPP je podľa VšZP vecou odbornej diskusie, ktorá pokračuje. „Z pohľadu poisťovne je dôležité, aby sme v prípade potreby poistencovi vedeli zabezpečiť zdravotnú starostlivosť v ktorejkoľvek dennej či nočnej hodine, a to s využitím LSPP i ďalších foriem neodkladnej zdravotnej starostlivosti, ako sú urgentné príjmy v nemocniciach či záchranná zdravotná služba,“ zdôraznila hovorkyňa Petra Balážová.

Podľa Mateja Štepianského z Dôvery „LSPP, ktorá je v bezprostrednej blízkosti ústavnej pohotovostnej služby, nemusí byť prevádzkovaná v 24-hodinovom režime. Samozrejme, tento krok by sa mal realizovať aj s adekvátnym prerozdelením finančných zdrojov“.

Personálne zabezpečenie je však podľa neho povinný zabezpečiť prevádzkovateľ LSPP, preto by mali na túto otázku zodpovedať poskytovatelia LSPP. Ako uviedla hovorkyňa Unionu Judita Smatanová, „sme zástancami 24-hodinovej nepretržitej LSPP v súčinnosti s nepretržitou lekárenskou službou“.

Najčastejšími výkonmi, ktoré poisťovne hradili v pohotovostiach, boli krátka správa lekára LSPP ošetrujúcemu lekárovi, intrakutánna, subkutánna, submukózna, subkonjuktiválna alebo intramuskulárna injekcia, štandardné fyzikálne vyšetrenie jedného orgánového systému a intravenózna injekcia.

Napríklad Dôvera preplatila 247 000 výkonov 71B, čo je krátka správa lekára LSPP ošetrujúcemu lekárovi, či 125 000 výkonov 252, čo je injekcia intrakutánna, subkutánna, submukózna, subkonjuktiválna alebo intramuskulárna.

Pokusy už boli

Posledná štúdia, ktorá analyzovala podrobne situáciu s pohotovosťami, je z roku 2009, keď ju na žiadosť parlamentného zdravotníckeho výboru vypracovalo ministerstvo zdravotníctva vedené Richardom Rašim. Okrem iného konštatovala, že „je definovaná minimálna sieť LSPP. Ak je optimum, tak ako v iných oblastiach očakávané zhruba 10 percent nad minimom, reálny počet poskytovateľov verejnej siete je predimenzovaný“.

Vtedy bolo na Slovensku 95 ambulancií LSPP pre dospelých, 73 ambulancií LSPP pre deti a dorast a 46 ambulancií zubnolekárskej LSPP. Podľa minimálnej siete by však malo byť len 43, resp. 23, resp. 14 pohotovostí.

Analýza potvrdila verejne známe fakty, aktuálne aj dnes, že totiž vyťaženie služby pacientmi významne klesá po 22. hodine a po polnoci je služba vyťažená len na 3 – 8 percent.

Ročne navštívi LSPP po polnoci približne 59 000 pacientov, čo pri reálne existujúcej sieti znamená návštevu menej ako 1 pacienta na hodinu na ambulanciu LSPP, pri minimálnej sieti by to boli približne dvaja pacienti za hodinu.

Analýza tiež upozornila, že „financovanie je regulované, sporná je jeho adekvátnosť najmä v súvislosti s odmeňovaním lekárov slúžiacich LSPP“. Hodinová mzda lekára za výkon LSPP sa vtedy pohybovala od 1 po 10 eur, boli a sú však aj lekári, ktorí vykonávajú túto povinnosť zadarmo, pretože odmietajú podpísať neadekvátne zmluvy s poskytovateľmi, u ktorých slúžia. „Možno konštatovať, že adekvátna odmena lekára LSPP by sa mala pohybovať zhruba na úrovni 6,8 eura za hodinu,“ uviedla analýza.

Z troch možností, ako situáciu riešiť, sa vtedy ministerstvo priklonilo k pevnej sieti LSPP, určenej rezortom v spolupráci s krajmi, pričom výkon činnosti by bol povolený aj pre iných špecialistov, pracovný čas obmedzený do 24. hodiny a poskytovateľ LSPP by dostával kapitačnú platbu za určený zdravotný obvod a výkonovú zložku v dostatočnej výške, ktorá by zabezpečila adekvátnu odmenu aj slúžiacim lekárom a sestrám. Tento návrh sa však nakoniec nerealizoval.

Návrhy lekárov

SLK si vypracovala z dostupných zdrojov analýzu súčasnej siete LSPP a na jej základe navrhla sídla pevnej siete ambulantnej pohotovostnej služby. Pri tomto návrhu bola, okrem iných parametrov, zohľadnená rozloha a počty obyvateľov v jednotlivých oblastiach, geografická dostupnosť i počty lekárov všeobecnej ambulantnej starostlivosti, ktorí sa v danom regióne môžu podieľať na výkone LSPP.

„O predloženom návrhu siete, ale i ďalších návrhoch organizačných zmien novej APS sme pripravení rokovať. Predkladáme návrh siete s výkonom LSPP do 22. hodiny a sme voči členom povinní urobiť všetko, aby bolo splnených čo najviac požiadaviek na zmeny v LSPP, schválených v januári 2016 mimoriadnym snemom komory,“ povedala zástupkyňa SLK MUDr. Zuzana Teremová.

Komora predstavila aj návrh, kde majú sídliť ambulancie pohotovostí a verí, že rokovania budú konštruktívne a povedú k dlhoočakávaným legislatívnym zmenám v ambulantnej pohotovostnej službe, ktoré budú v prospech nielen službukonajúcich lekárov, ale v konečnom dôsledku v prospech pacientov.

Pre ASL SR, zastupujúcu vyše 3 000 ambulantných lekárov, ako priorita stále ostáva zrušenie povinnosti všeobecných lekárov slúžiť na pohotovostiach, ako aj skrátenie prevádzky ambulancií LSPP do 22. hodiny.

„Vychádzame z uznesení valného zhromaždenia ASL SR, ako aj z prieskumu u našich členov, ktorý nám poskytol presné čísla fungovania LSPP v jednotlivých regiónoch a zároveň otvoril aj ďalšie problémy s jeho fungovaním,“ uviedol prezident ASL SR MUDr. Marián Šóth. Podľa neho slúžiaci lekári za hodinu na pohotovosti dostanú od 2 do 5 eur.

Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
ZdN

Novým hlavným hygienikom je Ján Mikas

$
0
0
Novým hlavným hygienikom SR je oddnes Ján Mikas. Vo funkcii nahradil Ivana Rovného. Na svojom webe o tom informuje Úrad verejného zdravotníctva SR.

Ivan Rovný, ktorý viedol úrad za prvej aj druhej vlády Roberta Fica (Smer-SD), odchádza do dôchodku. Jeho nástupca Mikas na úrade pôsobí dlhé roky, doteraz viedol odbor epidemiológie.

Hlavný hygienik zodpovedá za činnosť Úradu verejného zdravotníctva SR, ktorý je rozpočtovou organizáciou Ministerstva zdravotníctva SR.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
TASR

V banskobystrickej nemocnici inkasuje falošný lekár

$
0
0
Fakultná nemocnica s poliklinikou (FNsP) F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici upozorňuje všetkých svojich pacientov, aby boli obozretní a neposkytovali finančnú úhradu za prísľub sprostredkovania vyšetrenia neznámym osobám. Informuje o tom na svojej webovej stránke.

Nemocnicu totiž pacient upozornil, že došlo k zneužitiu jeho dôvery zo strany neznámej osoby, ktorá sa predstavila ako lekár pracujúci v Rooseveltovej nemocnici a pod prísľubom vybavenia MR vyšetrenia vyinkasovala od neho 25 eur za "vybavenie žiadanky na vyšetrenie".

"Nemocnica poskytuje svoje služby v súlade s platnou legislatívou a všetky poplatky, ktoré vyberá za výkony čiastočne hradené alebo nehradené z verejného zdravotného poistenia, sú uverejnené na našej webovej stránke Cenník a zoznam výkonov.

Za tieto výkony pacient platí poplatok vždy na základe uzatvorenej zmluvy, respektíve príjmového dokladu vystaveného ošetrujúcim lekárom, priamo do pokladnice nemocnice alebo na jej účet," uvádza nemocnica.

Zároveň vyzýva ľudí, pokiaľ by sa stretli s podobným konaním, aby to nahlásili orgánom činným v trestnom konaní. Rooseveltova nemocnica sa od uvedeného konania dištancuje a nenesie žiadnu zodpovednosť za prípadnú finančnú ujmu pacienta.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
TASR

Medici Univerzity Komenského môžu využívať biotlačiareň

$
0
0
Tento prístroj na Ústave simulačného a virtuálneho medicínskeho vzdelávania Lekárskej fakulty UK je schopný vytlačiť živé bunky. Vďaka biotlačiarni sa pre medikov Univerzity Komenského otvoria nové možnosti v oblasti regeneratívnej medicíny.

„Bioprinting má mimoriadny potenciál do blízkej budúcnosti,“ približuje význam novinky priekopník 3D tlače v medicíne na Slovensku MUDr. Andrej Thurzo, PhD., MPH, MHA.

„V budúcnosti bude už bežné vytlačiť náhradu poškodeného tkaniva alebo orgánu z vlastných buniek pacienta. Predíde sa tak odmietnutiu tkaniva pri transplantáciách a pacient tiež nebude musieť podstupovať imunosupresívnu liečbu,“ dodáva MUDr. Thurzo.

Biotlačiareň, ktorá bude slúžiť pre študentov, ale aj pedagógov Lekárskej fakulty UK, je prvou svojho druhu na Slovensku. Prispeje k posúvaniu hraníc poznania v oblasti výskumu 3D tlače živými bunkami. Vďaka biotlačiarni bude tiež možné venovať sa zaujímavým témam diplomových prác či prác študentskej vedeckej odbornej činnosti.

Prístroj realizuje tlač prostredníctvom dvoch hláv priamo na Petriho misku. Pri kultivácii ľudských buniek sa biologický atrament umiestnený do zásobníkov vytláča tryskami pre tlač. Tlačiareň vytvára vzor buniek z vrstiev prekladaných hydrogélom. Vytlačené tkanivo sa potom nechá prirodzene rásť.

 „O niekoľko rokov bude asi samozrejmé, že niektoré špecializácie lekárov budú bežne pracovať s digitálnymi 3D modelmi ako výstupmi do 3D biotlačiarne. Je preto skvelé, že medici Univerzity Komenského sa už dnes majú možnosť oboznámiť so svetom regeneratívnej medicíny - možno reality ich klinickej praxe po úspešnom skončení štúdia na Lekárskej fakulte UK,“ dopĺňa MUDr. Thurzo.

Biotlačiareň zakúpila Slovenská spoločnosť pre regeneratívnu medicínu – z podpory Nadácie Tatrabanky. Hodnota prístroja (spolu s biologickým atramentom) predstavuje viac ako 10 000 eur.

Foto: UK. Biotlaciaren LF UK. MUDr. Andrej Thurzo

 

Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
ZdN

Oddelení paliatívnej medicíny je u nás zopár

$
0
0
Aké sú najdôležitejšie udalosti za posledný rok v paliatívnej medicíne? Bol to vznik odbornej spoločnosti pred rokom?

Najdôležitejšou udalosťou je kvalitatívny krok dopredu vo viacerých organizačných aspektoch paliatívnej medicíny. Vzdelávanie lekárov v paliatívnej medicíne sa dostáva do ďalšej fázy – pripravujeme prvú reakreditáciu špecializačného odboru na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave.

V lete minulého roku vznikla, ako aj spomínate, Slovenská spoločnosť paliatívnej medicíny, pretože už je dostatok členov, ktorí ju môžu tvoriť. A 28. mája tohto roku sa konala v Bratislave jednodňová prvá konferencia našej spoločnosti, kde sme pozvali aj MUDr. Ondřeja Slámu, PhD., vedeckého sekretára Českej spoločnosti paliatívnej medicíny ČLS JEP, nášho dlhoročného spolupracovníka a spolupútnika na ceste k zlepšeniu vnímania paliatívnej medicíny zdravotníckymi pracovníkmi v oboch našich krajinách.

Očakávate prínosy pre paliatívnu medicínu vznikom Slovenskej spoločnosti paliatívnej medicíny?

Pre mňa osobne je neuveriteľný pocit spokojnosti, že som sa dožila rozvoja paliatívnej medicíny na Slovensku po dvadsiatich rokoch boja o jej miesto medzi ostatnými lekárskymi odbormi. Že mám okolo seba ľudí o jednu generáciu mladších, oddaných našej „medicíne s ľudskou tvárou“.

A že ich okruh sa rozširuje. Čaká nás ešte ďalší kus cesty, trochu iného charakteru, ako bolo prekopávanie chodníčka húštinami neporozumenia. Porozumenie kolegov aj ústretovosť sme už docielili, teraz ide o kvantitatívne zlepšenie dostupnosti paliatívnej medicíny pre všetkých, ktorí ju potrebujú alebo budú potrebovať.

Tak, aby pacienti dostali všetku potrebnú modernú zdravotnú starostlivosť, ako je to už pravidlo v EÚ.

Máme teda dostatok odborníkov paliatívnej medicíny? Je o ňu záujem medzi lekármi?

Problémom v slovenskej medicíne je nadmerná špecializácia lekárov. Najlepšie poznám situáciu vo vnútornom lekárstve. Špecializačná skúška z vnútorného lekárstva nevedie k žiadnej možnosti venovať sa užšej špecializácii, kde sa lepšie platia výkony na prístrojoch ako analytické a syntetické myslenie. Internisti na poliklinikách sú osamelí, primári interných oddelení sú zavalení prácou, v menších nemocniciach až bezútešnou.

Chýbajú lekári strednej generácie, pretože veľa ich pracuje v zahraničí. Osobitná je situácia v klinickej onkológii, ktorá je jednou z tzv. veľkých špecializácií, nasadajúcou na internistický kmeň.

Je však veľmi málo klinických onkológov, ktorí by mali výsadu práce na klinike vnútorného lekárstva v kolektíve ostatných špecialistov tak, aby sa onkologickí pacienti zaradili medzi kardiologických, gastroenterologických, nefrologických, pneumologických a ostatných zväčša polymorbídnych chorých a dostávali rovnakú starostlivosť.

Je to tak v banskobystrickej fakultnej nemocnici, kde je onkologické oddelenie súčasťou nemocnice, ale v Bratislave sú onkologickí pacienti výlučne v dvoch špecializovaných ústavoch, ktoré si nedokázali ani rozdeliť kompetencie.

Odlišuje sa lekár vášho odboru od iných kolegov?

Paliatívnej medicíne by sa mali venovať lekári, ktorí sú vyrovnaní s tým, že každý človek raz umrie. A hlavne s tým, že pacienti neumierajú vinou zlej medicíny, ale napriek tomu, aká je medicína dobrá, koľko sa pokročilo v každej z jej početných oblastí. Akútna a intenzívna medicína, chirurgia, záchranárstvo, technické podporné možnosti predlžovania života...

Dobrý lekár, ktorý má vedomosti, ale ovláda aj umenie diskusie s ostatnými odborníkmi, s ktorými predlžuje chronicky chorým ľuďom život a navyše má empatiu vie, že existuje pomer medzi znesiteľnosťou liečby a dosiahnutým dobrom pre pacienta.

Vie navrhnúť ukončenie kauzálnej liečby, odpovedať na otázky, počkať aj niekoľko dní, kým sa zhodnú všetci lekári a sestry, že naozaj by to pre pacienta bolo najlepšie a súhlasí aj pacient. Pediatria, vnútorné lekárstvo a geriatria sú odbory, kde lekár musí vedieť „o všetkom niečo“, musí mať zhruba dve tretiny vedomostí špecialistu na niektorý telesný systém alebo orgán. Špecialista je ten, čo vie „o niečom všetko“.

Paliatívna medicína sa zaraďuje ako špecializácia medzi ostatné tým, že musí vedieť „o niečom všetko“ – teda o živote s nevyliečiteľným ochorením a o zomieraní všetko, teda aj o zomieraní s demenciou, kardiálnym, renálnym, hepatálnym, pulmonálnym a iným zlyhávaním, nielen o zomieraní na nevyliečiteľné nádorové ochorenie.

Úlohou paliatívnej starostlivosti je okrem iného zlepšiť kvalitu života pacienta až do smrti. Deje sa to aj reálne? Nedávno môj príbuzný zomieral na internom oddelení okresnej nemocnice a doslova ho nechali trpieť...

Pacienti s nevyliečiteľným a progredujúcim nádorovým ochorením sú stále na okraji záujmu internistov. Pričom najmä internisti sú tí, ktorí vedia, čo je to fyzická výkonnosť 3. alebo 4. stupňa u polymorbídneho pacienta, kde možno očakávať smrť do jedného roka.

Onkologické ochorenia v nevyliečiteľnej fáze majú dramatickejší priebeh ako napríklad kardiálne, hepatálne, renálne, pulmonálne a iné orgánové zlyhávanie, vo všetkých prípadoch však je dôležitá dôsledná symptomatická liečba a najmä liečba bolesti.

Nezmyselné indikačné obmedzenia preskripcie silných opioidov na niektoré skupiny lekárov vedú k tomu, že internisti sa nemajú prečo v tejto problematike vzdelávať.

Absurdné je napríklad obmedzenie preskripcie selektívnych COX-2 inhibítorov na ortopédov, reumatológov a neurológov (celecoxib a nižšia dávka etoricoxibu), nedostupnosť nízkych dávok etoricoxibu. Jedine 120 mg etoricoxib môžu predpisovať aj internisti a geriatri, ale je to najmenej a najkratšie používaná dávka.

Podľa ministra zdravotníctva sa predpisuje priveľa liekov, nadmerná je aj ich spotreba... Musíme skrátka šetriť...

Indikačné a preskripčné obmedzenia liekov očividne nevedú k znižovaniu preskripcie ambulantných liekov. Naopak, vedú len k alibizmu, k nutnosti pravidelných návštev špecialistov a k nadmernej administratívnej záťaži.

Pripravujete aj zmeny v koncepcii odboru paliatívna medicína?

Odovzdali sme na ministerstvo zdravotníctva návrh novej Koncepcie odboru paliatívna medicína, vrátane hospicovej starostlivosti. Koncepcia ako najnižšia právna norma bude obsahovať na najbližších desať rokov plán rozvoja paliatívnej medicíny.

Napríklad hospice budú môcť viesť len tí lekári, ktorí si spravia špecializačnú skúšku z paliatívnej medicíny. Na ňu sa môžu prihlásiť internisti, pediatri, geriatri či praktickí lekári.

Ako sa iní zdravotníci, napr. sestry vzdelávajú v tomto odbore?

Vzdelávanie sestier v paliatívnom ošetrovateľstve na postgraduálnej úrovni zatiaľ chýba. Sestry sa aktívne aj pasívne zúčastňujú na konferenciách paliatívnej medicíny, či už to je tento rok VIII. česko-slovenská konferencia paliatívnej medicíny v Brne v septembri a aj na našej prvej konferencii SSPM. Uvidíme, ako to bude ďalej.

Paliatívnu starostlivosť má zabezpečiť multidisciplinárny tím lekárov, sestier a iných zdravotníkov ako psychológ, špeciálny pedagóg/liečebný pedagóg, sociálny pracovník, ale aj duchovný či dobrovoľníci. Viete o konkrétnych pracoviskách, kde to tak funguje?

Paliatívna medicína má vedomosti a zručnosti, aby poradila ostatným špecialistom alebo internistom, geriatrom a pediatrom čo spraviť, aby nevyliečiteľne chorý žil nielen čo najdlhšie, ale zároveň aj čo najlepšie, aby mal dobrú kvalitu života.

Môže sprostredkovať rozhovory s pacientom a s jeho najbližšími o tom, aké predstavy majú všetci o ďalšom živote s ochorením a ako znášajú obmedzenia. Myslím si, že tzv. veľké odbory nevedia, čo od nás majú a môžu očakávať ako pomoc pre svojich pacientov.

Na to by mali vzniknúť vo veľkých univerzitných nemocniciach nemocničné paliatívne tímy, ktoré by vykonávali akútne konziliárne vyšetrenia a navrhli liečebný postup. V takom tíme musí byť minimálne lekár-paliatológ a sestra špecialistka na paliatívne ošetrovateľstvo.

Je pravda, že poisťovne odmietajú platiť paliatívne oddelenia s odôvodnením, že dostatočne zabezpečujú všetku potrebnú starostlivosť na iných oddeleniach, a teda paliatívnu starostlivosť nepotrebujú?

Na Slovensku máme hlavne lôžkové hospice. Ich náklady hradia poisťovne zhruba na 60 percent. Vzhľadom na to, že v hospicoch je najdôležitejšia ľudská práca a myslenie, je potrebné, aby v nich bolo dosť lekárov a dosť sestier a ošetrovateľov.

Na to však poisťovne nedávajú dostatok finančných prostriedkov. Oddelení paliatívnej medicíny je zopár, ale dostávajú menej na lôžkodeň ako oddelenia dlhodobo chorých. Je to preto, že nikto z kompetentných nevie, že život s nevyliečiteľným ochorením si vyžaduje v určitých fázach rovnako intenzívnu lekársku a ošetrovateľskú starostlivosť, ako je starostlivosť pri akútnej koronárnej príhode alebo pri akútnej brušnej príhode.

Kým to lekár nezažije s vlastným rodičom alebo partnerom, tú bezmocnosť zoči-voči bolesti, vracaniu, opuchom, ascitu, ktorý sa nechá tiecť hadičkou do zbernej nádoby aj niekoľko hodín, fyzickej slabosti, ktorá chorého spraví nemohúcim a vedie k strate dôstojnosti, tak to zväčša nepochopí.

Normálny lekár by to však pochopiť mal aj bez tejto skúsenosti, mal by dôverovať, že sa rozvíja nielen jeho odbor, ale aj iné odbory. A tak ako vznikali nové odbory pred 20 a 30 rokmi, tak vznikajú aj dnes. Vždy to však musí byť preto, aby medicína pomáhala chorým ľuďom.

Čo sú najväčšie nedostatky v odbore? Je to ako všade v zdravotníctve financovanie?

Starostlivosť o zomierajúcich v domácnosti alebo tam, kde je ich náhradný domov – domov alebo iné zariadenie sociálnych služieb, je v súčasnosti priam nepredstaviteľná. Všeobecní lekári zatiaľ nemajú žiadne vedomosti ani zručnosti z liečby bolesti a z paliatívnej medicíny, keďže medzi nimi tiež chýba stredná generácia lekárov a priemerný vek všeobecných lekárov na Slovensku je vyše 50 rokov.

Mobilné hospicové tímy by tento nedostatok vedeli riešiť, pretože by dokázali rodinu pacienta alebo jeho opatrovateľov v ústavnej sociálnej starostlivosti navigovať pri procese zomierania. Vedeli by hovoriť s príbuznými a s opatrovateľmi o tom, čo ich v najbližších hodinách a dňoch čaká, ako zomieranie vyzerá a ako sa so zomierajúcim človekom rozlúčiť, aby nemali výčitky, že to nespravili dobre.

Pre vytvorenie mobilných hospicových tímov chýbajú jednak platby poisťovní pre hospicových lekárov a chýbajú aj samotní paliatológovia. Mobilný hospic sv. Kataríny Labouré v Bratislave má prvýkrát za svojej mnohoročnej existencie odborného garanta paliatológa. Dúfame, že sa nám podarí vyjednať so zdravotnými poisťovňami platby za výkony lekára v mobilnom hospici.

Paliatívna medicína má svoj kód aj písomný aj číselný, paliatológ môže predpisovať väčšinu liekov, ktoré potrebuje pri svojej práci v ambulancii alebo v domácnosti, doriešiť je potrebné predpisovanie liekov na žiadanku tak, aby si ich nemusel hradiť pacient.

V domovoch sociálnej starostlivosti pracujú aj sestry, ale nemajú kompetencie sestier, len opatrovateliek. Pracovníkov je tam len tak-tak a každé zomieranie klienta by znamenalo zmenený režim. Len niektoré domovy sociálnej starostlivosti majú špecializované oddelenie, kde môžu byť chorí klienti a kde sa o nich 24 hodín starajú sestry.

Z logiky vášho povolania predpokladám, že váš postoj k eutanázii je záporný. Ale nespeje svet predsa len aj k takémuto riešeniu?

V súvislosti so zomieraním nevyliečiteľne chorých sa vždy natíska otázka eutanázie. Každý človek sa bojí utrpenia a ak to ide, snaží sa mu vyhnúť. V ostatných rokoch došlo k výraznému spresneniu pojmov okolo dobrovoľnej predčasnej smrti.

Priame podanie liekov, ktoré spôsobia smrť, do žily pacienta lekárom znamená aktívnu, vyžiadanú eutanáziu u nevyliečiteľne chorého, psychicky kompetentného pacienta.

Asistovaným sebausmrtením (nesprávne samovraždou – nejde o kriminálny čin človeka, ktorý si zoberie sám život) nazývame užitie liekov, ktoré zabezpečí pacientovi lekár, ale nepodá mu ich do žily a ponechá na pacientovom rozhodnutí, či lieky užije alebo nie.

Druhý spôsob, teda asistované sebausmrtenie na žiadosť nevyliečiteľne chorého človeka, sa stáva čoraz viac dostupným napríklad vo viacerých štátoch USA. O žiadny typ eutanázie nejde, ak nevyliečiteľne chorý pacient po dostatočnom vysvetlení odmietne niektorý zo život zachraňujúcich liečebných postupov, pretože nepovedú ku zlepšeniu kvality jeho života a ani k prepusteniu z nemocnice.

Takisto lekár, ktorý po zrelej úvahe v rámci svojich kompetencií usúdi, spolu s ostatným lekárskym a ošetrovateľským tímom, že začatie alebo pokračovanie v život zachraňujúcej liečbe nie je v najlepšom záujme pacienta, nemusí túto liečbu poskytnúť ani navrhnúť.

Ak je pacient kompetentný, vždy mu to treba dať na rozhodnutie. Tento typ rozhodovania sa zatiaľ v slovenskej medicíne neujal z neprimeraného strachu, že to niekto označí za pasívnu eutanáziu.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Branislav Janík, redaktor ZdN

V biotlači sa skrýva obrovský potenciál

$
0
0
Už viac než desať rokov sa v medicíne pracuje vo virtuálnom prostredí, pracuje sa na počítačoch, lekári plánujú liečbu založenú na digitálnych záznamoch pacienta, máme digitálne skenery, digitálne 2D a 3D fotografie, robia sa počítačové simulácie.

Vďaka 3D tlači sa podarilo uzavrieť kruh a vytvoriť most medzi svetom virtuálnym a svetom hmotným. Toto prepojenie si žiada doktora s novým súborom zručností, ktoré by mal moderný lekár ovládať.

Udržíme mladých doma?

Začínať však treba už pri štúdiu. Súčasným študentom medicíny neraz chýba schopnosť lepšie pracovať s dátami, segmentovať DICOM záznam či modelovať 3D objekt na počítači.

Práca s 3D modelmi pri plánovaní operácie by nemala byť doménou nadaných študentov škôl technických univerzít, ako je to v súčasnosti. Neštudovali anatómiu, nepoznajú hlbšie procesy ľudského tela. 3D tlač v medicíne by mal robiť odborník znalý anatómie.

Kde sa končí anatómia orgánu a kde sa začína ďalší, aké má cievne a nervové zásobenie, vie lekár. Mnohí sa tomu chceli venovať, ale nepoznali kontext, ktorý už často patrí do poznatkov medika.

Bojujeme už roky, aby sme to presadili na lekárskej fakulte, lebo takéto spracovanie dát, ktoré pri novších softvéroch nezaberie ani veľa času, by malo byť v kompetencii lekára. Modelovanie je pre našu medicínu cudzí pojem, neučí sa s argumentom, že predsa patrí inam.

Je to však nezmysel. Lekár musí vedieť čítať, písať, hľadať odborné čerstvé informácie on-line, a práve tak budú pre rôzne špecializácie v medicíne onedlho potrebné aj tieto zručnosti.

Ide o schopnosť lekára individualizovať liečbu, či už pôjde o tvar biotlačeného štepu v rámci regeneratívnej medicíny alebo o špecifický tvar keramickej – 3D tlačenej – fazety na zub daného pacienta.

Potreba individualizovať liečbu pre konkrétneho pacienta je tu od nepamäti. Teraz len pribudli ďalšie možnosti. Preto sme sa orientovali na študentov a pred pár rokmi sme začali na vlastnú päsť bádať a prakticky fungovať.

Odštartovalo to vyhlásenie diplomových tém, na ktoré sa zapisujú študenti 4. ročníka lekárskej fakulty. Mali tri roky, aby sa venovali konkrétnej odbornej téme. Vybrali sme si 3D tlač, lebo zubné lekárstvo, ktorému sa pracovne venujem, má k tomu blízko a prepája technologickú časť s klinickou praxou.

Prekvapilo ma, že to zaujalo aj mnohých študentov všeobecného lekárstva a sústredili sa na bioprinting, teda 3D tlač živými tkanivami. Našli lekárov, biológov, genetikov z praxe, začali si pomáhať.

Pridali sa k aktivitám rôznych špecialistov združených pod strechou Slovenskej odbornej spoločnosti pre regeneratívnu medicínu. Dostávali sme sa so študentmi k zhmotneniu unikátnej anatómie kostí, štruktúr nádorov a záznamov z CT, učil som ich, ako sa záznam extrahuje a ako z neho vytvoriť 3D model. Vytvorili sme veľkú skupinu skutočne inovatívnych medikov.

Od jesene tohto roku by sme mali už mať dokonca voliteľný predmet 3D tlač v zubnom a všeobecnom lekárstve. Viacerí študenti 6. ročníka sa spojili s lekármi a napríklad vytlačili 3D model veľmi komplikovanej fraktúry pred plánovanou operáciou pacienta, takže chirurg sa mohol na operáciu dôkladne pripraviť.

Technológie sme dostali rýchlo dostali do praxe, už máme desiatky úspešných spoluprác. Máme študenta 5. ročníka Tomáša Havrana, ktorý vytlačením 3D modelu srdca pre primára kardiochirurgického oddelenia Detského kardiocentra MUDr. Mateja Nosáľa, PhD., pomohol zachrániť život dvojtýždňovému dievčatku. Mimochodom, zoznámili sa na odbornej konferencii Zdravotníckych novín, kde sme predstavovali 3D tlačiareň.

Je plus, že sa na Slovensku konečne vytvára prostredie, ktoré azda dokáže mladých a talentovaných medikov a absolventov udržať doma, ale aj ich aktívne podporiť.

Sú skupiny spojené so zdravotníctvom, ktoré dokážu identifikovať talent, vedia ho získať, investovať do neho a zaplatiť ho. Škoda, že takú podporu nedokáže poskytnúť talentom aj štát, lebo keď prejdú už do reálnej praxe, skončia v súkromných subjektoch.

Nepredstaviteľné veci

Boli sme radi, že sme chvíľu na špici, ale dnes už lowcostové tlačiarne za 2 000 eur, ktoré sme získali cez granty a vyhrali v rôznych súťažiach, nestačia, aby sme krok s ostatnou univerzitnou špičkou udržali.

Potrebujeme väčšiu investíciu, 3D tlačiareň za 60 000 až 80 000 eur, ktorá tlačí veľmi presne rôzne typy živíc a vieme to na fakulte použiť na rôzne typy výskumných prác v zubnom aj všeobecnom lekárstve.

Je to problém, keďže v Bratislave a v Bratislavskom kraji nie je veľká šanca kvôli vysokému HDP na eurofondy. Sú síce aj iné štátne podpory, ale je problematické publikovať výskum z 3D tlače, ak nie je postavená základná infraštruktúra, teda kvalitná 3D tlačiareň.

A podporu na projekt nedostanete, pretože nemáte publikácie. Kolegovia z iných miest sú už vďaka eurofondom ďalej, majú špičkové tlačiarne, ktoré napríklad dokážu tlačiť biokompatibilnými materiálmi.

3D tlač dokáže nepredstaviteľné veci, jej obrovský potenciál sa skrýva v biotlači. Je celkom reálne, že v budúcnosti sa zmení medicína, kde sa lekári snažia rekonštruovať poškodené tkanivá.

Biotlač by mohla spôsobiť, že od určitej miery poškodenia sa choré tkanivá prestanú zachraňovať a nahradia sa novým tkanivom človeku z jeho vlastných buniek. Spoločnosť očakáva objavy, niekedy až zázraky, ale predovšetkým niečo, čo zvýši kvalitu zdravotnej starostlivosti, ako aj života a dĺžku dožitia človeka v zdraví.

Bioprinting vrstiev kože sa robí už dnes, pre testovanie liečiv sa tlačia malé obličky či malé pečene. Ak už vieme tlačiť lokálne menšie štruktúry, vytlačiť z nich orgán je len nadstavba. Vieme tlačiť v niekoľkých vrstvách a je otázka času, kým dokážeme tlačiť zložitejšie štruktúry.

Otázka nie je či, ale otázka je kedy. Otázka je tiež, čo sa stane, ak bude biotlač ekonomicky dostupná aj pre bežnú medicínu. Veľmi drahé terapie zrejme stratia opodstatnenie, ľahšie bude predsa nahradiť tkanivo, ako ho s vysokými nákladmi liečiť.

Už dnes sa diskutuje o tom, že 3D tlač môže byť perspektívne náhradou za transplantované orgány. Pri transplantácii je napriek všetkému pokroku riziko, že imunitný systém identifikuje nový orgán ako niečo cudzie.

Biotlač nie je tlač nejakými bunkami, ale vlastnými bunkami. Dostávame sa do plnohodnotnej náhrady bunkami priamo z daného pacienta, nežiaduce imunitné reakcie by sa tak mali eliminovať. Treba aj odbornej verejnosti vysvetľovať, že nejde o žiadne klonovanie človeka, ale o tlač bunkami daného človeka.

Dnes pacientovi zoberú kožu z jedného miesta a aplikujú ju na druhé. Proces biotlače je rovnaký proces, ale, samozrejme,  sofistikovanejší a rozbitý na drobné bunky.

V zahraničí sa to intenzívne skúma, my máme Spoločnosť pre regeneratívnu medicínu, ktorá sa tejto problematike venuje a združuje rôznych špecialistov, ktorí vidia v regeneratívnej medicíne potenciál. Z tejto platformy by mohla vzniknúť spätná väzba pre zákonodarcov.

Je celkom možné, že v budúcnosti budú 3D tlačiarne patriť do výbavy nemocnice, ale je aj možnosť, že bude výhodnejšie pre nemocnicu, aby jej takéto služby nejaký subjekt dodával.

Treba rozlíšiť, či hovoríme o bioprintingu, alebo o bežnej 3D tlači, nevyžadujúcej špeciálne priestory či materiály.

Napríklad v zubnom lekárstve môže byť bežná 3D tlačiareň výbavou ambulancie, je nepraktické si niečo tlačiť mimo, ak je to jednoduchý model zubov z plastu. Ak však ide o bioprinting vyžadujúci sterilné priestory, vzniknú možno centrá, ktoré ho budú realizovať.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci

Sestry sa s ministrom dohodli na zatraktívnení svojho povolania

$
0
0
Je potrebné prijať čo najrýchlejšie také opatrenia, aby sa v slovenskom zdravotníctve stabilizovala situácia so sestrami a pôrodnými asistentkami a zároveň zatraktívnili tieto povolania, aby prácu sestry alebo pôrodnej asistentky chcelo robiť viac mladých ľudí.

Ako informovala komora sestier, na pracovnom stretnutí sa na tom zhodli s ministrom zdravotníctva Tomášom Druckerom.

„Veľmi nás teší, že s ministrom zdravotníctva sme na pracovnom stretnutí dospeli ku konkrétnym záverom. Zástupcovia SK SaPA dostanú priestor pracovať v pracovných skupinách, ktorých hlavným cieľom bude stabilizovať situáciu so sestrami v slovenskom zdravotníctve a zatraktívniť toto povolanie,“ konštatovala prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Mgr. Iveta Lazorová, dipl. p. a. s tým, že k tejto dohode medzi zástupcami komory a predstaviteľmi MZ SR prispela aj nová ministerská sestra PhDr. Táňa Hrindová, PhD.

Ako ďalej uviedla, so šéfom rezortu zadefinovali viacero príčin nedostatku sestier a pôrodných asistentiek na Slovensku, pričom za najkľúčovejšie považujú zlé pracovné podmienky a nedostatočné odmeňovanie.

Podľa I. Lazorovej predstavitelia sestier budú so zástupcami MZ SR aktívne participovať na projektoch, ktorých cieľom je zlepšiť sústavné vzdelávanie, aktualizovať špecializačné študijné programy, pomenovať kompetencie, či navrhnúť odmeňovanie podľa zásluhovosti.

„Rozšírenie kompetencií vnímame tiež ako jeden z kľúčových motivačných prvkov, aby vzdelaná sestra zotrvala v tomto povolaní, ale aj aby mladí ľudia chceli študovať toto povolanie.

Chcel by som zdôrazniť, že najskôr je potrebné pomenovať činnosti, ktoré sestry už teraz bez toho, aby na to mali oprávnenie, a až potom sa chceme venovať novým činnostiam, za ktoré by boli sestry odmenené na základe zásluhovosti,“ dodal člen Rady a Prezídia SK SaPA PhDr. Milan Laurinc, PhD.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
ZdN

Vedci zisťovali, ako sa rodičia rozhodujú o očkovaní detí

$
0
0

Očkovanie detí odmietajú na Slovensku stovky rodičov. Vedci z Ústavu experimentálnej psychológie Slovenskej akadémie vied zmapovali, čo všetko ovplyvňuje rodičov pri rozhodovaní o tejto otázke.

Sledovali viacero cieľových skupín od študentiek budúcich matiek, rodičov a verejné diskusné portály až po individuálne skupinové rozhovory s ľuďmi, ktorí očkovanie odmietajú.

"Pýtali sme sa na skúsenosti s očkovaním, zdroje informácií a postup rozhodovania pri očkovaní ich detí. Skúmali sme zrozumiteľnosť a presvedčivosť najčastejších spôsobov prezentácie proočkovacích posolstiev, ktorými zdravotnícke autority snažia presvedčiť verejnosť o prínosoch očkovania. Identifikovali sme témy a argumenty zástancov a odporcov očkovania," uviedla Mária Hatoková z vedeckého tímu.

 Na Slovensku je podľa zákona povinné očkovanie pre niektoré choroby u detí do šesť rokov. Výskum sa podľa Hatokovej nesnaží argumentovať v prospech očkovania ani proti nemu, ale zmapovať, ako túto tému vnímajú respondenti. Vedci sa zameriavali aj na to, ako sa na ich názoroch prejavujú sociálne vplyvy.

"Rodičia unavení zložitým zvažovaním pre a proti v snahe urobiť zodpovedné a obhájiteľné rozhodnutie siahajú po rozhodovacích skratkách – heuristikách. Spoliehanie sa na sociálne informácie je jedna z nich," hovorí Hatoková.

Rodičia sa majú častokrát odvolávať na názory blízkych alebo významných osôb zo svojho okolia a príbehy o očkovaní, zmeny sú aj vo vnímaní lekárskej autority.

"V súčasnosti vidíme zmeny vo vnímaní lekárskej autority. Rodičia očakávajú zdieľané, čiže spoločné rozhodovanie o zdravotných záležitostiach svojich detí, chcú partnerstvo namiesto autoritárskeho prístupu lekára," priblížila Hatoková. Rodičia si majú uvedomovať potrebu udržania kolektívnej imunity, majú však obavy o zdravie najmä svojich detí.

V téme strachu z očkovania je dôležité rozlišovať, či sa rodičia viac obávajú následkov chorôb, proti ktorým sa očkuje, alebo vedľajších účinkov vakcín, poukázala Hatoková.

Tento strach je podľa vedcov prirodzený a je súčasťou rodičovstva, a očakávaný pocit viny, ak by bolo dieťa tak či onak poškodené, významne prispieva k voľbe stratégie, ako rodičia zdravie dieťaťa chránia.

Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
TASR

Slovensko hľadá darcov kostnej drene

$
0
0
Projekt je súčasťou celoslovenskej kampane "Dobrák od kosti".

Každoročne stúpa počet pacientov s hematologickými a onkologickými diagnózami, ktorým dáva nádej na zdravý život úspešná transplantácia krvotvorných buniek. Pravdepodobnosť nájdenia vhodného darcu v rámci rodiny je asi 25-percentná, dôležité je teda nájsť nepríbuzenského darcu.

Na podporu Národného registra darcov kostnej drene SR upozorňuje charitatívny projekt "1000 kilometrov na kolobežke s dobrákmi od kosti" organizovaný Nadáciou Kvapka nádeje.

Projekt je súčasťou celoslovenskej kampane "Dobrák od kosti". Kolobežkový maratón na trase Košice - Praha odštartuje na Slovensku 5. septembra v Košiciach a skončí v Trenčíne 11. septembra.

"Odtiaľ bude pokračovať smerom do Českej republiky, kde je plánovaný príchod do cieľa v Prahe 17. septembra," informoval Štefan Bernát z Nadácie Kvapka nádeje. Ambasádormi kolobežkovej jazdy sú extrémny športovec Vojtech Špišák a jeho kolega z Českej republiky Petr Filipčák, ktorý v minulosti úspešne podstúpil transplantáciu kostnej drene.

Projekt má získať nových darcov kostnej drene. Jeho súčasťou je i verejná zbierka, z výnosu sa má kúpiť zdravotnícky prístroj na diagnostiku a monitorovanie detských hematologických a onkologických malignít.

Verejnosť môže prispieť zasielaním dobrovoľných peňažných príspevkov na účet verejnej zbierky SK73 0900 0000 0050 8074 1804 alebo zaslaním darcovskej SMS správy na telefónne číslo 877 s textom DMS DOBRAK, tiež aj kúpou reklamných predmetov s logom kampane, prípadne príspevkom do stacionárnych pokladničiek po trase kolobežkového maratónu.

Kampaň "Dobrák od kosti" nadväzuje na celoslovenskú kampaň "Máte slinu?", ktorá pomohla získať Národnému registru darcov kostnej drene SR 5000 nových registrovaných darcov a kúpiť preň genetický analyzátor za 100 000 eur.

Viac informácií o kampani je možné získať na webovej stránke www.dobrakodkosti.sk
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
TASR

Pozor na parodontitídu. Môžeme prísť o zuby

$
0
0
Druhou najčastejšou príčinou straty zuba po zubnom kaze je parodontitída.

"Ochorenie ďasna, závesného aparátu a okolitej kosti spôsobuje najmä nedostatočná ústna hygiena a podceňovanie príznakov. Ohrození sú aj ľudia, ktorí majú parodontitídu v rodine, ako aj ľudia užívajúci antidepresíva alebo trpiaci cukrovkou či fajčiari," hovorí Libor Michna z bratislavskej stomatologickej kliniky ArtDentistic.

Počiatky parodontitídy človek necíti, môže však viesť až k strate zubov. Prvotnými príznakmi sú však krvácajúce ďasná, citlivosť, zapáchajúci dych, opuch ďasien a kývanie zubov.

"Primárnou príčinou ochorenia je nedostatočná dentálna hygiena, ktorá predstavuje živnú pôdu pre nebezpečné baktérie žijúce v povlaku na povrchu zuba. Lepkavý biofilm zložený zo spomínaných baktérií, slín a zvyškov potravy následne napáda ďasná a spôsobuje nebezpečný zápal," vysvetlil Michna.

Ľuďom, ktorí majú takéto problémy, odporúča prekonať predsudky a vyhľadať pomoc odborníka. Ten vie parodontitídu stabilizovať do takej miery, že sa pacient môže vyhnúť extrakcii zuba, prípadne sa chýbajúce zuby nahradia.

"Primárne je však dôležité a nevyhnutné parodontitídu zastabilizovať, dodržiavať stopercentnú ústnu hygienu a riadiť sa radami svojho stomatológa – špecialistu. Až potom je možné chýbajúci zub nahradiť napríklad dentálnym implantátom," zhrnul Michna.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
TASR

V UNB praxovalo vyše 500 medikov

$
0
0
Študenti medicíny sa v nemocniciach vzdelávajú počas študijných semestrov, no nezaháľajú ani v lete. V Univerzitnej nemocnici Bratislava, najväčšej nemocnici na Slovensku, získa v lete pracovné skúsenosti viac ako 500 študentov.

„Len pri pozorovaní ktoréhokoľvek lekára sa  naučím veľmi veľa, nakoľko každý má svoj originálny prístup k medicíne. V ľudskom tele jedno s druhým súvisí, preto už len to, že som na oddelení prítomný, ma učí, ako do toho vidieť, ako nad tým rozmýšľať a prepájať to dokopy tak, aby sme pacientov zdravotný problém čo najlepšie vyriešili a pomohli mu“, uviedol Michal Skurák, študent medicíny.

Podľa lekárov sú študenti aktívni. „Študenti majú množstvo otázok, ktoré sú legitímne. Nie vždy sú už pevne rozhodnutí počas letných praxí, čo chcú, alebo nechcú robiť. Je to pre nich také „oťukávanie“ sa s realitou, ktorú môžu nasať len v praxi a na klinických oddeleniach“, uviedol MUDr. Daniel Knapp, lekár Klinika úrazovej chirurgie SZU a UNB.

Študenti, pre ktorých je to relevantné, sú zaradení aj do operačného programu. Cenné skúsenosti naberajú priamo na operačnej sále zakomponovaní do tímu špičkových odborníkov nemocnice.

„Snažíme sa im dávať priestor napríklad na zašitie rán, aby vedeli „šiciu“ techniku. Pravdaže, každá operácia je individuálna a má množstvo aspektov, preto je na usúdení operatéra, do čoho študenta pustí. Pri každom zákroku, kde je študent prítomný, naberie množstvo skúseností či už teoretických alebo praktických. Prioritou je pre nás vrátiť pacientovi stratené zdravie, či zachrániť život, dôležité je však aj odovzdávanie skúseností študentom a vychovávanie kvalitných odborníkov do budúcnosti, preto ich berieme s plnou vážnosťou a snažíme sa im odovzdať čo najviac skúseností“, MUDr. Tomáš Heger, PhD., MHA, traumatológ, zástupca riaditeľa Univerzitnej nemocnice Bratislava pre Nemocnicu akad. L. Dérera na Kramároch.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Zdroj: 
ZdN
Foto: 
ilustračné foto, archív
ZdN

Svetový deň Alzheimerovej choroby

$
0
0
Dátum: 
streda, september 21, 2016 - 00:30

Infekcia HIV je dobre liečená

$
0
0
Hovorili sme s vedúcou centra doc. RNDr. Danicou Stanekovou, CSc.

Podľa vašich poznatkov a skúseností má odborná verejnosť dostatočné informácie o infekcii HIV, chorobe AIDS, o hrozbách súvisiacich s týmto ochorením?

To je veľmi individuálne. Záujemcovia, ktorí sú si vedomí svojho rizikového správania, či mali nechránený sexuálny kontakt, môžu už dlhé roky prísť na bezplatný odber krvi a vyšetrenie priamo k nám, teda nemusí ich napríklad ani poslať ich všeobecný lekár.

Navyše existuje aj Linka pomoci HIV/AIDS, kam nám ľudia volajú a kde dostanú potrebné odpovede na otázky, ktoré ich zaujímajú. Lekári vedia o tejto problematike skôr až vtedy, keď majú medzi pacientmi človeka, ktorý im povie o tom, že patrí do niektorej skupiny s rizikovým správaním.

Môže spoznať praktický lekár v ambulancii príznaky infekcie HIV či ochorenia AIDS?

Stane sa, že sa lekár priamo stretne už s akútnou infekciou HIV. Je podobná infekčnej mononukleóze, pacient má zvýšenú teplotu, zväčšené uzliny. Väčšinou sa to aj schová pod túto diagnózu, ak sa pacient neprizná napríklad k tomu, že patrí do komunity, kde je bežný sexuálny styk muža s mužom, keď by lekárovi možnosť infekcie HIV zrejme hneď napadla.

U nás je až 65 percent, teda najčastejší spôsob prenosu infekcie HIV, nechránený sexuálny kontakt muža s mužom. Ale tým, že prvé príznaky infekcie HIV sú veľmi nešpecifické a podobné napríklad aj chrípke či angíne, nemusí to praktických lekárov ani napadnúť.

Dôležité je, keďže infekcia je dlho taká asymptomatická, že nemôžeme od lekárov očakávať, že každého budú testovať. Skôr by to malo byť v povedomí samotných ľudí – správal som sa rizikovo, dám sa bez ohľadu na symptómy, ktoré sú veľmi krátkodobé, vyšetriť.

Vedia o možnostiach, kam sa obrátiť, aj bežní ľudia, alebo skôr riziková populácia?

Myslím si, že viac o tom vedia tí ľudia, ktorí sú v riziku. Iná vec však je, či túto možnosť aj využijú, hoci máme i takých klientov, ktorí chodia na vyšetrenie do centra pravidelne.

Prichádzajú ľudia, ktorí – ako sa hovorí – raz vybočia a majú náhodný a nechránený sexuálny kontakt, napríklad teraz po letných dovolenkách niekde pri mori, či po oslavách Silvestra, ale aj takí, ktorých podviedol partner. Proste na vyšetrenia sú rôzne dôvody.

Kompetencie všeobecných lekárov sa zvyšujú. No kedysi mohli napríklad robiť aj onkomarkery či PSA vyšetrenie, čo už nemôžu. Môžu vôbec robiť vyšetrenie na infekciu HIV?

Pokiaľ mám informácie, ak pacient požiada svojho všeobecného lekára, aby mu spravil testy na infekciu HIV, musí mu za to zaplatiť. Aj preto sme premýšľali o tom, že by bolo veľmi dobre – ak chceme zvýšiť testovanie populácie – aby sa testy na infekciu HIV stali súčasťou preventívnych prehliadok.

Bolo by to super, lebo sa stále hovorí o potrebe zvýšenia testovania. Prípadne by mohli lekári svojich pacientov na možnosť dať sa testovať upozorniť, aj keď by si to v ambulancii museli hradiť.

Nám veľa klientov povie, že boli u svojho obvodného lekára a akosi automaticky si myslia, že im testy na infekciu HIV spravil. Bohužiaľ, tento test súčasťou prevencie nie je.

Momentálne je aktuálna júnová výzva UNAIDS 90 – 90 – 90, teda dosiahnuť 90-percentnú informovanosť a pretestovanosť ľudí nakazených vírusom HIV, zabezpečiť trvalú liečbu v 90 percentách diagnostikovaných prípadov a docieliť potlačenie replikácie vírusu a podlimitnú vírusovú záťaž u 90 percent liečených pacientov.

Tým by sa – keďže terapia je súčasťou prevencie – znížila nielen infekčnosť pacientov, ale značne aj šírenie infekcie v rizikovej populácii.

Vyvíjali ste v tomto smere potrebné iniciatívy napríklad smerom k ministerstvu zdravotníctva či zdravotným poisťovniam?

To je skôr otázka pre Národnú komisiu pre prevenciu HIV/AIDS a jej predsedu, ktorý je zároveň hlavným hygienikom Slovenska, teda pre Úrad verejného zdravotníctva SR.

Niekoľkokrát sme pripomienkovali odborné usmernenie ministerstva zdravotníctva na zabezpečenie prevencie infekcie spôsobenej HIV v SR z 1. decembra 1999, jeho novela sa roky pripravuje, ale je to opäť v kompetencii už nového hlavného hygienika, aby to predložil. Bolo by veľmi dobré, keby sa táto prevencia dostala do ďalšieho Národného programu prevencie HIV/AIDS.

Napríklad aj v spolupráci s hlavnou odborníčkou pre všeobecné lekárstvo by sa to mohlo dostať do rozšírených kompetencií všeobecných lekárov. Samozrejme, bolo by potrebné ošetriť to aj legislatívne, aby to všeobecným lekárom poisťovne preplácali.

Vie sa, aspoň odhadom, koľko ľudí sa u nás testuje na infekciu HIV?

Ročne sa spraví na Slovensku približne 200 000 vyšetrení, ale z toho je väčšina u darcov krvi, orgánov, tkanív, spermy a materského mlieka. Odporúča sa aj testovanie tehotných žien či pacientov pred chirurgickými zákrokmi.

Testujú sa tiež pacienti s inou sexuálne prenosnou infekciou, testovanie sa ponúka i drogovo závislým v liečebniach. Testovanie robia aj mimovládne organizácie, ako sú Odyseus či STORM.

V centre sme vlani spravili 730 skríningových vyšetrení anti-HIV protilátok, pre potreby terénnych laboratórií, Národnej transfúznej služby a pacientov ambulancie centra sme spravili 746 konfirmačných vyšetrení HIV – reaktívnych vzoriek a testovanie HIV subtypov u 87 pacientov.

Testovanie robili aj vybrané regionálne úrady verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici, Košiciach, Nitre, Prešove, Trenčíne, Žiline, Martine, Dolnom Kubíne, Liptovskom Mikuláši, Nových Zámkoch a Žiari nad Hronom.

Teda väčšina testovaných ľudí je z tých nerizikových skupín...

Zrejme áno... Aj preto si myslím, že zaradenie testovania do preventívnej prehliadky by bolo krokom vpred.

Kapacitne by vaše centrum zvládlo testovať aj viac klientov?

To problém nie je, len by sme nemali byť jediným centrom pre testovanie, aby nemuseli záujemcovia odniekadiaľ z východného Slovenska cestovať do Bratislavy. Kedysi sa testy viac robili na úradoch verejného zdravotníctva, ale z finančných dôvodov sa to presúva na infekčné kliniky či na mikrobiológie.

V porovnaní s mnohými európskymi krajinami je počet infikovaných a chorých na Slovensku nízky. Môžeme sa z toho tešiť, alebo je to skôr špička ľadovca a realita je iná?
Myslím si, že vo väčšine krajín sú známe čísla skutočne špičkou ľadovca.

Každý pacient, ktorý sa nakazí, sa predsa neinfikuje odniekadiaľ zo vzduchu, ale od konkrétneho infikovaného či chorého človeka. Ako som hovorila, prvé príznaky infekcie HIV – celková únava, nauzea, bolesť kĺbov a svalov, zvýšená teplota až horúčka, vyrážky, bolesť hrdla, hnačka, zväčšenie lymfatických uzlín, malátnosť – sú dosť nešpecifické a po pár týždňoch stratia.

U mnohých ľudí prejde aj toto štádium bez toho, aby sa príznaky objavili. Medzi infikovaním vírusom HIV a vypuknutím choroby AIDS u neliečených pacientov môže uplynúť aj šesť až desať rokov, keď môžu mať desiatky nových partnerov, ktorých ohrozujú. Odhadujeme, že infikovaných je minimálne dvakrát viac, ako sú známe čísla, ale môže to byť až trikrát viac.

Keď sme robili štúdiu v gay komunite, vyšiel nám koeficient ešte vyšší, až štyrikrát viac. Od začiatku monitorovania v roku 1985 do konca minulého roku bolo registrovaných u slovenských občanov i cudzincov 811 prípadov infekcie, zo 674 prípadov našich občanov sa 587 vyskytlo u mužov a 87 u žien.

U 87 osôb prešla HIV infekcia do štádia AIDS a zaznamenaných bolo 59 úmrtí ľudí s HIV, z toho 45 v štádiu AIDS. Vlani bolo diagnostikovaných a epidemiologicky vyšetrených 86 nových prípadov infekcie HIV.

Teda ak sa napríklad zdravý tridsiatnik nakazí infekciou HIV, koľko rokov môže žiť bez nejakých zdravotných problémov?

Ako som už spomenula, u neliečeného pacienta môže ísť až o desať rokov života bez zdravotných problémov. Dvanásť rokov bez liečby už bolo long non progressor. Som hlboko presvedčená, že treba chodiť na testy, výsledok je určite šok, ale je lepšie vedieť o svojej chorobe a liečiť sa.

Infekcia HIV sa dnes dá veľmi dobre liečiť, ale, samozrejme, vyliečiť sa ešte stále nedá. Dnes je trend, že liečba sa nasadí čo najskôr, potlačí sa vírusová záťaž a naši pacienti dobre prežívajú.

Dnes sa napríklad 35-ročný pacient s HIV dožíva priemerného veku inak zdravého človeka. Poznám pacientov, ktorí sa liečia už tridsať rokov. Podľa štúdií priemerný vek dožitia 35-ročného infikovaného muža je pri dnešnej liečbe až 75 rokov. Teda prognóza po nasadení liečby je skutočne veľmi dobrá.

S liečbou preplácanou zdravotnými poisťovňami nie sú na Slovensku problémy?

Liečba infekcie HIV sa na Slovensku uskutočňuje podľa odporúčaní European AIDS Clinical Society a je založená väčšinou na trojkombinácii antiretrovirotík. V súčasnosti je už infekcia HIV skutočne liečiteľné, ale chronické a ešte stále nevyliečiteľné ochorenie.

Predsudky, mýty a strach spoločnosti sú však stále častou prekážkou šťastného a kvalitného života pacienta u nás, ale aj vo svete. Pri liečbe HIV pozitívnych osôb je hlavným cieľom terapie udržanie nízkych hladín virémie a stabilného počtu CD4+ T-lymfocytov, čo znamená priebežnú kontrolu pacientov.

Antiretrovírusová terapia neničí vírus, ale potláča jeho množenie, čím značne spomaľuje progresiu infekcie do štádia AIDS a dáva šancu imunitnému systému na regeneráciu.

Treba povedať, že potrebné lieky, ako sa v zahraničí vyrábali, sa dostávali v podstate okamžite aj k nám. Zatiaľ je doživotná liečba, aj keď pomerne nákladná, plne hradená poisťovňami.

Nespoliehajú sa ľudia aj na možnosť, že do 48 hodín od prípadného rizikového sexuálneho kontaktu si za tisíc eur kúpia terapiu?

O profylaktickú terapiu môže požiadať človek vedomý si rizika infekcie HIV, napríklad po nechránenom sexuálnom styku s neznámou osobou, najneskôr do 48 hodín po rizikovej udalosti.

Takúto možnosť, ale bezplatne, majú aj zdravotnícki pracovníci, ktorí prišli pri práci do styku s infikovaným človekom a mohli sa nejakým spôsobom nakaziť. Diskutuje sa aj o využití predexpozičnej profylaxie v prevencii HIV, najmä u ľudí v trvalo vysokom riziku infekcie HIV, ako sú partneri HIV pozitívnych osôb, ľudia často striedajúci sexuálnych partnerov a podobne.

Nemá to aj odvrátenú stranu mince – že ľudia sa prestanú infekcie a choroby báť, prestanú byť opatrní?

Z edukačno-preventívneho hľadiska nie je táto informácia v laickej populácii až taká dobrá práve preto, že sa ľudia prestanú obávať infekcie a že sa dá vlastne liečiť. Strach z infekcie HIV opadáva, dnes je v populácii väčším strašiakom napríklad rakovina ako infekcia HIV.

Navyše, rakovina je v spoločnosti sociálne akceptovateľná diagnóza, onkologického pacienta každý poľutuje a spolucíti s ním, ale o HIV málokto hovorí, takmer nikto sa neprizná, že je infikovaný, pre oprávnené obavy, že by bol ostrakizovaný.

Teda vedome či podvedome vytesňujeme HIV s tým, že keď nie som gay, narkoman, mňa sa to netýka?

To je ďalšia vec. K nám chodí veľa ľudí z tých rizikovo sa správajúcich skupín, tí na takúto možnosť viac myslia, po rozhovoroch s nimi viem, že sú vo väčšom riziku, napríklad aj vzhľadom na časté striedanie partnerov.

Spoločenská klíma nie je pre LGBT komunitu taká, že by bola bez výhrad akceptovaná, a to sa týka aj prípadných stálych vzťahov v tejto komunite. Nemajú tie momenty, ktoré sú v heterosexuálnych vzťahoch, napríklad možnosť mať a vychovávať deti. Verím, že v LGBT komunite sa vzťah udržiava ťažšie a že v nej aj vyššia promiskuita.

V Česku je už niekoľko rokov možnosť registrovaného partnerstva párov rovnakého pohlavia, napriek tomu tam počet infikovaných HIV pomerne dramaticky rastie...

Na to, či je v tom nejaká súvislosť, vám neodpoviem, zrejme by bolo potrebné urobiť rozsiahlu štúdiu. Ale na takú štúdiu napríklad v Česku je podľa mňa ešte príliš skoro.
Spomínali ste, že 65 percent prípadov infekcie je v skupine mužov, majúcich sexuálne kontakty s mužmi. Ale napríklad v Rusku je väčšina prípadov v komunite narkomanov...

Prečo sú takéto rozdiely?

V západnej a strednej Európe všeobecne prevláda prenos infekcie HIV sexuálnym stykom mužov s mužmi. Výnimkou je Poľsko, kde prevláda infekcia u narkomanov, ktorí si pichali heroín, často viacerí z jednej injekcie.

Infekcia HIV súvisí aj s ekonomickou situáciou, keď prostitúcia a užívanie drog idú ruka v ruke s chudobou. Na východe, ale aj v juhovýchodnej Ázii, v Thajsku, je práve prostitúcia jeden z veľkých biznisov chudobných ľudí, tam aj prevláda prenos infekcie HIV heterosexuálnym stykom, ľudia sú drogovo závislí a tým aj ľahšie manipulovateľní. „Najinfikovanejšie“ krajiny sú Ukrajina, Rusko, Lotyšsko...

U nás od začiatku išlo o vec, týkajúcu sa gay komunity. Musím pochváliť mimovládne organizácie, ktoré sa včas chopili iniciatívy v časoch, keď bolo u nás infekcie málo, a vyšli do ulíc so striekačkami pre drogovo závislých.

Aj vďaka tomu stále patríme spoločne s Chorvátskom medzi krajiny s relatívne nízkou prevalenciou, aj keď prípadov infekcie pribúda.

Ako ste sa dostali k tejto problematike?

Po skončení ašpirantúry na Katedre mikrobiológie a imunológie Lekárskej fakulty UK v roku 1991 som si hľadala miesto a dostala som sa do laboratória pre HIV/AIDS. Problematike sa venujem asi dvadsať rokov.

Koncom 80. rokov boli v San Franciscu opísané prvé smrteľné prípady pneumocystovej pneumónie u mužov homosexuálnej orientácie. V roku 1983 objavili vedci vírus HIV – pôvodcu choroby AIDS.

Prvý prípad infekcie bol u nás diagnostikovaný v roku 1985. Bola som vtedy na materskej dovolenke, ale viem, že vzorka prišla na lekársku fakultu na virologický ústav, ale poslali ju na presnú diagnostiku niekam do zahraničia.

Už v roku 1986 sa zaviedlo najprv v Bratislave a neskôr na celom Slovensku povinné testovanie darcov krvi. Zrejme ten prvý prípad bol impulzom na to, že infekcia HIV k nám prišla a treba niečo robiť. Vzniklo laboratórium a neskôr sa etablovalo Národné referenčné centrum.

Moja práca je veľmi zaujímavá, nie je to len práca v laboratóriu, ale stretávame sa s konkrétnymi ľuďmi, ich osudmi. Je to zaujímavá zmes práce diagnostickej, epidemiologickej, psychologickej, ale aj pedagogickej a vedeckej.

Dočkáme sa zásadného prelomu v terapii infekcie a ochorenia – či už liekov, ktoré HIV/AIDS definitívne vyliečia, alebo vakcíny?

S vírusom HIV sa veľmi ťažko bojuje, lebo dokáže veľmi rýchlo mutovať v génoch, ktoré kódujú povrchové súčasti vírusu glykoproteíny, v dôsledku čoho vznikajú nové subtypy vírusu a tzv. cirkulujúce rekombinantné formy – keď sa človek nakazí od dvoch partnerov a vírus sa začne rekombinovať.

To je problém najmä kvôli príprave účinných vakcín. Chcela by som sa aspoň trošku priblížiť k odhaleniu tajomstva vyliečenia infekcie HIV. Naše centrum možno neprispeje k vynájdeniu zázračného lieku, ale môže prispieť k tomu, aby sa výskyt tejto infekcie na Slovensku prudko nezvyšoval.

Naším úspechom bude aj zmena postoja verejnosti, zlepšenie akceptácie pacientov s HIV/AIDS v spoločnosti.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Branislav Janík, redaktor ZdN
Viewing all 64977 articles
Browse latest View live