Quantcast
Channel: HNonline.sk - HNonline.sk - Správy z politiky, ekonomiky a financií
Viewing all 62806 articles
Browse latest View live

Pozor na mokré plavky. Môžu spôsobiť nepríjemné zápaly

$
0
0

Hoci nám v horúčavách ochladenie vo vode prospeje, môže spôsobiť aj neľahké zdravotné problémy. Ako sa im dá vyhnúť?

Lucia bola na takzvané prechladnutia „zospodu“ zvyknutá odmala. Už ako dieťa opakovane prekonala zápaly močových ciest, v puberte sa k nim pridali aj pošvové infekcie.

„V podstate sme to mali v rodine. Aj moja mama často trpela takýmito infekciami, neraz ich spomínala aj stará mama. Ja a moja sestra sme teda neboli výnimkami,“ hovorí Lucia, ktorá si pri kúpaní musela vždy dávať veľký pozor.

„Vlastne som už odmala kúpanie ani nemala rada. Už ako dieťa som mala niekoľkokrát zapálené močové cesty, stačilo si sadnúť aj na chladnejší múrik alebo nemať poriadne zakryté kríže.

A pri kúpaní – pár minút v studenšej vode, hoci bolo vonku pekelne horúco, a na druhý deň som už behala na toaletu každú chvíľu. O pobehovaní v mokrých plavkách po dvore nemohla byť ani reč. Takže som sa v podstate nikdy rada nekúpala, lebo som vedela, čo má čaká, hoci si aj dám pozor,“ rozpráva Lucia o svojich ťažkostiach.

Tie pritom neboli ničím oproti jej sestre. „Sestra bola na tieto zápaly rovnako náchylná, no u nej vždy mali horší priebeh. Zatiaľ čo ja som len každú chvíľu chodila močiť a sem-tam ma trochu bolelo podbruško, ona mávala neskutočné bolesti a kŕče, často sa ani nemohla vycikať.

Ona bola pritom opakom mňa a vždy bola vodný živel. Dokonca sa ako dieťa chcela venovať plávaniu, opakujúce sa zdravotné problémy jej to však nedovolili. Raz sme jej dokonca museli volať záchranku, mala také bolesti, až odpadla,“ spomína Lucia, ktorá toto nechcené rodinné dedičstvo v súčasnosti pozoruje aj u svojho dieťaťa.

„Dcéra ma len desať rokov, ale rok čo rok najmä v lete bojujeme s nejakými infekciami. Častejšie býva prechladnutá, aj v zime často behá na toaletu, leto však býva horšie. Kým jej kamarátky a susedy vylezú z bazéna, pobehujú po záhrade v plavkách a oblievajú sa, ona sa musí okamžite prezliecť.

Už má za sebou aj kvasinkovú infekciu a na svrbenie a nepríjemné pocity sa sťažuje vždy, keď navštívime nejaké kúpalisko, čo sa stáva len výnimočne. Aj keď ma to mrzí, nemôžem s tým nič urobiť a viem, že si na to musí len zvyknúť a celý život si bude musieť dávať pozor, presne tak ako ja a všetky ženy v mojej rodine,“ uzatvára svoje rozprávanie Lucia.



Ochladenie vs. prechladnutie

Každé za má svoje proti a kúpanie nie je výnimkou. Na jednej strane sa v nekončiacich letných horúčavách chceme schladiť, aby nám nebolo až tak teplo, na druhej strane sa nášmu telu chlad až tak nemusí pozdávať.

Presne tak to býva s mokrými plavkami, ktoré môžu v našom tele spôsobiť značnú pohromu. „Mokré plavky môžu spôsobiť zápal močových ciest. Najmä v prímorských destináciách, kde fúka vietor, hoci je teplota vzduchu vysoká. Keď si žena nechá plavky po kúpaní na sebe, môže to viesť až k takémuto zápalu,“ vysvetľuje gynekologička MUDr. Jana Langová z Nových Zámkov.

Rizikom nemusia byť len prímorské oblasti a pofukujúci vietor. Ten navyše môže spríjemňovať teplé letné dni aj u nás, hoci ho v horúčavách takmer nevnímame. „Mokré plavky u žien znamenajú väčšiu príležitosť na prechladnutie zospodu.

Keď je teplo a plavky sa rýchlo usušia, nie je to až taký problém, ale ak v mokrých plavkách ide žena do nejakého chladnejšieho prostredia, napríklad dovnútra alebo do nejakej reštaurácie, ktorá je klimatizovaná, tam je to potom horšie a riziko stúpa,“ dodáva odborníčka.

To, že ste to s mokrými plavkami možno prehnali a čosi nie je v poriadku, určite spoznáte. Ťažkosti sa dostavia s celým radom nepríjemných príznakov. „Zápal močových ciest sa prejavuje častým močením a častým nutkaním na močenie, ale aj pálením a bolesťami pri močení,“ uvádza MUDr. Jana Langová.

Prezliekať, prezliekať, prezliekať...

Aby ste sa týmto nepríjemnostiam vyhli, treba v prvom rade odstrániť príčinu problému. Tou nemusí byť samotné kúpanie, ale práve mokré plavky. Myslieť by na to mali najmä ženy, ktoré sú oproti mužom na tieto problémy háklivejšie.

Jedným z dôvodov je aj kratšia močová trubica, ktorá je navyše bližšie ku konečníku. Z neho sa tak do močového ústrojenstva ľahšie dostanú aj baktérie, ktoré po jeho osídlení už len čakajú na svoju najlepšiu príležitosť. Tou môže byť aj prechladnutie z mokrých plaviek.

„Odporúča sa po kúpaní sa prezliecť do suchých plaviek a mokré vysušiť, a tak to stále striedať. Práve takto sa zápalom močových ciest dá predísť,“ uvádza gynekologička.

Nepríjemné baktérie

Hoci sa po kúpaní stále svedomito prezliekate, aj tak sa môžu dostaviť nepríjemné príznaky. Príčinou môže byť aj samotná voda. Tá je zdrojom mnohých mikroorganizmov a baktérií, ktoré nášmu telu môžu uškodiť – a opäť aj zospodu.

„Pri kúpaní hrozí aj riziko pošvových infekcií. Môžu to byť rôzne baktérie, najčastejšie sa stretávame s kvasinkami, ale môžu to byť aj iné baktérie, ktoré opakovane spôsobujú problémy najmä ženám. Najčastejšie príznaky sú výtoky, pálenie a svrbenie,“ uvádza MUDr. Jana Langová, podľa ktorej riziko ochorenia závisí aj od prostredia, v ktorom sa kúpeme.

„Najbezpečnejšia v tomto smere je morská voda, pretože tá lieči. Taktiež jazerá, ak sa o tej vode vie, že je neškodná. Pri potokoch a riekach to závisí aj od toho, čo táto rieka odvádza a či to nie je aj nejaký odpad z niektorej továrne a podobne.

Vo všeobecnosti sa však neodporúča voda v bazénoch, a to najmä pre ženy, ktoré sú na to citlivé, ktoré majú časté zápaly močových ciest alebo opakované zápaly pošvy a časté výtoky,“ uvádza odborníčka.

Na infekcie sú niektoré ženy náchylnejšie, môže to súvisieť aj so zníženou imunitou a menej odolným močovo-pohlavným systémom. Medzi rizikovejšie patria aj tehotné ženy.

Čo s tým?

Prevencia je aj v prípade pošvových a močových infekcií základ. Prvým krokom pri vyvarovaní sa ťažkostí je teda svedomité prezliekanie mokrých plaviek a vyhýbanie sa vodám, ktoré sú v tomto smere rizikovejšie.

Keď sa infekcii nevyhnete, treba zájsť k lekárovi. „Liečba je lokálna, zavádzajú sa pri nej pošvové čapíky a je rôzne dlhá – od 3 do 12 dní. Niektoré infekcie si vyžadujú aj celkovú liečbu, buď antimykotikami, alebo niekedy treba nasadiť antibiotiká.

Po liečbe treba upraviť aj pošvovú flóru, takže sa dávajú laktobacily, ktoré sú prirodzenou súčasťou pošvy, udržujú tam správne prostredie a zabraňujú patogénom, aby sa rozvíjali,“ uvádza MUDr. Jana Langová.

Počas liečby treba na istý čas zabudnúť aj na kúpanie – pri močových infekciách by mohlo viesť len k ďalšiemu prechladnutiu, pri pošvových infekciách zas hrozí prenos baktérií  vo vode aj na ďalších kúpajúcich. Na riziko nakazenia treba myslieť aj medzi partnermi. Sú totiž prenosné, hoci nepríjemné pálenie, svrbenie i bolesti neraz pohlavný styk vôbec neumožňujú.

„Vzájomne sa môžu preniesť zápaly močových ciest, napríklad keď má muž baktérie v moči alebo v ejakuláte, môže sa to preniesť pri pohlavnom styku na partnerku,“ upozorňuje gynekologička.

A čo deti?

Aj deti môžu byť vzhľadom na svoj vek a neraz i oslabenú imunitu náchylné na prechladnutie a zápaly močových ciest. Výmena mokrých plaviek za suché oblečenie by preto mala byť samozrejmosťou.

Deti navyše nie sú odolné ani proti nákazám, ktoré číhajú pri kúpaní najmä vo verejných bazénoch. Ak sa teda rozhodnete svoju ratolesť zobrať osviežiť sa na kúpalisko, treba mať na pamäti aj tieto riziká.

„Najväčšie riziko nákazy je v bazénoch, kde sa kúpe veľa ľudí, preto nie sú pre deti dobré. Vhodnejšie sú detské bazény, v ktorých sa kúpu len malé deti, kde je voda čistá, mení sa a kde sa bazén častejšie čistí,“ dodáva MUDr. Jana Langová z Nových Zámkov.

Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
ZdN, fit magazín
Obrázok, graf, tabulka...: 

Anesteziológia, to sú adrenalínové situácie. Hovorí slovenský lekár v USA

$
0
0
Ako spomínate na svojho otca, zakladateľa košickej anestéziológie, ktorý bol v roku 1966 primárom prvého lôžkového ARO v Československu v košickej nemocnici? Oceňovala vtedy spoločnosť jeho zásluhy, alebo sa to veľmi „nenosilo“?

Otec mi zomrel, keď som mal osem rokov. Pamätám si, ako ho kolegovia zvykli volať večer, keď mali komplikovaných pacientov, aby sa s ním mohli poradiť. Neraz musel ísť nazad do nemocnice.

Mojou úlohou bolo stáť pri okne a hlásiť, kedy pred naším domom zastane sanitka. Kolegovia lekári si ho veľmi vážili. Bol spoločenský a mal veľa priateľov. Spoločnosť vtedy prechádzala dramatickým vývojom – najprv postupne politické uvoľnenie, potom august 1968 s vojskami „spojencov“, nasledovaný obdobím normalizácie.

Na ocenenie ľudí, ako bol môj otec, nebol vhodný čas. Neskôr na môjho otca mnohí „zabudli“. Po skončení medicíny som bol viackrát dojatý, keď významné osobnosti košickej medicíny, vediac, že som syn prvého prednostu ARO, vzdali hold môjmu otcovi a považovali sa za jeho žiakov.

Bol otec i napriek skorému odchodu pre vás vzorom, keď ste sa rozhodli aj vy pre štúdium medicíny? Navyše rovnakej špecializácie...

Na štúdium medicíny ma nahovorila mama a som jej za to veľmi vďačný. Pôvodne som chcel byť biológom alebo veterinárom. Anestéziológiu a intenzívnu starostlivosť som si, samozrejme, vybral po otcovi.

Vzorom mi boli obidvaja rodičia, ktorí medicínu milovali. Mama je dnes už v penzii, dlhé roky bola primárkou v Dojčenskom ústave v Košiciach. Patrí k priekopníkom neonatológie na Slovensku.

Čo je na anestéziológii príťažlivé?

Vďaka dokonalosti anestéziologických techník chirurgovia dokážu robiť veľmi náročné výkony u pacientov, u ktorých riziko vážnych zdravotných komplikácií vrátane úmrtia je vysoké aj bez záťaže pridanej chirurgickým výkonom a anestéziou.

Počas anestézie dochádza často k fyziologickým zmenám rýchlo, a teda aj vyhodnotenie situácie a prípadná intervencia musia byť rýchle a správne. Pacienta môžeme stratiť už počas úvodu do anestézie, ešte predtým, než sa ho chirurg dotkol. Sú to adrenalínové situácie, nie je to práca pre každého.

Anestéziológia vyžaduje kombináciu špecifických medicínskych vedomosti a zručností. Je to veľmi pekný, dynamický a zaujímavý medicínsky odbor.

Obaja s manželkou ste anestéziológovia, tejto špecializácii sa venovala tiež mama vašej manželky... Je v rodine už aj tretie pokolenie lekárov, pokračujúce v tradícii, alebo sa deti vydali iným smerom?

Áno, sme rodina dvoch generácií anestéziológov. Dcéra Diana sa nevydala medicínskym smerom, má ekonomické vzdelanie. Syn Lukas skončil druhý ročník medicíny, má teda polovicu štúdia za sebou.

Na rozdiel od slovenského, americké štúdium medicíny je štvorročné, nadväzuje na pregraduálne bakalárske štúdium. Či si tiež vyberie anestéziológiu, o tom ešte neuvažoval. Čakajú ho dva roky klinických predmetov, má čas sa rozhodnúť.

Už 18 rokov pracujete a žijete v USA. Takú možnosť vám dali spoločenské zmeny v roku 1989. Keby k tomu nedošlo, ostali by ste doma, alebo by ste emigrovali?

Pred rokom 1989 som o živote v niektorej z krajín za železnou oponou nikdy neuvažoval. Ilegálna emigrácia by automaticky znamenala perzekúciu mojej rodiny na Slovensku a nemožnosť návratu bez nepríjemných následkov.

Po roku 1989 sa, samozrejme, situácia úplne zmenila. To, že sme nakoniec zostali žiť v Spojených štátoch, nebolo naším pôvodným plánom. Rozhodnutie nebolo vôbec jednoduché a formovalo sa postupne, ako sme si zvykali na život v novom prostredí a súviselo aj s pocitmi, aké sme mali z vývoja spoločnosti a zdravotníctva doma na Slovensku. Profesionálne sa nám s manželkou darilo, zvykli sme si a to rozhodlo.

A motívy na odchod? Hovoríte, že jedným z nich bol aj vývoj v slovenskom zdravotníctve po roku 1989...

Do USA som odišiel s neimigračnými víziami, ktoré neumožňovali zostať v krajine natrvalo. Chcel som získať špecializáciu z anestéziológie v krajine, kde sa robí skutočne špičková medicína.

Spojené štáty boli jediné s presne špecifikovanými podmienkami na to, aby sa zahraničný lekár mohol uchádzať o tzv. rezidentúru. Vývoj na Slovensku po roku 1989, nielen v zdravotníctve, ma nenadchol.

Nemali sme s manželkou pocit, že ak sa vrátime domov na Slovensko, niekto naše nadštandardné vedomosti a schopnosti ocení. To veľmi uľahčilo naše rozhodnutie zostať v Spojených štátoch. A ako pozorujeme, zdravotníctvo je doteraz veľmi problematickým rezortom na Slovensku.

Hneď ste zamierili do Arkansasu?

Ceste do USA predchádzala náročná nostrifikácia medicínskeho diplomu a jazyková skúška. Lekári, ktorí tieto skúšky absolvovali, úspešne či neúspešne, vedia, o čom hovorím.

Prihlášky na anestéziologickú rezidentúru som poslal na viaceré univerzity. Z anestéziologického oddelenia University of Arkansas for Medical Sciences mi zavolali domov.

Podľa výsledkov skúšok a desaťročnej praxe ma považovali za silného kandidáta a ponúkli mi zaplatenie cesty aj pobytu v Little Rocku pod podmienkou, že nevyužijem túto cestu na pohovory na iných univerzitách. Páčil sa mi ich program, aj ako ma prijali, a to rozhodlo.

Asi ten, kto taký zásadný krok nezažil, nepochopí, ale predsa – čo bolo najťažšie v prvých týždňoch, mesiacoch či rokoch v USA?

V prvých mesiacoch som najťažšie znášal odlúčenosť od rodiny. Samozrejme, bol som homesick. Manželka so synom prišli za mnou po ôsmich mesiacoch a dcéra až po roku. Ťažko sa mi zvykalo, že pracovný čas mal časovo definovaný len začiatok ráno o šiestej hodine, často aj skôr.

Skončil sa, keď sa skončili elektívne operácie a službokonajúci anestéziológovia boli schopní pokryť operačné výkony. Nebolo jednoduché zvyknúť si na horúce vlhké leto na juhu Spojených štátov a paradoxne niekedy až nepríjemný chlad v klimatizovaných budovách a na operačných sálach.

Ako vás prijala spoločnosť, kolegovia, susedia? Traduje sa, že americká spoločnosť je otvorená a priateľská voči cudzincom... Platí to aj v realite?

Šéf rezidentského programu a jeho sekretárka mi pomohli udomácniť sa. Urobili pre mňa oveľa viac, ako bolo v náplni ich práce. Pomohli mi nájsť ubytovanie, otvoriť bankový účet atď.

Po mojom príchode do Little Rocku som mal len päť dní na všetky vybavovačky a bez auta a skúseností to nebolo možné stihnúť. Pomoc na začiatku bol veľmi pozitívny a povzbudzujúci zážitok.

Chuť na návrat niekedy bola?

Na život v Amerike sme si s manželkou a deťmi zvykali postupne, ale dnes sa tu už cítime doma. Návrat na Slovensko po skončení anestéziologickej rezidentúry bol jednou z možnosti, ale na druhej strane, praktickejšie bolo zostať v USA, najmä keď sa manželka vydala rovnakou cestou ako ja. Na Slovensko chodíme často a radi.

Čo vás v systéme práce prekvapilo po príchode do USA najviac? Príjemne i nepríjemne?

Už som spomínal veľké pracovné zaťaženie. Američania sa stále snažia zlepšiť efektivitu práce. Tempo je vysoké, prestoje medzi operačnými výkonmi sa netolerujú. Príjemným prekvapením boli ľudia, ktorí mi poskytli pomoc na začiatku pobytu.

Môžete porovnať systém práce na vašom súčasnom štátnom pracovisku, v nemocnici pre veteránov, s našimi štátnymi nemocnicami? U nás je vžitý názor, že štátne nemocnice nevedia hospodáriť, veď aj majú dlhy za vyše 500 mil. eur... Ako je na tom ekonomika v americkej štátnej nemocnici?

Nechcem porovnávať slovenské a americké štátne nemocnice, nie som odborníkom v organizácii zdravotníctva. Myslím si však, že štát je horší hospodár ako súkromný sektor. Štát pôsobí ako magnet na byrokratov, všetky schvaľovania musia prejsť cez viacero zbytočných stupňov.

Plytvanie a chyby sa nezosobňujú. Privátne zdravotníctvo musí finančne prežiť bez možnosti odkrojiť si väčší kúsok z rozpočtu, t. j. z peňazí daňových poplatníkov. Toto je môj názor na štátne verzus privátne hospodárenie bez ohľadu na krajinu.

Kto sú pacienti John L. Mcclellan Memorial Veterans Hospital? Bývalí vojaci? Alebo účastníci amerických vojenských misií niekde v Afganistane, Iraku a podobne? Ich rodiny? Čo pacienti platia pri hospitalizácii?

Pacientmi zdravotníckych zariadení pre veteránov sú vojaci, ktorí sú dočasne alebo trvalo mimo aktívnej služby. Zriedkavo, ale stane sa, že občas máme i veteránov z druhej svetovej vojny.

Samozrejme, máme veteránov z Vietnamu, Afganistanu, Iraku. Zdravotnícke zariadenia pre veteránov sú riadené ministerstvom pre záležitosti veteránov, nie ministerstvom obrany.

Veteráni si čiastočne hradia zdravotnú starostlivosť v niektorých špecifických prípadoch, napríklad keď ochorenie nevzniklo počas aktívnej služby a ani s aktívnou službou v armáde nijako nesúvisí. Anestéziológovia neriešia problém, na čo veteráni majú alebo nemajú nárok.

V čom je podľa vás najväčší rozdiel medzi slovenským americkým zdravotníctvom? Dobiehajú nás stále ešte roky z minulého režimu?

Americké zdravotníctvo má výrazne privátny charakter, slovenské zdravotníctvo je závislé od verejných financií, to ho stále spája s minulým režimom.

Privátne nemocnice súťažia o pacientov medzi sebou, majú záujem o najlepších odborníkov a s tým súvisí aj adekvátne finančné ohodnotenie. Kvalitu porovnávať nemôžem, žijem už príliš dlho za Atlantikom.

Do pôsobenia vašej nemocnice zasahuje štát Arkansas, alebo federálna vláda? Kto nemocnicu financuje, odkiaľ má prostriedky na nové prístroje, investície?

Nemocnice pre veteránov sú federálne inštitúcie, štáty do ich chodu nezasahujú a nefinancujú ich. Rozpočet pre Department of Veterans Affairs schvaľuje americký Kongres. Ďalšie rozdelenie finančných prostriedkov sa deje vnútri systému podľa rozpočtov jednotlivých zdravotníckych zariadení.

Funguje eHealth a DRG? Venuje aj americký lekár tretinu času na „papierovanie“ ako náš slovenský?

Informačné technológie sa stali neoddeliteľnou súčasťou zdravotnej starostlivosti. Zvlášť telemedicína má veľkú podporu v našom systéme. „Papierovanie“ je všade.

Nielen kvantita, ale aj kvalita lekárskej práce sa hodnotí podľa kvality dokumentácie. Čím dlhšie pracujem, tým viac času trávim pri počítači.

Čo chcel končiaci prezident Obama vlastne dosiahnuť s Obamacare? Zadarilo sa mu?

Názov Obamacare hovorí, kto inicioval reformu amerického zdravotníctva, nič viac. Obamacare je federálny zákon o ochrane pacienta a dostupnej zdravotnej starostlivosti. Dokument má 2 700 strán. Odborníkov, ktorí poznajú obsah celého dokumentu, nie je veľa.

Ja k nim nepatrím. Zákon zvýšil dostupnosť zdravotnej starostlivosti zvýšením počtu poistencov. Napríklad pri podaní federálneho daňového priznania je každý Američan povinný poskytnúť dôkaz o zdravotnom poistení.

To je prvýkrát v histórii Spojených štátov. Počet nepoistených Američanov výrazne klesol, ale na celkové hodnotenie pozitív a negatív zákona je ešte priskoro.

Ste spokojný s americkým štýlom života?

Americký spôsob života je téma na samostatný rozhovor. Súvisí s hodnotami, ktoré Američania vyznávajú. Američania sú presvedčení, že každý môže byť v živote úspešný, čo závisí od individuálnych hodnôt a nadania človeka.

Američania sú optimistickejší ako Slováci. K americkému spôsobu života patrí zdvorilosť, Američania pri stretnutí nezačnú hneď spomínať osobné problémy, k bežným životným problémom sa stavajú vecne. Radi nakupujú, jedia, športujú, poľujú a chytajú ryby.

Návrat už teda neprichádza do úvahy?

Návrat na Slovensko v aktívnom veku neplánujem. Keď som odišiel do Spojených štátov, k rodnému Slovensku som pridal ďalšiu krajinu, ktorú mám rád, v ktorej sa cítim doma. Na svete sú tisíce ľudí (zrejme viac), ktorí to takto cítia.

Vďaka slovenským politikom a zákonodarcom som prišiel o slovenské občianstvo. Američanom moje dvojaké občianstvo neprekážalo. Nedávno som sedel na transatlantickom lete vedľa staršej talianskej dámy, bývalej univerzitnej učiteľky gréčtiny a latinčiny.

Zdôraznila mi, aké je dôležité zachovať si občianstvo krajiny, z ktorej pochádza. Talianskymi občanmi sú aj jej tri dospelé deti, hoci sa narodili a žijú v Spojených štátoch a, samozrejme, hovoria plynule taliansky. Ja som si radšej nechal svoju slovenskú skúsenosť pre seba. Úprimne, hanbil som sa.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Branislav Janík, redaktor ZdN

Asi každú hodinu je zaregistrovaný nový technologický patent

$
0
0
Ako informovala výkonná riaditeľka Slovenskej asociácie dodávateľov zdravotníckych pomôcok (SK+MED) Linda Bologna, až v 95 percentách sú to malé a stredné podniky, ktoré vyrábajú veľmi širokú škálu zdravotníckeho materiálu a pomôcok, diagnostických prístrojov, eHealth riešení a ďalších spolu viac ako 500 000 medicínskych produktov a technológií.

„Je to priemysel, ktorý je na prvom mieste v počte patentov. Každých 50 minút je zaregistrovaný nový technologický patent, pričom EÚ je so 41 percentami na prvom mieste v registráciách, USA s 39 percentami na druhom a zvyšok sveta generuje zvyšných 20 percent patentov,“ vysvetlila L. Bologna.

Technológie a  zdravotná starostlivosť

Podľa L. Bologne, medicínske technológie v Európe predstavujú asi 7,5 percenta z celkových nákladov na zdravotnú starostlivosť.

„Obrat európskeho trhu zdravotníckej techniky sa odhaduje na zhruba 100 mld. eur s pozitívnou obchodnou bilanciou 15,5 mld. eur. Európsky trh tvorí podiel 31 percent zo svetového trhu. Ide o druhý najväčší trh so zdravotníckou technikou a pomôckami po USA (40 percent),“ dodala L. Bologna.

Na významný vplyv medicínskych technológií pri skvalitňovaní zdravotnej starostlivosti upozornil aj Európsky týždeň medicínskych technológií, ktorý sa konal 13. až 17. júna. „Pacienti na Slovensku majú právo vedieť o nových technológiách, ktoré im môžu zachrániť alebo zlepšiť život,“ vysvetlila prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov SR (AOPP) MUDr. Katarína Kafková.

„Kvalita zdravotnej starostlivosti na Slovensku neustále klesá. Preto som rada za každú príležitosť získať aktuálne informácie o technologických novinkách. Každá pomôcka, ktorá zlepší starostlivosť o pacienta alebo predĺži jeho roky prežité v zdraví, by mala mať v zdravotníctve svoje miesto,“ spresnila.

Novinky máme aj u nás

Ako ďalej uviedla L. Bologna, vďaka kvalitnej diagnostike a skríningu vo Fínsku klesol počet karcinómov krčka maternice až o 80 percent. Technológie dokážu zredukovať hospitalizáciu pacienta so srdcovým zlyhávaním až o 33 percent.

„Včasná diagnostika a monitoring prinášajú významné úspory v  zdravotníctve. V Nemecku vyčíslili úspory v zdravotníctve vďaka medicínskym technológiám v ostatných rokoch na 22 mld. eur,“ zhrnula L. Bologna.

Aj slovenskí pacienti majú prístup k najmodernejším medicínskym technológiám. Medzi najzaujímavejšie novinky patria napríklad pomôcky pre pacientov s Parkinsonovou chorobou, nekontrolovateľnými kŕčmi imobilných pacientov, pomôcky pre diabetikov či pacientov s ochoreniami srdca a chrbtice.

Ako jedni z prvých v Európe sme začali tiež používať miniatúrne EKG. Dokáže predvídať mozgovú príhodu u pacientov s ochoreniami srdca. Implantuje sa ambulantne pacientovi priamo k srdcu. Jeho úlohou je sledovať srdcový rytmus, a to až počas troch rokov.

Zariadenie dokáže odhaliť srdcovú arytmiu, objasniť stavy dovtedy nejasných záchvatov, straty vedomia alebo identifikovať arytmiu a predísť tak náhlej cievnej mozgovej príhode.

Modernou pomôckou je napríklad aj Baclofenova pumpa. Pacienti s touto pomôckou, ktorá sa implantuje do brucha a uvoľňuje lieky znižujúce nekontrolovateľné kŕče a ich bolestivosť môžu žiť normálny život, sú samostatnejší a nemusia sa obávať neočakávaných kŕčovitých stavov.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
ZdN

Svetový deň alergii

$
0
0
Dátum: 
piatok, júl 8, 2016 - 00:00

Svetový deň populácie

$
0
0
Dátum: 
pondelok, júl 11, 2016 - 00:00

Svetový deň hepatitídy

$
0
0
Dátum: 
štvrtok, júl 28, 2016 - 00:00

Ako sa vyhnúť detským úrazom

$
0
0
Deti ako neskúsení bádatelia častejšie prichádzajú k úrazom. Zatiaľ čo odreté kolená a pár modrín vylieči aj „pofúkanie“, úrazy môžu mať aj vážne a fatálne dôsledky. Väčšine z nich sa pritom dá predísť.

Na následky úrazov zomiera vo svete 10 až 15 percent ľudí. U detí však úrazy predstavujú najčastejšiu príčinu straty života. Dôvodov je mnoho. Deti sú oveľa zraniteľnejšie ako dospelí, taktiež nevedia samy správne vyhodnotiť nebezpečné situácie, sú nepozornejšie, neraz aj nezbedné, menej obratné, dôverčivé, nechajú sa pohltiť aktivitami bez toho, aby dostatočne vnímali okolie. 

Deti aj pri činnostiach bežného života, ako je narábanie s rôznymi predmetmi, športové aktivity, príprava či konzumácia jedla, sa vo svojich schopnostiach ešte len vyvíjajú a nedosahujú úroveň dospelých.

Pre vyššie položené ťažisko tela častejšie padajú a majú oveľa menej skúseností a vedomostí, ako my dospelí. To všetko vplýva na výskyt aj vážnosť detských úrazov.

Ich rebríček na Slovensku vedú dopravné úrazy, po nich nasledujú utopenia, pády, otravy a popálenia. Pri zlom počasí sa úrazy stávajú najmä v domácnostiach, v slnečných dňoch je to častejšie vonku.

Dá sa im predísť?

Každý z nás sa občas chtiac-nechtiac poraní. Často sme si na príčine sami a ešte častejšie si po úraze pomyslíme, že sme to vlastne mohli čakať a keby sme niečo urobili inak, k zraneniu by nedošlo.

Človek sa učí na vlastných chybách a tak je to aj u detí. Tie však ani zďaleka nemajú toľko skúseností ani schopností rizikovým situáciám predchádzať. Preto sme práve my dospelí hlavným faktorom, ktorý môže úrazovosť detí ovplyvniť.

„V prvom rade treba pre dieťa vyberať veku primerané aktivity. Rodič nemá preceňovať schopnosti dieťaťa,“ upozorňuje záchranár a šéfredaktor detského záchranárskeho časopisu Ing. Samuel Hruškovic. Rodičia by podľa neho mali prispôsobiť veku a schopnostiam dieťaťa aj celú domácnosť.

Najmä u menších detí treba dbať na riziká pádu (napríklad aj z postele či okna a balkóna), otravy, dusenia, obarenia, popálenín, úrazu elektrickým prúdom, či poranenia ostrými a nebezpečnými predmetmi.

Väčší pozor treba dávať v cudzom prostredí, na dovolenke alebo na návšteve, kde okolie nie je prispôsobené potrebám a bezpečnosti dieťaťa. Druhým krokom v prístupe rodiča by mal byť dôkladný dozor – úraz sa môže stať aj za pár sekúnd, keď dospelý odbehne, alebo sa na dieťa nepozerá.

„Dieťa do 7 – 8 rokov si neuvedomuje riziko, nechápe následky, nevie, čo je to smrť. Dieťa riziká nepodceňuje, ono im nerozumie a nepozná ich. Musí sa dostať do istého veku, keď pochopí, čo je to úraz hlavy, otras mozgu a podobne,“ upozorňuje odborník, podľa ktorého by preto rodičia mali viesť deti k zodpovednému správaniu a neustále im riziká vysvetľovať aj hravou formou.

Deťom vždy treba objasniť aj správne používanie hračiek či športových pomôcok. „Nepoznané riziko je nepoznané riziko. A nepoznané riziko môže spôsobiť aj veľmi vážny úraz! Takže aj keď sa kúpi nejaká športová pomôcka, rodič si musí naštudovať bezpečnostné pravidlá, keďže je za dieťa zodpovedný, vysvetliť mu ich a dbať na ich dodržiavanie,“ dodáva záchranár.



Bezpečne pri športe

Pohyb je pre deti dôležitý a mal by byť každodennou súčasťou ich života. Pre deti je prirodzené pobehovať, väčšina z nich obľubuje trojkolky, kolobežky, bicykle či korčule. Práve pri športových aktivitách dochádza často k úrazom v dôsledku pádu či nárazu.

Často to vedie k poraneniam končatín, nebezpečné sú však aj úrazy hlavy, ktoré môžu súvisieť s poškodeniami mozgu a vnútorným krvácaním. Výnimkou nie sú ani poranenia chrbtice či vnútrobrušných orgánov.

V lete sú takéto úrazy oveľa častejšie, čo súvisí aj s prázdninami a voľným časom detí. Pri jeho využívaní treba pre dieťa vyberať aktivitu primeranú veku aj jeho schopnostiam.

„Treba dbať na to, aby sa používali aj ochranné pomôcky, najmä pri bicyklovaní a korčuľovaní. Pád z bicykla v rýchlosti 11 km za hodinu môže spôsobiť až smrteľný úraz, pričom takáto rýchlosť je pri bicyklovaní bežná. Dieťa má pri sedení na bicykli hlavu vo výške asi 150 cm a už pri bežnom páde môže náraz spôsobiť krvácanie do mozgu aj smrť,“ upozorňuje Ing. Samuel Hruškovic.

Prevenciou podľa neho nie je vyhýbanie sa športovým aktivitám, práve naopak – ideálna je ich pravidelnosť. „Dieťa, ktoré „lieta“ na bicykli každý deň, má oveľa menšie riziko pádu a nehody ako dieťa, ktoré sa na bicykli prevezie raz za dva týždne. Dieťa, ktoré často jazdí, je zžité s bicyklom, má nejaké návyky a  riziká sú menšie.“

Pozor na autá

Pri športových aktivitách treba dávať pozor aj na bezpečnosť prostredia. Hry s loptou nikdy nie sú vhodné v blízkosti vody ani na cestách, hoci aj bočných – veď každý dospelý si pamätá, ako bežal za odkopnutou loptou na cestu.

Deti zväčša nevedia správne vyhodnotiť dopravné situácie, nevedia odhadnúť rýchlosť a vzdialenosť auta, pre vyššie položené ťažisko tela častejšie padajú, ľahko panikária a pomalšie reagujú. Jazda na bicykli a korčuliach je nebezpečná na dedinských a bočných cestách.

„Treba využívať miesta, kde je najmenší dopravný ruch, ideálne sú cyklochodníky. Pomerne veľa úrazov sa stáva na vedľajších cestách, kde deti vletia do križovatky bez toho, aby dbali na nejaké dopravné predpisy či pravidlo pravej ruky, pretože sú to prosto malé deti a týmto veciam ešte nerozumejú,“ vysvetľuje záchranár.

Voda – potrebná aj nebezpečná

Na jednej strane bez nej nemôžeme žiť, na druhej nás môže ľahko pripraviť o život. Leto si bez vody nemožno ani predstaviť. Dieťa potrebuje pravidelný prísun tekutín. Nedostatočný pitný režim vedie nielen k prehriatiu, ale môže mať za následok stratu pozornosti i vedomia, ktoré opäť môže súvisieť s úrazom.

V horúčavách je príjemné aj ochladenie v podobe kúpania, ktoré však zasa predstavuje riziko. Domáce bazény treba nielen zabezpečiť, ale pri kúpaní treba dbať na zvýšenú pozornosť.

„Človek sa topí v tichosti – keď už vdýchne vodu, začne sa dusiť a už nedokáže kričať. Takže ten dohľad musí byť veľmi pozorný a neustály, nielen že rodič je niekde na blízku alebo si len odbehne,“ upozorňuje Ing. Samuel Hruškovic.

Najmä menšie deti sa môžu utopiť aj v sude s vodou alebo dokonca aj vo vedre. „Takisto treba na deti apelovať, že nemajú skákať do neznámej vody, najmä z výšky a hlavičku. Keď človek zle skočí a nerozrazí hladinu rukami, môže dôjsť k takému záklonu hlavy a tak prudko, že si môže poškodiť krčnú chrbticu,“ dodáva odborník.

Trampolíny a tobogany

Skákanie a šmýkanie je pri úrazoch samostatnou kapitolou. Tobogany a vodné atrakcie sú u detí obľúbené, treba však pri nich prihliadať na vekové obmedzenia aj bezpečnostné pokyny.

„Keď sa dieťa šmykne do vody, treba miesto dopadu okamžite opustiť, pretože za pár sekúnd tam dopadne ďalší človek. Často sa tak stávajú úrazy hlavy a krčnej chrbtice. Tiež sa neodporúča deťom šmýkať sa dolu hlavou, lebo práve vtedy sa stávajú vážne úrazy,“ vysvetľuje odborník.

Čoraz obľúbenejšie na ihriskách, ale aj domácich dvoroch sú trampolíny. Skákať na nich treba vždy pod dozorom dospelého. „Malo by tam byť vždy len jedno dieťa. Keď ich je tam viac, radikálne stúpa riziko zranení. Skákanie sa neodporúča ani malým deťom do 5 – 6 rokov, je to skôr pre staršie deti,“ dodáva záchranár.

Neznáme prostredie i ľudia

Pre deti veľké riziko vždy predstavuje neznáme prostredie. To na jednej strane ponúka nové možnosti na hranie a bádanie, ktoré majú deti rady, na druhej strane skrýva rôzne nástrahy.

Aj na dvore u starých rodičov, kam deti nechodia až tak často, sa môžu kdekoľvek potknúť, spadnúť na kamene či zhodiť na seba hŕbu starých dosiek. „Môže tam byť aj nezabezpečená šachta, stará jama, ktorá môže byť aj zatopená vodou a po páde hrozí riziko utopenia,“ vysvetľuje Ing. Samuel Hruškovic.

Okrem neznámeho prostredia sú pre deti rizikom aj neznáme osoby. Odmalička ich preto treba učiť, že sa s cudzími ľuďmi nemajú rozprávať, nesadať s nimi do auta, nič si od nich brať, ani ich nepúšťať domov.

Dieťa samo doma

Okrem neznámych návštevníkov skrýva domácnosť aj ďalšie riziká – dieťa sa ľahko môže zraniť, najmä ak je doma samo. „Keď deti doma trávia čas samy, dochádza často k obareninám a popáleninám, napríklad pri používaní rýchlovarnej kanvice či sporáka.

Vyskytujú sa aj rezné rany pri príprave jedla. Preto keď nechávame dieťa doma, treba apelovať na to, že ak je hladné alebo by chcelo napríklad čaj, musí si dávať pozor – musí mať od rodiča povolenie používať kanvicu i sporák a je lepšie, ak počká na rodiča,“ dodáva záchranár.

Týmto situáciám môžu rodičia predísť aj pripravením stravy vopred. Vhodné je deti učiť bezpečne používať spotrebiče a elektroniku, pomôže aj dozor suseda či blízkej osoby a kontrola telefónom.

Dieťa vždy musí vedieť, na koho sa v prípade úrazu alebo iných problémov môže obrátiť a mať na dosah čísla na záchranárov i rodičov.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
ZdN, fit magazín
Obrázok, graf, tabulka...: 

Srdce v priamom prenose

$
0
0
Kardiovaskulárne ochorenia sú na Slovensku dlhodobo najčastejšou príčinou úmrtí. Pritom mnohé z nich sa podľa odborníkov dajú liečiť pri kvalitnej diagnostike v skoršom štádiu, čo prispieva nielen k vyššej účinnosti liečby a zároveň lepšej kvalite života pacientov.

Najnovšie trendy v podobe echokardiografie a 3D srdcových skenerov sa predstavili v rámci workshopu EchoDay v bratislavskom Národnom ústave srdcovo-cievnych chorôb.

Echokardiografia je v súčasnosti najžiadanejšie a dá sa povedať aj najdôležitejšie neinvazívne kardiologické vyšetrenie. Technológia zobrazenia využíva fyzikálne vlastnosti zvuku. Prístroj vysiela ultrazvukové vlny do tela pacienta a následne prijíma spätné odrazené vlny.

Odraz je priamo závislý od štruktúry a kondície orgánu alebo tkaniva. Signál prístroj ďalej spracúva a jednotlivé štruktúry zobrazuje v reálnom čase na displeji.

Pomocou ultrazvuku sa hodnotia srdcové štruktúry a ich pohyby, funkcia srdca, anatómia dutín a veľkých ciev a dajú sa tak diagnostikovať chlopňové chyby, vrodené chyby srdca, tumory, ischemická choroba srdca, srdcové zlyhávanie, nádory srdcového svalu a vnútrosrdcia a ďalšie ochorenia.

Ako povedal primár oddelenia neinvazívnej kardiológie NÚSCH MUDr. Pavol Chňupa, „echokardiografia poskytuje dôležité údaje o veľkosti srdcových dutín, o kontraktilnej funkcii komôr, stupni zúženia alebo nedomykavosti chlopní a mnoho ďalších údajov nevyhnutných na optimalizáciu farmakologickej liečby, resp. rozhodnutie o nutnosti kardiochirurgického riešenia“.

Srdce v reálnom čase

„Echokardiografický prístroj by mal byť v každej kardiologickej ambulancii. Na našom pracovisku robíme ročne okolo 15 000 echokardiografických vyšetrení,“ dodal P. Chňupa.

Vyšetrenie, keďže je neinvazívne, je nebolestivé a nezaťažuje pacienta žiadnymi rizikami a nevyžaduje zo strany pacienta žiadnu špeciálnu prípravu alebo sledovanie.

Najnovším trendom v diagnostike je 3D zobrazenie srdca v reálnom čase, ktoré sa už využíva okrem funkčnej diagnostiky aj pri perioperačných vyšetreniach v kardiochirurgických operačných sálach a periprocedurálnych transezofageálnych vyšetreniach pri intervenčných výkonoch.

Ide napríklad o uzáver defektu predsieňového septa, transkatétrovú implantáciu aortovej chlopne či uzáver uška ľavej predsiene. Lekár má vďaka takémuto 3D zobrazeniu srdce ako na dlani a v reálnom čase môže zdieľať informácie aj s inými vzdialenými konzultantmi, čo je veľmi užitočné pri komplikovanejších stavoch, ktoré si vyžadujú konzultácie s ďalšími odborníkmi.

„Cieľom zdravotníctva by malo byť, aby pacienti s kardiálnymi ťažkosťami neboli objednávaní ku kardiológovi o 3 až 4 mesiace, ako je to teraz,“ uviedol P. Chňupa.

„Také i dlhšie sú čakacie termíny na echokardiografické vyšetrenie na niektorých pracoviskách, pričom vieme, že mortalita na kardiovaskulárne ochorenia je u nás jedna z najvyšších v Európe. Sieť kardiologických ambulancií je v niektorých regiónoch vrátane Bratislavy podsaturovaná a pacient má často problém dostať sa do dispenzarizácie kardiológa,“ upozornil P. Chňupa.

Dnes nie je bodovo a ani finančne odlíšené, na akom kvalitnom prístroji sa vyšetrenie urobí. Pritom od kvality prístroja často, najmä pri komplexnejších srdcových problémoch a vrodených chybách, závisí aj relevantnosť výsledku vyšetrenia, čo má vplyv na voľbu optimálneho terapeutického postupu.

Väčšiu možnosť kontroly kvality vyšetrenia by mohlo priniesť zavedenie eHealth, kde by sa ľahšie porovnávali korelácie vyšetrení u jednotlivých kardiológov s vyšetreniami na vyšších pracoviskách.

Celoživotné vzdelávanie

Podľa garantky certifikovanej činnosti echokardiografia na Klinike kardiológie a angiológie LF SZU a NÚSCH prof. MUDr. Ivety Šimkovej, CSc., je „echokardiografia kľúčovou a neodmysliteľnou metódou v manažmente srdcovo-cievnych chorôb.

Preto je nevyhnutné, aby bola odborná kvalita tejto vyšetrovacej disciplíny pod kontrolou. Echokardiografia je v Európe i na Slovensku certifikovaná činnosť. Po dvojročnom štúdiu zavŕšenom teoretickou a praktickou skúškou predstavuje kardiológ alebo internista s certifikátom spoľahlivú adresu echokardiografického vyšetrenia požadovanej vysokej kvality.“

Na Slovensku je jedinou vzdelávacou ustanovizňou, ktorá je akreditovaná udeľovať certifikát v echokardiografii dospelých, je práve Klinika kardiológie a angiológie LF SZU a NÚSCH.

Echokardiografia je však mimoriadne dynamicky sa technicky aj medicínsky vyvíjajúca disciplína, kontinuálne celoživotné vzdelávanie je nevyhnutnosťou.

O vytváranie podmienok na ďalšie vzdelávanie v echokardiografii sa na klinike usilujú formou systematických vzdelávacích aktivít, akým bol napríklad aj EchoDay, alebo odbornými blokmi pracovnej skupiny neinvazívnej kardiológie Slovenskej kardiologickej spoločnosti a pracovnej skupiny pre chlopňové a vrodené chyby srdca.

Na podujatí EchoDay sa odbornej verejnosti prvýkrát predstavil aj Inštitút kardiovaskulárnej rehabilitácie INCARE, ktorý vznikol v Turčianskych Tepliciach a funguje od 1. júna 2016.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
ZdN

ORL lekári deti ošetrovať nechcú, chýbajú pediatri

$
0
0
Zrušená samostatná špecializácia detský otorinolaryngológ začína chýbať čoraz viac. Lekári s touto špecializáciou začínajú odchádzať do dôchodku a ORL lekári pre dospelých nechcú prijímať detských pacientov.

Takáto situácia je momentálne aj v bratislavskej mestskej časti Petržalka. Rodičia po odchode MUDr. Marty Hupkovej do dôchodku nevedia nájsť pre svoje deti nového ORL lekára. „Všade nás odmietajú s tým, že majú plno. Dcéry pritom majú chronické problémy, potrebujú pravidelne navštevovať lekára. Nakoniec vždy skončíme na pohotovosti, tam nás vyšetriť musia. Ale to predsa nie je riešenie,“ povedal nám otec detí, pacientov M. Hupkovej.

Rozhodlo ministerstvo

Ako uviedla hovorkyňa Bratislavského kraja Mgr. Lucia Forman Habancová, v súčasnosti neexistuje samostatná špecializácia detský otorinolaryngológ, ktorá existovala len do roku 2004.

„Podľa našich informácií zrušenie špecializácie pediatrická otorinolaryngológia inicializoval samotný hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre odbor ORL. V súčasnosti by mal každý ORL lekár poskytovať zdravotnú starostlivosť detským aj dospelým pacientom,“ uviedla.

Keďže pri lekároch – špecialistoch neexistuje tzv. rajonizácia, ale platí slobodná voľba poskytovateľa, odporúča pacientom obrátiť sa na príslušnú zdravotnú poisťovňu, ktorá je povinná zabezpečovať pre poistencov zdravotnú starostlivosť a na základe žiadosti poistenca poskytnúť informáciu, s ktorými inými zdravotníckymi zariadeniami má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti v špecializácii ORL.

„Kraj nemá kompetenciu ambulanciu bezdôvodne zrušiť, rovnako ako nemá kompetenciu určiť/prikázať iného poskytovateľa, aby nahradil zrušenú ambulanciu MUDr. M. Hupkovej.

Povolenie bolo zrušené na základe jej vlastnej žiadosti, ktorej bol kraj povinný vyhovieť. Povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia vydáme každému žiadateľovi, ktorý oň požiada a splní zákonom stanovené podmienky. Kraj nemá ani kompetenciu kontrolovať poskytovateľov, či majú uzatvorenú zmluvu s poisťovňou,“ dodala.

Ministerstvo zdravotníctvo ako regulátor minimálnej siete nariadením vlády určuje minimálny počet poskytovateľov, s ktorými musia poisťovne uzatvoriť zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

Nariadením vlády ministerstvo určilo podľa L. F. Habancovej pre celý Bratislavský kraj na špecializáciu otorinolaryngológia, vrátane detskej otorinolaryngológie, minimálne 22,8 lekárskeho miesta (s úväzkom 1.0).

„Je však povinnosťou každej poisťovne zabezpečiť pre poistencov taký počet a štruktúru zmluvných poskytovateľov, aby sa zabezpečila dostupná zdravotná starostlivosť.

Vzhľadom na to, že aj na úrad kraja sa obrátili dvaja rodičia detí – bývalých pacientov MUDr. M. Hupkovej, obrátili sme sa v marci listom na všetky tri poisťovne so žiadosťou o prehodnotenie počtu zazmluvnených ORL lekárov,“ dodala hovorkyňa.

Deti nechcú

Ako ďalej uviedla hovorkyňa, poisťovňa Dôvera im listom oznámila, že „má aktuálne zazmluvnených 45,42 úväzku v odbornosti otorinolaryngológia, na zhoršenú dostupnosť ambulantnej starostlivosti pre detských pacientov evidujú veľmi malý počet podnetov, a práve naopak, revíznou činnosťou často zisťujú neefektívne poskytovanie zdravotnej starostlivosti ako dôvod, ktorý spôsobuje dlhšie čakanie u poskytovateľov“.

Poisťovňa Union im oznámila, že oslovila iného poskytovateľa s požiadavkou na prevzatie pacientov MUDr. M. Hupkovej a súčasne mu upravila zmluvný limit. Minimálnu sieť definovanú nariadením vlády dodržiavajú. „VšZP nereagovala,“ dodala hovorkyňa.

Na problém detských ORL lekárov upozornili aj odborníci. „Na Bratislavský kraj sa vo veci nedostatku detských ORL lekárov obrátil listom aj hlavný odborník pre ORL prof. MUDr. Milan Profant, CSc., a krajský odborník pre ORL pre Bratislavský kraj MUDr. Tibor Bárta, PhD.

Argumentovali, že ORL lekári nechcú prevziať do svojej starostlivosti detských pacientov, pretože by boli nad limitom zazmluvnenia a mnohí sa necítia dosť erudovaní, aby vyšetrovali a liečili aj detských pacientov. Aj na základe ich listu sme kontaktovali poisťovne,“ povedala L. F. Habancová.

Súčasne odporučili obrátiť sa na ministerstvo zdravotníctva z titulu funkcie hlavného a krajského odborníka pre ORL s podnetom na zmenu vzdelávania v odbore ORL – navrátenie špecializácie pediatrická otorinolaryngológia, resp. s návrhom na zmenu siete v odbore ORL.

Zatiaľ neuvažuje

Hlavný odborník M. Profant však pre ZdN uviedol, že zrušenie špecializácie detskej ORL by nemalo vplývať na poskytovanie základnej ORL starostlivosti. „Lekár, ktorý sa špecializuje v ORL, dostáva aj prípravu v detskej ORL a po získaní špecializácie by mal poskytovať starostlivosť aj v detskej ORL,“ povedal.

Ako dodal, špecializované pracoviská pre detskú ORL sú na Slovensku tri – v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach. „Na týchto pracoviskách sa poskytuje špecializovaná ORL starostlivosť nad rámec všeobecnej ORL starostlivosti, ktorá sa má poskytovať vo všetkých ORL ambulanciách a oddeleniach.

Špecializovaná detská ORL starostlivosť sa týka najmä dýchacích orgánov ako zúženia, detské nádory, malformácie a pod., a cudzích telies v dýchacích a hltacích organoch. Ostatné detské ORL výkony sa poskytujú na ORL pracoviskách naprieč celým Slovenskom,“ špecifikoval M. Profant.

Problémom môže byť podľa hlavného odborníka aj detská anestézia. „Anestéziológovia vo všeobecných nemocniciach nechcú poskytovať túto starostlivosť deťom mladším ako tri roky a vážiacim menej ako 15 kg, niekde dva roky a 10 kg,“ dodal.

Čo sa však týka bežných detských ORL chorôb, pre ktoré mnohí rodičia nevedia nájsť pomoc v bežných ORL ambulanciách, tento problém má podľa M. Profanta hlbšie korene a súvisia najmä s platbami poisťovní za poistencov či limitmi.

„Dieťa je v systéme poisťovne charakterizované od 0 do 18 rokov, asi aj laik uzná, že vyšetrovať dvojročné dieťa je časovo iná práca ako vyšetriť 15-ročného pacienta. Takíto pacienti sú náročnejší na výkon a lekári pri dnešnom hodnotení ich práce ich nechcú akceptovať.

Tento problém je potrebné riešiť v spolupráci s lekárom kraja, ktorý nájde páky, aby každá ORL ambulancia vyšetrila určitý počet detských pacientov,“ myslí si hlavný odborník MZ SR pre ORL.

Vo väčšine prípadov pritom ide podľa neho o základné detské choroby ako otitída, sinusitída, angína a podobne, pri ktorých určite nejde o odborný problém. „A rovnako ako pri dospelom pacientovi, s problémom, s ktorým si nevie lekár rady, naloží tak, že ho pošle na špecializované detské ORL pracovisko.

Problém teda vidím viac v organizácii práce ako v znovuzavedení špecializácie z detskej ORL, ktorá napokon vychová odborníkov, ktorí sa sústreďujú na detských ORL pracoviskách,“ dodal M. Profant.



Rezort eviduje nezáujem

Do špecializačného odboru pediatrická otorinolaryngológia sa mohli zaradiť lekári so špecializáciou v odbore otorinolaryngológia podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2010. „Každý pediatrický otorinolaryngológ bol súčasne aj otorinolaryngológ.

Súčasťou vzdelávania v špecializačnom odbore ORL bola v minulosti tiež čiastočne problematika detského veku,“ tvrdí hovorkyňa rezortu zdravotníctva Stanislava Pondelová.

Ako dodala, od 1. júla 2010 platí nariadenie vlády 296/2010 o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania v sústave špecializačných odborov. „Podľa neho je možné sa vzdelávať iba v špecializačnom odbore ORL, obsahom je aj problematika pediatrickej ORL, teda zlúčili sa dve špecializácie – pediatrická ORL a ORL.

Podľa tohto predpisu lekár so špecializáciou ORL je odborne spôsobilý na špecializovaný výkon ORL vrátane detského veku,“ dodala hovorkyňa.

Ako ďalej uviedla, ministerstvo eviduje dlhodobo nezáujem lekárov o štúdium v odbore ORL, ako aj v minulosti o detskú/pediatrickú ORL, čo bolo aj jedným z dôvodov na zlúčenie týchto špecializácií.

„K prípadnému znovuzaradeniu pediatrickej ORL je potrebná širšia odborná diskusia, ministerstvo však ku dnešnému dňu neeviduje žiaden podnet na opätovné zaradenie pediatrickej ORL,“ dodala S. Pondelová.

Verejná minimálna sieť poskytovateľov podľa nariadenia vlády 640/2008 o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov pre Bratislavský kraj určuje 22,8 lekárskeho miesta v odbore otorinolaryngológia vrátane detskej.

„Z toho vyplýva, že pre pediatrickú ORL nie je samostatne určený normatív verejnej minimálnej siete. Každá poisťovňa má povinnosť zazmluvniť pre svojich poistencov určený počet lekárov v jednotlivých špecializáciách, teda aj pre odbor ORL,“ reagovala hovorkyňa.

Pacienti teda podľa nej môžu osloviť aj svoju poisťovňu, pričom tá je povinná podľa zákona 580/2004 poskytnúť informáciu, s ktorými poskytovateľmi má uzatvorenú zmluvu.

„Ak lekári – špecialisti odmietnu detských pacientov z dôvodu tzv. nadlimitného zazmluvnenia zo strany poisťovní, tento problém je možné riešiť úpravou zmlúv medzi poskytovateľom a poisťovňami,“ dodala.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Graf, tabulka...: 
Autor: 

Byť sestrou je úžasné. Hovorí vedúca sestra, po návrate z Írska

$
0
0

Aj o tom sme hovorili s vedúcou sestrou nového oddelenia multiodborovej intenzívnej starostlivosti (OMIS) Nemocnice Spišská Nová Ves (Svet zdravia) Mgr. Katarínou Zahradníkovou.

Pôsobili ste deväť rokov v nemocnici v írskom Dubline. O akú nemocnicu išlo?

Pracovala som v St. James's Hospital. Išlo o nemocnicu, ktorá poskytovala starostlivosť o pacientov regionálne, super regionálne, ale ja na národnom leveli.

St. James's Hospital je aj akademicky nemocnica, kde sa vzdelávajú študenti – lekári, sestry, výskumní pracovníci najznámejšej írskej univerzity Trinity College Dublin, kde študovali aj Oscar Wilde či Jonathan Swift.

Kde ste pôsobili pred odchodom do Írska?

Predtým ako som sa rozhodla odísť pracovať do zahraničia, som na Slovensku pracovala deväť rokov. Väčšinou na ARO oddeleniach, v Poprade a vo Vyšných Hágoch.

Mali ste už predtým nejaké pracovné skúsenosti zo zahraničia, než ste odišli do Írska?

Po svadbe sme odišli s manželom za prácou do Talianska. Dôvodom boli financie, ktoré sme ako novomanželia veľmi potrebovali. V Taliansku sme boli dva roky, no nepracovali sme vo svojich odboroch.

Zdokonalili sme sa v jazyku, paradoxne v angličtine a nemčine. Po návrate na Slovensko som bola presvedčená, že sa do zahraničia už nevrátim, iba ak pracovať vo svojom odbore.

Kedy to bolo?

Asi pred sedemnástimi rokmi. V tom čase sme ešte neboli členmi Európskej únie. Všade sme potrebovali pracovné povolenia a prácu v odbore, ktorý ste vyštudovali, bolo veľmi náročné získať.

Po vstupe do únie sa situácia našťastie zmenila. Všetky zdravotnícke povolania sú kontrolované, máme svoje komory. Dnes, ak spĺňate jazykové predpoklady, nie je problém získať prácu v zahraničí.

Prečo ste si vybrali práve Dublin?

V čase, keď sa nám narodilo druhé dieťa, známi odišli do Dublinu, rozhodli sme sa k nim pridať s tým, že vyskúšame a uvidíme.

Na to, aby ste mohli pracovať ako sestra, ste potrebovali registráciu. Bolo náročné ju získať?

Aby som mohla v Dubline pracovať ako sestra, začala som s vybavovaním registrácie už na Slovensku. Ak by ste si ju vybavovali priamo tam, minimálna doba čakania na registráciu bola deväť až dvanásť mesiacov.

Keďže som začala s registráciou ešte u nás, zistila som si najskôr, čo potrebujem, a už zo Slovenska som to začala riešiť. V Dubline som napriek tomu po doručení všetkých potrebných dokumentov čakala ešte štyri mesiace na registráciu.

Ako dlho trvalo, kým vás prijali do nemocnice?

Tým, že som robila u nás na ARO, bolo to pre mňa veľké plus. Sestry „áristky“ sú vonku veľmi žiadané. Rozposlala som si tri žiadosti do zamestnania a zo všetkých ma pozvali na pohovor. V Írsku nebol problém sa zamestnať.

Vzdelanie nám uznali, a hneď sme si mohli hľadať prácu v našom odbore. Jedinou podmienkou bola znalosť jazyka. Našťastie ako občanom Európskej únie nám nekontrolujú jazykovú úroveň skúškou.

Iba na ústnom pohovore sa zistí, či viete dostatočne komunikovať. Tým, čo však prišli z tretích krajín, dávali robiť jazykové testy. Musel ho absolvovať napríklad aj kolega z Austrálie, ktorý má angličtinu ako rodnú reč. Priznal, že skúšky boli veľmi náročné, a takmer ich o pol bodu neurobil.

Ako ste sa dostali do St. James's Hospital?

Hneď ako som dostala registráciu, rozposlala som žiadosti o prijatie do zamestnania, do jedného domova dôchodcov a dvoch veľkých nemocníc. Už na štvrtý deň, v utorok doobeda som sedela na pohovore v domove dôchodcov.

V ten istý deň poobede som vedela, že som prácu dostala. Majiteľka domova dôchodcov bola totiž nadšená z mojich pracovných skúseností. Povedala, že z východnej Európy má samé ošetrovateľky a sestra im chýba.

Nakoniec som k nej nastúpila a po mesiaci si ma zavolali na pohovor do druhej nemocnice. Žiadosti som posielala totiž do nemocnice. Nevedela som, že to mám poslať konkrétne na HR (Human Resources), personálne oddelenie.

V St. James's Hospital putovala moja žiadosť o zamestnanie dokonca dva a pol mesiaca. Vybrali si ma na základe životopisu na kardiochirurgiu.

Stretli ste sa v nemocnici s niečím, čo tam sestry robili a u nás nie?

Áno. Napríklad na Slovensku potrebujete poverenie od lekára na to, aby ste mohli podať liečbu intravenózne. Absolútne banálny výkon, ktorý sestry robia roky. V zahraničí to robia všetky sestry bežne a žiaden súhlas od lekára nepotrebujú.

Je mi smiešne, keď počujem o posilňovaní kompetencií na Slovensku napríklad predpisovaním liekov sestrami a nie sú doriešené základné a prvoradé kompetencie. Keď vonku skončia sestry školu a urobia si potrebné kompetencie, ktoré potrebujú pri nástupe do zamestnania, robia liečbu samy, podľa inštrukcií lekára.

Nepotrebujú už osobitné povolenia na podávanie liečiv. Úlohou sestry bolo napríklad extubovanie pacienta, vyberanie hrudných drénov po operáciách, centrálnych venóznych katétrov, vyberanie pacing wires, vyberanie stehov z rán či PA katétra.

Korigovali sme aj hodnotu katecholamínov podľa tlaku, prípadne glykémiu inzulínom či heparín podľa koagulačných výsledkov. Nastavenia na ventilátoroch podľa výsledkov ABR či rýchlosť kontinuálnej dialýzy... Na všetko boli vypracované štandardy.

Ako je to s kompetenciami sestier vonku?

Kompetencie sestier v zahraničí sa posilnili práve preto, že mali veľký nedostatok lekárov. Vo Veľkej Británii, v Írsku, Kanade a USA vznikli kompetencie sestier, ktoré sú väčšie ako u nás, pretože to bolo nevyhnutné.

Na základe toho, že kompetencie boli potrebné, urobili taktiež vysokoškolské vzdelanie. Aby to, čo sestry robia, mali aj pokryté formálnym vzdelaním.

U nás máme formálne vzdelanie, ale nevykonávame kompetencie, ktoré s ním súvisia. Veľké medzery máme práve v klinickej praxi. Preto by sme mali najskôr posilniť klinické zručnosti, schopnosti a kompetencie a až potom vytvárať vzdelanie.

Chcela by som, aby sa komora sústredila nielen na pridávanie kompetencií sestrám, ale aj na to, ako to urobiť správne a bezpečne. Nestačí iba teoretizovať, dôležitejšia je prax. Na Slovensku sa začína hovoriť o ANP (advance nurse practitioner), sestra s pokročilou prácou, rieši sa, aké by mala mať vzdelanie, kto má sedieť v skúšajúcej komisii, ale najdôležitejšie je, aby sa stanovilo, aké sú kritériá na takéto štúdium.

ANP nie je univerzálna rola, robí sa iba v odbore, v ktorom pracujete, už musíte byť prijatá na tú pozíciu a až potom sa môžete hlásiť na toto vzdelanie, musíte prejsť piatimi rokmi praxe ako sestra, dvoma rokmi ako CNM2.

To, že dosiahnete bakalárske či magisterské vzdelanie, ešte neznamená, že máte predpoklad na štúdium ANP. Kompetencie predstavujú zručnosti získavané postupne, ktoré viete aj teoreticky podložiť.

Ako je to s počtom sestier v Írsku?

Sestier majú nedostatok. Tento problém je však na celom svete, chýbajú takmer v každej krajine. Niektoré majú dokonca programy na prilákanie sestier. Írsko i Veľká Británia si napríklad chodia vyberať sestry do Indie a na Filipíny.

Tieto krajiny totiž produkujú sestry na export pre celý svet. Majú množstvo zdravotníckych škôl a pre vysokú populáciu v Indii nemajú sestry možnosť poriadne sa uplatniť, a keď, tak nie za plat, aký by dostali vo Veľkej Británii alebo v Írsku.

Navyše, keď sa sestry v zahraničí stanú matkami, prejdú na polovičný úväzok aspoň na desať rokov, kým deti vychovajú. Prípadne z povolania celkom odídu. Naša profesia je totiž veľmi náročná, nielen psychicky, ale aj fyzicky. A potom im sestry opäť chýbajú.

Čo vám dala práca v Írsku?

Zistila som, že byť sestrou je úžasné. Vyrástla som nielen profesionálne, čo sa týka klinických zručností, kompetencií, ale taktiež sestry tam majú vysoké spoločenské ohodnotenie. Už iba keď prídete do banky a poviete, že ste sestra, celkom inak s vami hovoria.

Vedia, že máte stály, dobrý príjem a že vaša práca je veľmi náročná. Povolania, ktoré sa vykonávajú 24 hodín denne, sú vnímané ako náročné pracovné pozície.

Potrebujú sestry v Írsku vysokú školu?

Už aj tam potrebujete na prácu sestry vysokoškolské vzdelanie. V Írsku bol systém vzdelávania v našom odbore doteraz iný. Po skončení všeobecnej strednej školy ste si urobili trojročnú nadstavbu na sestru, ktorá bola ukončená diplomom.

Teraz je aj v Írsku systém podobný ako u nás. Sestry si robia vysokú školu, ktorú končia bakalárskym vzdelaním.

Stali ste sa manažérkou sestier. Čo zahŕňa táto pozícia?

V krajinách západnej Európy funguje niekoľkostupňový manažment. Klinický manažment pozostáva z troch úrovní. Bola som na úrovni dva ako klinický manažér na ARO. S úrovňou jeden sa stretnete iba na oddeleniach, ide o podobnú funkciu, akú majú naše staničné sestry.

Dvojka je podobná vedúcej sestre u nás a úroveň tri zahŕňa už čisto kancelársku prácu. Je tam rozdiel v náplni práce a kompetenciách.

Aké postavenie má komora sestier v Írsku?

Veľmi silné. Garantuje vzdelanie sestier. Stavovské organizácie sa tam starajú iba o vzdelanie. Neriešia, kto má aký plat, nesuplujú odbory, neriešia štrajky. Naša komora robí iné veci ako komory v Írsku. Napríklad prezident írskej komory sestier bol môj najvyšší nadriadený v nemocnici, kde som pracovala.

Je to človek, ktorý sa pohybuje v klinickom prostredí. Klinika s odbornosťou ide v zahraničí ruka v ruke. Tam nie je možné, aby niekto dostal vyššiu pozíciu iba preto, že má napríklad titul PhDr. či PhD. Ten si robíte, až keď ste vyučujúcim na akademickej pôde.

Nestretla som jedinú sestru, ktorá by bola zamestnaná v nemocnici na akejkoľvek pozícii a bola by PhDr. alebo PhD. Vedúcou sestrou by mala byť sestra, ktorá má na to skúsenosti manažéra, zručnosti, klinickú prax, a nie preto, že má titul Mgr. alebo PhD.

Stala sa vám aj nejaká nezabudnuteľná príhoda počas vašej praxe v Írsku?

Keď som robila v domove dôchodcov, odpadla mi kolegyňa. Neskôr sme sa dozvedeli, že bola v čakacej lehote na peacemaker, zafibrilovala a zostala v bezvedomí. Mala iba 27 rokov. Podarilo sa mi ju s ostatnými sestrami zresuscitovať, bolo to zariadenie, kde bol lekár len na privolanie.

Odvtedy sa na mňa aj kolegovia, aj majitelia pozerali s veľkým rešpektom. Táto skúsenosť mi zdvihla sebavedomie, opäť som bola sestra „áristka“. A preto, keď ma zavolali na pohovor zo St. James's Hospital, vôbec som neváhala.

Sú aj v zahraničí sestry preťažené a frustrované?

Určite áno, ale v inom zmysle. Na ARE pripadal jeden pacient na sestru. U nás na ARO pripadajú na jednu sestru dvaja, na oddelení je to ešte väčší rozdiel. Sestry nemuseli prosíkať, či im zamestnávatelia zaplatia nadčasy, tie im boli automaticky v každom mesiaci vyplatené.

Sestry na Slovensku sú frustrované a dôvodom nie sú iba platy, preťaženosť, ale aj nízke spoločenské uznanie. Stále sa prihliada na požiadavky iných a sestry sú akosi neviditeľné. Pravda je, že si za to môžeme sami, nevieme sa prezentovať.

Aký je vzťah lekár – sestra v Írsku?

Vzťahy medzi lekármi a sestrami boli založené na rešpekte obojsmerne. U nás platí, čo povie lekár, je pravda. V Írsku som mohla s lekárom diskutovať ako rovnocenní partneri. Vo veľkej miere sa spoliehali na náš názor.

Uvediem príklad. Mali sme jednu izolačnú miestnosť a päť lôžok v otvorenej izbe. Dostali sme pozitívny ster na MRSA od pacienta, ktorý ležal na izbe.

Povedala som lekárovi, že ho musíme izolovať. Museli sme však otvoriť ďalšiu izolačnú miestnosť, čo znamenalo zavrieť dve lôžka na otvorenej izbe, aby sme mali personál 1:1, a zrušiť pacienta z programu. Súhlasil.

Zvykli sa pacienti sťažovať?

Áno. My sme však mali šťastie, pretože aj keď sa sťažovali, všetko sme dokázali vyriešiť a obhájiť naše postupy. Najdôležitejšie je vždy komunikovať, najviac sťažností vzniká práve z nedostatku komunikácie.

Skúsenosti z írskej nemocnice mám nielen ako zdravotník, ale aj ako pacient a myslím si, že systém poskytovania zdravotnej starostlivosti majú dokonalý. I keď za toto by sa väčšina Slovákov prisťahovalcov so mnou pohádala.

Museli ste si robiť nejaké doplnkové certifikáty?

Nie. Absolvovala som množstvo školení, kde som získala viaceré vedomosti a zručnosti. Vzdelávanie sestier v Írsku je kontinuálne a zabezpečuje ho zamestnávateľ. V čase, keď som sa rozhodla odísť do Írska a vybavovala som si registráciu, bola som iba absolventkou strednej zdravotníckej školy.

V Írsku ma zaradili do rovnakej platovej triedy ako ostatné sestry. Vo svete totiž nepoznajú platové ohodnotenie na základe vzdelania. Ten sa ročne o niečo zdvihne.

Keď raz dosiahnete vzdelanie zdravotnej sestry, máte ho doživotne. A to, že si urobíte špecializáciu, vám môže pomôcť pri tom, keby ste sa hlásili napríklad na manažérsku funkciu.

U nás máme magisterské štúdium v ošetrovateľstve. Je to veľmi všeobecné. Vonku si urobíte magisterské štúdium v konkrétnom odbore, v ktorom pracujete. Magisterské práce absolventiek sú hodnotené vysoko kvalitne, odborne.

Z nich potom čerpajú aj lekári. Kolegyňa napríklad písala diplomovú prácu o infekcii rán. Venovala sa tomu, aké bolo percento zapaľovania rán, do koľkých týždňov, aká bola liečba. Na základe jej výsledkov sme potom urobili intervencie.

U nás sa pri magisterskej práci sústreďujeme skôr na formálnu úpravu. Kladieme oveľa väčší dôraz na teóriu ako na prax.

Prečo ste sa vrátili na Slovensko?

Zo Slovenska sme nikdy neodchádzali s vedomím, že to bude navždy. Chceli sme sa vrátiť. Pracovne nám bolo výborne, domov nám však chýbal.

Rozmýšľala som, že sa do slovenského zdravotníctva už nevrátim, ponuka práce i prístup v nemocnici v Spišskej Novej Vsi ma však veľmi zaujali, a aj preto som teraz tu.

Aké pozitíva vidíte v našom zdravotníctve? Aj pre prácu sestry?

Najväčším pozitívom nášho zdravotníctva je jeho dostupnosť. V zahraničí sú neskutočne dlhé čakacie doby na operácie alebo do odborných ambulancií. Pozitíva pre prácu sestry?

Ťažko hovoriť o pozitívach, naše povolanie je skutočne poslaním. Buď chcete túto prácu vykonávať a akceptujete dané podmienky, alebo odídete z odboru, prípadne do zahraničia. Ale verím, že sa blíži doba, keď to bude inak a pozitív tu bude podstatne viac.

Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Alternatívny autor: 
Katarína Šterbová

Aby nás letné horúčavy neprekvapili

$
0
0
„Vystavenie organizmu vysokým teplotám môže viesť aj u zdravých jedincov k pocitom únavy, malátnosti či k poklesu výkonnosti, dehydratácii, úpalu a prehriatiu organizmu,“ hovorí MUDr. Elena Lazarová, MPH, primárka Oddelenia nemocničnej hygieny a epidemiológie Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB).

Iné množstvo vody napríklad pre baníka, iné pre človeka v klimatizovanej kancelárii

Fyzicky pracujúci baník v hĺbkovej bani s vysokou teplotou by mal mať príjem tekutín omnoho väčší, ako býva zvykom. V jeho prípade môže vypiť za deň pokojne aj päť litrov vody.

Človek, ktorý trávi väčšinu dňa v klimatizovaných priestoroch, potrebuje menej vody v porovnaní s fyzicky ťažko pracujúcim baníkom.

Ak nejde o ľudí s vážnym obličkovým alebo srdcovým zlyhávaním, môže byť denný príjem vody dva až tri litre. V prípade zvýšeného pohybu na slnku aj viac.

Ľudia, ktorí majú problémy so srdcom, by mali byť opatrnejší

Riziko zdravotných komplikácii si v teplách nesú najmä ľudia s kardiovaskulárnymi ochoreniami, vysokým krvným tlakom, hormonálnymi ochoreniami, ľudia vo vyššom veku, ale aj deti a novorodenci.

Tí, ktorí majú zdravotné problémy so srdcom, by v horúčavách mali chodiť na prechádzky, kým nie je extrémne horúco, ideálne medzi 5.00 a 7.00 h ráno alebo večer okolo 22.00 h.

„Tak pre zdravých ľudí, ako aj pre tých s ochoreniami je nevyhnutné zabezpečiť dostatok tekutín, minerálov, mať pokojový režim a zdržiavať sa v tieni. Vhodné sú ľahké jedlá a dostatok ovocia, zeleniny,“ dodáva MUDr. Elena Lazarová, MPH.

Treba myslieť aj na pokrývku hlavy a uprednostňovať svetlé oblečenie, ktoré lepšie odráža slnečné lúče. Pri pobyte v klimatizovaných priestoroch by nemali byť veľké rozdiely oproti vonkajšej teplote, maximálne 5 až 6 stupňov.

Na potrebný vitamín D postačí 15 minút na slnku

Slnečné lúče lákajú k vode, no netreba zabúdať pribaliť si do tašky opaľovací krém. Odborníčka odporúča ideálne s ochranným faktorom č. 25. Platí však klasické pravidlo, čím svetlejšia pokožka a typológia človeka, tým vyšší faktor treba použiť.

„Koža si pamätá a môže nám to aj po rokoch nepekne oplatiť. Sú ľudia, ktorí v mladosti podcenili natieranie sa krémom s ochranným faktorom, no a o dvadsať rokov prichádzajú do ambulancií s onkologickými ochoreniami kože, čomu mohli predísť,“ vysvetľuje Prof. MUDr. Mária Šimaljaková, PhD., prednostka Dermatovenerologickej kliniky Univerzitnej nemocnice Bratislava.

„Vitamín D zo Slnka prospieva zdraviu, na jeho absorbovanie však stačí 15 minút na slnku,“ dodáva  Prof. MUDr. Mária Šimaljaková, PhD.

Zvlášť opatrní by mali byť rodičia detí. Ratolesti by mali poriadne natierať. Spálenie pokožky v detstve môže byť aj po rokoch nebezpečné. „Mali by sme dávať pozor, aby sa deti nespálili.

Najmä keď sedia a hrajú sa v pieskovisku napríklad. Vtedy je časté riziko spálenia chrbátika, koža dieťatka si to pamätá a ochorenie môže následkom takýchto spálení vypuknúť aj po dvadsiatich rokoch“, upozorňuje Prof. MUDr. Šimaljaková, PhD.

Slnko opaľuje aj cez sklo auta

Ak človek šoféruje dlhé trasy, nemal by slnečné žiarenie podceňovať. Slnko má dosah na pokožku aj cez sklo auta. „Ak človeka čaká dlhšia trasa za volantom, mal by sa natrieť opaľovacím krémom, slnko ho zachytí aj cez sklo,“ hovorí Prof. MUDr. Mária Šimaljaková, PhD.
 
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
ZdN

Minister rokoval na Kube o dovoze lieku na diabetickú nohu

$
0
0

Táto návšteva nadväzovala na viaceré predchádzajúce rokovania s kubánskou stranou.

Ako informovala hovorkyňa MZ SR Stanislava Pondelová, aktuálna situácia je taká, že predovšetkým v súvislosti s legislatívou uvádzania liekov na trh v rámci EÚ a SR -  liekom, ktorý by mohol byť vhodný pre slovenských pacientov  – je liek na liečbu takzvanej diabetickej nohy. 

Tento liek, ktorý má v praxi významný terapeutický potenciál, bol podľa S. Pondelovej aj predmetom rokovaní počas návštevy ministra zdravotníctva Tomáša Druckera na Kube v dňoch 26. – 29. júna 2016.

Slovenská delegácia sa stretla so zástupcami kubánskeho zdravotníctva, ako aj s predstaviteľmi  inštitútu, ktorý sa venuje biomedicínskemu výskumu na Kube aj inštitútu, kde sa liek terapeuticky využíva v angiológii. Súčasný biomedicínsky výskum liekov a liečiv na Kube je pokročilý a má vzrastajúci trend.

Cieľom týchto stretnutí, na ktorých sa zúčastnili aj zástupcovia MF SR, bolo oboznámenie sa s využívaním a aplikáciou lieku v praxi, s možnosťou následnej implementácie  programu liečby v SR. Získané poznatky a informácie budú podľa S. Pondelovej využité pri kreovaní definitívnej zmluvy o spolupráci  medzi oboma krajinami.

Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
ZdN

Prezident ASL SR: Poskytovateľ je v pozícii nevoľníka

$
0
0
Dnes majú nádej, že veci sa začnú konečne riešiť. Hovorili sme s prezidentom ASL SR MUDr. Mariánom Šóthom.

Asociácia súkromných lekárov v konečnom dôsledku na realizáciu svojho nápadu vytvoriť Zväz ambulantných poskytovateľov rezignovala...

Takto to nevnímam. Skôr by som povedal, že pri rokovaniach o vytvorení zväzu s nami v istej fáze predstavitelia Slovenskej lekárskej komory, resp. zväzu, ktorý mali v úmysle založiť prestali komunikovať a rokovania ukončili.

My však pokračujeme ďalej, pretože podstata organizácie nového druhu, ktorá bude riešiť efektívne všetky špecifiká ambulantného sektora nespočíva len v založení zväzu, ale v komplexnom zákonnom nastavení ambulantného zdravotného systému. Hovoríme o tom na stretnutiach aj s ministrom zdravotníctva.

Vzťahy asociácie a komory sú zdržanlivé. Neprehĺbil vznik zväzu medzi vami priepasť? Vy aj čestný prezident ste vystúpili z komory...

Bol som prekvapený, že pomerne dosť lekárov nasledovalo náš krok a odišli z komory. Netvrdím, že by nás mali nasledovať stovky lekárov, ale určite to aj predstaviteľom lekárskej komory dalo najavo, že vedenie zrejme smeruje trochu iným smerom, ako by členská základňa očakávala.

Takže spoločná cesta zväzu je zrejme zarúbaná, ale predpokladám, že pri iných témach a problémoch ste schopní hľadať a presadzovať spoločné riešenia...

Nemyslím si, že by bola zarúbaná. Naša organizácia má zastrešovať všetkých ambulantných poskytovateľov. Uvidíme... Pri iných témach, viac menej sme sa našli, napríklad razíme problematiku lekárskej služby prvej pomoci tým istým smerom.

Chceme dosiahnuť službu v pohotovostiach do 22. hodiny a zároveň aj zrušenie povinnosti pre lekárov v pohotovostiach slúžiť. Vychádzame z uznesení valného zhromaždenia asociácie i z prieskumu u našich členov, ktorý nám poskytol presné čísla fungovania pohotovostí v jednotlivých regiónoch.

Zároveň však otvoril aj ďalšie problémy s fungovaním pohotovostí. Všetky problémy budeme riešiť v pracovnej skupine na ministerstve tak, aby boli prínosom tak pre službukonajúcich lekárov a samozrejme aj pre pacientov.

Nemáme pocit, že niekto niekomu tieto myšlienky o pohotovostiach ukradol, pretože aj asociácii aj komore ide o to, aby sa konečne lekárska služba prvej pomoci zásadne zmenila.

Tento návrh korešponduje aj s ministerským názorom, ktoré pripúšťa zrušenie určitých bodov pohotovostí a vytvorenie povinnej siete?

To je pravda, doterajšie rokovania s ministerstvom ukazujú, že sa v mnohom zhodujeme. Pre nás je podstatné, aby – ak bude fungovať takýto systém siete pohotovostí, to bolo naviazané na centrálne príjmy, čo je ďalší projekt.

Ak bude v krajskom meste slúžiť lekárska pohotovosť do 22. alebo 24. hodiny a súčasne tam bude aj centrálny príjem v nemocnici, bolo by to podľa nás dupľovaním zdravotnej starostlivosti.

Je ale tiež potrebné analyzovať a riešiť rad čiastkových otázok, ktorými môže byť napríklad umožnenie vykonávať služby iným odbornostiam, personálne obsadenie ambulancií pohotovostí zdravotníckym asistentom, zmena v materiálno-technickom vybavení týchto ambulancií, či prehodnotenie výjazdovej lekárskej služby prvej pomoci.

Nedávno som bol na rokovaní UEMO (Union Européenne des Medecins Omnipracticiens) v Portugalsku, kde európski všeobecní/praktickí lekári opäť bojovali za to, aby nemuseli byť na telefónnej službe, nieto ešte v službe fyzickej.

Napríklad v Taliansku je pohotovosť do polnoci a potom ju preberá rýchla zdravotnícka pomoc. Nepredpokladám, že u nás by boli ľudia chorejší po 22. hodine ako vo vyspelej Európe. A ak už je vážna situácia, riešia to záchranky a centrálne príjmy.

Bodov záchraniek je na Slovensku dostatok...

Skutočne nezabúdajme, že efektívne funguje 273 staníc rýchlej zdravotníckej pomoci, takže prakticky každý má aj rýchlu zdravotnú pomoc dostupnú. Aj pri zrušení povinnosti slúžiť v pohotovostiach a pri skrátení služieb do 22. hodiny nie je v žiadnom prípade ohrozený život pacientov a zdravotná starostlivosť je saturovaná.

Akú úlohu ale v tomto procese zmien zohrajú chúťky regionálnych politikov?

Samozrejme, uvedomujeme si, že pre každého regionálneho politika je dôležité, aby mal pre občanov/voličov zdravotnú starostlivosť v podstate vo dne v noci zabezpečenú a dostupnú.

Treba si ale uvedomiť, že ani jeden z týchto predstaviteľov nechce  na tejto službe finančne participovať, nechce za službu pre občanov platiť, iba ju prijímať.

A neprídu zmenami o biznis prevádzkovatelia lekárskej služby prvej pomoci?

Myslím si, že prevádzkovatelia sa necítia byť ohrození. Samozrejme, pre nich je to zárobková činnosť, ale treba si uvedomiť, že v tomto hrá prvé husle priamo poskytovateľ zdravotnej služby, lekár v službe, ktorý je povinný slúžiť za každej situácie a prevádzkovateľ sa k nemu neraz chová z pozície musíš a hotovo.

A týka sa to aj finančného ohodnotenia. Poskytovateľ je v pozícii nevoľníka.

Aká je vôbec úroveň prevádzok, kde sa poskytuje prvá pomoc? Dodržiavajú sa príslušné požiadavky?

Je to veľmi individuálne. Tam, kde pohotovosti spravuje nezisková organizácia, je zabezpečené nielen potrebné vybavenie, ale aj, obrazne povedané, komfort pre lekárov.

Sú však aj také pohotovosti, kde je zriaďovateľom nemocnica, alebo ten „vykorisťovateľ“ a kde nie je zabezpečené ani finančné ohodnotenie, ale ani prostredie pre lekárov.

Samozrejme, existuje povinné materiálov-technické vybavenie – v pohotovostnej ambulancii musí byť napríklad prístroj EKG, defibrilátor, samozrejmosťou je počítač.

Preveruje niekto kompetentný, či je toto vybavenie aj v praxi?

Kontrolovať by to mal vyšší územný celok, jeho odbor zdravotníctva, ktorý aj vydáva povolenia na poskytovanie služieb pohotovostí, ale aj poisťovne, ktoré výkony v pohotovostiach preplácajú.

A kontrolujú to?

Myslím si, že nie.

Kto teda na pripravovaných zmenách v konečnom dôsledku vyhrá? Ušetria napríklad poisťovne?

Ušetria. Ak bude pohotovosť platená do 22. hodiny, ak sa zredukuje počet pohotovostí, mal by z toho byť pre poisťovne určitý finančný efekt.

Na druhej strane, pre mnohých lekárov bola služba na pohotovosti zaujímavá aj finančne...

To síce nepopieram, ale pre nás je prioritou zrušenie povinnosti pohotovosti slúžiť. Keď sa táto povinnosť zruší, prevádzkovatelia budú prinútení vytvoriť pre dobrovoľne slúžiacich lekárov také podmienky, aby do pohotovostí chceli prísť.

Každý lekár, ktorý si potrebuje privyrobiť si pôjde rád v pohotovosti privyrobiť, keď to bude dobrovoľné a zároveň aj dobre zaplatené. Ale určite nebude musieť v noci slúžiť tehotná lekárka, či lekár s horúčkou, môže tam ísť mladý človek, môže tam slúžiť rezident, možno lekár s internou atestáciou z nemocnice, ktorý si bude chcieť privyrobiť.

Spomínate iné odbornosti, ktoré by mohli slúžiť na pohotovostiach. Ktoré konkrétne?

Slúžiť by mali samozrejme predovšetkým všeobecní lekári pre dospelých, prípadne pre deti a dorast, ďalej lekári s aprobáciou z interných odborov, ale aj rezidenti. To je náš cieľ, ktorý by sme chceli dosiahnuť.

Kto vlastne zabezpečuje pre pohotovosti sestry? Zrejme ambulantný lekár neberie do nočnej služby svoju sestru z ambulancie...

Sestry pre pohotovosti by mal zabezpečiť prevádzkovateľ lekárskej služby prvej pomoci. Prípadne, ako som spomenul, by sa možno dali využiť aj zdravotnícki asistenti s príslušnými kopetenciami.

Ak teda padne rozhodnutie o sieti povinných pohotovostí, ostanú pod palcom prevádzkovateľov?

Predovšetkým je dnes ťažko povedať, či je súčasná sieť pohotovostí vyhovujúca. Prvým cieľom rezortu i našim v pracovnej skupiny projektu, kde sú zástupcovia krajov, asociácie, komory, poisťovní, Úradu pre dohľad, urgentnej medicíny a ministerstva je zdokumentovať reálny stav – kde a ako sú pohotovosti využívané.

V tom potrebujeme aj pomoc poisťovní, aby nám dali kritériá, čísla a dáta, ako sú pohotovosti využívané. To, kde sú body síce vieme, ale nemáme prehľad o tom, ako ich pacienti využívajú.

Ale tieto čísla už malo ministerstvo, resp. aj poslanci zdravotníckeho výboru ešte v roku 2009, keď sa zdalo, že riešenie problémov pohotovostí pohne...

Ale od roku 2009 sa situácia zmenila. Napríklad poskytovateľov, ktorí slúžia je čím ďalej tým menej. Podľa posledných informácií máme 76 pohotovostí pre dospelých pacientov a približne rovnaký počet pre deti a dorast. Ak chceme presadzovať zmeny, potrebujeme presné informácie.

Vy slúžievate na pohotovosti?

Áno, chodím do pohotovostí. Zarobím pri tom päť eur za hodinu pred zdanením, čo ešte závisí od toho, či je to výjazdová služba, služba priamo na pohotovosti, či služba cez sviatok a víkend.

Platby za poskytnuté výkony uhradia poisťovne prevádzkovateľovi. Služba na pohotovosti nie je dnes pre lekára určite lukratívna záležitosť. Nehovoriac o tom, že päťeurová sadzba je tak povediac priemer, ale sú aj takí prevádzkovatelia, ktorí platia lekárom dve eurá aj menej za hodinu. Pritom sankcia za nenastúpenie do služby je 3 300 eur.

Dostal takúto pokutu už niektorý lekár?

V súčasnosti riešime cez Trenčiansky kraj lekárov v regióne Bánovce nad Bebravou lekárov, ktorí nenastúpili a posielame si obsielky, či to majú zaplatiť alebo nie.

Toto je teda cesta, po ktorej kráčate spoločne s lekárskou komorou. Kde sa ešte vaše snahy a ciele prelínajú?

Ak bude druhá strana ochotná ísť s nami po spoločnej ceste, budeme veľmi radi. Napríklad nám ide o rezidentský program, ktorý je podľa nás nedotiahnutý a je potrebné ho dotvoriť. Boli by sme radi, keby sa aj komora pridala k nášmu stanovisku, ktoré razíme.

V čom je nedotiahnutý?

Rezident, ktorý v súčasnosti nastúpi do tohto programu je buď pod záštitou niektorej nemocnice, ktorá je súčasťou rezidentského programu v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo, alebo je možnosť, aby si ho zobral pod krídla poskytovateľ ambulantnej starostlivosti a je garantom rezidentského programu, platí rezidenta a ministerstvo zdravotníctva mu to refunduje.

Ja mám v ambulancii ako školiteľ dvoch rezidentov, ktorí sú zamestnancami fakultnej nemocnice. Program, na ktorý je v tomto roku vyčlenených z rezortu 7,4 mil. eur je nedotiahnutý napríklad v tom, že rezident nemá po skončení uplatnenie, lebo nie je stanovené, kam pôjdu títo lekári pracovať, kde ich sieť poskytovateľov ambulantnej starostlivosti potrebuje.

Druhá vec je, že pokiaľ by aj rezident odišiel z rezidentského programu, nie je žiadna sankcia za to, že päť rokov príspevok za účasť v programe poberal. Snažíme sa dosiahnuť, aby si ambulantný lekár mohol rezidenta vychovať k „obrazu svojmu“ a ďalší krok aby mohol byť, že mu môže potom prax predať, prípadne rezident by mohol získať potrebný výhodný úver, či už z ministerstva alebo banky na nákup ambulancie.

Nie je jednoduchší český variant, kde rezort rozhodol o takmer dvadsiatich regiónoch, kde rezident, praktický lekár po nástupe dostane od štátu približne pol milióna korún, ktoré mu do štartu nepochybne pomôžu?

Určite nie, pretože to je vlastne vznikajúca konkurencia mladých lekárov súčasným ambulantným poskytovateľom. My chceme program dopracovať do tej podoby, aby naši ambulantní poskytovatelia mohli predať svoje ambulancie práve rezidentom a aby ich mohli oni získať.

Proste aby rezident už vtedy keď do rezidentského programu nastúpi vedel, kam pôjde po jeho skončení. Dnes nie je v podstate možnosť reálne donútiť rezidenta, kam má nastúpiť, chýba finančná motivácia, ale aj motivácia pre samotný odbor všeobecného lekárstva, aj perspektíva.

Ako teda vnímate rezidentov z tohto, či budúceho roku?

Pre mnohých je to určite premárnená šanca, mnohí iba potrebovali vykryť to obdobie. Naviac, ešte stále máme málo lekárov, spĺňajúcich kritériá, aby mohli byť školiteľmi rezidentov. Musia mať napríklad tzv. veľkú európsku atestáciu zo všeobecného lekárstva, alebo dve staré.

Veľká väčšina našich poskytovateľov má internú alebo jedno všeobecné lekárstvo, ale snažíme sa dosiahnuť prechodné obdobie, kedy by aj títo lekári mohli byť školiteľmi.

O poplatkch v ambulanciách za posledný rok diskutoval už kde kto. Veríte, že sa to konečne do konca roka vyrieši ako sľuboval minister zdravotníctva?

Verím. Sme za to, aby sa to celé kompletne „preoralo“, aby vznikol nový zoznam výkonov aj s ich reálnou cenou, na základe ktorej by poisťovne nakupovali zdravotnú starostlivosť.

Je potrebné, aby bolo jasné, koľko ktorý výkon stojí a z toho sa bude odvíjať platba poisťovne a platba pacienta, prípadne by táto zložka ostala na komerčné pripoistenie.

A ak sa rozbehne aj systém pripoistenia bude to benefit pre pacienta a mal by doplácať menej. Usudzujeme, že takejto filozofii je naklonený aj rezort.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Branislav Janík, redaktor ZdN

Väčšina akcioviek MZ SR vykázala za minulý rok zisk

$
0
0
Vyplýva to zo správy rezortu, ktorá informuje o hospodárení akcioviek so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu v pôsobnosti MZ SR. Materiál dnes schválila vláda SR.

Záporný výsledok hospodárenia dosiahli Letecká vojenská nemocnica a Spoločnosť pre zavedenie unitárneho systému verejného zdravotného poistenia, ktorá vznikla za účelom zavedenia jednej zdravotnej poisťovne.

V pluse boli tri ústavy srdcových a cievnych chorôb, Nemocnica Poprad, Východoslovenský onkologický ústav a Všeobecná zdravotná poisťovňa.

Letecká vojenská nemocnica skončila vlani so stratou 446.181 eur, v porovnaní s rokom 2014 si pohoršila o takmer 182.000 eur. "Ekonomické výsledky spoločnosti zhoršil pokles, respektíve absencia príjmov z Ministerstva obrany (MO) SR," uvádza sa v správe.

Spoločnosť pre zavedenie unitárneho systému dosiahla minulý rok stratu 3810 eur. Spôsobili ju "náklady vynaložené na obstaranie služieb súvisiacich s predmetom jej činnosti".

Strata je však menšia ako predchádzajúci rok, a to o takmer 14.000 eur. Spoločnosť vlani nemala žiadneho zamestnanca a ani dlhodobý hmotný či nehmotný majetok.

Najväčší zisk mala spomedzi akciových spoločností Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) vo výške 17,6 milióna eur. Najväčšia zdravotná poisťovňa na Slovensku si ho v porovnaní s rokom 2014 polepšila o asi 5,5 milióna eur.

V plusových číslach tiež vlani skončili Východoslovenský onkologický ústav, Nemocnica Poprad a Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb (všetky tri zariadenia v pluse viac ako jeden milión eur).

Tiež Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb (748.408 eur) a Národný ústav srdcových a cievnych chorôb (47.299 eur).

Ministerstvo uložilo akciovým spoločnostiam povinnosť predkladať plán investícií a predaja majetku na ďalšie obdobie, a to najneskôr do konca októbra.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
TASR

Martinská nemocnica obnovila pracoviská za viac ako 1,5 mil. eur

$
0
0
Urologická klinika má po modernizácii jedny z najmodernejších operačných sál na Slovensku. "Sály sú perfektne vybavené. Prístrojové vybavenie bolo predtým nevyhovujúce pre modernú medicínu.

Všetko sa zmenilo a prinieslo to enormný benefit nielen pre lekársky a zdravotnícky personál, ale zároveň aj pre pacientov. Kvalita práce môže byť v súčasnosti oveľa vyššia," uviedol prednosta Urologickej kliniky UNM Ján Kliment.

Veľkou výhodou je podľa neho aj nainštalovaná klimatizačná jednotka, ktorá lekárom uľahčuje prácu najmä v letných mesiacoch.

Moderné jednotky intenzívnej starostlivosti určené pre pacientov, ktorí si vyžadujú nepretržitú a vysoko špecializovanú zdravotnú starostlivosť, vznikli na Klinike pneumológie a ftizeológie, ako aj na septickej časti Chirurgickej kliniky a transplantačného centra.

Nemocnica tiež zrekonštruovala a zväčšila parkovacie plochy na zbernom parkovisku a vnútri areálu. Aktuálne sa tu nachádza približne 90 parkovacích miest. Sprevádzkovali aj nočné osvetlenie parkoviska.

Slovenské nemocnice zriadené ministerstvom zdravotníctva pociťujú podľa Špánika nedostatok finančných prostriedkov. "Mnohé budovy a ich vybavenie sú neadekvátne. Vo všetkých tých nemocniciach je čo naprávať a je tu veľký priestor pre nové investície," uviedol.

UNM pomohlo pri modernizácii pracovísk viac ako 900 000 eur, ktoré využila z rozpočtu kapitoly Ministerstva zdravotníctva SR v súvislosti s prijatím druhého vládneho sociálneho balíčka. Celá rekonštrukcia stála viac ako 1,5 milióna eur.

V najbližších mesiacoch chcú v modernizácii nemocnice pokračovať. "Verím, že na konci tohto roka sa stretneme pri otvorení najmodernejšieho pracoviska na intervenčnú rádiológiu. Chceme k pavilónu číslo šesť, kde sa nachádza röntgen, pristaviť novú budovu.

Ďalšia vízia je dostavba detského pavilónu. Je to veľká investícia a ak sa nám to podarí, nemocnicu to posunie kvalitatívne výrazne dopredu," dodal riaditeľ UNM Dušan Krkoška.

Ilustračné foto: archív
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
TASR

Ťažké operácie ortopédom uľahčuje model z 3D tlačiarne

$
0
0

Ortopédom v Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou v Bratislave (DFNsP) sa budú jednoduchšie plánovať náročné operácie a ušetria i čas anestézy. Vo svojom odbore začali používať 3D tlač v spolupráci s mladými medikmi z Univerzity Komenského (UK) v Bratislave.

Pred operáciou si tak lekári vedia trojrozmerne a v reálnej veľkosti vytlačiť model s deformitou, ktorú plánujú operovať.

"Dopredu si tak lepšie dokážeme zorganizovať, ako budeme postupovať počas operácie. Môžeme si tak tiež vhodnejšie vybrať materiál, ktorým to budeme fixovať," povedal Milan Kokavec, prednosta Ortopedickej kliniky LF UK a DFNsP Bratislava.

Zatiaľ ide o neživé modely, ktoré sú reálnym obrazom získaným zo zobrazenia CT alebo MR. Detskí ortopédi by takto chceli plánovať 10 až 20 percent náročných výkonov ako vrodené a poúrazové deformity končatín, panvy alebo chrbtice, či komplikované vnútrokĺbne zlomeniny.

V budúcnosti by chceli vytvárať vitálne modely kostí, ktoré by už slúžili priamo na náhradu tých devastovaných - napríklad pri zlomeninách, zápaloch, vrodených chybách alebo po odňatí tumoru. Predmet medicínskej 3D tlače pre medikov je od budúceho školského roku zaradený do výučby Lekárskej fakulty UK ako voliteľný predmet.

Veľké využitie 3D technológií vidia ortopédi z detskej fakultnej bratislavskej nemocnice i v tlači implantátov alebo endoprotéz z titánu alebo iných materiálov presne prispôsobených pre anatomické pomery pacienta.

Lekári z DFNsP sa už v súčasnosti zaoberajú experimentálnou tlačou biologických tkanív - čiže živých tkanív ako chrupavka, kosť či šľachy za pomoci nosičov (scaffoldov) v kombinácii s kmeňovými bunkami a rastovými faktormi.

Takéto experimentálne štúdie v tkanivovom inžinierstve prebiehajú v spolupráci s medikmi z UK a Slovenskou spoločnosťou pre regeneratívnu medicínu (SSRM).

Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
TASR

Stanovisko k propagácii homeopatie

$
0
0
K uvedenej veci sa rozhodlo zaujať nasledovné stanovisko:

Homeopatia predstavuje liečiteľský systém z okruhu tzv. alternatívnej medicíny, ktorý je založený na vedecky neoverených predpokladoch, teóriách a praktikách, ktoré sú v príkrom rozpore s vedecko-odbornou podstatou a správnou praxou súčasnej medicíny.

Preto homeopatické postupy alebo prostriedky (vrátane tzv. homeopatických liekov) nemožno, ako také, považovať za lekárske prostriedky či postupy lége artis. Nemožno ich teda z lekárskeho hľadiska pacientom odporúčať alebo aplikovať tak, akoby to boli overené postupy alebo prostriedky dnešnej medicíny.

Svojou povahou a vlastnosťami sa tieto postupy a prostriedky jednoznačne nachádzajú mimo oblasti vedeckej medicíny.

Riziká, spojené s prípadnými použitím homeopatických postupov alebo prostriedkov, najmä nebezpečenstvo vyplývajúce zo zanedbania alebo oneskoreného poskytnutia potrebnej lekárskej starostlivosti a liečby sú zodpovednosťou osôb, ktoré homeopatiu vykonávajú, propagujú alebo užívajú.

Odborné spoločnosti Slovenskej lekárskej spoločnosti, lekárske alebo zdravotnícke fakulty a školy, stavovské organizácie lekárov a iných zdravotníckych pracovníkov, ako aj príslušné štátne regulačné orgány majú povinnosť zastávať vedecky overené, kritické poznatky a profesionálne postoje vo vzťahu k homeopatii.

Tieto je potrebné implantovať do odborných aktivít pregraduálneho, špecializačného a kontinuálneho vzdelávania, ako aj osobného profesijného rozvoja lekárov, farmaceutov a ostatných zdravotníckych pracovníkov.

Zároveň majú nezastupiteľnú úlohu a povinnosť sa v korektnej, odbornej spolupráci s pracovníkmi masovokomunikačných médií podieľať na pravdivom a zrozumiteľnom informovaní či vzdelávaní pacientov, ich blízkych, ako aj širokej verejnosti. 
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Dr. h. c. Prof. MUDr. Ján Breza, DrSc., v. r. prezident Slovenskej lekárskej spoločnosti

Na záhu bez liekov

$
0
0
Pálenie záhy nastupuje, keď do pažeráka prenikne kyslý obsah žalúdka. Stáva sa to vtedy, ak sa v nevhodnom okamihu otvorí pažerákový zvierač, cez ktorý postupuje prijatý pokrm až do žalúdka.

Ten sa však za normálnych okolností otvára iba vtedy, keď niečo skonzumujete. No občas sa dôsledkom poruchy nervovej regulácie alebo inej anatomickej chyby môže uvoľniť na krátky čas aj vtedy, keď na to nemá dôvod.

Ak sa to stane raz za čas, nejde o nič patologické. V prípade, že sa problémy opakujú, vzniká podozrenie na pažerákový reflux. K jeho príznakom patrí aj pocit na zvracanie, tlak za hrudnou kosťou a bolestivý hlad. Tiež bolesť v oblasti žalúdka, pocit plnosti v nadbruší, nadúvanie, grganie, zápaly žalúdočnej sliznice a vred žalúdka či dvanástnika.

 Čaje vám uľavia

Pálenie záhy poľahky zmiernia bylinky. Predovšetkým čaj z rebríčka obyčajného. Je síce známejší ako ženská bylinka, no neoslobodí vás iba od ženských neduhov, napraví aj tráviace problémy.

Predovšetkým ťažkosti so žlčníkom a pečeňou, poľahky si však poradí aj so silným pálením záhy. Ak to dôverne poznáte, pripravte si čaj z dvoch lyžičiek sušeného rebríčka, ktorý zalejte dvomi decilitrami vriacej vody.

Lúhujte päť minút, popíjajte teplý dva- až trikrát denne a čakajte úľavu. Rovnaký pocit sa dostaví aj po konzumácii čaju zo zemežlče menšej. Osoží predovšetkým žlčníku, ale zbaví vás aj od pocitu, že vám za hrudnou kosťou vybuchla sopka.

Dva- či trikrát denne zalejte jednu až dve čajové lyžičky sušených byliniek dvomi decilitrami vriacej vody, nechajte päť až sedem minút lúhovať a pite polhodinu pred jedlom. Oslobodzujúco účinkuje aj feniklový čaj.

Áno, presne ten druh čaju, ktorý vie zatočiť najmä s plynatosťou. Na jeho prípravu potrebujete jednu lyžičku semienok. Ak môžete, trochu ich podrvte v mažiari,  uvoľní sa z nich viac účinných látok.

Semienka zalejte pollitrom vriacej vody, lúhujte desať až pätnásť minút a čaj popíjajte po jedle teplý. Podráždenú tráviacu sústavu upokojí i rumančekový čaj. Potrebujete jednu lyžičku čajoviny, dva a pol decilitra vody a päť až desať minút trpezlivosti. Čaj popíjajte teplý.

 Zázvor to zastaví

Obávate sa, že jeho pikantnosť vaše problémy len znásobí? Opak je pravdou. Zázvor zmierňuje celý rad žalúdočných problémov, od ľahších nevoľností až po nepríjemnosti so žalúdočnými šťavami.

Vďaka nemu dáte zbohom i páleniu v hrdle a za hrudnou kosťou. Zázvor totiž pôsobí na pažerák tak, že žalúdočné kyseliny sa vrátia naspäť do žalúdka. Na prípravu čaju potrebujete asi tri väčšie plátky zázvoru a štvrť litra vriacej vody.

Kúsky zázvoru päť minút povarte a nechajte pár minút lúhovať. Pikantný nápoj vypite dvadsať minút pred jedlom. Alebo si zázvorom okoreňte polievku či ku kuracinu. Urobí z nich zaujímavý pokrm.

 Dajte si zemiaky

Pripravené tým najjednoduchším spôsobom. Varené, nemastené a iba trochu osolené. Nabijú vás draslíkom, ktorý zabráni otvoreniu pažerákového zvierača. Kyseliny tak zo žalúdka nepreniknú tam, kde nemajú čo robiť.

Ešte lepšie výsledky dosiahnete popíjaním čerstvej zemiakovej šťavy. Uvoľňuje sa z nastrúhaných alebo rozmixovaných dobre umytých zemiakov. Liečivú tekutinu potom zmiešajte s dvomi decilitrami vody, rozdeľte na tri dávky a pri problémoch popíjajte celý deň.

Upokojí vám podráždený žalúdok a neutralizuje žalúdočnú kyselinu. Navyše vás oslobodí od takzvaného kyslého grgania.

Kefír ju spacifikuje

Kefír je kvasený mliečny nápoj, ktorý sa vyrába z kravského, kozieho a ovčieho  mlieka. Napriek jeho kyslosti sa kefír radí k zásaditým potravinám, čo znamená, že neutralizuje kyslú žalúdočnú šťavu.

Preto si ho pri ťažkostiach so záhou dožičte aj dvakrát denne, najlepšie pred jedlom. Ak môžete, tento superzdravý nápoj si vyrábajte doma z kefírových zŕn. Vyplatí sa. Zrná obsahujú baktérie a kvasinky mliečneho kvasenia.

Baktérie mliečneho kvasenia metabolizujú mliečny cukor – laktózu – na kyselinu mliečnu, ktorá sa postará o charakteristickú vôňu aj chuť kefíru. Nabije vás tiež vitamínmi skupiny B a množstvom ďalších cenných látok, ktorým sa poteší imunita a črevná mikroflóra.

Časté popíjanie mliečneho nápoja vás môže zbaviť zápchy, plynatosti, celkovo zlepší činnosť tráviacej sústavy, znižuje krvný tlak a hladinu zlého cholesterolu. Má dokonca moc zbaviť vás laktózovej intolerancie a vďaka nemu môžete aj dlhšie žiť.

Ak sa vám začala páčiť myšlienka výroby domáceho kefíru, myslite na to, že spočiatku nie je dobré vypiť naraz liter kefíru. Začínajte s menšími dávkami, aby si telo postupne zvyklo na jeho zloženie. Predídete tým možným hnačkám alebo bolestiam brucha, ktoré môžu sprevádzať začiatočnú fázu konzumácie tohto nápoja.

 Med do vody

V mede nájdete množstvo dôležitých živín. Vitamíny skupiny B a vitamín C. Tiež horčík, fosfor, draslík, zinok či železo. Posilňuje imunitu, upravuje črevnú mikroflóru, bojuje proti anémii, tiež upokojuje, zlepšuje trávenie a pomáha pri pálení záhy.

Vytvára ochranný obal na sliznici pažeráka a blokuje pôsobenie kyseliny. Okrem toho urýchľuje regeneráciu sliznice pažeráka po poškodení.

Ak sa necítite dobre, rozmiešajte jednu až dve lyžičky medu v pohári teplej vody. Tento nápoj môžete piť počas dňa medzi jedlami.

 Chrumkajte mandle

Mandle vás nabijú béčkami a vitamínom E, ktorý je vychýrený pomocník proti starnutiu. Mandle tiež urýchľujú trávenie a vysoký obsah tuku v nich neutralizuje žalúdočné kyseliny. Ak vás často pálieva záha, jedzte desať mandlí denne a zakrátko sa budete cítiť lepšie.

Magnézium aj na záhu

Tento vynikajúci pomocník pri nervozite a strese pomáha aj pri pálení záhy. Spomaľuje totiž vylučovanie žalúdočnej kyseliny a upokojuje podráždené žalúdočné steny. Konzumujte ho buď vo forme tabliet alebo si dožičte banány, pohánku, špenát, zelenú listovú zeleninu, ale napríklad aj morské riasy či oriešky.

Vhodným zdrojom sú i niektoré minerálne vody. Pozor! Strava bohatá na cukor a tuk zhoršuje vstrebávanie tohto dôležitého minerálu. Viac ho potrebujete aj vtedy, ak ste fyzicky alebo psychicky vyčerpaní, počas tehotenstva a po konzumácii alkoholu.

Za normálnych okolností by ste si denne mali dopriať aspoň 300 miligramov tohto minerálu. Toto množstvo vám daruje približne 100 gramov slnečnicových alebo píniových semien či maku.
 
Béčka pomôžu

Ukázalo sa, že pod vznik pažerákového refluxu, ktorý sa prejaví páliacou záhou, sa podpisuje aj nedostatok vitamínov B1, B2, B6 a kyseliny listovej. O tiamíne alebo vitamíne B1 je známe, že sa vie popasovať s vyčerpanosťou, poruchami spánku a bolesťami hlavy.

No poradí si tiež s páliacou záhou a zápalmi žalúdočnej sliznice. Aby ste tomu predišli, doprajte si kvasnice, vajíčka, pšeničné klíčky, chudú bravčovinu či pečeň. Nájdete ho aj v strukovinách, slnečnicových semienkach, v maku, špargli či špenáte.

Tiež v bravčovom mäse alebo v pšeničných klíčkoch. Denne ho potrebujete 1 až 1, 3 miligramu, čo znamená skonzumovať asi 200 gramov bravčového mäsa alebo 50 gramov pšeničných klíčkov.

„Bé dvojka“ sa nachádza vo vajíčkach, bravčovej pečeni či v hovädzom mäse, tiež v mlieku, syroch, špenáte, brokolici, mandliach aj v pistáciách. Denne by ste mali prijať od 1, 2 po 1, 8 mg  tohto vitamínu.

Toto množstvo získate napríklad z 50 gramov bravčovej pečene či 200 gramov syru Camembert. K prírodným zdrojom vitamínu B6 patrí kuracie a bravčové mäso, pečeň, červené mäso, ryby, mliečne výrobky, celozrnné výrobky, zemiaky, strukoviny, banány, orechy a tiež kvasnice. Denná potreba má hodnoty 1 až 2 miligramy, ktorými vás nabije 100 gramov sardiniek alebo 50 gramov knäckebrotu. 

Kyselinu listovú hľadajte v listovej zelenine, fazuli mungo, karfiole, ružičkovom keli, hruške, v brokolici či v špenáte. Denný príjem by mal byť minimálne 400 mikrogramov tejto látky a získate ho zo 100 gramov fazule mungo.



Voda, šťava z kapusty a sóda

Ak zaregistrujete nepríjemné pálenie a nemáte poruke nič iné, siahnite po obyčajnej vode a vypite jej rovno tri decilitre. Doslova zriedi kyslé žalúdočné šťavy, spláchne ich a vám sa uľaví.

Rovnako dobrý efekt dosiahnete aj vtedy, ak vodu necháte zovrieť a pridáte do nej škoricu. Nechajte ju päť až desať minút lúhovať, preceďte a vypite. Pomáha aj konzumácia šťavy z kyslej kapusty.

Najosvedčenejším prostriedkom je však lyžička hydrogénuhličitanu sodného, čiže sódy bikarbóny pridanej do pohára čerstvej vody. Má totiž pH vyššie ako 7,0, čo znamená, že neutralizuje žalúdočné kyseliny.

Jej neutralizácia znamená, že ak si aj pažerákový zvierač neplní svoju úlohu, kyseliny, ktoré uniknú zo žalúdka, by vám nemali spôsobovať problémy. S príjmom sódy bikarbóny to však nepreháňajte.

Ak sa sódy obávate, siahnite po zásaditej minerálnej vode, ktorej názov je totožný s názvom jedného z našich pohorí. Upravuje zvýšený obsah žalúdočnej kyseliny a neutralizuje vnútorné prostredie žalúdka. Preto pomáha aj pri pálení záhy.   

Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
ZdN, fit magazín
Obrázok, graf, tabulka...: 

V Európe chýbajú všeobecní lekári

$
0
0
Európski všeobecní lekári, organizovaní v Union Européenne des Medecins Omnipracticiens (UEMO) sa v júni na prvom tohtoročnom rokovaní stretli v portugalskom Porte.

Asociácia súkromných lekárov SR ako riadny člen UEMO aktívne prezentovala akútne problémy slovenského zdravotníctva, týkajúce sa všeobecných lekárov.

Podpora Slovensku

Po úvodnom spoločnom zasadaní sa delegáti rozdelili do pracovných skupín. Prezident ASL SR MUDr. Marián Šóth v pracovnej skupine Preventívna medicína prezentoval niektoré akútne problémy slovenského zdravotníctva, ako napríklad nedostatok vakcín, potrebných v súlade s povinným očkovacím kalendárom.

Informoval aj o konkrétnych krokoch slovenského ministerstva zdravotníctva s riešením problému reexportu vakcín a liekov, aj za cenu možných sankcií Európskej komisie pre obmedzovanie voľného pohybu tovaru v EÚ.

V tejto veci požiadal delegátov konferencie UEMO o podporu toho, aby v záverečnom komuniké, ktoré sa bude predkladať Európskej komisii bolo možné odčlenenie liekov a vakcín z kapitoly tovaru, podliehajúcemu európskej legislatíve voľného pohybu tovaru v rámci Únie.

Delegáti si vypočuli a diskutovali aj štúdii o prevencii antibiotickej rezistencii, ktorá sa môže stať veľkou hrozbou s hrozivými následkami pre pacientov.

Účastníci rokovania sa zoznámili aj s novou webovou stránku UEMO s modernými aplikáciami, novými možnosťami komunikácie tak s odbornou, ako i laickou verejnosťou. Prínosom stránky je aj možnosť prezentovania projektov pre všeobecných lekárov.

Problémy vzdelávania

EHealh je témou číslo jeden nielen na Slovensku, ale aj v ostatných krajinách Únie. Jednotlivé komisie v rámci EÚ sa podieľajú na rozpracovaní tak legislatívnych úloh, ako aj systémových, ako napr. zahrnutie jednotlivých problémov všeobecných/praktických lekárov do programu.

EHealth je vnímaný ako nosný prvok pre elektronizáciu zdravotníctva, ktorý zabezpečí všetky informácie o pacientovi a odstráni duplicity vyšetrení. Akútny problém, ktorý trápi všeobecných lekárov v celej Európe je vzdelávanie, a to najmä proces akreditácie odboru samotného.

Snaha je zjednotiť vzdelávací proces, ktorý je nejednotný a to hlavne v časovom rozpätí od 0 do 5 rokov, čo je z pohľadu uznávania vzájomného vzdelávania neprimerané. Lekári upozornili, že aj samotná náplň vzdelávania je v európskych štátoch odlišná.

Tu je práve úloha významnej európskej organizácie všeobecných lekárov UEMO, aby sa pokúsila vzdelávanie zjednotiť, prioritne procesom etablovania samotného odboru, ukončeného atestačnou skúškou.

V druhý deň rokovania delegáti na plenárnom zasadnutí prezentovali závery z pracovných skupín. V rozprave predstaviteľ Islandu vzniesol ešte pripomienku, aby sa nezabúdalo ani na veterinárne používanie antibiotík a požiadal o jej zapracovanie do uznesení pracovnej komisie.

V ostatných pracovných skupinách predstavitelia jednotlivých krajín diskutovali o regionálnych problémoch všeobecného lekárstva, ďalšom vzdelávaní lekárov pod záštitou CPME alebo CME.

Prakticky všetky pracovné skupiny rozoberali problémy prestarnutosti lekárskeho stavu, spôsoby riešenia generačnej výmeny všeobecných/praktických, ako i nedostatok mladých lekárov vodbore všeobecné lekárstvo pre dospelých.

Zhodli sa, že skutočne celá Európa akútne pociťuje nedostatok všeobecných/praktických lekárov. Je to aj téma, ktorá bude rezonovať aj na jesennom stretnutí UEMO v Bukurešti.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
ZdN

Potrebujeme jasnú stratégiu vzdelávania sestier

$
0
0

Odborná príprava sestier a pôrodných asistentiek prešla mnohými zmenami, napriek tomu sa však stále boríme s množstvom problémov, pretože ošetrovateľstvo ako vedný odbor je rovnako mladý a krehký ako naša demokracia.

Vyrovnávame sa s množstvom turbulencií, zmien, prekážok, ktoré bolo treba riešiť v úvode. Aj v minulosti sa diskutovalo, boli snahy o zrušenie vysokoškolského vzdelávania sestier, o návrat odbornej prípravy sestier na stredné zdravotnícke školy, čiastočne došlo k legislatívnemu posilneniu vyššieho odborného vzdelávania.

Hrozila degradácia?

Kreovanie vysokoškolského vzdelávania v roku 1992 má a malo veľký význam pre rozvoj a napredovanie ošetrovateľstva. Od začiatku však malo byť spojené aj s praktickým využitím nadobudnutých vedomostí vysokoškolsky vzdelaných sestier v súlade so študijnými programami v odbore ošetrovateľstva.

Návrhy na sestru prvej a druhej úrovne vtedy zavrhli samotné sestry so stredoškolským vzdelaním.

Obávali sme sa degradácie, neuznania stredoškolského vzdelania, našich dlhoročných praktických skúseností a zručností. Desila nás predstava, že nás budú riadiť vysokoškolsky vzdelané sestry bez praxe, ktoré nebudú prínosom pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti.

V rámci možností doplnenia externej formy štúdia mnohé z nás využili túto možnosť. Doplnili sme si vzdelanie, buď vyššie odborné, alebo vysokoškolské, a to na vlastné náklady, na úkor dovoleniek, svojich rodín.

Mnohé tak urobili možno aj pod tlakom, že po vstupe do EÚ nebude uznané stredoškolské vzdelanie sestier, ale bol tu aj doslovný hlad po nových vedomostiach. Sestry očakávali, že im diplom automaticky prinesie zohľadnenie vzdelania, iné platové zaradenie, kompenzáciu finančných a časových nákladov.

Pred vstupom do EÚ v rámci prístupových rokovaní bolo v smerniciach EÚ pre potreby Slovenska uznané vzdelanie aj sestrám zo stredných zdravotníckych škôl, ktoré mali požadovanú prax.

Následne boli obsahy študijných programov, tak ako sú uvedené v smerniciach – bakalárske, vyššie odborné vzdelanie, implementované do našej legislatívy. Stredoškolské vzdelanie je u nás považované za rovnocenné vzdelanie, preto vraj nebolo možné sestrám, ktoré si doplnili bakalárske vzdelanie, zmeniť kompetencie, zohľadniť ich v platovom ohodnotení.

Podobne sa pristúpilo aj k sestrám, ktoré ukončili magisterský stupeň vzdelania. EÚ to však nezakazovala a je škoda, že naše vedomosti sa nevyužívajú v praxi, či už v edukácii, prevencii, v posilnení pokročilej praxe, komunitnej a dlhodobej starostlivosti, výskume, alebo odbornej príprave študentov na výkon povolania.

Výber, nie nábor

Na Slovensku sú dve možnosti získania odbornej spôsobilosti na výkon povolania sestra po ukončení stredoškolského štúdia, pretože ani desaťročnú, ani dvanásťročnú školskú prípravu nemáme, a to buď formou bakalárskeho štúdium, prípadne vyššieho odborného vzdelania.

Táto forma, umožňujúca nadobudnúť študentom vzdelanie v stredných zdravotníckych školách, zaznamenala za posledné roky klesajúci trend. Niektoré školy ani neotvorili ročníky.

V minulosti sme navrhovali zrušenie vyššieho odborného vzdelania, čo sa nestretlo s pochopením jedného z ministrov – vraj nie všetky sestry majú na to, aby ukončili vysokoškolské vzdelanie.

Keď na to nemajú, je otázne, či môžu vykonávať povolanie, ktoré je spojené s potrebou vysokej odbornosti, osvojením si nielen najnovších trendov v ošetrovateľstve a príbuzenských odboroch, ale aj praktických zručností, etických a morálnych noriem, zodpovednosti pri výkone povolania.

Nie je prekvapujúce, že záujem o štúdium je z roka na rok nižší, pretože výkon povolania je spojený nie s motivačnými, ale s demotivačnými prvkami, pričom vo vyspelých štátoch je trend opačný.

Povolanie sestry patrí medzi jedno z najperspektívnejších, takže záujem o štúdium je riadený výberom a nie náborom ako za posledné roky u nás. Možno si tí, ktorí majú roky rozhodujúce právomoci v rezorte, nechcú pripustiť, že aj trh má isté pravidlá – čo si dnes nenaplánujeme, adekvátne nezaplatíme, v budúcnosti všetci draho preplatíme.

V Smernici 2013/55/EÚ je uvedené, aké kritériá musí spĺňať záujemca o štúdium v povolaní sestra:

a) ukončenie všeobecného vzdelania trvajúceho aspoň 10 rokov, ktoré je potvrdené diplomom, osvedčením, potvrdenie o úspešnom absolvovaní prijímacej skúšky na VŠ

b) ukončenie všeobecného vzdelania trvajúceho aspoň 12 rokov, ktoré je potvrdené diplomom, osvedčením, potvrdenie o úspešnom absolvovaní prijímacej skúšky na štúdium v
školách pre odborné vzdelávanie alebo k programu odborného vzdelávania sestier a ošetrovateľov

c) odborná príprava sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivosť predstavuje celkovo najmenej tri roky štúdia, ktoré sa môžu vyjadriť aj ako ekvivalent kreditov ECTS a ktoré obsahujú aspoň 4 600 hodín teoretickej a klinickej odbornej prípravy, z čoho teoretická príprava je aspoň jedna tretina a klinická príprava aspoň jedna polovica trvania odbornej prípravy.

Ďalej sa uvádza, že odborná príprava prebiehala na univerzitách, vo vysokoškolských inštitúciách, ktorých úroveň sa uznáva ako rovnocenná, alebo v stredných zdravotníckych školách alebo prostredníctvom programov odborného vzdelávania pre sestry a ošetrovateľov.

Tam už treba preukázať viac zručností, schopností aj v rámci uznania kvalifikácie v jednotlivých členských štátoch bez toho, aby im do toho mohol zasahovať iný členský štát.

Z toho jasne vyplýva, že vysokoškolské vzdelanie bude sestrám uznané ako rovnocenné vzdelanie v rámci EÚ, ale v iných prípadoch to tak nemusí byť. Dôležité je aj uchovanie bezpečnosti verejného zdravia v rámci štátu i pri poskytovaní cezhraničnej starostlivosti a migrácie pracovnej sily.

To zaväzuje členské štáty aj k tomu, aby neboli sestry diskriminované kvôli odbornej príprave a mali možnosť vykonávať povolanie v inom členskom štáte.

Transformácia vysokých škôl

Vzhľadom na obsahy študijných programov sa dá hovoriť o duplicite v rámci vzdelávania vo vyššom odbornom štúdiu a bakalárskom štúdiu, ktoré by sestry museli absolvovať, ak by sa rozhodli pre druhostupňové magisterské štúdium.

Napriek tomu, že sa v praxi plne nevyužívajú vedomosti sestier s magisterským vzdelaním, je nespochybniteľné, že potrebujeme sestry manažérky. Kľúčovú úlohu budú zohrávať aj v rámci dlhodobej starostlivosti, pričom sa vyžaduje aj príslušná špecializácia.

Bolo by prijateľné, aby ich základné štúdium trvalo osem rokov a z toho šesť rokov by bolo duplicitných? Cestou by bola aj transformácia niektorých vysokých škôl na vysoké odborné školy, ktoré by mali síce nižšie požiadavky na vedecký výskum, ale po maturite by mohli vychovávať sestry bakalárky s väčším dôrazom na praktickú výučbu.

To by umožnilo sestrám pokračovať v budúcnosti aj vo vysokoškolskom vzdelávaní druhého stupňa. Magisterský stupeň vzdelania by sestry mohli nadobudnúť vo vybraných vysokých školách, kde by mali byť prísnejšie podmienky výberu a nižšie kvóty prijatých uchádzačov. V minulosti s tým zástupcovia vysokých škôl nesúhlasili.

Stredné zdravotnícke školy by mohli sústrediť viac pozornosti aj na výchovu iných zdravotníckych povolaní, napríklad sanitárov či opatrovateľov, ktorým 220-hodinový kurz zďaleka nepostačuje, lebo jeho úrovne sú veľmi rôznorodé.

V rámci sociálnej a dlhodobej starostlivosti opatrovatelia zohrávajú jednu z kľúčových úloh a ročná, prípadne dvojročná externá príprava v stredných zdravotníckych školách by bola pre prax veľmi prínosná.

Ide o vzdelávanie ľudí, ktorí sa rozhodnú pre prácu opatrovateľov v dospelom, zrelom veku, pričom by bolo možné využiť aj podporné granty, pretože „strieborná“ ekonomika je prioritou v rámci starnutia populácie v celej EÚ.

Dá sa očakávať, že s takým návrhom stredné školy nebudú súhlasiť nielen preto, že výchova opatrovateľov patrí pod iný rezort. Školy sa zamerali viac na výchovu a vzdelávanie sestier, prípadne zdravotníckych asistentov, ktorých je v praxi málo, lebo pokračujú buď v bakalárskom štúdiu v odbore ošetrovateľstvo, prípadne si po maturite vyberú iné štúdium. Ich výchova nenaplnila očakávania a potreby praxe.

Bolo by načase, aby namiesto odkazov cez médiá si príslušné ministerstvá, predstavitelia vysokých a stredných škôl, profesijných organizácií, politici sadli za rokovací stôl a prijali jasnú stratégiu vzdelávania sestier, iného kvalifikovaného zdravotníckeho personálu, ktorý v praxi chýba a suplujeme jeho prácu.

Sestry roky volajú po zlepšení pracovných podmienok, zvyšuje sa ich vekový priemer, psychická a fyzická záťaž je neúnosná, uvedomujú si potrebu novej pracovnej sily.

Napriek tomu chcú, aby výber študentov v ošetrovateľských povolaniach nebol riadený náborom, ale výberom, aby sme občanom garantovali kvalitu ošetrovateľskej starostlivosti, deklarovanú často iba papierovo. A aby sa ošetrovateľstvo rozvíjalo aj ďalej ako vedný odbor.

Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
PhDr. Mária Lévyová, exprezidentka SK SaPA
Viewing all 62806 articles
Browse latest View live