Zisk súkromných zdravotných poisťovní sa dostal do vládneho programu, jeho ďalšie obmedzenie sa bude pripravovať ústavne komfortným spôsobom. Vnímate to ako rušivý moment vo vzťahu so štátnou mocou?

V prvom rade som rád, že vládny program požaduje zvýšenie efektivity ako zásadnú zmenu, ktorá posunie zdravotníctvo k lepšiemu. Je zrejmé, že ani vláda zisk zdravotných poisťovní nepovažuje za hlavnú príčinu, prečo slovenské zdravotníctvo nie je v dobrej kondícii. Možno prekvapím, ale ak sa ma pýtate na reguláciu zisku, nemáme s tým žiadny problém.

Som presvedčený, že zisk všetkých subjektov – čiže nielen poisťovní – pôsobiacich v zdravotníctve by mal byť za každých okolností spoločensky zodpovedný. Znamená to, že nie je tvorený na úkor pacientov či poskytovateľov, odráža prínos pre systém napríklad v hľadaní úspornejších mechanizmov a tlaku na vyššiu efektivitu a kvalitu liečenia.

Aké vládne metódy obmedzenia zisku by už boli pre súkromnú poisťovňu neprijateľné?

Ak chce štát férovo riadiť financie v zdravotníctve, mal by byť ochotný regulovať nielen zisk, ale aj prípadné straty, ktoré hrozia na strane príjmov. Keď sa pozriete na čísla, za posledných päť rokov tvoril zisk poisťovní menej ako dve percentá všetkých prostriedkov investovaných do zdravotníctva.

Z toho je zrejmé, že zisk nepatrí medzi zásadné príčiny zlej situácie v zdravotníctve. Spôsob, ako chce štát presadiť spoločensky zodpovedný zisk v zdravotníctve, nie je pre mňa kľúčový.

Oveľa podstatnejšie je, aby táto zmena išla ruka v ruke s krokmi, ktoré zakotvia v zdravotníctve základné princípy ako efektívnosť, transparentnosť a meranie výsledkov liečby. Pretože na konci všetci chceme, aby sa miliardy eur konečne v plnom rozsahu prejavili na lepšom zdraví a starostlivosti o ľudí.

Zníženie správneho fondu zo súčasných 3,5 percenta by sa vás významne dotklo?

V snahe o obmedzenie zisku sa zabúda na otázku obmedzenia rizika straty, ktorému poisťovňa čelí na strane príjmov, pričom sa od nás očakávajú čoraz vyššie výdavky.

Hovorím o nečakaných zmenách legislatívy, ako bola napríklad minulý rok odpočítateľná položka pre nízkopríjmové skupiny obyvateľov a záväzok vlády k platom zdravotníckych pracovníkov.

Pritom celkový objem financií na zdravotníctvo zostal rovnaký – a to nehovorím o stále nových a drahších liekoch a stále novšej a drahšej lekárskej technike. Výsledkom týchto zásahov je, že Union zp je od vstupu na trh v roku 2006 v celkovej strate.

Ale aj zisky dosahovala Union zp od vstupu na slovenský trh verejného zdravotného poistenia v roku 2006...

Union zp je od vstupu na trh v celkovej strate mínus 38 miliónov eur. To je skutočne výrazná strata aj pre spoločnosť, akou je naša materská spoločnosť Achmea.

V niektorých rokoch sa nám podarilo dosiahnuť zisk, ale v roku 2013, keď nám štátne nemocnice dali v rovnakom čase a koordinovane hromadné výpovede zmlúv, boli sme vzhľadom na našu zákonnú povinnosť zabezpečiť zdravotnú starostlivosť nútení nesystémovo zásadne zvýšiť platby.

Zároveň sme v roku 2014 dostávali opakovane požiadavky na ďalšie zvyšovanie finančných platieb v zmluvách s Union zp, keďže štátna zdravotná poisťovňa podmienila zvýšenie svojich cien pre týchto poskytovateľov úpravami v zmluvách s našou poisťovňou. Tento nátlak nás dostal do červených čísiel.

Keďže ako jediná zo všetkých zdravotných poisťovní nemáme v zdravotníctve iné aktivity – nemáme žiadne nemocnice, lekárne a pod. – ako záujem zabezpečiť kvalitnú a dostupnú zdravotnú starostlivosť pre poistencov, odráža naše hospodárenie reálne mieru zásahov štátu a politických tlakov do podnikania poisťovní. Tie boli v posledných troch rokoch skutočne zásadné.

Ako odpovedáte poskytovateľom na argument, že im nepreplácate nadlimitné výkony či reálne náklady za poskytnuté zdravotné výkony a pritom dosahujete aj zisk?

My jednoducho nemáme kde brať. Ako som už uviedol, náš akcionár dlhodobo dotuje slovenské zdravotníctvo, keďže kumulatívne za desať rokov pôsobenia na trhu zdravotného poistenia sme stále v strate a zisk nevykazujeme ani posledné dva roky.

Napriek tomu Union zp ako jediná poisťovňa nedáva poskytovateľom limity, ale dohoduje s nimi finančné objemy v rámci disponibilných zdrojov, ktoré sú v zdravotnom poistení obmedzené. Takzvaný degresívny koeficient, ktorý sa uplatňuje po prekročení objemov, je manažérsky nástroj, ako môže nemocnica pre pacientov efektívne plánovať zdravotnú starostlivosť.

Na základe vývoja zdrojov a požiadavky poskytovateľa finančné objemy prehodnocujeme. Ak má zdravotníctvo ľuďom pomáhať, musí každá jeho časť fungovať podľa princípov efektívnosti, transparentnosti a zdravej konkurencie. Od minulej jesene sme spustili pilotný model, ktorým meriame efektivitu poskytovateľov a už prvé mesiace ukazujú výrazné rozdiely.

Zásadný problém v slovenskom zdravotníctve sa volá neefektivita, netransparentnosť, v mnohých prípadoch vyslovená zlodejčina. Sme radi, že nový minister zdravotníctva tento neduh jasne pomenoval, a sme pripravení zapojiť sa do diskusie, ako sa s tým vyrovnať.

Ako sa narába so ziskom v materskej spoločnosti Achmea B.V.? Limitovala či limituje napríklad holandská legislatíva zisk z poistného trhu?

Holandsko má zdravotný systém, ktorý je dlhodobo hodnotený ako najlepší na svete. Zásluhu na tom má aj možnosť tvorby zisku, ktorý motivuje všetkých hráčov narábať s financiami efektívne a pozerať sa na výsledky kvality.

Dosahovanie zisku má svoje pevné pravidlá, ktoré sú súčasťou mnohých ďalších opatrení, v ktorých centre je pacient a jeho kvalitná a efektívna liečba podložená porovnateľnými výsledkami.

Aká je aktuálna situácia s arbitrážou Achmea vs. SR, čo sa týka zákazu zisku poisťovní? Zmení sa niečo na postoji Achmey po nástupe novej vlády?

Čo sa arbitráže týka, ide o záležitosť výlučne nášho akcionára, ktorá ide celkom mimo nás.

Slovenská lekárska komora hovorí o potrebe zmien vo verejnom zdravotnom poistení. V hrubých obrysoch ide asi o to, aby súkromné poisťovne pripoisťovali nadštandard a štátna štandard zdravotnej starostlivosti... Aké zmeny by podľa vás potreboval trh verejného zdravotného poistenia?

Pôvodné nastavenie poistného trhu sa mnohými nesystémovými zásahmi zásadne zdeformovalo. Čiže je čo naprávať. Nemá však zmysel reformovať poistný trh odtrhnuto od zvyšku zdravotníctva.

Definovanie štandardu a vyčlenenie časti zdravotnej starostlivosti do nadštandardu, v ktorom si bude klient vyberať medzi ponukami zdravotných poisťovní a podieľať sa sčasti na jeho úhrade, je jedným z krokov, ktoré vedú k efektívnejšiemu zdravotníctvu.

Tým najdôležitejším je však kontrola a transparentnosť využitia vyše štyroch miliárd eur, ktoré každoročne plynú do zdravotníctva. Ak sa to podarí zlepšiť, zvýši sa kvalita zdravotnej starostlivosti, čo sa zase reálne prejaví na zdraví ľudí.

Je pre poisťovne z hľadiska zdrojov alfou a omegou platba za poistencov štátu? Zákon určuje 4 percentá, každoročne sú okolo toho dohadovania, v rozpočte sa už ani explicitne neuvádza, koľko platí štát za svojich vyše tri milióny poistencov, vychádza to na 4,3 percenta. Memorandum AOPP, ktoré podpísali relevantné subjekty v zdravotníctve, žiada na tento rok 5 percent. Ako by mala byť podľa vás táto platba určovaná? V Česku ju určuje vyhláškou minister zdravotníctva...

Poistenci štátu tvoria približne 60 percent všetkých obyvateľov Slovenska. Každá desatina percenta, o ktorú štát znižuje platbu za svojich poistencov, sa zásadne prejaví na príjmoch zdravotných poisťovní.

A teda zásadne ovplyvňuje objem financií, ktoré môžeme investovať do zdravia ľudí. Dnes platí štát za poistencov neadekvátne málo, ak si to porovnávate s výškou odvodu zamestnanca či živnostníka, ktorá je navyše naviazaná na neisté – a niekedy aj prehnane optimistické – očakávania makroekonomického vývoja, ktoré keď sa nenaplnia, peniaze v systéme jednoducho chýbajú.

A sú tie percentá reálnym odrazom nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej starším ľuďom, ktorí ako dôchodcovia sú štátnymi poistencami?

Nie sú a ani nemôžu byť. Systém musí byť solidárny, čo dnes zabezpečuje jednak systém percentuálnej sadzby zdravotných odvodov a tiež prerozdelenie poistného medzi zdravotnými poisťovňami systémom PCG, čo je v poriadku. Otázka však takto nestojí.

Ak to zovšeobecním, zdroje v zdravotníctve sú obmedzené a navyše efektívnosť ich využitia u poskytovateľov je veľmi nízka. Lenže tu nie je priestor pre akékoľvek plytvanie či nehospodárnosť.

Starostlivosť o všetkých vrátane starších ľudí by vyzerala úplne inak, ak by sa efektivita zvýšila – získané dodatočné prostriedky by sa mohli použiť v zdravotnej starostlivosti, kde je to potrebné – a sledovali by sa ukazovatele kvality liečby aj zdravotnej prevencie.

So štátnou poisťovňou mierovo koexistujete alebo sú vaše pracovné kontakty nulové? Len im pošlete peniaze v rámci prerozdelenia PCG a nič viac?

Štátnu Všeobecnú zdravotnú poisťovňu vnímame ako legitímneho konkurenta, voči ktorému sa vymedzujeme. Chceme byť lepší v zabezpečení zdravotnej starostlivosti a služieb, vo zvyšovaní spokojnosti našich poistencov a tiež v efektivite, vďaka ktorej sa každé euro využije výrazne lepšie.

Snažíme sa celú pozornosť sústrediť na poistenca a jeho potreby, aby človek nebol iba číslo. Konkurencia nielenže prospieva jednotlivým hráčom na trhu zdravotného poistenia, ale posúva nás v rámci inovácií, poskytovania kvality zdravotnej starostlivosti a excelentnosti servisu pre svojich klientov.

Konkurencia prináša tiež benefit hlavne pre poistencov, ktorí na rozdiel od platenia zdravotných odvodov nie sú povinní byť práve v našej poisťovni a my musíme sa o nich uchádzať. Konkurencia v rámci limitovaných možností umožnila napr. naštartovanie prevencie a prevenčných programov, ktorých sme boli priekopníkmi.

Vašou stratégiou je byť nielen priekopníkom, ale aj sa stať lídrom v podpore prevencie a kvalitnej zdravotnej starostlivosti. Sebakriticky – ste, ako najmenšia poisťovňa, skutočne lídrom?

Nechcem znieť chválenkársky, ale môžem bez zaváhania povedať, že sme. Prevenciu sme priniesli na trh my – pred rokom 2006 nič také zdravotné poisťovne nepodporovali.

Podarilo sa nám naštartovať výborný trend, v ktorom, dovolím si povedať, sme stále lídrom. Stále máme najširší program prevencie a preventívnych benefitov, ako prvá poisťovňa sme zaviedli preventívnu pripomienku a rovnako sme jedinou poisťovňou, ktorá svojich poistencov odmeňuje za absolvovanie preventívnej prehliadky.

V čakacích lehotách sme takisto dlhodobo lídrom, máme niekoľkonásobne menej poistencov na čakacích listinách ako ostatné dve zdravotné poisťovne. Pustili sme sa do pilotného modelu, ktorým meriame efektivitu poskytovateľov a máme ambíciu vztiahnuť tieto čísla ku kvalite a odmeňovať tých, ktorí liečia najlepšie.

Čo s memorandom, uzatvoreným medzi poisťovňami a vtedajším ministrom zdravotníctva Viliamom Čislákom na tento rok? Práve Union, zp mala k nemu následne výhrady...

K memorandu sme vo chvíli podpisu jasne a transparentne formulovali legitímne výhrady, no nakoniec sme ho podpísali, keďže sme chceli stabilizovať situáciu v čase pred parlamentnými voľbami.

Navyše novovymenovaný minister Tomáš Drucker na spoločnom konštruktívnom stretnutí so zástupcami zdravotných poisťovní tlmočil jednoznačnú snahu o vyriešenie situácie v súvislosti s dodatočnými nákladmi na zvýšenie platov zdravotníkov a ďalšie opatrenia ako zavedenie odpočítateľnej položky pre nízkopríjmové skupiny.

Preto sme potvrdili, že sme pripravení dočasne finančne preklenúť súčasnú úroveň platieb pre nemocnice do septembra tohto roka.

Badáte konkrétne zmeny v postoji T. Druckera k problematike poisťovní v porovnaní s jeho „socialistickejšímí“ predchodcami?

Vnímame pozitívne, že pán minister ako krízový manažér jasne vníma kľúčové boľavé miesta rezortu a má ambície riešiť ich systémovo. My sme pripravení do diskusie priniesť vyspelé holandské know-how z efektívne fungujúceho modelu a naše skúsenosti z poslednej dekády pôsobenia v zdravotníctve.

"Chceme mať návrh konkrétneho či už procesného, technického, ale aj legislatívneho znenia," uviedol minister. Podľa neho je v prvom rade dôležité, aby sa neodkladná zdravotná starostlivosť a urgentná zdravotná starostlivosť mohla poskytovať okamžite.

"Pri efektívnych, teda plánovaných výkonoch je aj z hľadiska dostupnosti zdravotnej starostlivosti asi nevyhnutné, že sa bude na nich čakať, pretože takýto výkon nie je poskytovaním neodkladnej zdravotnej starostlivosti," myslí si Drucker. Pritom poukazuje na skutočnosť, že čakacie lehoty nie sú problémom len na Slovensku, ale aj v iných krajinách.

Pokiaľ ide o záväzky po dobe splatnosti, teda súčasný dlh v zdravotníctve, ten zatiaľ podľa slov ministra neprekročil sumu 600 miliónov eur a nestúpa ani zásadným spôsobom, že by sa jeho rýchlosť príliš menila. Dlh je pritom podľa Druckera kombináciou viacerých vecí, nie je to len o neefektívnom vynakladaní zdrojov či priamej neefektivite samotných poskytovateľov, ale aj nastavením samotného systému.

Zavedenie systému DRG

Efektivitu by podľa neho malo zabezpečiť zavedenie systému DRG. Ten síce podľa Druckera neznamená automaticky viac peňazí, ale lepšiu predstavu o vynaloženej efektivite a starostlivosti, informácie o tom, aký pacient je ošetrovaný a či má takýto pacient aj iné zdravotné problémy.

"DRG je potrebné, ale nie je to všeliek. Trocha sa sprofanoval význam, ako keby ozdravilo a vyriešilo všetky problémy zdravotníctva," hovorí Drucker. Je to klasifikačný systém úhrad na ukončené hospitalizácie, keď sa pri ošetrení pacienta zohľadňujú aj prípadne jeho vedľajšie, čiže iné diagnózy.

Systém teda môže povedať, že na daný úkon môže byť v prípade zdravého človeka vynaložená poskytnutá jedna suma a ak má človek aj iné diagnózy, tak iná suma.

Systém je už pripravený v testovacej fáze a od budúceho roka by sa mal byť súčasťou úhrad sociálnych poisťovní. Implementovať sa však podľa ministra môže aj niekoľko rokov, nedá sa to urobiť zo dňa na deň.

Ministrovi pri jeho konštatovaní, že čakacie lehoty nie sú len problémom v slovenskom zdravotníctve, ale aj inde vo svete, dáva za pravdu aj podpredseda Výboru NR SR pre zdravotníctvo Alan Suchánek (OĽaNO-NOVA).

Zároveň však poukazuje na fakt, že na Slovensku fungujú pracoviská, v ktorých čaká pacient na rôzne operácie veľmi dlho, niektoré sú však schopné vykonať tieto operácie do dvoch či troch mesiacov, prípadne aj skôr.

"Ak si spomínate, hovorilo sa, že takýchto pacientov budú manažovať poisťovne. Že ak by mal pacient na listine čakať dlho, že ho bude poisťovňa manažovať a pomôže mu a ponúkne mu operáciu v inej nemocnici. Vôbec sa to nedeje alebo len vo veľmi malej miere," zdôraznil Suchánek.

A práve aj v tomto vidí cestu do budúcna, aby poisťovne vedeli mnohým takýmto pacientom ponúknuť adekvátne pracovisko, "kde to vedia urobiť kvalitne a na dobrej úrovni."

 

Od problémov vás môžu oslobodiť aj bylinky a iné „nechemické“ prostriedky.

Napite sa

Ak vás rozbolela hlava a cítite únavu, v prvom rade sa ihneď poriadne napite. Aspoň dva poháre čistej vody. Telo vám aj takto môže dávať najavo, že zanedbávate pitný režim. Signálom, že vám chýbajú tekutiny, býva tiež hustejší a  tmavožltý moč.

Za normálnych okolností má byť svetložltý až priezračný a má ho byť dosť. Ak si už budete vyberať nápoje, najlepšia je čistá voda v objeme aspoň dva litre denne. Džúsy alebo sladené nápoje vám nepomôžu.

Aby ste v budúcnosti predišli týmto neduhom, vytvorte si naozaj užitočný návyk. Postavte si na stôl väčšiu fľašu vody a pravidelne si z nej odpíjajte. Vďaka tomu predídete problémom s koncentráciou, mrzutosťou, možným obličkovým kameňom a kolapsu.

Najmä počas horúčav. Pozor! Smäd dobre uhasí nápoj s maximálnym obsahom cukru do 2,5 %. Nápoje s vyšším obsahom cukru ho nezaháňajú, naopak, provokujú ho. Ak obľubujete minerálne vody, striedajte ich a denne si dožičte maximálne pol litra. Hlavne  druhy s nízkym obsahom sodíka.

Obľubujete čaje? Čierny dehydruje a opatrní buďte aj pri zelenom. Ak ho budete lúhovať viac ako štyri minúty, zaúčinkuje skôr dehydratačne.

Schlaďte sa

Ak sa bolesť sústredí v spánkoch alebo na čele, priložte si na ubolené miesta studený obklad. Chlad stiahne cievy a vám sa môže uľaviť. Pomáha to aj v prípadoch, keď ste sa dlhšie s nechránenou hlavou vystavovali horúcemu slnku.

Telo a hlava sa prehriali, čo signalizuje prudká bolesť hlavy. Vtedy musíte do chládku, vypiť veľa tekutín a dať si na hlavu studený obklad. Ak sa ohreje, treba ho opäť namočiť do studenej vody.

Aj teplo pomáha

Hlavne pri migrénach. Ak sa objaví stará známa bolesť, ľahnite si na termofor naplnený horúcou vodou alebo výhrevný vankúšik, a to tak, aby teplo pôsobilo na oblasť krku. Provokatérom ťažkostí totiž môže byť stuhnuté krčné svalstvo alebo svaly v hornej časti chrbta.

Sálajúce teplo môže toto napätie uvoľniť a bolesť sa zmierni alebo úplne vymizne. Pomôcť môže aj to, že si krk alebo chrbát premasírujete masťou s hrejivým účinkom, napríklad s obsahom pálivého kapsaicínu.

Pri migréne pomáha aj spánok a tiež to, ak si obviažete hlavu šatkou, ktorú poriadne stiahnete. Stlmí bolesť a nepríjemné pulzovanie sprevádzajúce bolesti.

Pomasírujte sa

Ide vám prasknúť hlava? Skúste si jemnými krúživými pohybmi premasírovať spánky, temeno a krk. Zlepšíte si tým cirkuláciu krvi a vďaka tomu sa na týchto miestach uvoľní napätie.

Ešte lepší efekt dosiahnete, ak vám boľavé miesta premasíruje partner alebo iný rodinný príslušník.

Prepadla vás migréna? Aj pri tej pomáha masírovanie temena a krku. Najmä priehlbiny v hornej časti krku, ktoré sú ohraničené kosťami spodiny lebečnej. Od mučivých bolestí vás môže oslobodiť masáž koreňa nosa.

Magnézium aj pri migrénach 

Tento minerál je dôležitý pre naše nervy, svaly, zuby a tiež pre transport cukru do buniek. Pomáha pri jeho premene na energiu. Horčík tiež zabraňuje cievnym sťahom, zhlukovaniu krvných doštičiek a má pozitívny vplyv na rôzne receptory v mozgu. Ste poriadne naštvaní?

Doprajte si horčík, upokojí vás. Ochráni vás tiež pred srdcovými chorobami, poradí si s chronickou únavou, zníži krvný tlak a pomáha aj ľuďom trpiacim migrénami. Ukázalo sa, že mávajú nižšiu hladinu tohto minerálu nielen počas záchvatu migrény.

Ak chcete znížiť počet záchvatov alebo prežívať aspoň menej intenzívne bolesti, začnite sa dopovať horčíkom. Buď vo forme tabliet alebo si nasaďte magnéziový jedálny lístok.

Znamená to konzumovať hlavne banány, pohánku, špenát, zelenú listovú zeleninu, ale napríklad aj morské riasy či oriešky. Vhodným zdrojom sú aj niektoré minerálne vody.

Opatrne však s kávou, čajom či alkoholom, sú doslova požieračmi magnézia. Pozor aj na veľa sladkostí a tučných jedál, zhoršujú vstrebávanie tohto dôležitého minerálu. 
 
Jednotkové béčko

Nepriateľom bolestí hlavy sú aj vitamíny skupiny B. Najmä tiamín, čiže vitamín B1. Ak ho máte v tele málo, prejaví sa to únavou, poruchami spánku, stratou apetítu a tiež boľavou hlavou.

Pripisuje sa mu tiež schopnosť mierniť depresiu. Ak si ho chcete rýchlo doplniť, pripravte si kvasnicovú nátierku alebo konzumujte vajíčka, mlieko, pšeničné klíčky, chudú bravčovinu či pečeň.

Bohaté na vitamín B1 sú aj strukoviny, sója, slnečnicové semienka, paraorechy, mak, špargľa či špenát. Dávky vitamínu B1 zvýšte, ak ste kávičkári, konzumenti čierneho čaju a alkoholu. K ničiteľom tiamínu patrí aj stres, únava, antikoncepcia či depresie.

Dajte si železo

Za bolesti hlavy môže často aj anémia, ku ktorej sa zvyčajne dopracujete pre nedostatok železa v tele. Je viac než potrebné. Vďaka nemu je v červených krvinkách dostatok červeného farbiva, na ktoré sa viaže kyslík.

Aby ste ho mali dostatok, do jedálneho lístka zaraďte šošovicu, kvalitné a chudé bravčové či hovädzie mäso, morčacie stehná, mastnejšie ryby, melasu a vajíčka. Ak vás trápi anémia z nedostatku železa, pomôžte si starým domáckym receptom.

Do väčšieho jablka napichajte dva až tri čisté klince a nechajte ich tam pár dní. Potom jablko, hoci nevyzerá vábne, skonzumujte. Tento recept odporúčajú aj mnohí hematológovia.

Medovka uľaví

Ste vystresovaní? Bolí vás počas náročnejšieho obdobia často hlava? Ak áno, je čas nasadiť si túto protistresovú bylinku. Aj stres totiž býva častým spúšťačom bolestí hlavy. Medovka navyše zaženie smútok, úzkosť a nervozitu.

Sú tieto stavy vašimi každodennými spoločníkmi? Dve čajové lyžičky sušených rastlín zalejte dva a pol decilitrami vriacej vody. Nechajte desať minút lúhovať a pite trikrát denne. Najlepšie teplý, ale maximálne tri týždne.

Potom si doprajte mesačnú pauzu. Ak vás mordujú migrény, pomôže aj medovková tinktúra vyrobená zo sušených byliniek a bieleho alkoholu. Do hlbšej sklenenej nádoby nasypte medovku.

Silnejším bielym alkoholom alebo konzumným liehom z lekárne ju zalievajte dovtedy, kým hladina nebude siahať aspoň dva centimetre nad úroveň rastlín.

Dva týždne lúhujte, občas premiešajte a preceďte. Pri migréne si ňou potierajte spánky i čelo a čakajte úľavu.

Levanduľa vás aj uspí

Do života vám prinesie hneď niekoľko bonusov. Očarí vás krásnou vôňou, upokojí vás, no hlavne vás môže zbaviť bolestí hlavy. Ak sa objaví, do hrnca vhoďte pár vetvičiek tejto pôvabnej bylinky, zalejte vriacou vodou a naparujte sa.

Pozor! Kým je voda príliš horúca, paru nevdychujte ústami. Počkajte pár minút a až potom si vychutnávajte charakteristickú vôňu týchto fialových kvetín. Rovnakú službu vám poskytne aj levanduľový olej.

Môžete ho namiesto kvetín pridať do vriacej vody a po miernom vychladení inhalovať. Opakujte niekoľkokrát denne a pre väčší efekt si pár kvapiek oleja naneste aj na spánky a čelo. Ak to urobíte večer, budete spať ako bábo. 

Rozmarín zvýši tlak

Je tiež veľký bojovník proti boľavej hlave. Ak mávate nízky tlak, čo je tiež provokatér mučivých bolestí, jednu čajovú lyžičku sušených byliniek zalejte dva a pol decilitrami vriacej vody a nechajte postáť päť minút. Pite raz denne, maximálne tri týždne. Migrénu zvykne zahnať aj masáž spánkov rozmarínovým olejom.

Mäta osvieži a bolesť odoženie

Bolieva vás často hlava? Pomasírujte si spánky mätovým olejom alebo mentolovým gélom. Jeden alebo druhý prípravok vás navyše oslobodia od únavy, svieža vôňa vám zlepší náladu a ponatieraná oblasť bude lepšie prekrvená.

Aby ste znásobili analgetický účinok, počas tejto terapie popíjajte aj mätový čaj. Potrebujete jednu čajovú lyžičku byliniek a päť minút lúhovania. Pomôžete tým aj svojmu žalúdku, najmä vtedy, ak vám nejaké jedlo nesadlo a trávenie sa zaseklo.

Po oregane sa vám uľaví

Áno. Dobre čítate. Oregano nepatrí iba na špagety či pizzu. Vie zatočiť aj s bolesťou hlavy. Vďačí za to jednému zo svojich pokladov, látke s názvom karvakrol, ktorý sa môže pochváliť aj analgetickým účinkom.

Ak vás teda prekvapila bolesť hlavy a máte oregano poruke, jednu čajovú lyžičku koreniny zalejte dvomi decilitrami vriacej vody. Chvíľu povarte, odstavte a desať minút lúhujte. Nápoj popíjajte trikrát denne.

Oregano vám navyše povzbudí trávenie a chuť do jedla, zaženie kŕče a posilní aj činnosť imunitného systému. Tiež dezinfikuje, znižuje horúčku a pomáha pri chorobách dýchacích ciest.

Radí sa i k prírodným antibiotikám, no okrem škodlivých baktérií ničí aj plesne a vírusy. Čo poviete? Oplatí sa ho pridávať nielen do paradajkovej polievky, ale trebárs aj do praženice či zemiakových jedál. Urobí z nich chutnú lahôdku.

Nevyhnutnosť poznania svojho krvného tlaku akcentuje téma Svetového dňa hypertenzie pripadajúceho na 17. mája. Téma znie: Poznajte svoje číselné údaje (Know Your Numbers).

Svetová liga pre hypertenziu (World Hypertension League, WHL) a Medzinárodná spoločnosť hypertenzie (International Society of Hypertension, ISH) na svojich webových stránkach informovali, že v roku 2016 sa Svetový deň hypertenzie na celom svete bude sláviť v dňoch 17.-24. mája.

Tento deň jeho organizátori zo Svetovej ligy pre hypertenziu vyhlásili 14. mája 2005 s tým, aby sa odvtedy pravidelne upozorňovalo na možnosť predchádzať zdravotným následkom vyvolaným hypertenziou (vysokým krvným tlakom) - napríklad mozgovej cievnej príhode, ochoreniam srdca a obličiek.

Medzinárodná spoločnosť hypertenzie zdôraznila, že v období 2013-2018 počas Svetového dňa hypertenzie sa v jeho téme bude klásť dôraz na dôležitosť poznania čísel svojho krvného tlaku.

Svetový deň hypertenzie zároveň dáva príležitosť informovať verejnosť o dôležitosti poznania svojho krvného tlaku, o prevencii, včasnom diagnostikovaní a liečbe chorôb, vyvolaných vysokým krvným tlakom, ale aj upozorniť naň.

Hypertenzia sa všeobecne označuje za "tichého zabijaka" a odborníci v súvislosti s jeho výskytom i šírením v populácii hovoria o modernej epidémii.

Pojem arteriálna hypertenzia sa vymedzuje ako ochorenie charakterizované zvýšeným tepnovým tlakom vo veľkom krvnom obehu.

Arteriálna hypertenzia sa považuje za najčastejšie ochorenie srdcovo-cievneho systému. O arteriálnej hypertenzii sa hovorí, ak krvný tlak presiahne hranicu 140/90.

Neliečenie hypertenzie môže po rokoch vyvolať zlyhávanie srdcovej činnosti. Komplikácie spôsobené vysokým krvným tlakom významne ovplyvňujú chorobnosť a úmrtnosť populácie.
 
Zdroje: www.worldhypertensionleague.org, www.ish-world.com, www.hypertenzia.org, www.zdravie.sk 

Aj preto je dôležité chodiť na preventívne prehliadky. A áno, môže vzniknúť zo znamienka, ktoré máme celý život, alebo z toho, ktoré sme si poranili.

O tom, prečo vzniká a či je slnko naozaj také nebezpečné, hovorí dermatologička MUDr. Zuzana Murárová, PhD., z Národného onkologického ústavu v Bratislave.

Rakovina kože patrí do prvej päťky najčastejšie sa vyskytujúcich rakovín. K tým najčastejším patrí najmä bazocelulárny a spinocelulárny karcinóm a malígny melanóm. Je bazalióm (bazocelulárny karcinóm) ten „lepší“, teda menej zhubný?

Z kožných nádorov je to jeden z tých častejších nádorov. Zo spomínaných troch ho pokladáme za najmenej zhubný, ale závisí to od histologického typu.

Aj preto pacienta, u ktorého bol diagnostikovaný a odstránený takýto nádor, nenecháme bez dohľadu, je kontrolovaný zvyčajne každého pol roka, pretože môže prísť k recidíve buď v samotnej jazve a jej blízkosti, alebo sa môžu objaviť ďalšie bazaliómy na iných miestach tela.

Vznik ochorenia súvisí zväčša s typom pokožky, s rizikovým správaním sa pred vznikom bazaliómu, najmä častým opaľovaním a následným poškodením kože slnečným žiarením. Nezriedka pozorujeme bazaliómy už u mladých ľudí.

Existuje nejaké špecifické miesto, kde sa objavia najčastejšie?

Sú to najčastejšie slnkom exponované miesta, čiže tvár, dekolt, ramená, veľmi často vídavame bazaliómy na chrbte. Ale môžu byť na hociktorom mieste.

Spomenuli ste, že ich vznik závisí aj od typu pokožky. Predpokladám, že viac ohrození sú ľudia so svetlejším typom pokožky

Áno, ide o najcitlivejšie typy. Sú to ľudia, ktorí majú výrazný sklon k spáleniu, čiže po expozícii slnka sčervenajú, veľmi ľahko sa spália, málo pigmentujú, majú modré oči, svetlú pokožku, blonďavé, prípadne až ryšavé vlasy. Ide o fototyp I a II. Sú veľmi náchylní na vznik buď nemelanómových kožných nádorov alebo melanómu.

Najrizikovejší je malígny melanóm. Prečo? Kvôli tomu, že je taký agresívny?

Kvôli veľmi častým vznikom metastáz. Či už kožných metastáz v blízkosti melanómu alebo v lymfatických uzlinách a vnútorných orgánoch (pečeň, pľúca, mozog, kosti...).   

Keď sa nezachytí včas, dosiahne určitú hrúbku v milimetroch (hodnotenie podľa Breslowa) a potom už ide o vysoko rizikové melanómy, ktoré pacientom spôsobujú komplikácie.

Ako dlho trvá, kým sa melanóm dostane do fázy, keď už metastázuje?

To je veľmi individuálne, u každého pacienta je to inak. Zväčša pri nízko rizikových tenkých melanómoch je prognóza veľmi dobrá. Ak príde pacient včas, po radikálnom odstránení melanómu je sledovaný v pravidelných intervaloch a vyšetrovaný spektrom vyšetrovacích metód. V takomto prípade sa komplikácie ochorenia vyskytujú zriedkavejšie, no aj tu sa môžu objaviť metastázy aj po niekoľkých rokoch.

Bohužiaľ, je skupina pacientov, ktorí to zanedbajú a prídu neskoro, často už v čase existencie metastáz. Sú však aj pacienti, u ktorých sa melanóm správa agresívne a vyvinie sa relatívne rýchlo.

Našťastie, melanóm patrí k tým onkologickým ochoreniam, ktoré sú „viditeľné“, čiže príznaky, resp. vznik vidíme, na rozdiel napríklad od rakoviny hrubého čreva či pankreasu. Je to však vždy tak? Stane sa niekedy, že je „skrytý“ a pacient ani nezistí, že sa na jeho tele dejú zmeny?

Melanómu sa hovorí, že je to také škaredé káčatko medzi ostatnými pigmentovanými a nepigmentovanými prejavmi na koži pacienta. Často ho nielen dermatológovia, ale aj ostatní lekári diagnostikujú a odošlú pacienta k nám.

Vyšetrenie pigmentových prejavov robíme pomocou špeciálneho prístroja, dermatoskopu, no často už voľným okom vidím, či pacienti majú alebo nemajú problém. Časť pacientov má mnohopočetné pigmentové névy (znamienka), keď môže novovznikajúci melanóm alebo iná kožná malignita uniknúť pozornosti.

Každého pacienta je nutné dôkladne vyšetriť, nielen postihnuté miesto, ale celý povrch tela, pokožku hlavy, dlane, stupaje, nechty. Nezabúdame ani na miesta pod spodnou bielizňou, hanblivosť tu nie je na mieste. Vždy si dávam pozor, aby mi neunikol nepigmentovaný, tzv. amelanotický melanóm. 

Môže to byť ružový alebo červený uzlíček, ktorý vznikne na koži. Pri akejkoľvek klinickej nejasnosti je nutné pacienta odoslať na chirurgické odstránenie nádoru s následným histologickým vyšetrením.

U niektorých pacientov sa melanóm môže vyskytnúť aj na sliznici nosa, hrdla, niekedy aj v oblasti čreva a oka. Inokedy sa u pacienta zistia len metastázy melanómu, ktoré sú potvrdené histologicky, bez primárneho ložiska na koži alebo slizniciach.

Čo by sme si mali všímať okrem zmeny znamienka? Aké sú ešte varovné príznaky?

Varovný signál je čokoľvek nové, čo nám vznikne na koži a je to pigmentované alebo bez pigmentu, zdurené alebo dlhodobo zapálené, krvácajúce niečo, čo tam nebolo. Vtedy treba vyhľadať dermatológa a poradiť sa.

Samozrejmosťou by mala byť preventívna  prehliadka znamienok, ktorú by mal bežný človek absolvovať raz ročne. Dôležité je tiež samovyšetrovanie znamienok v pravidelných intervaloch.

Samozrejme, keď vidíme problém, treba ísť hneď k svojmu dermatológovi v mieste bydliska. Ten pacienta vyšetrí, väčšinou aj dermatoskopicky, a ak sa mu niečo nezdá, pošle ho k nám na špecializované pracovisko.

K ďalším varovným signálom patria zmeny pôvodného znamienka, pôvodného pigmentového prejavu. Teda sledujeme, či sa znamienko zmenilo podľa klasického ABCDE kritéria.

Čo presne to znamená?

To A (asymetria) znamená, či nie je asymetrické, B (z angličtiny border), či má alebo nemá pravidelné okraje, či sa okraje do plochy nejako nerozširujú alebo nepostupujú. C (color) je farba, nerovnomernosť či strata pigmentácie, D (diameter) znamená priemer, teda nárast znamienka do plochy a nad úroveň kože a napokon E (evolution) – vývoj, zmena znamienka.

Pacienti často prichádzajú s tým, že roky majú hnedé znamienko a zrazu sa zväčší, zmení sfarbenie, niekedy časť vybledne, prípadne sa v ňom vytvorí červený alebo tmavočierny uzlík, ktorý môže krvácať alebo môže byť podráždený. Vtedy netreba návštevu dermatológa odkladať, stojí za to prísť včas.

A čo bolesť?

Pacienti zväčša nepociťujú bolesť, skôr sa sťažujú na komplikácie, ktoré spôsobuje zhubný nádor kože. Najčastejšie je to krvácanie, mokvanie z dôvodu porušeného povrchu nádoru s neschopnosťou spontánneho zhojenia.

Dôležitá je aj intuícia pacientov, často prichádzajú včas vďaka tomu, že sa im znamienko alebo výrastok nezdá, dráždi ich, svrbí.

Aby sme však zbytočne nestrašili, nie všetko nové, červené, šupinaté a pigmentované, čo sa objaví na našej koži je zhubný kožný nádor. Často sú to nezhubné angiómy, fibrómy, keratózy a iné. Návšteva dermatológa však ani v tomto prípade nebýva zbytočná.

Pamätám si, ako mi v detstve hovorili, že si nesmiem poškrabať znamienko, pretože dostanem rakovinu. Naozaj môže aj mechanické poškodenie, teda poškrabanie či poranenie znamienka spustiť ochorenie?

Áno, akékoľvek poranenie a aj chronické dráždenie môže byť podkladom na zvýšenie aktivity buniek v danom znamienku. Ak si pacient zoškrabne znamienko, alebo ho natrhne a zakrváca, nemusí ísť hneď v ten deň k dermatológovi.

Rakovina kože sa zväčša nevytvorí zo dňa na deň. Odporúčame znamienko najprv ošetriť ako klasické poranenie, nechať zahojiť a po zahojení si ho dať skontrolovať dermatológom. Znamienka v chronicky dráždených oblastiach – krk, pás, oblasť v mieste spodného oblečenia, sčasti odporúčame chirurgicky odstrániť.

Melanóm teda nemusí vzniknúť len zo znamienok, ale aj sám od seba a treba si teda všímať akúkoľvek zmenu na koži

Často prichádzajú pacienti, ktorí tvrdia, že im vzniklo po letnej sezóne nové znamienko, výrazne pigmentované, niečo, čo rýchlo narástlo. Ale, samozrejme, najrizikovejšie sú skupiny ľudí, ktoré som už spomenula, teda ľudia s mnohopočetnými znamienkami a zvlášť s nepravidelnými dysplastickými névami.

Tých treba pravidelne sledovať. Rizikoví sú ľudia, ktorých rodičia či pokrvní príbuzní mali melanóm. Stretávame sa tiež s pacientmi, ktorí už melanóm mali a vznikol im ďalší na úplne inom mieste.

Hovorí sa, že je to choroba tridsiatnikov. Je to naozaj tak?

Nedá sa to tak povedať. Skôr by som povedala, že najviac zasiahnutý je stredný vek. Neevidujeme nejaký vysoký výskyt melanómu v mladších skupinách pod 30 rokov.

Ale vyskytuje sa aj u detí, objavujú sa dokonca vysokorizikové melanómy u mladých ľudí.

Je pravda, že ženám sa častejšie melanóm vytvorí na nohách a mužom na hrudi?

Áno, je to tak. U žien je to často predkolenie, pretože nosia sukne, čo je slnkom exponované miesto, no veľmi často nachádzame aj u žien melanóm na tvári, chrbte a ramenách.

Naozaj je to slnko také nebezpečné?

Slnko je jeden veľmi významný faktor, ktorý sa podieľa spoločne s typom kože a genetickými faktormi na vzniku melanómu a nemelanómovej rakoviny kože.

K vám do ambulancie chodí viac žien alebo mužov, resp. je chorých viac mužov alebo žien?

Odborné zdroje udávajú vyšší výskyt melanómu u žien. Podľa mojej skúsenosti je výskyt u mojich pacientov približne rovnaký u mužov aj žien. Skôr by som však povedala, že u žien bývajú melanómy zachytené včasnejšie. U mužov sa nezriedka stretávame s veľmi rizikovým melanóm s väčšou hrúbkou – vyšší Breslow.

Takže ženy sú disciplinovanejšie a viac sa sledujú?

Áno, u mužov je viac zanedbaných melanómov a ostatných kožných nádorov.

Aká je prognóza? Je toto ochorenie dobre liečiteľné, ak sa zachytí včas?

Prognóza závisí od toho, kedy sa melanóm zachytí. Keď sa zachytí včas, po radikálnom chirurgickom odstránení je prognóza dobrá. Pacientov aj napriek tomu dlhodobo sledujeme. Ak už ide o vysoko rizikový melanóm zachytený neskoro, prognóza je horšia, riziko metastázovania je vysoké.

Melanóm v štádiu orgánových metastáz zostáva aj napriek modernej liečbe ťažko liečiteľným ochorením.

Skrátka, treba chodiť na preventívnu prehliadku

Je to jeden z najzhubnejších nádorov kože a vôbec celkovo z nádorov, takže áno, treba chodiť. Možnosti liečby sú už v súčasnosti lepšie ako v minulosti.

Patria k rizikovým faktorom okrem genetiky, fototypu a slnka aj soláriá?

Veľmi rizikovým faktorom je spálenie kože v detskom veku, už dve či tri spálenia výrazne zvyšujú riziko vzniku melanómu. Soláriá neodporúčam vôbec.

Vy sa v lete opaľujete?

Ja robím bežné rekreačné aktivity v prírode – plávanie, šport, turistika. Už dlhé roky nerobím to, že si ľahnem na ležadlo na priame slnko a opaľujem sa. Ani to nikomu neodporúčam, jednak z hľadiska onkoprevencie, a tiež z hľadiska starnutia pokožky.

Slnko je totiž jeden z hlavných faktorov, ktorý podporuje tvorbu pigmentácií, vrások a starnutia a presušenia kože. A s tým poškodením sa už potom veľa robiť nedá.

A čo deti?

Malé deti by sa nemali opaľovať vôbec. Je potrebné ich natierať prostriedkom s najvyšším faktorom, dôležité je používať detské ochranné prostriedky, ktoré sú na inej báze ako pre dospelých, čiže fyzikálne filtre, a tiež ich chrániť vhodným odevom.

Neradím nikomu, aby bol zavretý v interiéri alebo od hlavy po päty zahalený, ale bežné zásady správania v lete treba dodržiavať. Teda na poludnie sa vyhýbať priamemu slnku, ísť von na slnko po tretej, ochranný faktor použiť hneď ráno, ak ideme na slnko a ochranný prostriedok si priebežne dopĺňať, odevom chrániť tie najexponovanejšie miesta a určite chrániť tvár.

Muži zabúdajú často na bezvlasé časti svojej hlavy – treba si zvyknúť nosiť klobúk či čiapku. Práve tam sa často vyskytuje najmä nemelanómová rakovina kože, ako je bazalióm, spinocelulárny karcinóm a nezriedka aj malígny melanóm.

Sú ešte ďalšie druhy ochorení, ktoré sú časté alebo agresívnejšie?

K častým nemelanómovým nádorom, s ktorými sa stretávame, patrí aj spinocelulárny karcinóm. Má horšiu prognózu ako bazalióm, pretože je tam riziko vzniku metastáz, hlavne v oblasti lymfatických uzlín, pľúc...

Aj tu platí, že ak príde pacient včas, prognóza je dobrá. Často k nám chodievajú pacienti na preventívne vyšetrenie névov, dysplastických névov, nezhubných nádorov na koži. Aj tie by sa mali raz do roka pozrieť a poradiť sa, či je potrebné s nimi niečo robiť alebo akým spôsobom sa dajú odstrániť.

Niektoré sa dajú odstrániť len chirurgicky, najmä pigmentové névy alebo zhubné nádory, s následným histologickým vyšetrením. Nezhubné nádorčeky ako seboroické keratózy, mäkké fibrómy, angiómy sa dajú odstrániť aj metódami korektívnej dermatológie – laserové odstránenie, elektrokoagulácia či kryoterapia.

Zisťujete u pacientov, či sa spálili, prípadne či chodievajú do solária?

Vyšetrenia začíname rozhovorom s pacientom – anamnézou, ktorý je zameraný jednak na aktuálne ťažkosti pacienta, prekonané a súčasné ochorenia, užívanie liekov, alergie, ochorenia v rodine, pracovné zaradenie a tiež na faktory, ktoré sa podieľajú na vzniku ochorenia.

Pri kožných nádoroch je to už spomínané nadmerné opaľovanie, pobyt v soláriu, dlhoročná práca v exteriéri...

Často sa stretávam s tým, že pacientka s melanómom v minulosti opakovane navštevovala solárium. Zaujíma ma aj to, či pacientovi nebolo niečo odstránené na koži laserom, elektrokauterom, dusíkom – pri týchto ošetreniach sa histológia zväčša nerobí.

Nie všetci sa totiž správajú zodpovedne a mnohokrát sa odstraňuje pigmentové znamienko bez histológie.

Je rozdielny výskyt nádorov kože podľa rasy? Sú černosi, resp. ľudia, ktorí žijú v južných krajinách, kde je slnka viac, menej náchylní na onkologické ochorenia kože, alebo naopak, je ich tam viac?

Rakovina kože sa vyskytuje na celom svete, ale nie všade rovnako. Najviac sa vyskytuje v Austrálii a na Novom Zélande u belochov. Čiernych obyvateľov Afriky táto choroba postihuje len veľmi málo, lebo majú v koži dostatočné množstvo ochranného pigmentu – melanínu.

Zaujímavý je poznatok, že v poslednom desaťročí sa rakovina kože dostala na popredné miesto v škandinávskych krajinách, kde je prirodzene nízke množstvo slnečného svitu.

Odborníci to vysvetľujú tým, že obyvatelia týchto krajín, najmä Nórska, si nedostatok slnečného svitu doma nahrádzali častými cestami za slnkom do južných krajín. Obyvatelia severnej Európy patria väčšinou do skupiny fototypu I a II.

Iných poradcov zatiaľ Drucker nemá.

Jozef Sabol pôsobil ako námestník v najväčšej slovenskej nemocnici počas prvého kabinetu Roberta Fica (Smer-SD), UNB následne aj šéfoval.

Nahradil vtedy Miroslava Vaďuru, ktorý do pondelka (16.5.) viedol štátnu Všeobecnú zdravotnú poisťovňu.

Sabola odvolal po svojom nástupe exminister Ivan Uhliarik (KDH). Dnes pôsobí na traumatológii v nemocnici na bratislavských Kramároch, ktorá spadá pod UNB.

Druckerovi má radiť v zdravotníckej oblasti.

Martin Čatloš je predsedom Dozornej rady Slovenskej pošty. SP Drucker šéfoval pred nástupom do ministerskej funkcie.

Čatloš mu má dávať rady v oblasti koordinácie procesov riadenia a kontroly podriadených organizácií. V minulosti bol napríklad vedúcim služobného úradu ministerstva dopravy.

Na jeho čele stál vtedy Ján Počiatek. Podľa obchodného registra je tiež členom dozorných rád bratislavského letiska, Verejných prístavov či Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia.

Používajú najmodernejšie metódy a zachraňujú aj najmenších. Aj o tom sme hovorili s primárom Oddelenia pediatrickej ortopédie FNsP Žilina MUDr. Jurajom Popluhárom, PhD., MBA.

Detská ortopédia v žilinskej nemocnici patrí k špičke. Nedávno ste ako prví na Slovensku použili pri liečbe deformity chrbtice u dieťaťa technológiou magnetického expandibilného systému. Aké sú jej hlavné prínosy?

Magnetický expandibilný systém má konce tyčí upevnené. Magnetom sa distrahuje zariadenie, ktoré je uložené v tyčiach, teda nemôže byť ovplyvnené kostnými a väzivovými zrastami.

Po implantácii magnetických tyčí miniinvazívnou technikou sa implantát kontrolovane predlžuje pod lekárskym dohľadom v intervale dvoch, troch mesiacov. Pacient je menej zaťažovaný, zlepší sa kvalita jeho života a rast detskej chrbtice do 14. roku bude kontrolovanejší.

Dá sa použiť pri liečbe akejkoľvek deformity chrbtice?

Nedá sa použiť napríklad pri niektorých vrodených deformitách či pri extrémne ťažkých syndrómových deformitách. Systém je indikovaný pre malé deti, u ktorých nemôžeme ešte aplikovať definitívnu montáž zo spondylodézou.

Ako ste získali túto novinku?

Asi pred šiestimi rokmi vyvinuli tieto magneticky distrahovateľné tyče v USA. V Európe sa začali používať v Británii, vo Francúzsku a v Nemecku. Ide o zvlášť finančne náročnú liečbu, ktorá je síce u nás schválená, avšak zatiaľ nie je kategorizovaná.

Vo svete predstavuje novú úroveň. Ide o najmodernejšiu zdravotnícku technológiu na liečbu skolióz nízkeho veku. Deformity chrbtice u detí sme začali v Žiline operovať pred dvanástimi rokmi a doteraz ich máme odoperovaných viac ako 1 020. Použitím magnetického expandibilného systému držíme krok s renomovanými zahraničnými pracoviskami.

Aké ďalšie moderné metódy pri liečbe deformít chrbtice u detí ešte používate?

Operujeme všetky deformity chrbtice od najmenších až po dospelých pacientov. Ak deformitu chrbtice u detí mladších ako štrnásť rokov ortéza neudrží a deformita sa zhoršuje, musíme operovať systémom, ktorý dovolí rast dieťaťa bez takzvanej spondylodézy.

Primerane dobe sme pracovali so všetkými druhmi fixátorov, ktoré umožňujú rast dieťaťa. V súčasnosti je vo svete najviac využívaný fixátor, tzv. growing rods, teda rastúce tyče. Dozvedeli sme sa, že z krajín strednej a východnej Európy najviac operácií metódou rastúcich tyčí robíme práve u nás v Žiline.

Používame ju napríklad, keď sa stav desať-, jedenásťročného dieťaťa výrazne zhoršuje a korzet s bežnou konzervatívnou liečbou už nestačia. Má však nevýhodu. Rastúce konce často zarastajú v kostných a väzivových apozíciách a tak sa rast fixátora môže zastaviť. Potrebné sú teda uvoľnenia z týchto apozícií operačne.

Akým výkonom sa venujete na vašom pracovisku?

Z detskej ortopédie všetkým. V roku 1996 sme zaviedli na Slovensku sonografické vyšetrenia bedrových kĺbov. Zaslúžili sme sa o to, aby toto vyšetrenie bolo uznané za rovnocenné röntgenovému.

Súbežne s tým sme rozvinuli aj náročnú operačnú liečbu vrodených vykĺbení bedrového kĺbu. Operujeme celý pohybový aparát. Ministerstvo zdravotníctva založilo dekrétom v roku 1997 naše oddelenie práve preto, že sme roky vykonávali operácie bedrového kĺbu, za ktorými museli predtým pacienti cestovať do Čiech.

Taktiež riešime vrodené a získané poruchy chodidla, osteotómie celého detského skeletu. Zaoberáme sa aj diagnostikou a liečbou vrodených porúch detského bedrového kĺbu. Od roku 2004 sa venujeme spondylochirurgii detskej a dospelej chrbtice, úrazovým či patologickým zlomeninám, aj úrazom mäkkého pohybového aparátu.

Ako sa zmenila detská ortopédia v žilinskej nemocnici od čias, keď ste začínali?

V roku 1987 sa v žilinskej nemocnici založilo lôžkové ortopedické oddelenie pre dospelých pacientov. Primárom sa stal MUDr. Juraj Panák, ktorý prišiel z Univerzitnej nemocnice Martin, kde sa venoval najmä detskej ortopédii.

Mal záujem, aby sme sa jej venovali aj v Žiline a mňa poveril, aby som ju začal budovať. Dovtedy sa detská ortopédia u nás robila iba v ambulancii dva razy do týždňa, ale sme neoperovali. S kolegami sme si dali za cieľ vybudovať v Žiline veľmi kvalitnú detskú ortopédiu.

Nemysleli sme si, že vytvoríme oddelenie s celoštátnou pôsobnosťou, ktoré dnes patrí k uznávaným i v zahraničí.

Kde ste získavali praktické skúsenosti?

Najskôr sme sa chodievali učiť do Prahy, potom do Brna. Majú tam totiž rozbehnuté silné detské ortopédie. Absolvovali sme množstvo stáží na rôznych pracoviskách vo svete, zúčastnili sme sa na desiatkach kongresov, asistovali sme pri operačných stoloch renomovaných pracovísk.

Vznikali medzi nami priateľstvá a pracovné vzťahy, ktoré trvajú dodnes. Na jednom kongrese v Aténach mi profesor Otto Vlach, ktorý patrí k uznávaným svetovým kapacitám v problematike deformít chrbtice, ponúkol, že ma naučí predné operačné prístupy.

Naučil. Dnes môžem preto zodpovedne povedať, že predné a kombinované prístupy pri operačnej liečbe deformít chrbtice robíme v našej nemocnici rutinne ako jediné pracovisko na Slovensku. Ročne vykonáme asi 20 kombinovaných operačných prístupov spomedzi 110 až 115 operácií deformít chrbtice vykonaných ročne.

Navyše využívame dynamické distrakčné aparáty ovládané magnetom. Na našom oddelení máme vzdelaný personál, techniku a skúsenosti, ktoré nám umožňujú operačne ošetriť pacienta s akoukoľvek deformitou chrbtice. Pacienti tak nemusia odchádzať za ošetrením do zahraničia.

Sme v detských ortopedických výkonoch porovnateľní so zahraničím?

Áno, sme. Stáva sa, že rodičia chcú nechať dieťa operovať napríklad v Brne a tam im povedia, aby išli do Žiliny, pretože im to urobíme rovnako dobre. Kolektív si to váži a pracuje tak, aby pacienta nesklamal.

Chceli by sme, aby sa časom v žilinskej nemocnici rozvinula detská onkológia, mohli by sme sa tak naplno venovať detským ortopedickým onkologickým pacientom.

Spolupracujete aj so zahraničnými oddeleniami pediatrickej ortopédie?

Veľmi dobrú spoluprácu máme napríklad s Českom. Naše oddelenie je im známe a v Česku je tiež uznávané. Chystáme sa operovať skoliózu dieťaťa z Prahy. O operačnú liečbu u nás sa zaujímajú aj pacienti zo Spojených arabských emirátov.

V maďarskom Pécsi sme operovali skoliózu rumunského dievčatka. Žilinské oddelenie detskej ortopédie navyše funguje ako školiaca základňa pre operačnú liečbu deformít chrbtice. Stali sme sa i školiacou základňou Slovenskej zdravotníckej univerzity, ktorej ponúkame zaujímavé programy v rámci detskej ortopédie.

Chodievajú sa k nám učiť lekári z Rumunska, Maďarska, Poľska, Ukrajiny. Deformity chrbtice učíme operovať aj v Rusku – v Samare, Krasnodare či v Omsku. Spolupráce je teda dostatok. Teraz s kolegami z Brna pripravujeme knihu o deformitách chrbtice.

Ako sme na tom u nás v spondylochirurgii deformít chrbtice?

V minulosti deti s deformitami chrbtice na Slovensku nemali možnosti primeranej liečby. Časť z nich odchádzala do Česka. Operačnej liečbe deformít chrbtice sa aj v cudzine venuje relatívne málo pracovísk.

Ide totiž o niekoľkohodinové operačné výkony, ktoré vyžadujú od celého operačného tímu fyzickú výdrž a stopercentnú psychickú koncentráciu. Technické vybavenie potrebné počas operácie je zložité.

Operácia deformity chrbtice vyžaduje tiež náročnú predoperačnú prípravu a pooperačnú starostlivosť. Nevyhnutná je interdisciplinárna spolupráca. Po viacročnej príprave sme v roku 2004 operovali prvú deformitu detskej chrbtice. Dnes ich máme odoperovaných viac ako 1 020, čo je úžasné číslo.

Vlani Všeobecná zdravotná poisťovňa zazmluvnila v žilinskej nemocnici spondylochirurgické oddelenie, čím sme oficiálne prevzali do operačnej liečby aj dospelých pacientov s deformitami chrbtice.

A keďže u nás funguje kvalitné OAIM a neurochirurgia, vieme sa kompetentne postarať aj o dospelých pacientov s deformitami. Detských pacientov po operáciách deformít chrbtice doliečujeme spoločne s pediatrickým oddelením, s ktorým máme stopercentnú spoluprácu.

Majú medici záujem o pediatrickú ortopédiu?

Myslím si, že áno. Iba na naše oddelenie sme dostali niekoľko žiadostí o prijatie. Mladý lekár však ešte často nevie, čo všetko v sebe zahŕňa taký úzko špecializovaný odbor, akým je detská ortopédia.

Je nevyhnutné mať vzťah k deťom, byť trpezlivý, mať jemné ruky a najmä mať svoju prácu rád a venovať sa jej naplno. Inak to nemá význam. Teším sa, že práve takýto kolektív mám pri sebe. Preto sa o budúcnosť oddelenia nebojím.

Ako ste sa dostali k detskej ortopédii?

Po skončení gymnázia ma neprijali na našu lekársku fakultu, avšak dostal som sa do nultého ročníka Lekárskej fakulty Karlovej univerzity v Prahe. Tam som pracoval ako sanitár na chirurgii.

Pridelili ma na ortopedicko-traumatologické oddelenie vo Fakultnej nemocnici Královské Vinohrady, kde som začal vnímať ortopédiu ako krásny medicínsky odbor. Naučil som sa tvrdo pracovať a priamo sa stavať k problémom a k ich riešeniu.

Práve tu som získal vzťah k ortopédii a traumatológii. Profesijne som začal od nuly. Neskôr, keď ma prijali na vysokú školu, slúžieval som aj ďalej na chirurgii ako sanitár a získaval ďalší rozhľad. Po skončení medicíny som si zvolil ortopédiu a vedel som prečo.

Asi pred troma rokmi ste operovali trojročnému chlapčekovi chrbticu, poškodenú tuberkulózou. Hrozilo mu ochrnutie. Ako sa darí chlapcovi dnes?

Išlo o raritnú vec. Dovtedy sme sa s tuberkulózou na chrbtici v praxi ešte nestretli. Darí sa mu dobre, chodí. V roku 2014 na seminári v Prahe, kde sme o tejto problematike prednášali, českí kolegovia hovorili, že sa s tuberkulózou chrbtice u detí nestretli už tridsať rokov.

U nás sme počas posledných troch rokov operovali až štyri takéto deti. Jedno malo dokonca iba sedemnásť mesiacov. Tuberkulózny zápal mu zboril chrbticu, dieťa tak malo útlak miechy. S operačnou liečbou chrbtice u tak malého dieťaťa nemal nikto skúsenosti.

Kolegovia zo Šrobárovho ústavu detskej tuberkulózy a respiračných chorôb nás poprosili, aby sme dieťa prevzali. Museli sme nájsť také malé implantáty, ktoré by sa dali zasadiť do stavcov iba sedemnásťmesačného dieťaťa. V noci ma budili myšlienky, ako a či vôbec nájdeme také malé skrutky. Našťastie sa nám to podarilo a dieťa po štyroch mesiacoch začalo chodiť. Teraz je to už dva a pol roka od operácie a všetko je v poriadku.

Pred rokom sme operovali aj dieťa zo Somálska, ktoré taktiež malo tuberkulózny zápal chrbtice. Bolo to o to náročnejšie, že išlo o cudzinca s veľmi ťažkým nálezom, a navyše sledovaného štátnymi inštitúciami.

Našťastie opäť všetko dobre dopadlo. V decembri v roku 2011 Slovensko prestalo očkovať proti tuberkulóze. Jej výskyt bol považovaný za štatisticky bezvýznamný. Počet tuberkulóz pritom rastie, aj u mladých.

Aká je komunikácia s rodičmi detských pacientov?

Na komunikácii s rodičmi i s dieťaťom si veľmi zakladáme. Už na škole nás učili, aká kľúčová je komunikácia medzi lekárom a pacientom. Prax mi potvrdila, že je rozdiel v tom, či ste k pacientovi otvorený, máte záujem mu pomôcť, alebo ho liečite odmerane, hoci odborne.

Pacient sa potom cíti neisto. Pred tromi rokmi som absolvoval štúdium manažmentu v zdravotníctve, kde bola komunikácia lekára s pacientom podstatnou časťou štúdia. Za tému diplomovej práce som si zvolil práve komunikáciu s rodičmi a deťmi pred spondylochirurgickými operáciami. Ak totiž pacientovi všetko dopodrobna nevysvetlíte, má väčšie obavy, strach, rovnako aj jeho rodičia.

U nás dostávajú informácie už od prvého telefonátu. Rodičom všetko podrobne vysvetľujeme, poučíme ich. Rovnako je tou i na oddelení po prijatí pred samotnou operáciou. Nechceme, aby boli v neistote.

Dbáme na to, aby boli rodičia o všetkom dôkladne informovaní od začiatku do konca. Pripravili sme informačnú brožúru o tom, čo je skolióza a všetko s ňou spojené. Vypracovali sme tiež edukačné karty o rehabilitácii po operácii, o oddelení a celej perioperačnej starostlivosti.

Aj tým si získavame ich dôveru. Komunikácia prispieva k tomu, že v operačnej liečbe deformít chrbtice u detí je naše oddelenie vyhľadávané, z čoho máme veľkú radosť.

Nemocnica Svet zdravia Rimavská Sobota otvorila začiatkom mája nové kardiocentrum (pracovisko intervenčnej arytmológie), ktoré sa zameriava najmä na implantovanie kardiostimulátorov.

Ako uviedol hovorca siete Svet zdravia Tomáš Kráľ, centrum ďalej realizuje základné elektrofyziologické vyšetrenia, základné katetrové ablácie, základné 3D elektroanatomické mapovanie arytmií a diferenciálnu diagnostiku synkopy. Kardiologickým pacientom s implantovaným kardiostimulátorom zároveň poskytuje pravidelnú starostlivosť.

Odbornými garantmi sú MUDr. Adrián Bystriansky a MUDr. Martin Škamla z oddelenia arytmií zo Stredoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb v Banskej Bystrici.

„V širšom regióne Rimavskej Soboty a Lučenca doteraz neexistovalo pracovisko, ktoré by vykonávalo implantáciu kardiostimulátorov. Keďže počet pacientov s kardiovaskulárnymi ochoreniami je tu relatívne vysoký, som rád, že sa nám podarilo zaviesť tento typ operačného výkonu a tým pacientom skrátiť čakacie lehoty a vzdialenosť. V súčasnosti realizujeme operačné zákroky každý piatok. Bez ústretovej spolupráce so Stredoslovenským ústavom srdcových a cievnych chorôb by nebolo možné toto pracovisko otvoriť a preto patrí naša veľká vďaka jeho vedeniu ako aj samotnému lekárskemu tímu, ktorý k nám dochádza,“ vysvetlil Ivan Mokrý, riaditeľ nemocnice Svet zdravia Rimavská Sobota.

Ako ďalej uviedol hovorca, prvou úspešne zoperovanou pacientkou nového kardiocentra bola osemdesiatdva ročná Júlia Hanicová z Rimavskej Soboty, ktorej bol kardiostimulátor implantovaný 6. mája 2016.

„Som šťastná, že operácia dopadla dobre a že moje nové srdiečko zatiaľ spoľahlivo funguje. Dlhšie som tento zákrok odkladala, ale nastala tá možnosť v mojej Rimavskej Sobote, už som neváhala. Pre starších ľudí je veľkou výhodou, ak majú kvalitnú zdravotnú starostlivosť po ruke. Ďakujem celému operačnému tímu za skvelý výkon a milý prístup,“ doplnila Júlia Hanicová.   

Zo správy OECD Health 2015 vyplýva, že spomedzi všetkých ochorení, na ktoré obyvatelia krajín OECD zomierajú, tvoria srdcovo-cievne ochorenia až jednu tretinu.

Medzi krajinami OECD vykazuje Slovensko najvyššiu mieru úmrtnosti na srdcovo-cievne ochorenia. Alarmujúci je aj fakt, že úmrtnosť na cerebrovaskulárne ochorenia, ktoré patria medzi srdcovo-cievne ochorenia, je u nás trikrát vyššia ako napríklad vo Švajčiarsku, v Kanade či vo Francúzsku.

Ischemická choroba srdca sa podieľa na úmrtnosti obyvateľov krajín OECD približne v 20 percentách a cerebrovaskulárne ochorenia približne v 7 percentách.

Všeobecne, krajiny strednej a východnej Európy vykazujú vyššiu mieru mortality na ischemickú chorobu srdca v porovnaní s krajinami ako Japonsko, Francúzsko či Kórea.

Za ostatné desaťročie sa v krajinách OECD postupne znižuje miera mortality na srdcovo-cievne ochorenia. Na Slovensku je však tento pokles len minimálny.

Okrem ischemickej choroby srdca či cerebrovaskulárnych ochorení Slováci trpia aj chronickým srdcovým zlyhávaním.

Ide o dlhodobé a invalidizujúce ochorenie s vysokou mortalitou a morbiditou. „Miera prežívania pacientov s týmto ochorením je podobná prežívaniu pacientov s rakovinou hrubého čreva a je horšia ako u pacientov s rakovinou prsníka alebo prostaty. Až polovica pacientov totiž zomiera v priebehu 4 rokov. U pacientov so závažným srdcovým zlyhávaním dochádza k úmrtiu ešte skôr, dokonca už v priebehu roka od stanovenia diagnózy,“ hovorí doc. MUDr. Eva Gonçalvesová, Csc., z NÚSCH v Bratislave. 

Srdcové zlyhávanie zapríčiňuje na Slovensku ročne až 14 000 hospitalizácií. „Je zreteľné, že srdcovo-cievne ochorenia patria medzi civilizačné ochorenia 21. storočia a percento ľudí s týmto ochorením sa bude neustále zvyšovať.

Práve vo vyššom veku, najmä po 65 roku života, sa u určitej skupiny týchto pacientov prejaví tzv. srdcové zlyhávanie, ktoré má z hľadiska úmrtnosti negatívnejšiu štatistiku ako onkologické ochorenia. Preto je dôležité realizovať informačno-vzdelávacie aktivity a šíriť osvetu o prevencii, rizikách a následkoch srdcového zlyhávania,“ uzatvára doc. MUDr. Eva Gonçalvesová, Csc.

Aj vzhľadom na tieto negatívne štatistiky a s cieľom informovať a vzdelávať verejnosť o príčinách a dôsledkoch srdcového zlyhávania začína Slovenská kardiologická spoločnosť a OZ Dar života kampaň zameranú na šírenie povedomia o tomto ochorení.

Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR o tom momentálne rokuje s Ministerstvom financií (MF) SR. "Mám ambíciu tam dostať čo najviac peňazí," povedal dnes minister zdravotníctva Tomáš Drucker po rokovaní odvetvovej tripartity. Konkrétny zatiaľ nechcel byť.

Dofinancovanie je podľa zdravotných poisťovní, pacientskych organizácií či zdravotníkov nevyhnutné. Nemocniciam vznikli náklady pre tohtoročné zvýšenie miezd zdravotníkov a lekárov či zvýšenie minimálnej mzdy.

"V systéme celkovo chýba asi 95 miliónov eur," povedal prezident Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) Marián Petko. ANS združuje približne 70 neštátnych zariadení, konkrétne týmto nemocniciam chýba asi 27 miliónov eur.

Financie sa do systému dajú dostať cez zvýšenú platbu za poistencov štátu. Jej aktuálna sadzba je 4,3 percenta. Podľa zdravotníckych odborárov je potrebné ju v tomto roku zvýšiť aspoň na úroveň piatich percent, aby sa ako tak vykryli náklady zdravotníckych zariadení.

Zariadenia pod ANS zatiaľ náklady zvládajú vykryť. So zdravotnými poisťovňami nemocnice podpísali dohodu, že im platby neznížia do konca tohto septembra.

Urobili tak ale pod podmienkou, že do systému sa peniaze tento rok "dodatočne nalejú". V októbri by už podľa Petka mohol byť narušený sociálny zmier, keďže zdravotné poisťovne už nevedia garantovať doterajšiu výšku platieb.

Pri skleróze multiplex začne imunitný systém človeka považovať vlastné bunky za votrelca. Je to chronické zápalové ochorenie centrálneho nervového systému, pričom napáda mozog, miechu a zrakové nervy.

„Toto ochorenie najčastejšie postihuje ľudí vo veku 20 až 40 rokov, najčastejšie v 30.roku života, pričom častejšie sú to ženy,“ upozorňuje Prof. MUDr. Peter Turčáni, PhD., prednosta I. Neurologickej kliniky UN Bratislava a hlavný odborník MZ SR pre neurológiu.   

Aj s chorobou môžete plnohodnotne žiť

Tak ako pri každom ochorením aj tu je dôležitá včasná diagnostika. Príznaky sú veľmi pestré, no najčastejšie sa vyskytujú poruchy citlivosti, slabosť, poruchy koordinácie, rovnováhy, zraku a tiež bolesti, tuhnutie svalstva, poruchy pozornosti, pamäte a nálady.

„Ak má človek pochybnosti a necíti sa v poriadku, je dôležité čo najskôr navštíviť svojho všeobecného lekára a následne neurológa,“ upozorňuje Prof. MUDr. Peter Turčáni, PhD.

Pacient nemusí skončiť na invalidnom vozíku

Diagnostikovanie sklerózy multiplex nemusí pre pacienta automaticky znamenať koniec plnohodnotného života, ktorý viedol predtým. 

„Vďaka včasnej diagnostike a následne správne nastavenej liečbe dokážeme príznaky zmierniť a spomaliť progresiu ochorenia. U nás, v UNB, pomáhame pacientom viesť plnohodnotný život, dôležité však je, aby si človek príznaky uvedomil a prišiel k lekárovi včas,“ vysvetľuje P. Turčáni.

Na invalidnom vozíku skončí podľa štatistík približne pätina pacientov s týmto ochorením, niektoré ženy môžu mať dokonca deti.

Svetový deň sklerózy multiplex

Sklerózou multiplex trpí na svete približne dva a pol milióna ľudí. Jej „svetový deň“ bol vyhlásený Medzinárodnou federáciou sklerózy multiplex, cieľom je zvýšiť povedomie o tejto diagnóze. Svetový deň sklerózy multiplex pripadá každoročne na poslednú májovú stredu.