Vláda schválila ministrovi financií Petrovi Kažimírovi dva zásadné dokumenty - Program stability SR na roky 2016 až 2019 a Národný program reforiem SR 2016. V pasážach, venovaných problémom zdravotníctva sa objavujú mnohé myšlienky, publikované v analýze Najlepší z možných svetov.

Jej spoluautorom bol popri Mgr. Ľudovítovi Odórovi a Ing. Štefanovi Kissovi z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť aj vtedajsí riaditeľ Inštitútu finančnej politiky MF SR Mgr. Ing. Martin Filko, PhD., MSc., ktorý tragicky zahynul.

Celkové výdavky na zdravotníctvo v budúcom roku nepresiahnu podľa P. Kažímíra rast cien v ekonomike, teda 0,17 % HDP. Cieľom je tiež znížiť počet odvrátiteľných úmrtí na úroveň priemeru krajín V3, teda Česka, Maďarska a Poľska. Pokračuje návrhová fáza výstavby novej univerzitnej nemocnice v Bratislave, aj keď dokumenty neuvádzajú, či formou PPP projektu.

Zefektívni sa proces financovania zdravotníckych zariadení zavedením DRG. Posilní sa sektor primárnej zdravotnej starostlivosti a počíta sa so zavedím integrovaného modelu poskytovania zdravotnej starostlivosti. Zvažované centrá integrovanej zdravotnej starostlivosti, na ktoré bolo počas pôsobenia ministerky Zuzany Zvolenskej pripravených 140 mil. eur sa konkrétne nespomínajú.

Oba dokumenty špecifikujú tiež opatrenia, zamerané na zlepšenie poskytovania zdravotnej starostlivosti. „Začne postupná centralizácia obstarávania štátnych nemocníc na úrovni ministerstva zdravotníctva a zverejňovanie porovnávacích cenníkov“, uviedol v materiáloch P. Kažimír.

Revízia výdavkov

Verejné výdavky aj v zdravotníctve čaká veľká revízia, ako to navrhovala aj analýza Najlepší z možných svetov. Na ministerstve financií do troch rokov pribudne 60 analytikov, v rezorte zdravotníctva vznikne analytický odbor, či operatívna pracovná skupina, v kompetencii ktorej by táto inventúra mala byť. T. Drucker tím analytikov už formuje, okrem iných by mal v ňom pôsobiť aj súčasný výkonný riaditeľ HPI MUDr. Tomáš Szalay.

Analytici prehodnotia do kona roka doterajšie štátne výdavky, následne sa budú preverovať všetky nové tendre. Štát vynakladá ročne na nákupy tovarov a služieb 7 mld. eur, z nich sa dá ušetriť približne 500 mil. eur.

Revízia výdavkov na zdravotníctvo v objeme 5,2 percenta HDP ročne v rámci veľkej inventúry štátu sa zameria na možné úspory, predovšetkým vo výdavkoch na zdravotnú starostlivosť, ale aj nevyhnutné investície. Identifikuje tým zdroje, ktoré potrebuje zdravotníctvo na nevyhnutné a efektívne investície do ústavných zariadení.

Slovensko síce za posledných desať rokov výrazne zvýšilo výdavky na zdravotníctvo, ale k zásadnejším investíciám v lôžkových zariadeniach dlhodobo nedochádza.

Podľa programu stability je realistické tlmenie rastu výdavkov, ktoré by mali rasť v súlade s infláciou. Základný scenár predpokladá rast výdavkov v súlade s daňovými príjmami ako odvody, platba za poistencov štátu, dlžné poistné, ročné zúčtovanie a pod.

Investície do lôžkových zariadení si vyžadujú dodatočné zdroje približne 633 mil. eur v priebehu štyroch rokov. Postavili by sa za ne nové koncové nemocnice, najmä UN Bratislava, respektíve zrekonštruovalo by sa niekoľko nemocníc.

Dlhy rastú

Ako upozorňuje Národný program reforiem, zadlžovanie fakultných a univerzitných nemocníc pokračuje rýchlejšie ako v roku 2014. „Záväzky po lehote splatnosti sa medzimesačne zvyšovali v priemere o 5,7 mil. eur v roku 2014, v roku 2015 to bolo 9,1 mil. eur. Celkové záväzky v minulom roku dosiahli 533 mil. eur“, uviedol v dokumente minister financií.

Zo záväzkov štátnych nemocníc bolo vlani 426 mil. eur po lehote splatnosti a 106 mil. eur v lehote splatnosti. A to mali podľa zámerov Z. Zvolenskej a Viliama Čisláka štátne nemocnice uz vlani hospodáriť vyrovnane.

Pre tento rok ráta P. Kažimír u štátnych nemocníc s dlhom 640 mil. eur, z toho budú záväzky po lehote splatnosti 535 mil. eur a v lehote splatnosti 105 mil. eur. Ako národný program varuje, „pri súčasnom tempe zadlžovania môžu záväzky v roku 2018 dosiahnuť úroveň 857 mil. eur“.

V. Čislák začal diskusiu o oddlžení s tým, že by sa týkalo nemocníc, ktoré netvoria nové dlhy. O prípadnom oddlžovaní štátnych nemocníc sa dokumenty nezmieňujú, minister financií tomu nie je veľmi naklonený.

Minister zdravotníctva Tomáš Drucker v nedávnom rozhovore pre ZdN potrebu oddlženia pripustil, podmienil ju zásadnými systémovými opatreniami, ktoré by ďalší rast dlhov zastavili. V SRo sa tiež vrátil k oddlžovaniu.

„Áno, budeme oddlžovať, akou formou – rokujeme s ministerstvom financií a pripravujeme rámec“, povedal minister. Nezaujíma ho len oddlženie, ale to, čo bude na ďalší deň, ak sa dlhy splatia a chce sa bližšie pozrieť, prečo nemocnice dlhy tvoria.

„A opäť to nie je iba zlodejina, ale je to iba o nejakej miere neefektivity“, povedal T. Drucker. Nemocnice štát oddĺžil už trikrát a daňových poplatníkov to vyšlo na takmer miliardu eur.

Ako na hospodárenie

V programovom vyhlásení vlády sa plánujú viaceré systémové zmeny. ktoré by mali ovplyvniť hospodárenie štátnych nemocníc. Z plánovaných opatrení bude v roku 2016 dokončená jednotná štruktúra účtovania nemocníc.

V rámci nej 14 nemocníc v pôsobnosti ministerstva vykonalo finančný audit s cieľom odstrániť zistené chyby a zvýšiť transparentnosť reportovaniu zariadení. Expertný informačný systém je v implementačnej fáze, prebieha validácia dát a zaškoľovanie.

Začne sa s postupnou centralizáciou obstarávania štátnych nemocníc na úrovni ministertsva a so zverejňovaním porovnávacích cenníkov. Ministerstvo už upravilo pravidlá obstarávania zdravotníckej techniky, ktoré nahradili plánované zavedenie cenových stropov.

„Podľa nových pravidiel sú štátne nemocnice povinné využívať benchmarkované ceny ministerstva zdravotníckej techniky pri stanovovaní predpokladanej hodnoty zákazky a pri vyhodnocovaní výsledkov verejného obstarávania pre techniku v hodnote viac ako 50 000 eur“, zdôrazňuje program stability.

Do konca roka 2016 táto výška klesne na 20 000 eur. Benchmarkovanie sa v budúcnosti rozšíri aj na základné nemedicínske služby a nákupy v hodnote nad 200 000 eur budú povinne podrobené cost-benefit analýze.

V januári prebehlo po prvýkrát referencovanie cien zdravotníckych pomôcok. Podľa predbežných výsledkov sa tak znížia ceny skoro 600 pomôcok o viac ako 21 percent, predpokladaná úspora je 8,6 mil. eur ročne.

„Podľa platnej legislatívy úradne určená cena zdravotníckej pomôcky nesmie prekročiť priemer troch najnižších cien, za ktoré sa táto pomôcka predáva v iných krajinách EÚ. Referencovanie prebieha rovnako ako pri liekoch, ktoré sú medzinárodne porovnávajú od roka 2009“, pripomenul národný program.

Na základe medzinárodného porovnania a údajov o hospodárení nemocníc rezort financií identifikoval oblasti, kde je najväčší priestor na úspory. Ide napríklad o renty, pochádzajúce z poistného trhu a z neprehľadných vzťahov a interakcií medzi poisťovňami a poskytovateľmi.



Je to ale aj nadspotreba, indukovaná a chybná preskripcia, a nákladovo neefektívna kategorizácia liekov, zdravotníckych pomôcok a špecializovaného zdravotníckeho materiálu.

Peniaze unikajú aj pri prevádzkových nákladoch nemocníc (nadbytočné kapacity a drahé nákupy), zdravotníckej záchrannej službe (výrazne vyššie náklady v porovnaní so susedmi a dobrými krajinami naznačujú priestor pre efektívnejšiu súťaž licencií) a pri laboratóriách a zobrazovacích vyšetreniach (výrazne vyššie výdavky v porovnaní so susednými krajinami).

Vládny program

Zdravotníctvu chce vláda pomáhať opatreniami, ktoré sú aj v jej programe. Medzi nimi je aj zlepšenie finančného riadenia a hospodárenia poskytovateľov, výstavba novej nemocnice v Bratislave, zavedenie DRG a eHealth.

Znovu definovať by sa mali typy nemocníc, čo by mohlo zlepšiť koordináciu zapojenia zariadení do liečby, zefektívniť by sa malo využitie lôžkových kapacít. Vláda potvrdila úmysel zaviesť pravidlá pre platby poistencov a viaczdrojové financovanie zdravotníctva.

Pokračuje príprava DRG so skúšobnou prevádzkou plánovanou od tohto roku, pričom zber údajov prebieha zatiaľ bez vplyvu na financovanie. Ministerstvo zdravotníctva pripravuje metodiku výpočtu a stanovenia jednej alebo viacerých základných sadzieb, ktoré budú v strednodobom horizonte konvergovať na jednu sadzbu.

Od roku 2017 sa bude financovanie podľa DRG postupne premietať do platobného mechanizmu. Významnou súčasťou integrovaného modelu poskytovania zdravotnej starostlivosti je zavedenie eHealth do praxe v roku 2017.

Aktuálne prebieha príprava a spustenie 2. fázy programu implementácie eHealth. V tejto fáze dôjde k celoplošnému nasadeniu elektronických služieb zdravotníctva a k pripojeniu informačných systémov poskytovateľov. Do roku 2018 bude postupne spustený Národný portál zdravia, ePreskripcia a eMedikácia, Elektronická zdravotná knižka občana a eAlokácie.

Bude pokračovať rezidentský program posilnenia kapacít všeobecných lekárov, ako aj zvyšovanie ich vzdelávania. Cieľom je posilňovanie primárnej zdravotnej starostlivosti a zníženie návštevnosti špecializovaných ambulancií.

Redefinovaním typov nemocníc a starostlivosti sa dosiahne lepšia koordinácia zapojenia zariadení do liečby a zefektívni sa využitie lôžkových kapacít. Dôjde k stratifikácii typov nemocníc a rozsahu nimi poskytovanej zdravotnej starostlivosti.

Rezort zdravotníctva v súčasnosti analyzuje návrh stratifikácie nemocníc, pripravený ANS. Konkrétne nastavenie a detailné definície budú postupne profilované v Strategickom rámci starostlivosti o zdravie pre roky 2014 - 2030, ktorý je ex-ante kondicionalitou pre využívanie finančných zdrojov EÚ. Pripraví sa aj zavedenie prehľadných pravidiel pri platbách pacientov a vytvorenie systému viaczdrojového financovania.

„Pre tento účel je potrebné oddeliť potreby pacienta, ktoré nie sú predmetom nevyhnutnej liečby podľa súčasných poznatkov na základe medicínskych dôkazov, od potrieb smerujúcich k službám zdravotníctva“, konštatoval v Národnom programe reforiem P. Kažímir.

"V súkromnej sfére pôsobím 22 rokov, žijem na Slovensku, vychovávam tri deti a je to pre mňa veľká výzva a príležitosť vrátiť niečo spoločnosti zo svojich skúseností a aplikovať ich na to, aby sme budovali lepšie Slovensko," povedal dnes po absolvovaní verejného vypočutia na pôde parlamentného výboru pre zdravotníctvo.

Svojho kandidáta prišiel poslancom predstaviť minister zdravotníctva Tomáš Drucker.

 Kočana by chcel do funkcie podľa svojich slov vymenovať v krátkom čase. Avizoval, že okrem výmeny na riaditeľskej stoličke sa chystá aj zmena stanov spoločnosti aj fungovania Dozornej rady.

Po novom by v mene VšZP nemal rozhodovať už len šéf predstavenstva, ktorý je aj riaditeľom poisťovne, ale aj jeho ďalší dvaja členovia. "Je to štandardom u bežných obchodných spoločností, bude treba súhlasný prejav minimálne dvoch členov," priblížil Drucker.

Meniť sa má aj zloženie Dozornej rady. Svoje miesto v ňom dostanú zástupcovia nielen rezortu zdravotníctva, ale aj financií, spravodlivosti, vnútra, politickej opozície i tretieho sektora.

 Od nového šéfa VšZP minister očakáva, že nastaví štandardy tak, aby sa verejné zdroje prerozdeľovali efektívne. Ako priblížil Kočan, zlepšiť by chcel aj vnímanie štátnej poisťovne verejnosťou.

"V poslednom období bolo medializovaných veľa káuz, ktoré znižujú kredibilitu VšZP a mojím cieľom je nastaviť pravidlá a systémy tak, aby sa zvýšila transparentnosť, objektivita toho, čo VšZP robí. Mojím osobným cieľom je zlepšiť povedomie a vnímanie verejnosti."

Popri Kočanovi by do VšZP mali prísť ako členovia predstavenstva aj Milan Horváth a Michal Ďuriš. Horváth v minulosti pôsobil v Národnej banke Slovenska, Slovenskej sporiteľni aj na ministerstve financií.

V súčasnosti je v Dozornej rade Eximbanky, odkiaľ ho musí kabinet pred nástupom do VšZP odvolať. S finančným sektorom má skúsenosti aj Ďuriš, bol tiež prodekanom na Univerzite Komenského v Bratislave.

 Najväčšej poisťovni na slovenskom trhu v súčasnosti šéfuje Miroslav Vaďura. Či ostane naďalej pôsobiť v poisťovni, Kočan zatiaľ povedať nevedel, chce sa najprv oboznámiť s jeho pôsobením.

Vaďura nahradil v riaditeľskom kresle Marcela Foraia, ktorý odišiel pre kauzu zmlúv s jeho tetou Annou Sučkovou. Opakovanie takejto situácie Kočan vylučuje. Ako hovorí, nemá vedomosť o tom, že by niekto z jeho príbuzných pôsobil či podnikal v zdravotníctve. "Prichádzam úplne z mimo rezortu," podotkol.

Záväzky po lehote splatnosti dosiahli ku koncu minulého roka 549,87 milióna eur. Najvyššie ich majú štátne nemocnice, čo ministerstvo zdravotníctva zdôvodňuje tým, že sa v nich poskytuje najväčší rozsah finančne náročných výkonov.

Problém s platením faktúr však mali aj ostatné zdravotnícke zariadenia. Vyplýva to z informácie rezortu, ktorú dnes vzala na vedomie vláda.

Dlhy 13 fakultných a univerzitných nemocníc vlani narástli o 111 miliónov eur na 442,41 milióna eur, čo je o vyše 40 miliónov viac ako rok predtým. Nový dlh netvorili vlani iba dve, a to nitrianska fakultná nemocnica a detská fakultná nemocnica v Košiciach.

Štátne zariadenia dlžia najčastejšie za lieky a špeciálny zdravotnícky materiál, často tiež riadne neplatia zdravotné a sociálne odvody za zamestnancov.

"Za hlavné dôvody neustáleho rastu zadlženosti možno považovať pokračujúce generovanie prevádzkových strát v nemocniciach... Situáciu komplikuje vysoký podiel a nárast osobných nákladov v pomere k výnosom od poisťovní a významný podiel nákladov na lieky a zdravotnícky materiál na celkových nákladoch zdravotníckych zariadení," konštatuje ministerstvo.

So záväzkami po lehote splatnosti majú problémy aj zariadenia v pôsobnosti ministerstiev vnútra a obrany (23,64 mil. eur), ako aj tie delimitované na obce a vyššie územné celky a transformované na neziskové organizácie (83,65 mil. eur).

"Pokračujúce generovanie prevádzkových strát v nemocniciach negatívne ovplyvňuje verejné financie v súčasnosti a aj v strednodobom výhľade predstavuje objektívne významné riziká pre verejné financie," upozorňuje rezort zdravotníctva.

Pod nárast dlhov sa podpisujú najmä vyššie platy zdravotníkov i európska smernica, podľa ktorej nemôže splatnosť faktúr presiahnuť 60 dní. "Všeobecným problémom je fakt, že náklady nemocníc nie sú v dostatočnej miere pokryté výnosmi od zdravotných poisťovní... Nemocnice tiež čelia skrytému dlhu vo forme nevyhovujúcej infraštruktúry, keďže investície do tejto oblasti sú z dlhodobého hľadiska poddimenzované," poukázalo ministerstvo.

Hovorí preto o potrebe dofinancovania. Minister Tomáš Drucker už potvrdil, že oddlžovať by chcel. Išlo by tak už o štvrté oddlžovanie v histórii SR. Na jeho potrebu už poukázali riaditelia viacerých štátnych nemocníc.

Prístrojové vybavenie je určené na artroskopické operácie kolenného, ramenného, členkového a bedrového kĺbu. Nemocnica investovala do dovybavenia artroskopickej zostavy viac ako 15 000 eur. Nová optika bude slúžiť na artroskopické operácie zápästia, prípadne artroskopické operácie detských kolien.

Prínos pre pacienta i lekára

Zakúpenie nových inštrumentálnych prístrojov artroskopickej zostavy má obrovský prínos pre pacientov a taktiež lekárov. Podľa vedenia nemocnice, pacienti nemusia kvôli operačnému zákroku cestovať do vzdialených miest v regióne.

„Lekárom, ktorí vykonávajú artroskopické operácie, prístroj pomôže k rozšíreniu spektra poskytovanej jednodňovej zdravotnej starostlivosti vyššieho štandardu. Významnými výhodami pre našich pacientov sú malé operačné rany, krátke trvanie operačného výkonu, minimálne pooperačné bolesti, minimálne množstvo komplikácii, rýchle hojenie a skorá mobilizácia.

Ďalšími dôležitými faktormi sú aj krátke čakacie doby, aktívna pooperačná rehabilitácia priamo v našej fyziatricko-rehabilitačnej ambulancii a bezplatné výkony, ktoré sú plne hradené zdravotnými poisťovňami. Prístroj umožňuje aj lepšie videnie počas operácie, čo je pre operatéra prvoradé,“ uviedol riaditeľ nemocnice Mgr. Miroslav Jaška.

Nová artroskopická zostava sa zatiaľ využíva jeden deň v týždni, pondelok. Operácie tohto druhu sa vykonávajú pre dospelých i deti. „Artroskopia  je vyšetrovacia a liečebná metóda, ktorá sa používa pri diagnostike a liečbe poranení a ochorení končatinových kĺbov.

Pri tejto operácii  sa zavádza cez asi 1 až 2 centimetrový rez do kĺbu artroskop, pomocou ktorého sa sníma obraz z operovaného kĺbu a premieta sa na obrazovku, ktorú sleduje operačný tím.

Pomocou druhého krátkeho rezu sa do kolena zavádzajú inštrumenty, pomocou ktorých sa ošetria vnútrokĺbne poškodenia. Ihneď po operácii je možná plná záťaž kolena, ak to bolesti dovolia.

Stehy sa odstraňujú v siedmy pooperačný deň,“ objasňuje účel novej metódy  primár chirurgického oddelenia MUDr. Edward Huľo, PhD. s tým, že artroskopie vykonávajú najčastejšie použitím krátkodobej celkovej alebo spinálnej anestézie v rámci jednodňovej chirurgie.

Najmä arthroskopie kolena

Artroskopia je určená na ošetrenie menisku, chrupavky, väzov, kĺbneho  púzdra a odstránenie voľných telies v ňom. Taktiež je vhodná na ošetrenie úrazových, ale aj degeneratívnych porúch zdravia spôsobených úrazmi a dlhodobým, vekom podmieneným preťažovaním.

„Podstatnú časť výkonov tvoria arthroskopie kolena.  Artroskopická zostava má kameru s HD rozlíšením, ktoré umožňuje ľahšie rozlíšenie farebných kontrastov, ktoré je dôležité pre operatéra pri náročnejších operáciách, ako sú plastiky väzov a sutury v jednotlivých kĺboch.

Optiky sú apochromatické, ktoré poskytujú skoro rovnaké zobrazenie pre tri rôzne vlnové dĺžky. Počas operácie sa dajú robiť a ukladať fotografie, ktoré môžu slúžiť ako dokumentácia z operačného zákroku,“ vysvetľuje primár.

Oddelenie všeobecnej a úrazovej chirurgie, pod ktorú spadajú aj všetky odborné ambulancie, je kmeňovým oddelením nemocnice, poskytujúce komplexnú chirurgickú starostlivosť v rámci akútnej a elektívnej medicíny.

Foto: Agel. Artroskopická operácia v Levoči
 

Aktuálny vývoj v spore s akcionárom Union zdravotnej poisťovne považuje minister zdravotníctva Tomáš Drucker za dobrý signál pre Slovensko.

Z právneho hľadiska je podľa jeho slov veľmi významný. Vníma ho tiež ako ukážku toho, že Slovensko môže byť úspešné v medzinárodných sporoch.

 Nemecký Najvyšší spolkový súd rozhodol v prospech Slovenska v konaní o zrušení arbitrážneho rozhodnutia v spore so spoločnosťou Achmea o zákaze zisku zdravotných poisťovní.

Súd vyhovel požiadavke SR, aby spor predložil na posúdenie Súdnemu dvoru EÚ. Mal by posúdiť, či je medzinárodná zmluva o podpore a ochrane investícií medzi SR a Holandskom v súlade s právom EÚ. Na základe tohto posudku by mal následne najvyšší nemecký súd v kauze definitívne rozhodnúť.

"Podľa našich názorov a myslím si, že si to uvedomuje aj druhá strana, že v momente, keď sa zrušila jurisdikcia súkromného súdu, takto to nazvime, a prechádza to v podstate na námietku toho, či takáto právna zmluva, ktorú si myslím, že aj druhá strana si uvedomuje, že asi Súdny dvor EÚ nám dá za pravdu, lebo právo EÚ má prednosť pred vnútroštátnym právom aj pred medzinárodnými zmluvami, tak dôjde k tomu, že potom sa bude rozhodovať, ako keby sa neprihliadalo na takúto zmluvu," povedal Drucker.

Vývoj v spore "príjemne" prekvapil ministerku spravodlivosti Luciu Žitňanskú (Most-Híd). "Je to pre Slovensko dobrá správa," skonštatovala. Keďže detaily rozhodnutia nepozná, nechcela ho bližšie komentovať.

Akcionár Union ZP holandská spoločnosť Achmea v reakcii na aktuálny vývoj avizovala, že chce na Slovensku naďalej pôsobiť. "Bez ohľadu na konečný výsledok bude Achmea naďalej pokračovať v aktivitách na Slovensku prostredníctvom poisťovne Union. Achmea je naďalej pripravená na spoluprácu so slovenskou vládou pri zlepšovaní úrovne poskytovania zdravotnej starostlivosti a zdravotných služieb na Slovensku," reagoval hovorca spoločnosti Stefan Kloet.

Achmea podala žalobu na SR v októbri 2008. Dôvodom bol zákaz zisku súkromných zdravotných poisťovní, ktorý bol údajne v rozpore s bilaterálnou investičnou dohodou. Arbitrážny tribunál vydal rozsudok v decembri 2012, v ktorom konštatoval porušenie tejto medzinárodnej zmluvy zo strany Slovenska.

Slovensko následne podalo na nemecký Vyšší krajinský súd vo Frankfurte nad Mohanom návrh na zrušenie rozsudku. Tento návrh bol zamietnutý, Slovensko sa následne proti tomu odvolalo na Najvyšší spolkový súd.