Ako informovala riaditeľka SK+MED Linda Bologna, efektivitu verejného obstarávania zlepší korektnejšie nastavenie kritérií, ktoré umožňuje zákon o verejnom obstarávaní. Platný bude od 18. apríla.

Nový zákon prichádza s úpravami, ktoré umožňujú presnejšie nastavenie práve tých kritérií, ktoré zohľadňujú transparentnosť výberového konania.

Podľa L. Bologne, pri nákupe najlacnejších produktov dochádzalo k tomu, že pacienti dostávali náplasti, ktoré nelepia, plienky ktoré pretekajú či kanyly, ktoré sú nepružné, nekvalitné a môžu byť zdrojom zápalov.

„Zapájame sa do verejnej diskusie a otvárame otázky transparentného referencovania. Vzdelávame v oblasti problematiky kvality, ceny i etických princípov. Zodpovedné verejné obstarávanie v zdravotníctve je jednou z kľúčových tém agendy SK+MED,“ zhrnula L. Bologna.

Dodala, že asociácia je tiež signatárom MedTech Európskeho etického kódexu, ktorý prekračuje rámec európskeho i slovenského zákonodarstva a smeruje k samoregulácii odvetvia smerom k otvorenému, prehľadnému a čestnému podnikaniu.

„Súčasná, do platnosti vstupujúca legislatíva, teda nový zákon o verejnom obstarávaní umožňuje, aby obstarávatelia požadovali aj kvalitu, nielen najnižšiu cenu,“ uzavrela L. Bologna.

Tento rok sa im preto po štvrtý raz rozhodli ukázať, ako sa o chrup správne postarať. S dvoma dodávkami chcú počas nasledujúcich dvoch týždňov urobiť viac než 7 000 inštruktáží asi v 18 mestách. Vlani sa im podarilo odškoliť asi 6000 ľudí.

Podujatie dnes študenti odštartovali v Bratislave a skončí sa 2. mája v Košiciach. Navštívia mestá ako Nitra, Bojnice, Trenčín, Banská Bystrica, Poprad, Michalovce, Prešov či Košice.

Presný plán cesty možno nájsť na oficiálnej stránke Slovenského spolku študentov zubného lekárstva, ktorý projekt organizuje.

"Chceme zvýšiť povedomie ľudí o zubnom zdraví a zároveň im ukázať, aká jednoduchá je správna starostlivosť o zuby," povedala Katarína Kusynová, národná koordinátorka tohto projektu.

Mnohí sa podľa nej síce snažia mať precíznu ústnu hygienu, no príliš tlačia na zuby, a tým si zbytočne odhalia zubné krčky. Zabúdajú tiež na krúživé pohyby. Slováci patria k európskym krajinám s horšou ústnou hygienou.

Na celoslovenskej roadshow "Spolu za zdravý a krásny úsmev" zaškoľujú budúci zubári záujemcov asi pol hodinu.

Počas nej sa môžu venovať naraz trom záujemcom, ktorí si precvičujú správnu techniku čistenia zubov priamo vo svojich ústach i na modeli chrupu v nadživotnej veľkosti. Záujemcovia dostanú zubnú kefku zadarmo.

Študenti očakávajú nielen návštevu dospelých, ale aj detí a tínedžerov. Pre najmenších majú okrem malých kefiek pripravené i rôzne nálepky.

Slovenské deti majú jedny z najviac skazených zubov v Európe. Posledný prieskum Svetovej federácie zubných lekárov ukázal, že napríklad tie 12-ročné majú druhú najvyššiu kazovosť zubov, a to 4,3.

Dieťa by malo preventívnu prehliadku u zubára absolvovať dvakrát ročne. Dospelí raz ročne. Výnimkou sú tehotné ženy, u ktorých je uhrádzaná preventívna prehliadka dvakrát za tehotenstvo.

Je zadarmo a hradí ju zdravotná poisťovňa. Ak má poistenec absolvované prehliadky, odstránenie zubného kazu mu hradí poisťovňa, v opačnom prípade si za tento úkon platí sám.

Preventívnu prehliadku absolvovalo predvlani 58 percent evidovaných pacientov. Ide o posledné dostupné štatistiky Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI).

V prípade detí do päť rokov pripadá na jedno 1,04 preventívnej prehliadky ročne. Podobné je to aj v populácii šesť- až 14-ročných (1,03).

Vo vyšších vekových kategóriách už počet preventívnych prehliadok klesá. Vo vekovej skupine 15 až 18 rokov pripadá na jedného pacienta 0,82 preventívnej prehliadky.

V najpočetnejšej skupine nad 19 rokov, je to len 0,52.

Aj také môžu byť nadané deti, ktoré intelektovo prevyšujú svojich rovesníkov. Neraz sa však na schopnostiach detí prejavia aj snahy rodičov, nielen intelekt.

Kristínka bola odmala šikovné a zvedavé dieťa. V troch rokoch vedela mechanicky počítať, o rok neskôr už sčítavať a rok pred nástupom do školy ovládala aj malú násobilku.

„Podobné to bolo aj s čítaním. V štyroch rokoch rozpoznávala písmenká a v piatich už čítala. S mužom sme sa pritom nikdy nesnažili ju učiť – predškolácke úlohy a kreslenie, to áno, hoci práve narábanie s ceruzkou dcéru veľmi neoslovilo.

Ale školské učivo sme jej nikdy zvlášť nevštepovali. Vždy sme zastávali názor, že takéto veci sa deti majú učiť v škole, lebo ak ich vedia, potom sa v prvom ročníku nudia, vyrušujú, alebo majú pocit, že všetko vedia a zlenivejú. Naša dcéra sa tieto veci však napriek tomu naučila akosi sama,“ rozpráva mama malej školáčky Zuzana.

Aj preto sa ešte pred zápisom do prvého ročníka rozhodla otestovať dcéru v centre pedagogicko-psychologického poradenstva. „Testmi sa zistilo, že Kristínka patrí medzi intelektovo nadané deti a  odporučili nám, aby sme ju dali zapísať do triedy alebo priamo do školy pre takéto deti. Zápis zvládla bez problémov, nástup do školy tiež,“ uvádza Zuzana, ktorá v škole pre nadané deti ocenila najmä netradičný prístup k žiakom.

Nie všetci spolužiaci jej dcéry však výučbu medzi nadanými deťmi zvládali bez problémov. „Aj nás ako rodičov upozorňovali, že deti v takýchto triedach môžu byť dosť pod tlakom.

Naša dcéra to zvládala, ale mala dvoch spolužiakov, s ktorými už po pár týždňoch boli problémy. Rodičia jedného spolužiaka sa na rodičovských združeniach sťažovali, že ich syn býva nervózny, k škole má skôr odpor a často sa vyhovára na bolesti brucha alebo hlavy práve v súvislosti so školou – a to aj napriek tomu, že pred nástupom do prvej triedy rád čítal, riešil rôzne predškolácke úlohy, zaujímala ho matematika.

Podobne to bolo aj s jednou dcérinou spolužiačkou, u nej si vyučujúca všimla, že s  ostatnými deťmi nestíha. Napokon jej rodičia priznali, že sa pred nástupom do školy dcére dosť venovali a čítanie aj matematiku ju učili sami,“ rozpráva Zuzana skúsenosti z dcérinej školy.

Obaja spolužiaci napokon triedu pre nadané deti opustili. „Kristínka chodí do triedy pre nadané deti doteraz. Môj mladší syn zas chodí do bežnej triedy – hoci tiež vedel čítať a počítať už pred začatím školskej dochádzky.

Jeho to však naučila dcéra pri hraní sa na školu a aj psychologička nám po testoch odporučila zaradiť ho medzi bežné deti, lebo jeho intelekt nebol až na takej vysokej úrovni. Keďže sme už mali skúsenosť, ako to pre takéto deti môže v triedach pre nadaných dopadnúť, ani sme o tom nepremýšľali,“ uzatvára svoje rozprávanie Zuzana.

Aké dieťa je „nadané dieťa“?

Pre každého rodiča je jeho dieťa výnimočné a neraz jeho zručnosti či šikovnosť posudzuje neobjektívne – práve z  pohľadu „hrdého“ rodiča. Skutočne „nadané deti“ sú deti s predčasne rozvinutým intelektom, na základe ktorého môžu v jednej alebo vo viacerých oblastiach dosahovať výnimočné výkony.

„Tieto deti majú rôzne typické znaky, ktorými ich možno odlíšiť od ostatných detí. Medzi ne patrí napríklad skorá schopnosť čítania – začínajú ešte v predškolskom veku samostatne čítať, teda nie preto, lebo ich k tomu vedú rodičia. Ďalej je to skoršie rozvinutie kalkulačných schopností, teda vedia sčítavať, odčítavať, niektoré deti poznajú tiež základ násobilky, taktiež sa k tomu dopracúvajú samostatne.

Majú širokú slovnú zásobu, vyjadrujú sa aj pojmami, ktoré deti v ich veku nepoužívajú, majú dobrú schopnosť argumentácie. Tieto deti majú aj neobvyklé chápanie významu slov, teda často v rozhovore chytajú za slovíčka,“ uvádza PhDr. Zuzana Kajanová z Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Nových Zámkoch.

Podľa nej sú tieto deti zväčša zvedavé, aktívne, veľa sa pýtajú a  zaujímajú sa tiež o oblasti nie práve typické pre ich vek.

Nie je to len o pozitívach

S predčasne rozvinutým intelektom však idú zväčša ruka v ruke i negatíva. „Tieto deti môžu byť tvrdohlavé, negativistické, výrazne presadzujú svoju osobnosť, ale aj naopak, môžu mať i pocity menejcennosti, bývajú hyperkritické, väčšinou bývajú emocionálne menej zrelé ako iné deti, často bývajú citlivé, dokonca až precitlivené,“ vysvetľuje odborníčka, podľa ktorej navyše mávajú problém aj zapadnúť do kolektívu rovesníkov a  častejšie vyhľadávajú skôr spoločnosť dospelých.

Problémy môžu nastať už v škôlke. „Môžu sa ťažšie adaptovať v materskej škole a nemusia obľubovať rutinné činnosti, ktoré pre ne nie sú dostatočne stimulujúce, ako kreslenie, vystrihovanie, lepenie. Môžu mať aj oslabenú grafomotoriku.

Zväčša jemná motorika zaostáva za kognitívnym vývinom, ktorý je akcelerovaný, a tieto deti majú často problémy s kreslením a  písaním. Aj preto niekedy v triedach pre nadané deti začínajú písať paličkovým písmom a až potom plynule prechádzajú na písané písmo,“ hovorí PhDr. Zuzana Kajanová.

Aktivita rodičov z dieťaťa nadané neurobí

Predčasné čítanie u nadaných detí nebýva pravidlom a prejavuje sa asi len u polovice z nich. Na druhej strane však schopnosť čítať či počítať môžu mať už v predškolskom veku aj deti s priemerným intelektom.

Na rozdiel od nadaných detí však bežné deti nadobudnú tieto zručnosti najmä na základe snáh rodičov – teda tým, že sa im venujú, robia spolu rôzne úlohy pre škôlkarov a predškolákov či ich dokonca učia priamo čítať a počítať. Na týchto aktivitách ani odborníčka nevidí nič zlé – pokiaľ o ne majú záujem aj deti.

„Rodičia by nemali na to tlačiť. Ak dieťa samo má záujem a chce, tak ho treba podporovať, ale nie preto, lebo rodič chce pred ostatnými ukázať, že jeho dieťa je v niečom výnimočné. Môže to mať svoje úskalia a môže sa to prejaviť aj v neskoršom veku,“ upozorňuje PhDr. Zuzana Kajanová.

Podľa nej sa intelektové nadanie zväčša pri testoch v poradenských centrách prejaví. No ak dieťa požadované výsledky – teda IQ nad 130 – nedosahuje, rodičia by ho nemali zaškoľovať v  triedach alebo školách pre nadané deti.

„Tempo v triedach pre nadané deti je rýchlejšie a bežné deti môžu mať problém adaptovať sa, necítia sa tam dobre, musia viac pracovať a môžu z toho vzniknúť aj iné ťažkosti – deti môžu byť úzkostlivé, zneurotizované, pretože musia vynakladať viac námahy ako ostatné,“ varuje odborníčka.

„Nadaná“ či bežná trieda?

Zatiaľ čo do tried a škôl pre nadané deti môžu chodiť len deti s nadpriemerným intelektom, ktorý sa potvrdí aj pri testoch v  pedagogicko-poradenských centrách, v bežných školách sa môžu vzdelávať všetci.

Rodičia nadaných detí majú teda na výber, či ich zaškolia medzi intelektovo podobne vybavenými deťmi alebo ich integrujú v bežných školách. „V nadanej triede sú vyškolení pedagógovia, je tam menej detí a sú na podobnej intelektuálnej úrovni, ale môže dôjsť k  určitému elitárstvu – deti si myslia, že sú vo vybranej skupine a sú niečím viac.

Ale aj naopak – keďže sa toľko nestretávajú s bežnými rovesníkmi a neraz majú emocionálne a sociálne problémy, môžu mať ťažkosti pri sociálnej adaptácii v bežnej populácii. Naopak, keď sú deti integrované v bežnej triede, je tam zas riziko, že k nim nie všetci vyučujúci vedia individuálne pristupovať. Taktiež môžu byť nadané deti vylučované z bežného kolektívu, lebo ostatným deťom môže prekážať, že sú v niečom odlišné,“ uvádza odborníčka.

Výber vzdelávania pre tieto deti je vždy v rukách rodičov a závisí aj od možností. Treba však zohľadňovať potreby a pocity dieťaťa – ak sa napríklad medzi nadanými deťmi necíti dobre a tempo výučby mu nevyhovuje, je lepšie preradiť ho medzi bežné deti a potreby jeho intelektu napĺňať podnetmi vo voľnom čase. Intelekt sa počas života mení a v niektorých obdobiach aj stagnuje.

Navyše i dieťa, ktoré nebolo zaškolené ako nadané, sa môže intelektovo prejaviť neskôr. Psychologička však pripomína, že vysoké IQ ešte nie je zárukou šťastnej budúcnosti.

„Vysoké intelektové nadanie nie je zárukou úspechu v  živote, lebo v živote sa môže všeličo stať. Takéto dieťa nemusí byť ani také úspešné ako jeho menej nadaní rovesníci. Všetko napokon ukáže čas a roky,“ uzatvára PhDr. Zuzana Kajanová z Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a  prevencie v Nových Zámkoch.

Sú nádeje, ktoré odborná verejnosť vkladá do ministra zdravotníctva, oprávnené?

Latka je položená nízko. Na základe znenia programového vyhlásenia vlády by som si to však netrúfol povedať, hoci zdravotníckej časti programu nemám až tak čo vytknúť, viac-menej ma tam nič nevyrušuje. Je preto reálne, že Tomáš Drucker má šancu byť najlepším ministrom zdravotníctva Ficových vlád.

Dosť bodov zdravotníckeho programu je však formulovaných pomerne nekonkrétne alebo takými formuláciami, že to môže v skutočnosti dopadnúť aj tak, aj tak. Zrejme si budeme musieť počkať na konkrétne ministrove kroky a až potom súdiť.

Určite sledujete aj časté mediálne vystúpenia ministra, zrejme poskytol najviac rozhovorov zo všetkých členov koaličnej vlády...

Aj na základe nich sa dá konštatovať, že tento minister môže priniesť pozitívny posun v zdravotníctve. Nemyslím si, že to bude nejaký zásadný systémový posun typu Rudolfa Zajaca, to vôbec nie. Niektoré veci však môže pohnúť a niekedy sa mi zdá, že je to na Smer-SD až príliš odvážne.

Je nominácia krízového manažéra priznaním Smeru-SD, že Valentovič, Raši, Zvolenská a Čislák v podstate zlyhali? Je to akási sebareflexia Smeru-SD?

Podľa mňa áno. Na jednej strane, tým, že minister je človek bez politického krytia, by teoreticky mohol mať voľné ruky. Na druhej strane je riziko, že v mimoriadne krízovej a konfliktnej situácii medzi rôznymi záujmovými skupinami v sektore mu práve politické krytie chýbať bude. Hrozí mu, že žiadna strana sa za neho výrazne nepostaví.

Uvidíme, ako sa v takej situácii zachová premiér. Uvidíme, čo preváži – nepopísaná tabuľa bez nejakých konexií, hoci je možné, že len o nich zatiaľ nevieme, ktorá bude môcť slobodne rozhodovať a mať voľné ruky na uskutočňovanie zmien, alebo to, že T. Drucker bude bez politického krytia a bez dostatočnej politickej sily, aby presadil svoje zámery napríklad v parlamente.

Doterajšie personálne čistky sú tradičnou povinnou jazdou nového ministra alebo je za tým naozaj snaha o zásadnú zmenu fungovania systému?

Myslím si, že to bola povinná jazda, ktorú by si musel odkrútiť každý minister, lebo hnev verejnosti, aj odbornej, ktorý potvrdili aj výsledky volieb, bol jednoznačný. Kauzy v zdravotníctve boli také eklatantné, že sa s tým niečo urobiť muselo.

Ale nevylučujem ani motiváciu, že minister skutočne chce zmeny. Lakmusovým papierikom bude, ako sa postaví k niektorým riaditeľom štátnych nemocníc, ktorí sú napríklad aj poslancami parlamentu za Smer-SD. Pri výmene riaditeľov už bol opatrnejší pri formulácii, či ich bude meniť.

Pravdepodobne nejaké personálne zmeny budú v nemocniciach najhoršie manažovaných, s najhoršími hospodárskymi výsledkami, ako je napríklad UN Bratislava. Je fakt, že minister prišiel z prostredia mimo zdravotníckeho sektora a nejaký čas potrvá, kým si vytvorí obraz o zdravotníctve, čo vôbec nie je jednoduché.

Rýchlo vymenil napríklad riaditeľa NCZI a dosadil tam človeka z Predstavenstva Slovenskej pošty, zodpovedného za informačné technológie. Tento manažér má pod palcom eHealth a jeho vymenovanie dáva určitý potenciál, že by sa eHealth konečne mohol zrýchliť. Cieľ z vládneho programu – zaviesť eHealth v roku 2017 – je veľmi ambiciózny, ale pri silnom líderstve a tlaku na výsledok by sa to možno dalo zvládnuť.

Termín zavedenia DRG vládny program neuvádza...

Ide o to, ako dlho bude trvať prechodné testovacie obdobie, pôvodne to malo byť tento rok s tým, že od roku 2017 už budú platby pre nemocnice cez systém DRG. V zákulisí sa však hovorí, že nie je vylúčené ani dlhšie testovacie obdobie ako jeden rok. Veľmi dôležité je aj nastavenie parametrov DRG.

Aby sme náhodou nespravili krok späť k centrálnej regulácii cien, kde by ceny určoval de facto štát a poisťovne by nemohli zazmluvňovať kvalitnejšie zariadenia lepšími cenami, a tak súťažiť na strane nákupu zdravotnej starostlivosti. Alebo či nebudú neodôvodnene zvýhodňované štátne nemocnice.

V prechodnom období má určité zvýhodnenie zmysel, aby sa predišlo prípadnému skokovitému a výraznému zníženiu platieb po zavedení DRG do ostrej prevádzky. Logicky nemôžeme nechať najväčšie koncové nemocnice skrachovať alebo rapídne zvyšovať dlhy, zrejme teda budú mať nejaký čas špeciálnu sadzbu.

Postupne by sa to však malo zmazávať. Pri zavádzaní DRG sú určité riziká, o ktorých sa menej hovorí, ale na ktoré nemôžeme zabudnúť.

Keď sme spomínali sebareflexiu Smeru-SD, dá sa o nej hovoriť aj v súvislosti s poplatkami v ambulanciách a najmä so zrušením platby za prednostné vyšetrenie?

Vládny program hovorí o poriadku v poplatkoch, čo je svojím spôsobom sebareflexia, že sa asi poplatkovou novelou veľký poriadok nespravil a treba sa k tomu vrátiť. Odborná verejnosť poukazovala na chaos a problémy, ktoré novela spôsobila, dlhé mesiace.

Dá sa podľa vás veriť tomu, keď premiér verejne proklamoval, že minister má vo svojom konaní zelenú a nemá sa dať nikým ovplyvňovať?

Zdá sa, že utlmovanie najsilnejšej politickej skupiny v zdravotníctve, košickej, sa začalo postupne už za minulej vlády odídením Pavla Pašku či Marcela Foraia. Je možné, že tlak z tejto strany bude slabnúť nielen pri obchodovaní so zdravotníckymi zariadeniami.

Možné je však aj to, že oveľa silnejšie budú tlaky zvnútra systému, kde sú tiež rôzne záujmové skupiny, ktoré sú legitímne, ako poskytovatelia, lekári, sestry, lekárnici, pacientske organizácie, dodávatelia liekov a zdravotníckych pomôcok a podobne. A netreba zabúdať ani na samotných nespokojných pacientov a ich volených zástupcov v samosprávach.

Tu môže nastať oveľa väčšie napätie. Svoje záujmy si budú chcieť presadiť napríklad sestry nespokojné s odmeňovaním. Tu je dôležité, ako to minister dokáže ustáť. To môže byť jedna z jeho prvých skúšok a zároveň krst ohňom.

V podstate všetci predvolební zdravotnícki experti a tieňoví ministri hodili po voľbách flintu do žita. A rezort prischol Smeru-SD...

Možno aj preto prišiel človek mimo sektora. Fakt je, že pred voľbami sa aj dnešné nové vládne strany dušovali, ako chcú zdravotníctvo zreformovať. Aj pre mňa bolo sklamaním, keď od toho dali ruky preč a nechceli prevziať politickú zodpovednosť.

Z kresla ministra zdravotníctva sa nedajú vytĺcť politické body, dá sa na ňom viac stratiť ako získať. Možno aj preto to Smer-SD vyhodnotil tak, že tam nominuje nestraníka, tušiac, že bude treba robiť nepopulárne kroky a nedopadne to priamo na stranu. Alebo aby bol jednoduchšie odvolateľný v prípade príliš veľkej nespokojnosti.

A taktika, že vyčistí Augiášov chliev a nejaký čas pred voľbami bude odídený, aby ďalší minister už pre stranu zbieral body?

Neviem, či sa dá za dva-tri roky Augiášov chliev vyčistiť, podľa mňa bude problém aj so štyrmi rokmi. Problém zdravotníctva je aj v tom, že prípadné úspechy často neprichádzajú v horizonte jedného volebného obdobia, ale často v oveľa dlhšom časovom období. Teda aj dobré efekty z nepopulárnych opatrení prídu pre ďalšiu alebo až nasledujúce vlády.

Sú navzájom poprepletané problémy v zdravotníctve vôbec riešiteľné? Počnúc reálnymi platbami za výkony až po redukciu lôžok a oddelení, keď sa proti postaví všetko, čo má nohy... Nie je zdravotníctvo dvadsaťhlavý drak, kde jednu hlavu odtnete a narastie druhá?

O problémoch zdravotníctva vieme aj preto, že sa oveľa viac medializujú. Je potrebné vymyslieť systémové opatrenia a také pravidlá, ktoré si žijú svojím životom a politici na ne nemajú dosah a nemôžu ich manipulovať.

Z minulosti môžem spomenúť napríklad zverejňovanie zmlúv a z budúcnosti zverejňovanie komplexných údajov o kvalite a efektívnosti poskytovateľov a poisťovní. Neraz to môže byť aj populárne opatrenie, ktoré ide zároveň proti tým dračím hlavám. Opatrenia v zdravotníctve však väčšinou populárne nie sú a aj tie bude musieť minister spraviť.

Pri nich uvidíme jeho silu, jeho schopnosť robiť všetko slobodne, uvidíme aj to, či vydrží štyri roky. Sám povedal, že keď slobodný nebude, už tam nebude. Nemyslím si, že táto vláda bude superreformná, mali sme tu reformnejšie vlády. Pri tejto vláde visí veľa otáznikov.

V programových prioritách bola formulácia obmedzíme zisk súkromných zdravotných poisťovní. Vo vládnom programe slovíčko súkromný vypadlo. Zámer či náhoda?

Podľa mňa to bolo len nedopatrením, lebo základom je, aby všetky tri poisťovne mali rovnakú reguláciu zisku. Prvá verzia bola pravdepodobne len nešikovne napísaná. Hádam autori nemysleli, že by regulovali len zisk súkromným poisťovniam a štátnej VšZP nie. To by bolo asi v rozpore s našou legislatívou, ako aj s mnohými európskymi ustanoveniami.

Aké kroky sú reálne možné na obmedzenie zisku poisťovní?

To je jedna z vecí, ktoré nie sú vo vládnom programe viac konkretizované. Najjednoduchší spôsob je postupne rozširovať zoznam plánovaných výkonov, pri ktorých sa budú musieť viesť čakacie zoznamy. Kým na nich budú pacienti, poisťovne budú musieť pre nich vymedziť adekvátnu finančnú rezervu a až následne si môžu vyplatiť prípadný zisk.

Dnes máme len asi 10 percent plánovaných výkonov, pri ktorých je povinnosť viesť čakačky. Oveľa komplexnejší, ale aj komplikovanejší spôsob regulácie je, že stanovíme konkrétny zákonný nárok poistenca vo všetkom, či už z vecného, časového, alebo geografického hľadiska.

Ak tento nárok poisťovňa napĺňa, môže si zisk vyplatiť. A ak nie, pozdával sa mi predvolebný návrh KDH, že pacient by v takom prípade mohol ísť aj k nezmluvnému poskytovateľovi alebo do zahraničia.

Pri ďalšom spôsobe, myslím, že z dielne OĽaNO-Nova, sa uvažovalo, že pri základnom balíku by si poisťovne mohli vyplácať zisk len vo výške nevyčerpanej časti svojho správneho fondu. V takom prípade by tu bolo veľké riziko, že poisťovne nebudú motivované gro peňazí používať efektívne, keďže by z nich nemohli mať zisk.

Hovorili ste, že vo vládnom programe sú veci napísané tak, že riešenie môže byť nakoniec rôzne. Platí to zrejme aj o novej univerzitnej nemocnici v Bratislave – vláda ju chce dostavať, ale rozbehnutý PPP projekt, ktorý sľuboval Viliam Čislák podpísať ešte pred voľbami, sa nespomína...

Je to v podstate logické, lebo minister je v zdravotníctve nováčik a potrebuje určitý čas na rozbeh, na to, aby vnikol do jeho problémov a pripravoval riešenia. Z tohto pohľadu je preto celkom logické, že úplne konkrétne ciele, kroky a riešenia vo vládnom programe nie sú. Chápem, že minister nechce celkom presne povedať niektoré veci, keď ich zrejme nemá ešte dôkladne naštudované, keď sa ešte so všetkými aktérmi nestretol.

Pozrel som si programové vyhlásenie Radičovej vlády a to bolo v časti zdravotníctvo oveľa konkrétnejšie a podľa mňa aj kvalitnejšie ako to súčasné. Aktuálny program je však určite lepší ako za vlády Fico II. V odbornej verejnosti je zhoda, že Bratislava novú nemocnicu potrebuje, ale tiež treba povedať, akú nemocnicu, za akých podmienok, za koľko a za čie peniaze, ale aj kde by mala stáť.

Treba prehodnotiť, či Patrónka je skutočne najvhodnejšia lokalita, či by sme sa radšej nemali vrátiť k lokalite Rázsochy. Riešiť treba aj financovanie – či štátom, či formou PPP projektu, či nejakou kombináciou, či by mal nemocnicu prevádzkovať štát, alebo či by nebolo efektívnejšie a prínosnejšie, keby prišiel nový súkromník ako konkurencia dvom najsilnejším skupinám, ktoré v našom zdravotníctve už pôsobia.

Ktoré by mali byť prvé konkrétne kroky ministra?

Mal by byť medzi nimi audit štátnych nemocníc či výmena ľudí na kľúčových postoch za tých morálnych, ktorých často spomína, a ktorí nekradnú, nebielia a majú víziu. Bude sa musieť vyrovnať s obrovským dlhom štátnych nemocníc a pokúsiť sa nastaviť systém tak, aby sa opäť nezadlžovali.

Zároveň musí pripraviť opatrenia a pravidlá – nezávislé od konania manažérov nemocníc, ale ukotvené systémovo v zákonoch, nariadeniach, že ak bude hospodárenie stratové, bude nasledovať toto a toto, či už je to ozdravný plán, nútená správa, konkurz, exekúcie, predaj majetku, nový vlastník...

A odchod manažmentu, ak je nemocnica rok v strate, ako znelo v predvolebných diskusiách?

Asi by som to takto natvrdo nenavrhoval. V bratislavskej univerzitnej nemocnici, najzadlženejšej na Slovensku, by možno ani najgeniálnejší manažér za rok jej hospodárenie nezmenil zo stratového na ziskové. Ak riaditeľ reformuje, ak zmení trend a postupne zlepšuje hospodárenie, hoci stále vykazuje straty a dlhy, prečo by sme ho mali hneď odvolávať?

Je však zrejmé, že na tých potrebných pol miliardy eur dlhu nemocníc sa poskladáme opäť my, daňoví poplatníci... A nikto nie je za nič zodpovedný, nikto nie je vinný...

Asi sa tomu, bohužiaľ, opäť nevyhneme. Je preto nevyhnutné stanoviť pravidlá, aby sa to už neopakovalo. Nesmie to byť bezpodmienečné oddlženie, malo by byť niečím podmienené. Tak ako za vlád Mikuláša Dzurindu a Ivety Radičovej mala nasledovať transformácia štátnych nemocníc na akciové spoločnosti a tzv. tvrdé rozpočtové obmedzenia pri ich hospodárení. Takáto ponuka tu teraz zrejme nebude, takže uvidíme, s čím konkrétnym minister príde.

Pri oddlžovaní štátnych nemocníc treba mať na zreteli aj riziko diskriminovania ostatných. Tiež sa nesmie vyslať signál, že sa oplatí byť zadlžený, a ak už oddlžovať, potom prioritne tie nemocnice, ktoré netvoria nové dlhy, ako o tom uvažovala aj minulá vláda. Podľa mňa by nemal byť najväčším hriešnikom odpustený celý dlh. Ide o vyslanie signálu. Treba dávať pozor aj na to, aby to nebola z hľadiska európskej legislatívy neoprávnená štátna pomoc.

Samozrejme, hospodáreniu nemocníc by veľmi pomohlo, keby sme poznali skutočné náklady za výkony a keby ich poisťovne preplácali. Riaditeľ nemocnice dnes nevie, koľko ho pacient reálne stojí, dostane nejakú paušálnu platbu za hospitalizáciu, resp. plus-mínus historicky zaužívaný balík peňazí na celú nemocnicu, ktorý sa snaží z roka na rok pri rokovaniach s poisťovňami zvyšovať. Kým nie je zavedený DRG systém, nebudeme vedieť lepšie rozpoznávať reálne potreby nemocníc.

Určité pracovné kontakty ste v závere volebného obdobia s rezortom mali. Oslovili vás už noví?

Zatiaľ nie. Za minulej vlády sme trochu diskutovali s ľuďmi z Inštitútu zdravotnej politiky MZ SR o meraní a zbieraní dát o produkcii, kvalite a efektívnosti poskytovateľov. V rámci našich možností sme otvorení komunikácii.

Osobne mám však systémový problém s tým, keď ministri hovoria, že do dozorných rád VšZP a ÚDZS, v minulosti vraveli, že i do nemocníc, by mali prísť okrem iných aj ľudia z mimovládnych organizácií. Pôvodný sľub bol, že tam budú zástupcovia politickej opozície. My nie sme opozícia. Sme nezávislý tretí sektor, nezávislý inštitút.

Opozícia by mala mať kontrolné funkcie, ale mimovládky nemajú na to ani kapacitu, ani politický mandát, nenesú žiadnu zodpovednosť, keďže neboli nikým zvolení.

Pre nás by bolo oveľa vhodnejšie, keby nám ministerstvo a inštitúcie ako VšZP, NCZI, ÚDZS alebo štátne nemocnice nebránili v prístupe k informáciám, ktoré by sme od nich radi dostávali. Zbierajú neskutočné množstvá dát, ktoré však nezverejňujú a ktoré by sme my radi prezentovali a vysvetľovali verejnosti.

Na totálne endoprotézy čakajú slovenskí pacienti v priemere sedem mesiacov. Fakultná nemocnica FNsP F.D. Roosevelta v Banskej Bystrici  sa rozhodla lehoty skrátiť. Nový kĺb sľubujú do dvoch mesiacov.

„Či už pacienti pochádzajú z Banskobystrického kraja alebo z iného regiónu Slovenska, ak sa rozhodnú podstúpiť zákrok vo FNsP F.D. Roosevelta v Banskej Bystrici dostanú termín operácie najneskôr do dvoch mesiacov“, uviedla hovorkyňa nemocnice Ružena Maťašeje.

Nemocnici sa podarilo vďaka prijatým opatreniam skrátiť čakanie pacientov na nové kĺby o 16 mesiacov. Ešte v roku 2013 tu operovali pacientov, ktorí čakali na zákrok v priemere jeden a pol roka.
 
Nový fenomén

Výmena kĺbu je pre pacienta náročný zákrok, ktorý ho z bežného života vytrhne na niekoľko mesiacov. Po operácií ho čaká minimálne trojmesačná práceneschopnosť. V niektorých prípadoch sa môže vrátiť ku každodenným aktivitám až po pol roku.

„V súvislosti so skrátenými dobami čakania na termín zákroku sa stretávame s novým fenoménom. Pacienti nie sú na krátke termíny operácií pripravení a majú snahu termíny operácií odkladať z rôznych pracovných, či súkromných dôvodov. V nemalej miere je počet plánovaných operácií ovplyvnený aj kontraindikáciami po zdravotnej stránke u pomerne vysokého počtu plánovaných operácií, ktoré sú nám známe až po, resp. počas uskutočňovania predoperačných vyšetrení,“ uvádza najnovšie skúsenosti primár oddelenia ortopédie Marián Hlaváč.

Aj z iných regiónov

Pacient nemusí čakať mesiace na zákrok len preto, že chce byť operovaný v najbližšej nemocnici. Má možnosť vybrať si zdravotnícke zariadenie, ktoré mu poskytne najlepšie podmienky.

O priaznivých čakacích lehotách nemocnica informovala aj zdravotné poisťovne. „Pretože tie môžu v záujme skrátenia lehoty na poskytnutie plánovanej zdravotnej starostlivosti pacientovi navrhnúť jej poskytnutie u iného poskytovateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu,“ približuje riaditeľka nemocnice Miriam Lapuníková.

Rehabilitačný program a operatér podľa výberu

Pre pacientov po totálnych endoprotézach zaviedli banskobystrický ortopédi v roku 2015 novinku - rehabilitačný videoprogram. Včasnú a správnu rehabilitáciu tak okrem fyzioterapeuta zabezpečí edukačné video s cvikmi, ktoré pacient sleduje na TV obrazovke na svojej izbe niekoľkokrát za deň.

Ortopedickí pacienti, ktorí prejavia záujem,  môžu stráviť hospitalizáciu v komfortnejšom prostredí nadštandardnej izby. A tak isto si môžu vybrať lekára, ktorý ich bude operovať. Obe služby nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia a pacient si ich dopláca. Kĺbovú náhradu voperovali v roku 2015 spolu 1048 pacientom.

Rooseveltova nemocnica nevytvára čakacie listiny ani na ostatné výkony definované Vyhláškou MZ SR a všetky plánované výkony sú lekári schopní zrealizovať do troch mesiacov.