S falšovaním potravín sme sa stretli už zrejme všetci. Nezachytiť potravinové škandály v uplynulých rokoch azda ani nie je možné – či už išlo o farbené konské mäso predávané ako hovädzie, alkohol s prídavkami metanolu či posypovú soľ predávanú ako jedlú.... Príkladov sa dá nájsť množstvo po celom svete. Na mnohé narážajú aj naši odborníci – a to nielen v médiách, ale aj v potravinách predávaných na našich pultoch.
Čo je to falšovanie potravín?
Nie je falšovanie ako falšovanie. Mnoho spotrebiteľov by za falošné potraviny považovalo tie, ktoré klamú napríklad názvom či nápismi na obale. Dôležitejšie ako samotný názov či slogany je však skutočné zloženie výrobku. Práve to sa musí zhodovať s tým, čo potravina skutočne obsahuje.
„Za falšovanú potravinu sa považuje taká, ktorá klame spotrebiteľa. To znamená, že výrobca sa rozhodol, že nejaký komponent vymení za iný, na ktorom chce napríklad zarobiť, a neuvedie to na obale. Ak totiž túto skutočnosť na obale uvedie, tak to nie je falšovanie, pretože spotrebiteľ si to môže prečítať a podľa toho sa môže rozhodnúť, či si výrobok kúpi alebo nekúpi,“ vysvetľuje doc. Ing. Radoslav Židek, PhD., z Fakulty biotechnológie a potravinárstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.
Ak teda na výrobku určenom pre vegetariánov v zložení výrobca uvedie, že obsahuje napríklad kuracie mäso, za falšovanie sa to z hľadiska zákona nepovažuje – hoci je potravina určená ľuďom, ktorí mäso nejedia. Výrobca ich totiž neoklamal a na obale uviedol pravdu. Keby tak neurobil a mäso by sa v potravine pri rozbore našlo, bola by takáto potravina považovaná za falošnú.
Zisk verzus zdravie
Hlavným hnacím motorom falšovania potravín je podľa odborníkov najmä zisk výrobcov. „Falšovanie potravín je nedovolené zasahovanie do výživy človeka s cieľom zisku. Keď to teda premeníme na drobné, zisk sa dá dosiahnuť z čohokoľvek, takže sa falšujú všetky potraviny, dokonca aj geneticky modifikované alebo radiačne ošetrené potraviny, taktiež biopotraviny.
Čiže aj tie, ktoré z pohľadu spotrebiteľa nie sú až také zaujímavé, aj tam sa nájdu opisované prípady falšovania,“ hovorí Ing. Alica Bobková, PhD., z SPU v Nitre. Podľa nej pritom falšovanie nemôže súvisieť s omylom či neznalosťou producentov. „Výrobca má v rámci výroby potravín používať suroviny na to určené, to znamená, že vie, z akých surovín má potravinu vyrobiť, ako ju má označiť, ako ju má ponúknuť spotrebiteľovi tak, aby žiadnym spôsobom neohrozil jeho zdravie. Otázka je cena, a tá zvádza výrobcov hľadať možnosti, ako ušetriť,“ dodáva odborníčka z Katedry hygieny a bezpečnosti potravín SPU.
Popri snahe zarobiť pritom falšovatelia potravín môžu takýmto klamaním spôsobiť spotrebiteľom aj nemalé zdravotné problémy. „Tá najhoršia vec z hľadiska falšovania potravín, ktorá sa môže stať, je, že sa nielen falšuje, a tým je oklamaný spotrebiteľ, ktorý zaplatí za nekvalitu, ale navyše môže byť ohrozené i jeho zdravie. Príkladom je nedávne falšovanie liehovín v Česku, pri ktorom došlo aj k úmrtiam. Aj to je príklad, že falšovanie nie je len vecou minulosti, ale i súčasnosti,“ uvádza Ing. Alica Bobková, PhD. Zdravotné problémy môžu spôsobovať najrôznejšie falšované potraviny – hoci neobsahujú napríklad škodlivé látky.
„Príkladom je nahradzovanie mäsa surovinami rastlinného pôvodu. Pokiaľ nedeklarujete, že vyrábate aj s prídavkom rastlinných surovín, tak spotrebiteľ to nepredpokladá. Tu nastáva tiež problém z hľadiska alergií, pretože napríklad sója, ktorá je častým alergénom, ak o tom spotrebiteľ nevie, mu môže spôsobiť vážne zdravotné problémy,“ dodáva odborníčka.
Falošné mliečne produkty
Hoci sa dá podľa odborníkov falšovať úplne všetko, niektoré druhy potravín môžu ku klamaniu zvádzať viac. „Z môjho pohľadu sa najčastejšie falšuje ovčí syr. Keď si ho kupujete v nejakom stánku, predajcovia sa často netrápia tým, aby tam dali popis výrobku. Falšujú ho väčšinou menej hodnotnou surovinou, teda zväčša kravským mliekom, čiže z tohto hľadiska patria kozie a ovčie produkty k najčastejšie falšovaným,“ myslí si doc. Ing. Radoslav Židek, PhD.
Popri mliečnych výrobkoch však podľa odborníkov k často falšovaným patria aj alkoholické nápoje, med či mäsové výrobky.
Falošné mäso
Prípady farbeného mäsa vydávaného za iný druh sú známe najmä zo zahraničia. Okrem falošného mäsa sa však možno stretnúť aj s falošnými mäsovými výrobkami. Z hľadiska legislatívy však nie vždy ide o falšovanie.
„Čo sa týka mäsa a mäsových výrobkov, tam je to veľmi komplikované. Spotrebitelia za mäso považujú svalovinu, ale legislatíva za mäso považuje všetky požívateľné časti zvieraťa. Takže falšovanie je problém iba vtedy, keď výrobca zmení nejaký živočíšny druh. To sa považuje za falšovanie, ale ak to dá na obal, tak to už nie je falšovanie,“ uvádza doc. Ing. Radoslav Židek.
Práve nečítaním etikiet a zloženia výrobkov sa dajú spotrebitelia často oklamať. Typickým príkladom je podľa odborníka losos – respektíve nepravý losos. „Je všeobecným problémom, že ľudia si kupujú lososa, ale neprečítajú si tými maličkými písmenkami, že to je nepravý losos. A to vlastne znamená, že tento produkt nemá s lososom nič spoločné, je to pravdepodobne treska alebo nejaká iná treskovitá ryba.
V minulosti sa stávalo, že výrobca na obal napísal, že je to losos, a bola to treska, ale teraz už výrobcovia uvádzajú, že ide o nepravého lososa. A hoci to tam napíšu, spotrebiteľ vidí tak či tak iba toho lososa. A tým výrobcovia zákon neporušujú, takže to nie je falšovanie,“ uvádza príklad odborník.
Falošné potraviny len tak neodhalíme
Odborníci sa zhodujú v tom, že falšovaniu potravín sa venujú ľudia, ktorí tomu rozumejú. Odhaliť ich preto nie je jednoduché – najmä bez rozborov, techniky a skúseností odborníkov. Bežný spotrebiteľ teda veľa možností nemá.
„Pri odhaľovaní falšovania je otázkou, koľko podielu nahradzovanej cennej zložky tam výrobca pridá. V rámci autentifikácie sa práve detekčné metódy zameriavajú na čo možno najväčšie znižovanie detekčných limitov, to znamená, že dokážu odhaliť čo možno najmenší pridaný podiel. A preto ani spotrebiteľ, pokiaľ to naozaj nie je falšované viditeľne, že sa nejakým spôsobom zmení farba, chuť alebo vôňa potraviny, to falšovanie asi nezistí,“ myslí si Ing. Alica Bobková, PhD.
Pri takzvaných kvalitných falšovateľoch, ktorých počínanie na prvý pohľad či chuť na výrobku nemožno zistiť, je teda potrebná moderná technika. „Ak by sme chceli odhaľovať napríklad falošný ocot, tak by sme potrebovali nejaké chemické analýzy. Čokoľvek, čo má DNA, zas vieme autentifikovať, odhaliť a vieme dokonca zistiť, z ktorého konkrétneho jedinca to pochádza. Pretože súčasné genetické analýzy falšovania idú už na úroveň jedinca, teda vieme zistiť, z ktorého konkrétneho zvieraťa mäso pochádza,“ uvádza doc. Ing. Radoslav Židek, PhD.
Podľa neho si však pravosť niektorých druhov potravín predsa len môže overiť aj spotrebiteľ. „Sú niektoré prístupy, ktoré si človek vie urobiť doma. Napríklad s medom je to pomerne jednoduché, pretože ho nalejete do vody a ak je to naozajstný med, tak sa vám tak rýchlo nerozpustí. No ak je to len nejaký glukózový alebo fruktózový sirup, tak sa vám rozpustí rýchlo. Takisto si môžete skontrolovať kávu, či je to Arabica alebo Robusta, pretože jedna pláva na povrchu, druhá nepláva. Takže sú niektoré metodiky, ktoré môže použiť aj spotrebiteľ, ale ak vám niekto dá desať percent kravského mlieka do ovčieho, tak na to nikdy neprídete,“ uzatvára doc. Ing. Radoslav Židek, PhD.
Jana Obrancová
Falšovanie potravín
* je nedovolené klamanie spotrebiteľa a zamieňanie hodnotných zložiek potravy menej hodnotnými
* nie je pridávanie zložiek, ktoré v potravine spotrebiteľ neočakáva, ak sú takéto zložky uvedené na obale výrobku
Dôsledky falšovania
* klamanie a zavádzanie spotrebiteľa
* zisk na úkor spotrebiteľa
* predaj menej hodnotných potravín a tým zásah do výživy spotrebiteľa
* ohrozenie zdravia spotrebiteľa
