Na webovej stránke rezortu nie je o vašom Inštitúte zdravotnej politiky žiadna informácia, pripravuje sa... Na čo sa teda koncentruje činnosť inštitútu?
Inštitút založený v roku 2013 prešiel dvoma fázami, z nich druhá sa začala s nástupom súčasného ministra zdravotníctva.
Aj z názvu sa dá definovať, že inštitút sa venuje primárne strategickým zámerom zdravotnej politiky, našou úlohou je primárne podporovať strategické projekty ministerstva v zmysle servisu analýz a podkladových informácií, podobne ako Inštitút finančnej politiky ministerstva financií.
Naše informácie, materiály či dokumenty pomáhajú našim kolegom pri strategických rozhodnutiach. Z času na čas preberáme okrem analytickej aj exekutívnu časť.
Pochopil som dobre, že s nástupom Tomáša Druckera chytil inštitút „druhý dych“?
Nepochybne. Naskočili sme do vlaku tímu ľudí, ktorých cieľom je robiť veľké zmeny v prospech rezortu, čo je aj pre nás výzva.
Keď sa obzrieme do minulosti, vtedy bolo úlohou Inštitútu skôr vytvoriť stratégiu, kam sa má ministerstvo uberať. Išlo o tzv. Strategický zámer na roky 2013 až 2030, z ktorého vznikli ďalšie implementačné stratégie, ktoré sa ako projekty mali realizovať.
Nesústredila sa vtedy činnosť na využitie eurofondov v zdravotníctve, prípadne vyhlasovanie výziev?
Z implementačných stratégií vyplynuli aj projekty, ktoré sa financujú z eurofondov – napríklad centrá integrovanej zdravotnej starostlivosti, nová nemocnica a ďalšie iniciatívy, na ktoré sa vtedy Inštitút primárne sústredil.
Pred pár rokmi bola odborná verejnosť konfrontovaná s kadečím... Unitárny systém verejného zdravotného poistenia, centrá integrovanej starostlivosti, univerzitná nemocnica ako PPP projekt, aby sme spomenuli tie naj. Ak v nich mal vtedy Inštitút prsty, vie dnes povedať – pochybili sme, ale to bol jednoducho príkaz zhora?
Jedna štátna zdravotná poisťovňa nebola agendou nášho inštitútu. Dnes je však opäť aktuálna nová univerzitná nemocnica, ktorá bude v hlavnom meste okrem špičkovej zdravotnej starostlivosti pre pacientov, adekvátnych pracovných podmienok pre zdravotníkov ponúkať aj kvalitnú modernú výučbu medikom.
Keď sa vrátim k záverom súťažného dialógu z minulosti, reálny záver vtedy bol, že je tam výrazné riziko vysokých finančných požiadaviek, že by sa to účastníkom dialógu nevyplatilo a museli by sme veľmi veľa doplácať. To by bolo v rozpore s vyhlásenou súťažou.
O dialógu si nemôžem odpustiť pochybnosti. Od účastníkov som počul, že na prvom stretnutí mali pocit, že rezort ani nevie, čo vlastne chce, a rozumy ťahá z nich. A to ste zaplatili takmer tri milióny eur za štúdiu uskutočniteľnosti a poradenské služby.
Len veľmi zjednodušene sa dá povedať, že do istej miery mali pravdu. Zbierali sme informácie, aby sme vedeli, ako má nemocnica vyzerať. Vedeli sme, akú nemocnicu a s akým rozsahom medicínskych služieb chceme, ale nevedeli sme ako.
Cieľom dialógu bolo cez tento iteratívny proces s každým uchádzačom vytvoriť spoločný dokument, ktorý povie, ako to realizovať, koľko a akých lôžok bude v nemocnici, jednoducho všetky detaily. Spoločný materiál sa mal vo finále súťažiť. Aj bez PPP projektu sa snažíme urobiť najlepšiu nemocnicu.
Takže kontinuita?
Vidím ju tam.
Tie takmer tri milióny eur boli alebo neboli vyhodené peniaze daňových poplatníkov?
Nemyslím si. Tieto informácie nám výrazne pomohli pri príprave konceptu, ktorý predkladáme na rokovanie vlády. Keď si to porovnáte, vidno, že sme obsahovo replikovali štúdiu, ktorá pripravila aj podrobný finančný audit a my sme teraz už len aktualizovali dáta.
Z tohto pohľadu tam opodstatnenosť určite bola. Čo sa týka poradenských služieb, bola to štandardne vykázaná práca za bežnú hodinovú sadzbu.
Riešia sa takéto veci skutočne objektívne alebo sa plní politické zadanie? Odborníci napríklad spochybňovali lokalitu Patrónka, Inštitút finančnej politiky tvrdil, že PPP projekt nie je vhodný, ale rezort pretláčal za každú cenu svoje riešenie, ktoré nakoniec súčasný minister skrečoval...
Nie je mojou úlohou komentovať to z tohto aspektu. Kolegovia z ministerstva financií sa na to pozreli z pohľadu, že keby to financoval štát, bolo by to výhodnejšie, a že PPP projekt má riziká.
Aj my sme si modelovali rôzne situácie a vyšlo nám, že keby si súkromník platil nejaké dividendy, pri nastavení súčasných platieb by to bola pre neho nerentabilná možnosť.
Teraz to má byť pri Rázsochách integrovaný model... Čo je to?
Zámerom je vybrať v úvode projektu v medzinárodnej súťaži partnera, ktorý bude mať na zodpovedný medicínsky a nemedicínsky návrh procesov novej nemocnice, následne bude zástupcom investora pri kontrole celého procesu výstavby a po odovzdaní diela bude poskytovať služby externého manažmentu prevádzky.
Prevádzkovať a vlastniť nemocnicu bude však štát. Táto spoločnosť bude na základe svojho know-how pomáhať dohliadať na prevádzku a na operatívnej báze zaučiť procesy tak, aby vedenie vedelo prevádzkovať nemocnicu samostatne a efektívne.
Požiadavka na takéhoto partnera sú skúsenosti s prevádzkou univerzitných nemocníc podobného rozsahu zo zahraničia a bude odmeňovaná na základe definovaných indikátorov, ako sú kvalita, efektivita, bezpečnosť a pod.
Kde takého špičkového odborníka zoberiete?
Napríklad každý z účastníkov súťažného dialógu indikoval, že by o niečo podobné mal záujem.
Aj keď boli mierne vytočení, že v záverečnej fáze im ministerstvo dlho ani nedalo vedieť, že PPP projekt sa zastavil?
Je pravda, že tam bol istý časový úsek, kým rezort dospel k finálnemu rozhodnutiu. Vysvetlili sme im však, že projekt by pravdepodobne Úrad pre verejné obstarávanie zrušil.
Projekt, ktorý v minulosti vyvolal množstvo negatívnych ohlasov odbornej verejnosti, okrem iného aj vďaka mizernej komunikácii, boli integrované centrá zdravotnej starostlivosti, novodobé polikliniky. Opäť sa vracajú do hry, opäť sa im venuje váš externý spolupracovník Ján Králik... Nejde len o minutie 150 mil. eur?
Tento projekt bol špecifický. Operačný program sme však otvorili a meníme parametre centier, všetky konkrétne veci sú v súčasnosti predmetom analýz.
Viete naznačiť zásadné zmeny – napríklad ostane forma neziskoviek...?
Nebudú to verejné neziskové organizácie. Aká právna forma to bude, analyzujeme. Meníme napríklad aj oprávneného čerpateľa, meníme systém fungovania, meníme lokality centier.
Pri komunikácii s centrálnym orgánom, teda Európskou komisiou, nám povedali, že v žiadnom prípade nemôžu byť centrá ako duplicitné infraštruktúry. Ak je teda v niektorom meste poliklinika, nemôžeme si tam nárokovať na druhú.
Riadiaci orgán eurofondov však chce, aby boli centrá tam, kde sú skutočne potrebné, teda v menej rozvinutých regiónoch, alebo tam, kde je menej dostupná zdravotná starostlivosť, či kde je vysoký podiel napríklad rómskej populácie.
Aj preto už nechceme definovať konkrétne mestá či obce, kde by mali centrá byť, ale chceme definovať regióny, kde by jedno centrum aj vzhľadom na počet ľudí malo význam.
Analyzujeme, kde je aká sieť, koľko pacientov tam reálne chodí, aké sú čakacie lehoty, aká je kde dopravná infraštruktúra v lete, v zime, toto všetko analyzujeme na vytvorenie novej mapy.
Máte naozaj aktuálne údaje?
Máme údaje spred troch mesiacov, vychádzame z dávok od zdravotných poisťovní, ktoré si poskytovatelia vykázali, čiže pracujeme s čerstvými dátami.
Pri pôvodnom projekte sa rátalo s tým, že centrum vznikne napríklad v Snine a lekári z okolitých obcí tam (ne)dobrovoľne prejdú...
Od toho ustupujeme. Definujeme územie, kde by centrum mohlo byť, a následne bude závisieť od župy, mesta a lekárov, aby sa rozhodli, kde konkrétne by mohlo byť postavené.
Vytvárame kritériá, ktoré budú takéto projekty hodnotiť a preferovať práve to, aby nevznikali paralelné štruktúry. To by neschválil ani Brusel.
Nerátame ani s pôvodným počtom 140 centier, čerpať európske fondy nie je povinnosť, ale možnosť. Ak si lekári povedia, že sa im to nevyplatí, že sú v tom riziká, nikto ich do centier nútiť nebude.
Ako chcete od lekára, ktorý investoval do ambulancie nemalé prostriedky, aby sa zbalil a presťahoval o kilometre ďalej? Ak teda nie cez zazmluvňovanie... Nebudú mať opäť obavy z reprivatizácie?
To bola jedna z hlavných pripomienok, ktorú mal riadiaci orgán k doterajšej štruktúre. Pozeráme sa preto, kto bude oprávnený čerpateľ, či by to mal byť kraj alebo mesto v partnerstve s poskytovateľmi.
Otázka Komisie znela – prečo nemôže byť čerpateľom priamo poskytovateľ, veď vtedy by tam bola silná jeho osobná motivácia. Ale na druhej strane, hrozilo by, že keby sa nastavila udržateľnosť napríklad na päť rokov, mohol by lekár bez súhlasu partnera (mesta či obce) celú infraštruktúru predať. A to sme nechceli.
Preto chceme, aby bol oprávnený čerpateľ mesto či župa v partnerstve s lekármi. Ani kraj či mesto si teda nebudú môcť určiť, komu prostriedky poskytnú, ale budú sa musieť spojiť a dohodnúť.
Je to kompromis, nikto nebude môcť zneužívať moc nad tým druhým. Veríme, že týmto lekárov oslovíme. Aj toto analyzujeme. Je tam veľa silných, ale aj slabších stránok. Vami spomínané prípadné obavy z reprivatizácie sme sa snažili maximálne eliminovať.
Vieme, kedy by sa mohli centrá, ak ich teda lekári prijmú, rozbehnúť?
Určite to bude ešte v tomto volebnom období, máme určité nároky na čerpanie eurofondov.
Ako skončili pôvodné pilotné projekty v Trenčianskom kraji a ďalšie?
Tie sa nerozbehli.
Keď som sa pýtal lekárov, nikto o centrách ešte nič konkrétne nevie. Ešte s nimi nekomunikujete?
Analyzovali sme si minulosť, povedali sme si, čo sú veľké riziká, čo by bolo obrovské riziko. Riešenie bolo, že doterajší projekt musíme zastaviť a spýtať sa Komisie, či to môžeme zmeniť, na čo sme dostali súhlas.
Teraz projekt analyzujeme z technického, právneho hľadiska a podobne. Komisia chce, aby sa centrá rozbehli, alebo aby sme jasne povedali, že to realizovať nevieme a 150 mil. eur bude pre zdravotníctvo stratených, na nič iné ich totiž použiť nemôžeme a realokujú sa mimo nás.
Diskusie s poskytovateľmi nás ešte len čakajú, ale komunikácia s odbornou verejnosťou bude určite kvalitatívne iná ako v minulosti.
Sú s centrami skúsenosti zo zahraničia?
Podobné centrá komunitnej starostlivosti, prepojené aj na sociálne služby, fungujú v škandinávskych krajinách alebo v Írsku. Skúsenosti sú, otázka je, kde a ako sú tieto komunitné centrá rozmiestnené, ako v reálnej praxi fungujú. To všetko sú otázky, ktoré dopracúvame.
Dali by ste krk na to, že sa centrá skutočne rozbehnú, že lekárov pre túto myšlienku získate?
Nerád by som to postavil tak kategoricky. Určite urobíme všetko pre to, aby to bol pre nich čo najakceptovanejší model. Na jednej strane máme podmienky Európskej komisie, ktoré musíme spĺňať, na druhej strane ideu toho, čo by sme presne potrebovali. To musíme vzájomne skĺbiť.
Aký je, bude vlastne rozdiel medzi niekdajšou socialistickou poliklinikou a centrom?
Ak by sme porovnali plne funkčnú niekdajšiu polikliniku a plne funkčné centrum, tak je to podobný koncept. S tým, že v centre počítame aj so sociálnym rozmerom, sociálnymi službami, ktoré sa teraz z rôznych dôvodov neposkytujú.
Ale v podstate je to koncentrácia s cieľom poskytnúť kvalitnejší zdravotnícky i sociálny servis a dostupnejšie služby.
Spomeňme na záver ešte ďalšie projekty, napríklad referencovanie cien zdravotníckej techniky, špeciálneho zdravotníckeho materiálu či interných nákupov nemocníc...
Sú to náročné projekty, ktoré však dokážu veľmi rýchlo priniesť konkrétne benefity v prospech celého systému. Napríklad referencovanie špeciálneho zdravotníckeho materiálu ročne prinesie odhadom 50 mil. eur, podobne šetrí značné prostriedky aj centrálny nákup CT prístrojov či nemocničných postelí.
Za týždeň na nákupe zdravotníckej techniky ušetríme 35 000 eur. Naša databáza je s vyše 3 000 položkami už taká veľká, že ju má záujem odkúpiť aj Slovinsko. Ceníme si, že s nami okrem zariadení v pôsobnosti rezortu spolupracujú napríklad aj regionálne nemocnice či nemocnice súkromných sietí.
Takže ministerstvo Smeru-SD už nemá červené oči pred súkromnými subjektmi v zdravotníctve?
Snažíme sa principiálne neselektovať a pozeráme sa na to z pohľadu toho, čo je prospešné v prvom rade pre pacienta, zdravotníkov a transparentnosť systému ako takého. Vedenie ministerstva je racionálne a pragmatické.
CV
Martin Smatana (1989). Po gymnáziu v Púchove študoval manažment a financie na Univerzitách v Exeteri a Oxforde a zdravotnícky manažment na Imperial College v Londýne. Pracoval na projektoch pre zahraničné inštitúcie, napríklad pre SZO či britský Národný inštitút zdravotnej starostlivosti. Od roku 2015 pracuje na ministerstve zdravotníctva.
Inštitút založený v roku 2013 prešiel dvoma fázami, z nich druhá sa začala s nástupom súčasného ministra zdravotníctva.
Aj z názvu sa dá definovať, že inštitút sa venuje primárne strategickým zámerom zdravotnej politiky, našou úlohou je primárne podporovať strategické projekty ministerstva v zmysle servisu analýz a podkladových informácií, podobne ako Inštitút finančnej politiky ministerstva financií.
Naše informácie, materiály či dokumenty pomáhajú našim kolegom pri strategických rozhodnutiach. Z času na čas preberáme okrem analytickej aj exekutívnu časť.
Pochopil som dobre, že s nástupom Tomáša Druckera chytil inštitút „druhý dych“?
Nepochybne. Naskočili sme do vlaku tímu ľudí, ktorých cieľom je robiť veľké zmeny v prospech rezortu, čo je aj pre nás výzva.
Keď sa obzrieme do minulosti, vtedy bolo úlohou Inštitútu skôr vytvoriť stratégiu, kam sa má ministerstvo uberať. Išlo o tzv. Strategický zámer na roky 2013 až 2030, z ktorého vznikli ďalšie implementačné stratégie, ktoré sa ako projekty mali realizovať.
Nesústredila sa vtedy činnosť na využitie eurofondov v zdravotníctve, prípadne vyhlasovanie výziev?
Z implementačných stratégií vyplynuli aj projekty, ktoré sa financujú z eurofondov – napríklad centrá integrovanej zdravotnej starostlivosti, nová nemocnica a ďalšie iniciatívy, na ktoré sa vtedy Inštitút primárne sústredil.
Pred pár rokmi bola odborná verejnosť konfrontovaná s kadečím... Unitárny systém verejného zdravotného poistenia, centrá integrovanej starostlivosti, univerzitná nemocnica ako PPP projekt, aby sme spomenuli tie naj. Ak v nich mal vtedy Inštitút prsty, vie dnes povedať – pochybili sme, ale to bol jednoducho príkaz zhora?
Jedna štátna zdravotná poisťovňa nebola agendou nášho inštitútu. Dnes je však opäť aktuálna nová univerzitná nemocnica, ktorá bude v hlavnom meste okrem špičkovej zdravotnej starostlivosti pre pacientov, adekvátnych pracovných podmienok pre zdravotníkov ponúkať aj kvalitnú modernú výučbu medikom.
Keď sa vrátim k záverom súťažného dialógu z minulosti, reálny záver vtedy bol, že je tam výrazné riziko vysokých finančných požiadaviek, že by sa to účastníkom dialógu nevyplatilo a museli by sme veľmi veľa doplácať. To by bolo v rozpore s vyhlásenou súťažou.
O dialógu si nemôžem odpustiť pochybnosti. Od účastníkov som počul, že na prvom stretnutí mali pocit, že rezort ani nevie, čo vlastne chce, a rozumy ťahá z nich. A to ste zaplatili takmer tri milióny eur za štúdiu uskutočniteľnosti a poradenské služby.
Len veľmi zjednodušene sa dá povedať, že do istej miery mali pravdu. Zbierali sme informácie, aby sme vedeli, ako má nemocnica vyzerať. Vedeli sme, akú nemocnicu a s akým rozsahom medicínskych služieb chceme, ale nevedeli sme ako.
Cieľom dialógu bolo cez tento iteratívny proces s každým uchádzačom vytvoriť spoločný dokument, ktorý povie, ako to realizovať, koľko a akých lôžok bude v nemocnici, jednoducho všetky detaily. Spoločný materiál sa mal vo finále súťažiť. Aj bez PPP projektu sa snažíme urobiť najlepšiu nemocnicu.
Takže kontinuita?
Vidím ju tam.
Tie takmer tri milióny eur boli alebo neboli vyhodené peniaze daňových poplatníkov?
Nemyslím si. Tieto informácie nám výrazne pomohli pri príprave konceptu, ktorý predkladáme na rokovanie vlády. Keď si to porovnáte, vidno, že sme obsahovo replikovali štúdiu, ktorá pripravila aj podrobný finančný audit a my sme teraz už len aktualizovali dáta.
Z tohto pohľadu tam opodstatnenosť určite bola. Čo sa týka poradenských služieb, bola to štandardne vykázaná práca za bežnú hodinovú sadzbu.
Riešia sa takéto veci skutočne objektívne alebo sa plní politické zadanie? Odborníci napríklad spochybňovali lokalitu Patrónka, Inštitút finančnej politiky tvrdil, že PPP projekt nie je vhodný, ale rezort pretláčal za každú cenu svoje riešenie, ktoré nakoniec súčasný minister skrečoval...
Nie je mojou úlohou komentovať to z tohto aspektu. Kolegovia z ministerstva financií sa na to pozreli z pohľadu, že keby to financoval štát, bolo by to výhodnejšie, a že PPP projekt má riziká.
Aj my sme si modelovali rôzne situácie a vyšlo nám, že keby si súkromník platil nejaké dividendy, pri nastavení súčasných platieb by to bola pre neho nerentabilná možnosť.
Teraz to má byť pri Rázsochách integrovaný model... Čo je to?
Zámerom je vybrať v úvode projektu v medzinárodnej súťaži partnera, ktorý bude mať na zodpovedný medicínsky a nemedicínsky návrh procesov novej nemocnice, následne bude zástupcom investora pri kontrole celého procesu výstavby a po odovzdaní diela bude poskytovať služby externého manažmentu prevádzky.
Prevádzkovať a vlastniť nemocnicu bude však štát. Táto spoločnosť bude na základe svojho know-how pomáhať dohliadať na prevádzku a na operatívnej báze zaučiť procesy tak, aby vedenie vedelo prevádzkovať nemocnicu samostatne a efektívne.
Požiadavka na takéhoto partnera sú skúsenosti s prevádzkou univerzitných nemocníc podobného rozsahu zo zahraničia a bude odmeňovaná na základe definovaných indikátorov, ako sú kvalita, efektivita, bezpečnosť a pod.
Kde takého špičkového odborníka zoberiete?
Napríklad každý z účastníkov súťažného dialógu indikoval, že by o niečo podobné mal záujem.
Aj keď boli mierne vytočení, že v záverečnej fáze im ministerstvo dlho ani nedalo vedieť, že PPP projekt sa zastavil?
Je pravda, že tam bol istý časový úsek, kým rezort dospel k finálnemu rozhodnutiu. Vysvetlili sme im však, že projekt by pravdepodobne Úrad pre verejné obstarávanie zrušil.
Projekt, ktorý v minulosti vyvolal množstvo negatívnych ohlasov odbornej verejnosti, okrem iného aj vďaka mizernej komunikácii, boli integrované centrá zdravotnej starostlivosti, novodobé polikliniky. Opäť sa vracajú do hry, opäť sa im venuje váš externý spolupracovník Ján Králik... Nejde len o minutie 150 mil. eur?
Tento projekt bol špecifický. Operačný program sme však otvorili a meníme parametre centier, všetky konkrétne veci sú v súčasnosti predmetom analýz.
Viete naznačiť zásadné zmeny – napríklad ostane forma neziskoviek...?
Nebudú to verejné neziskové organizácie. Aká právna forma to bude, analyzujeme. Meníme napríklad aj oprávneného čerpateľa, meníme systém fungovania, meníme lokality centier.
Pri komunikácii s centrálnym orgánom, teda Európskou komisiou, nám povedali, že v žiadnom prípade nemôžu byť centrá ako duplicitné infraštruktúry. Ak je teda v niektorom meste poliklinika, nemôžeme si tam nárokovať na druhú.
Riadiaci orgán eurofondov však chce, aby boli centrá tam, kde sú skutočne potrebné, teda v menej rozvinutých regiónoch, alebo tam, kde je menej dostupná zdravotná starostlivosť, či kde je vysoký podiel napríklad rómskej populácie.
Aj preto už nechceme definovať konkrétne mestá či obce, kde by mali centrá byť, ale chceme definovať regióny, kde by jedno centrum aj vzhľadom na počet ľudí malo význam.
Analyzujeme, kde je aká sieť, koľko pacientov tam reálne chodí, aké sú čakacie lehoty, aká je kde dopravná infraštruktúra v lete, v zime, toto všetko analyzujeme na vytvorenie novej mapy.
Máte naozaj aktuálne údaje?
Máme údaje spred troch mesiacov, vychádzame z dávok od zdravotných poisťovní, ktoré si poskytovatelia vykázali, čiže pracujeme s čerstvými dátami.
Pri pôvodnom projekte sa rátalo s tým, že centrum vznikne napríklad v Snine a lekári z okolitých obcí tam (ne)dobrovoľne prejdú...
Od toho ustupujeme. Definujeme územie, kde by centrum mohlo byť, a následne bude závisieť od župy, mesta a lekárov, aby sa rozhodli, kde konkrétne by mohlo byť postavené.
Vytvárame kritériá, ktoré budú takéto projekty hodnotiť a preferovať práve to, aby nevznikali paralelné štruktúry. To by neschválil ani Brusel.
Nerátame ani s pôvodným počtom 140 centier, čerpať európske fondy nie je povinnosť, ale možnosť. Ak si lekári povedia, že sa im to nevyplatí, že sú v tom riziká, nikto ich do centier nútiť nebude.
Ako chcete od lekára, ktorý investoval do ambulancie nemalé prostriedky, aby sa zbalil a presťahoval o kilometre ďalej? Ak teda nie cez zazmluvňovanie... Nebudú mať opäť obavy z reprivatizácie?
To bola jedna z hlavných pripomienok, ktorú mal riadiaci orgán k doterajšej štruktúre. Pozeráme sa preto, kto bude oprávnený čerpateľ, či by to mal byť kraj alebo mesto v partnerstve s poskytovateľmi.
Otázka Komisie znela – prečo nemôže byť čerpateľom priamo poskytovateľ, veď vtedy by tam bola silná jeho osobná motivácia. Ale na druhej strane, hrozilo by, že keby sa nastavila udržateľnosť napríklad na päť rokov, mohol by lekár bez súhlasu partnera (mesta či obce) celú infraštruktúru predať. A to sme nechceli.
Preto chceme, aby bol oprávnený čerpateľ mesto či župa v partnerstve s lekármi. Ani kraj či mesto si teda nebudú môcť určiť, komu prostriedky poskytnú, ale budú sa musieť spojiť a dohodnúť.
Je to kompromis, nikto nebude môcť zneužívať moc nad tým druhým. Veríme, že týmto lekárov oslovíme. Aj toto analyzujeme. Je tam veľa silných, ale aj slabších stránok. Vami spomínané prípadné obavy z reprivatizácie sme sa snažili maximálne eliminovať.
Vieme, kedy by sa mohli centrá, ak ich teda lekári prijmú, rozbehnúť?
Určite to bude ešte v tomto volebnom období, máme určité nároky na čerpanie eurofondov.
Ako skončili pôvodné pilotné projekty v Trenčianskom kraji a ďalšie?
Tie sa nerozbehli.
Keď som sa pýtal lekárov, nikto o centrách ešte nič konkrétne nevie. Ešte s nimi nekomunikujete?
Analyzovali sme si minulosť, povedali sme si, čo sú veľké riziká, čo by bolo obrovské riziko. Riešenie bolo, že doterajší projekt musíme zastaviť a spýtať sa Komisie, či to môžeme zmeniť, na čo sme dostali súhlas.
Teraz projekt analyzujeme z technického, právneho hľadiska a podobne. Komisia chce, aby sa centrá rozbehli, alebo aby sme jasne povedali, že to realizovať nevieme a 150 mil. eur bude pre zdravotníctvo stratených, na nič iné ich totiž použiť nemôžeme a realokujú sa mimo nás.
Diskusie s poskytovateľmi nás ešte len čakajú, ale komunikácia s odbornou verejnosťou bude určite kvalitatívne iná ako v minulosti.
Sú s centrami skúsenosti zo zahraničia?
Podobné centrá komunitnej starostlivosti, prepojené aj na sociálne služby, fungujú v škandinávskych krajinách alebo v Írsku. Skúsenosti sú, otázka je, kde a ako sú tieto komunitné centrá rozmiestnené, ako v reálnej praxi fungujú. To všetko sú otázky, ktoré dopracúvame.
Dali by ste krk na to, že sa centrá skutočne rozbehnú, že lekárov pre túto myšlienku získate?
Nerád by som to postavil tak kategoricky. Určite urobíme všetko pre to, aby to bol pre nich čo najakceptovanejší model. Na jednej strane máme podmienky Európskej komisie, ktoré musíme spĺňať, na druhej strane ideu toho, čo by sme presne potrebovali. To musíme vzájomne skĺbiť.
Aký je, bude vlastne rozdiel medzi niekdajšou socialistickou poliklinikou a centrom?
Ak by sme porovnali plne funkčnú niekdajšiu polikliniku a plne funkčné centrum, tak je to podobný koncept. S tým, že v centre počítame aj so sociálnym rozmerom, sociálnymi službami, ktoré sa teraz z rôznych dôvodov neposkytujú.
Ale v podstate je to koncentrácia s cieľom poskytnúť kvalitnejší zdravotnícky i sociálny servis a dostupnejšie služby.
Spomeňme na záver ešte ďalšie projekty, napríklad referencovanie cien zdravotníckej techniky, špeciálneho zdravotníckeho materiálu či interných nákupov nemocníc...
Sú to náročné projekty, ktoré však dokážu veľmi rýchlo priniesť konkrétne benefity v prospech celého systému. Napríklad referencovanie špeciálneho zdravotníckeho materiálu ročne prinesie odhadom 50 mil. eur, podobne šetrí značné prostriedky aj centrálny nákup CT prístrojov či nemocničných postelí.
Za týždeň na nákupe zdravotníckej techniky ušetríme 35 000 eur. Naša databáza je s vyše 3 000 položkami už taká veľká, že ju má záujem odkúpiť aj Slovinsko. Ceníme si, že s nami okrem zariadení v pôsobnosti rezortu spolupracujú napríklad aj regionálne nemocnice či nemocnice súkromných sietí.
Takže ministerstvo Smeru-SD už nemá červené oči pred súkromnými subjektmi v zdravotníctve?
Snažíme sa principiálne neselektovať a pozeráme sa na to z pohľadu toho, čo je prospešné v prvom rade pre pacienta, zdravotníkov a transparentnosť systému ako takého. Vedenie ministerstva je racionálne a pragmatické.
CV
Martin Smatana (1989). Po gymnáziu v Púchove študoval manažment a financie na Univerzitách v Exeteri a Oxforde a zdravotnícky manažment na Imperial College v Londýne. Pracoval na projektoch pre zahraničné inštitúcie, napríklad pre SZO či britský Národný inštitút zdravotnej starostlivosti. Od roku 2015 pracuje na ministerstve zdravotníctva.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Alternatívny autor:
Branislav Janík, Zdravotnícke noviny