To, čo bolo dlhé roky verejným tajomstvom, sa stalo oficiálnym pokusom ministerstva zdravotníctva – rezort pripravil na rokovanie vlády rozsiahly materiál, ktorý sa zaoberá nielen novou univerzitnou nemocnicou, ale aj celkovou transformáciou bratislavského zdravotníctva. Vďaka nej skončí nemocnica na Kramároch.
Prebytočný majetok
V rámci pripravovaných opatrení avizuje minister zdravotníctva Tomáš Drucker ešte tento rok rozdelenie Univerzitnej nemocnice Bratislava, ktorá je najväčším a najzadlženejším zariadením na Slovensku.
Vznikla ako fakultná nemocnica 1. januára 2005 zlúčením piatich nemocníc po celom meste – Staré Mesto z roku 1864, Kramáre z roku 1967, Ružinov z roku 1986, Petržalka z roku 1997 a Podunajské Biskupice z prelomu 19. a 20. storočia, od roku 2010 je nemocnicou univerzitnou.
Minister už dávnejšie avizoval rozdelenie nemocničného kolosu, aby sa odčlenili činnosti, ktoré doň nepatria. Podľa T. Druckera riadiť päť firiem v jednom právnom subjekte vytvára veľkú mieru alibizmu a malej hmotnej zainteresovanosti.
UN Bratislava mala za posledné tri roky ročne stratu 40 mil. eur, aktuálne je jej dlh dodávateľom či Sociálnej poisťovni 240 mil. eur.
Už pred dvoma rokmi rezort tvrdil, že Kramáre s vyše 600 lôžkami, viac než 30 000 hospitalizáciami ročne a vlaňajšími prevázkovými nákladmi 37,5 mil. eur sú za horizontom životnosti.
Aktuálny materiál pre vládu v súvislosti s transformáciou bratislavského zdravotníctva na margo Kramárov konštatoval, že časť z nich prevezme susedná detská fakultná nemocnica pre budúci hotel pre rodičov hospitalizovaných pacientov a chirurgicko-intenzivistický pavilón.
Nemocnica by mala fungovať do roku 2022, ale postupne pôjde do útlmu. Do piatich rokov nemá zostať po Kramároch ani stopa – väčšina budov sa ako prebytočný majetok na lukratívnych pozemkoch štátu, kde sa cena za štvorcový meter pohybuje nad 300 eur, predá. Kramáre zrejme čaká nová výstavba.
Keby investovali...
Ministerský materiál k nemocnici na Kramároch uviedol, že „z dôvodu minimálnej údržby a modernizácie v priebehu životnosti budov je na konci funkčného cyklu. Medzi najzávažnejšie technické problémy nemocnice patrí nedostatočná kapacita elektrických rozvodov, zatekajúce strechy, veľké presklené plochy s nepriliehajúcimi kovaniami spôsobujúce energetickú nehospodárnosť, neprimeraná rýchlosť prúdenia vzduchu vo vzduchotechnických zariadeniach. Použitý typ monoblokovej zástavby neumožnil efektívne dispozičné riešenia, ktoré by skrátili prevádzkové trasy tokov materiálov, pacientov a zamestnancov. Z týchto dôvodov, ktoré potvrdila aj štúdia uskutočniteľnosti, sa rekonštrukcia nemocnice Kramáre javí ako vysoko nákladová a nerentabilná.“
Podľa technického odborníka, ktorý však nechcel byť menovaný, keby sa do Kramárov investovalo, mohli by ďalej zrekonštruované fungovať – skelet, z ktorého sú postavené, vydrží aj sto rokov.
Bolo by však treba kompletne opraviť obvodový plášť, ktorý spôsobuje značné úniky tepla, havarijný stav na infekčnej klinike, kompletné rozvody elektriny a vody, kotolne, zmodernizovať izby a sociálne zariadenia atď.
„Kramáre nie sú v zásade v horšom technickom stave ako Ružinov či Petržalka,“ dodal technik. Podľa neho sa však už celé roky, ako sa začalo hovoriť o dostavbe Rázsoch či výstavbe na Patrónke, do nemocnice neinvestovalo.
UN Bratislava na to nemala prostriedky, ani nikto neanalyzoval, koľko vlastne peňazí by Kramáre potrebovali. Koncepcia uvádza, že do Kramárov pôjdu len okamžité investície na zabezpečenie celistvosti budov a vyriešenie najzávažnejších bezpečnostných rizík.
Prípadnú rekonštrukciu zamietla koncepcia ako neefektívnu a zdá sa, že osud Kramárov je skutočne definitívne spečatený.
Prebytočný majetok
V rámci pripravovaných opatrení avizuje minister zdravotníctva Tomáš Drucker ešte tento rok rozdelenie Univerzitnej nemocnice Bratislava, ktorá je najväčším a najzadlženejším zariadením na Slovensku.
Vznikla ako fakultná nemocnica 1. januára 2005 zlúčením piatich nemocníc po celom meste – Staré Mesto z roku 1864, Kramáre z roku 1967, Ružinov z roku 1986, Petržalka z roku 1997 a Podunajské Biskupice z prelomu 19. a 20. storočia, od roku 2010 je nemocnicou univerzitnou.
Minister už dávnejšie avizoval rozdelenie nemocničného kolosu, aby sa odčlenili činnosti, ktoré doň nepatria. Podľa T. Druckera riadiť päť firiem v jednom právnom subjekte vytvára veľkú mieru alibizmu a malej hmotnej zainteresovanosti.
UN Bratislava mala za posledné tri roky ročne stratu 40 mil. eur, aktuálne je jej dlh dodávateľom či Sociálnej poisťovni 240 mil. eur.
Už pred dvoma rokmi rezort tvrdil, že Kramáre s vyše 600 lôžkami, viac než 30 000 hospitalizáciami ročne a vlaňajšími prevázkovými nákladmi 37,5 mil. eur sú za horizontom životnosti.
Aktuálny materiál pre vládu v súvislosti s transformáciou bratislavského zdravotníctva na margo Kramárov konštatoval, že časť z nich prevezme susedná detská fakultná nemocnica pre budúci hotel pre rodičov hospitalizovaných pacientov a chirurgicko-intenzivistický pavilón.
Nemocnica by mala fungovať do roku 2022, ale postupne pôjde do útlmu. Do piatich rokov nemá zostať po Kramároch ani stopa – väčšina budov sa ako prebytočný majetok na lukratívnych pozemkoch štátu, kde sa cena za štvorcový meter pohybuje nad 300 eur, predá. Kramáre zrejme čaká nová výstavba.
Keby investovali...
Ministerský materiál k nemocnici na Kramároch uviedol, že „z dôvodu minimálnej údržby a modernizácie v priebehu životnosti budov je na konci funkčného cyklu. Medzi najzávažnejšie technické problémy nemocnice patrí nedostatočná kapacita elektrických rozvodov, zatekajúce strechy, veľké presklené plochy s nepriliehajúcimi kovaniami spôsobujúce energetickú nehospodárnosť, neprimeraná rýchlosť prúdenia vzduchu vo vzduchotechnických zariadeniach. Použitý typ monoblokovej zástavby neumožnil efektívne dispozičné riešenia, ktoré by skrátili prevádzkové trasy tokov materiálov, pacientov a zamestnancov. Z týchto dôvodov, ktoré potvrdila aj štúdia uskutočniteľnosti, sa rekonštrukcia nemocnice Kramáre javí ako vysoko nákladová a nerentabilná.“
Podľa technického odborníka, ktorý však nechcel byť menovaný, keby sa do Kramárov investovalo, mohli by ďalej zrekonštruované fungovať – skelet, z ktorého sú postavené, vydrží aj sto rokov.
Bolo by však treba kompletne opraviť obvodový plášť, ktorý spôsobuje značné úniky tepla, havarijný stav na infekčnej klinike, kompletné rozvody elektriny a vody, kotolne, zmodernizovať izby a sociálne zariadenia atď.
„Kramáre nie sú v zásade v horšom technickom stave ako Ružinov či Petržalka,“ dodal technik. Podľa neho sa však už celé roky, ako sa začalo hovoriť o dostavbe Rázsoch či výstavbe na Patrónke, do nemocnice neinvestovalo.
UN Bratislava na to nemala prostriedky, ani nikto neanalyzoval, koľko vlastne peňazí by Kramáre potrebovali. Koncepcia uvádza, že do Kramárov pôjdu len okamžité investície na zabezpečenie celistvosti budov a vyriešenie najzávažnejších bezpečnostných rizík.
Prípadnú rekonštrukciu zamietla koncepcia ako neefektívnu a zdá sa, že osud Kramárov je skutočne definitívne spečatený.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto:
archív, Zdravotnícke Noviny
Branislav Janík, Zdravotnícke noviny