Pomôžme si vtipom. Socializmus, ruská zima, dvojmetrové záveje pri kremeľskom múre. Po jednej mrazivej noci sa v záveji objavil nápis Brežnev je durak. Generálny tajomník sa rozzúril a nariadil čo najprísnejšie vyšetrenie. KGB tri dni vyšetrovala a zistila, o čo ide. Predseda KGB oznámil Brežnevovi, že je to vyšetrené. Zdráhal sa povedať, o čo ide, ale nakoniec ho hrozba, že bude poslaný do gulagu, prinútila. A povedal – moč je Kosyginov, premiérov a rukopis Podgorného, predseda parlamentu...
Slová, slová, slová
Vláda má prerokovať materiál rezortu zdravotníctva Koncepcia rozvoja Univerzitnej nemocnice Bratislava a návrh realizácie výstavby novej Univerzitnej nemocnice v Bratislave.
Malo by ísť o zásadný pohľad na perspektívu bratislavského zdravotníctva s prihliadnutím na to, že v Bratislave sú dve lekárske fakulty. Nuž malo... Koncepcia je rozsiahla, má 66 husto popísaných strán všetkého možného, je dosť namáhavé celé to preštudovať.
Neexistuje, aby ktorýkoľvek člen vlády, samozrejme, okrem vševedka premiéra, vedel, o čom je vlastne reč. Ministerské aparáty na ostatných rezortoch, ktoré musia materiál pripomienkovať, sú bez šance. Závery sú jasné – rekonštruovať či rekonštruovať a dostavať ružinovskú nemocnicu za 80 mil. eur, odpojiť nemocnicu v Petržalke zo systému Univerzitnej nemocnice, zlikvidovať Kramáre a buď zbúrať Rázsochy a stavať nanovo, alebo dokončiť pôvodnú megalomanskú stavbu.
Argumentačne je materiál prešpikovaný množstvom dát, grafov, tabuliek, tie tri riadky výsledku treba nejako zdôvodniť, veď bude to stáť stovky miliónov eur. Autori asi nepoznali to hamletovské – slová, slová, slová. Na začiatku je chutné zdôvodnenie, prečo nie PPP projekt, ktorý bol hitom vlády Fico II.
Po vynaložení miliónov eur na PPP projekt ministerstvo zrazu zistilo, že pozemky pod projektom uvažovanej nemocnice by museli policajti predávať zdravotníkom za 32 mil. eur. Alebo zistili, že by rizikom bolo aj financovanie, komplikované vlastníctvo, ale aj nevhodná lokalita.
Takto sa robí kompót
Silnou témou materiálu je reforma vzdelávania. Tabuľky, ktoré túto kapitolu sprevádzajú, sú plné nezmyslov. Píše sa, že na dvoch medikov treba jednu výučbovú posteľ. Takže počty medikov sú dôležité. V prípade študentov LF UK sú počty po ročníkoch, ale akosi zabudli, že prvé dva ročníky, asi 800 študentov okrem študentov stomatológie, praktickú výučbu nepotrebuje. Do tohto tabuľkového guláša pridala SZÚ svoje počty, ale pre istotu všetkých študentov. K tomu nejakí zubári a pomerne dôležité číslo – 26 percent študentov sú platiaci zahraniční. Takto sa robí kompót, ale nie analýzy.
Ďalšie kapitoly sa venujú grafom týkajúcim sa podielu hospitalizácii, alebo opisujú havarijný stav nemocnice Staré Mesto, Kramárov i Ružinova. Tu treba spomenúť, že aby to bolo ešte dramatickejšie, tak sa vôbec neuvádza lôžkový fond ostatných pracovísk, kde dnes beží praktická výučba medikov, teda NOÚ, NÚSCH, Sv. Alžbeta, Sv. Michal, Milosrdní bratia či DFNsP Bratislava...
A aby to bolo ešte zaujímavejšie, tak ani slovo o tom, ako má fungovať praktická výučba sestier a pôrodných asistentiek, zdravotníckych asistentov, fyzioterapeutov a pod. Lekárska fakulta nevie vygenerovať odborného garanta z odboru ošetrovateľstva, takže táto pregraduálna výučba tam nebeží, a teda v materiáli sa nespomína.
Inou témou je, že množstvo tzv. pampers-profesorov, lekárov, ktorí sa v honbe za lacným a ľahkým titulom neštítili prijať vymenovanie za profesorov ošetrovateľstva, a nie medicíny, nemôže v tomto odbore robiť odborných garantov, pretože sú lekári, a nie absolventi ošetrovateľstva.
Materiál podrobne rozpisuje, čo kde bude. Okrem tandemu Ružinov – Rázsochy má vzniknúť celý komplex dlhodobo chorých v Biskupiciach a Starom Meste, akési centrum neuro a psychiatrických chorôb vo všetkých formách. O kvalite argumentov svedčí aj fakt, že v novom komplexe Rázsochy s centrami excelentnosti, ktoré majú slúžiť najmä starostlivosti o pacientov kvintetu prvej hodiny plus tým najheroickejším medicínskym výkonom, sa plánuje 14 postelí OAIM!
Reálne by ich bolo potrebných tak minimálne desaťkrát viac. Hovorí sa tu napr. o kardiologickom centre, vrátane invazívnej kardiológie, čo je v poriadku. Pri neurologickom centre nie je ani mäkkým f spomenutá invazívna rádiológia mozgových ciev, vrátane riešenia aneuryziem a trombo-embolických príhod. Pritom práve toto je cesta budúcnosti.
Model spolufinancovania
Veľmi dôležitá je pasáž o akomsi spoločnom riadení školských nemocníc. Materiál navrhuje akúsi formu corpotate governance, alebo nejaký riadiaci bi- až triumvirát. Pravdou je, že kľúčovým problémom riadenia výučbových pracovísk sú vzťahy medzi vedením nemocnice a fakulty. Vedenie jednotlivých kliník je rukách prednostov, ktorí sú zamestnancami fakulty. A riaditelia nemocníc sa sťažujú, že nemajú dosah na medicínske vedenie kliniky.
V rokoch 2002 – 2006 sme navrhli lekárskym fakultám, aby vlastnili alebo spoluvlastnili nemocnice. Vehementne to odmietali z logických dôvodov – museli by zodpovedať aj za financie. Inak povedané, riadiť bez finančnej zodpovednosti bol tradičný model, ktorý preferujú fakulty, veď aj dekani fakúlt veľmi radi vyjednávajú s ministrom zdravotníctva, hoci ich ministrom je minister školstva.
Súčasne sme riešili aj finančnú stránku výučby, pretože na výučbové lôžko sú významne vyššie náklady. Tvrdili sme, že výučba nemôže byť hradená zo zdravotného poistenia, to by diskriminovalo ostatné nemocnice, a teda fakulta si musí objednávať praktickú výučbu v ľubovoľnej nemocnici, ak spĺňa kvalitatívne predpoklady. A za objednané kapacity bude nemocniciam platiť.
Stalo sa, fakulty dostali peniaze z rezortu školstva a začali platiť. Uzatvárali sa zmluvy medzi školou a nemocnicami, ktoré riešili použitie týchto zdrojov, ale aj formy a spôsob riadenia kliník a veľa iných. Nehovorím, že tým bol kolega Martin Fronc nadšený, skôr naopak, ale bola to prvá lastovička.
Namiesto toho, aby sa model spolufinancovania rozvíjal, začali pribúdať ďalšie výučbové lôžka pre ostatných študentov, ako napr. sestry, asistenti a ďalší, ale namiesto toho, aby adekvátne pribúdali aj peniaze z rezortu školstva, nastal opačný proces.
Čo sa však postupne zvýšilo, je tlak fakúlt na zdravotnícke zariadenia až do takej absurdity, že sa mal stavať aj kampus, univerzitné mestečko pre študentov pod gesciou rezortu zdravotníctva. Predstava, že by dekan stavebnej fakulty zasahoval na stavbe, kde sa učia jeho študenti, je absurdná, pre medicínu, naopak, úplne bežná.
Ešte jedna poznámka k dvojvládiu. Zaostávame v odvrátiteľných úmrtiach. Podľa štatistík má Bratislava pomaly najhoršie výsledky, hoci je tu najviac všetkého a v niektorých parametroch nedosahuje úroveň Nitry, Bystrice alebo Trnavy. To nie je iba dôsledok rozloženia jednotlivých pracovísk v meste, ale nemalú úlohu zohráva nepochybne aj ľudský faktor.
Bratislavské zdravotníctvo musí byť komplexne zmodernizované, musí vytvoriť dobré podmienky pre všetkých – pre učiteľov lekárov, ďalších lekárov, sestry a ostatných zdravotníkov a najmä pacientov. Na rokovanie vlády ide nekonzistentný materiál, ktorý si často odporuje faktami, ktorých validita je mizerná. Ešte jeden príklad – v materiáli je, že mzdové náklady sú v nemocniciach asi 67 percent. Také číslo to ani omylom nemôže byť aj vďaka mzdovému automatu.
Gramatická úroveň je miestami strašná, slovenčina dostáva na frak. Nie je jasné, kto je vlastne autorom – školstvo alebo zdravotníctvo? Takže späť k vtipu – rukopis je zjavne školský a atrament asi zdravotnícky. Je smutné, že vtipy z čias socializmu sa bez problémov dajú aplikovať aj dlhé roky po revolúcii.
Slová, slová, slová
Vláda má prerokovať materiál rezortu zdravotníctva Koncepcia rozvoja Univerzitnej nemocnice Bratislava a návrh realizácie výstavby novej Univerzitnej nemocnice v Bratislave.
Malo by ísť o zásadný pohľad na perspektívu bratislavského zdravotníctva s prihliadnutím na to, že v Bratislave sú dve lekárske fakulty. Nuž malo... Koncepcia je rozsiahla, má 66 husto popísaných strán všetkého možného, je dosť namáhavé celé to preštudovať.
Neexistuje, aby ktorýkoľvek člen vlády, samozrejme, okrem vševedka premiéra, vedel, o čom je vlastne reč. Ministerské aparáty na ostatných rezortoch, ktoré musia materiál pripomienkovať, sú bez šance. Závery sú jasné – rekonštruovať či rekonštruovať a dostavať ružinovskú nemocnicu za 80 mil. eur, odpojiť nemocnicu v Petržalke zo systému Univerzitnej nemocnice, zlikvidovať Kramáre a buď zbúrať Rázsochy a stavať nanovo, alebo dokončiť pôvodnú megalomanskú stavbu.
Argumentačne je materiál prešpikovaný množstvom dát, grafov, tabuliek, tie tri riadky výsledku treba nejako zdôvodniť, veď bude to stáť stovky miliónov eur. Autori asi nepoznali to hamletovské – slová, slová, slová. Na začiatku je chutné zdôvodnenie, prečo nie PPP projekt, ktorý bol hitom vlády Fico II.
Po vynaložení miliónov eur na PPP projekt ministerstvo zrazu zistilo, že pozemky pod projektom uvažovanej nemocnice by museli policajti predávať zdravotníkom za 32 mil. eur. Alebo zistili, že by rizikom bolo aj financovanie, komplikované vlastníctvo, ale aj nevhodná lokalita.
Takto sa robí kompót
Silnou témou materiálu je reforma vzdelávania. Tabuľky, ktoré túto kapitolu sprevádzajú, sú plné nezmyslov. Píše sa, že na dvoch medikov treba jednu výučbovú posteľ. Takže počty medikov sú dôležité. V prípade študentov LF UK sú počty po ročníkoch, ale akosi zabudli, že prvé dva ročníky, asi 800 študentov okrem študentov stomatológie, praktickú výučbu nepotrebuje. Do tohto tabuľkového guláša pridala SZÚ svoje počty, ale pre istotu všetkých študentov. K tomu nejakí zubári a pomerne dôležité číslo – 26 percent študentov sú platiaci zahraniční. Takto sa robí kompót, ale nie analýzy.
Ďalšie kapitoly sa venujú grafom týkajúcim sa podielu hospitalizácii, alebo opisujú havarijný stav nemocnice Staré Mesto, Kramárov i Ružinova. Tu treba spomenúť, že aby to bolo ešte dramatickejšie, tak sa vôbec neuvádza lôžkový fond ostatných pracovísk, kde dnes beží praktická výučba medikov, teda NOÚ, NÚSCH, Sv. Alžbeta, Sv. Michal, Milosrdní bratia či DFNsP Bratislava...
A aby to bolo ešte zaujímavejšie, tak ani slovo o tom, ako má fungovať praktická výučba sestier a pôrodných asistentiek, zdravotníckych asistentov, fyzioterapeutov a pod. Lekárska fakulta nevie vygenerovať odborného garanta z odboru ošetrovateľstva, takže táto pregraduálna výučba tam nebeží, a teda v materiáli sa nespomína.
Inou témou je, že množstvo tzv. pampers-profesorov, lekárov, ktorí sa v honbe za lacným a ľahkým titulom neštítili prijať vymenovanie za profesorov ošetrovateľstva, a nie medicíny, nemôže v tomto odbore robiť odborných garantov, pretože sú lekári, a nie absolventi ošetrovateľstva.
Materiál podrobne rozpisuje, čo kde bude. Okrem tandemu Ružinov – Rázsochy má vzniknúť celý komplex dlhodobo chorých v Biskupiciach a Starom Meste, akési centrum neuro a psychiatrických chorôb vo všetkých formách. O kvalite argumentov svedčí aj fakt, že v novom komplexe Rázsochy s centrami excelentnosti, ktoré majú slúžiť najmä starostlivosti o pacientov kvintetu prvej hodiny plus tým najheroickejším medicínskym výkonom, sa plánuje 14 postelí OAIM!
Reálne by ich bolo potrebných tak minimálne desaťkrát viac. Hovorí sa tu napr. o kardiologickom centre, vrátane invazívnej kardiológie, čo je v poriadku. Pri neurologickom centre nie je ani mäkkým f spomenutá invazívna rádiológia mozgových ciev, vrátane riešenia aneuryziem a trombo-embolických príhod. Pritom práve toto je cesta budúcnosti.
Model spolufinancovania
Veľmi dôležitá je pasáž o akomsi spoločnom riadení školských nemocníc. Materiál navrhuje akúsi formu corpotate governance, alebo nejaký riadiaci bi- až triumvirát. Pravdou je, že kľúčovým problémom riadenia výučbových pracovísk sú vzťahy medzi vedením nemocnice a fakulty. Vedenie jednotlivých kliník je rukách prednostov, ktorí sú zamestnancami fakulty. A riaditelia nemocníc sa sťažujú, že nemajú dosah na medicínske vedenie kliniky.
V rokoch 2002 – 2006 sme navrhli lekárskym fakultám, aby vlastnili alebo spoluvlastnili nemocnice. Vehementne to odmietali z logických dôvodov – museli by zodpovedať aj za financie. Inak povedané, riadiť bez finančnej zodpovednosti bol tradičný model, ktorý preferujú fakulty, veď aj dekani fakúlt veľmi radi vyjednávajú s ministrom zdravotníctva, hoci ich ministrom je minister školstva.
Súčasne sme riešili aj finančnú stránku výučby, pretože na výučbové lôžko sú významne vyššie náklady. Tvrdili sme, že výučba nemôže byť hradená zo zdravotného poistenia, to by diskriminovalo ostatné nemocnice, a teda fakulta si musí objednávať praktickú výučbu v ľubovoľnej nemocnici, ak spĺňa kvalitatívne predpoklady. A za objednané kapacity bude nemocniciam platiť.
Stalo sa, fakulty dostali peniaze z rezortu školstva a začali platiť. Uzatvárali sa zmluvy medzi školou a nemocnicami, ktoré riešili použitie týchto zdrojov, ale aj formy a spôsob riadenia kliník a veľa iných. Nehovorím, že tým bol kolega Martin Fronc nadšený, skôr naopak, ale bola to prvá lastovička.
Namiesto toho, aby sa model spolufinancovania rozvíjal, začali pribúdať ďalšie výučbové lôžka pre ostatných študentov, ako napr. sestry, asistenti a ďalší, ale namiesto toho, aby adekvátne pribúdali aj peniaze z rezortu školstva, nastal opačný proces.
Čo sa však postupne zvýšilo, je tlak fakúlt na zdravotnícke zariadenia až do takej absurdity, že sa mal stavať aj kampus, univerzitné mestečko pre študentov pod gesciou rezortu zdravotníctva. Predstava, že by dekan stavebnej fakulty zasahoval na stavbe, kde sa učia jeho študenti, je absurdná, pre medicínu, naopak, úplne bežná.
Ešte jedna poznámka k dvojvládiu. Zaostávame v odvrátiteľných úmrtiach. Podľa štatistík má Bratislava pomaly najhoršie výsledky, hoci je tu najviac všetkého a v niektorých parametroch nedosahuje úroveň Nitry, Bystrice alebo Trnavy. To nie je iba dôsledok rozloženia jednotlivých pracovísk v meste, ale nemalú úlohu zohráva nepochybne aj ľudský faktor.
Bratislavské zdravotníctvo musí byť komplexne zmodernizované, musí vytvoriť dobré podmienky pre všetkých – pre učiteľov lekárov, ďalších lekárov, sestry a ostatných zdravotníkov a najmä pacientov. Na rokovanie vlády ide nekonzistentný materiál, ktorý si často odporuje faktami, ktorých validita je mizerná. Ešte jeden príklad – v materiáli je, že mzdové náklady sú v nemocniciach asi 67 percent. Také číslo to ani omylom nemôže byť aj vďaka mzdovému automatu.
Gramatická úroveň je miestami strašná, slovenčina dostáva na frak. Nie je jasné, kto je vlastne autorom – školstvo alebo zdravotníctvo? Takže späť k vtipu – rukopis je zjavne školský a atrament asi zdravotnícky. Je smutné, že vtipy z čias socializmu sa bez problémov dajú aplikovať aj dlhé roky po revolúcii.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto:
archív, Zdravotnícke Noviny
MUDr. Rudolf Zajac, exminister zdravotníctva