Na Slovensku ročne cievna mozgová príhoda postihne až 17 000 pacientov a odhaduje sa 60 000 pacientov s Alzheimerovou chorobou a príbuznými ochoreniami.
Cievna mozgová príhoda
Ľudia zvyčajne nepoznajú príznaky CMP a lekársku pomoc vyhľadajú neskoro, pritom čas rozhoduje. Časový limit pre akútnu liečbu je 4,5 hodiny a mechanické odstránenie krvnej zrazeniny je možné do 8 hodín od prvých príznakov.
Napriek dostupnej liečbe je v akútnom štádiu zachytených len 11 percent pacientov. Pacient ušetrí čas, ak mu privolajú pomoc rýchlo a získať drahocenné minúty je možné aj optimalizáciou manažmentu pacienta v zdravotnej starostlivosti.
Pacientska organizácia Sekunda pre život v spolupráci s neurológmi apelujú na ministerstvo zdravotníctva a poukazujú na potrebu optimalizovať manažment pacienta s CMP.
Už dávno neplatí, že sa ochorenie týka predovšetkým ľudí vo vyššom veku, v poslednom období postihuje mladšie ročníky vo veku od 20 do 44 rokov. V roku 2009 bola hospitalizovanosť pacientov v tejto vekovej kategórii 498 prípadov a v roku 2015 to už bolo 540 pacientov.
Každý deň zomrie na CMP 14 ľudí, každá dvanásta žena a každý jedenásty muž ochoreniu podľahne, každý desiaty človek zomrie na CMP.
Ročne u nás postihne viac ako 17 000 pacientov. Zároveň je to najviac invalidizujúce ochorenie – pripúta na lôžko až tretinu pacientov, ktorí potrebujú po zvyšok života opatrovateľskú starostlivosť.
Liečba existuje, ale...
Ako uviedla prednostka neurologickej kliniky UN L. Pasteura Košice, predsedníčka cerebrovaskulárnej sekcie Slovenskej neurologickej spoločnosti prof. MUDr. Zuzana Gdovinová, CSc., „ľudia nepoznajú prejavy cievnej príhody a pomoc si volajú neskoro. Čím skôr sa obnoví prietok krvi v postihnutej cieve, tým väčšia je šanca, že u pacienta sa obnoví postihnutá funkcia mozgu. Od času závisí, aké vyhliadky na život bude mať pacient po cievnej príhode“.
Prejavy CMP sú veľmi zreteľné. Pomôcť lepšie ich poznať a apelovať na verejnosť, aby ľudia už pri prvých prejavoch volali prvú pomoc, je cieľom Sekunda pre život v spolupráci s Cerebrovaskulárnou sekciou Slovenskej neurologickej spoločnosti.
„Uvedomujeme si, že v našich prípadoch rozhodovali sekundy či minúty a pomoc prišla v pravom čase. Uvedomujeme si, že mnohí také šťastie nemali. Rozhodujúci je faktor, kedy a kde vás príhoda zastihne. Chceme, aby všetci pacienti mali rovnaké šance. K tomu je nevyhnutné poznať príznaky ochorenia, volať prvú pomoc okamžite a optimalizovať manažment pacienta, o čo sa snažíme v spolupráci s lekármi a ministerstvom,“ hovorí Richard Fides zo Sekundy pre život.
Slovensko nemá Národný program prevencie proti cievnym príhodám. To chce pacientska organizácia v spolupráci s lekármi a neurologickou spoločnosťou zmeniť. Okrem informačno-vzdelávacej kampane apelujú na ministerstvo a vyzývajú na optimalizáciu manažmentu pacienta s CMP a vytvorenie národného programu.
„Ak chceme zlepšiť vyhliadky pacienta, musíme sa zamerať aj na jeho manažment. Od rýchlej zdravotníckej pomoci, ktorá musí konať urgentne, až po jeho zdravotnú starostlivosť na urgentnom príjme, CT či MR, JIS až po špecializované pracoviská intervenčnej rádiológie. Systém musíme nastaviť, aby bol jednotný pre všetky pracoviská, aby mal pacient rovnaké šance a nebol závislý od toho, kedy a kde ho zastihne mŕtvica,“ hovorí primár Neurologického oddelenia NsP v Skalici MUDr. Vlastimil Serdahely.
V súčasnosti sú dve možnosti liečby, ktorá spočíva buď v rozpustení krvnej zrazeniny preparátom, podávanom vnútrožilovo, alebo v mechanickom odstránení trombu.
„V oboch prípadoch hrá dôležitú úlohu čas. Časový limit pre podanie akútnej liečby je 4,5 hodiny a mechanické odstránenie trombu môžeme vykonať do 8 hodín od prvých prejavov. Času je skutočne málo a od neho závisí, akú bude mať pacient šancu vrátiť sa do života. Od času závisí, nakoľko bude liečba úspešná,“ vysvetlil primár Oddelenia diagnostickej a intervenčnej rádiológie NÚSCH MUDr. Ivan Vulev, PhD.
Alzheimerova choroba
Rastúcu tendenciu má aj Alzheimerova choroba. Vek je najvýznamnejším rizikovým faktorom ochorenia a len 1 zo 4 prípadov je potvrdených diagnosticky.
Vo svete žije takmer 47 mil. ľudí s demenciou, každé 3 sekundy pribudne vo svete nový prípad alebo nový pacient postihnutý zhubným neurodegeneračným procesom mozgu charakteristickým pre toto ochorenie.
Demencia sa vyskytuje u každého 20. človeka nad 65 rokov, po 80. roku je to každý piaty človek. V roku 2050 sa odhaduje počet pacientov s demenciou na 131,5 mil.
Počet pacientov s Alzheimerovou chorobou a príbuznými ochoreniami u nás sa odhaduje na 60 000, v roku 2040 vzrastie ich počet na 180 000.
Medzi najčastejšie príznaky Alzheimerovej choroby patrí zhoršovanie pamäti, ktoré narušuje schopnosť plniť jednoduché úlohy každodenného života, časté opakovanie otázok, zmeny nálad a správania, zlá orientácia v známom prostredí či časová dezorientácia.
Účinným preventívnym prostriedkom proti predčasnému starnutiu mozgu je pamäťový tréning. Má význam, lebo udržiava mozog aktívny a zdravý. Okrem dobrej pamäti podporuje fungovanie imunitného systému, čím sa chráni mozog pred ochorením a poškodením.
Riaditeľka Centra MEMORY PaedDr. Mária Čunderlíková vyzdvihuje potrebu venovať sa problematike demencie a Alzheimerovej choroby. „Neustále zdôrazňujeme všeobecné pravidlo, možnosť odstrániť alebo zmierniť postup Alzheimerovej choroby závisí od včas stanovenej diagnózy a následnej terapie. Každý z nás má rodičov, starých rodičov alebo iných príbuzných, ktorí, ak ochorejú, budú potrebovať našu opateru. Preto by sa o toto ochorenie mali zaujímať aj tí mladší,“ povedala M. Čunderlíková.
Cievna mozgová príhoda
Ľudia zvyčajne nepoznajú príznaky CMP a lekársku pomoc vyhľadajú neskoro, pritom čas rozhoduje. Časový limit pre akútnu liečbu je 4,5 hodiny a mechanické odstránenie krvnej zrazeniny je možné do 8 hodín od prvých príznakov.
Napriek dostupnej liečbe je v akútnom štádiu zachytených len 11 percent pacientov. Pacient ušetrí čas, ak mu privolajú pomoc rýchlo a získať drahocenné minúty je možné aj optimalizáciou manažmentu pacienta v zdravotnej starostlivosti.
Pacientska organizácia Sekunda pre život v spolupráci s neurológmi apelujú na ministerstvo zdravotníctva a poukazujú na potrebu optimalizovať manažment pacienta s CMP.
Už dávno neplatí, že sa ochorenie týka predovšetkým ľudí vo vyššom veku, v poslednom období postihuje mladšie ročníky vo veku od 20 do 44 rokov. V roku 2009 bola hospitalizovanosť pacientov v tejto vekovej kategórii 498 prípadov a v roku 2015 to už bolo 540 pacientov.
Každý deň zomrie na CMP 14 ľudí, každá dvanásta žena a každý jedenásty muž ochoreniu podľahne, každý desiaty človek zomrie na CMP.
Ročne u nás postihne viac ako 17 000 pacientov. Zároveň je to najviac invalidizujúce ochorenie – pripúta na lôžko až tretinu pacientov, ktorí potrebujú po zvyšok života opatrovateľskú starostlivosť.
Liečba existuje, ale...
Ako uviedla prednostka neurologickej kliniky UN L. Pasteura Košice, predsedníčka cerebrovaskulárnej sekcie Slovenskej neurologickej spoločnosti prof. MUDr. Zuzana Gdovinová, CSc., „ľudia nepoznajú prejavy cievnej príhody a pomoc si volajú neskoro. Čím skôr sa obnoví prietok krvi v postihnutej cieve, tým väčšia je šanca, že u pacienta sa obnoví postihnutá funkcia mozgu. Od času závisí, aké vyhliadky na život bude mať pacient po cievnej príhode“.
Prejavy CMP sú veľmi zreteľné. Pomôcť lepšie ich poznať a apelovať na verejnosť, aby ľudia už pri prvých prejavoch volali prvú pomoc, je cieľom Sekunda pre život v spolupráci s Cerebrovaskulárnou sekciou Slovenskej neurologickej spoločnosti.
„Uvedomujeme si, že v našich prípadoch rozhodovali sekundy či minúty a pomoc prišla v pravom čase. Uvedomujeme si, že mnohí také šťastie nemali. Rozhodujúci je faktor, kedy a kde vás príhoda zastihne. Chceme, aby všetci pacienti mali rovnaké šance. K tomu je nevyhnutné poznať príznaky ochorenia, volať prvú pomoc okamžite a optimalizovať manažment pacienta, o čo sa snažíme v spolupráci s lekármi a ministerstvom,“ hovorí Richard Fides zo Sekundy pre život.
Slovensko nemá Národný program prevencie proti cievnym príhodám. To chce pacientska organizácia v spolupráci s lekármi a neurologickou spoločnosťou zmeniť. Okrem informačno-vzdelávacej kampane apelujú na ministerstvo a vyzývajú na optimalizáciu manažmentu pacienta s CMP a vytvorenie národného programu.
„Ak chceme zlepšiť vyhliadky pacienta, musíme sa zamerať aj na jeho manažment. Od rýchlej zdravotníckej pomoci, ktorá musí konať urgentne, až po jeho zdravotnú starostlivosť na urgentnom príjme, CT či MR, JIS až po špecializované pracoviská intervenčnej rádiológie. Systém musíme nastaviť, aby bol jednotný pre všetky pracoviská, aby mal pacient rovnaké šance a nebol závislý od toho, kedy a kde ho zastihne mŕtvica,“ hovorí primár Neurologického oddelenia NsP v Skalici MUDr. Vlastimil Serdahely.
V súčasnosti sú dve možnosti liečby, ktorá spočíva buď v rozpustení krvnej zrazeniny preparátom, podávanom vnútrožilovo, alebo v mechanickom odstránení trombu.
„V oboch prípadoch hrá dôležitú úlohu čas. Časový limit pre podanie akútnej liečby je 4,5 hodiny a mechanické odstránenie trombu môžeme vykonať do 8 hodín od prvých prejavov. Času je skutočne málo a od neho závisí, akú bude mať pacient šancu vrátiť sa do života. Od času závisí, nakoľko bude liečba úspešná,“ vysvetlil primár Oddelenia diagnostickej a intervenčnej rádiológie NÚSCH MUDr. Ivan Vulev, PhD.
Alzheimerova choroba
Rastúcu tendenciu má aj Alzheimerova choroba. Vek je najvýznamnejším rizikovým faktorom ochorenia a len 1 zo 4 prípadov je potvrdených diagnosticky.
Vo svete žije takmer 47 mil. ľudí s demenciou, každé 3 sekundy pribudne vo svete nový prípad alebo nový pacient postihnutý zhubným neurodegeneračným procesom mozgu charakteristickým pre toto ochorenie.
Demencia sa vyskytuje u každého 20. človeka nad 65 rokov, po 80. roku je to každý piaty človek. V roku 2050 sa odhaduje počet pacientov s demenciou na 131,5 mil.
Počet pacientov s Alzheimerovou chorobou a príbuznými ochoreniami u nás sa odhaduje na 60 000, v roku 2040 vzrastie ich počet na 180 000.
Medzi najčastejšie príznaky Alzheimerovej choroby patrí zhoršovanie pamäti, ktoré narušuje schopnosť plniť jednoduché úlohy každodenného života, časté opakovanie otázok, zmeny nálad a správania, zlá orientácia v známom prostredí či časová dezorientácia.
Účinným preventívnym prostriedkom proti predčasnému starnutiu mozgu je pamäťový tréning. Má význam, lebo udržiava mozog aktívny a zdravý. Okrem dobrej pamäti podporuje fungovanie imunitného systému, čím sa chráni mozog pred ochorením a poškodením.
Riaditeľka Centra MEMORY PaedDr. Mária Čunderlíková vyzdvihuje potrebu venovať sa problematike demencie a Alzheimerovej choroby. „Neustále zdôrazňujeme všeobecné pravidlo, možnosť odstrániť alebo zmierniť postup Alzheimerovej choroby závisí od včas stanovenej diagnózy a následnej terapie. Každý z nás má rodičov, starých rodičov alebo iných príbuzných, ktorí, ak ochorejú, budú potrebovať našu opateru. Preto by sa o toto ochorenie mali zaujímať aj tí mladší,“ povedala M. Čunderlíková.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto:
archív, Zdravotnícke Noviny
Jana Andelová, Zdravotnícke noviny