Mohli by ste povedať niečo o sebe?
Som riaditeľom nemocnice od 1. mája 2011, mám ekonomické vzdelanie a som jej prvý riaditeľ – nelekár. Predtým som pôsobil v bankovom sektore, kde som sa staral v komerčnej banke o privátne bankovníctvo stredného a východného Slovenska.
Bol problém, aby vás personál prijal a akceptoval ako nelekára?
Chvíľu bolo také obdobie, ktoré nebolo jednoduché ani pre mňa, ale ani pre personál, pretože boli zvyknutí na iný manažment. Pre mňa bol ešte problém v tom, že bankové prostredie bolo konzervatívnejšie a vierohodnejšie. Prvý rok práce v zdravotníctve bol dosť náročný. Stretol som sa s mnohými problémami, neserióznosťou, deformáciou...
Prečo vlastne taká radikálna zmena?
V banke som robil 15 rokov na rôznych pozíciách, naposledy v privátnom bankovníctve. Staral som sa o najbohatších ľudí v krajine, o profesionálnych športovcov, celebrity, úspešných podnikateľov.
Cítil som, že potrebujem vnútornú zmenu. Prehodnotil som rebríček hodnôt. Jedno hľadisko bolo, že som chcel byť doma v Čadci, lebo stále som bol mimo bydliska a druhé hľadisko rebríček hodnôt, lebo som si želal robiť niečo zmysluplnejšie.
Aká je Kysucká nemocnica?
Sme všeobecná nemocnica v pôsobnosti Žilinského kraja, poskytujeme komplexnú zdravotnú starostlivosť v regióne Kysúc. Zdravotná starostlivosť poskytujeme asi pre 124 000 obyvateľov spádového územia okresov Čadca a Kysucké Nové Mesto, ako aj ďalším pacientom, ktorí potrebujú neodkladnú zdravotnú starostlivosť a bez pomoci by bol ohrozený ich život alebo zdravie.
Predmetom našej činnosti je poskytovanie špecializovanej ambulantnej a ústavnej starostlivosti, spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek a RZP. Zabezpečujeme činnosť pracovísk jednotiek intenzívnej starostlivosti v odboroch vnútorné lekárstvo, neurológia, pediatria, chirurgia, úrazová chirurgia, gynekológia a pôrodníctvo, neonatológia a šesť lôžok pre oddelenie anestézie a intenzívnej medicíny.
Zároveň poskytujeme ošetrovateľskú starostlivosť v Dome ošetrovateľskej starostlivosti pre obyvateľov nielen Žilinského kraja. Zo 436 lôžok máme 326 akútnych lôžok a 110 chronických lôžok.
Som rád, že nás minister zdravotníctva pri nedávnej návšteve ubezpečil, že patríme medzi 31 nemocníc, ktoré sú v akútnej sieti, a ktoré v budúcnosti môžu mať z toho určité výhody, ako napr. čerpanie prostriedkov z eurofondov. Už dlhšie sme sa snažili o zaradenie do siete akútnych nemocníc.
Ako ste obmedzovaní pri grantoch, projektoch krajom?
Ak sa chceme uchádzať o projekt napríklad z EÚ, komunikujeme s naším zriaďovateľom, pretože máme povinnosť spolupodieľať sa na projekte 5 percent z celkovej výšky prostriedkov, určených pre projekt. Tie musia byť schválené zastupiteľstvom kraja.
Zatiaľ sme nikdy nečerpali prostriedky z fondov EÚ, chceme to však zmeniť. Dúfam, že sa nám to tento rok alebo v nasledujúcom období podarí. Ostatné granty menšieho charakteru sú výlučne v kompetencii nemocnice a riešime ich po svojej línii.
Máte dostatok personálu?
Personálu máme primerane, počet je stabilizovaný, ale, samozrejme, k určitým migráciám dochádza. Je to najmä na internom oddelení, ktoré je najväčším oddelením, kde hľadáme lekárov, keďže tu dochádza ku generačnej výmene ako v každej nemocnici.
Na ostatných oddeleniach nemáme závažnejšie personálne problémy.
Máte posily aj zo zahraničia?
Áno. Napríklad práve tie problematickejšie interné odbory dopĺňame sčasti lekármi zo zahraničia, hlavne z Ukrajiny. A napríklad do jedného z našich top oddelení, gynekologicko-pôrodníckeho, sme získali lekára primára z Česka.
Veľa prostriedkov sme investovali do rádiológie. Boli sme jednou z prvých nemocníc, ktorá má všetko zdigitalizované. Týmto vlastne nemocnica získala štatút bezfilmovej nemocnice, čo je aj veľký ekonomický prínos, pretože na vyvolávanie filmov a celú technológiu sme ročne vynakladali zhruba 85 000 eur.
Tie v súčasnosti šetríme. Podarilo sa nám získať pomerne kvalitný personál.
Ako prvá z nemocníc Žilinského kraja ste dokončili rekonštrukciu urgentného príjmu...
Áno, už dávno sme sa snažili nájsť prostriedky na urgent, ako som hovoril, chceli sme patriť do skupiny akútnych nemocníc. Situácia, ktorá bola u nás, nebola dobrá. Prijímali sme pacientov v úzkych chodbičkách a veľakrát hľadali potrebné ambulancie.
Aj preto sme zvolili riešenie, že sme urgentný príjem urobili o pár metrov ďalej, ako sú pacienti zvyknutí. Nachádza sa v budove, kde bolo v minulosti detské oddelenie a už niekoľko rokov bola nevyužitá.
Čo všetko sa tam nachádza?
Urgent máme rozdelený na dve časti. Čerpali sme inšpiráciu v rakúskom Linzi, kde urgenty majú riešené tak, že jedna časť je väčšinou traumatologická úrazová a druhá je ostatné – interná, atď. Podľa toho sme sa snažili urobiť urgent tak, že v jednej časti ošetrujeme úrazy a v druhej časti pacientov s ostatnými problémami, najmä interného charakteru.
Na urgentnom príjme pracujú dvaja stáli lekári, internista a traumatológ a ostatný personál, teda sestry, sanitár, prípadne ošetrovateľ a záchranár. V prípade potreby sa privolávajú iní špecialisti, ktorí sa spoločne podieľajú na rýchlej diagnostike a liečbe pacienta.
Všimla som si recepciu...
Recepciu sme zriadili aj napriek tomu, že náklady sú vyššie, pretože urgentné príjmy sú stratová záležitosť. Sú nedofinancované a veľmi sme zvažovali, či urobíme takýto krok.
Už piaty rok za sebou však hospodárime pozitívne a z toho dôvodu sme chceli, aby pacienti pocítili, že nemáme len vynovené priestory, ale aj kvalifikovaný manažment. Recepciu urgentného príjmu sme obsadili záchranárom, ktorý vykonáva aj administratívne úkony.
Každý pacient sa najskôr hlási na recepcii, kde je podľa zdravotného problému zaevidovaný v počítači a odoslaný na príslušnú odbornú ambulanciu. Záchranár vidí cez kameru čakajúcich pacientov a v prípade potreby môže poskytnúť prvú pomoc.
Ako je to s LSPP, je v nemocnici?
LSPP sa síce nachádza v budove nemocnice, ale prevádzkuje ju súkromný poskytovateľ. V prípade vypísaného výberového konania sa chceme o ňu uchádzať.
Veľa záleží aj na tom, kto tam slúži. Napríklad niektorí pacienti by vôbec nemuseli byť odosielaní na naše odborné ambulancie, ale stačilo by ošetrenie na LSPP, a tým by sa skrátili čakacie lehoty pre pacientov, ktorí naozaj potrebujú byť ošetrení odborne.
Máte zrekonštruovanú gynekológiu, chirurgiu, chirurgickú JIS-ku, teraz urgentný príjem. Čo ďalej?
Tento rok by sme chceli začať rekonštrukciu sociálnych zariadení na jednotlivých lôžkových oddeleniach. Už dlhší čas máme naplánovanú výmenu okien v internistickom pavilóne. Podarilo sa nám získať prostriedky, takže s výmenou začneme v lete cez dovolenkové obdobie.
Výmenu prístrojovej techniky máme naplánovanú napr. na oddelení anestézie a intenzívnej medicíny, kde chceme zakúpiť ventilátory, anestéziologické prístroje, na chirurgické oddelenie laparoskopickú vežu atď.
Aký je stav zobrazovacej techniky?
Za posledných päť rokov sme sa snažili zainvestovať do diagnostických prístrojov. Ako som spomínal, vymenili sme CT, dva digitálne röntgeny, mamograf, kúpili sme ultrasonografické prístroje na rádiológiu, echokardiograf a mnoho ďalších dôležitých prístrojov.
Prístrojovú techniku obmieňame postupne. Modernizačný dlh však máme stále, nedá sa všetko robiť naraz. Snažíme sa hospodáriť pozitívne, ale stále máme staré dlhy.
Keď som nastúpil, nemocnica sa zadlžovala zhruba 1,1 mil. eur ročne a záväzky boli 10 mil. eur, z toho záväzky po lehote splatnosti 5 mil. eur. Postupne ich znižujeme, ale stále to nie je ideálny stav.
Chceme sa s tým tento rok vyrovnať, či už bude oddlženie alebo nie. Hlavným zámerom v tomto roku je pre mňa vyriešenie verejných financií, aby sme už nedlhovali Sociálnej poisťovni a mohli sme sa uchádzať o eurofondy.
O tejto nemocnici sa hovorievalo, že človek sem príde so zlomenou rukou a odíde so zlomenou nohou. Tieto zmeny vysielajú pozitívny impulz a názor na nemocnicu sa mení?
Trocha zveličené tvrdenie. Keď som do nemocnice nastúpil a pozrel si prístrojovú techniku, boli tu 35-ročné röntgeny a naozaj na snímke lekár nemohol objektívne vidieť, čo tam je.
Prechodom do digitálnej prístrojovej techniky sa skvalitnilo poskytovanie zdravotnej starostlivosti. V digitáli sa dá snímok priblížiť a dá sa presne určiť problematické miesto. Je to úplne o niečom inom. Pacienta vyšetrujeme najmodernejšou prístrojovou technikou, tiež sme veľa prostriedkov investovali do laboratórií – biochémie a mikrobiológie.
Prešli sme na rýchlu diagnostiku. Personál má za krátky čas dispozícii požadovaný výsledok, ktorý potrebuje. Pevne verím, že toto všetko vnímajú nielen pacienti, ale aj široká verejnosť.
Laboratóriá máte svoje?
Svoje, chvalabohu, to sa nám podarilo udržať. Aj v informačných technológiách sme urobili veľké zmeny. Taktiež tu nikdy nebol ucelený nemocničný informačný systém, urobili sme ho po novom. Máme prepojené laboratóriá, rádiodiagnostické oddelenia.
Investovali sme aj do internetu, všetky oddelenia majú WiFi, na ktorú sa môžu bezplatne pripojiť aj hospitalizovaní pacienti. Lekári majú možnosť urobiť vizity elektronicky. Majú na vozíku notebook, pripojený cez wifinu a vidia všetko o vyšetrovanom pacientovi zo systému – laboratórne výsledky, diagnostiku...
Námet sme čerpali z Rakúska, pretože sú v tomto popredu, hoci niektoré veci tiež nemajú ideálne, ale určite sú na vyššej kvalitatívnej úrovni.
Ako je to so záchrankou?
Na päť staníc sú traja poskytovatelia, neviem, či taký región ešte existuje. Jedna RLP patrí Bratislavskej záchrannej službe, RZP patrí nám, a ďalšie tri sú v Turzovke, v Kysuckom Novom Meste a v Starej Bystrici, patria Falcku. Uchádzali sme sa o všetky stanice, no boli sme úspešní len pri jednej.
Lekáreň patrí nemocnici?
Myslím si, že sme jediná nemocnica na Slovensku, ktorá má svoje dve lekárne. Niektoré nemocnice majú svoju lekáreň, ale my máme de facto tri. Jedna, čo slúži len pre nemocnicu, potom máme výdajňu pre verejnosť, ktorá je súčasťou nemocničnej lekárne, ďalej klasickú komerčnú lekáreň, takže verejnosť môže využívať naše dve verejné lekárne.
Zisk z lekární zostáva v systéme a používame ho na nákup nových prístrojov, prípadne investícií do rozvoja. S peniazmi od poisťovní by sme nevyžili, takže máme rôzne aktivity, ktorými dopĺňame systém.
A to sú?
Sú to hlavne dve verejné lekárne, dva bufety, spoplatnené parkovné, ponúkame nadštandardné služby, napríklad na rehabilitácii, aj na jednotlivých oddeleniach, máme prostriedky z nájmov. Ponúkame stravovacie služby.
Máme dosť silné občianske združenie, ktoré podporuje nemocnicu a snažíme sa byť úspešní v získavaní sponzorských príspevkov od rôznych podnikateľských subjektov, takže keď sa to naráta, je to slušný balík financií, ktoré investujeme do rozvoja.
Máte stálejšieho investora?
Nie, v minulosti tu boli dva alebo tri silné podniky, teraz vlastne sú to len obchody, obchodné centrum a s nimi sa ťažko komunikuje. Sem-tam nám niekto z nich pomôže v rámci svojich možností.
Využil som svoje kontakty, ktoré som mal z banky, takže nám pomáhajú aj rôzni podnikatelia, ktorým, keď sa darí, vedia sa podeliť aj s nemocnicou alebo prispieť na dobrú vec. Snažíme sa to riešiť cielene – urobíme konkrétny projekt a oslovíme podnikateľov. Keď vidia, že peniaze do posledného centa idú tam, kam majú, že to nejde na výplaty, na nejakú prevádzku, ale zmysluplne na rozvoj, pomôžu.
Monitorujete výskyt nozokomiálnych ochorení? Robíte nejaké štatistiky?
Každé oddelenie hlási nozokomiálne infekcie RÚVZ. Každoročný externý audit sleduje evidenciu a spôsob hlásenia nozokomiálnych infekcií v našom zariadení. Hlásenie nežiaducich udalostí alebo výskytu niečoho patologického v zariadení prebieha štandardne.
Je síce pravda, keď sme v minulosti nahlásili infikované plastické kanyly, ktoré nám skomplikovali liečbu pacientov, riešenie problému bolo zdĺhavé a o jeho definitívnom vyriešení máme doposiaľ nejasno.
Považujeme naďalej za správne a dôležité, aby sme pacientov chránili a zabezpečovali im len kvalitný špeciálny zdravotnícky materiál, ktorý pre nich nebude príčinou komplikácií, preto i ďalej budeme vzniknuté nedostatky v dodávateľských firmách riešiť tak ako dosiaľ.
Aká je situácia s čakačkami?
Väčšinou operácie riešime akútne, pretože máme pomerne veľký spád. Nemáme problém s čakacími lehotami. Z času na čas sa niečo vyskytne, pretože nám do plánovania vstúpia poisťovne, keď pacientom odložia termíny plánovaných hospitalizácií na neskoršie obdobie.
Čakacie lehoty sú problémom skôr pri SVaLZ-och, napríklad na CT, kde poisťovňa dáva nemocniciam limity a tie limity poprekračujú. Aj u nás dosť výrazne prekračujeme limity, problém je, že sú to neúmerné sumy, ktoré dotujeme.
Za tento rok vykazujeme takýchto nadlimitných výkonov možno aj za 400 000 eur a zrejme sa nám s poisťovňou nepodarí dohodnúť, tak ako každý rok. Poisťovne väčšinou riešia kozmetické dohody o urovnaní a toto ostáva na ťarche nemocnice.
Nemáme dostatočný objem limitovaných výkonov ani na CT, SVaLZ, vyšetrenia, ani na špecializovaných ambulanciách, všetky prekračujeme.
Objavila sa téma záchytiek. Ocenili by ste ich?
Veľmi by sme privítali záchytku. Snažili sme sa dohodnúť s mestom, ktoré v tom malo mať hlavnú úlohu ako zriaďovateľ. Lenže primátor sa bál, že bude musieť financovať aj okolité dediny a mestá. Nenašli sme žiadne východisko.
Ľudia pod vplyvom alkoholu robia neskutočné problémy, blokujú oddelenia, robia tam neporiadok – neviete si predstaviť, koľko škody narobí opitý tínedžer na detskom oddelení. Pacienti v delíriu, to je hotová katastrofa, jedného nášho primára uhryzla pacientka. To sú nekontrolovateľné stavy a týchto ľudí je problematické zvládnuť.
Najhoršie je, že máte kritériá, keď chcete mať zaplatenú zdravotnú starostlivosť, musíte splniť podmienku poisťovne. Väčšinou sa opilci po vytriezvení berú rýchlo domov, podpíšu reverz, a teda nesplnia podmienku poisťovne, to znamená, že sa berú ako ambulantný pacient. Aj keď mu my de facto pomôžeme, necháme ho na oddelení, v konečnom dôsledku na to nemocnica doplatí. Nemôžete ho však nechať tak, pretože keby sa niečo stalo a vy to podceníte, je obrovský problém.
Som presvedčený, že každá nemocnica by uvítala záchytku. Nie je to zaplatené, nie je to uznané revíznym lekárom. Vôbec nejde o malý počet.
Priváža ich zvyčajne záchranka?
Áno, blokujú záchranku, ktorá by mohla ísť k inému pacientovi, ktorý je možno v ohrození života. Neindikovaných výjazdov záchraniek je veľmi veľa, pohybuje sa to možno na úrovni 60 percent. A na druhej strane paradoxne človeka, ktorý odpadne doma a je vo vážnom zdravotnom stave, musí rodinný príslušník doviezť autom.
Tento rok mala byť spustená skúšobná verzia DRG. Ste spokojný?
Veľmi sme chceli DRG, lebo sme videli obrovské rozdiely medzi nami a vyšším pracoviskom, ktoré za tie isté výkony má diametrálne odlišnú platbu. Ale keď vidíme, akým smerom sa to všetko uberá, tak mám z toho obavy.
Prvotné nastavenie vychádza z histórie a zatiaľ je veľmi ďaleko od objektivity. Ak to bude dočasné obdobie, dobre, ale nech je čo najkratšie. Budem rád, keď systém bude objektívny, ale momentálne nevidím pre nemocnice nášho typu prínos v tom, čo je nastavené.
Je mi jasné, že by zrejme niektoré nemocnice mali zrazu obrovské problémy, keby sa zaviedla nejaká spravodlivosť. Určite prvý rok v tom nevidím prínos. Pokiaľ to nebude smerovať k porovnateľným hodnotám, tak to nemá význam, bola by to len ďalšia administratívna činnosť, ktorou budú zaťažení zdravotníci.
Častou témou je transformácia nemocníc...
Toto je vec nášho zriaďovateľa Žilinského kraja. Sme príspevková organizácia. Urobili sme mnohé opatrenia racionalizačného charakteru, takže si myslím, že momentálne transformácia nie je hlavná téma, pretože sme sa dokázali stabilizovať.
No určite by som bol rád, keby sme patrili stále pod kraj, aj keby sme možno zmenili zákonnú formu. Nemyslím si, že by nemocnici prospela zmena vlastníka, dokázali sme, že aj manažment, ktorý nie je súkromný, dokáže nemocnicu úspešne viesť.
Som riaditeľom nemocnice od 1. mája 2011, mám ekonomické vzdelanie a som jej prvý riaditeľ – nelekár. Predtým som pôsobil v bankovom sektore, kde som sa staral v komerčnej banke o privátne bankovníctvo stredného a východného Slovenska.
Bol problém, aby vás personál prijal a akceptoval ako nelekára?
Chvíľu bolo také obdobie, ktoré nebolo jednoduché ani pre mňa, ale ani pre personál, pretože boli zvyknutí na iný manažment. Pre mňa bol ešte problém v tom, že bankové prostredie bolo konzervatívnejšie a vierohodnejšie. Prvý rok práce v zdravotníctve bol dosť náročný. Stretol som sa s mnohými problémami, neserióznosťou, deformáciou...
Prečo vlastne taká radikálna zmena?
V banke som robil 15 rokov na rôznych pozíciách, naposledy v privátnom bankovníctve. Staral som sa o najbohatších ľudí v krajine, o profesionálnych športovcov, celebrity, úspešných podnikateľov.
Cítil som, že potrebujem vnútornú zmenu. Prehodnotil som rebríček hodnôt. Jedno hľadisko bolo, že som chcel byť doma v Čadci, lebo stále som bol mimo bydliska a druhé hľadisko rebríček hodnôt, lebo som si želal robiť niečo zmysluplnejšie.
Aká je Kysucká nemocnica?
Sme všeobecná nemocnica v pôsobnosti Žilinského kraja, poskytujeme komplexnú zdravotnú starostlivosť v regióne Kysúc. Zdravotná starostlivosť poskytujeme asi pre 124 000 obyvateľov spádového územia okresov Čadca a Kysucké Nové Mesto, ako aj ďalším pacientom, ktorí potrebujú neodkladnú zdravotnú starostlivosť a bez pomoci by bol ohrozený ich život alebo zdravie.
Predmetom našej činnosti je poskytovanie špecializovanej ambulantnej a ústavnej starostlivosti, spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek a RZP. Zabezpečujeme činnosť pracovísk jednotiek intenzívnej starostlivosti v odboroch vnútorné lekárstvo, neurológia, pediatria, chirurgia, úrazová chirurgia, gynekológia a pôrodníctvo, neonatológia a šesť lôžok pre oddelenie anestézie a intenzívnej medicíny.
Zároveň poskytujeme ošetrovateľskú starostlivosť v Dome ošetrovateľskej starostlivosti pre obyvateľov nielen Žilinského kraja. Zo 436 lôžok máme 326 akútnych lôžok a 110 chronických lôžok.
Som rád, že nás minister zdravotníctva pri nedávnej návšteve ubezpečil, že patríme medzi 31 nemocníc, ktoré sú v akútnej sieti, a ktoré v budúcnosti môžu mať z toho určité výhody, ako napr. čerpanie prostriedkov z eurofondov. Už dlhšie sme sa snažili o zaradenie do siete akútnych nemocníc.
Ako ste obmedzovaní pri grantoch, projektoch krajom?
Ak sa chceme uchádzať o projekt napríklad z EÚ, komunikujeme s naším zriaďovateľom, pretože máme povinnosť spolupodieľať sa na projekte 5 percent z celkovej výšky prostriedkov, určených pre projekt. Tie musia byť schválené zastupiteľstvom kraja.
Zatiaľ sme nikdy nečerpali prostriedky z fondov EÚ, chceme to však zmeniť. Dúfam, že sa nám to tento rok alebo v nasledujúcom období podarí. Ostatné granty menšieho charakteru sú výlučne v kompetencii nemocnice a riešime ich po svojej línii.
Máte dostatok personálu?
Personálu máme primerane, počet je stabilizovaný, ale, samozrejme, k určitým migráciám dochádza. Je to najmä na internom oddelení, ktoré je najväčším oddelením, kde hľadáme lekárov, keďže tu dochádza ku generačnej výmene ako v každej nemocnici.
Na ostatných oddeleniach nemáme závažnejšie personálne problémy.
Máte posily aj zo zahraničia?
Áno. Napríklad práve tie problematickejšie interné odbory dopĺňame sčasti lekármi zo zahraničia, hlavne z Ukrajiny. A napríklad do jedného z našich top oddelení, gynekologicko-pôrodníckeho, sme získali lekára primára z Česka.
Veľa prostriedkov sme investovali do rádiológie. Boli sme jednou z prvých nemocníc, ktorá má všetko zdigitalizované. Týmto vlastne nemocnica získala štatút bezfilmovej nemocnice, čo je aj veľký ekonomický prínos, pretože na vyvolávanie filmov a celú technológiu sme ročne vynakladali zhruba 85 000 eur.
Tie v súčasnosti šetríme. Podarilo sa nám získať pomerne kvalitný personál.
Ako prvá z nemocníc Žilinského kraja ste dokončili rekonštrukciu urgentného príjmu...
Áno, už dávno sme sa snažili nájsť prostriedky na urgent, ako som hovoril, chceli sme patriť do skupiny akútnych nemocníc. Situácia, ktorá bola u nás, nebola dobrá. Prijímali sme pacientov v úzkych chodbičkách a veľakrát hľadali potrebné ambulancie.
Aj preto sme zvolili riešenie, že sme urgentný príjem urobili o pár metrov ďalej, ako sú pacienti zvyknutí. Nachádza sa v budove, kde bolo v minulosti detské oddelenie a už niekoľko rokov bola nevyužitá.
Čo všetko sa tam nachádza?
Urgent máme rozdelený na dve časti. Čerpali sme inšpiráciu v rakúskom Linzi, kde urgenty majú riešené tak, že jedna časť je väčšinou traumatologická úrazová a druhá je ostatné – interná, atď. Podľa toho sme sa snažili urobiť urgent tak, že v jednej časti ošetrujeme úrazy a v druhej časti pacientov s ostatnými problémami, najmä interného charakteru.
Na urgentnom príjme pracujú dvaja stáli lekári, internista a traumatológ a ostatný personál, teda sestry, sanitár, prípadne ošetrovateľ a záchranár. V prípade potreby sa privolávajú iní špecialisti, ktorí sa spoločne podieľajú na rýchlej diagnostike a liečbe pacienta.
Všimla som si recepciu...
Recepciu sme zriadili aj napriek tomu, že náklady sú vyššie, pretože urgentné príjmy sú stratová záležitosť. Sú nedofinancované a veľmi sme zvažovali, či urobíme takýto krok.
Už piaty rok za sebou však hospodárime pozitívne a z toho dôvodu sme chceli, aby pacienti pocítili, že nemáme len vynovené priestory, ale aj kvalifikovaný manažment. Recepciu urgentného príjmu sme obsadili záchranárom, ktorý vykonáva aj administratívne úkony.
Každý pacient sa najskôr hlási na recepcii, kde je podľa zdravotného problému zaevidovaný v počítači a odoslaný na príslušnú odbornú ambulanciu. Záchranár vidí cez kameru čakajúcich pacientov a v prípade potreby môže poskytnúť prvú pomoc.
Ako je to s LSPP, je v nemocnici?
LSPP sa síce nachádza v budove nemocnice, ale prevádzkuje ju súkromný poskytovateľ. V prípade vypísaného výberového konania sa chceme o ňu uchádzať.
Veľa záleží aj na tom, kto tam slúži. Napríklad niektorí pacienti by vôbec nemuseli byť odosielaní na naše odborné ambulancie, ale stačilo by ošetrenie na LSPP, a tým by sa skrátili čakacie lehoty pre pacientov, ktorí naozaj potrebujú byť ošetrení odborne.
Máte zrekonštruovanú gynekológiu, chirurgiu, chirurgickú JIS-ku, teraz urgentný príjem. Čo ďalej?
Tento rok by sme chceli začať rekonštrukciu sociálnych zariadení na jednotlivých lôžkových oddeleniach. Už dlhší čas máme naplánovanú výmenu okien v internistickom pavilóne. Podarilo sa nám získať prostriedky, takže s výmenou začneme v lete cez dovolenkové obdobie.
Výmenu prístrojovej techniky máme naplánovanú napr. na oddelení anestézie a intenzívnej medicíny, kde chceme zakúpiť ventilátory, anestéziologické prístroje, na chirurgické oddelenie laparoskopickú vežu atď.
Aký je stav zobrazovacej techniky?
Za posledných päť rokov sme sa snažili zainvestovať do diagnostických prístrojov. Ako som spomínal, vymenili sme CT, dva digitálne röntgeny, mamograf, kúpili sme ultrasonografické prístroje na rádiológiu, echokardiograf a mnoho ďalších dôležitých prístrojov.
Prístrojovú techniku obmieňame postupne. Modernizačný dlh však máme stále, nedá sa všetko robiť naraz. Snažíme sa hospodáriť pozitívne, ale stále máme staré dlhy.
Keď som nastúpil, nemocnica sa zadlžovala zhruba 1,1 mil. eur ročne a záväzky boli 10 mil. eur, z toho záväzky po lehote splatnosti 5 mil. eur. Postupne ich znižujeme, ale stále to nie je ideálny stav.
Chceme sa s tým tento rok vyrovnať, či už bude oddlženie alebo nie. Hlavným zámerom v tomto roku je pre mňa vyriešenie verejných financií, aby sme už nedlhovali Sociálnej poisťovni a mohli sme sa uchádzať o eurofondy.
O tejto nemocnici sa hovorievalo, že človek sem príde so zlomenou rukou a odíde so zlomenou nohou. Tieto zmeny vysielajú pozitívny impulz a názor na nemocnicu sa mení?
Trocha zveličené tvrdenie. Keď som do nemocnice nastúpil a pozrel si prístrojovú techniku, boli tu 35-ročné röntgeny a naozaj na snímke lekár nemohol objektívne vidieť, čo tam je.
Prechodom do digitálnej prístrojovej techniky sa skvalitnilo poskytovanie zdravotnej starostlivosti. V digitáli sa dá snímok priblížiť a dá sa presne určiť problematické miesto. Je to úplne o niečom inom. Pacienta vyšetrujeme najmodernejšou prístrojovou technikou, tiež sme veľa prostriedkov investovali do laboratórií – biochémie a mikrobiológie.
Prešli sme na rýchlu diagnostiku. Personál má za krátky čas dispozícii požadovaný výsledok, ktorý potrebuje. Pevne verím, že toto všetko vnímajú nielen pacienti, ale aj široká verejnosť.
Laboratóriá máte svoje?
Svoje, chvalabohu, to sa nám podarilo udržať. Aj v informačných technológiách sme urobili veľké zmeny. Taktiež tu nikdy nebol ucelený nemocničný informačný systém, urobili sme ho po novom. Máme prepojené laboratóriá, rádiodiagnostické oddelenia.
Investovali sme aj do internetu, všetky oddelenia majú WiFi, na ktorú sa môžu bezplatne pripojiť aj hospitalizovaní pacienti. Lekári majú možnosť urobiť vizity elektronicky. Majú na vozíku notebook, pripojený cez wifinu a vidia všetko o vyšetrovanom pacientovi zo systému – laboratórne výsledky, diagnostiku...
Námet sme čerpali z Rakúska, pretože sú v tomto popredu, hoci niektoré veci tiež nemajú ideálne, ale určite sú na vyššej kvalitatívnej úrovni.
Ako je to so záchrankou?
Na päť staníc sú traja poskytovatelia, neviem, či taký región ešte existuje. Jedna RLP patrí Bratislavskej záchrannej službe, RZP patrí nám, a ďalšie tri sú v Turzovke, v Kysuckom Novom Meste a v Starej Bystrici, patria Falcku. Uchádzali sme sa o všetky stanice, no boli sme úspešní len pri jednej.
Lekáreň patrí nemocnici?
Myslím si, že sme jediná nemocnica na Slovensku, ktorá má svoje dve lekárne. Niektoré nemocnice majú svoju lekáreň, ale my máme de facto tri. Jedna, čo slúži len pre nemocnicu, potom máme výdajňu pre verejnosť, ktorá je súčasťou nemocničnej lekárne, ďalej klasickú komerčnú lekáreň, takže verejnosť môže využívať naše dve verejné lekárne.
Zisk z lekární zostáva v systéme a používame ho na nákup nových prístrojov, prípadne investícií do rozvoja. S peniazmi od poisťovní by sme nevyžili, takže máme rôzne aktivity, ktorými dopĺňame systém.
A to sú?
Sú to hlavne dve verejné lekárne, dva bufety, spoplatnené parkovné, ponúkame nadštandardné služby, napríklad na rehabilitácii, aj na jednotlivých oddeleniach, máme prostriedky z nájmov. Ponúkame stravovacie služby.
Máme dosť silné občianske združenie, ktoré podporuje nemocnicu a snažíme sa byť úspešní v získavaní sponzorských príspevkov od rôznych podnikateľských subjektov, takže keď sa to naráta, je to slušný balík financií, ktoré investujeme do rozvoja.
Máte stálejšieho investora?
Nie, v minulosti tu boli dva alebo tri silné podniky, teraz vlastne sú to len obchody, obchodné centrum a s nimi sa ťažko komunikuje. Sem-tam nám niekto z nich pomôže v rámci svojich možností.
Využil som svoje kontakty, ktoré som mal z banky, takže nám pomáhajú aj rôzni podnikatelia, ktorým, keď sa darí, vedia sa podeliť aj s nemocnicou alebo prispieť na dobrú vec. Snažíme sa to riešiť cielene – urobíme konkrétny projekt a oslovíme podnikateľov. Keď vidia, že peniaze do posledného centa idú tam, kam majú, že to nejde na výplaty, na nejakú prevádzku, ale zmysluplne na rozvoj, pomôžu.
Monitorujete výskyt nozokomiálnych ochorení? Robíte nejaké štatistiky?
Každé oddelenie hlási nozokomiálne infekcie RÚVZ. Každoročný externý audit sleduje evidenciu a spôsob hlásenia nozokomiálnych infekcií v našom zariadení. Hlásenie nežiaducich udalostí alebo výskytu niečoho patologického v zariadení prebieha štandardne.
Je síce pravda, keď sme v minulosti nahlásili infikované plastické kanyly, ktoré nám skomplikovali liečbu pacientov, riešenie problému bolo zdĺhavé a o jeho definitívnom vyriešení máme doposiaľ nejasno.
Považujeme naďalej za správne a dôležité, aby sme pacientov chránili a zabezpečovali im len kvalitný špeciálny zdravotnícky materiál, ktorý pre nich nebude príčinou komplikácií, preto i ďalej budeme vzniknuté nedostatky v dodávateľských firmách riešiť tak ako dosiaľ.
Aká je situácia s čakačkami?
Väčšinou operácie riešime akútne, pretože máme pomerne veľký spád. Nemáme problém s čakacími lehotami. Z času na čas sa niečo vyskytne, pretože nám do plánovania vstúpia poisťovne, keď pacientom odložia termíny plánovaných hospitalizácií na neskoršie obdobie.
Čakacie lehoty sú problémom skôr pri SVaLZ-och, napríklad na CT, kde poisťovňa dáva nemocniciam limity a tie limity poprekračujú. Aj u nás dosť výrazne prekračujeme limity, problém je, že sú to neúmerné sumy, ktoré dotujeme.
Za tento rok vykazujeme takýchto nadlimitných výkonov možno aj za 400 000 eur a zrejme sa nám s poisťovňou nepodarí dohodnúť, tak ako každý rok. Poisťovne väčšinou riešia kozmetické dohody o urovnaní a toto ostáva na ťarche nemocnice.
Nemáme dostatočný objem limitovaných výkonov ani na CT, SVaLZ, vyšetrenia, ani na špecializovaných ambulanciách, všetky prekračujeme.
Objavila sa téma záchytiek. Ocenili by ste ich?
Veľmi by sme privítali záchytku. Snažili sme sa dohodnúť s mestom, ktoré v tom malo mať hlavnú úlohu ako zriaďovateľ. Lenže primátor sa bál, že bude musieť financovať aj okolité dediny a mestá. Nenašli sme žiadne východisko.
Ľudia pod vplyvom alkoholu robia neskutočné problémy, blokujú oddelenia, robia tam neporiadok – neviete si predstaviť, koľko škody narobí opitý tínedžer na detskom oddelení. Pacienti v delíriu, to je hotová katastrofa, jedného nášho primára uhryzla pacientka. To sú nekontrolovateľné stavy a týchto ľudí je problematické zvládnuť.
Najhoršie je, že máte kritériá, keď chcete mať zaplatenú zdravotnú starostlivosť, musíte splniť podmienku poisťovne. Väčšinou sa opilci po vytriezvení berú rýchlo domov, podpíšu reverz, a teda nesplnia podmienku poisťovne, to znamená, že sa berú ako ambulantný pacient. Aj keď mu my de facto pomôžeme, necháme ho na oddelení, v konečnom dôsledku na to nemocnica doplatí. Nemôžete ho však nechať tak, pretože keby sa niečo stalo a vy to podceníte, je obrovský problém.
Som presvedčený, že každá nemocnica by uvítala záchytku. Nie je to zaplatené, nie je to uznané revíznym lekárom. Vôbec nejde o malý počet.
Priváža ich zvyčajne záchranka?
Áno, blokujú záchranku, ktorá by mohla ísť k inému pacientovi, ktorý je možno v ohrození života. Neindikovaných výjazdov záchraniek je veľmi veľa, pohybuje sa to možno na úrovni 60 percent. A na druhej strane paradoxne človeka, ktorý odpadne doma a je vo vážnom zdravotnom stave, musí rodinný príslušník doviezť autom.
Tento rok mala byť spustená skúšobná verzia DRG. Ste spokojný?
Veľmi sme chceli DRG, lebo sme videli obrovské rozdiely medzi nami a vyšším pracoviskom, ktoré za tie isté výkony má diametrálne odlišnú platbu. Ale keď vidíme, akým smerom sa to všetko uberá, tak mám z toho obavy.
Prvotné nastavenie vychádza z histórie a zatiaľ je veľmi ďaleko od objektivity. Ak to bude dočasné obdobie, dobre, ale nech je čo najkratšie. Budem rád, keď systém bude objektívny, ale momentálne nevidím pre nemocnice nášho typu prínos v tom, čo je nastavené.
Je mi jasné, že by zrejme niektoré nemocnice mali zrazu obrovské problémy, keby sa zaviedla nejaká spravodlivosť. Určite prvý rok v tom nevidím prínos. Pokiaľ to nebude smerovať k porovnateľným hodnotám, tak to nemá význam, bola by to len ďalšia administratívna činnosť, ktorou budú zaťažení zdravotníci.
Častou témou je transformácia nemocníc...
Toto je vec nášho zriaďovateľa Žilinského kraja. Sme príspevková organizácia. Urobili sme mnohé opatrenia racionalizačného charakteru, takže si myslím, že momentálne transformácia nie je hlavná téma, pretože sme sa dokázali stabilizovať.
No určite by som bol rád, keby sme patrili stále pod kraj, aj keby sme možno zmenili zákonnú formu. Nemyslím si, že by nemocnici prospela zmena vlastníka, dokázali sme, že aj manažment, ktorý nie je súkromný, dokáže nemocnicu úspešne viesť.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Alternatívny autor:
Jana Andelová, Zdravotnícke noviny