Päťkrát a dosť

Na zaplatenie ich dlhov sa doteraz vynaložilo vyše miliardy eur. Oddlžovali pravicové aj ľavicové vlády, reálna situácia v štátnych nemocniciach si skôr či neskôr vynúti piate oddlžovanie. Z verejne dostupných informácií sa hovorí o sume presahujúcej 600 mil. eur. Tým by sa celková suma určená na likvidáciu týchto dlhov vyšplhala približne na 1,7 mld. eur.

Za túto sumu by sme mohli mať nové univerzitné nemocnice v Bratislave, Martine a Košiciach a ešte by nám aj ostalo na signifikantnú obnovu ostatných. Keďže však oddlžovanie nebolo sprevádzané pripravovanou transformáciou, nemocnice sa začali okamžite zadlžovať nezmeneným tempom.

Navyše sa dá konštatovať, že spôsob, akým k oddlžovaniu nemocníc dochádza, má devastačné účinky a znamená spôsob, ako „odmeniť“ zlých a potrestať či demotivovať „dobrých“, t. j. tých, ktorí negenerujú straty.

Oddlženie nepomáha

Jednotlivé techniky oddlženia mali svoje charakteristické výhody, resp. nevýhody. Hlavnou nevýhodou prvej vlny bola jej neadresnosť a nevymáhateľnosť použitia oddlžovacích zdrojov. Tie sa následne použili neefektívne.

Metóda odkupovania pohľadávok cez štátnu agentúru Veriteľ bola mimoriadne efektívna a transparentná, ale nebola sprevádzaná naplánovanými systémovými opatreniami. Už v čase rozhodovania o pridelení návratnej finančnej pomoci (tretia vlna) bolo jasné, že nemocnice nebudú schopné túto pomoc splatiť a že predkladané podnikateľské plány sú len formalita, ktorá sa nebude realizovať.

Finančná stabilizácia (štvrtá vlna) prevzala niektoré metódy z oddlžovania Veriteľom a implementovala ich vo veľmi krátkom čase. História sa, žiaľ, opakovala a štátne nemocnice sú opäť zadlžené.

Chýbajú zásadné zmeny. Zo štyroch vĺn oddlžovania nemocníc bola každá svojská. Prichádzali v inom kontexte, sprevádzali ich odlišné javy a ako sa dnes ukazuje, žiadnu z nich nesprevádzali efektívne opatrenia, ktoré by dokázali stabilizovať hospodárenie nemocníc na dlhšie obdobie.

Len pre zaujímavosť: fakty ukazujú, že napriek každoročnému rastu disponibilných zdrojov vkladaných do zdravotníctva vrátane oddlženia verejných nemocníc, aké nemá obdobu v iných rezortoch, nedošlo k zastaveniu, dokonca ani k spomaleniu zadlžovania nemocníc.

Mohli by sme konštatovať, že čím viac peňazí do nemocníc pritieklo, tým viac nemocnice minuli, ale hospodárenie až na výnimky nezlepšili. V objeme disponibilných zdrojov preto nebude primárny problém tvorby dlhu.

Na základe doterajších skúseností a zistených skutočností možno konštatovať, že oddlženie ako nástroj na zastavenie ďalšieho zadlžovania nefunguje. Krátkodobo síce zníži dlh a zlepší náladu dodávateľov a veriteľov. Ak však v nemocniciach nedôjde k zásadným štrukturálno-organizačným zmenám, začnú sa znovu zadlžovať.

Nové opatrenia musia byť systémového charakteru. Zavedenie transparentného DRG a manažérsko-prevádzkové zmeny na úrovni celej štátnej siete sú nevyhnutnosťou. Na správne manažérske nastavenie verejných nemocníc netreba robiť takmer žiadne legislatívne zmeny, ale je potrebná politická odvaha a dôslednosť.

Šesť princípov

Skúsim preto zhrnúť šesť základných princípov, ktoré sme uplatnili pri transformácii našich nemocníc vo Svete zdravia. Tieto nemocnice sme vo výraznej väčšine prípadov prijali v katastrofálnej finančnej kondícii, so záväzkami po lehote splatnosti a so všetkými neduhmi, ktoré sú viditeľné v súčasných štátom ovládaných zdravotníckych zariadeniach.

Prvým je odpolitizovanie nemocnice. Aj ten najlepší zámer narazí, ak na rozhodujúcich postoch nie sú schopní ľudia (pozor, nie schopní všetkého), ktorí ho budú uvádzať do praxe. Riaditelia štátnych a verejných nemocníc by mali byť vyberaní v nezmanipulovanej verejnej súťaži. Ide predsa o vysoko profesionálne a náročné posty, kde jednoducho nemôže sedieť niekto len preto, že je členom či sympatizantom správnej politickej strany. Riaditeľ nemocnice by mal mať za sebou preukázateľné manažérske skúsenosti a za sebou úspešný profesionálny príbeh.

Druhým princípom je centralizácia nákupov zdravotníckych zariadení, vybraných liekov a špeciálneho zdravotníckeho materiálu. Pokiaľ viem, tak o toto sa už vedenie ministerstva snaží.

Nasleduje princíp riadiť štátne nemocnice ako sieť. Či už pri nákladoch, výnosoch, resp. medicínskej špecializácii. Centralizovať treba všetko, čo dáva z hľadiska centralizácie zmysel. Aj štátne nemocnice treba začať riadiť ako sieť kooperujúcich, nie konkurujúcich si nemocníc. S jedným centrálnym nákupom, centralizáciou podporných služieb, výraznou redukciou administratívy, jednotným ekonomickým a nemocničným informačným systémom.

Ďalším princípom je vypracovanie jednotného systému prezentácie výsledkov a jednoznačné nastavenie hlavných ukazovateľov hospodárnosti, kľúčových hodnotiacich parametrov (key performance indikatory KPI). Na základe nich bude možné jednoducho posudzovať skutočnú výkonnosť jednotlivých zariadení oproti naplánovaným KPI a navzájom medzi jednotlivými zariadeniami. Túto povinnosť by mohol štát preniesť aj na súkromné zariadenia a vytvoriť tak plne transparentný systém vykazovania.

Piatym princípom je prostriedky na oddlženie poskytnúť ako návratnú finančnú pomoc so stanovenými finančnými a výkonnostnými kritériami. Ich vývoj sa bude sledovať počas obdobia splácania pomoci a plnenie či neplnenie bude verejné.

Posledným, šiestym princípom je kontrola objemu a ceny nákupov v nemocniciach. Tá by mala nastať hneď po pristúpení štátu k opätovnému oddlženiu. Zistiť opodstatnenosť a primeranosť týchto nákupov a v prípade nezrovnalostí vyvodiť jasnú zodpovednosť.

Štátne univerzitné a fakultné nemocnice negenerujú dlh preto, lebo majú najťažších pacientov, ale preto, že nerešpektujú prvé štyri zo šiestich vyššie opísaných princípov transformácie. Čím skôr sa začne hovoriť o zdravotníctve pravda, a nie len mýty, tým skôr sa črtá nádej na nájdenie východísk zo súčasného marazmu.