Aj turné ministra zdravotníctva Tomáša Druckera bolo utopené v zle definovaných politických vyhláseniach o „záujme pacientov“, snahe o „sprehľadnenie a robenie poriadku“, tentoraz v pohotovostných službách a platbách v ambulantnom sektore.
Dehonestujúce platby
Kľúčové posolstvo ministerskej prezentácie zaznelo jasne už v premise – „to, čo je verejný záujem, je vyplatené z verejných zdrojov, ale my budeme hovoriť o platbách, ktoré sú mimo toho“.
Na stretnutiach sa takýto logický režim uplatňoval tak dôsledne, že už nesmelé pokusy o vymedzenie pojmu „verejný záujem“ v diskusných príspevkoch kolegov vyvolával zo strany „garanta správnosti diskusie“, prezidenta SLK MUDr. Mariana Kollára, operatívne vpády do príspevkov, dokonca zásahy do ozvučenia.
SLÚŠ bola cielene vynechaná z prípravy stretnutí, pretože ako jediní systematicky dávame do súvislosti nedostatok financií v zdravotníctve s ich únikom do ziskov akcionárov poisťovní, a funkčné riešenie platieb v ambulanciách, ktoré sme navrhli, bolo založené na platnej legislatíve, predovšetkým na obchodnom práve.
To by však celkom deštruovalo snahy T. Druckera o odvrátenie pozornosti verejnosti od stámiliónových únikov v prospech akcionárov poisťovní. Až 60 percent malých ambulancií špecializovanej a primárnej ambulantnej starostlivosti sa pohybuje na mesačnom príjme do 2 500 eur.
Je to dané dehonestujúco nízkymi platbami za bežné výkony, ktoré sú 20- až 30-násobne nižšie ako platby za tie isté výkony v starých krajinách EÚ. CT a MR vyšetrenia sú, naopak, 3- až 4-násobne drahšie, čo otupuje slávu z 25-percentného zníženia platieb za tieto výkony, ktorým sa chváli minister.
Peniaze spájajú
Nepochybne ide o protiprávny stav, pretože platby v celej Únii musia byť v porovnateľnom pásme. Po druhé, situácia je daná tiež limitáciou príjmu ambulancií, tiež protiprávnou.
A do tretice, poisťovne majú totálny prehľad o príjmoch ambulancií, lebo si vzájomne vymieňajú informácie a disponujú tiež všetkými mechanizmami, ktoré im umožňujú regulovať náš príjem, čo aj reálne robia.
To, že poisťovne sú zároveň vlastníkmi veľkokapacitných ambulantných zariadení, im umožňuje likvidovať prirodzenú konkurenciu, ktorou sme my. Podľa nás presne toto aj robia.
Hysterickú reakciu vyvolalo, keď som sa opýtal, ako je pretavený verejný záujem, o ktorom diskusia zjavne nesmela byť, do faktu, že poisťovňa Dôvera nacenila pri zlúčení Dôvery a Apolla dovtedy „bezcenný“ poistenecký kmeň na 470 mil. eur a 413 mil. eur zapísala do výkazov ako záväzok voči akcionárom, ktorý postupne každoročne vypláca vlastníkom.
Z čoho poisťovňa spláca splátky istiny vo výške 44,5 mil. eur ročne? Bolo toho podstatne viac, čo by stálo za diskusiu k turné ministra zdravotníctva po Slovensku, a dúfam, že sa k tomu aj v ZdN ešte vrátime.
Na záver stretnutia sme si dali aj otázku, kto by mohol mať z očividne tendenčného a argumentačne veľmi chabo pripraveného vystúpenia T. Druckera úžitok? Odpoveď som dostal od predsedu SaS Richarda Sulíka v jednej diskusnej televíznej relácii – drží mu palce v jeho snahách. Bodaj by nie, finančné pozadie ľudí predsa len spája viac, ako ich (zdanlivo) politika rozdeľuje.
Dehonestujúce platby
Kľúčové posolstvo ministerskej prezentácie zaznelo jasne už v premise – „to, čo je verejný záujem, je vyplatené z verejných zdrojov, ale my budeme hovoriť o platbách, ktoré sú mimo toho“.
Na stretnutiach sa takýto logický režim uplatňoval tak dôsledne, že už nesmelé pokusy o vymedzenie pojmu „verejný záujem“ v diskusných príspevkoch kolegov vyvolával zo strany „garanta správnosti diskusie“, prezidenta SLK MUDr. Mariana Kollára, operatívne vpády do príspevkov, dokonca zásahy do ozvučenia.
SLÚŠ bola cielene vynechaná z prípravy stretnutí, pretože ako jediní systematicky dávame do súvislosti nedostatok financií v zdravotníctve s ich únikom do ziskov akcionárov poisťovní, a funkčné riešenie platieb v ambulanciách, ktoré sme navrhli, bolo založené na platnej legislatíve, predovšetkým na obchodnom práve.
To by však celkom deštruovalo snahy T. Druckera o odvrátenie pozornosti verejnosti od stámiliónových únikov v prospech akcionárov poisťovní. Až 60 percent malých ambulancií špecializovanej a primárnej ambulantnej starostlivosti sa pohybuje na mesačnom príjme do 2 500 eur.
Je to dané dehonestujúco nízkymi platbami za bežné výkony, ktoré sú 20- až 30-násobne nižšie ako platby za tie isté výkony v starých krajinách EÚ. CT a MR vyšetrenia sú, naopak, 3- až 4-násobne drahšie, čo otupuje slávu z 25-percentného zníženia platieb za tieto výkony, ktorým sa chváli minister.
Peniaze spájajú
Nepochybne ide o protiprávny stav, pretože platby v celej Únii musia byť v porovnateľnom pásme. Po druhé, situácia je daná tiež limitáciou príjmu ambulancií, tiež protiprávnou.
A do tretice, poisťovne majú totálny prehľad o príjmoch ambulancií, lebo si vzájomne vymieňajú informácie a disponujú tiež všetkými mechanizmami, ktoré im umožňujú regulovať náš príjem, čo aj reálne robia.
To, že poisťovne sú zároveň vlastníkmi veľkokapacitných ambulantných zariadení, im umožňuje likvidovať prirodzenú konkurenciu, ktorou sme my. Podľa nás presne toto aj robia.
Hysterickú reakciu vyvolalo, keď som sa opýtal, ako je pretavený verejný záujem, o ktorom diskusia zjavne nesmela byť, do faktu, že poisťovňa Dôvera nacenila pri zlúčení Dôvery a Apolla dovtedy „bezcenný“ poistenecký kmeň na 470 mil. eur a 413 mil. eur zapísala do výkazov ako záväzok voči akcionárom, ktorý postupne každoročne vypláca vlastníkom.
Z čoho poisťovňa spláca splátky istiny vo výške 44,5 mil. eur ročne? Bolo toho podstatne viac, čo by stálo za diskusiu k turné ministra zdravotníctva po Slovensku, a dúfam, že sa k tomu aj v ZdN ešte vrátime.
Na záver stretnutia sme si dali aj otázku, kto by mohol mať z očividne tendenčného a argumentačne veľmi chabo pripraveného vystúpenia T. Druckera úžitok? Odpoveď som dostal od predsedu SaS Richarda Sulíka v jednej diskusnej televíznej relácii – drží mu palce v jeho snahách. Bodaj by nie, finančné pozadie ľudí predsa len spája viac, ako ich (zdanlivo) politika rozdeľuje.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto:
archív, Zdravotnícke Noviny

MUDr. Andrej Janco, prezident SLÚŠ