Nedofinancovanie zdravotníctva, ozdravný plán štátnej VšZP, ambulantná pohotovostná služba do 22. hodiny, zámer doplnkových ordinačných hodín...
To všetko sú otvorené otázky, na ktoré sme chceli počuť odpovede ministra zdravotníctva Tomáša Druckera pri jeho stretnutiach s lekármi ambulantného sektora.
Zbavíme sa apatie?
Diskusné stretnutia s ministrom zdravotníctva, pripravené Slovenskou lekárskou komorou, sa uskutočnili v ôsmich krajských mestách. Asociácia súkromných lekárov SR, zastupujúca vyše 3 500 poskytovateľov ambulantnej zdravotnej starostlivosti, bola súčasťou týchto stretnutí ministra s lekárskou verejnosťou.
Určite sme privítali možnosť otvorenej diskusie ambulantných lekárov rôznych odborností, z rôznych kútov Slovenska s predstaviteľom vlády a naším rezortným ministrom, pretože práve minister je ten človek, ktorý rozhoduje o ďalšom vývoji či kolapse ambulantného sektora.
Ocenili sme účasť ministra a jeho štátnej tajomníčky a využili sme stretnutia na prezentovanie hlavných problémov ambulantného sektora, ktoré sú už takmer notoricky známe aj laickej verejnosti – historicky najnižšia platba za poistencov štátu v tomto roku, chronický nedostatok financií, dramatická situácia v štátnej poisťovni, prenesenie poistného rizika na plecia poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, negatívne dôsledky situácie pre pacientov, ako aj ministerské zámery k novele zákona o LSPP, ambulantným poplatkom či s doplnkovými ordinačnými hodinami.
Absolvoval som ministerskú „road show“ s napätým očakávaním možno aj vzrušených a emocionálnych diskusií ako dôsledku pomalého riešenia, resp. skôr neriešenia dlhoročných problémov ambulantného sektora, ale nič také sa v podstate nedialo.
Je pravda, že aj nižší počet prítomných lekárov na jednotlivých stretnutiach je vyjadrením určitej apatie k situácii a zmenám, ktoré sme v minulosti očakávali a nestali sa. Začali sme v Bratislave, pokračovali v Nitre, Trnave, Banskej Bystrici, Žiline, Trenčíne, Prešove a končili v Košiciach, kde však T. Drucker prítomný nebol a snažila sa ho zastúpiť štátna tajomníčka doc. MUDr. Andrea Kalavská, PhD., MHA.
Koniec vazalského vzťahu
Základnou témou diskusií boli lekárska služba prvej pomoci/ambulantná pohotovostná služba a doplnkové ordinačné hodiny, ktoré sú aktuálnou problematikou, kde sa sústreďuje rezortná pozornosť.
LSPP je pre všeobecných lekárov, ako aj pre pediatrov téma, ktorú už aspoň z úcty k ambulantným lekárom je konečne potrebné doriešiť. Novela, ktorú predkladá minister, aj keď ešte stále nie je definitívna, prináša zmenu vzťahu slúžiaceho lekára a prevádzkovateľa LSPP/APS. Zbavuje konečne slúžiaceho lekára dlhoročného vazalského vzťahu, v ktorom je dodnes.
Organizátor, ak bude chcieť mať pokryté služby, bude musieť ponúknuť lekárom také zmluvné podmienky vrátane odmeňovania, aby zmluvu s ním uzatvorili. Ďalším významným krokom vpred je čas trvania pohotovostí. Minister začal stretnutia konštatovaním, že bude trvať do polnoci, resp. do jednej v noci.
V priebehu stretnutí sme sa však posunuli k povinnosti slúžiť do 23. hodiny, ale veríme, že naše dlhoročne presadzované a nemenné stanovisko s našou argumentáciou – slúžiť do 22. hodiny, zrušenie povinnosti, ohodnotenie práce, možnosť slúžiť aj iným odbornostiam, ako i postoj k výberovým konaniam – bude mať nakoniec dostatočnú politickú podporu ministra a presadí ich aj do legislatívy.
Diskutovalo sa tiež o rozložení sídiel pohotovostí a s tým súvisiacich problémoch slúžiacich lekárov, ktorých je čoraz menej. Preto vnímame pozitívne možnosť slúžiť aj kolegom z interných odborov.
Budeme radi, ak lokality, kde má vzniknúť nová pohotovosť, budú zhodnotené i potrebou regiónu a región si bude vedomý (napriek či práve vďaka blížiacim sa jesenným voľbám), aká služba sa v prospech obyvateľov poskytuje a tento „verejný záujem“ aj patrične ocení.
O tejto situácii sme diskutovali na stretnutiach aj s prítomnými predstaviteľmi krajov. Ťažko sa počúvali príbehy lekárov z praxe, keď si lekár vozí do práce sestru, nosí si oblečenie na posteľ, alebo keď termín služby koliduje s termínom pôrodu slúžiacej lekárky.
Bohužiaľ, dostali sme sa do doby, keď slúžiaci lekár už nemá šancu nájsť niekoho, aby za neho slúžil do rána, ale aj do kritickej situácie, keď slúžiaci lekári nedostali za svoju prácu niekoľko mesiacov zaplatené. T. Drucker pozorne počúval aj tieto situácie, zrejme ich aj akceptoval, lebo pri ďalších stretnutiach sa o nich zmienil ako o problémoch, ktoré si už vypočul.
Posledný bol Zajac
Doplnkové ordinačné hodiny je zámer rezortu, ktorý vyvolal najviac diskusií. Prezentovaný ministerský návrh poukazuje na zmenu myslenia pacienta a historicky prvý raz uznáva, že zdravotná starostlivosť nie je zadarmo. Predniesol i regulačné opatrenia pod hrozbou sankcie, s ktorými však nemôžeme súhlasiť a budeme o nich ďalej diskutovať a pripomienkovať ich.
Vnímame však možnú zmenu ako nástroj pre ďalší rozvoj a možné komerčné zdravotné pripoistenie a zmenu myslenia, keď by sme sa v tomto priestore mohli začať pohybovať ako skutoční súkromní lekári.
Nedá mi nespomenúť opakovane na stretnutiach diskutované objednávanie pacientov na presný čas, čo však táto novela nerieši. Dopyt po tejto službe je značný, žiadajú ju hlavne pacienti, ale aj my lekári, ktorí denne odolávame náporom pacientov v čakárňach.
Lekári v diskusiách upozorňovali aj na finančne vyčíslené a poisťovňami neuhradené nadlimitné výkony, pričom pacienti boli riadne vyšetrení. Je absurdné, aby ohodnotenie vykonanej práce vo verejnom záujme zostalo na pleciach ambulantných lekárov.
Pred stretnutiami sme si s kolegami položili otázku, či sa minister naozaj odváži prísť medzi nespokojných ambulantných lekárov. Posledným v takomto „kotle“ bol Rudolf Zajac. Prišiel, zúčastnil sa a (ne)zvíťazil...
Napriek snahe o zladenie novely o pohotovostiach a doplnkových ordinačných hodinách sa otvorilo na stretnutiach množstvo problémových tém ambulantného sektora. Nie sú to nové problémy, mali byť už dávno – samozrejme, keby bola ochota či politická vôľa kompetentných – vyriešené v prospech pacientov a lekárov.
Charakter zdravotníctva, predovšetkým jeho vnímanie občanmi a pacientmi, formujú lekári, sestry a ostatní zdravotníci. Preto je dôležité, aby boli spravodlivo a transparentne odmeňovaní a mali adekvátne podmienky na prípravu, ako aj výkon povolania. Ambulantný sektor je dlhodobo na poslednom mieste záujmu spoločnosti, je najvyšší čas upriamiť pozornosť na túto časť zdravotnej starostlivosti.
Treba, aby si všetci kompetentní konečne uvedomili, že je to chrbtová kosť zdravotníctva a nezáujem o spoločenské a finančne ohodnotenie v čo najkratšom čase spôsobí zánik ambulantného sektora.
To všetko sú otvorené otázky, na ktoré sme chceli počuť odpovede ministra zdravotníctva Tomáša Druckera pri jeho stretnutiach s lekármi ambulantného sektora.
Zbavíme sa apatie?
Diskusné stretnutia s ministrom zdravotníctva, pripravené Slovenskou lekárskou komorou, sa uskutočnili v ôsmich krajských mestách. Asociácia súkromných lekárov SR, zastupujúca vyše 3 500 poskytovateľov ambulantnej zdravotnej starostlivosti, bola súčasťou týchto stretnutí ministra s lekárskou verejnosťou.
Určite sme privítali možnosť otvorenej diskusie ambulantných lekárov rôznych odborností, z rôznych kútov Slovenska s predstaviteľom vlády a naším rezortným ministrom, pretože práve minister je ten človek, ktorý rozhoduje o ďalšom vývoji či kolapse ambulantného sektora.
Ocenili sme účasť ministra a jeho štátnej tajomníčky a využili sme stretnutia na prezentovanie hlavných problémov ambulantného sektora, ktoré sú už takmer notoricky známe aj laickej verejnosti – historicky najnižšia platba za poistencov štátu v tomto roku, chronický nedostatok financií, dramatická situácia v štátnej poisťovni, prenesenie poistného rizika na plecia poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, negatívne dôsledky situácie pre pacientov, ako aj ministerské zámery k novele zákona o LSPP, ambulantným poplatkom či s doplnkovými ordinačnými hodinami.
Absolvoval som ministerskú „road show“ s napätým očakávaním možno aj vzrušených a emocionálnych diskusií ako dôsledku pomalého riešenia, resp. skôr neriešenia dlhoročných problémov ambulantného sektora, ale nič také sa v podstate nedialo.
Je pravda, že aj nižší počet prítomných lekárov na jednotlivých stretnutiach je vyjadrením určitej apatie k situácii a zmenám, ktoré sme v minulosti očakávali a nestali sa. Začali sme v Bratislave, pokračovali v Nitre, Trnave, Banskej Bystrici, Žiline, Trenčíne, Prešove a končili v Košiciach, kde však T. Drucker prítomný nebol a snažila sa ho zastúpiť štátna tajomníčka doc. MUDr. Andrea Kalavská, PhD., MHA.
Koniec vazalského vzťahu
Základnou témou diskusií boli lekárska služba prvej pomoci/ambulantná pohotovostná služba a doplnkové ordinačné hodiny, ktoré sú aktuálnou problematikou, kde sa sústreďuje rezortná pozornosť.
LSPP je pre všeobecných lekárov, ako aj pre pediatrov téma, ktorú už aspoň z úcty k ambulantným lekárom je konečne potrebné doriešiť. Novela, ktorú predkladá minister, aj keď ešte stále nie je definitívna, prináša zmenu vzťahu slúžiaceho lekára a prevádzkovateľa LSPP/APS. Zbavuje konečne slúžiaceho lekára dlhoročného vazalského vzťahu, v ktorom je dodnes.
Organizátor, ak bude chcieť mať pokryté služby, bude musieť ponúknuť lekárom také zmluvné podmienky vrátane odmeňovania, aby zmluvu s ním uzatvorili. Ďalším významným krokom vpred je čas trvania pohotovostí. Minister začal stretnutia konštatovaním, že bude trvať do polnoci, resp. do jednej v noci.
V priebehu stretnutí sme sa však posunuli k povinnosti slúžiť do 23. hodiny, ale veríme, že naše dlhoročne presadzované a nemenné stanovisko s našou argumentáciou – slúžiť do 22. hodiny, zrušenie povinnosti, ohodnotenie práce, možnosť slúžiť aj iným odbornostiam, ako i postoj k výberovým konaniam – bude mať nakoniec dostatočnú politickú podporu ministra a presadí ich aj do legislatívy.
Diskutovalo sa tiež o rozložení sídiel pohotovostí a s tým súvisiacich problémoch slúžiacich lekárov, ktorých je čoraz menej. Preto vnímame pozitívne možnosť slúžiť aj kolegom z interných odborov.
Budeme radi, ak lokality, kde má vzniknúť nová pohotovosť, budú zhodnotené i potrebou regiónu a región si bude vedomý (napriek či práve vďaka blížiacim sa jesenným voľbám), aká služba sa v prospech obyvateľov poskytuje a tento „verejný záujem“ aj patrične ocení.
O tejto situácii sme diskutovali na stretnutiach aj s prítomnými predstaviteľmi krajov. Ťažko sa počúvali príbehy lekárov z praxe, keď si lekár vozí do práce sestru, nosí si oblečenie na posteľ, alebo keď termín služby koliduje s termínom pôrodu slúžiacej lekárky.
Bohužiaľ, dostali sme sa do doby, keď slúžiaci lekár už nemá šancu nájsť niekoho, aby za neho slúžil do rána, ale aj do kritickej situácie, keď slúžiaci lekári nedostali za svoju prácu niekoľko mesiacov zaplatené. T. Drucker pozorne počúval aj tieto situácie, zrejme ich aj akceptoval, lebo pri ďalších stretnutiach sa o nich zmienil ako o problémoch, ktoré si už vypočul.
Posledný bol Zajac
Doplnkové ordinačné hodiny je zámer rezortu, ktorý vyvolal najviac diskusií. Prezentovaný ministerský návrh poukazuje na zmenu myslenia pacienta a historicky prvý raz uznáva, že zdravotná starostlivosť nie je zadarmo. Predniesol i regulačné opatrenia pod hrozbou sankcie, s ktorými však nemôžeme súhlasiť a budeme o nich ďalej diskutovať a pripomienkovať ich.
Vnímame však možnú zmenu ako nástroj pre ďalší rozvoj a možné komerčné zdravotné pripoistenie a zmenu myslenia, keď by sme sa v tomto priestore mohli začať pohybovať ako skutoční súkromní lekári.
Nedá mi nespomenúť opakovane na stretnutiach diskutované objednávanie pacientov na presný čas, čo však táto novela nerieši. Dopyt po tejto službe je značný, žiadajú ju hlavne pacienti, ale aj my lekári, ktorí denne odolávame náporom pacientov v čakárňach.
Lekári v diskusiách upozorňovali aj na finančne vyčíslené a poisťovňami neuhradené nadlimitné výkony, pričom pacienti boli riadne vyšetrení. Je absurdné, aby ohodnotenie vykonanej práce vo verejnom záujme zostalo na pleciach ambulantných lekárov.
Pred stretnutiami sme si s kolegami položili otázku, či sa minister naozaj odváži prísť medzi nespokojných ambulantných lekárov. Posledným v takomto „kotle“ bol Rudolf Zajac. Prišiel, zúčastnil sa a (ne)zvíťazil...
Napriek snahe o zladenie novely o pohotovostiach a doplnkových ordinačných hodinách sa otvorilo na stretnutiach množstvo problémových tém ambulantného sektora. Nie sú to nové problémy, mali byť už dávno – samozrejme, keby bola ochota či politická vôľa kompetentných – vyriešené v prospech pacientov a lekárov.
Charakter zdravotníctva, predovšetkým jeho vnímanie občanmi a pacientmi, formujú lekári, sestry a ostatní zdravotníci. Preto je dôležité, aby boli spravodlivo a transparentne odmeňovaní a mali adekvátne podmienky na prípravu, ako aj výkon povolania. Ambulantný sektor je dlhodobo na poslednom mieste záujmu spoločnosti, je najvyšší čas upriamiť pozornosť na túto časť zdravotnej starostlivosti.
Treba, aby si všetci kompetentní konečne uvedomili, že je to chrbtová kosť zdravotníctva a nezáujem o spoločenské a finančne ohodnotenie v čo najkratšom čase spôsobí zánik ambulantného sektora.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto:
archív, Zdravotnícke Noviny
MUDr. Marián Šóth prezident ASL SR