Nejeden z doterajších ministrov zdravotníctva hovoril o potrebe podporiť primárny kontakt, ale reálne sa kompetencie všeobecných lekárov rozširovali až v roku 2015, naposledy dostali možnosť robiť kompletné predoperačné vyšetrenia svojich pacientov či liečili pacientov s hypertenziou.
Odvtedy sa však tento proces opäť viac-menej zbrzdil a potenciál primárnej zdravotnej starostlivosti nie je dostatočne využívaný.
Upozorňujú na to aj hodnotenia zo zahraničia. Podľa analýz SZO u nás pri 1 000 návštevách pacientov za rok až 245 pacientov posiela všeobecný lekár k špecialistovi, naše čísla hovoria, že je to až 60 pacientov zo 100.
Do roku 2030 chce ministerstvo zdravotníctva dosiahnuť, aby praktickí lekári posielali k špecialistom len tretinu pacientov a pripravuje ďalšie rozširovanie kompetencií lekárov.
Pravdou je, že špecialisti si úzkostlivo strážia svoje kompetencie – roky trvá napr. zápas o to, aby sa o stabilizovaného diabetika mohli starať praktickí lekári.
Ako pred časom povedala pre ZdN MUDr. Jana Bendová, praktická lekárka z Veľkého Bielu – „ďalšie posilnenie kompetencií všeobecných lekárov je cesta k zatraktívneniu nášho odboru a prilákania absolventov lekárskych fakúlt, lebo všetci veľmi dobre vieme, aký je, okrem mnohých iných problémov, vekový priemer všeobecných lekárov“.
Priemerný vek praktického lekára je na Slovensku 56 rokov. Už roky pretrváva problém s rastúcim nedostatkom všeobecných lekárov – o túto profesiu nie je medzi medikmi záujem kvôli finančnému ohodnoteniu, ale aj nedostatočným kompetenciám.
Medzi poslucháčmi bratislavskej lekárskej fakulty sme neraz počuli názor – „dispečerom nechcem byť“. Čestný prezident ASL SR MUDr. Ladislav Pásztor priznáva, že u nás „postupne došlo k degradácii obvodných lekárov na dispečerov“.
Okrem OECD aj Európska komisia nedávno konštatovala, že počet praktických lekárov u nás je nízky a zvyšuje sa iba postupne. Dôsledkom je okrem iného aj neefektívne poskytovanie primárnej zdravotnej starostlivosti.
Rezort chce síce zvýšiť počet lekárov cez rezidentský program – v tomto roku by malo prísť do praxe prvých 94 všeobecných lekárov pre dospelých a 46 pediatrov. Profesijné združenia upozorňujú, že v systéme treba oveľa viac praktických lekárov i sestier, ale potrebné je aj rozšírenie ich kompetencií.
Veľkou bariérou je pre mladého lekára tiež získanie ambulancie, ktoré sa oceňujú až na 30 000 eur. Ako konštatoval prezident SS VPL MUDr. Peter Makara, MPH, podľa ktorého bude čoskoro chýbať až 1 300 všeobecných lekárov, „ambulancie sú v podstate súkromné spoločnosti a rezidenti sa musia s ich majiteľmi dohodnúť“.
Získať ju je komplikovaný proces – potrebná je trojročná špecializácia v odbore, investičný kapitál na zariadenie a pridelenie voľného zdravotného obvodu.
Vhodná by bola finančná podpora zriadenia alebo prevzatia ambulancie vo forme štátnych záruk za úvery, bonifikácií na komerčné úvery, prípadne i dotácie na zriadenie/prevzatie praxe v nedostatočne atraktívnych regiónoch, o ktoré je minimálny záujem.
Podľa prezidenta ASL SR MUDr. Mariána Šótha by prístup k ambulanciám mala uľahčiť aj zmenená legislatíva. Výrazným prínosom by bolo umožnenie súbehu špecializácií, napr. internista a všeobecný lekár, ktorý funguje v mnohých európskych krajinách a pritiahne aj lekárov, ktorý nechcú prísť o špecializovanú klientelu.
Odvtedy sa však tento proces opäť viac-menej zbrzdil a potenciál primárnej zdravotnej starostlivosti nie je dostatočne využívaný.
Upozorňujú na to aj hodnotenia zo zahraničia. Podľa analýz SZO u nás pri 1 000 návštevách pacientov za rok až 245 pacientov posiela všeobecný lekár k špecialistovi, naše čísla hovoria, že je to až 60 pacientov zo 100.
Do roku 2030 chce ministerstvo zdravotníctva dosiahnuť, aby praktickí lekári posielali k špecialistom len tretinu pacientov a pripravuje ďalšie rozširovanie kompetencií lekárov.
Pravdou je, že špecialisti si úzkostlivo strážia svoje kompetencie – roky trvá napr. zápas o to, aby sa o stabilizovaného diabetika mohli starať praktickí lekári.
Ako pred časom povedala pre ZdN MUDr. Jana Bendová, praktická lekárka z Veľkého Bielu – „ďalšie posilnenie kompetencií všeobecných lekárov je cesta k zatraktívneniu nášho odboru a prilákania absolventov lekárskych fakúlt, lebo všetci veľmi dobre vieme, aký je, okrem mnohých iných problémov, vekový priemer všeobecných lekárov“.
Priemerný vek praktického lekára je na Slovensku 56 rokov. Už roky pretrváva problém s rastúcim nedostatkom všeobecných lekárov – o túto profesiu nie je medzi medikmi záujem kvôli finančnému ohodnoteniu, ale aj nedostatočným kompetenciám.
Medzi poslucháčmi bratislavskej lekárskej fakulty sme neraz počuli názor – „dispečerom nechcem byť“. Čestný prezident ASL SR MUDr. Ladislav Pásztor priznáva, že u nás „postupne došlo k degradácii obvodných lekárov na dispečerov“.
Okrem OECD aj Európska komisia nedávno konštatovala, že počet praktických lekárov u nás je nízky a zvyšuje sa iba postupne. Dôsledkom je okrem iného aj neefektívne poskytovanie primárnej zdravotnej starostlivosti.
Rezort chce síce zvýšiť počet lekárov cez rezidentský program – v tomto roku by malo prísť do praxe prvých 94 všeobecných lekárov pre dospelých a 46 pediatrov. Profesijné združenia upozorňujú, že v systéme treba oveľa viac praktických lekárov i sestier, ale potrebné je aj rozšírenie ich kompetencií.
Veľkou bariérou je pre mladého lekára tiež získanie ambulancie, ktoré sa oceňujú až na 30 000 eur. Ako konštatoval prezident SS VPL MUDr. Peter Makara, MPH, podľa ktorého bude čoskoro chýbať až 1 300 všeobecných lekárov, „ambulancie sú v podstate súkromné spoločnosti a rezidenti sa musia s ich majiteľmi dohodnúť“.
Získať ju je komplikovaný proces – potrebná je trojročná špecializácia v odbore, investičný kapitál na zariadenie a pridelenie voľného zdravotného obvodu.
Vhodná by bola finančná podpora zriadenia alebo prevzatia ambulancie vo forme štátnych záruk za úvery, bonifikácií na komerčné úvery, prípadne i dotácie na zriadenie/prevzatie praxe v nedostatočne atraktívnych regiónoch, o ktoré je minimálny záujem.
Podľa prezidenta ASL SR MUDr. Mariána Šótha by prístup k ambulanciám mala uľahčiť aj zmenená legislatíva. Výrazným prínosom by bolo umožnenie súbehu špecializácií, napr. internista a všeobecný lekár, ktorý funguje v mnohých európskych krajinách a pritiahne aj lekárov, ktorý nechcú prísť o špecializovanú klientelu.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto:
archív, Zdravotnícke Noviny
Branislav Janík, Zdravotnícke noviny