Roboty dopravia liek na to miesto v tele pacienta, kde sú potrebné

Už v blízkej budúcnosti budú miniatúrne chemické roboty dopravovať lieky presne na to miesto v tele pacienta, kde sú potrebné. Aktivovať ich budú lekári na diaľku. Informovala o tom česká televízia ČT 24 s odvolaním sa na prof. Ing. Františka Štěpáneka z Vysokej školy chemicko-technologickej v Prahe, ktorý sa vývojom takýchto robotov zaoberá.

Minitovárne

Chemické roboty majú fungovať ako miniatúrne továrne, ktoré vytvoria účinnú látku presne v momente, keď bude treba. Uplatnenie by mali nájsť najmä v dvoch oblastiach – pri liečbe nádorových ochorení a ako nová generácia antibiotík. Chemické roboty sú zložené z materiálov, ktoré ľudské telo dokáže rozložiť. Podľa F. Štěpáneka, pri rakovine majú roboty priniesť zásadnú zmenu v tom, že toxická chemická liečba nebude pôsobiť na celé telo pacienta, ale bude sústredená len do oblasti rozšírenia choroby.

„Takýto robot má na svojom povrchu molekuly, protilátky, ktoré rozpoznajú povrch buniek, ku ktorým sa má prilepiť,“ vysvetlil F. Štěpánek. Podľa neho len čo sa roboty po tele rozmiestnia, pomocou zobrazovacích metód, ako je magnetická rezonancia, sa odborníci utvrdia v tom, že sa skutočne nazhromaždili v cieľovom mieste alebo cieľových miestach, ktorých môže byť v prípade nádorových ochorení viacero.

V tej chvíli je podľa F. Štěpáneka možné pomocou vonkajšieho magnetického poľa roboty aktivovať. „Spúšťacím mechanizmom sú v našom prípade magnetické nanočastice vnútri robota,“ dodal F. Štěpánek. Miniatúrne častice z oxidu železitého, s ktorými si ľudské telo bez problémov poradí, je možné aktivovať a deaktivovať pomocou vysokofrekvenčného magnetického poľa, teda napríklad cez magnetickú rezonanciu.

„Je to spôsob, ako ovplyvňovať chemické deje na lokálnej úrovni bezdrôtovou komunikáciou,“ vysvetlil český odborník. Vonkajšie magnetické pole podľa neho rozhýbe nanočastice a tým sa začnú procesy vnútri robota, ktoré vedú k tomu, že sa vyleje účinná látka, ktorú robot nesie. Príslušnú molekulu účinnej látky v sebe pritom robot buď od začiatku má, alebo sa vytvorí až po jeho aktivovaní.

„V takom prípade nesie robot so sebou niekoľko od seba oddelených molekúl, ktoré spolu reagujú až v tele pacienta. Takýto postup umožní použiť aj molekuly, ktoré sú samy osebe nestabilné a v súčasnosti tak nemajú lekárske využitie,“ objasnil F. Štěpánek.

Nano-antibiotiká

Použitie antibiotík z nestabilných molekúl povedie podľa F. Štěpáneka k tomu, že po účinnej látke nebude po niekoľkých hodinách v tele pacienta ani stopy. „Baktérie tak nebudú mať možnosť vytvoriť si proti antibiotikám rezistenciu, ako sa to dnes stáva, keď zvyšky antibiotík zostávajú v tele výrazne dlhšie,“ spresnil.

Ako dodal, antibiotiká sa na rozdiel od liekov proti rakovine nebudú aktivovať magnetickým poľom, ale stretnutím s vodou. Do tela sa budú podávať vysušené a proces chemickej reakcie sa naštartuje hydratáciou robotov v tele pacienta. Roboty bude možné nastaviť tak, aby sa aktivovali vo vopred definovanom časovom meradle. Kedy sa začnú chemické roboty používať, sa podľa F. Štěpánka len ťažko predikuje.

„Pre povrchové aplikácie, zápaly, mykózy si dokážem predstaviť časový horizont rádovo v jednotkách rokov. Pre vnútornú aplikáciu desať rokov nie je žiadna miera,“ zhrnul F. Štěpánek.