Ach, Vianoce, konečne sú opäť tu. Milujem tento čas sviatočný. Mám Vianoce rád, odvtedy ako mi pamäť siaha. Keď som bol malý chlapec, nesmierne som sa, samozrejme, tešil na darčeky pod stromčekom, na tú čarovnú atmosféru.
Pamätám sa na Vianoce, ktoré sme trávievali u starej mamy v malej dedinke Obeckov na juhu Slovenska. Mali sme krásny stromček, napriek tomu, že bol vyzdobený veľmi jednoducho. Jabĺčkami, orechmi obalenými v pozlátke, niekoľkými sklenými ozdobami a naozajstnými sviečočkami. Spomínam si na tú poriadnu treskúcu zimu vonku, na zem klesajúce chumáče snehových vločiek, štipľavý, svojsky voňajúci dym z dreva a nekvalitného uhlia, ktorý sa tlačil dole a vytváral čarovnú, ba až rozprávkovú atmosféru.
Spomínam na cestu, keď väčšina obyvateľov dediny išla na polnočnú omšu do kostola v susednej dedine, pretože Obeckov nemal vlastného farára. Moje, možno rokmi už aj zidealizované spomienky, si na tú cestu spomínajú ako na cestu zasneženou krajinou, pod jasnou oblohou plnou žiarivých hviezd, so spevom žien, ktoré spievali prekrásne vianočné koledy a dupot chlapov, ktorí popíjali horúce hriatô.
Spomínam si, ako som dostal pod stromček prvé naozajstné korčule, kanady, bol to pre mňa ako malý zázrak. Našťastie, vtedy po Vianociach síce prišiel veľký odmäk a po ňom na naše potešenie priam neuveriteľný mráz. Na obrovských lúkach zamrzol roztopený sneh a z potoka vyliata voda. Mali sme najväčšie a najlepšie klzisko na svete a ja som mal fantastické kanady...
Neskôr som prežíval krásne Vianoce s mojimi deťmi a v súčasnosti ich prežívam s ich deťmi, s mojimi vnúčatami. Tá prekrásna vianočná, sviatočná atmosféra stále pokračuje, prenáša sa z pokolenia na pokolenie. Na darčeky sa teraz tešia tí naši maličkí a my všetci máme starosti s ich výberom, veď dnes je také obrovské množstvo všetkého... Máme tie príjemné starosti, ako čo najkrajšie vyzdobiť stromček, ako pripraviť to najlepšie jedlo, či napiecť tie najlepšie koláčiky.
Malé deťúrence potom priletia k stromčeku, odkiaľ len lietajú na všetky strany papiere z rozbalených darčekov, z ktorých väčšina ich o chvíľku aj tak prestane baviť... Ach, aké super sú stále Vianoce a ja len dúfam, že im zostanú také pekné spomienky, aké si dodnes pestujem aj ja.
Ako však múdriem, či skôr starnem, vnímam a zažívam aj iný rozmer tohto krásneho času. Žijeme totiž aj v čase očakávania, adventu, stíšenia a kontemplácie. O ktorej svätá Matka Tereza kedysi povedala, že znamená dovoliť Ježišovi, aby v nás prežíval svoje utrpenie, svoju lásku, svoju pokoru, aby sa s nami modlil, bol medzi nami a prostredníctvom nás viedol ľudí k svätosti.
V tomto čase čoraz viac hodnotím, ako sme prežili celý uplynulý rok, ako som obstál sám pred sebou a ako by som obstál pred tým sudcom najspravodlivejším. Snažím sa hľadať a nájsť upokojenie ducha a pokoru v sebe. Snažím sa, ak mi bude ešte dopriate, hľadať a nájsť si nové ciele a méty v svojom živote, ale aj vo svojej práci pre pacientov.
Ach, ako vravím, fantastický vianočný čas...
MUDr. Vladimír Baláž
Pamätám sa na Vianoce, ktoré sme trávievali u starej mamy v malej dedinke Obeckov na juhu Slovenska. Mali sme krásny stromček, napriek tomu, že bol vyzdobený veľmi jednoducho. Jabĺčkami, orechmi obalenými v pozlátke, niekoľkými sklenými ozdobami a naozajstnými sviečočkami. Spomínam si na tú poriadnu treskúcu zimu vonku, na zem klesajúce chumáče snehových vločiek, štipľavý, svojsky voňajúci dym z dreva a nekvalitného uhlia, ktorý sa tlačil dole a vytváral čarovnú, ba až rozprávkovú atmosféru.
Spomínam na cestu, keď väčšina obyvateľov dediny išla na polnočnú omšu do kostola v susednej dedine, pretože Obeckov nemal vlastného farára. Moje, možno rokmi už aj zidealizované spomienky, si na tú cestu spomínajú ako na cestu zasneženou krajinou, pod jasnou oblohou plnou žiarivých hviezd, so spevom žien, ktoré spievali prekrásne vianočné koledy a dupot chlapov, ktorí popíjali horúce hriatô.
Spomínam si, ako som dostal pod stromček prvé naozajstné korčule, kanady, bol to pre mňa ako malý zázrak. Našťastie, vtedy po Vianociach síce prišiel veľký odmäk a po ňom na naše potešenie priam neuveriteľný mráz. Na obrovských lúkach zamrzol roztopený sneh a z potoka vyliata voda. Mali sme najväčšie a najlepšie klzisko na svete a ja som mal fantastické kanady...
Neskôr som prežíval krásne Vianoce s mojimi deťmi a v súčasnosti ich prežívam s ich deťmi, s mojimi vnúčatami. Tá prekrásna vianočná, sviatočná atmosféra stále pokračuje, prenáša sa z pokolenia na pokolenie. Na darčeky sa teraz tešia tí naši maličkí a my všetci máme starosti s ich výberom, veď dnes je také obrovské množstvo všetkého... Máme tie príjemné starosti, ako čo najkrajšie vyzdobiť stromček, ako pripraviť to najlepšie jedlo, či napiecť tie najlepšie koláčiky.
Malé deťúrence potom priletia k stromčeku, odkiaľ len lietajú na všetky strany papiere z rozbalených darčekov, z ktorých väčšina ich o chvíľku aj tak prestane baviť... Ach, aké super sú stále Vianoce a ja len dúfam, že im zostanú také pekné spomienky, aké si dodnes pestujem aj ja.
Ako však múdriem, či skôr starnem, vnímam a zažívam aj iný rozmer tohto krásneho času. Žijeme totiž aj v čase očakávania, adventu, stíšenia a kontemplácie. O ktorej svätá Matka Tereza kedysi povedala, že znamená dovoliť Ježišovi, aby v nás prežíval svoje utrpenie, svoju lásku, svoju pokoru, aby sa s nami modlil, bol medzi nami a prostredníctvom nás viedol ľudí k svätosti.
V tomto čase čoraz viac hodnotím, ako sme prežili celý uplynulý rok, ako som obstál sám pred sebou a ako by som obstál pred tým sudcom najspravodlivejším. Snažím sa hľadať a nájsť upokojenie ducha a pokoru v sebe. Snažím sa, ak mi bude ešte dopriate, hľadať a nájsť si nové ciele a méty v svojom živote, ale aj vo svojej práci pre pacientov.
Ach, ako vravím, fantastický vianočný čas...
MUDr. Vladimír Baláž
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Zdroj:
ZdN
Foto:
Pavol Funtál
ZdN