Počet hospitalizácií pacientov s cievnou mozgovou príhodou počas mesiacov marec a apríl 2020 v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka klesol o 569. Kým vlani za mesiace marec a apríl zaznamenali spolu 2 090 hospitalizácií pacientov s cievnou mozgovou príhodou, tento rok ich bolo 1 521. Prof. MUDr. Zuzana Gdovinová, CSc., FESO, FEAN, prednostka Neurologickej kliniky LF UPJŠ a UN L. Pasteura v Košiciach, prezidentka Slovenskej neurologickej spoločnosti, vidí za nižším počtom strach pacientov spôsobený pandémiou COVID-19.
„Pacientov prišlo do nemocníc menej. Na druhej strane je pozitívne, že pri vyhodnocovaní akútnej liečby, čo sa týka trombolýz alebo trombektómií, boli čísla v percentuálnom vyjadrení dobré, porovnateľné s obdobím pred pandémiou. Porovnávali sme aj časy, či nedošlo k predĺženiu času do podania akútnej liečby. To sa nezmenilo. Pokiaľ pacient prišiel do nemocnice, dostal akútnu liečbu, ako keby nebola pandémia. Tým sa dokazuje, že naše nemocnice sú pripravené a dokážu zvládnuť manažment, len pacienti musia prísť,“ zhodnotila prof. Gdovinová. Medián času do podania liečby bol v období prvej vlny pandémie 30 minút.
Cieľ ESO
Na Slovensku je odliečených trombolýzou alebo mechanickou trombektómiou viac ako 30 percent pacientov s cievnou mozgovou príhodou, čo je podľa prof. Gdovinovej výrazný pokrok. Slovensko tak v minulom roku prekročilo cieľ stanovený Európskou organizáciou pre cievne mozgové príhody (ESO, ktorá odporúča 15-percentný podiel odliečených pacientov). Počet trombolýz presiahol hranicu 22 percent, počet mechanických trombektómií sa blíži k desiatim percentám.
Podľa údajov z registra cievnych mozgových príhod boli obidva výkony realizované u 5,2 % pacientov. „Tieto liečebné postupy sa môžu kombinovať. Vo veľkej miere pacientovi realizujeme vnútrožilovú trombolýzu a následne ho liečime endovaskulárne,“ uviedol doc. MUDr. Vladimír Nosáľ, PhD., FESO, z Neurologickej kliniky JLF UK a UN v Martine a predseda Cerebrovaskulárnej sekcie Slovenskej neurologickej spoločnosti.
Výzvy pre SR
ESO vyzvalo európske štáty na vypracovanie národných programov starostlivosti o pacientov s cievnymi mozgovými príhodami. Počíta s tým aj akčný plán na roky 2018 – 2030. „Kladie väčší dôraz na to, aby bola zabezpečená následná starostlivosť, teda sekundárna prevencia, rehabilitácia, nácvik reči a zlepšenie prehĺtania, čo znamená menej aspirácií a menej zápalov pľúc. A to má priamy vplyv na odvrátiteľné úmrtia,“ upozorňuje prof. Gdovinová.
Slovenská neurologická spoločnosť upozorňuje na potrebu zabezpečiť prístrojové vybavenie pracovísk tak, aby boli schopné realizovať perfúzne CT vyšetrenia. Dôležité je personálne obsadenie pracovísk s logopédom nevyhnutým na nácvik reči a odstránenie porúch prehĺtania, ďalej rehabilitačná starostlivosť a zabezpečenie opatrovateľov pre imobilných pacientov po cievnej mozgovej príhode. Odborná spoločnosť zdôrazňuje, že k tomuto kroku je nevyhnutná podpora zo strany ministerstva zdravotníctva aj vlády.
Bez investícií nie je certifikácia možná
doc. MUDr. Vladimír Nosáľ, PhD., FESO, predseda Cerebrovaskulárnej sekcie Slovenskej neurologickej spoločnosti
Slovensko dosahuje v liečbe cievnej mozgovej príhody európske parametre. Ako hodnotíte súčasný manažment pacientov?
Logistika je komplikovaná od privolania záchranky až po odliečenie pacienta. Vyžaduje veľmi dôslednú koordináciu jednotlivých zložiek od záchranárov cez urgentné príjmy v nemocniciach. Veľmi nám pomáha aplikácia, prípadne kontakt záchranky na neurologické centrá, kde my neurológovia čakáme pacienta na urgentných príjmoch, pacient teda nečaká na nás, prípadne sa upravuje vnútronemocničný manažment tým spôsobom, že vybraní pacienti sú prevezení priamo na CT pracovisko. Úzka spolupráca je nesmierne dôležitá.
Kde vidíte rezervy?
Jednak je to personálne a materiálno-technické vybavenie. Na Slovensku ešte stále máme pracoviská, kde v službe chýbajú rádiológovia alebo chodievajú v príslužbách, čo nie je optimálne. Pokiaľ ide o prístrojové vybavenie, štandardom pri tejto liečbe by mali byť CT vyšetrenie mozgu a krvného riečiska. Existujú pracoviská, ktoré toto nie sú schopné dobre zabezpečiť. Perfúzne CT nám dáva ďalšie možnosti, umožní cielenejšie identifikovať pacientov vhodných na liečbu takmer bez ohľadu na čas.
Neurologické pracoviská v rámci EÚ sú certifikované. Plánuje sa takýto proces aj u nás?
V EÚ existujú pomerne vysoké štandardy. Pracoviská bývajú certifikované na základe prístrojového, materiálno-technického a personálneho vybavenia. Kritériá sú veľmi tvrdé a množstvo slovenských pracovísk sa im ani zďaleka nepribližuje. Je to dané tým, že okolité štáty majú výraznú vládnu podporu a investovali do vybavenia a infraštruktúry. Bez toho nie je certifikácia možná. Nebránime sa kontrole kvality, ale musí jej predchádzať investícia. Napriek našim podmienkam dokážeme poskytovať nadštandardnú zdravotnú starostlivosť, čo sa týka mozgových infarktov. Tak ako liečba mozgového infarktu nepočká, tak ani dovybavenie by nemalo čakať a malo by byť zrealizované čo najskôr, optimálne hneď.
„Pacientov prišlo do nemocníc menej. Na druhej strane je pozitívne, že pri vyhodnocovaní akútnej liečby, čo sa týka trombolýz alebo trombektómií, boli čísla v percentuálnom vyjadrení dobré, porovnateľné s obdobím pred pandémiou. Porovnávali sme aj časy, či nedošlo k predĺženiu času do podania akútnej liečby. To sa nezmenilo. Pokiaľ pacient prišiel do nemocnice, dostal akútnu liečbu, ako keby nebola pandémia. Tým sa dokazuje, že naše nemocnice sú pripravené a dokážu zvládnuť manažment, len pacienti musia prísť,“ zhodnotila prof. Gdovinová. Medián času do podania liečby bol v období prvej vlny pandémie 30 minút.
Cieľ ESO
Na Slovensku je odliečených trombolýzou alebo mechanickou trombektómiou viac ako 30 percent pacientov s cievnou mozgovou príhodou, čo je podľa prof. Gdovinovej výrazný pokrok. Slovensko tak v minulom roku prekročilo cieľ stanovený Európskou organizáciou pre cievne mozgové príhody (ESO, ktorá odporúča 15-percentný podiel odliečených pacientov). Počet trombolýz presiahol hranicu 22 percent, počet mechanických trombektómií sa blíži k desiatim percentám.
Podľa údajov z registra cievnych mozgových príhod boli obidva výkony realizované u 5,2 % pacientov. „Tieto liečebné postupy sa môžu kombinovať. Vo veľkej miere pacientovi realizujeme vnútrožilovú trombolýzu a následne ho liečime endovaskulárne,“ uviedol doc. MUDr. Vladimír Nosáľ, PhD., FESO, z Neurologickej kliniky JLF UK a UN v Martine a predseda Cerebrovaskulárnej sekcie Slovenskej neurologickej spoločnosti.
Výzvy pre SR
ESO vyzvalo európske štáty na vypracovanie národných programov starostlivosti o pacientov s cievnymi mozgovými príhodami. Počíta s tým aj akčný plán na roky 2018 – 2030. „Kladie väčší dôraz na to, aby bola zabezpečená následná starostlivosť, teda sekundárna prevencia, rehabilitácia, nácvik reči a zlepšenie prehĺtania, čo znamená menej aspirácií a menej zápalov pľúc. A to má priamy vplyv na odvrátiteľné úmrtia,“ upozorňuje prof. Gdovinová.
Slovenská neurologická spoločnosť upozorňuje na potrebu zabezpečiť prístrojové vybavenie pracovísk tak, aby boli schopné realizovať perfúzne CT vyšetrenia. Dôležité je personálne obsadenie pracovísk s logopédom nevyhnutým na nácvik reči a odstránenie porúch prehĺtania, ďalej rehabilitačná starostlivosť a zabezpečenie opatrovateľov pre imobilných pacientov po cievnej mozgovej príhode. Odborná spoločnosť zdôrazňuje, že k tomuto kroku je nevyhnutná podpora zo strany ministerstva zdravotníctva aj vlády.
Bez investícií nie je certifikácia možná
doc. MUDr. Vladimír Nosáľ, PhD., FESO, predseda Cerebrovaskulárnej sekcie Slovenskej neurologickej spoločnosti
Slovensko dosahuje v liečbe cievnej mozgovej príhody európske parametre. Ako hodnotíte súčasný manažment pacientov?
Logistika je komplikovaná od privolania záchranky až po odliečenie pacienta. Vyžaduje veľmi dôslednú koordináciu jednotlivých zložiek od záchranárov cez urgentné príjmy v nemocniciach. Veľmi nám pomáha aplikácia, prípadne kontakt záchranky na neurologické centrá, kde my neurológovia čakáme pacienta na urgentných príjmoch, pacient teda nečaká na nás, prípadne sa upravuje vnútronemocničný manažment tým spôsobom, že vybraní pacienti sú prevezení priamo na CT pracovisko. Úzka spolupráca je nesmierne dôležitá.
Kde vidíte rezervy?
Jednak je to personálne a materiálno-technické vybavenie. Na Slovensku ešte stále máme pracoviská, kde v službe chýbajú rádiológovia alebo chodievajú v príslužbách, čo nie je optimálne. Pokiaľ ide o prístrojové vybavenie, štandardom pri tejto liečbe by mali byť CT vyšetrenie mozgu a krvného riečiska. Existujú pracoviská, ktoré toto nie sú schopné dobre zabezpečiť. Perfúzne CT nám dáva ďalšie možnosti, umožní cielenejšie identifikovať pacientov vhodných na liečbu takmer bez ohľadu na čas.
Neurologické pracoviská v rámci EÚ sú certifikované. Plánuje sa takýto proces aj u nás?
V EÚ existujú pomerne vysoké štandardy. Pracoviská bývajú certifikované na základe prístrojového, materiálno-technického a personálneho vybavenia. Kritériá sú veľmi tvrdé a množstvo slovenských pracovísk sa im ani zďaleka nepribližuje. Je to dané tým, že okolité štáty majú výraznú vládnu podporu a investovali do vybavenia a infraštruktúry. Bez toho nie je certifikácia možná. Nebránime sa kontrole kvality, ale musí jej predchádzať investícia. Napriek našim podmienkam dokážeme poskytovať nadštandardnú zdravotnú starostlivosť, čo sa týka mozgových infarktov. Tak ako liečba mozgového infarktu nepočká, tak ani dovybavenie by nemalo čakať a malo by byť zrealizované čo najskôr, optimálne hneď.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto:
archiv
Image may be NSFW.
Clik here to view.![]()
Clik here to view.
Monika Toporcerová, ZdN