Protiepidemické opatrenia znamenali pre slovenské zdravotníctvo nástup konzultácií pacienta s lekárom, či už telefonicky, mailom, alebo prostredníctvom videohovorov. Ide však len o prvotnú fázu telemedicíny, ktorú by sme mali rozvíjať ďalej. Nepôjde to však bez legislatívneho zakotvenia a stratégie digitálnej medicíny. Zhodli sa na tom účastníci tradičnej konferencie Zdravotníckych novín Slovenské zdravotníctvo 2020 v diskusnom bloku Čo pozitívne priniesol COVID-19.
Ako na úvod povedal MUDr. Marian Faktor zo zdravotnej poisťovne Dôvera, COVID priniesol dva fenomény. Vplyvom pandémie došlo k poklesu v niektorých typoch zdravotnej starostlivosti. Zatiaľ nie je jasné, či išlo o neefektívne, alebo o zbytočné návštevy lekára, o odloženú zdravotnú starostlivosť alebo starostlivosť, ktorá mala byť poskytnutá, ale nebola. M. Faktor predpokladá, že analýza dát za posledný štvrťrok dá odpovede aj na tieto otázky. „COVID priniesol iný pohľad na potenciálnu neefektívnosť a fungovanie nášho zdravotného systému. Je extrémny, obrovský akcelerátor. Môj subjektívny názor je, že to, čo sa nám podarilo za tri mesiace v súvislosti s telemedicínou, by v štandardnom režime trvalo dva až tri roky,“ konštatoval. Čísla za letné mesiace ukazujú, že fyzické návštevy ambulancií prvého kontaktu spolu s telekonzultáciami sa dostávajú na úroveň štandardného obdobia. „Toto nie je tá pravá telemedicína, to je začiatok, môžeme to nazvať verzia 0 alebo verzia 1,“ zdôraznil M. Faktor.
Rovnaký názor má aj Mgr. Miroslav Jaška, MPH, zo skupiny AGEL. „Čo sa týka telemedicíny, sme na bode nula,“ zhodnotil. Počas pandémie ocenil pozitívnu skúsenosť v rámci skupinovo riadených nemocníc, a to každodenné ranné telekonferenčné hovory so všetkými riaditeľmi. V rámci skupiny Agel využívajú telemedicínu napríklad v onkologickom centre v Komárne. „Máme veľa požiadaviek na CT staging, snímky posielame ďalším ľuďom v skupine, ktorí ich popíšu a výsledky máme v priebehu jedného-dvoch dní,“ uviedol príklad.
Úloha štátu
V sieti nemocníc Svet zdravia od roku 2017 skúšali telekonzultácie. Išlo o telekontroly vybraných pacientov po prepustení z nemocnice, no tento spôsob si nenašiel široké uplatnenie. „Iniciatívy jednotlivcov alebo skupín sú málo, keď chceme dobre zvládnuť pandémiu,“ tvrdí MUDr. Vladimír Dvorový, MPH, generálny riaditeľ Svet zdravia a ProCare. Telemedicína má byť podľa jeho názoru integrálnou súčasťou národnej stratégie elektronického zdravotníctva. „Stratégia digitálneho slovenského zdravotníctva nie je jasne opísaná. Všetci sa asi zhodneme, že eHealth je už archaický, potrebuje extrémne rýchlo upgrade. Nepočíta s výmenou obrazových dát, telekonferenciami, s bezpečným uchovaním dát. Akoby sme sa vôbec nechceli chystať na to, že sa medicína zmení. Ministerstvo zdravotníctva musí prizvať všetkých na diskusiu a urobiť to veľmi rýchlo. Osobne si myslím, že postaviť stratégiu digitálnej medicíny na Slovensku je otázka dvoch mesiacov,“ hovorí V. Dvorový. Vníma, že COVID naštartoval vlnu zmien, startupy ponúkajú nové technológie, nové služby. „COVID-19 je zatiaľ len malým využitím tej príležitosti. Mali by sme využiť a dopracovať veci, ktoré môžu pomôcť – ako telekonzultácie, racionálna spotreba zdravotnej starostlivosti, zmeny v organizácii poskytovania zdravotnej starostlivosti. No vidím ostrovčeky nádeje. Vidím, že zdravotné poisťovne zareagovali celkom promptne pri úhradách, aj poskytovatelia a pacienti zareagovali ústretovo,“ konštatuje V. Dvorový.
Za apríl až júl uhradila Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) ambulantným lekárom za výkony telemedicíny 5,4 milióna eur. Išlo o viac ako dva milióny telemedicínskych výkonov, najčastejšie konzultácie prostredníctvom mailu alebo telefónu, videohovory, opakované recepty. „Mesiac júl bol historicky najsilnejší mesiac, pacienti sa dodiagnostikovali, riešili sa odložené veci. Telemedicína o niečo klesla, ale nie na nulu. Tieto výkony sa začali využívať hlavne pri predpise liekov a konzultáciách. S nárastom pozitívnych pacientov ich časť pacientov zase začína viac využívať,“ zhodnotila MUDr. Beáta Havelková, MPH, podpredsedníčka Predstavenstva VšZP.
Pandémia podľa jej slov ukázala dôležitosť digitalizácie a význam ereceptov. Tam, kde digitalizácia zastala, ako napríklad pri elektronických potvrdeniach o práceneschopnosti, nastal chaos. Zdieľanú komunikáciu medzi lekárom a pacientom B. Havelková považuje len za prvotnú formu telemedicíny. Dodáva, že pokiaľ ide o pravú telemedicínu, teda snímanie istých parametrov z prístrojov cez aplikácie, sledovaných na diaľku lekárom, sme na začiatku.
V praxi
MUDr. Peter Marko, MPH, všeobecný lekár pre dospelých, prezentoval zmeny vo svojej ambulancii vo Veľkej Lomnici. Špecifikom je rôznorodá štruktúra pacientov prvého kontaktu, od vysokopríjmových skupín cez seniorov až po pacientov z tamojšej osady s 2 300 obyvateľmi, kde býva ročne 15 nových prípadov aktívnej pľúcnej tuberkulózy. Túto skutočnosť musel P. Marko zohľadniť pri hľadaní modelu komunikácie v telemedicíne. „Na základe praktických skúseností sme museli uznať, že vzhľadom na štruktúru spotrebiteľov zdravotnej starostlivosti bude veľmi dôležité vyriešiť telefonickú konzultáciu. Aj keď pre nás by bolo modernejšie a lepšie, keby sme išli do sféry videokonzultácií a zdieľania dát, čo by sa dalo využiť aj pri sledovaní stavu pacientov s COVID-19 v domácej starostlivosti,“ hovorí P. Marko.
V ambulancii musel technicky zmeniť všetko – od dátového pripojenia až po virtuálnu digitálnu telefónnu ústredňu. „Uplynulých šesť mesiacov nám prinieslo možnosť telefonovať cez virtuálnu digitálnu telefónnu ústredňu. Na jednom čísle vieme uskutočniť dva hovory, ďalší čakajúci sú v rade a vidia, že sa dovolali. Nahrali sme odkaz pre pacienta, ktorý si môže zvoliť, čo potrebuje a s kým chce hovoriť. Len čo sa skončia ordinačné hodiny, digitálna ústredňa sa prepne do režimu Voláte mimo ordinačných hodín, ak chcete predpis liekov, využite bezplatnú aplikáciu. Pacienti vedia, či volajú v čase ordinačných hodín alebo mimo nich,“ opísal projekt virtuálnej ústredne. Zhruba 90 % komunikácie s pacientmi dnes predstavujú telefonáty, 10 % videokonzultácie.
„Keď to porovnávam s minulým obdobím, keď pacient len zaklopal, že chce lieky, dnes je v rámci štruktúrovaného rozhovoru podrobnejšie vyšetrený, anamnesticky odobratý. Trváme u pacientov, napríklad diabetikov s glukomerom na tom, aby si zvykli na selfmonitoring, ak užívajú niekoľko antihypertenzív, aby mali certifikované tlakomery. Snažím sa edukovať pacientov, aby spolupracovali. A na to musí nadväzovať edukácia pacientskej verejnosti, aby nedochádzalo k zbytočnej návštevnosti a nadspotrebe zdravotnej starostlivosti,“ zdôrazňuje P. Marko.
Štandardný model jeden lekár-jedna sestra v ambulancii je podľa neho neudržateľný. „Bol som nútený vytvoriť pozíciu recepčnej sestry, aby sme dokázali zvládať všetky dopyty v rámci telemedicíny. Dodnes platí, že v čakárni sú najviac štyria pacienti. V maximálne možnej miere využívam bezplatný objednávací systém. Spôsob poskytovania zdravotnej starostlivosti sa zásadne zmenil a naším želaním je, aby to tak bolo aj v budúcnosti,“ dodáva. Reálnu telemedicínu, teda monitoring vitálnych funkcií bude v podmienkach ambulancie testovať v rámci projektu Združenia všeobecných lekárov pre dospelých.
Legislatíva
Aj B. Havelková vidí cestu v zmene organizácie práce v ambulanciách prvého kontaktu a vyšších kompetenciách spolu so zodpovednosťou pre vysokoškolsky vzdelané sestry iných zdravotníckych pracovníkov. V súvislosti s telemedicínou zdôrazňuje bezpečnosť pacienta pri diagnostike a liečbe. „Na druhej strane musí byť zabezpečená aj bezpečnosť lekára, ako sa bude ukladať komunikácia, ako to bude právne zabezpečené. Treba nastaviť legislatívu, zmeniť cestu pacienta aj organizáciu práce v ambulancii,“ dodáva.
Chýbajúca legislatíva vo vzťahu k telemedicíne je problém. „Dnes máme provizórne riešenie, jednu vetu v zákone, tá je limitovaná len na mimoriadnu situáciu. Keď sme to komunikovali s ministerstvom, dozvedeli sme sa, že chystajú komplexné legislatívne riešenie pre telemedicínu. No nie sú bližšie informácie, akým spôsobom,“ upozornil M. Faktor. Platná právna úprava hovorí o tom, že zdravotná starostlivosť sa poskytuje v mieste výkonu činnosti, teda v ambulancii, v istých prípadoch v ADOS alebo ako návštevná služba, no poskytovanie zdravotnej starostlivosti vo virtuálnom prostredí nie je legislatívne podchytené. Bude nevyhnutné spresniť rolu sestry pri konzultáciách, archiváciu hovorov, záznamov, ordinačné hodiny pre telekonzultácie. „Napríklad opakovaný recept ako najviac využívaná teleslužba je definovaný ako zmena liečby. Na to je potrebný informovaný súhlas pacienta a nie je spresnenie, ako sa bude realizovať vo virtuálnom prostredí,“ doplnil M. Faktor. Podobne je to s aplikáciami a prístrojmi na telemonitoring, kde bude potrebné legislatívne ukotvenie, že ide o zdravotnú pomôcku s úhradou z verejného zdravotného poistenia.
Záťažový test našej legislatívy nedopadol počas prvej vlny pandémie dobre. Hovorí to doc. JUDr. MUDr. Peter Kováč z advokátskej spoločnosti Kinstellar. Za sporný označil spôsob vyhlasovania opatrení zo strany Úradu verejného zdravotníctva SR. V súvislosti so zlyhaním aplikácie ezdravie upozornil na bezpečnosť komunikácie na rôznych platformách. „Akákoľvek technológia obsahuje zraniteľnosti známe aj neznáme. Okrem technológie máme aj riziko ľudského faktora. Vieme urobiť dostatočné technologické opatrenia, aby sme rozumne redukovali riziká. Ide o to, ako nastavíme legislatívu. Treba to urobiť centralizovane, urobiť koncepciu a vytypovať si oblasti, kde bude prínos nových technológií najvyšší a kde to bude efektívne,“ hovorí P. Kováč.
Vzdialený monitoring považuje za obrovskú príležitosť, a to nielen pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. „Dáta o pacientoch majú hodnotu aj pre vedecký výskum. Naša legislatíva v zásade bráni používať dáta zdravotníckych registrov bez súhlasu dotknutých osôb alebo bez súhlasu tých, čo ich poskytli. Treba to príslušným spôsobom upraviť,“ pripomenul ďalší legislatívny nedostatok.
Bezpečnostné hľadisko treba brať do úvahy aj pri využívaní umelej inteligencie, či už ako podporného nástroja pri rozhodovaní pre lekára alebo automatizovaného hodnotenia rtg snímok či hodnotenie histopatologických preparátov. „V oblasti zdravotnej starostlivosti sa dostávame k otázke, kto bude zodpovedať za umelú inteligenciu. Nemyslím si, že lekár bude nahraditeľný. Umelá inteligencia môže byť pomôcka, ale otázka zodpovednosti je podstatná,“ zdôraznil P. Kováč.
Na absenciu právneho ukotvenia poukázal aj M. Jaška: „To, čo nás veľmi brzdí, je legislatívny rámec.“ V. Dvorový v tejto súvislosti vidí úlohu ministerstva jasne: „Povinnosťou štátu je nastaviť legislatívu tak, aby bola ústretová voči novým technológiám.“ Vyjadril vďaku zdravotným poisťovniam za úhrady telemedicínskych výkonov, ale ich výška je v porovnaní s potrebnými investíciami do hardvéru aj softvéru nízka. „Bez toho nevieme rozbiehať telemedicínu ani iné procesné veci,“ uzavrel.
Ako na úvod povedal MUDr. Marian Faktor zo zdravotnej poisťovne Dôvera, COVID priniesol dva fenomény. Vplyvom pandémie došlo k poklesu v niektorých typoch zdravotnej starostlivosti. Zatiaľ nie je jasné, či išlo o neefektívne, alebo o zbytočné návštevy lekára, o odloženú zdravotnú starostlivosť alebo starostlivosť, ktorá mala byť poskytnutá, ale nebola. M. Faktor predpokladá, že analýza dát za posledný štvrťrok dá odpovede aj na tieto otázky. „COVID priniesol iný pohľad na potenciálnu neefektívnosť a fungovanie nášho zdravotného systému. Je extrémny, obrovský akcelerátor. Môj subjektívny názor je, že to, čo sa nám podarilo za tri mesiace v súvislosti s telemedicínou, by v štandardnom režime trvalo dva až tri roky,“ konštatoval. Čísla za letné mesiace ukazujú, že fyzické návštevy ambulancií prvého kontaktu spolu s telekonzultáciami sa dostávajú na úroveň štandardného obdobia. „Toto nie je tá pravá telemedicína, to je začiatok, môžeme to nazvať verzia 0 alebo verzia 1,“ zdôraznil M. Faktor.
Rovnaký názor má aj Mgr. Miroslav Jaška, MPH, zo skupiny AGEL. „Čo sa týka telemedicíny, sme na bode nula,“ zhodnotil. Počas pandémie ocenil pozitívnu skúsenosť v rámci skupinovo riadených nemocníc, a to každodenné ranné telekonferenčné hovory so všetkými riaditeľmi. V rámci skupiny Agel využívajú telemedicínu napríklad v onkologickom centre v Komárne. „Máme veľa požiadaviek na CT staging, snímky posielame ďalším ľuďom v skupine, ktorí ich popíšu a výsledky máme v priebehu jedného-dvoch dní,“ uviedol príklad.
Úloha štátu
V sieti nemocníc Svet zdravia od roku 2017 skúšali telekonzultácie. Išlo o telekontroly vybraných pacientov po prepustení z nemocnice, no tento spôsob si nenašiel široké uplatnenie. „Iniciatívy jednotlivcov alebo skupín sú málo, keď chceme dobre zvládnuť pandémiu,“ tvrdí MUDr. Vladimír Dvorový, MPH, generálny riaditeľ Svet zdravia a ProCare. Telemedicína má byť podľa jeho názoru integrálnou súčasťou národnej stratégie elektronického zdravotníctva. „Stratégia digitálneho slovenského zdravotníctva nie je jasne opísaná. Všetci sa asi zhodneme, že eHealth je už archaický, potrebuje extrémne rýchlo upgrade. Nepočíta s výmenou obrazových dát, telekonferenciami, s bezpečným uchovaním dát. Akoby sme sa vôbec nechceli chystať na to, že sa medicína zmení. Ministerstvo zdravotníctva musí prizvať všetkých na diskusiu a urobiť to veľmi rýchlo. Osobne si myslím, že postaviť stratégiu digitálnej medicíny na Slovensku je otázka dvoch mesiacov,“ hovorí V. Dvorový. Vníma, že COVID naštartoval vlnu zmien, startupy ponúkajú nové technológie, nové služby. „COVID-19 je zatiaľ len malým využitím tej príležitosti. Mali by sme využiť a dopracovať veci, ktoré môžu pomôcť – ako telekonzultácie, racionálna spotreba zdravotnej starostlivosti, zmeny v organizácii poskytovania zdravotnej starostlivosti. No vidím ostrovčeky nádeje. Vidím, že zdravotné poisťovne zareagovali celkom promptne pri úhradách, aj poskytovatelia a pacienti zareagovali ústretovo,“ konštatuje V. Dvorový.
Za apríl až júl uhradila Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) ambulantným lekárom za výkony telemedicíny 5,4 milióna eur. Išlo o viac ako dva milióny telemedicínskych výkonov, najčastejšie konzultácie prostredníctvom mailu alebo telefónu, videohovory, opakované recepty. „Mesiac júl bol historicky najsilnejší mesiac, pacienti sa dodiagnostikovali, riešili sa odložené veci. Telemedicína o niečo klesla, ale nie na nulu. Tieto výkony sa začali využívať hlavne pri predpise liekov a konzultáciách. S nárastom pozitívnych pacientov ich časť pacientov zase začína viac využívať,“ zhodnotila MUDr. Beáta Havelková, MPH, podpredsedníčka Predstavenstva VšZP.
Pandémia podľa jej slov ukázala dôležitosť digitalizácie a význam ereceptov. Tam, kde digitalizácia zastala, ako napríklad pri elektronických potvrdeniach o práceneschopnosti, nastal chaos. Zdieľanú komunikáciu medzi lekárom a pacientom B. Havelková považuje len za prvotnú formu telemedicíny. Dodáva, že pokiaľ ide o pravú telemedicínu, teda snímanie istých parametrov z prístrojov cez aplikácie, sledovaných na diaľku lekárom, sme na začiatku.
V praxi
MUDr. Peter Marko, MPH, všeobecný lekár pre dospelých, prezentoval zmeny vo svojej ambulancii vo Veľkej Lomnici. Špecifikom je rôznorodá štruktúra pacientov prvého kontaktu, od vysokopríjmových skupín cez seniorov až po pacientov z tamojšej osady s 2 300 obyvateľmi, kde býva ročne 15 nových prípadov aktívnej pľúcnej tuberkulózy. Túto skutočnosť musel P. Marko zohľadniť pri hľadaní modelu komunikácie v telemedicíne. „Na základe praktických skúseností sme museli uznať, že vzhľadom na štruktúru spotrebiteľov zdravotnej starostlivosti bude veľmi dôležité vyriešiť telefonickú konzultáciu. Aj keď pre nás by bolo modernejšie a lepšie, keby sme išli do sféry videokonzultácií a zdieľania dát, čo by sa dalo využiť aj pri sledovaní stavu pacientov s COVID-19 v domácej starostlivosti,“ hovorí P. Marko.
V ambulancii musel technicky zmeniť všetko – od dátového pripojenia až po virtuálnu digitálnu telefónnu ústredňu. „Uplynulých šesť mesiacov nám prinieslo možnosť telefonovať cez virtuálnu digitálnu telefónnu ústredňu. Na jednom čísle vieme uskutočniť dva hovory, ďalší čakajúci sú v rade a vidia, že sa dovolali. Nahrali sme odkaz pre pacienta, ktorý si môže zvoliť, čo potrebuje a s kým chce hovoriť. Len čo sa skončia ordinačné hodiny, digitálna ústredňa sa prepne do režimu Voláte mimo ordinačných hodín, ak chcete predpis liekov, využite bezplatnú aplikáciu. Pacienti vedia, či volajú v čase ordinačných hodín alebo mimo nich,“ opísal projekt virtuálnej ústredne. Zhruba 90 % komunikácie s pacientmi dnes predstavujú telefonáty, 10 % videokonzultácie.
„Keď to porovnávam s minulým obdobím, keď pacient len zaklopal, že chce lieky, dnes je v rámci štruktúrovaného rozhovoru podrobnejšie vyšetrený, anamnesticky odobratý. Trváme u pacientov, napríklad diabetikov s glukomerom na tom, aby si zvykli na selfmonitoring, ak užívajú niekoľko antihypertenzív, aby mali certifikované tlakomery. Snažím sa edukovať pacientov, aby spolupracovali. A na to musí nadväzovať edukácia pacientskej verejnosti, aby nedochádzalo k zbytočnej návštevnosti a nadspotrebe zdravotnej starostlivosti,“ zdôrazňuje P. Marko.
Štandardný model jeden lekár-jedna sestra v ambulancii je podľa neho neudržateľný. „Bol som nútený vytvoriť pozíciu recepčnej sestry, aby sme dokázali zvládať všetky dopyty v rámci telemedicíny. Dodnes platí, že v čakárni sú najviac štyria pacienti. V maximálne možnej miere využívam bezplatný objednávací systém. Spôsob poskytovania zdravotnej starostlivosti sa zásadne zmenil a naším želaním je, aby to tak bolo aj v budúcnosti,“ dodáva. Reálnu telemedicínu, teda monitoring vitálnych funkcií bude v podmienkach ambulancie testovať v rámci projektu Združenia všeobecných lekárov pre dospelých.
Legislatíva
Aj B. Havelková vidí cestu v zmene organizácie práce v ambulanciách prvého kontaktu a vyšších kompetenciách spolu so zodpovednosťou pre vysokoškolsky vzdelané sestry iných zdravotníckych pracovníkov. V súvislosti s telemedicínou zdôrazňuje bezpečnosť pacienta pri diagnostike a liečbe. „Na druhej strane musí byť zabezpečená aj bezpečnosť lekára, ako sa bude ukladať komunikácia, ako to bude právne zabezpečené. Treba nastaviť legislatívu, zmeniť cestu pacienta aj organizáciu práce v ambulancii,“ dodáva.
Chýbajúca legislatíva vo vzťahu k telemedicíne je problém. „Dnes máme provizórne riešenie, jednu vetu v zákone, tá je limitovaná len na mimoriadnu situáciu. Keď sme to komunikovali s ministerstvom, dozvedeli sme sa, že chystajú komplexné legislatívne riešenie pre telemedicínu. No nie sú bližšie informácie, akým spôsobom,“ upozornil M. Faktor. Platná právna úprava hovorí o tom, že zdravotná starostlivosť sa poskytuje v mieste výkonu činnosti, teda v ambulancii, v istých prípadoch v ADOS alebo ako návštevná služba, no poskytovanie zdravotnej starostlivosti vo virtuálnom prostredí nie je legislatívne podchytené. Bude nevyhnutné spresniť rolu sestry pri konzultáciách, archiváciu hovorov, záznamov, ordinačné hodiny pre telekonzultácie. „Napríklad opakovaný recept ako najviac využívaná teleslužba je definovaný ako zmena liečby. Na to je potrebný informovaný súhlas pacienta a nie je spresnenie, ako sa bude realizovať vo virtuálnom prostredí,“ doplnil M. Faktor. Podobne je to s aplikáciami a prístrojmi na telemonitoring, kde bude potrebné legislatívne ukotvenie, že ide o zdravotnú pomôcku s úhradou z verejného zdravotného poistenia.
Záťažový test našej legislatívy nedopadol počas prvej vlny pandémie dobre. Hovorí to doc. JUDr. MUDr. Peter Kováč z advokátskej spoločnosti Kinstellar. Za sporný označil spôsob vyhlasovania opatrení zo strany Úradu verejného zdravotníctva SR. V súvislosti so zlyhaním aplikácie ezdravie upozornil na bezpečnosť komunikácie na rôznych platformách. „Akákoľvek technológia obsahuje zraniteľnosti známe aj neznáme. Okrem technológie máme aj riziko ľudského faktora. Vieme urobiť dostatočné technologické opatrenia, aby sme rozumne redukovali riziká. Ide o to, ako nastavíme legislatívu. Treba to urobiť centralizovane, urobiť koncepciu a vytypovať si oblasti, kde bude prínos nových technológií najvyšší a kde to bude efektívne,“ hovorí P. Kováč.
Vzdialený monitoring považuje za obrovskú príležitosť, a to nielen pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. „Dáta o pacientoch majú hodnotu aj pre vedecký výskum. Naša legislatíva v zásade bráni používať dáta zdravotníckych registrov bez súhlasu dotknutých osôb alebo bez súhlasu tých, čo ich poskytli. Treba to príslušným spôsobom upraviť,“ pripomenul ďalší legislatívny nedostatok.
Bezpečnostné hľadisko treba brať do úvahy aj pri využívaní umelej inteligencie, či už ako podporného nástroja pri rozhodovaní pre lekára alebo automatizovaného hodnotenia rtg snímok či hodnotenie histopatologických preparátov. „V oblasti zdravotnej starostlivosti sa dostávame k otázke, kto bude zodpovedať za umelú inteligenciu. Nemyslím si, že lekár bude nahraditeľný. Umelá inteligencia môže byť pomôcka, ale otázka zodpovednosti je podstatná,“ zdôraznil P. Kováč.
Na absenciu právneho ukotvenia poukázal aj M. Jaška: „To, čo nás veľmi brzdí, je legislatívny rámec.“ V. Dvorový v tejto súvislosti vidí úlohu ministerstva jasne: „Povinnosťou štátu je nastaviť legislatívu tak, aby bola ústretová voči novým technológiám.“ Vyjadril vďaku zdravotným poisťovniam za úhrady telemedicínskych výkonov, ale ich výška je v porovnaní s potrebnými investíciami do hardvéru aj softvéru nízka. „Bez toho nevieme rozbiehať telemedicínu ani iné procesné veci,“ uzavrel.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto:
Pavol Funtál
Monika Toporcerová, ZdN