O dofinancovaní výpadkov príjmov zdravotných poisťovní v dôsledku pandémie COVID-19 sa diskutuje už od mája. Zdravotné poisťovne od začiatku upozorňujú, že viac ľudí na OČR a na PN znamená výrazne nižšie príjmy, odklad platenia preddavkov na poistné znamená narušenie cash flow. Na dôsledky nedofinancovania sektora neupozorňujú len zdravotné poisťovne, ale aj poskytovatelia zdravotnej starostlivosti.
Téme sa venujeme opakovane a písali sme o nej aj v čísle ZdN 30 (Dofinancovanie sektora je stále otázne), keď nám ministerstvo financií reagovalo, že so zdravotnými poisťovňami rokujú priebežne a celý proces monitorujú.
Rokovania
Na Okrúhlom stole Zdravotníckych novín však generálni riaditelia všetkých troch zdravotných poisťovní uviedli, že ministerstvo financií s nimi nerokuje.
„Posledná diskusia s kompetentnými bola začiatkom leta, kde boli všetky zdravotné poisťovne,“ povedal generálny riaditeľ zdravotnej poisťovne Dôvera Martin Kultan. Ako dodal, v porovnaní s minulosťou je komunikácia na úrovni blížiacej sa k nule. Absenciu komunikácie vidí riaditeľ Dôvery v tom, že napriek programovému vyhláseniu, v ktorom sú deklarované veci od transparentnosti po plnú informovanosť všetkých účastníkov, „si skôr myslím, že čiastočne to mohol ovplyvniť COVID-19, ale aj to, že snaha ministerstva je centrálne autokraticky riadiť, a nie diskutovať“.
Obrátili sme sa preto na ministerstvo financií, ako to s rokovaniami so zdravotnými poisťovňami, ktoré tvrdia, že kompetentní s nimi nerokujú, naozaj je. Či vôbec prebiehajú nejaké rokovania, kedy naposledy, o akej výške dofinancovania sa diskutuje, a tiež akú formu preferuje rezort či zvýšenie základného imania VšZP alebo prostredníctvom platby za poistencov štátu. Na otázky Zdravotníckych novín však ministerstvo financií nereagovalo.
Výpadky
S otázkami o dofinancovaní a rokovaniach so zdravotnými poisťovňami sme sa obrátili aj na ministerstvo zdravotníctva. „Téme poskytnutia dodatočných zdrojov systému verejného zdravotného poistenia sa aktívne venujeme. V súčasnosti prebieha komunikácia na úrovni ministerstva zdravotníctva a ministerstva financií. O tejto téme budeme komplexne informovať až po prijatí konečného rozhodnutia vo veci ďalšieho postupu,“ uviedol rezort zdravotníctva.
Na Okrúhlom stole ZdN riaditelia poisťovní informovali aj o možných výpadkoch. Generálny riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne Ing. Richard Strapko hovoril o odhadovaných výpadkoch do konca roka vo výške 116 miliónov eur. M. Kultan z Dôvery uviedol sumu 60 miliónov eur a Mgr. Michal Špaňár, MBA, generálny riaditeľ Union ZP spomenul deficit v rozmedzí 15 až 20 miliónov eur.
Stav s financiami a možným dofinancovaním zdravotníckeho sektora je stále otázny. V diskusiách prevažuje chýbajúcich približne 200 miliónov, ktoré predikujú zdravotné poisťovne, na druhej strane sa však minimálne spomínajú ďalšie potreby v sektore, napríklad oddlženie nemocníc.
A ďalších viac ako 90 miliónov eur dlhuje aktuálne štát dodávateľom zdravotníckych pomôcok a špeciálneho zdravotníckeho materiálu. Podľa dodávateľov extrémne zadlžené zdravotníctvo utrpelo vplyvom pandémie koronavírusu COVID-19 ďalšiu ranu, ktorou sa len prehĺbila diera v rozpočte zdravotníckej kapitoly. Tá dnes potrebuje na svoje dofinancovanie viac ako 500 miliónov eur. Kolaps hrozí nielen štátnym nemocniciam, ale aj ostatným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a dodávateľom zdravotníckych pomôcok. Združenie SK+ MED upozorňuje, že ak sa finančná situácia v zdravotníctve nebude urgentne riešiť, doplatia na to predovšetkým samotní pacienti.
Téme sa venujeme opakovane a písali sme o nej aj v čísle ZdN 30 (Dofinancovanie sektora je stále otázne), keď nám ministerstvo financií reagovalo, že so zdravotnými poisťovňami rokujú priebežne a celý proces monitorujú.
Rokovania
Na Okrúhlom stole Zdravotníckych novín však generálni riaditelia všetkých troch zdravotných poisťovní uviedli, že ministerstvo financií s nimi nerokuje.
„Posledná diskusia s kompetentnými bola začiatkom leta, kde boli všetky zdravotné poisťovne,“ povedal generálny riaditeľ zdravotnej poisťovne Dôvera Martin Kultan. Ako dodal, v porovnaní s minulosťou je komunikácia na úrovni blížiacej sa k nule. Absenciu komunikácie vidí riaditeľ Dôvery v tom, že napriek programovému vyhláseniu, v ktorom sú deklarované veci od transparentnosti po plnú informovanosť všetkých účastníkov, „si skôr myslím, že čiastočne to mohol ovplyvniť COVID-19, ale aj to, že snaha ministerstva je centrálne autokraticky riadiť, a nie diskutovať“.
Obrátili sme sa preto na ministerstvo financií, ako to s rokovaniami so zdravotnými poisťovňami, ktoré tvrdia, že kompetentní s nimi nerokujú, naozaj je. Či vôbec prebiehajú nejaké rokovania, kedy naposledy, o akej výške dofinancovania sa diskutuje, a tiež akú formu preferuje rezort či zvýšenie základného imania VšZP alebo prostredníctvom platby za poistencov štátu. Na otázky Zdravotníckych novín však ministerstvo financií nereagovalo.
Výpadky
S otázkami o dofinancovaní a rokovaniach so zdravotnými poisťovňami sme sa obrátili aj na ministerstvo zdravotníctva. „Téme poskytnutia dodatočných zdrojov systému verejného zdravotného poistenia sa aktívne venujeme. V súčasnosti prebieha komunikácia na úrovni ministerstva zdravotníctva a ministerstva financií. O tejto téme budeme komplexne informovať až po prijatí konečného rozhodnutia vo veci ďalšieho postupu,“ uviedol rezort zdravotníctva.
Na Okrúhlom stole ZdN riaditelia poisťovní informovali aj o možných výpadkoch. Generálny riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne Ing. Richard Strapko hovoril o odhadovaných výpadkoch do konca roka vo výške 116 miliónov eur. M. Kultan z Dôvery uviedol sumu 60 miliónov eur a Mgr. Michal Špaňár, MBA, generálny riaditeľ Union ZP spomenul deficit v rozmedzí 15 až 20 miliónov eur.
Stav s financiami a možným dofinancovaním zdravotníckeho sektora je stále otázny. V diskusiách prevažuje chýbajúcich približne 200 miliónov, ktoré predikujú zdravotné poisťovne, na druhej strane sa však minimálne spomínajú ďalšie potreby v sektore, napríklad oddlženie nemocníc.
A ďalších viac ako 90 miliónov eur dlhuje aktuálne štát dodávateľom zdravotníckych pomôcok a špeciálneho zdravotníckeho materiálu. Podľa dodávateľov extrémne zadlžené zdravotníctvo utrpelo vplyvom pandémie koronavírusu COVID-19 ďalšiu ranu, ktorou sa len prehĺbila diera v rozpočte zdravotníckej kapitoly. Tá dnes potrebuje na svoje dofinancovanie viac ako 500 miliónov eur. Kolaps hrozí nielen štátnym nemocniciam, ale aj ostatným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a dodávateľom zdravotníckych pomôcok. Združenie SK+ MED upozorňuje, že ak sa finančná situácia v zdravotníctve nebude urgentne riešiť, doplatia na to predovšetkým samotní pacienti.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto:
archív
Jana Andelová, ZdN