Za ďalším Okrúhlym stolom zdravotníctva, organizovaného Zdravotníckymi novinami, diskutovali generálni riaditelia zdravotných poisťovní a analytik z inštitútu INESS. Hlavnou témou boli financie v zdravotníctve, na podujatí sa diskutovalo aj o novelách poistných zákonov.
Pozvaní boli aj predstavitelia ministerstva zdravotníctva, podujatia sa však nezúčastnili.
Dofinancovanie
Približne pred rokom v diskusiách o rozpočte viacerí upozorňovali, že rozpočet, ktorý sa schvaľuje, nebude pre sektor zdravotníctva dostatočný. Aj podľa generálneho riaditeľa zdravotnej poisťovne Dôvera Ing. Martina Kultana sa rozpočet robil tak, aby bol do volieb sociálny zmier.
Hneď na začiatku roka sa hovorilo, že len pre ambulantný sektor bude chýbať 180 miliónov eur. Prišiel nový rok a namiesto dofinancovania prišla koronakríza. Tá spôsobila výpadky príjmov na strane zdravotných poisťovní, a to pre vládne opatrenia súvisiace s bojom proti koronavírusu. Zdravotné poisťovne mali vyššie náklady na nejaký typ zdravotnej starostlivosti, na druhej strane mali o niečo nižšie náklady. K tomu nemocnice spomínali výpadok 600 miliónov eur na tento rok a ministerstvo financií pravidelne spomína sumu 700 miliónov, ktorá podľa ministra financií Eduarda Hegera neustále klesá. „Tá suma však bola vtedy, keď sa uvažovalo o odpustení zdravotných odvodov. K tomu nakoniec nedošlo,“ vysvetlil M. Kultan.
„Myslím si, že sektor je podfinancovaný. Každý rok sa deje to isté. Rozprávame sa, koľko nám treba na nevyhnutné prežitie,“ reagoval generálny riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) Ing. Richard Strapko. Podľa neho by mal byť dlhodobo rozpočet financovaný tak, aby sa každý rok nerozprávalo, koľko treba ešte peňazí a ako sektor dofinancovať.
„My zatiaľ máme výpadky v príjmoch okolo 116 miliónov eur odhadované do konca roka,“ prezradil R. Strapko. Podľa neho dofinancovanie bude určite potrebné.
„Realita je taká, že zatiaľ máme preukázateľný výpadok zhruba 30 miliónov eur. Podľa vývoja v ďalšom období je takmer isté, že bude ďalší,“ zhrnul M. Kultan. Výsledok proporčne môže byť ako v prípade štátnej poisťovne, no či sa nakoniec dostanú na sumu 60 miliónov eur, bude závisieť od vývoja situácie.
Podobným smerom ide aj Union zdravotná poisťovňa. „Smerujeme k deficitu, ktorý sa v našom prípade pohybuje v rozmedzí 15 – 20 miliónov,“ potvrdil generálny riaditeľ Union ZP Mgr. Michal Špaňár, MBA.
Aj podľa slov M. Kultana sa odhady dlhodobo pohybujú na úrovni 200 – 250 miliónov eur.
Problémom pri aktuálnom rozpočte sa stali aj ľudia na OČR a PN, ktorí sú vtedy poistencami štátu. Prečo je to problém, vysvetľuje M. Kultan. „Uvediem príklad – priemerný zamestnanec má odvod približne 155 eur mesačne. Len čo sa stane poistencom štátu, od začiatku tohto roka je to nula, pretože rozpočet je postavený tak, že nikdy za nich žiadne príjmy neprídu. Ak klesne príjem, sú znížené či zmrazené mzdy, z pohľadu poisťovne, či príde odvod 150 alebo 140 eur, to nie je taká katastrofa, ako keď príde 0.“
Od tohto roku sa totiž neplatí percento za poistencov štátu, ale pevná suma za všetkých poistencov štátu, ktorá je určená dopredu. To znamená, že aj keby sa teraz strojnásobil počet poistencov štátu, peniaze zostanú v rovnakej výške, ako boli schválené v rozpočte minulý rok.
Situácia s financovaním sektora vyzerá alarmujúco. Chýbajúcich približne 200 miliónov predikujú zdravotné poisťovne, a pritom sa nespomínajú ďalšie potreby v sektore, napríklad oddlženie nemocníc. Otázne tak je, čo nastane, ak nedôjde k dofinancovaniu.
„Máme rôzne scenáre, keď dôjde, prípadne nedôjde k dofinancovaniu, no v prvom rade by sme mali poskytovať zdravotnú starostlivosť,“ povedal R. Strapko. A doplnil: „Dúfam, že skončíme s vyrovnaným rozpočtom. Ak mám povedať za seba, dúfam, že k dofinancovaniu dôjde. Neviem si predstaviť, že by k nemu nedošlo.“
Podľa riaditeľa poisťovne Dôvera v prípade nedofinancovania existuje viacero scenárov, ktoré sa začnú napĺňať v októbri. „Nepomôžu ani úvahy o tom, že sa odsunú operácie alebo sa posunie zdravotná starostlivosť,“ podotkol M. Kultan. Podľa neho sa začne s reštriktívnymi postupmi, ako poisťovňa už tak postupujú, a to sa týka vecí od novozazmluvňovania cez schvaľovanie zdravotnej starostlivosti po negociácie s poskytovateľmi. „To sú všetko kroky, na ktoré sa pripravujeme. Pretože, samozrejme, s možnosťou nedofinancovania treba rátať,“ uviedol M. Kultan.
„Môžeme dať len peniaze, ktoré sami dostaneme. Žiadne iné nemáme. Ak peňazí bude menej, budeme musieť tiež menej dávať,“ zhodnotil M. Špaňár.
Rozpočet
Podľa analytika z inštitútu INESS Martina Vlachynského sa pri rozpočte a dofinancovaní sektora diskutuje každý rok o tom istom. V porovnaní s ostatnými sektormi robí v zdravotníctve problém odvod za poistenca štátu. „My sme pred dvomi alebo dva a pol rokmi vydali publikáciu, v ktorej sme varovali pred tým, aby sa to zmenilo na súčasný systém, ktorý platí od januára. A teda, aby bola jedna globálna suma za poistencov štátu,“ uviedol M. Vlachynský.
Ako spomenul, aktuálna pandémia ukázala, že argument štátnych analytikov, že „to budeme lepšie riadiť a budeme mať viac kontroly nad verejnými financiami“, je chybný. Podľa neho tento mechanizmus ešte prehĺbil krízu v sektore.
„Ak nepríde k radikálnej zmene v platbách za poistencov štátu a dlhodobejšiemu plánovaniu rozpočtu, budú pravidelne vznikať deficity a dofinancovávania budú stále aktuálne,“ myslí M. Vlachynský.
„Každý politik, minister, prichádza s nejakou svojou predstavou, ako by systém mal fungovať. Obávam sa, že sen väčšiny ministrov bol unitár a je unitár. Už len z toho dôvodu, že im dáva oveľa väčšiu moc rozhodovať o systéme, robiť zásahy a tie následne predávať voličom. Keď je viac poisťovní, tie im to kazia,“ zhodnotil analytik.
Chýbajúce diskusie
Napriek medializovaným informáciám, že sa poisťovne stretli s ministerstvom financií, tie stretnutie nepotvrdili.
„Posledná diskusia s kompetentnými bola začiatkom leta, kde boli všetky zdravotné poisťovne,“ prezradil M. Kultan. Ako spomenul, komunikácia je na úrovni blížiacej sa k nule, v porovnaní s minulosťou. Následne upozornil, že sektor si zvykol na dofinancovanie, päťkrát za posledných osem rokov sa dofinancovávalo.
Absenciu komunikácie vidí riaditeľ poisťovne Dôvera v tom, že „napriek Programovému vyhláseniu, v ktorom sú deklarované veci od transparentnosti po plnú informovanosť všetkých účastníkov, si skôr myslím, že čiastočne to mohol ovplyvniť COVID-19, ale aj to, že snaha ministerstva je centrálne autokraticky riadiť a nie diskutovať“.
„Zdravotné poisťovne by mali byť efektívne, vo VšZP máme veľkú oblasť, čo máme robiť, aby sme sa zefektívnili. V tom sú naši kolegovia výrazne pred nami. Zdravotná poisťovňa by mala vytvárať zisk z prevádzkového rozpočtu. Myslím si, že keby toto bolo vyriešené, že zdravotná poisťovňa vytvára zisk z prevádzkového rozpočtu a všetky ostatné peniaze idú tam, kam majú ísť, že ostávajú v sektore, myslím si, že dofinancovanie by išlo asi ľahšie,“ uviedol R. Strapko.
Tiež súhlasí, že sektor potrebuje financie navýšiť. „V Česku majú na rovnaký počet obyvateľov o miliardu viac v rozpočte. Naozaj potrebujeme navýšiť, lebo buď budeme v mínuse my, zdravotné poisťovne, alebo v mínuse budú nemocnice, resp. poskytovatelia,“ dodal riaditeľ VšZP R. Strapko.
Otázny rok 2021
Kým v predchádzajúcich rokoch sa rozpočet v tomto období detailne rozoberal, v súčasnosti nikto nevie, ako vyzerá rozpočet na rok 2021. Ani jeden z účastníkov Okrúhleho stola nepotvrdil žiadne informácie týkajúce sa rozpočtu.
„Čakáme na rozpočet, lebo je pre nás kľúčový,“ povedal R. Strapko. Riaditeľ štátnej poisťovne by uvítal, keby bol rozpočet uzavretý ku koncu novembra. „Lebo na základe toho vieme rokovať s poskytovateľmi,“ reagoval riaditeľ VšZP.
„Máme iks scenárov, v ktorých počítame s rôznymi možnosťami, a snažíme sa pripraviť na nepripraviteľné,“ zhodnotil M. Špaňár. Ako podotkol, je to náročné aj pre poskytovateľov, lebo nevedia, koľko môžu dostať. „V posledných rokoch začíname každý rok s úplne niečím novým a nevedeli sme, ako sa ten rok skončí. Trvalá improvizácia by sa už mohla skončiť, je to nepríjemné a kazí to atmosféru a fungovanie sektora,“ skonštatoval M. Špaňár. Podľa neho je smutnou pravdou, že do sektora ide menej peňazí a dúfa, že táto tendencia sa raz skončí. „Dúfam, že napríklad budúci rok sa bude racionálnejšie pozerať na financovanie, ale zatiaľ nemáme informáciu, ako sa čo chystá,“ povedal šéf Union ZP.
„Ja by som ironicky doplnil, že rozpočet na tento rok bol, ale možno by bolo lepšie, keby nebol, lebo bol mimo,“ zareagoval M. Vlachynský, ktorý predpokladá, že rozpočet tradične v ako-tak ucelenej forme uvidíme v decembri.
„Dôležité je, aby sa s nami vôbec niekto bavil, a nielen s nami, ale aj s odbornou verejnosťou a s ľuďmi, ktorí sa v tom sektore pohybujú, pretože to nie je jednoduchý sektor. Veľmi chýba diskusia,“ upozornil M. Špaňár.
Prerozdeľovací mechanizmus
Legislatíva, ktorá je v legislatívnom procese, sa dotýka aj prerozdeľovacieho mechanizmu poistného medzi zdravotnými poisťovňami. Ide o mechanizmus, vďaka ktorému peniaze nasledujú rizikovosť poistného kmeňa. Na Slovensku sa v súčasnosti prerozdeľujú peniaze spôsobom ex ante, čiže peniaze sa prerozdeľujú podľa toho, ako odhadujeme, že bude rizikový kmeň. Momentálne sa navrhuje doplniť prerozdelenie ex ante o prerozdelenie ex post. To znamená, že sa pozrieme spätne, ktorí pacienti boli príliš drahí a poisťovni, ktorá mala príliš drahých pacientov, sa bude refundovať časť nákladov. Odborníci však upozorňujú, že prerozdelenie takto limituje zdravotné poisťovne v raste efektivity. Tento systém sme mali na Slovensku jeden rok a potom sa zrušil.
„Ex post nie je odporúčaný Európskou komisiou,“ povedal M. Špaňár. Podľa neho nie je definovaný ako dobrý princíp z viacerých dôvodov. „Holandsko, ktoré bolo vzorom pre slovenský model, od neho odstúpilo a bolo ocenené Európskou komisiou. Ťažko odhadnúť, aké dopady bude mať ex post, ale principiálne povzbudí nezodpovednosť a zníži tlak na efektivitu,“ zhodnotil M. Špaňár. Následne doplnil: „Pretože, keď čokoľvek vydám, a tak či tak sa prerozdelí, samozrejme, ostražitosť z hľadiska výdavkov klesne.“ Zároveň upozornil, že zavedením tohto kroku sa systém zhorší a bude nákladnejší.
„Áno, je to cesta, ako pomôcť najväčšej poisťovni, takých ciest je niekoľko, ktoré sa potichu dostávajú do zákonov, ale nie je to správne voči systému,“ povedal M. Špaňár. Podľa jeho slov je náročné odhadnúť dosah, ale suma môže prekročiť aj 10 miliónov. „Má to byť neutrálne, úplne súhlasím s prerozdeľovacím mechanizmom, jednoznačne patrí do systému. Kto má zdravší kmeň, nech prispeje tomu, kto má kmeň starší a viac chorý, ale teraz sa to kyvadlo presúva na úplne druhú stranu, prepláca sa až príliš a kompenzuje sa touto cestou neefektivita inde,“ zhodnotil na záver M. Špaňár.
Ako podotkol M. Kultan, podľa neho nie je podstatná diskusia o sume. „Návrh bol predstavený, ex post chce prerozdeľovať len nedokompenzovaných poistencov. Otázka je, že prečo nie aj nadkompenzovaných poistencov,“ pýta sa M. Kultan. V prípade, že by ex post riešil oba typy poistencov, dosah by bol nula. Aj šéf zdravotnej poisťovne Dôvera potvrdil, že odhadnúť presné čísla je náročné, ale podľa neho to nebude suma, ktorá to bude dramaticky meniť. „Keby bola snaha riešiť ex post prerozdelenie, ale riešiť ho zhora aj zdola a zároveň riešiť aj paušálne platby, tak by som povedal, že je to snaha o hľadanie transparentnejšieho modelu,“ zhodnotil M. Kultan.
„Súhlasím, že mechanizmus ex post by mal byť spravodlivý,“ povedal R. Strapko.
Pozvaní boli aj predstavitelia ministerstva zdravotníctva, podujatia sa však nezúčastnili.
Dofinancovanie
Približne pred rokom v diskusiách o rozpočte viacerí upozorňovali, že rozpočet, ktorý sa schvaľuje, nebude pre sektor zdravotníctva dostatočný. Aj podľa generálneho riaditeľa zdravotnej poisťovne Dôvera Ing. Martina Kultana sa rozpočet robil tak, aby bol do volieb sociálny zmier.
Hneď na začiatku roka sa hovorilo, že len pre ambulantný sektor bude chýbať 180 miliónov eur. Prišiel nový rok a namiesto dofinancovania prišla koronakríza. Tá spôsobila výpadky príjmov na strane zdravotných poisťovní, a to pre vládne opatrenia súvisiace s bojom proti koronavírusu. Zdravotné poisťovne mali vyššie náklady na nejaký typ zdravotnej starostlivosti, na druhej strane mali o niečo nižšie náklady. K tomu nemocnice spomínali výpadok 600 miliónov eur na tento rok a ministerstvo financií pravidelne spomína sumu 700 miliónov, ktorá podľa ministra financií Eduarda Hegera neustále klesá. „Tá suma však bola vtedy, keď sa uvažovalo o odpustení zdravotných odvodov. K tomu nakoniec nedošlo,“ vysvetlil M. Kultan.
„Myslím si, že sektor je podfinancovaný. Každý rok sa deje to isté. Rozprávame sa, koľko nám treba na nevyhnutné prežitie,“ reagoval generálny riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) Ing. Richard Strapko. Podľa neho by mal byť dlhodobo rozpočet financovaný tak, aby sa každý rok nerozprávalo, koľko treba ešte peňazí a ako sektor dofinancovať.
„My zatiaľ máme výpadky v príjmoch okolo 116 miliónov eur odhadované do konca roka,“ prezradil R. Strapko. Podľa neho dofinancovanie bude určite potrebné.
„Realita je taká, že zatiaľ máme preukázateľný výpadok zhruba 30 miliónov eur. Podľa vývoja v ďalšom období je takmer isté, že bude ďalší,“ zhrnul M. Kultan. Výsledok proporčne môže byť ako v prípade štátnej poisťovne, no či sa nakoniec dostanú na sumu 60 miliónov eur, bude závisieť od vývoja situácie.
Podobným smerom ide aj Union zdravotná poisťovňa. „Smerujeme k deficitu, ktorý sa v našom prípade pohybuje v rozmedzí 15 – 20 miliónov,“ potvrdil generálny riaditeľ Union ZP Mgr. Michal Špaňár, MBA.
Aj podľa slov M. Kultana sa odhady dlhodobo pohybujú na úrovni 200 – 250 miliónov eur.
Problémom pri aktuálnom rozpočte sa stali aj ľudia na OČR a PN, ktorí sú vtedy poistencami štátu. Prečo je to problém, vysvetľuje M. Kultan. „Uvediem príklad – priemerný zamestnanec má odvod približne 155 eur mesačne. Len čo sa stane poistencom štátu, od začiatku tohto roka je to nula, pretože rozpočet je postavený tak, že nikdy za nich žiadne príjmy neprídu. Ak klesne príjem, sú znížené či zmrazené mzdy, z pohľadu poisťovne, či príde odvod 150 alebo 140 eur, to nie je taká katastrofa, ako keď príde 0.“
Od tohto roku sa totiž neplatí percento za poistencov štátu, ale pevná suma za všetkých poistencov štátu, ktorá je určená dopredu. To znamená, že aj keby sa teraz strojnásobil počet poistencov štátu, peniaze zostanú v rovnakej výške, ako boli schválené v rozpočte minulý rok.
Situácia s financovaním sektora vyzerá alarmujúco. Chýbajúcich približne 200 miliónov predikujú zdravotné poisťovne, a pritom sa nespomínajú ďalšie potreby v sektore, napríklad oddlženie nemocníc. Otázne tak je, čo nastane, ak nedôjde k dofinancovaniu.
„Máme rôzne scenáre, keď dôjde, prípadne nedôjde k dofinancovaniu, no v prvom rade by sme mali poskytovať zdravotnú starostlivosť,“ povedal R. Strapko. A doplnil: „Dúfam, že skončíme s vyrovnaným rozpočtom. Ak mám povedať za seba, dúfam, že k dofinancovaniu dôjde. Neviem si predstaviť, že by k nemu nedošlo.“
Podľa riaditeľa poisťovne Dôvera v prípade nedofinancovania existuje viacero scenárov, ktoré sa začnú napĺňať v októbri. „Nepomôžu ani úvahy o tom, že sa odsunú operácie alebo sa posunie zdravotná starostlivosť,“ podotkol M. Kultan. Podľa neho sa začne s reštriktívnymi postupmi, ako poisťovňa už tak postupujú, a to sa týka vecí od novozazmluvňovania cez schvaľovanie zdravotnej starostlivosti po negociácie s poskytovateľmi. „To sú všetko kroky, na ktoré sa pripravujeme. Pretože, samozrejme, s možnosťou nedofinancovania treba rátať,“ uviedol M. Kultan.
„Môžeme dať len peniaze, ktoré sami dostaneme. Žiadne iné nemáme. Ak peňazí bude menej, budeme musieť tiež menej dávať,“ zhodnotil M. Špaňár.
Rozpočet
Podľa analytika z inštitútu INESS Martina Vlachynského sa pri rozpočte a dofinancovaní sektora diskutuje každý rok o tom istom. V porovnaní s ostatnými sektormi robí v zdravotníctve problém odvod za poistenca štátu. „My sme pred dvomi alebo dva a pol rokmi vydali publikáciu, v ktorej sme varovali pred tým, aby sa to zmenilo na súčasný systém, ktorý platí od januára. A teda, aby bola jedna globálna suma za poistencov štátu,“ uviedol M. Vlachynský.
Ako spomenul, aktuálna pandémia ukázala, že argument štátnych analytikov, že „to budeme lepšie riadiť a budeme mať viac kontroly nad verejnými financiami“, je chybný. Podľa neho tento mechanizmus ešte prehĺbil krízu v sektore.
„Ak nepríde k radikálnej zmene v platbách za poistencov štátu a dlhodobejšiemu plánovaniu rozpočtu, budú pravidelne vznikať deficity a dofinancovávania budú stále aktuálne,“ myslí M. Vlachynský.
„Každý politik, minister, prichádza s nejakou svojou predstavou, ako by systém mal fungovať. Obávam sa, že sen väčšiny ministrov bol unitár a je unitár. Už len z toho dôvodu, že im dáva oveľa väčšiu moc rozhodovať o systéme, robiť zásahy a tie následne predávať voličom. Keď je viac poisťovní, tie im to kazia,“ zhodnotil analytik.
Chýbajúce diskusie
Napriek medializovaným informáciám, že sa poisťovne stretli s ministerstvom financií, tie stretnutie nepotvrdili.
„Posledná diskusia s kompetentnými bola začiatkom leta, kde boli všetky zdravotné poisťovne,“ prezradil M. Kultan. Ako spomenul, komunikácia je na úrovni blížiacej sa k nule, v porovnaní s minulosťou. Následne upozornil, že sektor si zvykol na dofinancovanie, päťkrát za posledných osem rokov sa dofinancovávalo.
Absenciu komunikácie vidí riaditeľ poisťovne Dôvera v tom, že „napriek Programovému vyhláseniu, v ktorom sú deklarované veci od transparentnosti po plnú informovanosť všetkých účastníkov, si skôr myslím, že čiastočne to mohol ovplyvniť COVID-19, ale aj to, že snaha ministerstva je centrálne autokraticky riadiť a nie diskutovať“.
„Zdravotné poisťovne by mali byť efektívne, vo VšZP máme veľkú oblasť, čo máme robiť, aby sme sa zefektívnili. V tom sú naši kolegovia výrazne pred nami. Zdravotná poisťovňa by mala vytvárať zisk z prevádzkového rozpočtu. Myslím si, že keby toto bolo vyriešené, že zdravotná poisťovňa vytvára zisk z prevádzkového rozpočtu a všetky ostatné peniaze idú tam, kam majú ísť, že ostávajú v sektore, myslím si, že dofinancovanie by išlo asi ľahšie,“ uviedol R. Strapko.
Tiež súhlasí, že sektor potrebuje financie navýšiť. „V Česku majú na rovnaký počet obyvateľov o miliardu viac v rozpočte. Naozaj potrebujeme navýšiť, lebo buď budeme v mínuse my, zdravotné poisťovne, alebo v mínuse budú nemocnice, resp. poskytovatelia,“ dodal riaditeľ VšZP R. Strapko.
Otázny rok 2021
Kým v predchádzajúcich rokoch sa rozpočet v tomto období detailne rozoberal, v súčasnosti nikto nevie, ako vyzerá rozpočet na rok 2021. Ani jeden z účastníkov Okrúhleho stola nepotvrdil žiadne informácie týkajúce sa rozpočtu.
„Čakáme na rozpočet, lebo je pre nás kľúčový,“ povedal R. Strapko. Riaditeľ štátnej poisťovne by uvítal, keby bol rozpočet uzavretý ku koncu novembra. „Lebo na základe toho vieme rokovať s poskytovateľmi,“ reagoval riaditeľ VšZP.
„Máme iks scenárov, v ktorých počítame s rôznymi možnosťami, a snažíme sa pripraviť na nepripraviteľné,“ zhodnotil M. Špaňár. Ako podotkol, je to náročné aj pre poskytovateľov, lebo nevedia, koľko môžu dostať. „V posledných rokoch začíname každý rok s úplne niečím novým a nevedeli sme, ako sa ten rok skončí. Trvalá improvizácia by sa už mohla skončiť, je to nepríjemné a kazí to atmosféru a fungovanie sektora,“ skonštatoval M. Špaňár. Podľa neho je smutnou pravdou, že do sektora ide menej peňazí a dúfa, že táto tendencia sa raz skončí. „Dúfam, že napríklad budúci rok sa bude racionálnejšie pozerať na financovanie, ale zatiaľ nemáme informáciu, ako sa čo chystá,“ povedal šéf Union ZP.
„Ja by som ironicky doplnil, že rozpočet na tento rok bol, ale možno by bolo lepšie, keby nebol, lebo bol mimo,“ zareagoval M. Vlachynský, ktorý predpokladá, že rozpočet tradične v ako-tak ucelenej forme uvidíme v decembri.
„Dôležité je, aby sa s nami vôbec niekto bavil, a nielen s nami, ale aj s odbornou verejnosťou a s ľuďmi, ktorí sa v tom sektore pohybujú, pretože to nie je jednoduchý sektor. Veľmi chýba diskusia,“ upozornil M. Špaňár.
Prerozdeľovací mechanizmus
Legislatíva, ktorá je v legislatívnom procese, sa dotýka aj prerozdeľovacieho mechanizmu poistného medzi zdravotnými poisťovňami. Ide o mechanizmus, vďaka ktorému peniaze nasledujú rizikovosť poistného kmeňa. Na Slovensku sa v súčasnosti prerozdeľujú peniaze spôsobom ex ante, čiže peniaze sa prerozdeľujú podľa toho, ako odhadujeme, že bude rizikový kmeň. Momentálne sa navrhuje doplniť prerozdelenie ex ante o prerozdelenie ex post. To znamená, že sa pozrieme spätne, ktorí pacienti boli príliš drahí a poisťovni, ktorá mala príliš drahých pacientov, sa bude refundovať časť nákladov. Odborníci však upozorňujú, že prerozdelenie takto limituje zdravotné poisťovne v raste efektivity. Tento systém sme mali na Slovensku jeden rok a potom sa zrušil.
„Ex post nie je odporúčaný Európskou komisiou,“ povedal M. Špaňár. Podľa neho nie je definovaný ako dobrý princíp z viacerých dôvodov. „Holandsko, ktoré bolo vzorom pre slovenský model, od neho odstúpilo a bolo ocenené Európskou komisiou. Ťažko odhadnúť, aké dopady bude mať ex post, ale principiálne povzbudí nezodpovednosť a zníži tlak na efektivitu,“ zhodnotil M. Špaňár. Následne doplnil: „Pretože, keď čokoľvek vydám, a tak či tak sa prerozdelí, samozrejme, ostražitosť z hľadiska výdavkov klesne.“ Zároveň upozornil, že zavedením tohto kroku sa systém zhorší a bude nákladnejší.
„Áno, je to cesta, ako pomôcť najväčšej poisťovni, takých ciest je niekoľko, ktoré sa potichu dostávajú do zákonov, ale nie je to správne voči systému,“ povedal M. Špaňár. Podľa jeho slov je náročné odhadnúť dosah, ale suma môže prekročiť aj 10 miliónov. „Má to byť neutrálne, úplne súhlasím s prerozdeľovacím mechanizmom, jednoznačne patrí do systému. Kto má zdravší kmeň, nech prispeje tomu, kto má kmeň starší a viac chorý, ale teraz sa to kyvadlo presúva na úplne druhú stranu, prepláca sa až príliš a kompenzuje sa touto cestou neefektivita inde,“ zhodnotil na záver M. Špaňár.
Ako podotkol M. Kultan, podľa neho nie je podstatná diskusia o sume. „Návrh bol predstavený, ex post chce prerozdeľovať len nedokompenzovaných poistencov. Otázka je, že prečo nie aj nadkompenzovaných poistencov,“ pýta sa M. Kultan. V prípade, že by ex post riešil oba typy poistencov, dosah by bol nula. Aj šéf zdravotnej poisťovne Dôvera potvrdil, že odhadnúť presné čísla je náročné, ale podľa neho to nebude suma, ktorá to bude dramaticky meniť. „Keby bola snaha riešiť ex post prerozdelenie, ale riešiť ho zhora aj zdola a zároveň riešiť aj paušálne platby, tak by som povedal, že je to snaha o hľadanie transparentnejšieho modelu,“ zhodnotil M. Kultan.
„Súhlasím, že mechanizmus ex post by mal byť spravodlivý,“ povedal R. Strapko.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto:
archív
Jana Andelová, ZdN