​Pri financovaní slovenského zdravotníctva sa točíme v kruhu

Začnem tým, že nepoviem nič prevratné. Ak by sme dokázali zdravotnícke zariadenia adekvátne financovať, netvorili by dlhy a nebolo by ich potrebné neustále oddlžovať. Keďže ich však nefinancujeme dostatočne, nemajú inú možnosť, ako fungovať na dlh. Moderné zdravotníctvo je drahé všade na svete a bolo by naivné si myslieť, že my na Slovensku dokážeme občanom zabezpečovať špičkovú zdravotnú starostlivosť za výrazne menej peňazí ako inde. Nie, nedokážeme, taká je realita. Navyše neustále prichádzajú nové materiály, prístroje či lieky a tie stoja ďalšie peniaze.

Samozrejme, existuje aj neefektivita, ale ani jej odstránením a nastavením ideálneho stavu by sme problém nevyriešili. Žiaľ, neefektivita bude existovať vždy a všade, ale ide o jej mieru a formu. Neefektivitou netreba rozumieť iba predražené nákupy, ktoré dnes už nie sú témou číslo 1. Neefektivita sa skrýva v miere horších výsledkov a zdrojov, ktoré dávame na ich dosiahnutie. Dôvody sú najmä v zlom finančnom odmeňovaní a motivácii jednotlivých aktérov v zdravotníctve. Taktiež ak dávajú nemocnice 70 až 80 percent všetkých zdrojov na mzdy lekárov, sestier a personálu, je jasné, že nemôžeme očakávať, že budeme mať k dispozícii všetky inovatívne lieky či najkvalitnejší špeciálny zdravotnícky materiál. O investíciách do obnovy budov a zariadení môžu len snívať. 

Ak niekto hovorí, že v slovenskom zdravotníctve je peňazí dosť, tak je to hlúposť a ľúbivé politikárčenie. Nie, nie je a tak skoro ani nebude. Často počúvam, že by sme chceli mať také zdravotníctvo ako v Rakúsku alebo v susednom Česku. To by sme ho však museli aj financovať tak ako Rakúšania alebo aspoň ako naši českí susedia... Európska investičná banka v roku 2018 vypočítala, že ak by sme chceli slovenské zdravotníctvo dofinancovať na úroveň západoeurópskych krajín, potrebovali by sme na to extra 5 miliárd eur. V prípade Českej republiky ide o rozdiel viac ako 1,5 miliardy eur.

Hodnota za peniaze

Ako manažér však vnímam, že sú oblasti, v ktorých je možné šetriť zdroje. Chce to však komplexnejšiu reformu zdravotníctva. Ako minister zdravotníctva som sa prihlásil k projektu Hodnota za peniaze a naozaj sme ako jediný rezort dokázali znížiť neefektivitu o viac ako 100 mil. eur, čo bolo niečo viac ako 2 % rozpočtu na zdravotníctvo. V roku 2016 som odštartoval 26 kľúčových projektov pre lepšie zdravotníctvo. Lepšie pre pacientov, zdravotníkov aj štát. Všetko to boli systémové zmeny, na konci ktorých by bolo efektívnejšie a účinnejšie zdravotníctvo. Všetko so všetkým súvisí, preto je potrebné pozerať súčasne na ambulantný sektor, na nemocnice aj na liekovú politiku. Vo svete prakticky neexistuje krajina, ktorá by mala ideálne zdravotníctvo a vedela by ho ideálne financovať. Taká je realita.

Pri poslednom oddlžovaní sme podmieňovali úhradu financií vypracovaním ozdravného plánu. Manažmenty nemocníc museli štruktúrovanou formou zadefinovať, aké majú plány, ako ich chcú financovať a kde vedia hľadať úspory.  Samozrejme, kvalita týchto plánov bola rôzna, ale zámer bol donútiť vedenia nemocníc k tomu, aby hľadali každú možnú, aj malú, neefektivitu a mali jasno v tom, ako ju chcú odstrániť. Cieľom však nebolo mať nemocnice bez strát okamžite, to by bolo absolútne nereálne. Cieľom bolo nastavovať hospodárenie nemocníc tak, aby straty znižovali v horizonte niekoľkých rokov bez ohrozenia poskytovania zdravotnej starostlivosti a za podmienky dofinancovania sektora. Dofinancovanie sa však nerealizovalo. Rovnako sme navrhli prísne tresty za porušovanie dohodnutých pravidiel. Od sankcií, ktoré bolo možné zosobniť, cez odvolanie manažmentov až po prevzatie kontroly zástupcami ministerstiev financií a zdravotníctva.

Vytvorili sme Úrad pre riadenie podriadených organizácií, ktorý dohliadal na efektivitu nákupov, obstarávali sme centrálne, čím sme šetrili nemalé prostriedky, porovnávali sme jednotlivé ceny a náklady a zverejňovali sme databázu všetkých nákupov a tovarov, aby sme zabránili nákupom potichu za vysoké ceny. Dosiahli sme úsporu až 63 miliónov eur pri nákupoch špeciálneho zdravotníckeho materiálu, zdravotníckej techniky a ostatných investícií, ako boli nemocničné lôžka či výpočtová technika.

Čerpanie eurofondov

Jedným z dôvodov, prečo dnes rastú dlhy nemocníc rýchlejšie ako v predchádzajúcich rokoch, je aj čerpanie eurofondov. Tie nemocnice, ktoré chceli čerpať prostriedky z fondov EÚ, si totiž museli vyrovnať podlžnosti voči štátu, a teda aj voči Sociálnej poisťovni. Tu vidím aj odpoveď na otázku, prečo rastú dlhy na sociálnom poistení. Eurofondy sa čerpali v rokoch 2017 až 2019, keďže sa čerpanie už prakticky ukončilo, tak aj platobná disciplína nemocníc sa znížila. Ak riaditelia nemocníc vidia, že aj napriek dlhom nejako bude a im sa nič nestane, budeme mať problémy vždy. Nie je jednoduché nájsť kvalitné a zodpovedné manažmenty, pretože ten, kto sa správa zodpovedne, je väčšinou tvrdý, náročný a neobľúbený. Nakoniec sa proti nemu postavia vlastní zamestnanci, ktorí vytvárajú politický tlak, a tak to ide dokola.
Plus v tomto roku nemocnice financovali aj opatrenia súvisiace s koronakrízou a tieto prostriedky im ešte len budú uhradené. 

Pri financovaní slovenského zdravotníctva sa točíme v kruhu. Na jednej strane chceme od nemocníc, aby poskytovali modernú liečbu, na druhej strane im nevieme poskytnúť prostredníctvom zdravotných poisťovní adekvátne finančné prostriedky. Manažmenty predovšetkým veľkých koncových nemocníc tak pri súčasnom podfinancovanom zdravotníctve často nemajú na výber. Ak chcú liečiť, nemajú inú možnosť, ako sa zadlžovať. 

Okrem toho zabúdame, že obrovským problémom je ambulantný sektor, ktorý už vo veľkej miere rezignoval a správa sa podnikateľsky. Chýbajú nám výsledky, zdravotné poisťovne generujú zisky bez ohľadu na to, aké výsledky majú ich zmluvní poskytovatelia, štátne nemocnice sa tvária, že sú obeťou. Riešením je návrat k manažérskemu riadeniu rezortu zdravotníctva. Menej ideológie a hodnotových pseudoproblémov a viac reálnej manažérskej práce.