Okrem politicko-spoločenských diskusií o legalizácii užívania marihuany na rekreačné účely, podobne ako sa konzumuje alkohol, prebieha aktuálne vo svete debata v inej rovine, o možnostiach jej využitia na medicínske účely. Je potrebné, aby sa tieto dve roviny diskusii jasne diferencovali.
Debata o možnosti využitia kanabisu v medicíne sa zintenzívnila po tom, čo v deväťdesiatych rokoch boli objavené v ľudskom tele endokanabinoidy viažuce sa na špecifické kanabisové receptory. Zvažuje sa preradenie kanabisu v zozname OSN medzinárodne kontrolovaných drog, z najprísnejšie kontrolovanej kategórie psychoaktívnych látok do kategórie psychoaktívnych („návykových“) látok medicínsky využiteľných. Debata sa vedie jednak o celej marihuane s obsahom 102 známych kanabionoidov, ako aj o možnostiach liečebného využitia jednotlivých kanabionoidov ako THC či kanabidiolu (CBD). Normatívne rozhodnutie prináleží Komisii pre narkotické drogy pri OSN, ktorá zasadala v marci tohto roku vo Viedni. Ako podklad slúžili v prvom rade vedecky podložené správy pripravené Svetovou zdravotníckou organizáciou, ale i Európskym monitorovacím centrom pre drogy a drogové závislosti, ktoré vychádzajú z prehľadových štúdií, metaanalýz dostupných odborných prác a z výsledkov randomizovaných klinických skúšaní. Komisia pre narkotické drogy odporúčané rozhodnutie o preklasifikovaní marihuany odložila na rok 2020.
Skrátene spomenieme podstatné z predložených správ o možnosti medicínskeho využitia kanabisu. Aby mohla byť látka registrovaná ako liek, musí prejsť cez náročné klinické skúšania a musí sa preukázať, že je bezpečná, účinná a musia byť opísané jej vedľajšie nežiaduce účinky.
Tam, kde sa už dnes používajú takéto preparáty, nie sú základnou liečbou ochorenia, ale sú adjuvantnou, prídavnou symptomatickou liečbou, ordinované, ak iná terapia nie je účinná. Na základe doterajších vedeckých zistení zhodnotenie účinnosti v najčastejších indikáciách použitia kanabisu alebo kanabinoidov viedlo k nasledujúcim záverom: existuje stredná sila dôkazov o účinnosti CBD v liečbe detskej epilepsie s Dravetovým alebo Lennnoxým-Gastautovým syndrómom; stredná sila dôkazov je pri liečbe chronickej bolesti nie onkologickej genézy; obdobne pri spasticite v prípade sclerosis multiplex, kde však subjektívne referované zlepšenie nekorešponduje s objektívnym nálezom zlepšenia klinického stavu.
Veľmi slabá sila dôkazov o účinnosti kanabisových preparátov je pre liečbu nauzey a vracania pri chemoterapii, to isté platí, pokiaľ ide o použitie dronabinolu alebo THC na zlepšenie apetítu pri AIDS. Nepodarilo sa na vedeckej báze zatiaľ preukázať účinnosť pri paliatívnej starostlivosti o onkologických pacientov, ani pri iných medicínskych stavoch, akými sú poruchy spánku, úzkostné poruchy, depresia, degeneratívne neurologické ochorenia alebo v prípade Crohnovej choroby.
Neboli zistené závažné krátkodobé negatívne vedľajšie účinky pri liečbe preparátmi s obsahom kanabionoidov, ktoré by boli iné ako tie, ktoré sa bežne vyskytujú aj pri iných liekoch: únava, sucho v ústach, napínanie na vracanie, eufória, dezorientovanosť, spavosť. Ich výskyt bol rovnako častý ako pri placebe, ale pacienti na kanabionoidoch skôr prerušili liečbu kvôli vedľajším účinkom ako tí, čo dostávali placebo. Možné dlhodobé následky pravidelného medicínskeho užívania kanabisu a kanabinoidov sú veľmi málo preskúmané. V Európskej únii žiadna krajina, ktorá registruje liek na báze kanabisu, ho nemá v aplikačnej forme na fajčenie, prevažne ide o tablety. Tým sa eliminuje riziko vzniku chronickej bronchitídy častej u denných rekreačných fajčiarov marihuany.
Na záver stojí za zmienku, že aj u nás je už viac rokov registrovaný liek Sativex (obsah THC a CBD), ktorý však podľa našich informácií nie je vôbec lekármi predpisovaný. Taký je aktuálny stav, ale keďže situácia je dynamická, objavujú sa nové štúdie o možnom medicínskom využití kanabisu, dá sa predpokladať, že v relatívne krátkom čase situácia pokročí, čo môže viesť aj k zmene jeho zaradenia na svetovom zozname psychoaktívnych látok.
Z procedurálneho hľadiska je v tomto smere jednoduchšie rozhodovanie o legalizácii marihuany na rekreačné účely, ktoré nevyžaduje také rigorózne argumentovanie založené na vedeckých dôkazoch. Proponenti legalizácie diskutujú dominantne na politickej úrovni a možnosť použitia kanabisu ako lieku je len jedným z ich podporných argumentov. Nie je však nevyhnutným, viď cigarety a alkohol, kde lekárske použitie neexistuje, a predsa sú to legálne dostupné látky. Tu ide o spoločenské postoje a (ne)akceptáciu. Diskusia pri snahe o legalizáciu je dominantne vedená v sociálno-etických, právnych a ekonomických reláciách.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto:
archív, ZdN

MUDr. Ľubomír Okruhlica, CSc., Inštitút drogových závislostí