Každá druhá žena a jeden z piatich mužov vo veku nad 50 rokov. Na túto nelichotivú štatistiku, čo sa týka ohrozenia osteoporotickými zlomeninami, upozorňujú lekári, prevencia i liečba sú totiž stále nedostatočné. Najväčšie úskalia sú práve v diagnostike zlomenín stavcov, jednej z najčastejších osteoporotických fraktúr. A to aj napriek tomu, že máme moderné diagnostické a liečebné postupy, ktoré sú hradené zo zdravotného poistenia.
Po roku bez liečby
Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré majú veľmi vysoký výskyt zlomenín. Každý rok u nás evidujeme takmer 39-tisíc osteoporotických zlomenín u pacientov nad 50 rokov. „Podľa odhadov u nás žije až 230-tisíc pacientov s osteoporózou, no liečených je len necelých 65-tisíc z nich. Pritom každá osteoporotická zlomenina u pacienta nad 50 rokov predstavuje riziko výrazne zhoršenej kvality života či ďalších osteoporotických zlomenín,“ uviedol prof. MUDr. Juraj Payer, PhD., MPH, FRCP, prednosta V. internej kliniky LF UK a UNB a prezident Slovenskej spoločnosti pre osteoporózu a metabolické ochorenia kostí.
Osteoporóza je často mylne považovaná v laickej verejnosti za „prirodzený“ a nevyhnutný sprievodný jav starnutia. Nie je to však tak. Výskyt osteoporózy síce rastie s pribúdajúcim vekom, no vďaka prevencii, skorému zachyteniu rizikových pacientov a správnej liečbe je možné efektívne znížiť riziko osteoporotickej zlomeniny, prípadne zabrániť ďalšej. Liečba síce znižuje riziko výskytu osteporotickej fraktúry u pacienta o 40 až 60 percent, problémom je však disciplína pacientov pri užívaní liekov. Podľa prof. J. Payera až 60 percent pacientov, ktorým je odporúčaná liečba osteoporózy, ju svojvoľne do roka ukončí. Dôvodov je podľa neho viacero. „Jeden z dôvodov je aj to, že pacienti neradi dlhodobo užívajú tabletky,“ dodal profesor.
Ďalší s liečbou prestanú kvôli nežiaducim účinkom, i keď novšie lieky ich majú už minimálne. Prípadne ich jednoducho zabudnú užívať, keďže nemajú bolesti, lieky sa totiž užívajú preventívne. Zároveň upozornil, že pri liečbe je nutné užívať aj kalcium a vitamín D, na čo sa podľa slov profesora často zabúda. „Lieky bez týchto doplnkov nefungujú,“ dodal prof. MUDr. J. Payer.
Najčastejšie sa v dôsledku osteoporózy lámu stavce a zápästia, no najkomplikovanejšou pre zdravie a samostatnosť pacienta je práve zlomenina krčka stehennej kosti. „Až 80 % pacientov je rok po zlomenine krčka stehennej kosti neschopných vykonávať aspoň jednu z bežných denných aktivít a potrebujú pomoc ošetrovateľa. No najhoršie je, že až 20 % pacientov s týmto typom zlomeniny nám do roka od úrazu zomiera,“ konštatuje prof. MUDr. Juraj Payer.
Pozor na zhrbenie
Ak pacient trpí bolesťami chrbta, jeho výška klesla o viac ako 3 centimetre a je možné uňho pozorovať kyfózu, čiže zhrbenie, je pravdepodobné, že utrpel jednu či dokonca viacero zlomenín stavcov. „Pri poškodení aj pomerne malej časti stavca dochádza k výraznému oslabeniu pevnosti a kolapsu celej štruktúry. Mnoho ľudí však, aj napriek príznakom či bolestiam, nevyhľadá lekára. Svoje ťažkosti s chrbtom pripisujú veku, životnému štýlu či hmotnosti. Veľká časť zlomenín stavcov zostáva nediagnostikovaných,“ uviedol doc. MUDr. Zdenko Killinger, PhD., zástupca prednostu a vedúci lekár Osteocentra V. internej kliniky LF UK a UNB. „Prvou zlomeninou sa to nekončí. Až 20 % žien so zlomeninou stavca utrpí ďalšiu zlomeninu v priebehu nasledujúcich 12 mesiacov,“ dodal doc. MUDr. Killinger.
Zlomeniny stavcov výrazne znižujú kvalitu života pacienta, spôsobujú akútne či chronické bolesti chrbta, znižujú schopnosť pohybu, pacienti majú problémy s dýchaním, reflux či iné gastrointestinálne symptómy. Bežne možno pozorovať aj vyklenutie brucha, pokles hmotnosti či depresiu. „Každá zlomenina stavca zvyšuje až 8-násobne riziko úmrtia a 1,5-násobne zvyšuje riziko zlomeniny krčka stehennej kosti,“ dodal doc. MUDr. Zdenko Killinger. Zlomeniny stavcov sa pritom netýkajú len pacientov, ktorých hustota kosti je na úrovni osteoporózy. „Viac ako polovica žien, ktoré utrpia zlomeninu stavca, má hodnoty kostnej denzity len v pásme osteopénie, nie až osteoporózy. Preto by pacienti aj ošetrujúci lekári mali byť ostražití už pri diagnostikovaní osteopénie,“ vyzýva doc. MUDr. Zdenko Killinger.
Cukrovka ako rizikový faktor
Diabetom vyvolaná osteoporóza výrazne zvyšuje u pacientov s cukrovkou obidvoch typov riziko osteoporotickej zlomeniny. V dôsledku ochorenia a jeho liečby klesá pevnosť i kvalita kosti, mení sa jej štruktúra, kosť nie je dostatočne mineralizovaná. „Pri starostlivosti o diabetikov by sme nemali zabúdať na riziko osteoporózy. Medzi rizikové faktory jej vzniku u pacientov s diabetom patrí zlá glykemická kompenzácia pri oboch typoch cukrovky či diabetická nefropatia, ako aj ďalšie diabetické komplikácie – neuropatia a diabetické hnačky,“ uviedol doc. MUDr. Peter Jackuliak, PhD., MPH, diabetológ z V. internej kliniky LF UK a UNB.
Zároveň, pacienti s diabetom sú kvôli svojej diagnóze náchylnejší na pády. Epizódy hypoglykémie, noktúria, zhoršené videnie pri diabetickej retinopatii alebo katarakte, poruchy rovnováhy v dôsledku diabetickej neuropatie a diabetickej nohy či znížené reflexy zvyšujú u diabetických pacientov riziko pádu. „Pacienti si musia uvedomiť aj to, že liečba cukrovky, kvôli negatívnemu efektu niektorých antidiabetík na kostný metabolizmus, spôsobuje zníženú obnovu kosti a jej štruktúr. Tieto dva faktory výrazne zvyšujú riziko, že pacient s diabetom utrpí pád, ktorého výsledkom bude osteoporotická zlomenina,“ dodal doc. MUDr. Peter Jackuliak.
Kvôli týmto rizikám by u pacientov s diabetom, najmä 1. typu, mala byť v rámci prevencie monitorovaná kostná hustota, a to pomocou denzitometrie. Toto rýchle, bezbolestné vyšetrenie by mohlo pomôcť včas zachytiť zhoršujúcu sa hustotu kostí, a tým ochrániť pacientov. Toto vyšetrenie však nepomôže odhaliť osteoporózu u pacientov s cukrovkou druhého typu.
„Diabetici 2. typu majú vo veľkej miere normálnu denzitu, a teda veľká časť rizikových pacientov nemusí byť zachytená. Aj preto sa v ich prípade v rámci diagnostiky odporúča kombinácia denzitometrického vyšetrenia a trabekulárneho kostného skóre (TBS), ktoré hodnotí priamo kvalitu kosti,“ vysvetľuje doc. MUDr. Peter Jackuliak. Ako dodáva, pre správny manažment pacienta sú základom dodržiavanie nastavenej liečby, úprava životného štýlu a vhodné je tiež dopĺňanie vitamínu D a vápnika podľa odporúčaní lekára.
Po roku bez liečby
Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré majú veľmi vysoký výskyt zlomenín. Každý rok u nás evidujeme takmer 39-tisíc osteoporotických zlomenín u pacientov nad 50 rokov. „Podľa odhadov u nás žije až 230-tisíc pacientov s osteoporózou, no liečených je len necelých 65-tisíc z nich. Pritom každá osteoporotická zlomenina u pacienta nad 50 rokov predstavuje riziko výrazne zhoršenej kvality života či ďalších osteoporotických zlomenín,“ uviedol prof. MUDr. Juraj Payer, PhD., MPH, FRCP, prednosta V. internej kliniky LF UK a UNB a prezident Slovenskej spoločnosti pre osteoporózu a metabolické ochorenia kostí.
Osteoporóza je často mylne považovaná v laickej verejnosti za „prirodzený“ a nevyhnutný sprievodný jav starnutia. Nie je to však tak. Výskyt osteoporózy síce rastie s pribúdajúcim vekom, no vďaka prevencii, skorému zachyteniu rizikových pacientov a správnej liečbe je možné efektívne znížiť riziko osteoporotickej zlomeniny, prípadne zabrániť ďalšej. Liečba síce znižuje riziko výskytu osteporotickej fraktúry u pacienta o 40 až 60 percent, problémom je však disciplína pacientov pri užívaní liekov. Podľa prof. J. Payera až 60 percent pacientov, ktorým je odporúčaná liečba osteoporózy, ju svojvoľne do roka ukončí. Dôvodov je podľa neho viacero. „Jeden z dôvodov je aj to, že pacienti neradi dlhodobo užívajú tabletky,“ dodal profesor.
Ďalší s liečbou prestanú kvôli nežiaducim účinkom, i keď novšie lieky ich majú už minimálne. Prípadne ich jednoducho zabudnú užívať, keďže nemajú bolesti, lieky sa totiž užívajú preventívne. Zároveň upozornil, že pri liečbe je nutné užívať aj kalcium a vitamín D, na čo sa podľa slov profesora často zabúda. „Lieky bez týchto doplnkov nefungujú,“ dodal prof. MUDr. J. Payer.
Najčastejšie sa v dôsledku osteoporózy lámu stavce a zápästia, no najkomplikovanejšou pre zdravie a samostatnosť pacienta je práve zlomenina krčka stehennej kosti. „Až 80 % pacientov je rok po zlomenine krčka stehennej kosti neschopných vykonávať aspoň jednu z bežných denných aktivít a potrebujú pomoc ošetrovateľa. No najhoršie je, že až 20 % pacientov s týmto typom zlomeniny nám do roka od úrazu zomiera,“ konštatuje prof. MUDr. Juraj Payer.
Pozor na zhrbenie
Ak pacient trpí bolesťami chrbta, jeho výška klesla o viac ako 3 centimetre a je možné uňho pozorovať kyfózu, čiže zhrbenie, je pravdepodobné, že utrpel jednu či dokonca viacero zlomenín stavcov. „Pri poškodení aj pomerne malej časti stavca dochádza k výraznému oslabeniu pevnosti a kolapsu celej štruktúry. Mnoho ľudí však, aj napriek príznakom či bolestiam, nevyhľadá lekára. Svoje ťažkosti s chrbtom pripisujú veku, životnému štýlu či hmotnosti. Veľká časť zlomenín stavcov zostáva nediagnostikovaných,“ uviedol doc. MUDr. Zdenko Killinger, PhD., zástupca prednostu a vedúci lekár Osteocentra V. internej kliniky LF UK a UNB. „Prvou zlomeninou sa to nekončí. Až 20 % žien so zlomeninou stavca utrpí ďalšiu zlomeninu v priebehu nasledujúcich 12 mesiacov,“ dodal doc. MUDr. Killinger.
Zlomeniny stavcov výrazne znižujú kvalitu života pacienta, spôsobujú akútne či chronické bolesti chrbta, znižujú schopnosť pohybu, pacienti majú problémy s dýchaním, reflux či iné gastrointestinálne symptómy. Bežne možno pozorovať aj vyklenutie brucha, pokles hmotnosti či depresiu. „Každá zlomenina stavca zvyšuje až 8-násobne riziko úmrtia a 1,5-násobne zvyšuje riziko zlomeniny krčka stehennej kosti,“ dodal doc. MUDr. Zdenko Killinger. Zlomeniny stavcov sa pritom netýkajú len pacientov, ktorých hustota kosti je na úrovni osteoporózy. „Viac ako polovica žien, ktoré utrpia zlomeninu stavca, má hodnoty kostnej denzity len v pásme osteopénie, nie až osteoporózy. Preto by pacienti aj ošetrujúci lekári mali byť ostražití už pri diagnostikovaní osteopénie,“ vyzýva doc. MUDr. Zdenko Killinger.
Cukrovka ako rizikový faktor
Diabetom vyvolaná osteoporóza výrazne zvyšuje u pacientov s cukrovkou obidvoch typov riziko osteoporotickej zlomeniny. V dôsledku ochorenia a jeho liečby klesá pevnosť i kvalita kosti, mení sa jej štruktúra, kosť nie je dostatočne mineralizovaná. „Pri starostlivosti o diabetikov by sme nemali zabúdať na riziko osteoporózy. Medzi rizikové faktory jej vzniku u pacientov s diabetom patrí zlá glykemická kompenzácia pri oboch typoch cukrovky či diabetická nefropatia, ako aj ďalšie diabetické komplikácie – neuropatia a diabetické hnačky,“ uviedol doc. MUDr. Peter Jackuliak, PhD., MPH, diabetológ z V. internej kliniky LF UK a UNB.
Zároveň, pacienti s diabetom sú kvôli svojej diagnóze náchylnejší na pády. Epizódy hypoglykémie, noktúria, zhoršené videnie pri diabetickej retinopatii alebo katarakte, poruchy rovnováhy v dôsledku diabetickej neuropatie a diabetickej nohy či znížené reflexy zvyšujú u diabetických pacientov riziko pádu. „Pacienti si musia uvedomiť aj to, že liečba cukrovky, kvôli negatívnemu efektu niektorých antidiabetík na kostný metabolizmus, spôsobuje zníženú obnovu kosti a jej štruktúr. Tieto dva faktory výrazne zvyšujú riziko, že pacient s diabetom utrpí pád, ktorého výsledkom bude osteoporotická zlomenina,“ dodal doc. MUDr. Peter Jackuliak.
Kvôli týmto rizikám by u pacientov s diabetom, najmä 1. typu, mala byť v rámci prevencie monitorovaná kostná hustota, a to pomocou denzitometrie. Toto rýchle, bezbolestné vyšetrenie by mohlo pomôcť včas zachytiť zhoršujúcu sa hustotu kostí, a tým ochrániť pacientov. Toto vyšetrenie však nepomôže odhaliť osteoporózu u pacientov s cukrovkou druhého typu.
„Diabetici 2. typu majú vo veľkej miere normálnu denzitu, a teda veľká časť rizikových pacientov nemusí byť zachytená. Aj preto sa v ich prípade v rámci diagnostiky odporúča kombinácia denzitometrického vyšetrenia a trabekulárneho kostného skóre (TBS), ktoré hodnotí priamo kvalitu kosti,“ vysvetľuje doc. MUDr. Peter Jackuliak. Ako dodáva, pre správny manažment pacienta sú základom dodržiavanie nastavenej liečby, úprava životného štýlu a vhodné je tiež dopĺňanie vitamínu D a vápnika podľa odporúčaní lekára.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto:
archív, ZdN
Katarína Lovasová, šéfredaktorka ZdN