Asociácia nemocníc Slovenska (ANS) chce zjednodušiť podmienky pre prijímanie lekárov z Ukrajiny na náš pracovný trh. Doplňujúce skúšky, ktoré v rámci uznávania odborných kvalifikácií nadobudnutých na území nečlenských štátov EÚ musia zvládnuť lekári z tretích krajín, považuje asociácia za finančne aj odborne náročné. Ministerstvo školstva avizuje nové opatrenia.
Viceprezident ANS MUDr. Igor Pramuk, MPH, zdôrazňuje, že pri väčšom počte záujemcov spoza východných hraníc o prácu v zdravotníctve u nás je vyššia možnosť vybrať kvalitných lekárov. „Tlak, ktorý vyvíjame, aby sa zjednodušilo prijímanie cudzincov aj v našom rezorte, vyvoláva protiotázky, že nám ide o to, aby sme prijímali hocikoho, nie kvalitu. A to nie je vôbec pravda,“ povedal I. Pramuk. Dodal, že ANS žiada vytvorenie podmienok pre lekárov z tretích krajín, aby ich na Slovensko prišlo čím viac a mali časový priestor na odbornú aj jazykovú prípravu. Poplatok za doplňujúcu skúšku určený ministerstvom školstva považuje za vysoký. „Majú zaplatiť 500 eur,“ spresnil I. Pramuk. Podľa neho tento rok úspešne zložilo doplňujúcu skúšku 18 percent spomedzi uchádzačov z cudziny: „Teda štyria – a nám chýba 5 000 lekárov.“
Náročné testy
ANS má výhrady aj k náročnosti skúšky pre lekárov z krajín mimo EÚ. Tvrdí, že by ich nezvládli ani naši lekári. „Mali by sme ich skúšať na úrovni absolventov lekárskych fakúlt. Ale v testoch, ktoré nám poslali ukrajinskí lekári, boli aj oblasti, ktoré vôbec nie sú predmetom štúdia na lekárskej fakulte, ale sú nadstavbové, ako kardiológia, transplantácie, popáleniny a podobne. Podľa nás sú testy netransparentné a diskriminačné. Nie sú známe okruhy, nie sú zverejnené potom, keď sú urobené, a nie sú verejne dostupné ani ich vyhodnotenia. To, čo chceme, je zaviesť štandardný systém,“ uzavrel viceprezident ANS.
O nedostatku lekárov a otvorení trhu zdravotníkom z Ukrajiny rokovali aj s premiérom. „Predseda vlády chcel od nás len jednu garanciu, aby sme im nedávali nižšie mzdy, čo ani nie je možné. Zákon nám to nedovoľuje, lekár je lekár – či slovenský alebo ukrajinský. V zmysle zákona č. 578 je minimum, ktoré musí dostať,“ povedal prezident ANS MUDr. Marián Petko, MPH.
Semináre pre cudzincov
Ministerstvo školstva informovalo, že v súvislosti so stratégiou pracovnej mobility cudzincov sa uskutočnilo rokovanie zástupcov ANS, vysokých škôl, ministerstva zdravotníctva aj školstva. Témou bolo aj spochybňovanie overovania vedomostí a zručností žiadateľov z tretích krajín, ktorí majú záujem vykonávať zdravotnícke povolanie na území SR – prostredníctvom doplňujúcej skúšky.
„Nedohodli sme sa na ,zjemnení‘ podmienok, ale, naopak, dohodli sme sa na tom, že nedostatok zdravotníckeho personálu nemôže spôsobiť upustenie od kvalitatívnych ukazovateľov, ktoré sa očakávajú od zdravotníckeho personálu, ktorý svoje vzdelanie získal na území SR alebo iného členského štátu. Dohodli sme sa, že v rámci existujúceho systému preskúšania štátny aparát využije všetky možnosti, aby uchádzači boli na doplňujúcich skúškach úspešnejší. Zavedú sa prípravné vzdelávacie semináre pre uchádzačov, možné jazykové vzdelávanie a zvýšenie frekvencie skúšok. Od minimálnych štandardov, čo majú vedieť v rámci preskúšania, sa však neupúšťa,“ uviedol komunikačný odbor rezortu školstva.
Na margo poplatku za doplňujúcu skúšku, ktorý je pre ukrajinských lekárov vysoký, ministerstvo reagovalo: „Výška poplatku za vykonanie doplňujúcej skúšky sa určuje podľa sumy maximálneho ročného školného na príslušný akademický rok pre študijné programy v externej forme štúdia uskutočňované na verejných vysokých školách a štátnych vysokých školách alebo podľa normatívneho objemu finančných prostriedkov podľa príslušnej kategórie strednej odbornej školy. Týmto ustanovením je záujem zabezpečiť zohľadnenie finančnej náročnosti jednotlivých programov a finančná náročnosť preskúšavania.“
Záujem o doplňujúce skúšky v SR
Uznávanie zdravotníckych odborných kvalifikácií nadobudnutých na území nečlenských štátov sa uskutočňuje v dvojstupňovom procese. V prvom stupni žiadateľ požiada ministerstvo školstva o uznanie dokladu o vzdelaní. Po uznaní dokladu o vzdelaní získaného na území nečlenského štátu je žiadateľ povinný vykonať doplňujúcu skúšku.
Preverenie znalostí a vedomostí žiadateľov sa vykonáva v slovenskom jazyku. Skúšku tvorí písomná a ústna časť. Na ústnu časť postupujú len tí žiadatelia, ktorí úspešne zvládli písomnú časť. Po úspešnom absolvovaní oboch častí skúšok vystaví uznaná vzdelávacia inštitúcia (vysoká alebo stredná škola v Slovenskej republike) protokol o vykonaní doplňujúcej skúšky.
V roku 2016 sa zúčastnilo na doplňujúcej skúške 28 všeobecných lekárov z tretích krajín, neuspel ani jeden. Vlani spomedzi 16 žiadateľov zvládli skúšku štyria. Tento rok sa do konca septembra prihlásilo 23 lekárov, dvaja uspeli. Koľko z nich bolo z Ukrajiny, nie je známe. Štátnu príslušnosť lekárov ministerstvo školstva neposkytlo s tým, že tento údaj nie je spracovaný.
Viceprezident ANS MUDr. Igor Pramuk, MPH, zdôrazňuje, že pri väčšom počte záujemcov spoza východných hraníc o prácu v zdravotníctve u nás je vyššia možnosť vybrať kvalitných lekárov. „Tlak, ktorý vyvíjame, aby sa zjednodušilo prijímanie cudzincov aj v našom rezorte, vyvoláva protiotázky, že nám ide o to, aby sme prijímali hocikoho, nie kvalitu. A to nie je vôbec pravda,“ povedal I. Pramuk. Dodal, že ANS žiada vytvorenie podmienok pre lekárov z tretích krajín, aby ich na Slovensko prišlo čím viac a mali časový priestor na odbornú aj jazykovú prípravu. Poplatok za doplňujúcu skúšku určený ministerstvom školstva považuje za vysoký. „Majú zaplatiť 500 eur,“ spresnil I. Pramuk. Podľa neho tento rok úspešne zložilo doplňujúcu skúšku 18 percent spomedzi uchádzačov z cudziny: „Teda štyria – a nám chýba 5 000 lekárov.“
Náročné testy
ANS má výhrady aj k náročnosti skúšky pre lekárov z krajín mimo EÚ. Tvrdí, že by ich nezvládli ani naši lekári. „Mali by sme ich skúšať na úrovni absolventov lekárskych fakúlt. Ale v testoch, ktoré nám poslali ukrajinskí lekári, boli aj oblasti, ktoré vôbec nie sú predmetom štúdia na lekárskej fakulte, ale sú nadstavbové, ako kardiológia, transplantácie, popáleniny a podobne. Podľa nás sú testy netransparentné a diskriminačné. Nie sú známe okruhy, nie sú zverejnené potom, keď sú urobené, a nie sú verejne dostupné ani ich vyhodnotenia. To, čo chceme, je zaviesť štandardný systém,“ uzavrel viceprezident ANS.
O nedostatku lekárov a otvorení trhu zdravotníkom z Ukrajiny rokovali aj s premiérom. „Predseda vlády chcel od nás len jednu garanciu, aby sme im nedávali nižšie mzdy, čo ani nie je možné. Zákon nám to nedovoľuje, lekár je lekár – či slovenský alebo ukrajinský. V zmysle zákona č. 578 je minimum, ktoré musí dostať,“ povedal prezident ANS MUDr. Marián Petko, MPH.
Semináre pre cudzincov
Ministerstvo školstva informovalo, že v súvislosti so stratégiou pracovnej mobility cudzincov sa uskutočnilo rokovanie zástupcov ANS, vysokých škôl, ministerstva zdravotníctva aj školstva. Témou bolo aj spochybňovanie overovania vedomostí a zručností žiadateľov z tretích krajín, ktorí majú záujem vykonávať zdravotnícke povolanie na území SR – prostredníctvom doplňujúcej skúšky.
„Nedohodli sme sa na ,zjemnení‘ podmienok, ale, naopak, dohodli sme sa na tom, že nedostatok zdravotníckeho personálu nemôže spôsobiť upustenie od kvalitatívnych ukazovateľov, ktoré sa očakávajú od zdravotníckeho personálu, ktorý svoje vzdelanie získal na území SR alebo iného členského štátu. Dohodli sme sa, že v rámci existujúceho systému preskúšania štátny aparát využije všetky možnosti, aby uchádzači boli na doplňujúcich skúškach úspešnejší. Zavedú sa prípravné vzdelávacie semináre pre uchádzačov, možné jazykové vzdelávanie a zvýšenie frekvencie skúšok. Od minimálnych štandardov, čo majú vedieť v rámci preskúšania, sa však neupúšťa,“ uviedol komunikačný odbor rezortu školstva.
Na margo poplatku za doplňujúcu skúšku, ktorý je pre ukrajinských lekárov vysoký, ministerstvo reagovalo: „Výška poplatku za vykonanie doplňujúcej skúšky sa určuje podľa sumy maximálneho ročného školného na príslušný akademický rok pre študijné programy v externej forme štúdia uskutočňované na verejných vysokých školách a štátnych vysokých školách alebo podľa normatívneho objemu finančných prostriedkov podľa príslušnej kategórie strednej odbornej školy. Týmto ustanovením je záujem zabezpečiť zohľadnenie finančnej náročnosti jednotlivých programov a finančná náročnosť preskúšavania.“
Záujem o doplňujúce skúšky v SR
Uznávanie zdravotníckych odborných kvalifikácií nadobudnutých na území nečlenských štátov sa uskutočňuje v dvojstupňovom procese. V prvom stupni žiadateľ požiada ministerstvo školstva o uznanie dokladu o vzdelaní. Po uznaní dokladu o vzdelaní získaného na území nečlenského štátu je žiadateľ povinný vykonať doplňujúcu skúšku.
Preverenie znalostí a vedomostí žiadateľov sa vykonáva v slovenskom jazyku. Skúšku tvorí písomná a ústna časť. Na ústnu časť postupujú len tí žiadatelia, ktorí úspešne zvládli písomnú časť. Po úspešnom absolvovaní oboch častí skúšok vystaví uznaná vzdelávacia inštitúcia (vysoká alebo stredná škola v Slovenskej republike) protokol o vykonaní doplňujúcej skúšky.
V roku 2016 sa zúčastnilo na doplňujúcej skúške 28 všeobecných lekárov z tretích krajín, neuspel ani jeden. Vlani spomedzi 16 žiadateľov zvládli skúšku štyria. Tento rok sa do konca septembra prihlásilo 23 lekárov, dvaja uspeli. Koľko z nich bolo z Ukrajiny, nie je známe. Štátnu príslušnosť lekárov ministerstvo školstva neposkytlo s tým, že tento údaj nie je spracovaný.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto:
archív, ZdN
Monika Toporcerová, ZdN