Hypertenzia patrí medzi novodobú epidémiu, je označovaná ako tiché ochorenie bez príznakov a postihuje viac ako 40 % dospelých vo veku už od 25 rokov. Je bežným ochorením a dokonca až polovica pacientov s vysokým krvným tlakom môže byť nediagnostikovaná.
Hodnoty krvného tlaku
Za normálny tlak považujeme hodnoty do 120 – 129 mmHg systolického tlaku a do 80 – 84 mmHg diastolického tlaku. Vysoký normálny tlak sa pohybuje medzi 130 – 139 a 85 – 89. Za vysoký krvný tlak (1. stupeň ochorenia) sa považujú hodnoty 140 – 159/90 – 99. Ako 2. stupeň hypertenzie označujeme hodnoty tlaku od 160 – 179/100 – 109 mmHg. O významne vysokom krvnom alebo ťažkej hypertenzii (3. stupeň ochorenia) hovoríme pri hodnotách 180 a viac/110 mmHg a viac.
„Pri domácom meraní tlaku o vysokom tlaku už hovoríme pri hodnote 135/85 mmHg a viac“, upozornila doc. MUDr. Slavomíra Filipová.
V niektorých prípadoch sa používa aj tzv. ambulantné monitorovanie krvného tlaku pomocou prístroja, ktorý umožňuje získať denný priebeh krvného tlaku pri bežnom živote. Táto forma sa používa pri výraznom kolísaní tlaku, pri rozdieloch medzi tlakom meraným pacientom doma a v ordinácii alebo pri ťažšej hypertenzii, ktorá nereaguje dostatočne na liečbu.
Aká je prognóza ľudí s artériovou hypertenziou?
Prognóza pacientov s artériovou hypertenziou sa líši podľa úrovne krvného tlaku, podľa prítomnosti ďalších rizík a podľa postihnutia orgánov, ako sú srdce, mozog či obličky. Preto sa pri zistení artériovej hypertenzie odporúča určiť mieru celkového rizika pre pacienta.
Existujú normogramy vychádzajúce z epidemiologických štúdií, ktoré umožňujú odhadnúť výšku rizika smrtiacich kardiovaskulárnych príhod v nasledujúcich 10 rokoch. Za vysoké riziko je považovaná hodnota 5 % (t. j. 5 a viac percent ľudí zomrie v nasledujúcich 10 rokoch na kardiovaskulárne ochorenia).
Za veľmi vysoké riziko sa považuje hodnota 10 %. Osoby s už existujúcim kardiovaskulárnym ochorením alebo s ochorením obličiek majú vysoké alebo veľmi vysoké riziko úmrtia v nasledujúcich 10 rokoch. U tých, ktorí ešte nemajú žiadne zjavné ochorenie, sa riziko určuje odhadom podľa veku, pohlavia, fajčenia, hodnôt krvného tlaku a hladiny cholesterolu alebo pomeru celkového cholesterolu a HDL. Tiež diabetici sú automaticky zaraďovaní do skupiny vysokého rizika.
Čím je tlak krvi vyšší, tým závažnejšie riziká hrozia. Každý vzostup TK o 20/10 mmHg zvyšuje riziko kardiovaskulárnej mortality dvojnásobne. Celkovo postihuje 2 z 5 mužov alebo žien, pritom muži môžu mať mierne zvýšené riziko vzniku. Patrí medzi najdôležitejšiu príčinu vzniku kardiovaskulárnych ochorení a výskytu mŕtvice na celom svete.
Výskyt hypertenzie
Artériová hypertenzia sa týka ľudí vo všetkých vekových skupinách – vysokým krvným tlakom trpia dokonca aj deti. Štúdie robené u detí v školskom veku dokazujú, že až jedno z ôsmich detí má krvný tlak, ktorý sa považuje za príliš vysoký a nezdravý.
Nelichotivé čísla ukázal skríning kardiovaskulárneho rizika v slovenskej populácii.
„Zapojilo sa takmer 11-tisíc ľudí, z toho 25 percent mužov a 75 percent žien. Sledovali sa parametre tlak, cholesterol, rodinná história a cukor a priemerný vek bol 56 rokov“, uviedla doc. MUDr. Eva Goncalvesová, CSc. Ako dodala, tlak si chcelo dať zmerať len 30 percent mladých ľudí. Z 800 mladých ľudí vo veku od 20 do 30 však skríning u 8 percent z nich hypertenziu ukázal, pritom až 6,7 percenta z nich o tom ani netušilo. „A ak to nepodchytíme u nich teraz, nedobehneme to už nikdy“, upozornila kardiologička.
Ešte vyššie percento mladých s hypertenziou sa odhalilo vo vekovej skupine 31 až 40 rokov (1 018 ľudí), až 12,3 percenta, pričom takmer 70 percent z nich o vysokom tlaku nevedelo. Vo vekovej skupine 41 až 50 (1 392 ľudí) to bolo už 21 percent. „Polovica ľudí vo veku do 50 rokov ani netuší, že má vysoký krvný tlak, my liečime len tých, ktorí o tom vedia. Tí, čo nevedia, za nami prídu, až keď sa zle cítia, a to je už neskoro“, dodala primárka oddelenia zlyhávania a transplantácie srdca z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb.
Priemerný vek 56 rokov
Vysoký krvný tlak trápi až 70 percent seniorov a v skupine ľudí nad 80 rokov majú hypertenziu až dve tretiny z nich. Až štvrtina ľudí po štyridsiatke umiera na následky neliečenej hypertenzie.
Hypertenzia sa však dnes stáva problémom aj pre mladších ľudí. Dôvodom je zlý životný štýl – deti a mladí ľudia dávajú prednosť rýchlemu občerstveniu pred pestrou stravou, obľubujú sladené nápoje, majú málo pohybu a priveľa času strávia pasívne pri televízore či počítači.
Tým, že sa zvyšuje výskyt tradičných rizikových faktorov v mladej populácií, napríklad obezity, diabetu, ochorení obličiek, stúpa aj riziko rozvoja hypertenzie u mladých dospelých. Kým v kategórii mladých ľudí okolo dvadsiatky má hypertenziu asi 5 percent z nich, v populácii štyridsaťročných už trpí vysokým krvným tlakom asi jedna tretina populácie, výskyt sa v tejto vekovej skupine dokonca odhaduje až na 40 percent.
Artériovou hypertenziou trpí na Slovensku až 35 percent dospelých medzi 25 až 64 rokov, výskyt ochorenia sa zvyšuje s vekom. Medzi nami teda žije približne milión ľudí s hypertenziou. Podľa výsledkov prieskumov v minulých rokoch kontrola artériovej hypertenzie je stále nedostatočná.
Hoci sa toto ochorenie ľahko diagnostikuje, často nie je odhalené ani správne liečené. Až 71 percent hypertonikov v I. štádiu choroby a 47 percent v II. štádiu sa vôbec nelieči. Až 70 percent pacientov s hypertenziou v Európe nedosahuje cieľové hodnoty tlaku krvi napriek liečbe.
V úmrtnosti na srdcovocievne ochorenia, ktoré sú priamou komplikáciou hypertenzie, je Slovensko v prvej tretine krajín Európy. Štúdie zamerané na hodnotenie stavu liečby hypertenzie vo svete i v Európe stále ukazujú, že vysoký krvný tlak zostáva hlavnou príčinou úmrtí na srdcovocievne choroby.
Výskyt hypertenzie v kategórii mladých ľudí od 18 do 24 rokov výrazne narastá s vekom a hodnotou BMI – dôležitú úlohu teda zohráva obezita súvisiaca s nesprávnou výživou a nedostatkom pohybu. Definícia hypertenzie pre túto vekovú skupinu je rovnaká ako pre celú dospelú populáciu, teda hodnoty tlaku krvi opakovane – 140/90 mm Hg. Najčastejšia u mladých dospelých býva primárna hypertenzia, častá je však aj sekundárna.
Základom liečby hypertenzie u mladých dospelých sa nefarmakologické opatrenie s farmakologickou liečbou sa začína iba v nevyhnutných prípadoch, ak sú pridružené iné ochorenia či poškodenia orgánov. Hodnoty tlaku krvi v pásme hypertenzie, namerané v ambulancii by mali byť overené 24-hodinovým monitoringom. U štyridsiatnikov je hypertenzia oveľa častejšia, odhaduje sa , že vysokým tlakom trpí až do 40 percent populácie v tomto veku, väčšina štyridsiatnikov si však krvný tlak meria zriedka alebo vôbec.
Na choroby obehovej sústavy zomiera v SR viac ako polovica ľudí.
Podiel úmrtí na prioritné skupiny chorôb:
Obehová sústava – 53 percent
Nádory – 23 percent
Úrazy – 6 percent
Dýchacia sústava – 6 percent
Tráviaca sústava – 5 percent
Ostatné choroby – 7 percent
Zdroj: Eurostat Database, 2014
Hodnoty krvného tlaku
Za normálny tlak považujeme hodnoty do 120 – 129 mmHg systolického tlaku a do 80 – 84 mmHg diastolického tlaku. Vysoký normálny tlak sa pohybuje medzi 130 – 139 a 85 – 89. Za vysoký krvný tlak (1. stupeň ochorenia) sa považujú hodnoty 140 – 159/90 – 99. Ako 2. stupeň hypertenzie označujeme hodnoty tlaku od 160 – 179/100 – 109 mmHg. O významne vysokom krvnom alebo ťažkej hypertenzii (3. stupeň ochorenia) hovoríme pri hodnotách 180 a viac/110 mmHg a viac.
„Pri domácom meraní tlaku o vysokom tlaku už hovoríme pri hodnote 135/85 mmHg a viac“, upozornila doc. MUDr. Slavomíra Filipová.
V niektorých prípadoch sa používa aj tzv. ambulantné monitorovanie krvného tlaku pomocou prístroja, ktorý umožňuje získať denný priebeh krvného tlaku pri bežnom živote. Táto forma sa používa pri výraznom kolísaní tlaku, pri rozdieloch medzi tlakom meraným pacientom doma a v ordinácii alebo pri ťažšej hypertenzii, ktorá nereaguje dostatočne na liečbu.
Aká je prognóza ľudí s artériovou hypertenziou?
Prognóza pacientov s artériovou hypertenziou sa líši podľa úrovne krvného tlaku, podľa prítomnosti ďalších rizík a podľa postihnutia orgánov, ako sú srdce, mozog či obličky. Preto sa pri zistení artériovej hypertenzie odporúča určiť mieru celkového rizika pre pacienta.
Existujú normogramy vychádzajúce z epidemiologických štúdií, ktoré umožňujú odhadnúť výšku rizika smrtiacich kardiovaskulárnych príhod v nasledujúcich 10 rokoch. Za vysoké riziko je považovaná hodnota 5 % (t. j. 5 a viac percent ľudí zomrie v nasledujúcich 10 rokoch na kardiovaskulárne ochorenia).
Za veľmi vysoké riziko sa považuje hodnota 10 %. Osoby s už existujúcim kardiovaskulárnym ochorením alebo s ochorením obličiek majú vysoké alebo veľmi vysoké riziko úmrtia v nasledujúcich 10 rokoch. U tých, ktorí ešte nemajú žiadne zjavné ochorenie, sa riziko určuje odhadom podľa veku, pohlavia, fajčenia, hodnôt krvného tlaku a hladiny cholesterolu alebo pomeru celkového cholesterolu a HDL. Tiež diabetici sú automaticky zaraďovaní do skupiny vysokého rizika.
Čím je tlak krvi vyšší, tým závažnejšie riziká hrozia. Každý vzostup TK o 20/10 mmHg zvyšuje riziko kardiovaskulárnej mortality dvojnásobne. Celkovo postihuje 2 z 5 mužov alebo žien, pritom muži môžu mať mierne zvýšené riziko vzniku. Patrí medzi najdôležitejšiu príčinu vzniku kardiovaskulárnych ochorení a výskytu mŕtvice na celom svete.
Výskyt hypertenzie
Artériová hypertenzia sa týka ľudí vo všetkých vekových skupinách – vysokým krvným tlakom trpia dokonca aj deti. Štúdie robené u detí v školskom veku dokazujú, že až jedno z ôsmich detí má krvný tlak, ktorý sa považuje za príliš vysoký a nezdravý.
Nelichotivé čísla ukázal skríning kardiovaskulárneho rizika v slovenskej populácii.
„Zapojilo sa takmer 11-tisíc ľudí, z toho 25 percent mužov a 75 percent žien. Sledovali sa parametre tlak, cholesterol, rodinná história a cukor a priemerný vek bol 56 rokov“, uviedla doc. MUDr. Eva Goncalvesová, CSc. Ako dodala, tlak si chcelo dať zmerať len 30 percent mladých ľudí. Z 800 mladých ľudí vo veku od 20 do 30 však skríning u 8 percent z nich hypertenziu ukázal, pritom až 6,7 percenta z nich o tom ani netušilo. „A ak to nepodchytíme u nich teraz, nedobehneme to už nikdy“, upozornila kardiologička.
Ešte vyššie percento mladých s hypertenziou sa odhalilo vo vekovej skupine 31 až 40 rokov (1 018 ľudí), až 12,3 percenta, pričom takmer 70 percent z nich o vysokom tlaku nevedelo. Vo vekovej skupine 41 až 50 (1 392 ľudí) to bolo už 21 percent. „Polovica ľudí vo veku do 50 rokov ani netuší, že má vysoký krvný tlak, my liečime len tých, ktorí o tom vedia. Tí, čo nevedia, za nami prídu, až keď sa zle cítia, a to je už neskoro“, dodala primárka oddelenia zlyhávania a transplantácie srdca z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb.
Priemerný vek 56 rokov
Vysoký krvný tlak trápi až 70 percent seniorov a v skupine ľudí nad 80 rokov majú hypertenziu až dve tretiny z nich. Až štvrtina ľudí po štyridsiatke umiera na následky neliečenej hypertenzie.
Hypertenzia sa však dnes stáva problémom aj pre mladších ľudí. Dôvodom je zlý životný štýl – deti a mladí ľudia dávajú prednosť rýchlemu občerstveniu pred pestrou stravou, obľubujú sladené nápoje, majú málo pohybu a priveľa času strávia pasívne pri televízore či počítači.
Tým, že sa zvyšuje výskyt tradičných rizikových faktorov v mladej populácií, napríklad obezity, diabetu, ochorení obličiek, stúpa aj riziko rozvoja hypertenzie u mladých dospelých. Kým v kategórii mladých ľudí okolo dvadsiatky má hypertenziu asi 5 percent z nich, v populácii štyridsaťročných už trpí vysokým krvným tlakom asi jedna tretina populácie, výskyt sa v tejto vekovej skupine dokonca odhaduje až na 40 percent.
Artériovou hypertenziou trpí na Slovensku až 35 percent dospelých medzi 25 až 64 rokov, výskyt ochorenia sa zvyšuje s vekom. Medzi nami teda žije približne milión ľudí s hypertenziou. Podľa výsledkov prieskumov v minulých rokoch kontrola artériovej hypertenzie je stále nedostatočná.
Hoci sa toto ochorenie ľahko diagnostikuje, často nie je odhalené ani správne liečené. Až 71 percent hypertonikov v I. štádiu choroby a 47 percent v II. štádiu sa vôbec nelieči. Až 70 percent pacientov s hypertenziou v Európe nedosahuje cieľové hodnoty tlaku krvi napriek liečbe.
V úmrtnosti na srdcovocievne ochorenia, ktoré sú priamou komplikáciou hypertenzie, je Slovensko v prvej tretine krajín Európy. Štúdie zamerané na hodnotenie stavu liečby hypertenzie vo svete i v Európe stále ukazujú, že vysoký krvný tlak zostáva hlavnou príčinou úmrtí na srdcovocievne choroby.
Výskyt hypertenzie v kategórii mladých ľudí od 18 do 24 rokov výrazne narastá s vekom a hodnotou BMI – dôležitú úlohu teda zohráva obezita súvisiaca s nesprávnou výživou a nedostatkom pohybu. Definícia hypertenzie pre túto vekovú skupinu je rovnaká ako pre celú dospelú populáciu, teda hodnoty tlaku krvi opakovane – 140/90 mm Hg. Najčastejšia u mladých dospelých býva primárna hypertenzia, častá je však aj sekundárna.
Základom liečby hypertenzie u mladých dospelých sa nefarmakologické opatrenie s farmakologickou liečbou sa začína iba v nevyhnutných prípadoch, ak sú pridružené iné ochorenia či poškodenia orgánov. Hodnoty tlaku krvi v pásme hypertenzie, namerané v ambulancii by mali byť overené 24-hodinovým monitoringom. U štyridsiatnikov je hypertenzia oveľa častejšia, odhaduje sa , že vysokým tlakom trpí až do 40 percent populácie v tomto veku, väčšina štyridsiatnikov si však krvný tlak meria zriedka alebo vôbec.
Na choroby obehovej sústavy zomiera v SR viac ako polovica ľudí.
Podiel úmrtí na prioritné skupiny chorôb:
Obehová sústava – 53 percent
Nádory – 23 percent
Úrazy – 6 percent
Dýchacia sústava – 6 percent
Tráviaca sústava – 5 percent
Ostatné choroby – 7 percent
Zdroj: Eurostat Database, 2014
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Katarína Lovasová, šéfredaktorka ZdN