Absolútna hodnota odmeňovania lekární a distribútorov sa od roku 2008 nezmenila napriek rastúcemu trhu, čo vzhľadom na infláciu a nárast ceny práce znamená jej pokles v obidvoch sektoroch. Súčasný model financovania liekového reťazca sa tak v priebehu pár rokov môže stať neudržateľným. Vyplýva to z výsledkov štúdie o vývoji slovenského farmaceutického trhu z pohľadu financovania distribútorov a lekární od roku 2007, ktorú predstavila Slovenská lekárnická komora (SLeK) a Asociácia veľkodistribútorov liekov (AVEL).
„Je potrebné zaviesť dlhodobo udržateľný model financovania lekární, ktorý bude oslobodený od ceny lieku a zameraný na spravodlivé ohodnotenie odborného výkonu a novozavedených povinností,“ uviedol prezident SLeK Ondrej Sukeľ. Podľa neho reálne ohodnotenie lekárenského a distribučného trhu za posledné roky kleslo.
Ako ďalej upozornil, lekárnikov čakajú po zavádzaní ezdravia ďalšie výdavky. Schválená bola direktíva proti falošným liekom (FMD) a tiež všeobecné nariadenie na ochranu osobných údajov (GDPR). „Lekárne sú pritom lídrom v zavádzaní ezdravia, pričom sme k tomu ako jediný segment zdravotníctva neboli nijako finančne motivovaní, čakajú nás vysoké náklady na zavedenie systému overovania pravosti liekov. Navyše bol od nového roku zrušený 17-centový poplatok za administratívne spracovanie lekárskych predpisov,“ dodal O. Sukeľ.
Aj veľkodistribútorom
Náklady rastú nielen lekárnikom, ale aj veľkodistribútorom. Podľa RNDr. Jozefa Pospíšila, výkonného riaditeľa AVEL, ide napríklad o zákonné zavedenie emergentného systému či novú povinnosť overovania originality liekov. „Jednorazové náklady predstavujú cca 150-tisíc eur. Opakujúce sa ročné prevádzkové náklady spojené s overovaním sú odhadované na viac ako 110-tisíc eur ročne v každej veľkodistribučnej spoločnosti,“ skonštatoval J. Pospíšil.
Podľa neho štát donútil výrobcov, aby znižovali cenu liekov, čím sa zníži aj prirážka pre distribútorov. Členovia AVEL preto vykazujú ročne stratu vo výške viac ako 2 milióny eur. Úverovú zaťaženosť distribútorov liekov podľa Pospíšila zvyšujú aj záväzky zdravotníckych zariadení v pôsobnosti rezortu zdravotníctva, ktoré ku koncu roka 2017 predstavovali 702,13 milióna eur, z toho záväzky po lehote splatnosti boli vo výške 547,19 milióna eur.
Navyše, v odbore je podľa neho vysoká fluktuácia najmä v robotníckych pozíciách, ako skladníci či vodiči. Preto žiadajú rezort zdravotníctva o ucelenú koncepciu.
MZ SR: Uvedomujeme si to
Ministerstvo zdravotníctva SR si uvedomuje zmeny v oblasti liekového reťazca. Pre TASR to uviedla hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová v reakcii na vyjadrenie SLeK a AVEL o tom, že súčasný model financovania liekového reťazca sa v priebehu pár rokov môže stať neudržateľným. „Uvedomujeme si, že sa zmenila štruktúra, čo sa liekov týka, a rástli náklady na prevádzku distribútorov,“ priblížila Z. Eliášová s tým, že analytici Inštitútu zdravotnej politiky sa momentálne zaoberajú výsledkami štúdie.
„Závery analýzy predpokladáme na jeseň,“ doplnila.
„Je potrebné zaviesť dlhodobo udržateľný model financovania lekární, ktorý bude oslobodený od ceny lieku a zameraný na spravodlivé ohodnotenie odborného výkonu a novozavedených povinností,“ uviedol prezident SLeK Ondrej Sukeľ. Podľa neho reálne ohodnotenie lekárenského a distribučného trhu za posledné roky kleslo.
Ako ďalej upozornil, lekárnikov čakajú po zavádzaní ezdravia ďalšie výdavky. Schválená bola direktíva proti falošným liekom (FMD) a tiež všeobecné nariadenie na ochranu osobných údajov (GDPR). „Lekárne sú pritom lídrom v zavádzaní ezdravia, pričom sme k tomu ako jediný segment zdravotníctva neboli nijako finančne motivovaní, čakajú nás vysoké náklady na zavedenie systému overovania pravosti liekov. Navyše bol od nového roku zrušený 17-centový poplatok za administratívne spracovanie lekárskych predpisov,“ dodal O. Sukeľ.
Aj veľkodistribútorom
Náklady rastú nielen lekárnikom, ale aj veľkodistribútorom. Podľa RNDr. Jozefa Pospíšila, výkonného riaditeľa AVEL, ide napríklad o zákonné zavedenie emergentného systému či novú povinnosť overovania originality liekov. „Jednorazové náklady predstavujú cca 150-tisíc eur. Opakujúce sa ročné prevádzkové náklady spojené s overovaním sú odhadované na viac ako 110-tisíc eur ročne v každej veľkodistribučnej spoločnosti,“ skonštatoval J. Pospíšil.
Podľa neho štát donútil výrobcov, aby znižovali cenu liekov, čím sa zníži aj prirážka pre distribútorov. Členovia AVEL preto vykazujú ročne stratu vo výške viac ako 2 milióny eur. Úverovú zaťaženosť distribútorov liekov podľa Pospíšila zvyšujú aj záväzky zdravotníckych zariadení v pôsobnosti rezortu zdravotníctva, ktoré ku koncu roka 2017 predstavovali 702,13 milióna eur, z toho záväzky po lehote splatnosti boli vo výške 547,19 milióna eur.
Navyše, v odbore je podľa neho vysoká fluktuácia najmä v robotníckych pozíciách, ako skladníci či vodiči. Preto žiadajú rezort zdravotníctva o ucelenú koncepciu.
MZ SR: Uvedomujeme si to
Ministerstvo zdravotníctva SR si uvedomuje zmeny v oblasti liekového reťazca. Pre TASR to uviedla hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová v reakcii na vyjadrenie SLeK a AVEL o tom, že súčasný model financovania liekového reťazca sa v priebehu pár rokov môže stať neudržateľným. „Uvedomujeme si, že sa zmenila štruktúra, čo sa liekov týka, a rástli náklady na prevádzku distribútorov,“ priblížila Z. Eliášová s tým, že analytici Inštitútu zdravotnej politiky sa momentálne zaoberajú výsledkami štúdie.
„Závery analýzy predpokladáme na jeseň,“ doplnila.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto:
archív, ZdN
(kl, tasr)