Nemocnice môžu byť efektívne

Kým zo 70 regionálnych nemocníc, ktoré združuje Asociácia nemocníc Slovenska je v strate približne 10 percent, hospodárenie štátnych zariadení má ďaleko do takejto efektívnosti. A dlh nemocníc má narásť do konca roka na horibilných 400 mil. eur.

Cieľ bývalej ministerky zdravotníctva Zuzany Zvolenskej, ale aj súčasného ministra Viliama Čisláka, aby všetky štátne nemocnice ku koncu roka 2015 prestali celkom tvoriť nový dlh a vytvorili si tak priestor na splácanie starých dlhov sa mení na nereálny sen.

Rezort s obľubou opakuje známu floskulu – tempo rastu dlhu sa znižuje. Alebo - rastúci dlh zmenu spôsobila eurosmernica, podľa ktorej aj nemocnice musia dodávateľom platiť faktúry do 60 dní a záväzky v lehote splatnosti sa dynamickejšie presúvajú do kategórie záväzkov po lehote splatnosti.

Problematike efektívnosti nemocníc sa venoval aj jeden z blokov nedávnej konferencie Zdravotníckych novín Slovenské zdravotníctvo 2015.



Politické rozhodnutia

Banskobystrická fakultná nemocnica skresala svoj hospodársky výsledok z mínus 11,7 mil. eur v roku 2010 na tohtoročných očakávaných mínus 3,7 mi. eur. „Byť, či nebyť? Je vhodné, aby bola koncová nemocnica zisková,“ položila si známu shakespearovskú otázku riaditeľka FNsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica Ing. Miriam Lapuníková, MBA.

A hneď aj zdôraznila, že jej nemocnica zisková nie je. „Od roku 2010 sa hospodársky výsledok významne zlepšil. Vplývajú naň mzdové náklady a spotreba,“ povedala M. Lapuníková.

Ako podotkla, „mzdové náklady sa veľmi hýbu aj v závislosti od toho, aká je politická situácia a či je ovplyvňovaná politickými rozhodnutiami ako je napríklad výška minimálnej mzdy“.

Na margo spotreby liekov, zdravotníckeho materiálu a bežného kancelárskeho materiálu riaditeľka konštatovala, že „je veľmi zaujímavé porovnať to s tržbami od poisťovní.

Od roku 2013 u nás tržby od poisťovní začínajú konečne pokrývať vývoj miezd a spotreby“. Konfrontovala aj hospodársky výsledok mínus 17,9 mil. eur v roku 2011 s odpismi, ktoré dosiahli 4,6 mil. eur – „generovaná strata trošičku pokrýva odpisy“.



Obchodná politika poisťovní sa mení ako ponožky

K vplyvom na vývoj nákladov patrí podľa M. Lapuníkovej „vývoj cien vstupov, lebo spotrebu najviac ovplyvňujú ceny. Musíme byť ale realistickí a povedať si, že v koncových zariadeniach je vývoj cien ovplyvnený aj platobnými podmienkami. Nemôžeme hovoriť ako u komerčných subjektov, že ovplyvňovanie výšky cien jednotlivých komodít je veľmi jednoduchá záležitosť, je to veľmi komplexný a náročný proces“.

Ako tiež konštatovala, „kategorizácia tiež veľmi veľkým percentom ovplyvňuje spotrebu, obzvlášť položka kategorizácia zdravotníckych pomôcok je veľký problém. Máme v praxi pocit, že kategorizácia v tejto konkrétnej oblasti potencuje spotrebu, čím viac položiek je kategorizovaných, tým je vyššia spotreba zdravotníckeho materiálu hlavne u koncových poskytovateľov“.

Náklady nemocníc podľa M. Lapuníkovej samozrejme ovplyvňuje aj regulovaná minimálna mzda zdravotníckych zamestnancov. „Myslím si, že pripravovaná legislatívna zmena neovplyvní až koncových poskytovateľov, ako skôr tých v primárnej sfére v ústavnej starostlivosti a v sieťach,“ povedala riaditeľka fakultnej nemocnice.

Minimálne mzdy u koncových poskytovateľov už podľa nej predčili minimálnu úroveň, ktorá bude stanovená novelou zákona, ktorý má parlament prerokovať a schváliť. M. Lapuníková hovorila aj o vplyvoch na vývoj tržieb.

„Na strane tržieb sú disponibilné zdroje determinované tromi faktormi – je to odvodové zaťaženie obyvateľsva, príspevok štátu za jeho poistencov a rozsah a štruktúra celého systému poskytovateľov,“ konštatovala riaditeľka.

M. Lapuníková netajila svoj kritický postoj k poisťovniam. Obchodná politika zdravotných poisťovní je podľa nej „veľmi zaujímavá vec a mení sa podľa nej možno tak rýchlo ako ponožky“.

V realite poskytovateľ nemá podľa M. Lapuníkovej vôbec možnosť plánovať tržby, ak je vo veľkej miere závislý iba od zdravotných poisťovní.

„Príprava niečoho takého, ako je rozpočet na päť rokov, je absolútne nereálne. Preto sa treba zamyslieť nad tým, že ak sú na nás kladené také nároky a aké my, koncoví poskytovatelia máme možnosti reagovať na tieto požiadavky,“ zdôraznila riaditeľka.