Rovnako očakávame, kedy sa začne koncepčne riadiť rezort zdravotníctva bez potreby „hasiť“ akútne situácie počas roka. Žiaľ, ani jedného, ani druhého sme sa nedočkali ani tohto roku.
Platby za poistencov štátu
Prvý nástrel štátneho rozpočtu pre rok 2016, predložený v júni sa po rokovaniach jednotlivých ministrov na ministerstve financií zmenil. Nie je to inak ani v prípade rezortu zdravotníctva.
Tohtoročné platby za poistencov štátu, ktoré sú na úrovni 4,16 percent sa majú zvýšiť na 4,30 percent, ale to podľa nášho názoru ani zďaleka nepostačuje. Tento rok sa museli zvýšiť odvody na 5,85 percent, avšak len na dva posledné mesiace roka, aby sa zabránilo takýmto „hasením“ najhoršiemu.
Kedy prídu peniaze k poskytovateľom sa dá tiež predpokladať. Nechodia pravidelne, tak aby mohli svoje záväzky plniť priebežne, ale až ku koncu roka. Zatiaľ tomu veria...
Ale späť k roku budúcemu. Stanovené objemy financií nebudú postačovať na bezproblémové fungovanie rezortu. Dôvodov je viac, spomeniem len päť.
1. Rast minimálnej mzdy na 405 eur a potreba upraviť platy zamestnancom podľa náročnosti nimi vykonávanej práce (§120 Zákoníka práce a šesť stupňov náročnosti).
2. Zákonná povinnosť úpravy platov lekárov podľa vývoja priemernej mzdy (zákon 578/2004).
3. Úprava platov zdravotníckych pracovníkov 25 profesií podľa zákona, posunutého v parlamente do druhého čítania, kde rezorty zdravotníctva a financií predpokladajú, že na to postačí 55 mil. eur.
4. Pokračovanie zavedenej odpočítateľnej odvodovej položky pre ľudí s nízkymi príjmami (od 380 do do 580 eur). Pri raste zamestnanosti, s ktorým ráta ministerstvo práce, príde aj nižší výber financií.
5. Ďalším výpadkom príjmov poisťovní bude aj pomoc zdravotne postihnutým občanom, schválená parlamentom, ktorá prinesie odhadovaný výpadok 10 mil eur. Pozitíva tohto opatrenia neznižujem, poukazujem však na nekrytie výpadku príjmov.
Riešme koncepčne
Na rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady SR nás však minister financií ubezpečoval, že do zdravotníctva ide viac peňazí ako tento rok a všetko je zakalkulované. Obávam sa, že keď sme rokovali o rozpočte nebol zrejmý jeden fakt - výška minimálnej mzdy, ktorá bude mať dopad na všetkých zamestnávateľov a tiež aj na zdravotníctvo.
Opäť, nekritizujem výšku minimálnej mzdy, ktorú jednoznačne treba približovať k hranici 60 percent priemernej mzdy. Je potrebné, aby ľudia, ktorí pracujú aj z dosiahnutej pláce vyžili a nespadali do sociálnej siete.
Vláda schválila minimálnu mzdu po rokovaní veľkej tripartity a tak je potrebné pri schvaľovaní rozpočtu v parlamente určite upriamiť pozornosť poslancov na tento problém.
Aj keď bol a je tento návrh rozpočtu vnímaný ako predvolebný, nepriniesol očakávané zvýšenie platieb štátu pre chod zdravotníctva. Naše návrhy na zníženie výšky správneho fondu zdravotných poisťovní prezentované na rôznych úrovniach nenašli podporu a tak poisťovniam stále zostane viac financií, ako je to tento rok.
Na svoje si príde aj Úrad na dohľad na zdravotnou starostlivosťou odvodmi zdravotných poisťovní z peňazí poistencov, ktoré by mali ísť na ich liečbu.
Možno sa potvrdí nikde nepísané pravidlo „teraz to nechajme takto a keď vyhráme voľby, tak to budeme riešiť“, ale predsa len sa objavuje otázka - nedá sa to všetko riešiť koncepčne a vopred?
V čase, keď ešte nie sú problémy v našich nemocniciach? Alebo to práve takto niekomu vyhovuje?
Osobne si myslím, že to takto nemôže vyhovovať manažérom nemocníc, ani zamestnancom, ktorí majú oveľa nevýhodnejšie postavenie v sociálnom dialógu. A vlastne, kde je v tomto všetkom ten najdôležitejší - pacient?
Platby za poistencov štátu
Prvý nástrel štátneho rozpočtu pre rok 2016, predložený v júni sa po rokovaniach jednotlivých ministrov na ministerstve financií zmenil. Nie je to inak ani v prípade rezortu zdravotníctva.
Tohtoročné platby za poistencov štátu, ktoré sú na úrovni 4,16 percent sa majú zvýšiť na 4,30 percent, ale to podľa nášho názoru ani zďaleka nepostačuje. Tento rok sa museli zvýšiť odvody na 5,85 percent, avšak len na dva posledné mesiace roka, aby sa zabránilo takýmto „hasením“ najhoršiemu.
Kedy prídu peniaze k poskytovateľom sa dá tiež predpokladať. Nechodia pravidelne, tak aby mohli svoje záväzky plniť priebežne, ale až ku koncu roka. Zatiaľ tomu veria...
Ale späť k roku budúcemu. Stanovené objemy financií nebudú postačovať na bezproblémové fungovanie rezortu. Dôvodov je viac, spomeniem len päť.
1. Rast minimálnej mzdy na 405 eur a potreba upraviť platy zamestnancom podľa náročnosti nimi vykonávanej práce (§120 Zákoníka práce a šesť stupňov náročnosti).
2. Zákonná povinnosť úpravy platov lekárov podľa vývoja priemernej mzdy (zákon 578/2004).
3. Úprava platov zdravotníckych pracovníkov 25 profesií podľa zákona, posunutého v parlamente do druhého čítania, kde rezorty zdravotníctva a financií predpokladajú, že na to postačí 55 mil. eur.
4. Pokračovanie zavedenej odpočítateľnej odvodovej položky pre ľudí s nízkymi príjmami (od 380 do do 580 eur). Pri raste zamestnanosti, s ktorým ráta ministerstvo práce, príde aj nižší výber financií.
5. Ďalším výpadkom príjmov poisťovní bude aj pomoc zdravotne postihnutým občanom, schválená parlamentom, ktorá prinesie odhadovaný výpadok 10 mil eur. Pozitíva tohto opatrenia neznižujem, poukazujem však na nekrytie výpadku príjmov.
Riešme koncepčne
Na rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady SR nás však minister financií ubezpečoval, že do zdravotníctva ide viac peňazí ako tento rok a všetko je zakalkulované. Obávam sa, že keď sme rokovali o rozpočte nebol zrejmý jeden fakt - výška minimálnej mzdy, ktorá bude mať dopad na všetkých zamestnávateľov a tiež aj na zdravotníctvo.
Opäť, nekritizujem výšku minimálnej mzdy, ktorú jednoznačne treba približovať k hranici 60 percent priemernej mzdy. Je potrebné, aby ľudia, ktorí pracujú aj z dosiahnutej pláce vyžili a nespadali do sociálnej siete.
Vláda schválila minimálnu mzdu po rokovaní veľkej tripartity a tak je potrebné pri schvaľovaní rozpočtu v parlamente určite upriamiť pozornosť poslancov na tento problém.
Aj keď bol a je tento návrh rozpočtu vnímaný ako predvolebný, nepriniesol očakávané zvýšenie platieb štátu pre chod zdravotníctva. Naše návrhy na zníženie výšky správneho fondu zdravotných poisťovní prezentované na rôznych úrovniach nenašli podporu a tak poisťovniam stále zostane viac financií, ako je to tento rok.
Na svoje si príde aj Úrad na dohľad na zdravotnou starostlivosťou odvodmi zdravotných poisťovní z peňazí poistencov, ktoré by mali ísť na ich liečbu.
Možno sa potvrdí nikde nepísané pravidlo „teraz to nechajme takto a keď vyhráme voľby, tak to budeme riešiť“, ale predsa len sa objavuje otázka - nedá sa to všetko riešiť koncepčne a vopred?
V čase, keď ešte nie sú problémy v našich nemocniciach? Alebo to práve takto niekomu vyhovuje?
Osobne si myslím, že to takto nemôže vyhovovať manažérom nemocníc, ani zamestnancom, ktorí majú oveľa nevýhodnejšie postavenie v sociálnom dialógu. A vlastne, kde je v tomto všetkom ten najdôležitejší - pacient?
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Mgr. Anton Szalay, predseda SOZ zdravotníctva a sociálnych služieb