Opäť vediete asociáciu. Je to spokojný subjekt, ktorý nemá s nikým žiadne problémy?
Myslím si, že momentálne vládne v asociácii pomerne veľká spokojnosť. Je to zrejme aj vďaka tomu, čo asociácia za posledný rok dosiahla a dokázala. Teší ma, že napriek rôznym vlastníckym vzťahom v nemocniciach – členov máme od príspevkových organizácií až po obchodné spoločnosti, sme skutočne našli spoločnú reč.
To, čo nás spája presadzujeme, a o tom, na čo máme rozdielne názory, v asociácii diskutujeme a necítime potrebu verejne to prezentovať, kým sa nedopracujeme ku konsenzu. To, že nie sme v konfliktom vzťahu s inými organizáciami či so štátnymi inštitúciami považujem za potizívne.
Snažíme sa vystupovať nepoliticky, pragmaticky, snažíme sa posúvať veci tak, aby boli v prospech nemocníc, ktoré združujeme, v prospech zamestnancov, ktorí v nich pracujú, a koniec koncov, aj v prospech pacientov.
Zrejme vám teda nekonvenuje štýl „hurá na barikády“?
Vieme, že také typy v zdravotníctve sú, ale verím, že z našich rokovaní vidno, akí sme. Sme za evolučný, nie revolučný vývoj a sme zásadne proti barikádam. V zdravotníctve barikády nikdy nič nevyriešili. Je to vážny rezort a dotýka sa množstva zamestnancov a pacientov, že také spôsoby v ňom nie sú prospešné.
No nemocniční lekári si svoje presadili...
Keď si zoberieme posledné roky, aj ten koniec roku 2011 a hromadné výpovede lekárov, rozhodne to nebolo v prospech pacientov. Možno čiastočne v prospech nemocničných lekárov z hľadiska financií, ale pohľad bežných ľudí na lekárov sa zhoršil. Takže jednoznačne môžem povedať, že za barikády nie sme.
Spomenuli ste rôznorodosť členov asociácie a aj rozdielne názory. Ako sa darí hľadať a nachádzať spoločnú reč? Veď zrejme má iné „chúťky“ nemocnica Sveta zdravia a iné zas nemocnica Žilinského kraja...
Jednak diskutujeme pravidelne v rade asociácie, kde sú zastúpené regióny, ale aj jednotlivé rôzne subjekty, jednak aj v širšom zázemí všetkých 70 členov. Určite máme na niektoré veci rozdielne názory, ale sme schopní a ochotní o nich hovoriť.
Napríklad sme tak riešili názory na zamýšľaný unitárny systém verejného zdravotného poistenia, alebo na vyberanie či nevyberanie prednostných poplatkov v ambulanciách. Názory postupne dozrievajú a to, kde sa dopracujeme k spoločnému názoru, potom presadzujeme.
Kde k nemu nedospejeme, ako to bolo napríklad pri jednej štátnej zdravotnej poisťovni, tak to aj tak deklarujeme a nesnažíme sa pred verejnosťou zahmlievať. Podstatné pre nás je, že zatiaľ sme to vždy riešili konsenzom a nikto sa nesnažil tvrdohlavo a silou-mocou presadiť svoj názor, keď sme v asociácii nedospeli ku konsenzu.
Čo je najaktuálnejšie, o čom diskutujute a hľadáte spoločný postoj? Z diskusie na valnom zhromaždení mám dojem, že je to napríklad novela zákona 578/2004 o poskytovateľoch o odmeňovaní.
Na návrh zákona, ktorí poslanci jednomyseľne posunuli do druhého a tretieho čítania, sme mali v asociácii rozdielne názory. Jedna skupina bola, že to môže byť dobré riešenie – môže stabilizovať situáciu v nemocniciach v tom, že sestry prípadne ďalší zdravotníci sa nebudú snažiť odísť z našich nemocníc do štátnych.
U lekárov ich zákon o odmeňovaní situáciu tiež skôr stabilizoval, menej odchádzajú do privátneho sektora. Na druhej strane boli aj názory, že je to demotivujúce, lebo v návrhu chýba motivačná zložka, aby každý dostal podľa kvality odvedenej práce.
Ani v štátoch Európskej únie nie je mzdová politika rovnaká, vo väčšine starých štátov sú platové stupne a rôzne platovky. Nemáme všetci v asociácii na návrh identický názor, ale jednoznačne sme sa zhodli na tom, že ak bude v novembri návrh novely zákona schválený, musí byť pokrytý v štátnom rozpočte.
Keby na to peniaze v štátnom rozpočte neboli, museli by sme podniknúť konkrétne kroky, ktoré sme už pred časom signalizovali – rokovania s ministerstvami zdravotníctva, financií, s parlamentom. Stále by mohlo dôjsť k tomu, že by bola podaná sťažnosť na Ústavný súd SR v tom zmysle, že keď nie je zákon krytý finančne, nemôžu ho nemocnice napĺňať.
No zrejme tento variant nehrozí, keďže nás minister zdravotníctva Viliam Čislák verejne ubezpečil, že štátny rozpočet to zohľadní a peniaze na to budú, lebo v rozpočte bude minimálne o 160 mil eur viac ako v tomto roku. Ostatne, vládou schválený návrh rozpočtu pre budúci rok je toho dôkazom a veríme, že poslanci pri prerokovávaní ho v novembri podporia.
Pri zákone 62/2012 o mzdách sestier sa argumentovalo, že prikazoval zvyšovať mzdy aj v neštátnych, a teda to bol zásah do súkromia. Nie je tento návrh pre všetkých zdravotníkov tiež zásahom do súkromia, keďže ho budú musieť rešpektovať aj súkromné ústavné zariadenia?
V podstate je to rovnaká situácia ako vtedy, veď aj v parlamentnej diskusii zazneli obavy, či sa opäť nenájde niekto, kto podá podanie na ústavny súd a či nebudú inciátorom tentoraz sestry.
Na druhej strane, potom je aj určenie minimálnej mzdy na 405 eur určitým zásahom do súkromnej sféry. Keď sme rokovali v Bratislave so zástupcami Európskej komisie, zaujímali sme sa, či sa takéto platovky v starých štátoch EÚ týkajú aj súkromných nemocníc a dostali sme informáciu, že áno. Nie všade, ale vo väčšine starých štátov únie to tak funguje.
Aj preto sme tému otočili, že ak k tomu má dôjsť, musí to byť finančne kryté. Keď na to budú ešte nejaké ďalšie zdroje, môžu nemocnice motivovať zdravotníkov k ďalším výkonom ku kvalitnejšej práci, za ktorú sa aj dočkajú reálnej odmeny. Berme to tak, ako keby to bola rozšírená minimálna mzda, ale musí byť krytá v štátnom rozpočte. Pokiaľ by nebola krytá, bol by veľký problém.
Tak keď pri zákone pre sestry hlasovalo 149 poslancov za, nedošlo im, že to nie je finančne kryté?
Treba si uvedomiť, že vtedy to bolo jednak politické rozhodnutie, ostatne to je aj teraz. A bolo to tesne pred predčasnými parlamentnými voľbami, po rozpade krehkej vládnej koalície a bolo to také hektické, že to bola skôr politická deklarácia, že to chceme a peniaze na to vyčlenené neboli.
Opäť sme pred voľbami. Myslíte si, že predvolebná situácia niečo v zdravotníctve ovplyvňuje, že sa dá tam „hore“ niečo viac presadiť, dosiahnuť?
Myslím si, že áno. Napríklad, novela zákona o odmeňovaní prešla do druhého čítania, ale už na odvetovej tripartite som hovoril, že v sa môžu nájsť „tvoriví“ poslanci, ktorí budú v druhom čítaní navrhovať ďalšie zvýšenia a nebude ich zaujímať, či na to v rozpočte potrebné prostriedky sú alebo nie...
Hlavne ich bude zaujímať, ako by to prospelo ich predvolebným preferenciám. To je podľa nás prvá hrozba tohto návrhu. Za asociáciu sme navrhli, že ak má byť tento zákon v platnosti, treba o ňom triezvo diskutovať, brať do úvahy reálne podmienky a rokovať o ňom definitívne až po voľbách, nech o ňom definitívne rozhodne až nový parlament, ktorý bude mať mandát na štyri roky.
Je jasné, že vždy pred voľbami sa zvyšuje chuť niektorých organizácií a subjektov zvyšovať tlak na vládu a na to, aby sa uvoľnili zdroje, ktoré nie sú, ale aj chuť vlády uvoľňovať zdroje, ktoré nemá. Lebo voľby... Pred nimi je prakticky vždy v zdravotníctve pomerne hektické obdobie, rôzne skupiny a subjekty si uvedomujú svoje možnosti a chcú ich využiť.
Aj vy ste taká „skupina“?
Musím povedať, že na rozdiel od takýchto subjektov, my sa snažíme vždy vystupovať kompaktne, či už pred voľbami alebo po nich. Aj preto, lebo vieme, že ministri a vlády sa striedajú, ale nemocnice ostávajú. A aj preto, lebo si uvedomujeme, že problémy, ktoré sa v hektickom predvolebnom období vyprodukujú, je potom potrebné riešiť, lebo samy sa nevyriešia.
Sú deklarované hrozby sestier a ďalších zdravotníkov výpoveďami podobným predvolebným nátlakom?
Myslím si, že áno. Môj názor je, že vôbec nerozumiem krokom komory sestier. Jednak je to odborárska agenda a ako by sa strácalo, kto sú odborári a čo je, a jednak si neviem predstaviť, ako by na výpovede zareagovala verejnosť.
Na jednej strane sa majú zvýšiť mzdy zdravotníckych pracovníkov vo všetkých ústavných zdravotníckych zariadeniach v priemere o 16 percent a na druhej strane, ich reakcia na tento nesporne pozitívny krok je nespokojnosť a podávanie hromadných výpovedí. Ani si neviem predstaviť reakciu spoločnosti a najmä pacientov, ale zrejme by nebola pozitívna.
A reálne si neviem predstaviť, že by v našich nemocniciach zamestnanci po takejto informácii oznámili, že sú nespokojní a dajú výpovede. Pred voľbami sa ukáže, či to je nejaká politická agenda, ale my sa do toho nebudeme v žiadnom prípade zapájať. Len to vyvoláva nepokoj, k ničomu to nevedie a som presvedčený, že v prvom rade to nepomáha samotným sestrám v nemocniciach, ba práve naopak, škodí im to.
Už sme pred pár rokmi zažili, keď došlo k zvade medzi sestrami a ostatným zdravotníckym personálom, ktorého je ostatne početne viac ako sestier, keď si ony presadili len zákon pre seba. Lobovali vtedy len za seba a politici odhlasovali to, čo nebolo finančne kryté. Boli z toho konflikty, narušené vzťahy...
Novela sa netýka nezdravotníckych zamestnancov nemocníc, hoci SOZ zdravotníctva a sociálnych služieb na tom trval. Vieme, koľko ich je?
Je to veľmi rozdielne napríklad aj preto, lebo veľkú skupinu medzi nimi môžu tvoriť upratovačky. V mnohých nemocniciach sú však dnes upratovacie služby, ale aj práčovne, ochranná služba, technická údržba či varenie outsorcované, a preto je to iné z nemocnice na nemocnicu. Môže to byť 5, ale aj 10 percent zamestnancov, proste toto číslo nie je objektívne.
A napríklad vaša bardejovská nemocnica, ktorú vediete už od roku 1999?
Všetko si robíme sami, nevyužívame outsorcing. Nezdravotnícki zamestnanci v našej nemocnici tvoria desať percent. U nás platí naša platovka, ktorá sa odvíja od Zákonníka práce a týka sa všetkých zamestnancov okrem lekárov.
V prípade, že poslanci schvália novelu zákona o odmeňovaní, bude sa týkať len zdravotníckych zamestnancov a zasa okrem lekárov. Nezdravotníckych sa bude automaticky týkať zvýšenie minimálnej mzdy na 405 eur a zvýšenie prvej, druhej a tretej platovej triedy, kde sú hlavne oni a kde budú automaticky rásť koeficienty.
Na mzdy ide v našej nemocnici do 65 percent, pričom fakultné a univerzitné nemocnice dávajú aj 80 až 90 percent. Ide aj o to, či je to z nákladov, alebo z príjmov, čo je dosť podstatný rozdiel.
Náklady môžu byť sto percent, ale príjmy len 90 percent, že ani nie sú kryté náklady príjmami. U nás sú náklady k príjmom kryté, ako nezisková organizácia nemôžeme robiť stratu.
Aké úlohy vás ako staronového prezidenta čakajú, aj s prihliadnutím na možné povolebné zmeny?
Pokračujeme kontinuálne ďalej. Znamená to ďalej rokovať s relevantnými inštitúciami, zúčastňovať sa na legislatívnych procesoch pri medzirezortných pripomienkových konaniach a aktívne do tejto oblasti vstupovať. Ide napríklad o problematiku urgentných príjmov, stratifikácie nemocníc, teda rozdelenie nemocníc na akútne, ktoré budú definované aj s urgentnými príjmami, pričom je úlohou ministerstva zdravotníctva, aby to definovalo, či štandardov.
Chceme aktívne tlačiť na to, aby bol postupne sfunkčnený DRG systém, na čo máme dosah aj vďaka tomu, že ANS má zastúpenie v riadiacom výbore DRG, aktívne vystupovať tam, kde ide o využitie eurofondov s tým, aby sa nedostávali len do štátnych nemocníc, ale aj do neštátnych, lebo eurofondy je významná pomoc slovenskému zdravotníctvu.
Samozrejmé budú rokovania s ministerstvom zdravotníctva, v rámci odvetvovej tripartity, veľmi dôležité sú rokovania so zdravotnými poisťovňami, čo je v podstate neustály proces. To sú pre nás v ďalšom období kľúčové veci. Čo sa týka nášho „vnútorného“ života, keďže už máme 70 členov s 90 percentami zdravotníckych zamestnancov regionálnych nemocníc, budeme sa snažiť profesionalizovať tak, že sa pokúsime vytvoriť tri profesijné tímy - pre zdravotnú starostlivosť, ekonomiku a zdravotné poisťovne a tretí tím pre legislatívu a personálne záležitosti.
Z tímov pôjdu výstupy do Rady ANS a prostredníctvom nej to budeme presadzovať do verejného priestoru. A opäť štandardnými spôsobmi, nie transparentmi a barikádami, tam, kde sa to má diať – na ministerstve zdravotníctve, v parlamente.
Pre dohodovanie o kolektívnej zmluve vyššieho stupňa ste sa s odborámi neraz dostali do sporu a riešil to až rozhodca. Vaše vzťahy sú napriek tomu, ako viem, korektné.
Musíme to rozdeliť. Nepochybne náročné, ale zároveň aj korektné sú vzťahy so SOZ zdravotníctva a sociálnych služieb, pretože či na odvetvovej tripartite, alebo na bilaterálnych rokovaniach sa stretávajú strany, ktoré sa snažia obhajovať svoje záujmy, ale tiež sa snažia riešiť problémy kopromisom.
Odborový zväz je pre nás hlavný partner na rokovanie, ktorý reprezentuje najväčšiu skupinu našich zamestnancov. S ďalšími odborovými organizáciami, teda s Lekárskym odborovým združením a s Odborovým združením sestier a porodných asistentiek sa stretávame skôr len na odvetvovej tripartite na ministerstve zdravotníctva.
Predpokladáme, že pri nadchádzajúcich rokovaniach o kolektívnej zmluve vyššieho typu budú súčasťou dohodovacieho tímu druhej strany.
No o všetkom rozhodujú peniaze...
Presne tak, to je alfa a omega. Na rozdiel od štátnych nemocníc, ktoré na zvyšovanie prostriedky v minulosti nemali, ale dostali pokyn, že platy zvyšovať musia, musíme na zvyšovanie miezd nájsť prostriedky.
Naše nemocnice nebude nikto oddlžovať, nemôžeme si dovoliť neplatiť odvody do Sociálnej poisťovne. Odborárom vždy predložíme naše možnosti a prostriedky, aby vedeli, na čo aj pre našich zamestancov máme a na čo nie.
Väčšina našich nemocníc je vo vyrovnanom hospodárení, alebo v miernom pluse, za tento rok očakávame, že v strate bude menej ako 10 percent nemocníc, ale napriek tomu musíme hospodáriť triezvo a nerozhadzovať.
