Centrá integrovanej zdravotnej starostlivosti v novom šate

... keď sa vláda a rezort pravdepodobne pod tlakom záujmových skupín rozhodli uchádzať o európske peniaze spôsobom, ktorý by v našej spoločnosti nemal mať miesto.

Komora už na sneme v septembri 2014 prijala jasné stanoviská, v ktorých sa okrem iného s poľutovaním konštatovalo slabé zapojenie organizácií zástupcov zdravotníckych pracovníkov a poskytovateľov do prípravy týchto dokumentov.
 

Javili sa nám ako nejasné, nekonzistentné a v praxi problematicky implementovateľné. V niektorých prípadoch dokonca nielenže neprinášajúce nástroje na zlepšenie ukazovateľov zdravia obyvateľov a postavenia existujúcich poskytovateľov ambulantnej zdravotnej starostlivosti v systéme, ale naopak, zneisťujúce vo vzťahu k funkčnosti alebo dostupnosti. V konečnom dôsledku nemuseli priniesť prospech ani pacientom, napríklad aj znížením dostupnosti zdravotnej starostlivosti s obmedzením slobodnej voľby lekára.

Komora konštatovala, že navrhovaný projekt vytváral vo veľkej miere riziko, že cieľom projektu mala byť iba zmena vlastníckych vzťahov. Absentoval popis zabezpečenia mechanizmov vnútornej integrácie (v rámci centier) a vonkajšej integrácie (zdravotnícke zariadenia a iné zariadenia v okolí centra) odborných a špecializovaných zdravotníckych činností ako paralelne fungujúcich procesov.

Nehovorilo sa prakticky nič o možných formách integrácie ako takej, ale celý projekt sa točil predovšetkým okolo výstavby a rekonštrukcie centier zdravotnej starostlivosti na primárnej úrovni. Z nášho pohľadu bol uvedený dokument nepripravený na praktickú realizáciu a autori nepochopili skutočný význam systému integrovanej zdravotnej starostlivosti, ako ani aktuálnych potrieb slovenského zdravotníctva.
 

SLK sa viackrát na rôznych fórach vyjadrila, že neodmieta integráciu zdravotnej starostlivosti, ale odmieta fyzickú centralizáciu lekárov do centier podľa ľubovôle štátnych úradníkov bez zapojenia lekárov. Aj zásluhou našej práce, opakovanou medializáciu, stanoviskami a postojom na rôznych fórach sme sa snažili dať tejto realitnej koncepcii stop. To sa nám nakoniec aj podarilo. Dôležitú úlohu tiež zohrali naše opakované stretnutia s členmi Európskej komisie, ktorá mala na starosti čo najefektívnejšie využívanie európskych peňazí z operačného programu IROP. Na jeseň 2015 projekt CIZS odmietlo aj ministerstvo.

Nie realitnému biznisu
 

V posledných týždňoch sme sa dozvedeli, že ministerstvo sa predsa len bude zaoberať ďalším priebehom CIZS a efektívnym využitím európskych peňazí, ale údajne v inej forme, ako sa projekt pripravoval pred dvoma – troma rokmi. Na poslednom rokovaní na ministerstve 18. apríla sme boli informovaní o reštarte projektu a ubezpečení, že komora bude prizvaná k spolupráci v procesoch, týkajúcich sa prípravy a implementácie centier, pričom v súčasnosti je rozpracovaná možnosť ich rozmiestnenia v jednotlivých regiónoch, ako i to, kto môže byť oprávneným prijímateľom fondov.
 

SLK, berúc do úvahy vzájomnú podmienenosť vybudovania urgentných príjmov v nemocniciach z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja prostredníctvom Integrovaného regionálneho operačného programu, súhlasila so spustením procesu implementácie pri vzájomnej úzkej spolupráci. Máme záujem aktívne vstupovať do procesu, aby počas celého obdobia bola garantovaná ochrana existujúcich poskytovateľov ambulantnej starostlivosti pred reprivatizáciou.

Preto sme predložili ako zásadnú požiadavku rešpektovanie princípu „iniciatívy zdola“ – do procesu sa zapoja iba tí poskytovatelia, ktorí na základe výzvy na čerpanie prostriedkov prejavia záujem. Na stretnutí bolo dohodnuté, že rezort prerokuje so SLK otázky, súvisiace s implementáciou CIZS do praxe (napr. kto bude prevádzkovateľom centra, na akom právnom základe sa bude využívať spoločná infraštruktúra centra a iné, ktoré sa môžu vyskytnúť).

Máme záujem od zapojenie našich zástupcov do procesov, uskutočňovaných v súvislosti s etablovaním CIZS v regiónoch. Je nevyhnuté, aby rezort vyvinul dostatočné úsilie na realizáciu potrebných súvisiacich legislatívnych úprav na podporu činnosti CIZS (redefinícia správne poskytnutej zdravotnej starostlivosti, možnosť spolufinancovania prevádzky zdravotníckych zariadení z prostriedkov miest a obcí, krajov, sprístupnenie ďalších zdrojov na financovanie prevádzky CIZS, definovanie združenia praxí poskytovateľov na účel vytvorenia CIZS).

Uvedomujeme, že nastavenie výstavby a implementácia projektu CIZS minulou vládou nie je to, čo zdravotníctvo v súčasnosti potrebuje. Projekt integrovanej zdravotnej starostlivosti, tak ako SLK celý čas deklarovala, by nemal byť o budovách a realitnom biznise. Primárna zdravotná starostlivosť akútne potrebuje niečo iné, integráciu poskytovanej zdravotnej starostlivosti a s ňou súvisiacu sieť a odborný personál na jej pokrytie. Veríme však, že spoločným úsilím účastníkov projektu a konsenzom predídeme rôznym možným konfliktom a projekt bude realizovaný v záujme pacienta i poskytovateľa.