Nepôsobia však na vírusy. Pri liečbe antibiotikami treba pamätať na to, že ich treba užívať presne v stanovených časových úsekoch a nesmú sa prestať brať pred dokončením liečby.
Ak sa liečba preruší skôr, niektoré najodolnejšie baktérie prežijú, zmenia sa a stanú sa rezistentnými. Potom je už liečba zložitá a niekedy aj nemožná.
Podľa WHO patria ATB medzi esenciálne lieky, to znamená, že každému, kto ich potrebuje, by mali byť dostupné. Napriek tomu vo svete zomiera ešte stále príliš veľa ľudí na infekčné ochorenia, ktoré sa dajú podávaním ATB efektívne liečiť.
WHO sa zaoberá nielen mapovaním spotreby ATB v jednotlivých krajinách, ale vedie databázy o ich účinkoch, prípadne zlyhaniach, a apeluje na výrobcov liekov, aby investovali aj do výskumu a vývoja nových ATB.
Vo vyspelých krajinách sa podarilo problém infekčných ochorení zvládnuť a populácie v nich trpia najmä na chronické neinfekčné ochorenia, záujem o výrobu ATB preto klesol.
Napriek tomu, že vďaka globalizácii a možnosti cestovania po svete sme všetci významne vystavení riziku nákazy, najmä pri zanedbaní očkovania pri tých ochoreniach, proti ktorým existuje.
Antibiotická rezistencia
Rezistencia baktérií na antibiotiká je čiastočne prirodzeným dôsledkom (po)užívania antibiotík. Ak baktérie neustále prichádzajú do kontaktu s antibiotikami, začnú si na ne „zvykať“ a vyvíjajú dokonalejšie spôsoby na prekonanie aj tých najsofistikovanejších a najpokročilejších antibiotík.
Patrí medzi najväčšie súčasné hrozby v oblasti verejného zdravotníctva. Zo WHO už pred 10 – 15 rokmi prichádzali varovné signály, že stúpa počet infekcií, ktoré sú ťažko liečiteľné, alebo vôbec nereagujú na liečbu dovtedy účinnými antibiotikami.
Vďaka monitorovaniu rezistencie je možné porovnávať jednotlivé európske krajiny, čo má zmysel pre formulovanie opatrení na zamedzenie šírenia rezistencie.
WHO uvádza, že aj geograficky blízke oblasti môžu mať výrazne odlišný charakter antibiotickej rezistencie, ktorá závisí od zdravotníckeho systému a všeobecnej informovanosti odbornej a laickej verejnosti o ATB.
Väčšinu rezistentných infekcií spôsobuje gramnegatívny Acinetobacter, a niektoré kmene Klebsielly a druhov Pseudomonas.
Tieto baktérie spôsobujú rôzne ochorenia, počnúc nemocničnými pneumóniami, cez krvné infekcie, infekcie močového traktu z katétrov, brušné infekcie až po meningitídu u ľudí, ktorí sa podrobili zákrokom na hlave alebo chrbtici.
Jednou z príčin vzostupu zdravotných nákladov v celosvetovom meradle je rastúci problém rezistencie mikroorganizmov. Problematika rezistencie na antibiotiká je v ostatných rokoch problémom nielen nemocničnej, ale hlavne ambulantnej praxe, a to takmer pri všetkých bakteriálnych druhoch.
Jednou z najčastejších príčin vzostupu rezistencie určitej skupiny mikroorganizmov je zvýšená a neindikovaná spotreba antibiotík v danom regióne. Vývoj rezistencie bakteriálnych patogénov izolovaných v ambulantnej praxi prebieha pozvoľna a veľakrát sa nezachytí jej náhly vzostup.
„Často sa rezistencia prejaví až v súvislosti s hospitalizáciou pacienta so závažnou infekciou. Jej liečba bežnými antibiotikami nie je možná, zvyšuje náklady nielen v komunite, ale aj v nemocnici,“ vysvetľuje MUDr. Darina Sedláková, MPH, predstaviteľka WHO v Slovinsku.
Frekvencia používania antibiotík závisí od mnohých faktorov, ako napr. od klinického stavu pacienta, od dostupnosti jednotlivých liekov, od úrovne vedomostí lekára, od epidemiologickej situácie, od stavu rezistencie a od možnosti konzultácie s odborníkmi erudovanými v antibiotickej politike.
Podstatnú úlohu v sledovaní trendov rezistencie a spotreby antibiotík má mikrobiologická diagnostika v ambulantnej praxi. Klinicky zamerané mikrobiologické vyšetrenie s interpretáciou dosiahnutých výsledkov má pri diagnóze a liečbe infekcií neodmysliteľné postavenie.
Cielená interpretácia výsledkov citlivosti na antibiotiká a cielená terapia sú jedným z možných nástrojov antibiotickej politiky v ambulantnej praxi.
Potrebné zmeny
ATB patria k najväčším vynálezom ľudstva v oblasti medicíny. Vďaka nim (spolu s vývojom očkovacích látok) sa podarilo v minulom storočí dostať pod kontrolu mnoho infekčných ochorení, na ktoré ľudia predtým zomierali v detstve alebo mladom veku.
Aj v prípade ATB platí, že ak sa užívajú nesprávne (nevhodné alebo zbytočné použitie ATB na dané ochorenie, zlé dávkovanie a dĺžka liečby apod.), strácajú postupne svoj liečebný potenciál.
Existuje niekoľko možných riešení, ako zvrátiť stav s rezistenciou antibiotík. Jednou z nich je zabezpečiť zmenu postoja lekárov k racionálnej indikácii antibiotík.
Ďalším prvkom je racionalizácia laboratórnej diagnostiky, keďže je základným predpokladom cielenej antibiotickej liečby, a to nielen využívaním parametrov na odlíšenie bakteriálnej a vírusovej infekcie (napr. CRP), ale aj zistením pôvodcu ochorenia z klinicky validnej vzorky, odobratej pred prvým podaním antibiotika.
Dôležitým aspektom je aj skvalitnenie preskripcie antibiotík v Slovenskej republike, keďže preskripcia na Slovensku je v porovnaní s európskymi štátmi neúmerne vysoká, z čoho vznikla aj vysoká rezistencia na niektoré antibiotiká, napr. rezistencia na makrolidy.
A nemálo dôležitá je aj výchova laickej verejnosti k tomu, aby vedela, kedy ATB treba a kedy nie.
Situácia na Slovensku
Podľa Úradu verejného zdravotníctva rezistentné kmene baktérií všeobecne nevznikajú u nás. Najčastejšie sú importované zo zahraničia. Hlavnú príčinu rýchleho šírenia rezistencie v SR treba vidieť v nedostatočných možnostiach realizácie efektívnych protiepidemiologických opatrení.
K faktorom, ktoré prispievajú k negatívnemu trendu, možno aj zaradiť „zastarané zdravotnícke zariadenia, často spoločné toalety pre niekoľko izieb, chýbajúce izolačné lôžka, zlé podmienky pre dodržiavanie striktných hygienických režimov v prípade výskytu zvlášť nebezpečných baktérií,“ reaguje Úrad verejného zdravotníctva SR a dodáva, že sú to „aj nedostatky v predpisovaní antibiotík, ktoré popri nedodržiavaní požiadaviek na optimálnu preskripciu môžu byť podmienené aj nedostatkom financií – uprednostňovanie lacných preparátov, ekonomická dostupnosť drahších liekov.“
Podľa WHO v našej krajine pripadá na ambulantnú starostlivosť 80 percent ATB liečby, zvyšok sú nemocnice. A 27 percent antibiotickej liečby predpisujú pediatrické ambulancie.
D. Sedláková dodáva, že „častým či nevhodným užívaním sa rezistencia môže v organizme pestovať už od mladého veku“.
Slovensko patrí medzi európske krajiny s vyššou spotrebou ATB, čo sa následne odráža aj v antimikrobiálnej rezistencii.
„Nebezpečným trendom, ktorý môže rozvoj rezistencie u nás ďalej akcelerovať, je obmedzovanie frekvencie a rozsahu vyšetrovania citlivosti na antibiotiká zo strany poisťovní,“ dodáva Úrad verejného zdravotníctva SR.
Spotreba ATB z hľadiska poisťovní hovorí o poklese užívania. Napríklad zdravotná poisťovňa Dôvera za rok 2010 eviduje 1 583 000 balení predpísaných ATB a za rok 2016 eviduje 1 457 000 balení. Pri oboch rokoch najvyšší počet balení je v Košickom kraji.
Štátna poisťovňa registruje predpísané ATB za rok 2010 v počte balení 3 855 907 a za rok 2016, podobne ako súkromná poisťovňa, registruje pokles balení, a síce 3 324 985 predpísaných antibiotík.
Ďalšia súkromná poisťovňa Union predpísala za minulý rok 354 060 balení, a to v prípade všeobecných lekárov pre deti 173 886 balení a v prípade všeobecných lekárov pre dospelých 180 174 balení.
Čo sa týka CRP testov, ktoré majú identifikovať, či ide o infekciu bakteriálnu alebo vírusovú, sa ich používanie zvýšilo. Zdravotná poisťovňa Dôvera evidovala za rok 2010 počet CRP testov 634 000 a minulý rok to bolo 902 000 testov.
Všeobecná zdravotná poisťovňa uhradila za minulý rok viac ako 153-tisíc CRP vyšetrení.
„Spolu sme minulý rok uhradili 51 725 CRP vyšetrení, z toho 9 276 vykonal všeobecný lekár pre dospelých a 42 449 všeobecný lekár pre deti – počty nám stúpajú, keďže si to aj pacienti žiadajú,“ povedala Beáta Dupaľová Ksenzsighová, hovorkyňa zdravotnej poisťovne Union.
Výsledkom používania, resp. zámerom používania CRP testov bolo predchádzať zbytočnému užívaniu ATB. „Po zavedení úhrad CRP vyšetrení v rámci ambulantnej pediatrickej praxe nedošlo k poklesu spotreby balení ATB. Úhrada CRP vyšetrení v ambulancii všeobecného lekára pre dospelých je zahrnutá v rámci kapitácie,“ vysvetľuje Matej Štepiansky, hovorca poisťovne Dôvera.
„Podľa našich údajov zaznamenávame v posledných rokoch pokles spotreby antibiotík. Z údajov VšZP nevyplýva, že by výkon CRP významne šetril náklady poisťovne na antibiotiká,“ hovorí Petra Balážová, hovorkyňa VšZP.
„Zdravotná poisťovňa Union nepožaduje pred predpisom antibiotika povinné vyšetrenie CRP. Nie vždy je toto vyšetrenie nutné. Lekár často robí aj iné vyšetrenia a môže sa rozhodnúť, či na diagnostiku potrebuje toto vyšetrenie alebo nie,“ povedala hovorkyňa poisťovne Union.
Údaj o tom, pri koľkých predpísaných ATB bol vykonaný CRP test, poisťovne neevidujú.
Budúcnosť ATB
WHO vo februári vydala zoznam 12 druhov baktérii rezistentných na ATB, ktoré predstavujú najväčšiu hrozbu pre zdravie ľudí. Podľa D. Sedlákovej bol tento zoznam odkomunikovaný aj u nás.
„Poskytli sme informáciu médiám, a tie ho uverejnili opakovane. Informácia je dôležitá nielen pre samotných lekárov a zdravotnícke zariadenia, ale aj ako podnet pre vedu a výskum,“ dodáva D. Sedláková.
Zoznam je rozdelený na tri kategórie podľa urgentnosti problému: najkritickejšia je situácia s gramnegatívnymi baktériami, ktoré spôsobujú rezistentné infekcie najmä v nemocniciach, liečebniach, sociálnych zariadeniach, jednoducho všade, kde sa kumulujú ľudia s oslabeným zdravím, ktorí sú nielenže náchylnejší na vznik infekcie alebo nosičstvo nebezpečnej baktérie, ale sú aj bezprostredne ohrození takýmito stavmi na živote.
Medzi tými 12 baktériami nie je zahrnutá Mycobacterium tuberculosis spôsobujúca tuberkulózu, ale WHO upozorňuje, že počet multirezistentných prípadov tuberkulózy v posledných desiatich rokoch enormne narastá a Európa patrí k najviac ohrozeným regiónom.
Časopis Clinical Infectious Diseases v roku 2009 uviedol, že len päť najväčších farmaceutických spoločností malo v roku 2008 ešte aktívne programy objavovania nových antibiotík.
V súčasnosti 15 najväčších svetových farmaceutických spoločností zaznamenáva, že len 1,6 percenta nových molekúl sú ATB, 8,2 percenta sú iné antiinfektíva a 90 percent sú iné lieky.
Zo štúdie v roku 2008 o vývoji antibiotík sa zistilo, že len 15 zo 167 antibiotík vo vývoji malo nový mechanizmus účinku, so schopnosťou reagovať na problém antibiotickej rezistencie.
V britskom prehľade o antimikriobálnej rezistencii sa uvádza, že škodlivé účinky ATB rezistencie sa už prejavujú po celom svete. ATB-rezistentné infekcie v súčasnosti každoročne spôsobia najmenej 50-tisíc úmrtí po celej Európe a Spojených štátoch.
V štúdii odhadli, že odolné baktérie môžu do roku 2050 zabíjať až desať miliónov ľudí ročne, rovnako ako rakovina, a k celkovým ekonomickým škodám v rozsahu 100 miliárd dolárov. Relatívne bežné chirurgické zákroky môžu byť znovu životunebezpečnými.
Komentuje - MUDr. Darina Sedláková, MPH, predstaviteľka WHO v Slovinsku
Narastajúce používanie antibiotík v potravinárstve sa označuje za možný zdroj rezistentných baktérií
Štyri roky po tom, ako začali liekové spoločnosti masovú výrobu penicilínu v roku 1943, začali sa objavovať mikróby rezistentné na penicilín. Prvou baktériou, ktorá sa úspešne adaptovala na toto prelomové antibiotikum, bol Staphylococcus aureus.
Používanie antibiotík je kľúčovým motorom pri rozvoji rezistencie a je negatívne ovplyvňované kombináciou prehnaného užívania antibiotík, najmä v liečbe slabších infekcií alebo v liečbe infekcií nebakteriálneho pôvodu, pri predĺžení profylaxie na viac ako 24 hodín, zneužívaním z dôvodu chýbania dostupných informácií alebo nesprávnych informácií o alternatívnej vhodnej liečbe, ako aj nedostatočným dodržiavaním dĺžky antibiotickej liečby alebo nedodržiavaním receptov z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov.
O počte prípadov rezistentných bakteriálnych infekcií, vrátane fatálnych prípadov, neexistujú celosvetové údaje. Podľa štúdie z roku 2008 v Európskej únii zomrie ročne na infekcie, spôsobené multirezistentnými baktériami, najmenej 25 000 pacientov, a odhadované dodatočné náklady v zdravotníctve a straty produktivity predstavujú najmenej 1,5 miliardy eur.
Narastajúce používanie antibiotík v potravinárstve a iných priemyselných odvetviach v niektorých krajinách sa označuje za možný zdroj rezistentných baktérií alebo bakteriálnych génov a výstupu rezistencie, ktorá ovplyvňuje infekcie u ľudí.
Vo verejnom zdravotníctve narastá dôležitý aspekt prepojenia vzťahu človek – zviera. Antimikrobiálne látky sú dôležité v liečbe a profylaxii infekčných ochorení u zvierat, a používajú sa aj na podporu rastu. Rezistentné baktérie u zvierat sa môžu šíriť na ľudskú populáciu a navyše rezistentné gény sa môžu šíriť z baktérií zvierat na ľudské patogény.
V regulácii a kontrole používania antimikrobiálnych liekov pri výrobe potravín a u zvierat by mali hrať hlavnú úlohu národné úrady pre bezpečnosť potravín a veterinárne služby, ktoré by mali podporovať správne postupy v poľnohospodárstve, zabezpečujúce rozvážne užívanie antibiotík.
Farmaceutické spoločnosti majú malú motiváciu na rozvoj antibiotík. Najmä antibiotiká majú slabú návratnosť investícií, pretože sa užívajú len krátky čas a chorobu, na ktorú sú zamerané, dokážu vyliečiť.
Naopak, lieky, ktorými sa liečia chronické ochorenia, ako vysoký krvný tlak, užívajú pacienti denne po celý zvyšok svojho života. Spoločnosti prišli na to, že predajom týchto liekov zarobia oveľa viac peňazí, ako keď predávajú antibiotiká. Preto mnohé spoločnosti prestali celkom vyrábať antibiotiká.
Rezistencia baktérií na antibiotiká:
Rezistencia (%) Acinetobacter species na vybrané ATB za rok 2015*
fluorochinolóny aminoglykozidy karbapenemy
Slovensko 51,9 42,9 28,2
ČR 18,3 15,0 6,7
Maďarsko 68,1 60,6 55,2
Poľsko 88,1 70,2 65,6
Rakúsko 16,4 6,3 9,4
Rezistencia (%) Klebsiella pneumoniae na vybrané ATB za rok 2015*
fluorochinolóny 3G-cefalosporíny aminoglykozidy
Slovensko 70,0 67,2 66,5
ČR 48,9 54,1 51,9
Maďarsko 36,7 37,2 34,6
Poľsko 63,9 64,2 58,6
Rakúsko 11,7 8,4 4,8
Rezistencia (%) Pseudomonas aeruginosa na vybrané ATB za rok 2015*
aminoglykozidy ceftazidim fluorochinolóny karbapenemy
Slovensko 41,9 34,8 52,2 51,9
ČR 21,3 19,6 30,0 10,6
Maďarsko 20,5 24,2 24,7 35,8
Poľsko 30,6 27,8 36,2 37,0
Rakúsko 6,3 9,9 10,3 12,2
Rezistencia (%) Escherichia coli na vybrané ATB za rok 2015*
fluorochinolóny 3G-cefalosporíny aminoglykozidy
Slovensko 44,2 30,0 24,2
ČR 22,6 14,5 11,3
Maďarsko 29,0 16,7 13,6
Poľsko 27,9 11,9 11,2
Rakúsko 20,0 9,7 7,0
* zdroj European centre for disease prevention and control 
