Vo svete je 125 miliónov psoriatikov, tretina z nich trpí aj psoriatickou artritídou. Pri dvoch tretinách pacientov sa vyskytne až po vzniku kožných prejavov psoriázy a pri jednej tretine môže predchádzať kožnej forme, prípadne vznikať súčasne s ňou.

„Včasná diagnostika psoriatickej artritídy je nesmierne dôležitá, pretože jej zachytenie v počiatočnom štádiu a následná účinná liečba zabránia rozvoju nezvratného poškodenia kĺbov,“ uviedol MUDr. Slavomír Urbanček, PhD., prednosta Dermatovenerologickej kliniky FNsP F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici. Ako dodal, aj samotní lekári nezriedka zabúdajú pátrať po jej včasných príznakoch.

Variabilný priebeh

Psoriatická artritída je chronické zápalové reumatické ochorenie s rôznymi klinickými a rádiologickými prejavmi a veľmi variabilným priebehom. „Ochorenie patrí do skupiny séronegatívnych spondyloaritíd, čo sú ochorenia prejavujúce sa stuhnutím kĺbov a chrbtice, pričom vyšetrenia séra nepotvrdzujú dané ochorenie,“ uviedla MUDr. Helena Raffayová, PhD., z Národného ústavu reumatických chorôb v Piešťanoch.

Prejavujú sa širokým spektrom klinických prejavov, najnovšie skúsenosti však ukázali, že diagnózu možno stanoviť už v rannom štádiu, keď je počet charakteristických príznakov malý. Ako môžu lekári ochorenie zistiť? „V posledných rokoch sa zaviedli v diagnostike včasnej psoriatickej artritídy aj novšie vyšetrovacie metódy, akými sú kĺbová ultrasonografia a MRI.

Hľadajú sa aj laboratórne biomarkery identifikácie včasného ochorenia, hodnotenia jeho závažnosti, prognózy, ako aj efektu terapie,“ dodala MUDr. Raffayová. Čo sa týka liečby, tak ako pri iných ochoreniach, aj pri psoriatickej artritíde medicína pokročila. „Cieľom liečby je dosiahnuť remisiu choroby, teda dočasné vymiznutie prejavov, alebo aspoň minimálnu aktivitu, a priaznivo tak ovplyvniť kvalitu života pacienta,“ uviedla odborníčka a ako dodala, snahou je zlepšiť tak kožný, ako aj kĺbový nález.

„Čo sa darí aj vďaka spolupráci reumatológov a dermatológov,“ dodala MUDr. Raffayová. Kým totiž psoriáza patrí do rúk dermatológom, psoriatická artritída zase reumatológom. A to zabúdajú aj samotní pacienti, čo ukázal aj nedávny prieskum.

Slovenský prieskum

Ako upozornil MUDr. Slavomír Urbanček, donedávna chýbali dáta o výskyte psoriatickej artritídy v slovenskej populácii. Preto bol v rokoch 2014 až 2015 vykonaný prieskum s cieľom zistiť, koľko psoriatikov trpí na artritídu a koľkí z nich sú liečení a diagnostikovaní.

„Prieskum sa vykonával v 46 kožných a 5 reumatologických ambulanciách,“ dodal lekár s tým, že pacienti s neurčitým nálezom boli odoslaní na doriešenie do špecializovaného centra. Vyšetrených bolo 831 pacientov, pričom až u 21,8 percenta z nich bola zistená psoriatická artritída. Zo 177 pacientov trpiacich na psoriatickú artritídu bolo zistených deväť nových prípadov, dovtedy nediagnostikovaných.

„Ochorenie sa najčastejšie vyskytovalo vo vekovej skupine nad 40 rokov a u pacientov s ťažším kožným postihnutím. Alarmujúcim zistením bol fakt, že iba 13,8 percenta pacientov trpiacich na psoriatickú artritídu pravidelne navštevuje reumatológa,“ upozornil MUDr. Urbanček a ako dodal, na základe získaných údajov je potrebné zdôrazniť, že dermatológ môže pomocou skríningových nástrojov ako prvý ochorenie diagnostikovať.

„Dobrá komunikácia medzi dermatológom a reumatológom je dôležitá, pretože systémová liečba psoriázy zlepšuje s vysokou pravdepodobnosťou aj psoriatickú artritídu a naopak,“ dodal.


Fakty o psoriatickej artritíde

* Presná príčina tak psoriázy, ako aj psoriatickej artritídy (PsA) sa ani dnes nepozná.
* Vie sa však s istotou, že obe sú dedične podmienené, pričom pri ich vzniku sa predpokladá súhra viacerých príčinných súvislostí.
* Veľakrát to bývajú infekcie, ktoré narušia rovnováhu imunitného systému a bývajú spúšťacím momentom objavenia sa psoriázy aj zápalu kĺbov. Okrem angíny či chrípky to však býva drobný úraz kĺbu, hormonálne zmeny alebo stres, ktoré sa môžu uplatniť ako provokačný faktor.
* Nie každý pacient so psoriázou musí mať súčasne postihnutý pohybový aparát.
* PsA vzniká u 10 až 40 % mužov a žien chorých na psoriázu často až po rokoch od objavenia sa kožných prejavov, 10 až 20 rokov.

Príznaky PsA

* Priebeh PsA býva veľmi rôznorodý.
* Veľakrát sa choroba začína nevýraznými bolesťami a opuchom jedného alebo viacerých kĺbov, šľachových úponov či zápalovými bolesťami chrbtice.
* Prognosticky najnepriaznivejšie sú formy PsA, pri ktorých zápal postihuje veľa kĺbov vrátane chrbtice, pričom mnohí pacienti majú súčasne aj nepriaznivý nález psoriázy.

(Zdroj: NÚRCH, Piešťany)

Pamätajme, že nie je preto nevyhnuté a ani možné vyhýbať sa cukrom (sacharidom) úplne, dôležité je vyberať si tie najprirodzenejšie v prírodnej forme a užívať ich s mierou. Ak ste dosiaľ neobjavili čaro prírodných sladidiel, možno sa dnes necháte zlákať a ochutnáte.

Najznámejší cukor

Najznámejším a najčastejšie používaným sladidlom je biely cukor. Vyrába sa z cukrovej repy, je síce chutný, ale je návykový, priemyselne upravený (rafi novaný) a zbavený akýchkoľvek nutričných látok.

Za zdravšiu alternatívu bieleho cukru sa považuje cukor hnedý. Tu však treba rozlišovať, či sa ide o čisto prírodný trstinový cukor alebo hnedý cukor, ktorý sa vyrába z bieleho repného cukru a je zafarbený karamelom alebo melasou. Tento cukor je z nutričného hľadiska pre náš organizmus úplne rovnaký ako cukor biely a neprináša žiaden úžitok.

Naproti tomu prírodný trstinový cukor obsahuje aj využiteľné minerálne látky pochádzajúce z melasy. Okrem klasického trstinového cukru poznáme ešte cukor Demerera alebo Muscovado, ktoré sa líšia spôsobom spracovania trstiny a množstvom zostatkovej melasy.

Dôležité je však dodať, že aj repný, aj trstinový cukor (vrátane prírodného) majú ako hlavnú zložku cukru sacharózu, ktorá v ľudskom organizme funguje ako rýchly zdroj energie (okamžite zvyšuje hladinu krvného cukru) a zvyšok sa premieňa na tuk.

Agáve

Sladidlo z agáve sa získava z divo rastúcich kaktusov agáve. Listy sa narežú a tekutina sa nechá vytekať. Následne sa zahrievaním a odparovaním vo vákuu pri teplote do 45 °C získava hustá prírodná šťava, ktorá si zachováva všetky nutričné hodnoty. Má neutrálnu chuť, je asi 1,5x sladivejšia ako cukor a obsahuje vysoký podiel (70 – 90 %) ovocného cukru (fruktózy).

Často býva odporúčaným sladidlom pre diabetikov, pretože má vďaka fruktóze nízky glykemický index, avšak pri nadmernom užívaní môže fruktóza spôsobiť zdravotné problémy (hnačku, plynatosť, podráždenie hrubého čreva), dokonca aj cukrovku. Sladidlo agáve možno na trhu dostať ako sirup alebo aj vo forme práškového cukru.

Stévia

Ide o rastlinu, ktorá pôvodom pochádza z Južnej Ameriky, kde jej listy používali miestni obyvatelia po stáročia. Oproti cukru má 300x väčšiu sladivosť, a aj napriek tomu je
takmer bezkalorická, udržiava hladinu cukru v krvi, má antiseptický účinok a nespôsobuje tvorbu zubného kazu.

Ide o sladidlo, ktoré sa odporúča pre diabetikov alebo pri redukčných diétach. Najčastejšie v obchodoch dostať stéviu vo forme prášku, tekutého extraktu alebo v pilulkách, avšak tieto formy sú vyrábané priemyselne v laboratóriách a často prešli rafináciou. Pre čisto prírodné sladidlo siahnite po stévii v kvetináči a zaobstarajte si živú rastlinku. Počas leta jej vyhovuje polotieň vonku, na zimu jej bude najlepšie za oknom. Ako sladidlo možno jej listy používať v sušenej aj čerstvej forme.

Kokosový a palmový cukor

sú často považované za jedno a to isté, avšak nie je to tak. Kokosový cukor sa vyrába z nektáru kvetov kokosových paliem. Nazbieraný nektár sa pomocou tepla odparuje a tak vzniká kryštalická hmota, cukor. Kokosový cukor je veľmi chutný a má nízky glykemický index. Okrem cukru, ktorý tvorí 78 % zloženia, tvorí zvyšnú časť (22 %) veľa minerálov a živín, najmä zinku, železa, antioxidantov a nerozpustná vláknina.

Dôležité je spomenúť, že obsahuje až 50 % fruktózy, rovnako ako klasický rafinovaný cukor, takže s jeho spotrebou by sme to nemali preháňať. Palmový cukor sa vyrába z miazgy kokosových paliem, má tvrdšiu konzistenciu a vyšší glykemický index. Vzhľadom na výrobný proces možno oba cukry považovať za prírodné.

Med

pozná každý z nás. Ako jedno z najznámejších prírodných sladidiel býva často považovaný za omnoho zdravšiu alternatívu cukru. Obsahuje výživné látky ako esenciálne aminokyseliny, vitamíny a minerály, ktoré cukor nemá, a dokáže pomáhať pri rôznych chorobách, ale rovnako ako cukor obsahuje príliš veľa energie, preto aj med treba konzumovať striedmo.

Melasa

je rastlinný výťažok, ktorý vzniká ako vedľajší produkt pri spracovaní cukrovej trstiny. Označuje sa právom ako čierny zázrak vďaka množstvu vitamínov, minerálov, enzýmov a aminokyselín, ktoré obsahuje. Už v minulosti sa používala ako liek na rôzne neduhy. Cukry v melase sú vo forme glukózy a fruktózy, takže sa dokážu rýchlo vstrebať a premeniť na energiu.

Obilné slady

sú jednou z najzdravších náhrad cukru. Ide o čisto prírodný produkt. Vyrábajú sa fermentáciou obilnín bez použitia chemických látok, najčastejšie jačmeňa, pšenice, kukurice a ryže. Nevstrebávajú sa do krvi, nedráždia slinivku, nespôsobujú výkyvy v chuti na sladké, sú zdrojom dlhodobej energie. Obsahujú vitamíny, minerály a cenné stopové prvky. Konzistenciou pripomínajú med a majú menej sladivú chuť.

Sirupy

sú ďalšou prírodnou alternatívou, ktorou možno sladiť, ale nemýľte si ich so sirupmi na prípravu nápojov. Je ich množstvo druhov a líšia sa stupňom sladivosti, farbou, konzistenciou, chuťou a hlavnou zložkou, z ktorej sa vyrábajú. Priamo z rastlín sa vyrábajú agávový alebo javorový, zo sušeného ovocia, napríklad datľový, slivkový, alebo z obilia, napríklad ryžový, kukuričný a podobne.

Sušené ovocie

je nedoceneným sladidlom, na ktoré sa zabúda. Sušené ovocie obsahuje tzv. koncentrovaný cukor, ktorý ostal po odparení vody z ovocia, preto ho stačí použiť naozaj málo. Je plné cenných minerálov, vitamínov a vlákniny prospešnej pre fungovanie trávenia. Ak ho použijete namiesto cukru pri pečení, okrem sladkej chuti dodá koláčom príjemnú ovocnú chuť. Pri výbere sušeného ovocia je dobré siahnuť po bio kvalite, aby ste sa vyhli chemickým konzervantom.

Možností na výber je naozaj veľa. Slaďme preto čo najprírodnejšie a striedmo.

Mení sa nielen svet či klíma, ale aj kliešte. Oproti minulým rokom zmenili svoje správanie aj na Slovensku. Sú napríklad tam, kde predtým neboli. „Je to však aj dôsledok premnoženia sa divo žijúcich zvierat, najmä srnčej, jelenej i diviačej zveri, ktorá je výdatným zdrojom krvi pre kliešte,“ upozornil doc. MVDr. Branislav Peťko, DrSc. z Parazitologického ústavu SAV v Košiciach. Mení sa aj infikovanosť, v čase i priestore, kolíše z roka na rok a od miesta k miestu.

„Sú roky, keď infikovanosť stúpa a naopak, keď klesá. Sú oblasti, kde je kliešťov ,záplava‘ a o niekoľko stoviek metrov po nich nie je ani stopy. Príčin týchto zmien je veľa. Medzi najdôležitejšie patria práve tie zvieratá, ktoré kliešte ,vyživujú‘ svojou krvou a zároveň s krvou ich aj infikujú pôvodcami týchto nákaz. Ďalej sú to mikroklimatické podmienky a tiež zmena využívania pôdy, zarastanie pasienkov, zanedbávanie úpravy parkov,“ dodal odborník.

Ako to funguje

Kliešť sa počas svojho vývoja napije až trikrát krvi, vždy na inom hostiteľovi. „Z vajíčok vyliahnuté drobulinké larvy pijú najmä na myšiach, na ktorých sa nakazia pôvodcami chorôb. Nacicaná larva sa v lesnej hrabanke alebo pôde zmení na o niečo väčšiu čiernu nymfu, ktorú poznáme ako ,malého‘ kliešťa. Nacicaná nymfa odpadne opäť do pôdy, kde sa zmení na 3 až 5 milimetrov veľkého dospelého kliešťa, menšieho čierneho samčeka a väčšiu samičku s červeným bruškom,“ opísal B. Peťko.

Kliešte pijú krv krátko, larvy a nymfy 2 dni, samička až 10 dní. Po napití odpadávajú do lesnej hrabanky, trávy či pôdy, kde sa ďalej vyvíjajú. Na svojich hostiteľov potom číhajú na končekoch listov tráv alebo vetvičkách nízkeho krovia.

„Ak bol prisatý kliešť infikovaný, možnosť, že človek aj ochorie, je už pomerne veľká. Vírusom kliešťovej encefalitídy je infikovaných asi 1 promile kliešťov (jeden z tisíc), pri lymskej borelióze 10 – 20 percent, teda aj každý piaty. Nie každý človek však po napadnutí kliešťom aj ochorie. Našťastie. Závisí to od imunitného stavu jedinca, dĺžky prisatia kliešťa i ďalších faktorov,“ uviedol odborník.

Tam, kde neboli

Zlá správa je, že kliešte sa rozšírili do nových oblastí, kde predtým neboli. Sú to najmä horské oblasti Slovenska, oblasti listnatých a zmiešaných lesov. Na teplejších južných svahoch je to do nadmorských výšok až 1 200 metrov nad morom, na severných len do 750 až 800 m n. m., zriedka vyššie.

„Máme ojedinelé nálezy kliešťov na Slovensku aj z výšok okolo 1 400 metrov nad morom. To je priam šokujúce. Je to vďaka nárastu teploty vzduchu a častejších zrážok na horách,“ upozornil B. Peťko. Naopak, južné Slovensko trpí nedostatkom zrážok a extrémnymi teplotami, čo kliešťom nevyhovuje. Tam ich počty ubúdajú, respektíve si udržia vysokú početnosť len vo vlhkých lužných lesoch v okolí riek.

Repelenty – pomáhajú?

Zatiaľ najlepšou ochranou pred kliešťami sú repelenty v rôznych aplikačných formách ako spreje, šampóny, krémy, oleje a podobne. Na internete môžeme nájsť rôzne domáce recepty proti kliešťom.

„Všetky prostriedky však majú aj svoje slabé stránky. Proti často používaným repelentom si kliešte časom vytvoria určitú rezistenciu, odolnosť. Bežné dávky už nie sú účinné, respektíve sa skracuje lehota ich účinku,“ upozornil B. Peťko. Existuje však pár šťastlivcov, ktorí pre kliešte nie sú atraktívni. „Asi 20 percent ľudskej populácie je prirodzene odolná proti kliešťom. Proste kliešte sa na nich neprisajú, aj keby si ich na seba nasypali. Jednoducho z nich odpadnú,“ dodal B. Peťko.

Na druhej strane je asi 15 percent populácie, ktorá má na sebe každý rok aspoň jedného pricicaného kliešťa. „Vedci skúmajú tieto faktory, ktoré sú zodpovedné za atraktívnosť či neatraktívnosť určitých jedincov pre kliešte a hľadajú nové formy a prostriedky ochrany pred nimi. Je však lepšie sa držať osvedčených repelentov ako neisto experimentovať, respektíve používať aj odporúčané kombinácie ochranných prostriedkov,“ dodal B. Peťko.

Sú kliešte nebezpečné aj pre psy?

V médiách sa objavila správa o nebezpečných kliešťoch, ktoré v Anglicku zabíjali psov. Dôvodom bola babezióza, ktorú kliešte prenášajú. Kým v kontinentálnej Európe sa ochorenie medzi psíkmi vyskytuje bežne, vo Veľkej Británii je to novinka.

„U nás sú to hlavne oblasti južného Slovenska, najmä Nové Zámky, Dunajská Streda, ďalej v oblasti Trebišova, ale keďže v súčasnosti je vysoká migrácia psov hlavne pri výstavách, môže sa choroba rozšíriť aj do severnejších oblastí,“ upozornil veterinár Dušan Sabol z prešovskej ambulancie Plutovet.

K príznakom babeziózy patrí najmä horúčka nad 40 °C, slabosť, ľahostajnosť, bledé ďasná a jazyk, a predovšetkým tmavý moč, ktorý pripomína Colu, ale aj žltačka, teda žlté sfarbenie pokožky, ďasien, očného bielka, a tiež zväčšené lymfatické uzliny a zväčšená slezina. Najlepšou ochranou pre psíkov sú preto rôzne obojky, tablety a pipety s účinnou látkou.

Pozor však, psík sa môže nakaziť aj pri uhryznutí nakazeného psa. Kliešť, ktorý nákazu na psy prenáša, však nie je ten nám známy kliešť obyčajný, ktorého poznáme ako malého čierneho či veľkého červeného kliešťa, ale kliešť pijak lužný. Je asi o polovicu väčší ako kliešť obyčajný, ale líši sa najmä typickou hnedobielou kresbou na chrbtovom štítku. Podľa nej ho niekde volajú aj „maskáčový kliešť“.

Barbora mala len niečo vyše 20 rokov, keď prvýkrát spozorovala v ušiach zvonenie. „Odmala som bola náchylná na prechladnutia, nádchy aj zápaly uší. Dosť často sa mi stávalo, že mi v uchu šumelo alebo zaľahlo a počula som slabšie, ale zväčša sa mi to stávalo počas nádchy. Časom som si zvykla, že nie vždy počujem tak, ako by som mala. Potom som však spozorovala, že spoza šumenia v uchu sa mi niekedy ozve aj pískanie. Začalo sa to nenápadne, postupne to bolo hlasnejšie a po pár minútach to prestalo,“ opisuje svoje problémy so sluchom Barbora.

Ich riešenie však opäť pripisovala prechladnutiu a s lekárom ich neriešila. „Išlo to tak asi sedem rokov, keď som si zrazu uvedomila, že neprejde deň, keď by mi v ušiach nezvonilo alebo nepískalo. Sústredila som sa na to, možno aj preto sa mi zdalo, že mi v ušiach píska neustále, každú chvíľu, a to aj vtedy, keď ma nádcha vôbec netrápila. Bolo to na zbláznenie, tak som sa napokon rozhodla ísť k lekárovi,“ hovorí Barbora, ktorej vyšetrenie sluchu však problémy neukázalo. Podľa výsledkov počula dobre a zvonenie v ušiach sa lekárke nepodarilo objektívne potvrdiť. Barbore preto predpísala lieky.

„Brala som ich pár mesiacov a zvonenie sa zmiernilo, objavovalo sa len sporadicky. Keďže som nechcela stále brať tabletky, ďalšie balenie som si už nedala predpísať. Asi rok bolo všetko v poriadku, potom sa pískanie vrátilo. Nenápadne, postupne, najskôr raz za čas, potom častejšie, až som si zase uvedomila, že mi v ušiach píska denne a ja sa na to neustále sústreďujem. Vyšetrenie sluchu bolo opäť v poriadku, zase prišli na rad lieky. No tentoraz mi až tak nezabrali. Hoci sa zvonenie zmiernilo, neprestalo úplne. Lekárka povedala, že sa s tým musím naučiť žiť. A tak som vysadila aj lieky a postupne som si zvykla. Mávam lepšie aj horšie obdobia – vtedy mi v ušiach píska niekoľkokrát za deň v dlhých intervaloch. Nie je to práve najpríjemnejšie, ale na výber veľmi nemám. Spoznala som aj pacientov, ktorým v ušiach zvoní neprestajne. Zostáva už len veriť, že môj stav sa až tak nezhorší,“ uzatvára svoje rozprávanie Barbora.

Prečo stále zvoní?

Zvonenie v ušiach samo osebe nie je ochorenie, ale je príznakom. Niekedy vôbec nesúvisí s problémami so sluchom. Takisto neznamená, že pacient postupne hluchne. Príčin môže byť niekoľko a neraz sa dôvody zvukov, ktoré nik okrem pacienta nepočuje, ani nezistia.

„Príčinou môžu byť poruchy sluchového orgánu, poruchy centrálneho nervového systému, taktiež sa tinitus objavuje pri srdcovo-cievnych poruchách, poruchách tlaku, pri zmenách na krčnej chrbtici, kadiaľ idú cievy, ktoré vyživujú vnútorné ucho. Takže často je problém zistiť, prečo v ušiach zvoní. Obyčajne ľudia, ktorí majú zvonenie v ušiach, majú aj nejakú poruchu sluchu, hoci to nebýva pravidlom, pretože tinitus sa objavuje aj pri normálnom sluchu,“ uvádza primár Kliniky otorinolaryngológie Fakultnej nemocnice v Nitre MUDr. Ján Korch.

Zvonenie v ušiach sa môže objaviť náhle napríklad pri úrazoch, prechladnutiach a virózach či sluchových traumách spôsobených trebárs hlasnými zvukmi či petardami. Okrem bežných vyšetrení sluchu pacienti neraz musia podstúpiť aj magnetickú rezonanciu či počítačovú tomografiu, aby sa vylúčili aj ochorenia, ktoré k tinitu môžu prospievať. Takými sú aj nádorové a zápalové ochorenia, ktoré niekedy možno riešiť aj chirurgicky.

Kedy ísť k lekárovi?

Pri náhle sa objavujúcom zvonení v ušiach treba čo najskôr vyhľadať lekára. Ak sa totiž príčina dá odstrániť, treba tak urobiť hneď. „Liečbu treba začať čo najskôr, lebo niekedy aj hodiny a dni hrajú úlohu, a keď sa ten stav zafixuje, už je ťažké s tým niečo urobiť,“ vysvetľuje primár nitrianskej otorinolaryngológie. Niekedy sa zvonenie v ušiach objaví aj pri prechladnutí, po preliečení však samo odznie. V takýchto prípadoch okamžitá návšteva lekára nie je nutná. Ak sa však tinitus neustále aj počas nádchy vracia či dokonca zhoršuje, netreba váhať. „Pacienta treba preliečiť tak, akoby to bol náhle vzniknutý tinitus, aby sa to nezafixovalo a nezostalo natrvalo,“ uvádza MUDr. Ján Korch.

Subjektívny či objektívny?

Pískanie či zvonenie v ušiach počuje len sám pacient, preto je ťažké ho dokázať. Pri niektorých ochoreniach sa to však dá. Vtedy ide o objektívny tinitus. „Je spôsobený pulzáciou ciev, ktoré sú vo vnútornom a strednom uchu, alebo sťahmi sluchových svalov, ktoré sú v strednom uchu. Tento tinitus sa dá objektivizovať pomocou mikrofónov, teda dá sa znázorniť tak, že ho počuje aj niekto druhý,“ vysvetľuje odborník, podľa ktorého takéto zvonenie v ušiach spôsobuje napríklad zvýšený krvný tlak či zhrubnutie ciev.

Tento druh zvonenia v ušiach zväčša možno odstrániť. „Napríklad tým, že cievka, ktorá je v strednom uchu, sa nejakým spôsobom preruší, alebo pri spazmoch svalov v uchu pomáha napríklad magnézium a podobne,“ dodáva lekár. Problémom podľa neho býva subjektívny tinitus. Ten počuje len pacient a lekár ho nijako nemôže objektivizovať. „Nie vždy s takýmto zvonením môžeme niečo urobiť. Pri akútne vzniknutom tinite, ktorý sa objaví zo dňa na deň a pacient hneď príde na vyšetrenie, môže pomôcť infúzna liečba kortikoidmi a liekmi, ktoré zlepšujú prietok krvi cievami, ktoré vyživujú vnútorné ucho. V tom prípade sa tinitus dá zmierniť alebo aj úplne odstrániť. Ale pri dlhotrvajúcom tinite takáto liečba nepomôže,“ dodáva otorinolaryngológ.

Liečba zvykom

Pri mnohých ochoreniach si pacienti musia zvyknúť na niektoré príznaky a naučiť sa s nimi žiť. Platí to aj v prípade zvonenia v ušiach – najmä ak nejde o akútny stav a jeho príčinu sa nepodarí zistiť.

„Pacientovi zostáva, aby si na tinitus, ľudovo povedané, zvykol a prestal ho vnímať. Počas dňa, kým je človek v práci alebo zamestnaný inou činnosťou, je to lepšie, lebo sa sústredí na niečo iné a tinitus nemusí vôbec vnímať. Ale v domácom prostredí, keď je už pokoj a ticho, môže to vnímať intenzívnejšie,“ hovorí MUDr. Ján Korch, podľa ktorého nie je vhodné, ak sa pacienti na problémy so sluchom sústredia.

„Nie je dobré skúšať počúvať, či tinitus ešte počuje, ako ho počuje, lebo vtedy je to horšie. Keď sa niekto na to sústreďuje a pozoruje, či zvonenie ešte vníma, obmedzuje ho to v istých činnostiach, nedokáže sa sústrediť na nič iné, tak to môže viesť až k návšteve psychiatra,“ upozorňuje odborník.

Ako si pomôcť?

Ak trpíte neustálym zvonením v ušiach, najdôležitejšie je sa naň nesústrediť a snažiť sa venovať iným činnostiam. „Je dobré, ak pacient nie je v úplnom tichu. Môže si napríklad pustiť nejakú hudbu alebo rádio, aby tam bolo nejaké zvukové pozadie, na ktoré sa môže sústrediť a nevnímať zvonenie,“ radí odborník. Hoci sa môže zdať, že si na tinitus nikdy nezvyknete, pomaly sa s ním naučíte žiť.

„Keď prídete na nejakú starú chalupu, kde sú staré hodiny, ktoré tikajú a každú štvrťhodinu odbíjajú, tiež vás to bude znervózňovať, keď na to nie ste zvyknutý. Ale o niekoľko dní to prestanete vnímať, lebo sa už sústredíte na niečo iné. Pri zvonení v ušiach je to to isté,“ vysvetľuje lekár. Pomôcť pacientovi môže aj pomôcka zvaná masker.

„Je to niečo podobné ako načúvací aparát, ktorý však generuje určitý šum. Ten sa nastaví tak, aby nie úplne prehlušoval pískanie v uchu. Treba to používať aj niekoľko hodín denne, aby sa pacient zameral na iný šum a tinitus prestal vnímať. Ale táto liečba trvá aj niekoľko mesiacov až rok, kým pacient tinitus prestane vnímať. Môže to byť problém, pretože ten tinitus sa okrem akútnych stavov nedá odstrániť a pacient sa s tým musí naučiť žiť,“ dodáva primár Kliniky otorinolaryngológie Fakultnej nemocnice v Nitre MUDr. Ján Korch.         


Príčiny zvonenia v ušiach

* problémy so sluchom
* úrazy hlavy a poškodenie sluchových orgánov
* nádory, zápaly, upchatie zvukovej trubice
* zvýšený krvný tlak, zhrubnutie ciev
* pulzujúce cievy v uchu, sťahy priľahlých svalov
* srdcovo-cievne problémy
* zmeny na krčnej chrbtici
* dôvod sa často nenájde

Ako sa tinitus lieči?

* infúzna liečba kortikoidmi a liekmi na zlepšenie prietoku krvi v cievach
* lieky na uvoľnenie svalových spazmov (napr. magnézium)
* prerušenie pulzujúcej cievky
* odstránenie nádoru alebo zápalu
* „liečba zvykom“ – ak sa tinitus nedá odstrániť
* nesústrediť sa na tinitus
* počúvať hudbu, nezostávať v úplnom tichu
* používanie maskera – prístroja na prekrytie pískania v ušiach

Bolí to pod pravým rebrom

Bolesťou pod pravým rebrovým oblúkom vám telo signalizuje možné problémy so žlčníkom. Najmä vtedy, ak ťažkosti nasledujú po konzumácii ťažšieho jedla, majonézy, čerstvého pečiva, čokolády, kapusty či vajíčok. Žlčník sa však nemusí ohlásiť iba bolesťou. Za hody môžete zaplatiť aj tlakom pod pravým rebrom, zhoršeným trávením či plynatosťou.

„Bývajú to príznaky takzvaného žlčníkového blata alebo drobných žlčníkových kamienkov, ktoré ešte nevypadli zo žlčníka. Bolestivá žlčníková kolika nasleduje až po ich uvoľnení a uviaznutí v žlčovode. Najčastejšie prepukne hodinu až dve po jedle a bolesť sa zvyčajne šíri spod pravého rebrového oblúka až pod pravú lopatku. Je to nezameniteľný symptóm žlčníkovej koliky, ktorá si už vyžaduje návštevu lekára,“ objasňuje MUDr. Šutka.

Kolika vás síce vyženie k lekárovi, no občasné bolesti mnohí ignorujú. Vezmú si liek na žlčník a idú ďalej. Nie je to nebezpečné? „Pri ultrazvukom potvrdených malých žlčníkových kameňoch alebo blate je to v poriadku, pretože takto postihnuté žlčníky ani neoperujeme. Tu odporúčame len úpravu životosprávy,“ prezrádza lekár.

Ak však nepoznáte stav svojho žlčníka a vždy si pomáhate len liekmi prvej pomoci, riskujete. Kamienok sa môže uvoľniť, no hrozí, že sa nezasekne v žlčovode, ale až v pankreatickom vývode, ktorý môže zablokovať. Vtedy hrozí akútny zápal pankreasu a pri ňom už ide o život. „Pri opakujúcich sa žlčníkových problémoch sa radšej vyberte k lekárovi. Najmä vtedy, ak sú bolesti čoraz častejšie, intenzívnejšie a objavujú sa už aj po zdravších  jedlách,“ radí lekár. 

Bolí ma to okolo pupka

V oblasti pupka leží časť tenkého aj hrubého čreva, tiež pankreas, preto bolesť v tejto oblasti môže signalizovať kadečo.

„Dôležité je danú bolesť charakterizovať. V prípade, že je tupá a tlaková, je znakom plynatosti a nevhodne rozšíreného čreva. Ak je pulzujúca, zvieravá a kŕčovitá, môže ísť o koliku, zápal žalúdočnej sliznice, popálenie žalúdka alebo problém so žlčníkom. Bodavá bolesť pripomínajúca pichanie nožom alebo ihlou s najväčšou pravdepodobnosťou upozorňuje na vredovú chorobu. Keď problémy naberajú na intenzite, neustupujú a sú čoraz pálčivejšie, môže to svedčiť o akútnej brušnej príhode pre infarkt, prederavenie čreva alebo jeho zauzlenie. Je to už život ohrozujúci stav,“ varuje lekár.

Kedy netreba robiť paniku? Pri plynatosti. Niekedy má naozaj dramatický priebeh. „Súvisí to s anatómiou hrubého čreva, ktoré je na pravej strane usporiadané tak, že keď sa v ňom nahromadia plyny, môže sa doslova skrútiť. Dôsledkom môžu byť prudké bolesti vyžarujúce až pod pravý rebrový oblúk. Ak sa objavia, skúste sa postaviť, rozhýbať sa, uvoľniť si opasok a pomasírovať brucho v smere hodinových ručičiek. Črevo s nahromadeným vzduchom sa pohne a mala by prísť úľava,“ radí lekár.

Po teplých obkladoch nesiahajte. Pri plynatosti treba povzbudiť pohyb čriev, teplo ho však ešte viac spomalí. Úľavu prinášajú skôr fenyklové čaje, rasca, ktoré podporia odchod plynov. „Na rakovinu pankreasu začíname pri takýchto bolestiach myslieť, až keď človek prizná, že úľavu nachádza v tureckom sede v miernom predklone,“ rozpráva MUDr. Šutka. 

Bolesť nalačno alebo po jedle

Bolieva vás žalúdok nalačno alebo krátko po jedle? „Svedčí to o vredovej chorobe žalúdka. Problémy hodinu až dve po jedle signalizujú dvanástnikový vred,“ ozrejmuje gastroenterológ. Pri bolesti po jedle však treba myslieť aj na žlčník či pankreas. „V prípade, že sa bolesť objaví hneď po jedle a pretrváva aj dlho po stolovaní, je potrebné vyšetriť práve pankreas,“ hovorí MUDr. Šutka.

Ak vám potvrdia vredové ochorenie žalúdka alebo dvanástnika, čaká vás jednoduchá liečba. „Dostanete špeciálne lieky, takzvané inhibítory protónovej pumpy, ktoré znižujú tvorbu žalúdočnej kyseliny. Sliznicu žalúdka preto už nič nedráždi a zahojí sa,“ vysvetľuje odborník.

Vredu vás môžu zbaviť aj režimové opatrenia. Znamená to nasadiť si nedráždivú diétu bez korenených a vyprážaných jedál. Strava musí byť pravidelná, nutný je pravidelný relax a dostatok spánku. Ale pozor! Máte po štyridsiatke a trápia vás tieto bolesti? Navštívte lekára!

„Vredová choroba žalúdka môže byť v tomto veku príznakom rakoviny. Spozornieme hlavne vtedy, ak nie je reálny dôvod, aby pacient mal vredy. Žije totiž pokojne, stravuje sa zdravo a stres odbúrava cvičením. V tom prípade musí podstúpiť gastroskopiu – endoskopické vyšetrenie žalúdka,“ hovorí lekár.

Tlačí ma pod pravým rebrom

Týmto príznakom dáva o sebe vedieť steatóza alebo takzvaná stukovatená pečeň. „Je väčšia, preto postihnutého doslova ,tlačí‘. Pri sedení alebo po nasadení opasku. Niektorí si pre takto zväčšenú pečeň nedokážu zaviazať ani šnúrky na topánkach,“ prezrádza lekár. Vinníkom steatózy nie je len alkohol, ako sa mnohí domnievajú. Môže ním byť aj obezita, vysoký obsah cukrov v strave a vplyv chemických aj toxických látok. Diagnózu prezradia zvýšené pečeňové hodnoty. Ak vám ju stanovia, nehoďte flintu do žita. Nie je to nezvratný stav.

„Pečeň sa môže znovu sama uzdraviť. Stačí si upraviť životný štýl, schudnúť a pečeň sa zregeneruje. Zlé je, že steatóza sa vďaka obezite presúva do čoraz nižších vekových kategórií. Ochorieť na ňu môže aj desaťročné obézne dieťa,“ šokuje lekár. Steatóza môže byť tiež dôsledok prekonanej žltačky.

„V tom prípade pacienta len sledujeme a tiež mu odporúčame úpravu životosprávy. Mal by sa stravovať zdravo, konzumovať hlavne fresh potraviny. Dôležité je neprejedať sa, neholdovať alkoholu a vyhýbať sa prostrediu s farbivami i aromatickým látkam,“ odporúča lekár.

Keď na to nedbáte, ďalším stupňom steatózy môže byť zápal pečene, neskôr jej premena na väzivo a nakoniec cirhóza. V poslednom štádiu môže pečeň zlyhať, pretože pečeňové bunky popraskajú a odumrú. „Vtedy môže chorého zachrániť iba transplantácia tohto orgánu,“ uzatvára MUDr. Šutka.

Bolí ma vľavo pod rebrom 

Bolesťou vľavo pod rebrom sa môže ohlásiť zväčšená slezina. Dôvodom môže byť jej zápal alebo hematologická diagnóza, keďže slezina je orgánom krvotvorby. „V prípade, že sa takáto bolesť objaví po jedle, príčinou sú najskôr ,zaseknuté‘ plyny v hrubom čreve. Ich plynulému pohybu môže brániť jeho prirodzené ohnutie v ľavej časti brucha. To zvykne ešte viac zvýrazniť preplnený žalúdok, pretože sa zväčší a natiahne na ľavú stranu. Tlačí na črevo a plyny sa zrazu nehýbu,“ prezrádza MUDr. Šutka. Prvá pomoc je ľahká. Skúste sa rozhýbať, pocvičiť si alebo pomasírovať si brucho. Ak sa vám neuľaví, zájdite radšej za lekárom.

Mám horko v ústach

Prebúdzate sa ráno s nepríjemnou horkastou chuťou v ústach? Svedčí to o prítomnosti žlče v žalúdku. Lenže práve tam nemá čo hľadať! „Žlč sa hromadí v žlčníku a odtiaľ odteká cez žlčovod do dvanástnika. Vždy však až po príjme potravy,“ objasňuje MUDr. Šutka.

Ak sa objaví horká chuť v ústach, niečo nie je v poriadku. „Tento problém obťažuje ľudí s poruchou pohyblivosti žlčníka, ale aj tých, ktorým tento orgán odstránili. Žlč sa im však v tele tvorí aj po operácii. No už sa nemá kde hromadiť, tak vteká do dvanástnika, odkiaľ môže preniknúť do žalúdka. Horšie je, že žalúdku žlč ubližuje. Ničí vrstvu, ktorá ju chráni pred pôsobením kyslej žalúdočnej šťavy. Dôsledkom sú okrem pachuti aj zápaly žalúdočnej sliznice a pocity pálenia v žalúdku,“ uvádza lekár.

S horkou chuťou v ústach sa často spája tiež ranné nechutenstvo. „Tí, ktorých tento problém trápi, vyhladnú najskôr okolo desiatej, pretože žalúdok je plný nahromadenej žlče. Musí sa očistiť, vyprázdniť a rozhýbať sa,“ vysvetľuje MUDr. Šutka. Ako eliminovať tento nepríjemný jav? „Pacientom s týmto problémom predpisujeme špeciálny liek, ktorý vytvorí ochrannú vrstvu na žalúdočnej sliznici,“ vysvetľuje MUDr. Šutka a dopĺňa aj ďalšie režimové opatrenia.

„Pacienti po operácii žlčníka by nemali byť dlho hladní, aby sa žlč mala vždy s čím zmiešať. Vtedy neničí žalúdok. Najlepšie urobia, ak medzi hlavnými jedlami konzumujú niečo suché, napríklad  knäckebrot alebo macesové pečivo. Niečo malé by si mali dať ešte aj tesne pred spaním a tiež pred raňajkami,“ radí gastroenterológ.

Pozor! Za horkou pachuťou nemusí byť len problém so žlčníkom. Môžu to mať na svedomí aj niektoré antibiotiká. Ak nejaké užívate a začala vás obťažovať táto pachuť, preštudujte si príbalový letáčik.

Som stále ako balón. Prečo?

„Príčinou meterorizmu, ako sa nepríjemná plynatosť nazýva, je buď to, že sa plyny v hrubom čreve tvoria vo väčšom množstve, alebo sa z nejakého dôvodu nedostatočne vyprázdňujú,“ hovorí lekár.

Za to, že vôbec vznikajú, môže prehĺtanie vzduchu pri hltavom jedení a pití, tiež oxid uhličitý, ktorý vzniká pri neutralizácii žalúdočnej kyseliny. Ďalším zdrojom plynov je množstvo baktérií žijúcich v našich črevách. Ak je všetko v poriadku, človek vypúšťa vetry asi dvanásťkrát za deň, ale v norme je aj počet do dvadsaťpäť. Toto číslo však môže počas dňa výrazne stúpnuť. Stačí, že skonzumujete strukoviny, kel, kapustu, kaleráb, vajíčka, pokrmy z pšenice, vajec, papriku, uhorky, slivky, mliečne výrobky či vyprážané jedlá, a zrazu ste „nafúknutý“. Provokatérom býva aj obezita, problémovejšie trávenie celulózy a priveľa cukru v strave. 

Niekedy sa však za nepríjemnou plynatosťou neskrývajú len fyziologické príčiny. „Môže byť aj dôsledkom stresu a narušenej mikrobiálnej flóry po užívaní antibiotík. Tento problém poľahky napraví užívanie probiotík. Meteorizmus však zvykne sprevádzať aj zápalové ochorenia tráviaceho traktu, čriev či celiakiu. Objavuje sa tiež v počiatočnom štádiu poruchy pankreasu, pre ktorú je charakteristické nedostatočné vylučovanie tráviacich enzýmov,“ prezrádza MUDr. Šutka.

Ak teda máte pocit, že nejete nič provokujúce a napriek tomu vás plynatosť neustále obťažuje, radšej zájdite za lekárom. „V prípade, že sa problém potvrdí, pacientovi predpíšeme pankreatické enzýmy a obvykle sa mu uľaví,“ informuje lekár.

Kedy isto k lekárovi?

Keď je bolesť zrazu iná ako dosiaľ. Intenzívnejšia, pichavá a zrazu nereaguje na doterajšiu zaužívanú liečbu.

Gabriela sa nikdy športu nevenovala pravidelne. Pohyb jej však nechýbal – či už v podobe každodennej chôdze do práce, občasného plávania, hodiny squashu alebo aerobiku raz za čas  s kamarátkami alebo príležitostných cyklovýletov cez leto.

„Jedného dňa som si však povedala, že chcem zdravo žiť a začnem sa hýbať pravidelne. Nikdy som nemala nejaké veľké problémy s váhou, ale zhodiť pár kíl sa tiež celkom hodilo. A tak som sa rozhodla pre cvičenie v posilňovni a hodiny aerobiku – každý deň niečo,“ hovorí s úsmevom Gabriela, ktorá cvičenia plánovala striedať a kombinovať s behom.

„Začala som v posilňovni – vybrala som si asi sedem strojov na precvičenie celého tela a dala som si na všetkých tri kolá cvikov. Na druhý deň som šla, síce so svalovicou, na aerobik, ale keďže som sa nechcela tlačiť v preplnených šatniach, odišla som ešte pred záverečným preťahovaním svalov. Na tretí deň sa mi vstávalo o čosi horšie, ale povedala som si, že to treba len vybehať a z plánov som nepoľavila. Opäť som šla na aerobik a opäť som odišla skôr. Ďalší deň som si už na pokraji síl dala dvojkilometrový beh po sídlisku. Na piaty deň som si už myslela, že ani nevstanem z postele,“ rozpráva Gabriela, ktorú trápila svalová horúčka tak, že sa nevládala hýbať.

„Bola som ako robot, ale nejako som sa pomaly ponaťahovala a bolo mi lepšie. Podvečer som svaly stále cítila, ale keďže som už bola rozbehnutá, nezdalo sa mi to až také strašné, tak som si povedala, že to skúsim „vycvičiť“ v posilňovni. A to som veru robiť nemala,“ priznáva Gabriela, ktorá sa napriek svalovej horúčke rozhodla pre pár kôl na vybraných posilňovacích strojoch.

„Už v úvode pri precvičovaní svalov na rukách ma akoby triaslo, nevládala som dvíhať závažia, ale zaťala som sa a nejako som to zvládla. Potom som prešla na precvičenie nôh. Sedela som na stroji a nohami som pred seba dvíhala závažia. Keďže som nevládala, rukami som sa z cele sily zapierala do držadiel. Po pár opakovaniach som zrazu dostala akoby dva kŕče – jeden v ruke, ktorou som sa kŕčovito držala, druhý v stehennom svale, a to práve keď som mala nohy vyrovnané a závažia zdvihnuté. Pre kŕč som nevedela nohou poriadne pohnúť, druhou som zas nevládala závažia držať, a tak som ju uvoľnila. Noha s kŕčom to, samozrejme, sama nezvládla, ešte som sa ani nedokázala poriadne zaprieť rukami, takže som závažia s rachotom uvoľnila. Vtedy som pocítila bolesť hádam najhoršiu na svete. Nohu som mala v jednom ohni, spadla som s plačom na zem a museli mi pomôcť okolití ľudia, sama by som do šatne nezašla. Samozrejme, že som skončila na pohotovosti s vážne natiahnutým svalom,“ spomína Gabriela, ktorá sa k športu niekoľko týždňov nemohla vrátiť.

„Keď som sa napokon po dlhom čase odhodlala opäť cvičiť, obrátila som sa radšej na osobného trénera. Ten nado mnou len krútil hlavou a vysvetlil mi, prečo je dôležité, aby sa svaly rozohriali, ponaťahovali, regenerovali aj primerane oddychovali,“ dodáva Gabriela.

Čo znamená vystrečovať?

O strečingu počul už asi každý a ten, kto aspoň raz zažil nejakú tú hodinku športovej aktivity pod dozorom kouča či osobného trénera, si vie predstaviť, čo strečing vlastne znamená. Strečing predstavuje sériu naťahovacích cvičení a jeho cieľom je sval alebo aj svalovú skupinu poriadne ponaťahovať po predchádzajúcom tréningu.

„Je veľmi dôležité, aby sme stuhnuté svaly uvoľnili z dôvodu regenerácie, aby sa do nich dostala lymfa, dostala sa do nich krv, a spolu s nimi živiny, a aby sa škodlivé látky zo svalov dostali von. Tým, samozrejme, telo aj rýchlejšie regenerujeme,“ vysvetľuje osobný tréner Mgr. Iva Hrnčiar z Base Gym v Banskej Bystrici, podľa ktorého by strečing po športovej aktivite v žiadnom prípade nemal chýbať – a to nielen u profesionálnych, ale aj u rekreačných či príležitostných športovcov.

„Intenzita aj dĺžka samotného strečingu môže byť individuálna. Keď chce byť človek takpovediac superatlét, môže ho cvičiť aj 20 minút, pokiaľ nie, mal by sa takémuto cvičeniu venovať aspoň 5 minút. V závere tréningu je jednoznačne potrebné zaradiť statický strečing a popracovať na mobilite svalstva – či už je to cvičenie s gumou alebo vyvalcovanie na valci –  buď jedno alebo druhé, oboje sú v podstate pokročilejšie metódy,“ dodáva odborník.

Dynamika radšej na začiatku

Strečing môže mať viacero podôb a popri spomínanom statickom strečingu existuje aj dynamický. Ten predstavuje sériu rýchlych a kmitavých pohybov jednotlivými časťami tela, čím sa zvyšuje flexibilita svalov. Tento strečing však nie je vhodný na konci tréningu, keďže neprispieva k upokojeniu svalov. Vhodné je ho zaradiť na začiatku, avšak až po poriadnom prehriatí organizmu! To by pritom na začiatku cvičenia podľa Mgr. Ivana Hrnčiara tiež určite nemalo chýbať.

„Zahriatiu organizmu v úvode tréningu je dobré venovať sa aspoň 5 minút. Ide o to, aby sme zvýšili tepovú frekvenciu, trošku sa potili, trošku boli zadýchaní. Keď to prirovnám k autu – ako keby sme naštartovali motor, a následne ideme to auto rozbehnúť do vyšších otáčok, a vtedy je dôležité po zahriatí, aby sme spravili dynamický strečing – 4 až 5 cvičení. Väčšinou sa zameriavajú na to, na čo sa bude sústrediť samotný tréning, čiže aké pohyby budeme vykonávať. Dynamický strečing slúži na to, aby sme zväčšili kĺbovú mobilitu, proxibilitu svalstva a poriadne sa tak pripravili na daný tréning, ktorý bude nasledovať,“ dodáva odborník.

Zároveň však upozorňuje, že ak dynamický strečing zaradíme do tréningu bez rozohriatia, hrozí nám natiahnutie či dokonca natrhnutie svalových vlákien, ktoré nás zo športovej aktivity vyradí aj na niekoľko týždňov.

Naozaj je to nutné?

Odpoveď znie: áno, je! Vynechanie rozcvičky či záverečného strečingu totiž môže byť kameňom úrazu našich predsavzatí o pravidelnej a poctivej športovej aktivite. Výhovorky tu neobstoja ani podľa osobného trénera.

„Buďme úprimní – nie je to o tom, že nemáš čas, ale že sa ti nechce,“ tvrdí Mgr. Ivan Hrnčiar,  podľa ktorého je pritom pár minút rozcvičky a strečingu dôležité pre regeneráciu aj celkový zdravotný stav.

„Vynechanie rozcvičky na začiatku cvičenia je veľkým nebezpečenstvom. Je to ako sadnúť si v zime ráno do auta, vyliezť hneď na diaľnicu a nastaviť tempomat na 150 km v hodine – ledva pár minút sedíš v aute, tiež to auto nebude dobre reagovať. Tak isto je to aj s naším organizmom. Ak preskočíme rozcvičku, sme úplne nepripravení na tréning – niekto sedel za počítačom, niekto sa celý deň motal okolo detí a podobne. Telo jednoducho nie je pripravené, svaly nie sú zahriate, kĺby nie sú uvoľnené a človek si doslova koleduje o problém. Je to vysoké riziko zranenia. Možno stokrát sa nič nestane, ale po sto prvý raz sa zraní. Potom je však neskoro si povedať, že tých 5 minút na začiatku a 5 minút na konci mohol obetovať,“ upozorňuje osobný tréner.

Rovnako je podľa neho rizikové ukončiť tréning bez záverečného strečingu. „Keď sa na konci tréningu neponaťahujem, budem tuhý, budem pomalšie regenerovať, a moja mobilita bude o to horšia. Svaly, úpony a šľachy budú tuhšie, rozsah kĺbov bude nedostatočný a z tréningu na tréning sa môže zhoršiť. Regenerácia bude oveľa horšia, lebo škodlivé látky sa zo svalov nevyplavia, a tým pádom budem celý tvrdý a budem sa pohybovať skoro ako robot. A, samozrejme, bude to aj o bolesti,“ dodáva Mgr. Ivan Hrnčiar.

Myslíte, že to len tak rozchodíte?

Tu je odpoveď opačná – zrejme nie! Ak sa pre stuhnuté a bolestivé svaly skutočne pohybujete ako robot, treba s tým niečo robiť.  Otázka však znie – čo a ako? Práve pre nepoznanie správnej odpovede dochádza často u začínajúcich a menej skúsených športovcov k úrazom.

„Ak sú po cvičení svaly stuhnuté a človek sa pohybuje ťažkopádne, treba zaradiť ľahký kardiotréning a aktívny odpočinok, ako je napríklad joga a rôzne ľahšie kardiocvičenia. Nikdy, ale naozaj nikdy, ak nás bolí nejaký sval alebo aj celé telo, by sme sa nemali prestať hýbať. Práve naopak, treba prekrviť organizmus, do svalov dostať lymfu, krv a živiny a tie splodiny metabolizmu z nich tak musíme dostať von,“ apeluje osobný tréner. Zároveň však vystríha pred prílišnou aktivitou a tvrdým tréningom.

„Je to kontraproduktívne, lebo človek ešte hlbšie spadne tam, kde bol. Môžeme trénovať aj 5 – 6 dní v týždni, aj dvojfázovo, ale ten tréning musí mať hlavu a pätu, musí mať systém, striedať ťažší a ľahší tréning. Ale najlepšie je počúvať svoje telo a prispôsobiť tréning tomu, čo to telo potrebuje. Keď je raz telo zničené, nemá význam ešte viac sa zničiť. Človek vtedy potrebuje baterky nabiť, a nie ich vybiť ešte viac,“ dodáva Mgr. Ivan Hrnčiar z Base Gym v Banskej Bystrici.
 

Význam strečingu:

* regenerácia svalov a kĺbov
* zníženie svalovej bolesti i napätia
* zníženie rizika zranenia kĺbov, šliach a väzov
* zvýšenie telesnej zdatnosti
* zvýšenie mobility kĺbov a svalov
* zvýšenie pružnosti tela

Cvičenie bez rozcvičky a strečingu:

* nedostatočná príprava tela na fyzickú aktivitu
* nedostatočná mobilita svalov a kĺbov
* riziko zranenia, pádu
* bolesti svalov a kĺbov
* dlhšia a ťažšia regenerácia po cvičení

Ivana nemala nikdy v živote problém s jačmeňom. Keď mala niečo po päťdesiatke, okúsila svoj prvý jačmeň v živote. Až vtedy pochopila, o čom jej vraveli kamaráti, keď ho mali.

„Pálil a bodavo bolel, šla som teda k lekárovi. Predpísal mi antibiotickú masť a povedal, že o pár dní bude po probléme. Mal pravdu. Po týždni sa oko zahojilo a upokojilo. Idyla však netrvala dlho. Po mesiaci sa problém zopakoval. Opäť liečba a rýchle uzdravenie,“ hovorí Ivana. Keď sa jačmeň zopakoval asi piatykrát za sebou, začal lekár hovoriť o tom, že problém bude mať nejakú inú príčinu. Možno cukrovku.

„Nechcela som veriť, veď cukrovku nemal nik z rodiny. Hoci nerada, šla som na testy a čuduj sa svete, nakoniec sa ukázalo, že trpím na cukrovku 2. typu. Až vtedy som pochopila ten svoj večný smäd a zvýšenú únavu. „Začala som sa liečiť a po čase môj problém s očami zmizol. Napriek tomu si však musím dávať pozor. Som diabetička, tí vraj môžu mať veľké problémy s očami,“ uzatvára Ivana.  

Oči vedia človeka poriadne vytrápiť, najmä ak je sezóna ich zápalov. Aké sú tie najčastejšie a ako nad nimi vyhrať?

1. Zápaly očných spojoviek

Sú na špici rebríčka najčastejších očných zápalov. Konjunktivitídy, ako sa odborne nazývajú, sú zápalom prednej časti oka. Tej, ktorá prekrýva bielko. Môžu byť infekčné a neinfekčné.

„Infekčné zápaly vznikajú prenosom a pôsobením baktérii, vírusov, parazitov a chlamýdií. Niekedy sa objavujú aj po chrípke,“ rozpráva očný lekár doc. MUDr. Jozef Čmelo, PhD., MPH., z Centra neurooftalmológie  v Bratislave. Neinfekčné zápaly sú zasa neprenosné a vznikajú ako odpoveď na nejaký alergén, suchosť oka, toxicitu vonkajšieho prostredia alebo sa vyskytujú pri niektorých celkových ochoreniach, ako sú reuma či choroby štítnej žľazy.

„Rizikovým faktorom, ktorý praje vzniku tohto ochorenia je aj cukrovka. Oslabuje obranyschopnosť organizmu, infekčné mikróby majú tak uľahčený vstup do oka,“ objasňuje lekár.

Treba ich rozlíšiť

Zápal spojoviek sa spočiatku podobá problémom so suchými očami alebo s alergiou. „Oči slzia, sú začervenané a opuchnuté, no pre infekčné zápaly je typický výraznejší a žltkastý sekrét v spojovkovom vaku. Už na prvý pohľad sa líši od vodnatého sekrétu, ktorý sprevádza alergiu,“ ozrejmuje MUDr. Čmelo.

Rozpoznať jednotlivé druhy zápalu môže iba očný lekár a je to nesmierne dôležité, každý zo spomenutých problémov si totiž vyžaduje inú liečbu. „Určitou nápoveďou je aj to, ak je červené iba jedno oko. Vtedy väčšinou ide o neinfekčný zápal, respektíve podráždenie oka nejakým vonkajším podnetom, alebo je to reakcia na cudzie teliesko v oku. Ak sú červené obe oči, je viac než pravdepodobné, že ide o zápalové ochorenie,“ upozorňuje lekár.

Aká je liečba?

Túto diagnózu vo väčšine prípadov vyliečia kvapky, či už antialergické alebo antibiotické. „Pri alergických problémoch je potrebné vyšetrenie očným lekárom. Existuje viac druhov očných alergií a až po mikroskopickom vyšetrení je možné predpísať vhodné kvapky. Vyvarujeme sa tak zbytočnej aplikácii liekov, ktoré potom nemajú žiadaný účinok,“ objasňuje MUDr. Čmelo a upozorňuje na to, aby ste si počas zápalu spojoviek nesiahali do očí a nepoužívali kontaktné šošovky.

„Po preliečení si treba zaobstarať nový pár šošoviek, aby sa zabránilo opätovnej infekcii,“ varuje lekár. Ak sú dôvodom ťažkostí suché oči, treba ich liečiť. Očné slzy majú nielen ochrannú, ale aj výživovú funkciu oka. Keď chýbajú, oči sú náchylnejšie na infekčné zápaly, ale aj na alergické reakcie. Nad suchými očami preto nemávnite rukou, najmä ak trh ponúka množstvo prostriedkov na zmiernenie ťažkostí. Od očných kvapiek, gélu cez očný sprej, ktorý sa aplikuje cez viečko.

„Pri extrémne suchých očiach môžeme problém vyriešiť aj vložením špeciálnych netoxických implantátov do slzných ciest. Vďaka nim pacient nemusí používať očné kvapky vôbec alebo len zriedkavo a napriek tomu oči netrpia. Tieto liečebné možnosti však nestačia, v prvom rade je potrebné odstrániť vyvolávajúcu príčinu problému,“ prezrádza oftalmológ.

Nepodceňujte to!

Treba každý zápal odborne liečiť? Nestačí domáca liečba? „Niektoré neliečené závažné zápaly oka, najmä ak postihujú rohovku, dúhovku, sa môžu skončiť až slepotou. Veľmi zákerný je napríklad epidemický vírusový zápal spojovky a rohovky. Najskôr sa prejavuje ako bolestivý zápal spojovky a mihalníc. Žiaľ, keď sa nelieči, môže poškodiť rohovku a hrozia dlhotrvajúce až doživotné poruchy zraku. Rohovka sa môže skaliť, čím sa stáva čiastočne nepriehľadná, “ vystríha MUDr. Čmelo.

Príznaky zápalu spojoviek

* bolestivé pálenie a svrbenie jedného alebo oboch očí
* nepríjemný pocit piesku či iného cudzieho telesa v oku
* svetloplachosť, až taká, že máte problém otvoriť oči
* spojovka pokrývajúca očné bielko je výrazne začervenená s rozšírenými  
          cievami
* slzenie
* žltkastý výtok z oka

Aké sú typy?

Vírusový zápal spojoviek

Šarapatí hlavne medzi deťmi školského veku a je veľmi nákazlivý. Objavuje sa často po viróze. Zvyčajne zmizne sám asi po týždni.

Bakteriálny zápal spojoviek

Typický je medzi dospelými a hlavným príznakom je hnisavý očný výtok. Neliečte ho bylinkami ani očnými výplachmi. Potrebujete lokálne antibiotiká a návštevu lekára naozaj neodkladajte. Bez liečby môže ochorenie trvať aj tri týždne, s antibiotickými masťami či kvapkami budete fit do týždňa.

Novorodenecký zápal spojoviek

Vyvolávajúcim činiteľom sú chlamýdie z matkinej vagíny. Objavuje sa päť až pätnásť dní po pôrode. Deti s chlamýdiovým zápalom spojoviek sa liečia antibiotikami. Nestačia lokálne, musia ich prijímať ústne, pretože hrozí chlamýdiový zápal pľúc.

Zápal spojoviek z vody a pri alergii

Príčinou problémov môžu byť aj bazény s nedostatočne chlórovanou vodou. Alergickú konjunktivitídu zasa zapríčiňujú pele alebo iné vzdušné alergény, prípadne vzniká ako reakcia na zložky mejkapu. Lieči sa antihistaminikmi a kortikoidmi.

Kvapavkový zápal spojoviek

Pôvodcom tejto gonokokovej infekcie je baktéria spôsobujúca aj kvapavku. Gonokoková konkunktivitída je veľmi nebezpečná. Môže mať za následok rohovkové vredy, perforáciu oka až slepotu. Ohrození sú predovšetkým novorodenci matiek s kvapavkou, ale ochorenie môže prepuknúť aj u dospelých, najmä pri nedostatočnej hygiene. Pomáha antibiotická liečba.

Ako predísť zápalom spojovky?

1. Dodržiavajte bežnú očnú hygienu
Nesiahajte si do očí, keď ste predtým chytali peniaze, kľučky na dverách či pracovali s počítačom. V prípade potreby používajte „umelé slzy“, najmä v klimatizovanej miestnosti.

2. Riešte svoje zdravotné problémy, aj tie, ktoré zdanlivo nesúvisia s očami.  Napríklad vytlačené oči pri hormonálnych poruchách štítnej žľazy, poškodené mihalnice, ale treba liečiť aj celkové ochorenia ako poškodenie pečene, cukrovku či akné. Dôvodom ťažkostí môžu byť aj niektoré antialergické a psychotropné lieky, prostriedky proti bolesti.

3. Pri nádche a prechladnutí je dôležité nedotýkať sa očí. Školáci s vírusovou konjunktivitídou by mali zostať doma, aby sa infekcia zbytočne nerozšírila.

4. Ak si oplachujete oči, používajte sterilný roztok, pri aplikácii očných kvapiek dbajte, aby sa kvapkadlo nedotklo oka. Rozhodne ho po každom použití opláchnite a často kvapky vymieňajte.

5. Mejkap vymieňajte minimálne po troch mesiacoch. Býva totiž častým zdrojom očných zápalov. Nikdy ho nepožičiavajte a pomôcky na maľovanie nenavlhčujte slinami.

6. Dodržiavajte zásady hygieny pri manipulácii s kontaktnými šošovkami a nikdy ich nezvlhčujte slinami

 



2. Jačmeň a vlčie zrno

Reč je o veľmi častých očných infekciách. Ich rozvoju pomáha fakt, že očné viečka sú popretkávané množstvom mazových žliazok, ktoré ústia pri koreni rias. Tvoria maz zvlhčujúci oko i jeho okolie. „Ak sa niektorá žliazka upchá, maz nemá kade odtekať a miesto opúcha. Na okraji viečka sa mení na jačmeň, odborne hordeolum. V stene viečka zasa vyrastá vlčie zrno, chalazión,“ ozrejmuje MUDr. Čmelo.

Za všetko môžu stafylokoky

Príčinou oboch očných zŕn sú predovšetkým stafylokoky – baktérie, ktoré bežne žijú na koži. „Opakované infekcie, zápaly rohovky či spojovkového vaku môžu narušiť obranné línie oka a vpustiť stafylokoky do mazových žliaz,“ vysvetľuje MUDr. Čmelo. Ťažkosti môže vyprovokovať aj syndróm suchého oka, keď nedostatočný slzný film neodplaví nečistoty.

Ak vás trápia tieto ťažkosti, skúste si oči často oplachovať a používať umelé slzy. Možno sa s jačmeňom či vlčím zrnom nadobro rozlúčite. Také jednoduché to však nie je s ďalším provokatérom. Cukrovkou 2. typu. Problémová je iba nekompenzovaná, ktorá je dôsledkom nesprávnej liečby alebo stavu, keď napriek terapii máte v krvi priveľa cukru.

„Diabetici sú náchylnejší na opakovanú tvorbu jačmeňa aj vlčieho zrna a niekedy až tieto dve diagnózy pomôžu odhaliť diabetes,“ ozrejmuje odborník a dopĺňa, že príčinou jačmeňa alebo vlčieho zrna môže byť aj krátkozrakosť, ďalekozrakosť či astigmatizmus. Kameňom úrazu ani nie sú tieto diagnózy, ale nenosenie okuliarov. „Spomínam si na staršiu pani. Bola krátkozraká a trpela silným astigmatizmom. Neustále mala problémy s tvorbou jačmeňov, no nevedeli sme odhaliť, prečo. Až neskôr sa priznala, že ignorovala okuliare. Keď ich začala nosiť, ťažkosti ustúpili,“ priznáva MUDr. Čmelo.

Pomôže masáž

Jačmeň a vlčie zrno síce nevyzerajú ako vážne zdravotné problémy a za normálnych okolností sa s nimi rozlúčite o týždeň. Napriek tomu sa s nimi nežartuje. Neskúšajte ani žiadne domáce liečby. Najmä ak vás obťažujú aj niekoľkokrát za rok a dlhšie ako týždeň. „Bylinkové obklady sú prospešné, no v prípade očných problémov by ich mal schváliť lekár. Oko je vtedy oslabené,“ upozorňuje lekár, ktorý odporúča jedinú domácu liečbu.

„Na začiatku problémov si vznikajúcu zdureninu skúste rozmasírovať čistými rukami alebo s použitím čistej vreckovky. „Jačmeň alebo vlčie zrno sa lieči lokálnymi antibiotikami.  K nim odporúčame vitamíny skupiny B a aplikáciu teplých obkladov. Pomáha aj infražiarič, zápal sa rýchlejšie ohraničí a nešíri ďalej. V úvodnej fáze je pri jačmeni možné nasadiť aj kortikoidové kvapky, ktoré pôsobia protizápalovo. Keď sa podajú na úplnom začiatku, hrčka sa často úplne vstrebe,“ objasňuje lekár. Ani jačmeň, ani vlčie zrno vám zrak nepoškodia, no netreba ich podceňovať. Riskujete zápal a zahnisanie celého viečka, čo sa môže skončiť až zápalom mozgových blán. Je to síce rarita, ale možná,“ objasňuje MUDr. Čmelo.

Chalazión máva ešte jeden zádrh. Môže prejsť do chronického štádia. „Zrno sa zmení na väzivové tkanivo, čo sa prejaví pocitom akoby ste v oku mali neustále cudzie teleso. Tento problém určite spontánne nezmizne, opuchnuté miesto je potrebné chirurgicky odstrániť,“ podotýka lekár.

Ako im predísť?

Chronickým alebo mnohopočetným výskytom jačmenných zŕn trpia hlavne diabetici a ľudia s oslabenou imunitou. „Pri opakujúcich zápaloch je dôležitá aj pravidelná hygiena mihalníc aj mimo akútneho zápalu, čo znamená, že si ráno a večer čistite okraje viečok pomocou vatového tampónu. Môže to zabrániť návratu problémov,“ odporúča očná lekárka MUDr. Ivana Cmorejová z Fakultnej nemocnice A. Reimana v Prešove. 

Príznaky jačmeňa a vlčieho zrna

* nepríjemná bolesť pripomínajúca zabodávanie ihly do oka
* postihnuté miesto je začervenané, opuchne a je citlivé na dotyk
* problém sa sústredí iba na oči a nesprevádza ho horúčka či iné ťažkosti
* či sa vytvorí jačmeň alebo vlčie zrno, závisí len od toho, ktorá mazová
          žliazka sa upchá.
 

3. Zápaly rohovky

Rohovka je zakrivená, priehľadná vrstva, ktorá pokrýva prednú časť oka. Je chránená pred infekciou viečkami, reflexným žmurkaním, slzami a nepoškodeným povrchom rohovky, ktorý bráni prechodu mikroorganizmov. „Tieto zápaly sú čoraz častejšie. Majú spravidla infekčný pôvod a vyprovokovať ich môžu vírusy, baktérie, chlamýdie a plesne. Bývajú aj neinfekčné, zapríčinené mechanickým poškodením, buď pre cudzie teliesko v oku, ale porušiť ju môže aj UV žiarenie,“ vymenúva očná lekárka MUDr. Ivana Cmorejová.

Nepodceňujte ich!

„Liečba zápalov rohovky vždy patrí do rúk lekára a veľmi dôležité je začať s ňou včas. Inak riskujete vážne komplikácie, ktoré sú veľmi závažné a mnohokrát nezvratné. Môžu viesť až k trvalému poškodeniu alebo k strate zraku,“ varuje MUDr. Cmorejová.

Príznaky
* bolesť
* začervenanie
* svetloplachosť
* slzenie
* znížená zraková ostrosť

Najčastejšie zápaly rohovky

Bakteriálny zápal rohovky

Provokatérom sú najčastejšie stafylokoky a baktérie Pseudomonas, ktoré môžu za takzvaný zápal rohovky užívateľov kontaktných šošoviek. Liečia sa lokálnymi antibiotikami. Ak nosíte kontaktné šošovky, musíte si dať od nich pauzu až do úplného vyliečenia.

Plesňový zápal rohovky

Je pomerne zriedkavý. Objavuje sa často ako následok poranenia v prírode alebo u ľudí s poruchami imunity. V prípade týchto problémov vás čaká kombinovaná terapia. Dostanete antimykotické prípravky do oka, no aj celkové lieky proti plesniam.

Akantamébový zápal rohovky

Ide o ochorenie rohovky, ktoré zapríčiňujú parazity. „Najčastejšie postihuje nositeľov kontaktných šošoviek alebo ľudí, ktorý si poranili rohovku a zároveň boli v kontakte s kontaminovanou vodou,“ prezrádza MUDr. Cmorejová.

Zápal rohovky pri syndróme suchého oka

Patrí medzi najčastejšie sa vyskytujúce choroby rohovky a stáva sa doslova civilizačnou chorobou. Postihuje takmer 20 % populácie. „Pacienti sa sťažujú na pocit sucha a tiež na to, akoby mali piesok v oku. Trápi ich aj škriabanie aj svrbenie. Príčiny sú rôzne. Napríklad zníženie produkcie sĺz spôsobené vekom, systémové ochorenia ako reuma či cukrovka, poruchy imunity, hormonálne zmeny, niektoré lieky, vplyv vetra, slnka, sucha alebo klimatizácie. Provokatérom je aj nevhodné pracovné prostredie, najmä prach, chemikálie, tiež práca s počítačom, časté sledovanie televízie, očné alergie a nosenie kontaktných šošoviek. Jedinou liečbou je užívanie umelých sĺz a gélov,“ hovorí MUDr. Cmorejová.

Ako predísť zápalu rohovky?

* dôkladnou hygienou rúk.
* dodržiavaním zásad správneho nosenia a nasadzovania kontaktných šošoviek. Pred vložením do oka si umyte si ruky, nepredlžujte čas nosenia šošoviek, nezaspávajte so šošovkami a hneď, ako pocítite diskomfort v oku, navštívte oftalmológa. Ešte predtým si kontaktné šošovky ihneď vyberte z oka a ponechajte si ich pre prípad nutnosti vyšetrenia kultivácie, ak nezaberie prvotná liečba. 

4. Iné očné problémy

Ekzém očných viečok

Častý je ekzém kontaktný, ktorý sa môže objaviť po použití kozmetiky alebo očných kvapiek. Viečkam sa nevyhýba ani ekzém vyprovokovaný vzdušnými alergénmi – prachom, roztočmi, perím, srsťou či peľom. Na viečkach sa môže vytvoriť aj nealergický zápal kože ako dôsledok trenia či namáhania očí. Ak vás prekvapí ekzém, neminie vás alergologické, kožné a očné vyšetrenie.

„Ekzém na viečkach liečime ako ekzém na ktorejkoľvek časti tela. Pacientovi predpíšeme masť na kožu, najčastejšie steroidnú. Pri alergických prejavoch dostáva aj očné kvapky,“ prezrádza MUDr. Ivana Cmorejová. Prevencia je reálnejšia len pri kontaktnom ekzéme. „Vtedy je potrebné okamžite vylúčiť a prestať používať látku, ktorá alergiu spôsobila,“ prezrádza očná lekárka.

Herpes v oku

Okrem pery, pásu či nosa sa nevyhýba ani očiam. Prejavy sú rovnaké, ako keď herpes vznikne na pere. Páli a svrbí. Pľuzgieriky vzniknú na viečkach, spojovke, ale aj na rohovke, kde ich nevidieť. Keď prasknú, oko očervenie, slzí a poriadne bolí. Rohovka je najcitlivejším orgánom ľudského tela. Ústí tam najviac nervových zakončení. „Jednoznačným príznakom očného herpesu je znížená citlivosť oka,“ opisuje MUDr. Jozef Čmelo, PhD.

Keď choroba prepukne a lekár sa dotkne rohovky, nič by ste necítili. „Práve to naznačí, že ide o herpes,“ opisuje oftalmológ a dodáva, že ide o veľmi vážny problém. Hrozí pri ňom zápal rohovky, ktorý sa môže skončiť vznikom vredu a jazvy.

„Na pere neprekáža, ani v oblasti mihalníc. V prípade, že prenikne do oka, bráni videniu. Ak vás teda oko rozbolí, začervená a rozslzí sa, okamžite navštívte lekára. Ide o čas. Nasadí vám lieky blokujúce rast herpesu. Keď je už infekcia veľmi rozsiahla, nutné sú celkové antibiotiká a niekedy aj hospitalizácia. Vtedy už hrozí vznik vredov a jaziev, čo sa môže skončiť až transplantáciou rohoviek,“ upozorňuje MUDr. Čmelo.