1. Antibiotiká
Sú nenahraditeľné, ale majú aj isté mínusy. „Antibiotiká sú lieky, ktoré ničia baktérie. Nielen zlé, ale i užitočné, ktoré žijú s naším organizmom v symbióze, napríklad v tráviacom trakte či v pošve ženy,“ prezrádza imunologička MUDr. Slávka Belvončíková. „Dobré mikroorganizmy sú súčasťou prirodzeného mikroprostredia v hrubom čreve. Ide o jeden- až dvojkilogramovú masu, ktorá zodpovedá za takmer päťdesiat percent obranyschopnosti. Ak ju antibiotiká narušia, dôsledkom je porucha črevnej mikroflóry a následné oslabenie imunitného systému,“ upozorňuje lekárka.
Tieto užitočné probiotické baktérie plnia aj inú nesmierne dôležitú úlohu. Podieľajú sa na vylučovaní väčšiny ťažkých kovov z tela „Ak antibiotiká zredukujú počet týchto prospešných baktérií, tieto kovy sa môžu v tele hromadiť a to neraz vyústi až do zhoršenej odolnosti,“ dopĺňa lekárka.
Terapia antibiotikami môže mať aj iné dôsledky. Hnačky, zápchu, vracanie, alergie... „Tieto lieky oslabujú črevnú stenu, čo naruší jej priepustnosť. Do krvi preto prenikajú časti potravín, alergénov aj baktérií. Môže to spustiť tvorbu protilátok, ale aj množstvo ďalších ťažkostí, ako sú nadmerná únava, kožné prejavy alebo pocit diskomfortu po jedle. Navyše v čreve sa po navodení nerovnováhy premnožujú rôzne typy plesní a parazitov,“ prezrádza odborníčka.
Čo teda robiť, aby antibiotiká v tele nenapáchali priveľa škôd?
Antibiotiká je ideálne užívať s probiotikami. No dajte si ich aspoň dve hodiny pred alebo po antibiotiku. V užívaní probiotík pokračujte ešte aspoň dva týždne.
„V poslednom čase sa preferuje kombinácia probiotík s prebiotikami. Sú to nestráviteľné časti rastlinnej potravy, ktoré stimulujú rast a aktivitu prospešných baktérií v hrubom čreve. Tie potom osídľujú oblasti poškodené antibiotikami,“ ozrejmuje odborníčka. Rast prospešných baktérií podporujú aj vitamíny skupiny B. Počas užívania antibiotík je vhodný aj vyšší prísun čerstvých zeleninových, ovocných štiav a vlákniny.
Pozor! Imunita sa nedostane do pôvodnej formy hneď, ako doužívate antibiotiká. Trvá jej to určitý čas, kým sa zregeneruje. Rýchlosť závisí aj od závažnosti ochorenia a od typu nasadených liekov. „Imunite viac ubližujú širokospektrálne antibiotiká,“ upozorňuje MUDr. Belvončíková.
Sú nenahraditeľné, ale majú aj isté mínusy. „Antibiotiká sú lieky, ktoré ničia baktérie. Nielen zlé, ale i užitočné, ktoré žijú s naším organizmom v symbióze, napríklad v tráviacom trakte či v pošve ženy,“ prezrádza imunologička MUDr. Slávka Belvončíková. „Dobré mikroorganizmy sú súčasťou prirodzeného mikroprostredia v hrubom čreve. Ide o jeden- až dvojkilogramovú masu, ktorá zodpovedá za takmer päťdesiat percent obranyschopnosti. Ak ju antibiotiká narušia, dôsledkom je porucha črevnej mikroflóry a následné oslabenie imunitného systému,“ upozorňuje lekárka.
Tieto užitočné probiotické baktérie plnia aj inú nesmierne dôležitú úlohu. Podieľajú sa na vylučovaní väčšiny ťažkých kovov z tela „Ak antibiotiká zredukujú počet týchto prospešných baktérií, tieto kovy sa môžu v tele hromadiť a to neraz vyústi až do zhoršenej odolnosti,“ dopĺňa lekárka.
Terapia antibiotikami môže mať aj iné dôsledky. Hnačky, zápchu, vracanie, alergie... „Tieto lieky oslabujú črevnú stenu, čo naruší jej priepustnosť. Do krvi preto prenikajú časti potravín, alergénov aj baktérií. Môže to spustiť tvorbu protilátok, ale aj množstvo ďalších ťažkostí, ako sú nadmerná únava, kožné prejavy alebo pocit diskomfortu po jedle. Navyše v čreve sa po navodení nerovnováhy premnožujú rôzne typy plesní a parazitov,“ prezrádza odborníčka.
Čo teda robiť, aby antibiotiká v tele nenapáchali priveľa škôd?
Antibiotiká je ideálne užívať s probiotikami. No dajte si ich aspoň dve hodiny pred alebo po antibiotiku. V užívaní probiotík pokračujte ešte aspoň dva týždne.
„V poslednom čase sa preferuje kombinácia probiotík s prebiotikami. Sú to nestráviteľné časti rastlinnej potravy, ktoré stimulujú rast a aktivitu prospešných baktérií v hrubom čreve. Tie potom osídľujú oblasti poškodené antibiotikami,“ ozrejmuje odborníčka. Rast prospešných baktérií podporujú aj vitamíny skupiny B. Počas užívania antibiotík je vhodný aj vyšší prísun čerstvých zeleninových, ovocných štiav a vlákniny.
Pozor! Imunita sa nedostane do pôvodnej formy hneď, ako doužívate antibiotiká. Trvá jej to určitý čas, kým sa zregeneruje. Rýchlosť závisí aj od závažnosti ochorenia a od typu nasadených liekov. „Imunite viac ubližujú širokospektrálne antibiotiká,“ upozorňuje MUDr. Belvončíková.
2. Analgetiká
V súčasnosti ich nosí pri sebe hádam každý a len čo nás rozbolí hlava, liek proti bolesti ihneď prehltneme. Vie sa, že dajú zabrať tráviacej sústave, no čo narobia s imunitou?
„Nedá sa jednoznačne povedať, že analgetiká oslabujú obranyschopnosť,“ hovorí MUDr. Belvončíková. „Analgetiká majú na svedomí skôr žalúdočno-črevné ťažkosti. Patrí sem nepríjemný pocit v žalúdku, pálenie záhy, kŕče v bruchu či strata chuti do jedenia. Tiež vznik žalúdočného alebo dvanástnikového vredu, v raritných prípadoch až žalúdočno-črevné krvácanie, ktoré môže mať smrteľný koniec,“ upozorňuje lekárka.
Ak užívate nesteroidné protizápalové lieky, ku ktorým patrí napríklad známa ružová tabletka alebo aj bežný liek na horúčku, môže vás prekvapiť nevoľnosť, vracanie, hnačky, plynatosť, zápcha, porucha trávenia, ale i bolesť brucha, zápal sliznice ústnej dutiny či opätovné prepuknutie Crohnovej choroby.
„V súvislosti s liečbou nesteroidnými protizápalovými liekmi boli hlásené aj opuchy, vysoký krvný tlak a srdcové zlyhanie. Tieto lieky mierne zvyšujú aj riziko vzniku infarktu myokardu alebo mozgovej porážky,“ prezrádza lekárka. Medzi zriedkavé nežiaduce účinky patria bolesť hlavy, závraty, ospalosť, dezorientácia, únava a tiež poruchy obličiek a pečene. „Vyprovokovať môžu aj krvácavé stavy. Tieto lieky by preto nemali užívať ľudia, ktorí užívajú lieky na zriedenie krvi,“ varuje odborníčka.
Čo robiť preto, aby nám analgetiká tak veľmi neubližovali?
V prvom rade si dobre zvážte, či musíte hneď siahnuť po analgetiku. Ak vás rozbolí hlava, skúste relaxačné cvičenie. Zdrojom bolesti hlavy totiž môže byť problém sídliaci v pohybovom aparáte. Okrem toho sa poriadne napite, hlava vás môže rozbolieť, aj keď ste dehydrovaní.
„Odporúčam konzumovať i menej povzbudzujúcich nápojov, priveľa kofeínu či energy drinkov tiež môže vyprovokovať problémy. A ak nič nepomohlo, myslite na to, že nesteroidné antiflogistiká je lepšie užiť až po jedle. Nikdy nie nalačno,“ upozorňuje lekárka.
V súčasnosti ich nosí pri sebe hádam každý a len čo nás rozbolí hlava, liek proti bolesti ihneď prehltneme. Vie sa, že dajú zabrať tráviacej sústave, no čo narobia s imunitou?
„Nedá sa jednoznačne povedať, že analgetiká oslabujú obranyschopnosť,“ hovorí MUDr. Belvončíková. „Analgetiká majú na svedomí skôr žalúdočno-črevné ťažkosti. Patrí sem nepríjemný pocit v žalúdku, pálenie záhy, kŕče v bruchu či strata chuti do jedenia. Tiež vznik žalúdočného alebo dvanástnikového vredu, v raritných prípadoch až žalúdočno-črevné krvácanie, ktoré môže mať smrteľný koniec,“ upozorňuje lekárka.
Ak užívate nesteroidné protizápalové lieky, ku ktorým patrí napríklad známa ružová tabletka alebo aj bežný liek na horúčku, môže vás prekvapiť nevoľnosť, vracanie, hnačky, plynatosť, zápcha, porucha trávenia, ale i bolesť brucha, zápal sliznice ústnej dutiny či opätovné prepuknutie Crohnovej choroby.
„V súvislosti s liečbou nesteroidnými protizápalovými liekmi boli hlásené aj opuchy, vysoký krvný tlak a srdcové zlyhanie. Tieto lieky mierne zvyšujú aj riziko vzniku infarktu myokardu alebo mozgovej porážky,“ prezrádza lekárka. Medzi zriedkavé nežiaduce účinky patria bolesť hlavy, závraty, ospalosť, dezorientácia, únava a tiež poruchy obličiek a pečene. „Vyprovokovať môžu aj krvácavé stavy. Tieto lieky by preto nemali užívať ľudia, ktorí užívajú lieky na zriedenie krvi,“ varuje odborníčka.
Čo robiť preto, aby nám analgetiká tak veľmi neubližovali?
V prvom rade si dobre zvážte, či musíte hneď siahnuť po analgetiku. Ak vás rozbolí hlava, skúste relaxačné cvičenie. Zdrojom bolesti hlavy totiž môže byť problém sídliaci v pohybovom aparáte. Okrem toho sa poriadne napite, hlava vás môže rozbolieť, aj keď ste dehydrovaní.
„Odporúčam konzumovať i menej povzbudzujúcich nápojov, priveľa kofeínu či energy drinkov tiež môže vyprovokovať problémy. A ak nič nepomohlo, myslite na to, že nesteroidné antiflogistiká je lepšie užiť až po jedle. Nikdy nie nalačno,“ upozorňuje lekárka.
3. Antidepresíva
Nemálo ľudí dnes užíva lieky na depresiu a úzkosť. Pomáhajú psychike, no ako pôsobia na imunitu?
„Užívanie antidepresív môže mať za následok zníženie množstva bielych krviniek. Ak ich nemáte dostatok, môžu chýbať pri obrane pred infekciami,“ ozrejmuje imunologička. Ďalším negatívom je, že vplyvom týchto liekov môžu ľudia priberať. Kvôli samotnej podstate choroby sa mnoho chorých navyše menej hýbe, neotužujú sa, a to všetko môže viesť k oslabeniu obranyschopnosti. Prebiehajú tiež pozorovania, že pri depresii sa aktivujú zápalové molekuly IL 6, TNF gama, čo znamená, že človek trpiaci depresiou má v tele prítomný akoby mierny chronický zápal. Našťastie antidepresíva, hoci nie všetky, obsahujú látky, ktoré znižujú aktivitu týchto zápalových molekúl,“ vysvetľuje lekárka.
Čo teda majú robiť ľudia trpiaci depresiami, aby im nielen samotná choroba, ale aj lieky neoslabovali imunitu?
„Odporúčam zvýšiť pohybovú aktivitu a príjem racionálnej stravy s nižším glykemickým indexom, aby ste znížili prípadnú nadváhu,“ radí lekárka a dopĺňa, že vhodné je aj otužovanie a snaha držať sa v čo najlepšej psychickej pohode. „Vhodné je navštevovať kultúrne podujatia a stretávať sa s ľuďmi. Keďže ide o dlhodobo chorých, prospelo by im zapojiť sa do organizácií združujúcich členov s rovnakou diagnózou,“ hovorí MUDr. Belvončíková.
Nemálo ľudí dnes užíva lieky na depresiu a úzkosť. Pomáhajú psychike, no ako pôsobia na imunitu?
„Užívanie antidepresív môže mať za následok zníženie množstva bielych krviniek. Ak ich nemáte dostatok, môžu chýbať pri obrane pred infekciami,“ ozrejmuje imunologička. Ďalším negatívom je, že vplyvom týchto liekov môžu ľudia priberať. Kvôli samotnej podstate choroby sa mnoho chorých navyše menej hýbe, neotužujú sa, a to všetko môže viesť k oslabeniu obranyschopnosti. Prebiehajú tiež pozorovania, že pri depresii sa aktivujú zápalové molekuly IL 6, TNF gama, čo znamená, že človek trpiaci depresiou má v tele prítomný akoby mierny chronický zápal. Našťastie antidepresíva, hoci nie všetky, obsahujú látky, ktoré znižujú aktivitu týchto zápalových molekúl,“ vysvetľuje lekárka.
Čo teda majú robiť ľudia trpiaci depresiami, aby im nielen samotná choroba, ale aj lieky neoslabovali imunitu?
„Odporúčam zvýšiť pohybovú aktivitu a príjem racionálnej stravy s nižším glykemickým indexom, aby ste znížili prípadnú nadváhu,“ radí lekárka a dopĺňa, že vhodné je aj otužovanie a snaha držať sa v čo najlepšej psychickej pohode. „Vhodné je navštevovať kultúrne podujatia a stretávať sa s ľuďmi. Keďže ide o dlhodobo chorých, prospelo by im zapojiť sa do organizácií združujúcich členov s rovnakou diagnózou,“ hovorí MUDr. Belvončíková.
4. Imunosupresíva
Mnoho ľudí je nútených brať imunosupresíva, lieky, ktoré potláčajú imunitu. Môžu byť preto častejšie chorí?
„Áno. Naozaj ide o lieky, ktoré tlmia funkciu imunitného systému. Z tohto dôvodu sa používajú pri liečbe veľkej skupiny autoimunitných ochorení, napríklad autoimunitnej tyreoiditídy – zápalového ochorenia štítnej žľazy, tiež gastroenterologických diagnóz, ako je Crohnova choroba, rôznych pečeňových ochorení, reumatoidnej artritídy či ťažkých foriem psoriázy. Pri nich sa organizmus správa autoagresívne, čiže vytvára si protilátky proti vlastným orgánom alebo štruktúram. A práve imunosupresíva potláčajú tento autoimunitný zápal, ochorenia sa preto stabilizujú a redukujú sa aj ich klinické prejavy,“ ozrejmuje lekárka.
Tieto lieky na jednej strane pomáhajú a na druhej strane majú svoje nežiaduce účinky. Ich užívanie môže sprevádzať vyšší výskyt infekcií. Či už vírusových, kvasinkových, alebo bakteriálnych. Môžu tiež narúšať schopnosť likvidovať nádorové bunky. Niektoré z týchto liekov zapríčiňujú tráviace ťažkosti a oslabujú krvotvorbu.
Čo robiť, aby človek užívajúci tieto lieky nešiel z choroby do choroby?
Potrebná je pestrá a vyvážená čerstvá strava, ktorá má mierne protizápalové účinky. Užívajte probiotiká, vitamíny, najlepšie v prírodnej forme. Nemenej dôležité je obliekať sa starostlivo a primerane počasiu. „Je dobré mať zmapovanú epidemiologickú situáciu, čo znamená odpustiť si napríklad návštevu kina v chrípkovom období,“ odporúča lekárka.
5. Kortikoidy
Toľko obávaná téma. Mnohí sa ich príliš boja. Naozaj tak ubližujú?
Kortikoidy sú lieky s protizápalovým, protialergickým a protišokovým účinkom, ktoré sa používajú na liečbu obrovskej škály problémov. Od ekzémov cez anafylaktický šok až po rôzne zápalové ochorenia. Môžu veľmi rýchlo pomôcť, no majú celý rad nežiaducich účinkov.
„Denne sa stretávam s otázkami na túto formu terapie. Pracujem totiž s inhalačnými kortokoidmi, ktoré sa používajú na liečbu astmy. Pacienti majú strach z ich užívania, čo sa označuje ako kortikofóbia. Je to neprimeraná obava z týchto liekov, čo neraz vedie až k odmietaniu tejto liečby. Práve to však môže pacientovi väčšmi ublížiť,“ upozorňuje lekárka, ktorá za hlavnú príčinu tohto fenoménu považuje slabú informovanosť.
„Je nevyhnutné primeraným spôsobom pacientovi vysvetliť podstatu tejto liečby. Nežiaduce účinky kortikoidov sa totiž rozvíjajú hlavne pri dlhodobej liečbe trvajúcej niekoľko týždňov až rokov,“ objasňuje lekárka.
K nežiaducim účinkom kortikoidov patrí menej pevná pokožka, pretože tieto lieky negatívne vplývajú na tvorbu kolagénu. Môžu zapríčiniť vznik žalúdočného alebo dvanástnikového vredu, najmä, ak sa kombinujú s nesteroidnými antireumatikami. Možný je prírastok hmotnosti, ktorý súvisí so zadržiavaním vody v tele. Oslabujú aj obranyschopnosť?
„Áno, majú aj tento účinok, čo sa neraz prejaví zníženou odolnosťou proti infekciám, bakteriálnym, ale i vírusovým. Môžu tiež maskovať lokálne a celkové prejavy zápalu,“ prezrádza odborníčka a dopĺňa, že neželané účinky kortikoidov možno eliminovať, ak sa pacientovi nastaví najnižšia možná účinná dávka lieku. Lokálnej terapie kortikoidmi sa však báť nemusíte. Aplikácia mastí, krémov, sprejov či roztokov sa málokedy prejaví takto negatívne.
Čo môžu urobiť samotní pacienti pre to, aby im lieky príliš neoslabovali imunitu?
„Pri užívaní inhalačných kortikoidov odporúčam užívať vitamín D, ktorý okrem iného posilňuje sliznice ovplyvnené týmito liekmi. Potrebný je aj dostatočný prísun vápnika. Nemenej dôležité sú lokálne opatrenia, napríklad vypláchnuť si po aplikácii lieku ústnu dutinu čistou vodou alebo občas aj slabým roztokom sódy bikarbóny. Veľmi vhodné je cmúľať lokálne pôsobiace probiotiká alebo užívať prírodné preparáty na posilnenie imunity, napríklad imunoglukány, ženšen, výťažky z cesnaku či echinacey,“ vymenúva MUDr. Belvončíková.
Mnoho ľudí je nútených brať imunosupresíva, lieky, ktoré potláčajú imunitu. Môžu byť preto častejšie chorí?
„Áno. Naozaj ide o lieky, ktoré tlmia funkciu imunitného systému. Z tohto dôvodu sa používajú pri liečbe veľkej skupiny autoimunitných ochorení, napríklad autoimunitnej tyreoiditídy – zápalového ochorenia štítnej žľazy, tiež gastroenterologických diagnóz, ako je Crohnova choroba, rôznych pečeňových ochorení, reumatoidnej artritídy či ťažkých foriem psoriázy. Pri nich sa organizmus správa autoagresívne, čiže vytvára si protilátky proti vlastným orgánom alebo štruktúram. A práve imunosupresíva potláčajú tento autoimunitný zápal, ochorenia sa preto stabilizujú a redukujú sa aj ich klinické prejavy,“ ozrejmuje lekárka.
Tieto lieky na jednej strane pomáhajú a na druhej strane majú svoje nežiaduce účinky. Ich užívanie môže sprevádzať vyšší výskyt infekcií. Či už vírusových, kvasinkových, alebo bakteriálnych. Môžu tiež narúšať schopnosť likvidovať nádorové bunky. Niektoré z týchto liekov zapríčiňujú tráviace ťažkosti a oslabujú krvotvorbu.
Čo robiť, aby človek užívajúci tieto lieky nešiel z choroby do choroby?
Potrebná je pestrá a vyvážená čerstvá strava, ktorá má mierne protizápalové účinky. Užívajte probiotiká, vitamíny, najlepšie v prírodnej forme. Nemenej dôležité je obliekať sa starostlivo a primerane počasiu. „Je dobré mať zmapovanú epidemiologickú situáciu, čo znamená odpustiť si napríklad návštevu kina v chrípkovom období,“ odporúča lekárka.
5. Kortikoidy
Toľko obávaná téma. Mnohí sa ich príliš boja. Naozaj tak ubližujú?
Kortikoidy sú lieky s protizápalovým, protialergickým a protišokovým účinkom, ktoré sa používajú na liečbu obrovskej škály problémov. Od ekzémov cez anafylaktický šok až po rôzne zápalové ochorenia. Môžu veľmi rýchlo pomôcť, no majú celý rad nežiaducich účinkov.
„Denne sa stretávam s otázkami na túto formu terapie. Pracujem totiž s inhalačnými kortokoidmi, ktoré sa používajú na liečbu astmy. Pacienti majú strach z ich užívania, čo sa označuje ako kortikofóbia. Je to neprimeraná obava z týchto liekov, čo neraz vedie až k odmietaniu tejto liečby. Práve to však môže pacientovi väčšmi ublížiť,“ upozorňuje lekárka, ktorá za hlavnú príčinu tohto fenoménu považuje slabú informovanosť.
„Je nevyhnutné primeraným spôsobom pacientovi vysvetliť podstatu tejto liečby. Nežiaduce účinky kortikoidov sa totiž rozvíjajú hlavne pri dlhodobej liečbe trvajúcej niekoľko týždňov až rokov,“ objasňuje lekárka.
K nežiaducim účinkom kortikoidov patrí menej pevná pokožka, pretože tieto lieky negatívne vplývajú na tvorbu kolagénu. Môžu zapríčiniť vznik žalúdočného alebo dvanástnikového vredu, najmä, ak sa kombinujú s nesteroidnými antireumatikami. Možný je prírastok hmotnosti, ktorý súvisí so zadržiavaním vody v tele. Oslabujú aj obranyschopnosť?
„Áno, majú aj tento účinok, čo sa neraz prejaví zníženou odolnosťou proti infekciám, bakteriálnym, ale i vírusovým. Môžu tiež maskovať lokálne a celkové prejavy zápalu,“ prezrádza odborníčka a dopĺňa, že neželané účinky kortikoidov možno eliminovať, ak sa pacientovi nastaví najnižšia možná účinná dávka lieku. Lokálnej terapie kortikoidmi sa však báť nemusíte. Aplikácia mastí, krémov, sprejov či roztokov sa málokedy prejaví takto negatívne.
Čo môžu urobiť samotní pacienti pre to, aby im lieky príliš neoslabovali imunitu?
„Pri užívaní inhalačných kortikoidov odporúčam užívať vitamín D, ktorý okrem iného posilňuje sliznice ovplyvnené týmito liekmi. Potrebný je aj dostatočný prísun vápnika. Nemenej dôležité sú lokálne opatrenia, napríklad vypláchnuť si po aplikácii lieku ústnu dutinu čistou vodou alebo občas aj slabým roztokom sódy bikarbóny. Veľmi vhodné je cmúľať lokálne pôsobiace probiotiká alebo užívať prírodné preparáty na posilnenie imunity, napríklad imunoglukány, ženšen, výťažky z cesnaku či echinacey,“ vymenúva MUDr. Belvončíková.
6. Triptány
Jana trpí migrénami už od šestnástich. Pred tromi rokmi sa jej záchvaty zrazu zhoršili a čo bolo ešte horšie, prestali jej zaberať klasické lieky proti bolesti. Neurologička preto mladej žene predpísala triptány.
„Neviem si predstaviť, čo by som bez nich robila. Migrény ma totiž v poslednom čase trápia aj tri dni v kuse. Priznám sa však, že triptány beriem veľmi nerada. Bolí ma po nich žalúdok. No viem, že bez nich by som si už asi na tretí deň od bolesti trieskala hlavu o stenu. Postrehla som však, že posledné tri roky som často chorľavá. Myslím si, že za to môžu triptány, pretože nič iné sa v mojom živote nezmenilo,“ uzatvára Jana. Má pravdu?
„Triptány vo všeobecnosti priamo neovplyvňujú fungovanie imunitného systému, avšak vieme, že imunita je úzko prepojená s hormonálnym a nervovým systémom. A tiež akýkoľvek stres, aj ten z migrény, vplýva na ňu negatívne,“ hovorí MUDr. Belvončíková. „V literatúre je opísaná iba jediná spojitosť triptánov s bunkami imunitného systému. Ide o vplyv na monocyty, bunky rozptýlené v krvi, ktoré sa podieľajú na imunitných procesoch. Ukázalo sa, že HIV pozitívni pacienti, ak užívali triptány, mali vyšší počet monocytov, čo určite nie je žiaduci jav,“ hovorí lekárka.
Čo odporúčate ľuďom trpiacim migrénami, ktorí často siahajú po týchto liekoch?
„V prvom rade je veľmi potrebné, aby boli vylúčené iné príčiny bolesti hlavy a diagnóza migrény bola riadne stanovená. Niekedy sa totiž za boľavou hlavou skrýva iný problém, napríklad chronický zápal prínosových dutín, zvýšený vnútroočný tlak alebo kolísavý krvný tlak. Veľmi často je príčinou potravinová intolerancia alebo enzýmová porucha. Migréna často sprevádza aj syndróm histamínovej intolerancie. Nezriedka sú bolesti hlavy následkom užívania iných liekov,“ dopĺňa lekárka a ľuďom s migrénou radí dostatok spánku a primeranú fyzickú aktivitu.
„Deľte si svoje povinnosti tak, aby ste sa zbytočne nevyčerpávali, venujte sa relaxačným cvikom a dbajte na dostatočný pitný režim,“ uzatvára lekárka.
Barbora Hlavatá
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Zdroj:
bh
Foto:
ilustračné foto, archív
bh
