​Povedomie o myelóme je nízke aj medzi odborníkmi

Šanca na vyliečenie sa znižuje o to viac, že mnohí pacienti si zamieňajú príznaky ochorenia za prejavy pokročilého veku a lekársku pomoc vyhľadajú neskoro. Mnohopočetný myelóm, alebo Kahlerova choroba, je druhé najčastejšie rakovinové ochorenie krvi.

V Česku ním trpí približne 1 500 osôb, ročne je diagnostikovaných asi 400 nových prípadov, vyskytuje sa o niečo viac u mužov ako u žien.

Celosvetovo trpí mnohopočetným myelómom 230 000 osôb, každý rok sa diagnostikuje približne 114 000 nových pacientov. V Česku je výskyt choroby približne 3 až 4 prípady na 100 000 obyvateľov ročne, vo vekovej kategórii 75 až 79 rokov je to však už 15 až 16 prípadov.

„Výskyt mnohopočetného myelómu predstavuje veľmi vážne riziko predovšetkým pre staršiu populáciu. Asi v 3 percentách prípadov sa však choroba objaví u pacientov mladších ako 40 rokov,“ hovorí popredný český špecialista v odbore hematológia prof. MUDr. Ivan Špička, CSc., z I. internej kliniky 1. LF UK a VFN v Prahe.

Vznik ochorenia

Tento typ rakoviny je spôsobený premenou plazmatických buniek, jedného druhu bielych krviniek, dôležitých pre obranyschopnosť organizmu. Premenené bunky neprodukujú telu prospešné protilátky, ako by mali, ale iba jednu, ktorá organizmu, naopak, škodí.

Pretože sa bunky tvoria v kostnej dreni, je myelómovými bunkami najviac ovplyvnená kosť. Dochádza k úbytku kostnej hmoty, ktorý sa ľahko spozná na röntgene viditeľným „prederavením“ kosti.

Medzi prvé príznaky ochorenia patrí bolesť chrbta, predovšetkým v bedrovej oblasti. Väčšina pacientov príznaky považuje za prejavy starnutia a k lekárovi prichádzajú, až keď sú bolesti neznesiteľné alebo dôjde k samovoľnej zlomenine oslabenej kosti.

Mnohopočetný myelóm postihuje predovšetkým kostnú dreň, v ktorej sa tvoria ložiská, ovplyvňujúce stabilitu kosti. Veľmi často tak môže byť signálom choroby bolesť pacienta v oblasti chrbta.

„Preto je dôležité podobné príznaky vnímať a zaoberať sa nimi. Dlhotrvajúce bolesti chrbta môžu pre človeka signalizovať oveľa vážnejšie zdravotné problémy,“ upozornil I. Špička.

Môže sa objaviť aj celková slabosť, únava, bledosť a znížená imunita spojená s poruchou krvotvorby, ktorú myelóm môže vyvolať. Významnou komplikáciou sa môže stať zlyhanie obličiek.

Tie sa počas ochorenia snažia z krvi odfiltrovať čo najviac látok produkovaných myelómovými bunkami a vápnika uvoľneného z rozkladajúcich sa kostí. Následkom je preťažovanie obličiek a môže dôjsť k ich zlyhaniu.

Nedostatok osvety

Cieľom národného dňa myelómu v Česku je nielen každoročné pripomenutie vážneho ochorenia, ale aj zvýšenie informovanosti.

Tá je na veľmi nízkej úrovni, a to nielen u laickej verejnosti, ale napríklad aj medzi praktickými lekármi, ktorí by mali byť prví, kto rozpozná ochorenie.

Mnohopočetný myelóm nie je zatiaľ plne vyliečiteľná choroba, aj po úspešnej liečbe dochádza k recidíve. Veľa pacientov neprežije prvých päť rokov od stanovenia diagnózy.

Cieľom terapie je znížiť počet myelómových buniek tak, aby došlo k obnove tvorby kostného tkaniva a krvi. Na liečbu sa používa chemoterapia, ktorá síce dokáže predĺžiť život pacienta, avšak vo viacerých prípadoch vyžaduje následnú transplantáciu kostnej drene.

Novou nádejou je biologická liečba, ktorá bola vlani registrovaná.

Ako I. Špička dodal, „nová biologická terapia je schopná zabezpečiť dôkladnú, trvalú odozvu a môže jedného dňa túto dnes smrteľnú chorobu zmeniť na chronický problém, ktorý bude možné dlhodobo zvládať. V liečbe mnohopočetného myelómu pozorujeme jedno z najväčších zlepšovaní výsledkov za posledných päť rokov pri porovnaní so všetkými ostatnými nádormi. To, že bol dosiahnutý zásadný míľnik – vyliečiteľnosť – tento fakt len umocňuje“.

Podľa hematológa „zavedenie cielených liekov v liečbe mnohopočetného myelómu znamená jeden z najvýznamnejších pokrokov v hematoonkológii za posledných 15 rokov. Od súčasnej ,vlny‘ nových liekov sa očakáva, že myelóm bude patriť medzi potenciálne vyliečiteľné ochorenia pre významnú časť chorých“.