Zástupcovia lekárov, nemocníc, pacientov a zamestnávateľov sa zhodli, že v zdravotníctve je nedostatok peňazí a dôrazne upozornili na potrebu dofinancovať ho. Ministra zdravotníctva, resp. vládu požiadali o dofinancovanie rezortu zvýšením odvodov za poistencov štátu.
Podľa prezidenta ASL SR MUDr. Mariána Šótha je tento rok platba za poistencov štátu najnižšia v histórii, 3,78 percenta.
„Problém je, že štát platí zálohu na zdravotné poistenie za viac ako 70 percent občanov. Očakávaný rast zdrojov v zdravotnom poistení o 4,4 percenta vychádza len z predpokladaného rastu poistného za ekonomicky aktívnych poistencov vďaka rastu miezd a znižovaniu nezamestnanosti. Ani tento rast však nebude stačiť na pokrytie rastu mzdových a odvodových nákladov zdravotníckych zariadení,“ upozornil M. Šóth.
Čierny Peter podľa neho opäť ostáva v rukách poskytovateľov. Podľa prezidenta Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Ing. Tomáša Malatinského, MBA, by mala vláda nastaviť financovanie zdravotníctva systematicky a udržateľne.
Koalícia by podľa prezidenta ANS MUDr. Mariána Petka, MPH, mala zmeniť štátny rozpočet a od júla zvýšiť platby za poistencov štátu.
„Ak to nespraví, môže dôjsť s vysokou pravdepodobnosťou v letných mesiacoch k veľkému napätiu,“ povedal M. Petko, podľa ktorého poisťovne varujú, že ak sa tento rok nezvýšia zdroje v zdravotníctve, vrátia sa v druhom polroku k platbám na úrovni minulého roku.
V tomto roku bude podľa neho v zdravotníctve reálne chýbať 150 mil. eur. Ak štát zdroje v zdravotníctve nezvýši, nebude priestor ani na realizáciu projektov, ktoré pripravuje rezort zdravotníctva.
Ako M. Petko dodal, „štátna poisťovňa nemá finančné prostriedky na to, na čo máme v súčasnosti podpísané zmluvy“.
Vyzval koalíciu, aby situáciu riešila, lebo nejde len o zodpovednosť rezortov zdravotníctva a financií a nevylúčil podanie podnetu na zákon o platoch zdravotníkov, ktorý zvýšil v nemocniciach náklady na mzdy bez finančného krytia, na Ústavný súd SR.
Ohrození pacienti
T. Malatinský upozornil, že model financovania zdravotníctva je zle nastavený, keďže štát platí za svojich poistencov výrazne menej, ako odvádzajú ekonomicky aktívni ľudia.
„Za 3 mil. poistencov platí štát 35,32 eura na osobu mesačne, kým dobrovoľne nezamestnaní platia 61,81 eura mesačne a za pracujúcu osobu ide pri priemernej mzde 912 eur do systému 127,68 eura mesačne. Celé bremeno je tak na strane ekonomicky aktívneho obyvateľstva, ale paradoxne je v zdravotníctve menej peňazí, aj keď ekonomicky aktívne obyvateľstvo platí viac. Z toho sa dá vydedukovať, že je ohrozená zdravotná starostlivosť, na akú sme zvyknutí,“ vysvetlil T. Malatinský.
Prezidentka AOPP PhDr. Mária Lévyová konštatovala, že sa odvod za poistencov štátu musí zvýšiť minimálne na 5 percent.
„Nedofinancovanie zdravotníctva sa priamo dotkne pacientov znížením dostupnosti a kvality zdravotnej starostlivosti,“ upozornila M. Lévyová.
Ako dodala, „máme obavy, že nedostatok peňazí sa odrazí na poklese kvality a dostupnosti zdravotnej starostlivosti, povedie k zvýšeniu priamych platieb za služby či lieky“.
Pred rokom práve AOPP iniciovala memorandum, ktoré podpísali zástupcovia pacientov, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a sociálnych služieb, poisťovní, lekárov, sestier a zdravotníckych pracovníkov.
Jeho cieľom bolo upozorniť parlament, ministerstvá zdravotníctva a financií na akútny nedostatok financií v zdravotníctve, ohrozujúci poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Účastníci memoranda sa vtedy zhodli, že je potrebné zvýšiť platby za poistencov štátu na 5 percent.
„Po roku sa situácia nielenže nezlepšila, ale dokonca zhoršila. Už v súčasnosti sú problémom rôzne poplatky a doplatky, ktoré sa v prípade nedofinancovania ešte zvýšia. Iná cesta nebude, pre mnohých sa stane zdravotná starostlivosť absolútne nedostupnou,“ dodala M. Lévyová.
Ako upozornila, „ak sa bude situácia ďalej zhoršovať, zdravotníctvo nebude propacientske, ale protipacientske“.
Problém nadlimitných výkonov
Podľa M. Šótha sa nedofinancovaním zdravotníctva vytvára snaha o prenesenie poistného rizika na poskytovateľa a následne na poistenca.
„Štát určil, koľko je ochotný zaplatiť za svojich poistencov a vzhľadom na proklamovaný deficit štátneho rozpočtu v roku 2017 viac nezaplatí. Poisťovne ako akciové spoločnosti musia/mali by mať vyrovnaný rozpočet, teda viac za nákup zdravotnej starostlivosti nezaplatia, lebo nemôžu produkovať stratu,“ vysvetlil kolotoč prezident ASL SR.
IU ozdravný plán štátnej poisťovne si odskáču najviac poskytovatelia a pacienti.
Poisťovne napriek proklamovanému rastu financií o 4,4 percenta podľa doterajších cenových rokovaní nie sú podľa M. Šótha ochotné financie pre poskytovateľov zvýšiť.
„Zmluvné vzťahy sa preto môžu skomplikovať. O poistnom riziku poisťovne neradi hovoria a neradi počúvajú. Do zdravotného poistenia musia prijať každého, chorí poistenci stoja viac a poisťovne nevedia odhadnúť, aké budú mať náklady na diagnostiku a liečbu poistencov. Preto v zmluvách s poskytovateľmi určujú tzv. limity, objednávajú iba určitý finančný objem zdravotnej starostlivosti,“ dodal M. Šóth.
Nie je to podľa neho v súlade s platnými zákonmi, lebo neodkladnú zdravotnú starostlivosť by mali poskytovatelia poskytnúť vždy a poisťovne by ju mali vždy uhradiť mimo limitov.
„Ale nehradia. Ide o problém tzv. nadlimitných výkonov, ktoré ambulancie aj nemocnice vykonať musia, lebo im to ukladajú zákony. Ale nikto nie je povinný ambulanciám a nemocniciam tieto poskytnuté výkony zaplatiť,“ konštatoval prezident asociácie.
Ako dodal, „v ambulantnom sektore sú výsledkom čoraz dlhšie čakacie časy, hoci program vlády ambiciózne hovorí o znižovaní čakacích lehôt. Pri znižovaní financií však môžeme očakávať pravý opak a nie je možné predpokladať, že sa to nedotkne pacienta“.
Ministerstvo zdravotníctva robí podľa hovorkyne Zuzany Eliášovej pre zabezpečenie financií maximum. Odhaduje, že na dofinancovanie treba aspoň 150 mil. eur, pričom však stále nedôjde k úplnému dofinancovaniu ústavnej zdravotnej starostlivosti.
Rezorty zdravotníctva a financií mali vyhodnotiť rok 2016 po zauditovaní hospodárenia VšZP ku koncu marca a následne navrhnú finálnu výšku dofinancovania sektora.
Podľa prezidenta ASL SR MUDr. Mariána Šótha je tento rok platba za poistencov štátu najnižšia v histórii, 3,78 percenta.
„Problém je, že štát platí zálohu na zdravotné poistenie za viac ako 70 percent občanov. Očakávaný rast zdrojov v zdravotnom poistení o 4,4 percenta vychádza len z predpokladaného rastu poistného za ekonomicky aktívnych poistencov vďaka rastu miezd a znižovaniu nezamestnanosti. Ani tento rast však nebude stačiť na pokrytie rastu mzdových a odvodových nákladov zdravotníckych zariadení,“ upozornil M. Šóth.
Čierny Peter podľa neho opäť ostáva v rukách poskytovateľov. Podľa prezidenta Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Ing. Tomáša Malatinského, MBA, by mala vláda nastaviť financovanie zdravotníctva systematicky a udržateľne.
Koalícia by podľa prezidenta ANS MUDr. Mariána Petka, MPH, mala zmeniť štátny rozpočet a od júla zvýšiť platby za poistencov štátu.
„Ak to nespraví, môže dôjsť s vysokou pravdepodobnosťou v letných mesiacoch k veľkému napätiu,“ povedal M. Petko, podľa ktorého poisťovne varujú, že ak sa tento rok nezvýšia zdroje v zdravotníctve, vrátia sa v druhom polroku k platbám na úrovni minulého roku.
V tomto roku bude podľa neho v zdravotníctve reálne chýbať 150 mil. eur. Ak štát zdroje v zdravotníctve nezvýši, nebude priestor ani na realizáciu projektov, ktoré pripravuje rezort zdravotníctva.
Ako M. Petko dodal, „štátna poisťovňa nemá finančné prostriedky na to, na čo máme v súčasnosti podpísané zmluvy“.
Vyzval koalíciu, aby situáciu riešila, lebo nejde len o zodpovednosť rezortov zdravotníctva a financií a nevylúčil podanie podnetu na zákon o platoch zdravotníkov, ktorý zvýšil v nemocniciach náklady na mzdy bez finančného krytia, na Ústavný súd SR.
Ohrození pacienti
T. Malatinský upozornil, že model financovania zdravotníctva je zle nastavený, keďže štát platí za svojich poistencov výrazne menej, ako odvádzajú ekonomicky aktívni ľudia.
„Za 3 mil. poistencov platí štát 35,32 eura na osobu mesačne, kým dobrovoľne nezamestnaní platia 61,81 eura mesačne a za pracujúcu osobu ide pri priemernej mzde 912 eur do systému 127,68 eura mesačne. Celé bremeno je tak na strane ekonomicky aktívneho obyvateľstva, ale paradoxne je v zdravotníctve menej peňazí, aj keď ekonomicky aktívne obyvateľstvo platí viac. Z toho sa dá vydedukovať, že je ohrozená zdravotná starostlivosť, na akú sme zvyknutí,“ vysvetlil T. Malatinský.
Prezidentka AOPP PhDr. Mária Lévyová konštatovala, že sa odvod za poistencov štátu musí zvýšiť minimálne na 5 percent.
„Nedofinancovanie zdravotníctva sa priamo dotkne pacientov znížením dostupnosti a kvality zdravotnej starostlivosti,“ upozornila M. Lévyová.
Ako dodala, „máme obavy, že nedostatok peňazí sa odrazí na poklese kvality a dostupnosti zdravotnej starostlivosti, povedie k zvýšeniu priamych platieb za služby či lieky“.
Pred rokom práve AOPP iniciovala memorandum, ktoré podpísali zástupcovia pacientov, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a sociálnych služieb, poisťovní, lekárov, sestier a zdravotníckych pracovníkov.
Jeho cieľom bolo upozorniť parlament, ministerstvá zdravotníctva a financií na akútny nedostatok financií v zdravotníctve, ohrozujúci poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Účastníci memoranda sa vtedy zhodli, že je potrebné zvýšiť platby za poistencov štátu na 5 percent.
„Po roku sa situácia nielenže nezlepšila, ale dokonca zhoršila. Už v súčasnosti sú problémom rôzne poplatky a doplatky, ktoré sa v prípade nedofinancovania ešte zvýšia. Iná cesta nebude, pre mnohých sa stane zdravotná starostlivosť absolútne nedostupnou,“ dodala M. Lévyová.
Ako upozornila, „ak sa bude situácia ďalej zhoršovať, zdravotníctvo nebude propacientske, ale protipacientske“.
Problém nadlimitných výkonov
Podľa M. Šótha sa nedofinancovaním zdravotníctva vytvára snaha o prenesenie poistného rizika na poskytovateľa a následne na poistenca.
„Štát určil, koľko je ochotný zaplatiť za svojich poistencov a vzhľadom na proklamovaný deficit štátneho rozpočtu v roku 2017 viac nezaplatí. Poisťovne ako akciové spoločnosti musia/mali by mať vyrovnaný rozpočet, teda viac za nákup zdravotnej starostlivosti nezaplatia, lebo nemôžu produkovať stratu,“ vysvetlil kolotoč prezident ASL SR.
IU ozdravný plán štátnej poisťovne si odskáču najviac poskytovatelia a pacienti.
Poisťovne napriek proklamovanému rastu financií o 4,4 percenta podľa doterajších cenových rokovaní nie sú podľa M. Šótha ochotné financie pre poskytovateľov zvýšiť.
„Zmluvné vzťahy sa preto môžu skomplikovať. O poistnom riziku poisťovne neradi hovoria a neradi počúvajú. Do zdravotného poistenia musia prijať každého, chorí poistenci stoja viac a poisťovne nevedia odhadnúť, aké budú mať náklady na diagnostiku a liečbu poistencov. Preto v zmluvách s poskytovateľmi určujú tzv. limity, objednávajú iba určitý finančný objem zdravotnej starostlivosti,“ dodal M. Šóth.
Nie je to podľa neho v súlade s platnými zákonmi, lebo neodkladnú zdravotnú starostlivosť by mali poskytovatelia poskytnúť vždy a poisťovne by ju mali vždy uhradiť mimo limitov.
„Ale nehradia. Ide o problém tzv. nadlimitných výkonov, ktoré ambulancie aj nemocnice vykonať musia, lebo im to ukladajú zákony. Ale nikto nie je povinný ambulanciám a nemocniciam tieto poskytnuté výkony zaplatiť,“ konštatoval prezident asociácie.
Ako dodal, „v ambulantnom sektore sú výsledkom čoraz dlhšie čakacie časy, hoci program vlády ambiciózne hovorí o znižovaní čakacích lehôt. Pri znižovaní financií však môžeme očakávať pravý opak a nie je možné predpokladať, že sa to nedotkne pacienta“.
Ministerstvo zdravotníctva robí podľa hovorkyne Zuzany Eliášovej pre zabezpečenie financií maximum. Odhaduje, že na dofinancovanie treba aspoň 150 mil. eur, pričom však stále nedôjde k úplnému dofinancovaniu ústavnej zdravotnej starostlivosti.
Rezorty zdravotníctva a financií mali vyhodnotiť rok 2016 po zauditovaní hospodárenia VšZP ku koncu marca a následne navrhnú finálnu výšku dofinancovania sektora.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto:
archív, Zdravotnícke Noviny
Branislav Janík, Zdravotnícke noviny