Budeme mať nástupcov?

Tí súčasní starnú, mladí neprichádzajú. V súlade so Zajacovou prognózou z roku 2004 u nás pracuje čoraz viac lekárov z Ukrajiny, ktorí získajú prax a putujú ďalej do EÚ.

Lekárske povolanie už nie je ani zďaleka povolaním prvej voľby, akým bolo v 70. – 80. rokoch. Spoločenský status lekárskej profesie sa prepadá čoraz nižšie a tí, ktorí náročné štúdium absolvujú, okamžite poškuľujú po práci v zahraničí alebo po pohodlnej práci vo firmách ako díleri.

Reforma zdeformovala

V neslávnej ére robotníckych prezidentov päťdesiatych rokov boli novým lekárom prideľované povinné umiestenky a nikto sa ich nepýtal, kde chcú pracovať. Dokonca niekoľko rokov, najmä vplyvom chorej boľševickej politiky, mali lekári odopretý titul MUDr. a štúdium končili ako „promovaní lekári“, ale medzi občanmi a pacientmi boli sestra a lekár váženými osobami. Ako je to dnes, nech si každý urobí svoj úsudok...

V sedemdesiatych rokoch mohlo Československo kvalitných lekárov pokojne exportovať. Znova však vstúpili do hry politické zásahy a doslova sa bránilo vzniku tzv. rodinných lekárskych klanov, teda tomu, čo je v iných profesiách úplne bežné, ba dokonca žiaduce – kontinuálnemu pokračovaniu rodinnej tradície, keď sa profesia lekára dedila pokoleniami. Predsa aj remeslá sa dedia z generácie na generáciu a v medicíne je potrebné, okrem prevzatého príkladu rodiča, aj podstúpiť náročné štúdium.

Prelomovým obdobím bol rok 1989. Zrazu všetko, čo bolo do roku 1989 dobré a chválené, bolo zlé... Rozbil sa etapový systém, všetko malo vyriešiť odštátnenie činností, samozrejme tých lukratívne platených. Zle platené činnosti zostali, prirodzene, nemocniciam a ak riaditeľ odštátneniu lukratívnej činnosti bránil, bol odvolaný. Každý chcel zrazu robiť všetko, krížom-krážom sa nakupovalo, zadlžovalo, tunelovalo, reformovalo, až sa všetko zdeformovalo sústavne protichodnými politickými rozhodnutiami v „totálne apolitickom rezorte“.

Zdravotnícky stav, ktorý si občania v období socializmu vážili pre obetavosť zdravotníkov v prospech pacientov, je v súčasnosti vplyvom politiky a s významnou pomocou všadeprítomných a senzáciechtivých médií pranierovaný a škandalizovaný. Príspevky chváliace zdravotníctvo nie sú zaujímavé a zle sa predávajú, ale senzácie o chybách zdravotníkov idú na dračku.

Čo najmenej zdravotníkov...

Príčinou, že stále menej mladých ľudí sa zaujíma o štúdium lekárskeho povolania, môže byť nedostatočné finančné ohodnotenie zdravotníckeho stavu, rýchlo klesajúci spoločenský status zdravotníckej profesie, extrémne centralizované a nezmyselne komplikované ďalšie vzdelávanie brániace rýchlejšiemu odbornému rastu.

Rezort zdravotníctva tento stav roky prehliada. A tak máme čoraz viac odľahlejších regiónov bez lekárov a trpíme nedostatkom sestier, ktoré s vidinou lepšieho zárobku berú v zahraničí aj podradnejšiu prácu opatrovateliek. Rast platov lekárov v Česku je najrýchlejší zo všetkých povolaní, zjednodušuje sa tam systém vzdelávania a zvyšuje sa počet medikov. Na Slovensku robíme všetko opačne, ba aj zvýšenie platov sa využije na škandalizáciu lekárov ako vydieračov systému.

Zdravotné poisťovne si s poskytovateľmi a čoraz viac aj s poistencami robia, čo chcú a ministerstvo zdravotníctva sa iba prizerá. Najmä do Česka odchádzajú nielen mladí lekári, ale aj maturanti s cieľom študovať tam medicínu. Iba „láska k vlasti“ tu mladých ľudí už neudrží a keď k tomu všetkému pribudne príklad rodiča majúceho každú chvíľu nočnú službu, operačnú pohotovosť, bezmedzné porušovanie Zákonníka práce, dennodenný stres, niet sa čo čudovať, že takýto príklad k náročnému štúdiu príliš nepobáda. Preto sa nemožno čudovať, že sa v blogu mladej lekárky môžete dočítať túto „povzbudivú“ vetu – ak bude chcieť byť môj syn lekárom, vytlčiem mu to z hlavy.

Dúfam len, že si naši múdri politickí predstavitelia nevymyslia novú teóriu, chrániacu vzácne finančné zdroje v zdravotníctve v zmysle, že najdrahšie v zdravotníckom systéme sú ľudské zdroje, a teda čím bude menej lekárov, sestier alebo fyzioterapeutov, tým bude systém lacnejší...