Damoklov meč nútenej správy

V septembri 2010 došlo k zmene vedenia poisťovne. Finančné problémy boli očividné a potvrdené kontrolou ÚDZS. O mesiac sme navrhli krízové opatrenia, ktoré koncom októbra schválilo valné zhromaždenie. Nasledovala realizácia v praxi, ktorá neprebiehala hladko a sprevádzalo ju množstvo problémov, ale výsledok sa dostavil. Rok 2011 skončila poisťovňa v zisku.

Navrhli sme merateľné ciele pre tri oblasti. Zlepšenie výberu poistného o 1 percento, zníženie prevádzkových nákladov o 10 percent a nákladov na zdravotnú starostlivosť o 3 percentá. Súčasťou plánu bol zoznam konkrétnych opatrení v jednotlivých oblastiach.

Na to sme si dali pozor. Robili sme opatrenia, ktoré rozhodne nemali vplyv na kvalitu ani dostupnosť, skôr naopak.

Išlo napr. o rozšírenie centrálneho nákupu liekov spolu so znížením ich jednotkových cien, zníženie jednotkových cien vo vybraných segmentoch (dialýzy, laboratóriá, CT a MR), zníženie jednotkových cien špeciálneho zdravotníckeho materiálu, na ktoré sa pozabudlo v súvislosti s prechodom na euro a pod.

Na druhej strane došlo aj k legislatívnym opatreniam, napr. skráteniu maximálnej doby kúpeľnej liečby hradenej z verejného zdravotného poistenia zo štyroch na tri týždne.

A odzmluvnenie dvesto ambulancií a tritisíc lôžok?
 

Pri ambulanciách sme sa zamerali na čiastočné alebo paralelné úväzky a výrazne neefektívne ambulancie. K obmedzeniu poskytovania zdravotnej starostlivosti nedošlo.

V prípade lôžkovej starostlivosti ide o nekonečný príbeh, ktorý spomína každá vláda. V minulosti sme hovorili o odzmluvňovaní, potom o reštrukturalizácii a optimalizácii, dnes to je stratifikácia, ale stále ide o to isté.

Finančne a medicínsky náročná starostlivosť má byť sústredená v centrách, nie v každej okresnej nemocnici. Nesmieme ignorovať trendy. Kedysi bol pacient po operácii Achillovej šľachy tri týždne v nemocnici, dnes je to výkon jednodňovej chirurgie. Kedysi sa rodilo 100 000 detí, dnes polovica.

Bola zhoda v tom, že máme veľa akútnych a málo chronických lôžok a už nebolo treba dookola diskutovať a analyzovať. Zrealizovali sme to.

Nie. Peniaze aj po ukončení činnosti oddelenia vždy ostávali v nemocnici. Len pacienti neboli na očnom oddelení, ale na jednodňovej chirurgii, alebo pacientov po zrušení kožného oddelenia liečili ambulantne, prípadne na internom oddelení.

Určite áno, práve tam bol najväčší dôraz. Počas ozdravných opatrení klesli prevádzkové náklady o 18 percent a boli najnižšie v histórii poisťovne. Niektoré prevádzkové zmluvy sme ukončili, iné prehodnotili, prepúšťali sme a šetrili na každom kroku.

Treba si uvedomiť ten pomer – prevádzkové náklady sú asi 90 mil. eur, náklady na zdravotnú starostlivosť takmer 3 mld. eur.

Ak by sa nezlepšilo hospodárenie, nasledoval by ozdravný plán a v prípade jeho neplnenia nútená správa.

Zlú správu pre poisťovňu, pacientov, lekárov, poskytovateľov, pre všetkých. Poviem to zjednodušene – prioritou sa stáva finančná stránka a všetko ostatné, teda to, čo vníma pacient aj poskytovateľ, ide bokom.

Poisťovňu riadi nútený správca, ktorého menuje ÚDZS a ten môže spochybniť sporné právne úkony a rozhodnutia realizované za posledné tri roky. Vedenie poisťovne je v roli štatistu, podľa miery zavinenia stráca dôveryhodnosť a znáša osobnú zodpovednosť.

Veľa kostlivcov v skrini a nepriaznivé okolnosti. Podľa medializovaných informácií obrovskú stratu v štátnej poisťovni spôsobili prijaté zákony, ktoré mali za následok úbytok peňazí v zdravotníctve bez následnej kompenzácie. Výsledok bol daný vopred.

Na jednej strane ľudia s nízkymi príjmami prestali platiť zdravotné odvody, na druhej strane poisťovne museli zvýšiť platby lekárom, lebo boli zrušené poplatky, nemocniciam, lebo musia zvyšovať mzdy a chronickým pacientom sa vracajú poplatky za lieky.

Účet za tieto „populárne“ opatrenia je 300 mil. eur, ktoré v systéme chýbajú. Aby to nebolo málo, percento za poistencov štátu je 3,78 percenta, najnižšie v histórii, čo má ďalší drastický vplyv na financie.

Výpadok zdrojov sa týka celého systému, všetkých poskytovateľov a poisťovní. Ak by štát finančne podporil len štátnu poisťovňu, nešlo by o systémové riešenie, ale zakrývanie štátnej neefektívnosti, zlého hospodárenia a pochybných zmlúv.

Opäť by sa deformovalo konkurenčné prostredie, lebo jedna poisťovňa môže všetko, ostatné sa musia správať zodpovedne.

Pre mňa a myslím, že aj pre súčasné vedenie, by bolo oveľa zaujímavejšie tvoriť a prinášať pozitívne zmeny, ako extrémne šetriť a ísť do ostrých konfliktov. Takto ste odkázaní investovať energiu a čas na riešenie hriechov z minulosti a nepopulárne opatrenia.

Ozdravný plán ide v zásade správnym smerom, ale mal prísť skôr a mohol by byť odvážnejší.

Budeme vedeniu držať palce, ich aktivity majú vplyv na celý sektor. Nezávidím im, bude to nesmierne ťažké. Opatrenia v ich ozdravnom pláne v zásade kryjú všetky činnosti poisťovne.

Ale návrh opatrení je len 10 percent úspechu, 90 percent závisí od toho, či sa ich podarí zrealizovať. V opačnom prípade tu je Damoklov meč v podobe nútenej správy.

Ako som už povedal, mali začať skôr, byť ambicióznejší v prevádzke. Zlyháva koordinácia s ministerstvom financií a zdravotníctva, inak by nebolo percento za poistencov štátu najnižšie v histórii.

Záujem premiéra je prirodzený. Otázkou je, kedy a komu mal volať a či bolo potrebné ten telefonát zverejniť.

Ale áno, mali sme viacero pracovných stretnutí. Mal som možnosť vysvetliť situáciu a dôvody pripravovaných opatrení. Akceptovala, že sú adekvátne k zdedenej situácii.