V Česku pribúda pacientov liečených inovatívnymi liekmi. Takáto liečba sa kvôli potrebe vysokej špecializácie koncentruje do vybraných centier. V rokoch 2010 a 2015 vzrástol počet liečených pacientov skoro o 50 percent, z necelých 18 000 na viac ako 26 000 len v Všeobecnej zdravotnej poisťovni.
Dĺžka života
Podobne rastie aj očakávaná dĺžka dožitia Čechov – u novonarodených sa blíži k 80 rokom.
„Podľa zahraničných analýz majú na predĺžené očakávané dĺžky života tretinový podiel nové liečivá. Podiel pacientov, liečených inovatívnymi liekmi, je v ČR oproti krajinám západnej Európy stále pomerne nízky, ale môžeme byť radi aspoň za pozitívny trend. Podľa prístupu k najmodernejšej liečbe ešte nepatríme na Západ, ale ani na Východ,“ komentuje situáciu farmakoekonóm MUDr. Tomáš Doležal, PhD., z inštitútu iHETA.
Na raste očakávanej dĺžky života sa podľa neho podieľajú hlavne nové lieky proti závažným onkologickým, kardiovaskulárnym a metabolickým ochoreniam.
Náklady na tieto lieky boli vlani 15,18 mld. Kč. „To predstavuje len 6 percent celkových výdavkov poisťovní. Prínos je však obrovský,“ hovorí farmakoekonóm a dodáva, že celkové výdavky na lieky rastú len veľmi zvoľna – rast sa pohybuje okolo 2 až 2,5 percenta ročne.
V centrách priemerné náklady na jedného pacienta stagnujú. Nárast celkových výdavkov za lieky je daný rozširovaním dostupnosti inovatívnej liečby pre viacerých pacientov.
„Pri týchto liečivách, ktorých schvaľovanie do úhrady trvá priemerne 1,5 roka, vieme presne, akú majú hodnotu a čo pacientom prinášajú. Tieto informácie, bohužiaľ, nemáme v prípade ostatných technológií, ktoré poisťovne hradia,“ dodáva T. Doležal. Vlani bola inovatívna liečba poskytnutá historicky najvyššiemu počtu pacientov.
„Na prostriedky, venované na liečbu, rozhodne nemožno hľadieť čisto ako na spotrebu. Ide zároveň o investíciu, pretože liečba pomáha nielen predlžovať život, ale tiež zabraňuje invalidite alebo ju odďaľuje, čím pacientov udržuje pracovne produktívnych,“ zdôrazňuje farmakoekonóm.
Prínos liekov
Existuje niekoľko príkladov ochorení, ktorých liečbu posunuli inovatívne lieky dopredu. V prípade malígneho melanómu výrazne pomáha imunoterapia. Mohla by zvýšiť šancu na prežitie tisíckam každý rok diagnostikovaných až o 60 percent.
Nové lieky proti metastázujúcemu karcinómu obličiek zasa predĺžili dĺžku prežitia pacientov o pol roka v porovnaní so stavom pred 10 rokmi. Táto choroba je každoročne diagnostikovaná u 3 000 ľudí.
Záchrana či predĺženie života je najviditeľnejším prínosom, ale lekári sledujú i to, ako liečba zlepší život. Napríklad chronické zápalové ochorenia ako reumatoidná artritída alebo psoriáza znižujú dlhodobo kvalitu života pacientov o desiatky percent – podľa subjektívneho hodnotenia pacientov.
Niekedy inovácia spočíva vo zvýšení účinnosti liečby, inokedy je veľkou pridanou hodnotou ľahší spôsob podávania. Je veľký rozdiel v tom, či pacient musí dochádzať na infúzie, alebo prehltne tabletku.
„V liečbe psoriázy sa nedávno dostala do praxe malá molekula, ktorá pôsobí ako inhibítor fosfodiesterázy 4 (PDE4). V bunke znižuje prozápalové mediátory a zvyšuje mediátory protizápalové. Rýchlosť účinku je porovnateľná s konvenčnou liečbou, ale výhodou je možnosť dlhodobého podávania,“ hovorí prednosta Dermatovenerologickej kliniky 3. LF UK a FN Královské Vinohrady prof. MUDr. Petr Arenberger, DrSc., MBA.
„Napríklad ľudia s roztrúsenou sklerózou, ktorí predtým končili po pár rokoch na vozíčku s invalidným dôchodkom, teraz vďaka biologickej liečbe môžu pracovať mnohokrát až do dôchodkového veku,“ uviedol výkonný riaditeľ Asociácie inovatívneho farmaceutického priemyslu Mgr. Jakub Dvořáček, MHA.
Štát tak podľa neho ušetrí obrovské prostriedky v sociálnej starostlivosti – pacienti liečení biologickými liekmi majú porovnateľnú ekonomickú aktivitu ako bežná populácia. Je to 72,8 percenta u pacientov vs. 74 percent u všetkých ľudí v produktívnom veku.
Zavádzanie noviniek
Česko patrí z hľadiska zavádzania nových liekov do praxe k najpomalším krajinám v Európe. „Proces posudzovania úhrady zo zdravotného poistenia u nás trvá priemerne takmer 18 mesiacov. Sme horší ako Slovensko, Slovinsko či Maďarsko. V Británii, Škandinávii a Nemecku stačia na zhodnotenie lieku a jeho zaradenie do úhrady tri mesiace,“ upozorňuje T. Doležal.
Zdĺhavé schvaľovanie je z veľkej časti spôsobené veľmi komplikovaným a prísnym systémom posudzovania nových liekov a zahltením liekovej agentúry SÚKL.
Okrem toho existujú aj ďalšie faktory. Veľmi náročné sú vyjednávania s poisťovňami. Často je tiež nový liek na národnej úrovni schválený pre užšiu skupinu pacientov, ako umožňuje jeho európska registrácia.
Vzhľadom na to, že lieky v spomínaných centrách tvoria len 6 percent nákladov poisťovní, považuje značná časť expertov túto prax za nesprávnu.
„Zatiaľ čo pri liekoch je transparentne hodnotená ich účinnosť, bezpečnosť a náklady, pri prístrojoch ani pri výkonoch takéto posúdenie neprebieha. Keď k tomu pridáme starnúcu populáciu a všeobecne nezdravý životný štýl, nie divu, že výdavky za zdravotnú starostlivosť neustále stúpajú,“ komentuje J. Dvořáček z AIFP.
Podľa neho je jedným z riešení zmeniť orientáciu českého zdravotníctva z objemu na výkon a výsledky. Svoj prínos by mali preukazovať všetky zložky zdravotnej starostlivosti.
Dĺžka života
Podobne rastie aj očakávaná dĺžka dožitia Čechov – u novonarodených sa blíži k 80 rokom.
„Podľa zahraničných analýz majú na predĺžené očakávané dĺžky života tretinový podiel nové liečivá. Podiel pacientov, liečených inovatívnymi liekmi, je v ČR oproti krajinám západnej Európy stále pomerne nízky, ale môžeme byť radi aspoň za pozitívny trend. Podľa prístupu k najmodernejšej liečbe ešte nepatríme na Západ, ale ani na Východ,“ komentuje situáciu farmakoekonóm MUDr. Tomáš Doležal, PhD., z inštitútu iHETA.
Na raste očakávanej dĺžky života sa podľa neho podieľajú hlavne nové lieky proti závažným onkologickým, kardiovaskulárnym a metabolickým ochoreniam.
Náklady na tieto lieky boli vlani 15,18 mld. Kč. „To predstavuje len 6 percent celkových výdavkov poisťovní. Prínos je však obrovský,“ hovorí farmakoekonóm a dodáva, že celkové výdavky na lieky rastú len veľmi zvoľna – rast sa pohybuje okolo 2 až 2,5 percenta ročne.
V centrách priemerné náklady na jedného pacienta stagnujú. Nárast celkových výdavkov za lieky je daný rozširovaním dostupnosti inovatívnej liečby pre viacerých pacientov.
„Pri týchto liečivách, ktorých schvaľovanie do úhrady trvá priemerne 1,5 roka, vieme presne, akú majú hodnotu a čo pacientom prinášajú. Tieto informácie, bohužiaľ, nemáme v prípade ostatných technológií, ktoré poisťovne hradia,“ dodáva T. Doležal. Vlani bola inovatívna liečba poskytnutá historicky najvyššiemu počtu pacientov.
„Na prostriedky, venované na liečbu, rozhodne nemožno hľadieť čisto ako na spotrebu. Ide zároveň o investíciu, pretože liečba pomáha nielen predlžovať život, ale tiež zabraňuje invalidite alebo ju odďaľuje, čím pacientov udržuje pracovne produktívnych,“ zdôrazňuje farmakoekonóm.
Prínos liekov
Existuje niekoľko príkladov ochorení, ktorých liečbu posunuli inovatívne lieky dopredu. V prípade malígneho melanómu výrazne pomáha imunoterapia. Mohla by zvýšiť šancu na prežitie tisíckam každý rok diagnostikovaných až o 60 percent.
Nové lieky proti metastázujúcemu karcinómu obličiek zasa predĺžili dĺžku prežitia pacientov o pol roka v porovnaní so stavom pred 10 rokmi. Táto choroba je každoročne diagnostikovaná u 3 000 ľudí.
Záchrana či predĺženie života je najviditeľnejším prínosom, ale lekári sledujú i to, ako liečba zlepší život. Napríklad chronické zápalové ochorenia ako reumatoidná artritída alebo psoriáza znižujú dlhodobo kvalitu života pacientov o desiatky percent – podľa subjektívneho hodnotenia pacientov.
Niekedy inovácia spočíva vo zvýšení účinnosti liečby, inokedy je veľkou pridanou hodnotou ľahší spôsob podávania. Je veľký rozdiel v tom, či pacient musí dochádzať na infúzie, alebo prehltne tabletku.
„V liečbe psoriázy sa nedávno dostala do praxe malá molekula, ktorá pôsobí ako inhibítor fosfodiesterázy 4 (PDE4). V bunke znižuje prozápalové mediátory a zvyšuje mediátory protizápalové. Rýchlosť účinku je porovnateľná s konvenčnou liečbou, ale výhodou je možnosť dlhodobého podávania,“ hovorí prednosta Dermatovenerologickej kliniky 3. LF UK a FN Královské Vinohrady prof. MUDr. Petr Arenberger, DrSc., MBA.
„Napríklad ľudia s roztrúsenou sklerózou, ktorí predtým končili po pár rokoch na vozíčku s invalidným dôchodkom, teraz vďaka biologickej liečbe môžu pracovať mnohokrát až do dôchodkového veku,“ uviedol výkonný riaditeľ Asociácie inovatívneho farmaceutického priemyslu Mgr. Jakub Dvořáček, MHA.
Štát tak podľa neho ušetrí obrovské prostriedky v sociálnej starostlivosti – pacienti liečení biologickými liekmi majú porovnateľnú ekonomickú aktivitu ako bežná populácia. Je to 72,8 percenta u pacientov vs. 74 percent u všetkých ľudí v produktívnom veku.
Zavádzanie noviniek
Česko patrí z hľadiska zavádzania nových liekov do praxe k najpomalším krajinám v Európe. „Proces posudzovania úhrady zo zdravotného poistenia u nás trvá priemerne takmer 18 mesiacov. Sme horší ako Slovensko, Slovinsko či Maďarsko. V Británii, Škandinávii a Nemecku stačia na zhodnotenie lieku a jeho zaradenie do úhrady tri mesiace,“ upozorňuje T. Doležal.
Zdĺhavé schvaľovanie je z veľkej časti spôsobené veľmi komplikovaným a prísnym systémom posudzovania nových liekov a zahltením liekovej agentúry SÚKL.
Okrem toho existujú aj ďalšie faktory. Veľmi náročné sú vyjednávania s poisťovňami. Často je tiež nový liek na národnej úrovni schválený pre užšiu skupinu pacientov, ako umožňuje jeho európska registrácia.
Vzhľadom na to, že lieky v spomínaných centrách tvoria len 6 percent nákladov poisťovní, považuje značná časť expertov túto prax za nesprávnu.
„Zatiaľ čo pri liekoch je transparentne hodnotená ich účinnosť, bezpečnosť a náklady, pri prístrojoch ani pri výkonoch takéto posúdenie neprebieha. Keď k tomu pridáme starnúcu populáciu a všeobecne nezdravý životný štýl, nie divu, že výdavky za zdravotnú starostlivosť neustále stúpajú,“ komentuje J. Dvořáček z AIFP.
Podľa neho je jedným z riešení zmeniť orientáciu českého zdravotníctva z objemu na výkon a výsledky. Svoj prínos by mali preukazovať všetky zložky zdravotnej starostlivosti.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto:
archív, Zdravotnícke Noviny
Jana Andelová, Zdravotnícke noviny