Slovenské zdravotníctvo hodnotia rôzne zahraničné i naše inštitúcie – Európska komisia v pravidelnej správe o Slovensku, ale aj OECD, analýza Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií SR, domáca štúdia Health systems in Transition Slovakia 2016, či už desiaty rok aj švédska súkromná analytická a informačná organizácia Health Consumer Powerhouse Ltd., zameraná na meranie výkonnosti zdravotnej starostlivosti s jej hodnotením Euro Health Consumer Index za rok 2016.
Dodajme, že objektívne hodnotenia tejto spoločnosti oceňuje opakovane aj Európska komisia. Celkovo vyznieva správa pomerne optimisticky – jedným z jej záverov je, že zdravotnícke systémy v Európe sa neustále zlepšujú, pričom tie najlepšie dokážu šetriť peniaze a napriek tomu zachraňovať čoraz viac životov pacientov.
V podstate sa zahraniční i domáci odborníci a analytici zhodujú na tom, že slovenské zdravotníctvo s permanentným striedaním ministrov tohto horúceho rezortu je aj napriek zvyšujúcim sa zdrojom v systéme v ich reálnom vynakladaní neefektívne a skôr stagnuje ako by napredovalo míľovými krokmi k lepším zajtrajškom. Napríklad v 12 štátoch už nie sú kardiovaskulárne ochorenia hlavnou príčinou úmrtí, k čomu má Slovensko ešte ďaleko.
EHCI sa stal od zavedenia v roku 2005 uznávaným štandardom moderného sledovania a hodnotenia zdravotnej starostlivosti v európskych krajinách, ale aj v Kanade. Index sa zostavuje aj z kombinácie verejných štatistických údajov, pacientskych prieskumov a nezávislého výskumu, ktorý si robí Health Consumer Powerhouse Ltd.
Pomerne objektívne hodnotenie
Ako uvádza posledné hodnotenie zdravotných systémov z hľadiska pacienta Euro Health Consumer Index za rok 2016, Slovensko je na 23. mieste z 35 miest so 678 bodmi z možných 1 000. Prenikavý úspech to nie je, aj keď sme v porovnaní s rokom 2015 postúpili o dve miesta. Na poslednom, 35. mieste, sa umiestnilo Rumunsko so 497 bodmi.
Štúdia vychádzala okrem iného aj z prieskumov SZO a OECD a hodnotila celkovo 48 ukazovateľov, ktoré boli rozdelené do šiestich skupín.
Ukazovatele sú zamerané na kvalitu ošetrenia pacientov, informovanosť pacientov, čakacie lehoty, čakanie na pohotovostiach, úmrtia na kardiovaskulárne choroby, elektronickú preskripciu, výsledky zdravotnej starostlivosti, edukáciu pacientov, efektívnosť vynakladania zdrojov či informácie o pacientoch.
Za každú kategóriu získal každý z 35 hodnotených štátov body, ktoré sa potom zrátali a vznikol rebríček. Vo väčšine kategórií sme na tom priemerne až podpriemerne.
Napríklad čakanie na ambulantného lekára je dlhšie ako tri hodiny, viac ako 90 dní čaká polovica slovenských pacientov na bypass a totálnu endoprotézu, máme nepatrné zníženie úmrtí na kardiovaskulárne ochorenia a CMP, na druhej strane naši onkologickí pacienti sa dostanú k chemoterapeutickej liečbe za menej ako 21 dní, dobrí sme aj v zverejňovaní rebríčkov nemocníc či prístupe k špecialistom.
Susedné Rakúsko je na 10. mieste získaním 826 bodov, Česko zabodovalo so 780 bodmi a umiestnením na 13. mieste, na druhej strane Maďarsko a Poľsko sú za nami na 30. a 31. mieste s 575, resp. 564 bodmi.
Horšie ako Slovensko sú v umiestnení napr. Švédsko, Taliansko, Británia, Grécko, Poľsko a Írsko. Posledné Rumunsko však napr. EHCI pozitívne hodnotí za zavedenie elektronického receptu.
Ako správa uvádza, „ak Rumunsko a Litva uviedli do života elektronický recept, čo stále ešte bráni 16 krajinám so zastaranými systémami, založenými na papieri, prejsť do nového systému, priateľského k pacientom?“
Zároveň však správa konštatovala pomerne jednoznačne, že peniaze a bohatstvo štátov nie sú nevyhnutne potrebným predpokladom dobrej dostupnosti zdravotnej starostlivosti.
Ako pripomenul výkonný riaditeľ HPI a poradca ministerstva zdravotníctva MUDr. Tomáš Szalay, PhD., „máme napríklad piatu najvyššiu dojčenskú úmrtnosť spomedzi hodnotených krajín. Relatívne málo bodov sme získali aj za prevenciu – napríklad máme priveľký výskyt hypertenzie alebo málo hodín telesnej výchovy na školách“.
Na druhej strane však T. Szalay upozornil, že nie všetky údaje sú spoľahlivé stopercentne, aj českí analytici konštatovali, že rebríček dokonalý určite nie je, neberie do úvahy niektoré aspekty a má chyby, ale umožňuje pomerne objektívne porovnanie, lebo hodnotí všetkých 35 európskych štátov v podstate rovnakým metrom. T. Szalay jednoznačne konštatoval, že „Slovensko skôr stagnuje, s naším zdravotníctvom patríme medzi priemerné krajiny a máme sa v čom zlepšovať“.
U českých susedov
Správa EHCI 2016 pozitívne hodnotí zdravotné systémy niektorých bývalých socialistických štátov, kde Česko patrí k najlepším v Európe. České zdravotníctvo sa umiestnilo pred britským a skončilo tesne za Švédskom.
„Niektoré systémy východných členov Európskej únie si počínajú prekvapujúco dobre s ohľadne na výrazne nižšie výdavky na zdravotníctvo, napríklad Česká republika, Slovinsko a Estónsko,“ uvádza správa EHCI 2016. Najsilnejšou stránkou českého zdravotníctva je dostupnosť zdravotnej starostlivosti a čakacie lehoty, v čom sa umiestnilo ako tretie za Švajčiarskom a Belgickom.
Aj keď sa Česko umiestňuje pravidelne na najlepších priečkach spomedzi štátov strednej a východnej Európy, v niektorých oblastiach by aj české výsledky mohli byť lepšie. Česku ubralo body v hodnotení napr. to, že nemá rozvinuté možnosti elektronického predpisovania liekov (príslušný zákon bude platiť od 1. januára 2018), nedarí sa im ani v znižovaní úmrtí na kardiovaskulárne choroby, horšia je dostupnosť špecialistov.
Problematická je v českom zdravotníctve aj prevencia, kde získalo málo bodov v rozvíjaní fyzickej aktivity, spotrebe alkoholu, fajčení a v napĺňaní konkrétnych zámerov v boji s hypertenziou a cholesterolom. „Červené“ body dostalo Česko však aj za prístup pacientov k liekom na artritídu a všeobecne za dostupnosť nových liekov.
V úmrtiach na ischemickú chorobu srdca je Česko druhé (pred Albánskom) najhoršie v Európe a je horšie ako Rumunsko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko.
V porovnaní s predchádzajúcim rokom sa podľa rebríčku predsa len zlepšili možnosti on-line objednávania pacientov k lekárom – túto možnosť zaviedla okrem iných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti aj zdravotnícka sieť EUC, ktorá prevádzkuje v Česku okrem iného aj polikliniky a najmä moderné mamocentrá.
Český minister zdravotníctva Miroslav Ludvík sa už stal známym aj vďaka bonmotu, že české zdravotníctvo je „posledné západné zdravotníctvo na východe“.
Šesť skupín a 48 indikátorov
1. Pacientske práva a informácie (zákony, založené na právach pacientov, zapojenie pacientskych organizácií do rozhodovania, poistenie zodpovednosti pri výkone povolania bez zavinenia, právo na druhý názor lekára, prístup k zdravotnej dokumentácii, register lekárov oprávnených na výkon povolania, web alebo 24-hodinová telefónna interaktívna informácia o zdravotnej starostlivosti, cezhraničná starostlivosť, hradená domovskou krajinou, katalóg poskytovateľov zdravotnej starostlivosti s hodnotením ich kvality, elektronické záznamy pacientov, on-line objednávanie, elektronický recept)
2. Dostupnosť, čakacie lehoty na liečbu (dostupnosť praktického lekára v deň potreby, priamy prístup k špecialistom, veľké elektívne operácie do 90 dní, liečba rakoviny do 21 dní, CT sken do 7 dní, čakacie lehoty na pohotovostných príjmoch)
3. Výsledky (pokles kardiovaskulárnych úmrtí, pokles úmrtí na CMP, dojčenská úmrtnosť, prežívanie onkologických pacientov, strata potenciálnych rokov života, infekcia MRSA – nemocničná nákaza zlatým stafylokokom, podiel potratov, depresia, úmrtnosť na CHOCHP)
4. Rozsah a dosah poskytovaných služieb (spravodlivosť zdravotného systému, operácia katarakty u ľudí nad 65 rokov na 100 000 obyvateľov, transplantácie obličiek na milión obyvateľov, zubná starostlivosť, zahrnutá do verejného zdravotníctva, neoficiálne platby lekárom, dlhodobá starostlivosť o starých občanov, percento dialýz mimo kliník, cisárske rezy)
5. Prevencia (vakcinácie malých detí proti ôsmim chorobám, krvný tlak, prevencia fajčenia, alkohol, telesná aktivita, vakcinácia proti HPV vírusu, úmrtia pri dopravných nehodách)
6. Lieky (úhrada liekov na recept, laický „liekopis“, miera zavádzania nových onkologických liekov, prístup k novým liekom – čas zaradenia do úhrad, antireumatiká, užívanie statínov, spotreba antibiotík per capita)
Dodajme, že objektívne hodnotenia tejto spoločnosti oceňuje opakovane aj Európska komisia. Celkovo vyznieva správa pomerne optimisticky – jedným z jej záverov je, že zdravotnícke systémy v Európe sa neustále zlepšujú, pričom tie najlepšie dokážu šetriť peniaze a napriek tomu zachraňovať čoraz viac životov pacientov.
V podstate sa zahraniční i domáci odborníci a analytici zhodujú na tom, že slovenské zdravotníctvo s permanentným striedaním ministrov tohto horúceho rezortu je aj napriek zvyšujúcim sa zdrojom v systéme v ich reálnom vynakladaní neefektívne a skôr stagnuje ako by napredovalo míľovými krokmi k lepším zajtrajškom. Napríklad v 12 štátoch už nie sú kardiovaskulárne ochorenia hlavnou príčinou úmrtí, k čomu má Slovensko ešte ďaleko.
EHCI sa stal od zavedenia v roku 2005 uznávaným štandardom moderného sledovania a hodnotenia zdravotnej starostlivosti v európskych krajinách, ale aj v Kanade. Index sa zostavuje aj z kombinácie verejných štatistických údajov, pacientskych prieskumov a nezávislého výskumu, ktorý si robí Health Consumer Powerhouse Ltd.
Pomerne objektívne hodnotenie
Ako uvádza posledné hodnotenie zdravotných systémov z hľadiska pacienta Euro Health Consumer Index za rok 2016, Slovensko je na 23. mieste z 35 miest so 678 bodmi z možných 1 000. Prenikavý úspech to nie je, aj keď sme v porovnaní s rokom 2015 postúpili o dve miesta. Na poslednom, 35. mieste, sa umiestnilo Rumunsko so 497 bodmi.
Štúdia vychádzala okrem iného aj z prieskumov SZO a OECD a hodnotila celkovo 48 ukazovateľov, ktoré boli rozdelené do šiestich skupín.
Ukazovatele sú zamerané na kvalitu ošetrenia pacientov, informovanosť pacientov, čakacie lehoty, čakanie na pohotovostiach, úmrtia na kardiovaskulárne choroby, elektronickú preskripciu, výsledky zdravotnej starostlivosti, edukáciu pacientov, efektívnosť vynakladania zdrojov či informácie o pacientoch.
Za každú kategóriu získal každý z 35 hodnotených štátov body, ktoré sa potom zrátali a vznikol rebríček. Vo väčšine kategórií sme na tom priemerne až podpriemerne.
Napríklad čakanie na ambulantného lekára je dlhšie ako tri hodiny, viac ako 90 dní čaká polovica slovenských pacientov na bypass a totálnu endoprotézu, máme nepatrné zníženie úmrtí na kardiovaskulárne ochorenia a CMP, na druhej strane naši onkologickí pacienti sa dostanú k chemoterapeutickej liečbe za menej ako 21 dní, dobrí sme aj v zverejňovaní rebríčkov nemocníc či prístupe k špecialistom.
Susedné Rakúsko je na 10. mieste získaním 826 bodov, Česko zabodovalo so 780 bodmi a umiestnením na 13. mieste, na druhej strane Maďarsko a Poľsko sú za nami na 30. a 31. mieste s 575, resp. 564 bodmi.
Horšie ako Slovensko sú v umiestnení napr. Švédsko, Taliansko, Británia, Grécko, Poľsko a Írsko. Posledné Rumunsko však napr. EHCI pozitívne hodnotí za zavedenie elektronického receptu.
Ako správa uvádza, „ak Rumunsko a Litva uviedli do života elektronický recept, čo stále ešte bráni 16 krajinám so zastaranými systémami, založenými na papieri, prejsť do nového systému, priateľského k pacientom?“
Zároveň však správa konštatovala pomerne jednoznačne, že peniaze a bohatstvo štátov nie sú nevyhnutne potrebným predpokladom dobrej dostupnosti zdravotnej starostlivosti.
Ako pripomenul výkonný riaditeľ HPI a poradca ministerstva zdravotníctva MUDr. Tomáš Szalay, PhD., „máme napríklad piatu najvyššiu dojčenskú úmrtnosť spomedzi hodnotených krajín. Relatívne málo bodov sme získali aj za prevenciu – napríklad máme priveľký výskyt hypertenzie alebo málo hodín telesnej výchovy na školách“.
Na druhej strane však T. Szalay upozornil, že nie všetky údaje sú spoľahlivé stopercentne, aj českí analytici konštatovali, že rebríček dokonalý určite nie je, neberie do úvahy niektoré aspekty a má chyby, ale umožňuje pomerne objektívne porovnanie, lebo hodnotí všetkých 35 európskych štátov v podstate rovnakým metrom. T. Szalay jednoznačne konštatoval, že „Slovensko skôr stagnuje, s naším zdravotníctvom patríme medzi priemerné krajiny a máme sa v čom zlepšovať“.
U českých susedov
Správa EHCI 2016 pozitívne hodnotí zdravotné systémy niektorých bývalých socialistických štátov, kde Česko patrí k najlepším v Európe. České zdravotníctvo sa umiestnilo pred britským a skončilo tesne za Švédskom.
„Niektoré systémy východných členov Európskej únie si počínajú prekvapujúco dobre s ohľadne na výrazne nižšie výdavky na zdravotníctvo, napríklad Česká republika, Slovinsko a Estónsko,“ uvádza správa EHCI 2016. Najsilnejšou stránkou českého zdravotníctva je dostupnosť zdravotnej starostlivosti a čakacie lehoty, v čom sa umiestnilo ako tretie za Švajčiarskom a Belgickom.
Aj keď sa Česko umiestňuje pravidelne na najlepších priečkach spomedzi štátov strednej a východnej Európy, v niektorých oblastiach by aj české výsledky mohli byť lepšie. Česku ubralo body v hodnotení napr. to, že nemá rozvinuté možnosti elektronického predpisovania liekov (príslušný zákon bude platiť od 1. januára 2018), nedarí sa im ani v znižovaní úmrtí na kardiovaskulárne choroby, horšia je dostupnosť špecialistov.
Problematická je v českom zdravotníctve aj prevencia, kde získalo málo bodov v rozvíjaní fyzickej aktivity, spotrebe alkoholu, fajčení a v napĺňaní konkrétnych zámerov v boji s hypertenziou a cholesterolom. „Červené“ body dostalo Česko však aj za prístup pacientov k liekom na artritídu a všeobecne za dostupnosť nových liekov.
V úmrtiach na ischemickú chorobu srdca je Česko druhé (pred Albánskom) najhoršie v Európe a je horšie ako Rumunsko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko.
V porovnaní s predchádzajúcim rokom sa podľa rebríčku predsa len zlepšili možnosti on-line objednávania pacientov k lekárom – túto možnosť zaviedla okrem iných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti aj zdravotnícka sieť EUC, ktorá prevádzkuje v Česku okrem iného aj polikliniky a najmä moderné mamocentrá.
Český minister zdravotníctva Miroslav Ludvík sa už stal známym aj vďaka bonmotu, že české zdravotníctvo je „posledné západné zdravotníctvo na východe“.
Šesť skupín a 48 indikátorov
1. Pacientske práva a informácie (zákony, založené na právach pacientov, zapojenie pacientskych organizácií do rozhodovania, poistenie zodpovednosti pri výkone povolania bez zavinenia, právo na druhý názor lekára, prístup k zdravotnej dokumentácii, register lekárov oprávnených na výkon povolania, web alebo 24-hodinová telefónna interaktívna informácia o zdravotnej starostlivosti, cezhraničná starostlivosť, hradená domovskou krajinou, katalóg poskytovateľov zdravotnej starostlivosti s hodnotením ich kvality, elektronické záznamy pacientov, on-line objednávanie, elektronický recept)
2. Dostupnosť, čakacie lehoty na liečbu (dostupnosť praktického lekára v deň potreby, priamy prístup k špecialistom, veľké elektívne operácie do 90 dní, liečba rakoviny do 21 dní, CT sken do 7 dní, čakacie lehoty na pohotovostných príjmoch)
3. Výsledky (pokles kardiovaskulárnych úmrtí, pokles úmrtí na CMP, dojčenská úmrtnosť, prežívanie onkologických pacientov, strata potenciálnych rokov života, infekcia MRSA – nemocničná nákaza zlatým stafylokokom, podiel potratov, depresia, úmrtnosť na CHOCHP)
4. Rozsah a dosah poskytovaných služieb (spravodlivosť zdravotného systému, operácia katarakty u ľudí nad 65 rokov na 100 000 obyvateľov, transplantácie obličiek na milión obyvateľov, zubná starostlivosť, zahrnutá do verejného zdravotníctva, neoficiálne platby lekárom, dlhodobá starostlivosť o starých občanov, percento dialýz mimo kliník, cisárske rezy)
5. Prevencia (vakcinácie malých detí proti ôsmim chorobám, krvný tlak, prevencia fajčenia, alkohol, telesná aktivita, vakcinácia proti HPV vírusu, úmrtia pri dopravných nehodách)
6. Lieky (úhrada liekov na recept, laický „liekopis“, miera zavádzania nových onkologických liekov, prístup k novým liekom – čas zaradenia do úhrad, antireumatiká, užívanie statínov, spotreba antibiotík per capita)
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Zdroj:
EHCI
Foto:
archív, Zdravotnícke Noviny
Branislav Janík, Zdravotnícke noviny