Niektoré zo zdravotných rizík, spôsobených vdychovaním častíc vonkajšieho ovzdušia, sú dobre známe, či už ide o astmu, rakovinu pľúc alebo srdcové ochorenia.
Objavujú sa nové zistenia a čoraz viac dôkazov naznačuje, že v dôsledku znečisteného ovzdušia môže byť poškodený mozog, ovplyvnené kognitívne starnutie a dokonca môže byť zvýšené riziko vzniku Alzheimerovej choroby a iných foriem demencie.
Pokusy na myšiach
Vedci tvrdia, že vdychované drobné častice z ovzdušia môžu preniknúť aj do mozgu, čím sa môže zrýchľovať kognitívne starnutie. Teda môžu byť pozmenené, resp. modifikované kognitívne funkcie všetkých psychologických procesov, ktoré sú spojené s chápaním, vedomosťami, spomienkami a pamäťou, riešením problémov a spracúvaním informácií.
V jedenásťročnej epidemiologickej štúdii, ktorá bola uverejnená v Translational Psychiatry, výskumníci uvádzajú, že v miestach s expozíciou častíc PM2,5 vyššou ako štandard podľa the Environmental Protection Agency, 12 µg/m3 sa takmer zdvojnásobilo riziko demencie u starších žien.
Na účely tejto štúdie vedci Univerzity v Južnej Karolíne zhromažďovali vzorky častíc vzduchu technológiou, ktorú navrhli inžinieri univerzity. Touto technológiou vystavili samice myší znečistenému ovzdušiu.
Vďaka najmodernejšej aerosolovej technológii tzv. koncentrátory častíc dokážu v podstate prevziať vzduch typický pre mestské oblasti a vytvoriť simuláciu vzduchu diaľnice alebo silne znečistených miest.
Tieto vzorky sa potom používajú na testovanie expozície a posudzovanie nežiaducich účinkov na neurologický systém alebo neurodegeneratívne účinky na zdravie.
Myšiam sa vyšetrovali určité genetické variácie, tzv. ApoE4 génu, ktorý zvyšuje riziko vzniku Alzheimerovej choroby. Po vystavení znečistenému ovzdušiu v trvaní 15 týždňov mali myši o 60 percent viac amyloidného plaku, zhlukov proteínov, ktoré súvisia s degeneratívnym ochorením.
Vplyv na mozog
V štúdii vedci tiež analyzovali údaje o viac ako 3 600 ženách vo veku od 65 do 79 rokov zo 48 štátov. Na začiatku štúdie z nich nemala ani jedna demenciu.
Po zvážení premenných – napríklad rasy, etnického pôvodu, životného štýlu a zdravia – výskumníci zistili, že staršie ženy, žijúce v regiónoch, kde znečistenie ovzdušia prekračuje federálne bezpečnostné normy, môžu byť vystavené o 81 percent vyššiemu riziku zníženiu kognitívnych funkcií a je u nich o 92 percent väčšia pravdepodobnosť vzniku demencie vrátane Alzheimerovej choroby. Negatívne vplyvy znečistenia ovzdušia na mozog boli obzvlášť pozoruhodné medzi ženami nesúcimi gén ApoE4.
Súvislosť medzi znečisteným ovzduším a Alzheimerovou chorobou je stále kontroverzná. Aj zástancovia tejto teórie tvrdia, že je potrebný ďalší výskum, ktorý by potvrdil príčinnú súvislosť a zistil by, ako vdýchnuté častice môžu poškodiť mozog.
Rastúci počet epidemiologických štúdií, nové poznatky zo zvieracích modelov a ľudského mozgu a čoraz viac sofistikovaných technológií pre modelovanie častíc PM2,5 vyvolávajú alarmujúcu pozornosť. Ak by sa zistenia aplikovali na všeobecnú populáciu, znečistenie ovzdušia by mohlo spôsobovať približne 21 percent všetkých prípadov demencie po celom svete.
Autori poukazujú na fakt, že výsledky by mohli mať globálne dôsledky, keďže znečistenie nepozná a nemá hranice.
Objavujú sa nové zistenia a čoraz viac dôkazov naznačuje, že v dôsledku znečisteného ovzdušia môže byť poškodený mozog, ovplyvnené kognitívne starnutie a dokonca môže byť zvýšené riziko vzniku Alzheimerovej choroby a iných foriem demencie.
Pokusy na myšiach
Vedci tvrdia, že vdychované drobné častice z ovzdušia môžu preniknúť aj do mozgu, čím sa môže zrýchľovať kognitívne starnutie. Teda môžu byť pozmenené, resp. modifikované kognitívne funkcie všetkých psychologických procesov, ktoré sú spojené s chápaním, vedomosťami, spomienkami a pamäťou, riešením problémov a spracúvaním informácií.
V jedenásťročnej epidemiologickej štúdii, ktorá bola uverejnená v Translational Psychiatry, výskumníci uvádzajú, že v miestach s expozíciou častíc PM2,5 vyššou ako štandard podľa the Environmental Protection Agency, 12 µg/m3 sa takmer zdvojnásobilo riziko demencie u starších žien.
Na účely tejto štúdie vedci Univerzity v Južnej Karolíne zhromažďovali vzorky častíc vzduchu technológiou, ktorú navrhli inžinieri univerzity. Touto technológiou vystavili samice myší znečistenému ovzdušiu.
Vďaka najmodernejšej aerosolovej technológii tzv. koncentrátory častíc dokážu v podstate prevziať vzduch typický pre mestské oblasti a vytvoriť simuláciu vzduchu diaľnice alebo silne znečistených miest.
Tieto vzorky sa potom používajú na testovanie expozície a posudzovanie nežiaducich účinkov na neurologický systém alebo neurodegeneratívne účinky na zdravie.
Myšiam sa vyšetrovali určité genetické variácie, tzv. ApoE4 génu, ktorý zvyšuje riziko vzniku Alzheimerovej choroby. Po vystavení znečistenému ovzdušiu v trvaní 15 týždňov mali myši o 60 percent viac amyloidného plaku, zhlukov proteínov, ktoré súvisia s degeneratívnym ochorením.
Vplyv na mozog
V štúdii vedci tiež analyzovali údaje o viac ako 3 600 ženách vo veku od 65 do 79 rokov zo 48 štátov. Na začiatku štúdie z nich nemala ani jedna demenciu.
Po zvážení premenných – napríklad rasy, etnického pôvodu, životného štýlu a zdravia – výskumníci zistili, že staršie ženy, žijúce v regiónoch, kde znečistenie ovzdušia prekračuje federálne bezpečnostné normy, môžu byť vystavené o 81 percent vyššiemu riziku zníženiu kognitívnych funkcií a je u nich o 92 percent väčšia pravdepodobnosť vzniku demencie vrátane Alzheimerovej choroby. Negatívne vplyvy znečistenia ovzdušia na mozog boli obzvlášť pozoruhodné medzi ženami nesúcimi gén ApoE4.
Súvislosť medzi znečisteným ovzduším a Alzheimerovou chorobou je stále kontroverzná. Aj zástancovia tejto teórie tvrdia, že je potrebný ďalší výskum, ktorý by potvrdil príčinnú súvislosť a zistil by, ako vdýchnuté častice môžu poškodiť mozog.
Rastúci počet epidemiologických štúdií, nové poznatky zo zvieracích modelov a ľudského mozgu a čoraz viac sofistikovaných technológií pre modelovanie častíc PM2,5 vyvolávajú alarmujúcu pozornosť. Ak by sa zistenia aplikovali na všeobecnú populáciu, znečistenie ovzdušia by mohlo spôsobovať približne 21 percent všetkých prípadov demencie po celom svete.
Autori poukazujú na fakt, že výsledky by mohli mať globálne dôsledky, keďže znečistenie nepozná a nemá hranice.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto:
archív, Zdravotnícke Noviny
Jana Andelová, Zdravotnícke noviny