Hlavne v noci a najmä koncom týždňa sú urgentná zdravotná starostlivosť a polícia zvýšene zaťažené problémami s opitými občanmi. Tvoria niekedy až tretinu pacientov na urgentných príjmoch. Sú nároční na čas aj peniaze. Mnohých zdravotníkov slovne alebo i fyzicky ohrozujú a takéto útoky sa ešte vo väčšej miere týkajú policajtov.
Slovensko bez záchytiek
U nás, tak ako podľa prieskumu i vo Veľkej Británii, majú zdravotníci pocit, že vykonávajú prácu za iných. Ale rovnako policajti, ktorí asistujú pri prevozoch do nemocnice. Každý by uprednostnil, aby sa o opitého do vytriezvenia postaral niekto iný.
A tu sa javí ako jednoduché riešenie mnohými dotknutými zdravotníkmi a policajtmi navrhované obnovenie záchytných izieb pre opilcov, ako boli známe až do ich zániku v minulom storočí. Prax však ukázala, že zákon 219/1996 o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb je dnes už invalidný. Na Slovensku dnes nefunguje žiadna záchytka.
Jestvujú tri zásadné prekážky ich znovuotvorenia:
Právna bariéra.
Legislatívne obsolentná právna úprava sa zakladá na pôvodnom zákone z 50. rokov minulého storočia, keď československé socialistické zdravotníctvo prebralo na seba represívnu úlohu chrániť spoločnosť pred ohrozujúcim správaním ľudí pod vplyvom alkoholu ich umiestňovaním do záchytiek.
Pri dnešnej ústave je právne nemožné obmedzovanie osobnej slobody u osoby bez psychózy v zdravotníckom zariadení proti jej vôli, ak tak nerozhodol súd. Zdravotníci nemôžu a nesmú fyzicky zakročiť voči násilníkovi.
Stretávali sme sa často s názorom zdravotníkov, že o umiestnení do záchytnej izby môže rozhodnúť lekár. Išlo však o nedorozumenie, nie je to tak. Podľa platného zákona na základe ohrozujúceho správania, nie zdravotného stavu, o tom rozhoduje výlučne policajt. Lekár by len mohol zo závažných zdravotných dôvodov umiestnenie kontraindikovať. Nemôže tam z vlastného uváženia pacienta odsunúť.
Medicínska bariéra.
Záchytky boli v realite a podľa zákona stále ešte na papieri sú poriadkovým zariadením. Na observáciu zdravotného stavu neboli dostatočne vybavené, ale ani primárne určené. S bývalým personálnym a technickým vybavením by dnes nespĺňali súčasné náročné medicínske kritériá na pozorovanie stavu pacienta s rizikom vzniku závažných, život ohrozujúcich komplikácií.
Preto na sklonku fungovania záchytky v Bratislave len v malej časti opitých privezených policajtmi na centrálny príjem do niektorej z bratislavských nemocníc dal po vyšetrení lekár súhlas na prevoz do záchytnej izby. Zostali na lekársku intervenciu a pozorovanie v nemocnici. Alebo počas časovo náročného vyšetrenia vytriezveli. V Británii takýto pacient zamestná personál urgentného príjmu na šesť hodín.
Ekonomická bariéra.
Keďže v záchytnej izbe nejde o poskytovanie zdravotnej starostlivosti, zdravotné poisťovne odmietajú náklady uhrádzať. Obce neboli schopné financovania. Nebol pre ne ani tak problém účelové priestory fyzicky vytvoriť, ale nájsť prostriedky na ich trvalo udržateľnú efektívnu činnosť. Výberom peňazí od umiestnených sa nepokrylo ani 15 percent nákladov, nevyhnutných na prevádzku. Preto i z ekonomických dôvodov zanikli a nové napriek požiadavkám samotných obcí nevznikli.
Riešenie je komplexné
Nejde o problém nový a len slovenský. Klasické záchytné izby konfliktné situácie medzi policajtmi a zdravotníkmi nevyriešili. Vyskytli sa vtedy úmrtia, ktoré by dnes prokurátor žaloval. Keďže pri dnešných diagnosticko-terapeutických požiadavkách by mnohí museli zostať v nemocnici a nemohli by byť v záchytkách.
V minulosti som zisťoval, ako je to v iných krajinách Európskej únie. Všade, okrem Česka, sú ľudia pod vplyvom alkoholu, ak je podozrenie na vážnu poruchu zdravia, umiestňovaní v nemocniciach. Ak dá lekár súhlas, sú po dôkladnom vyšetrení tí, ktorí nevyžadujú hospitalizáciu, prevezení do záchytnej izby, ktorú spravuje mestská alebo štátna polícia.
Pri manažmente pacienta pod vplyvom alkoholu v urgentnej medicíne neexistuje bez rizika jeho poškodenia rýchle, jednoduché, lacné riešenie, ako to niektorí navrhujú. Zásadnou podmienkou zlepšenia situácie a jedinou možnosťou uľahčenia práce pre zdravotníkov je personálne a priestorové rozšírenie urgentných príjmov s primeranou policajnou asistenciou v kritických hodinách.
Vyžaduje to zriadenie oddelených priestorov a diagnosticko-terapeutických tímov v rámci centrálnych príjmov, aby neboli negatívne ovplyvňovaní ostatní pacienti. Také sú aj zistenia rozsiahlej britskej štúdie.
Druhou súvisiacou úlohou je zriadenie záchytných izieb v pôsobnosti štátnej alebo obecnej polície pre tých, u ktorých ich stav nevyžaduje observáciu v nemocnici. Nevyhnutná je preto legislatívna zmena, aby zriaďovanie záchytiek prešlo pod gesciu ministerstva vnútra.
Zmena nevyhovujúceho stavu si vyžaduje výrazné zvýšenie finančných prostriedkov, lebo nejde o lacnú záležitosť. Ministerstvo financií má ešte i ďalšie možnosti, a to prostredníctvom zvýšenia daní a obmedzovaním licencií znížiť spotrebu alkoholu, a tým aj počet opitých v nemocniciach. Aj to sú podľa britskej štúdie cesty na zlepšenie situácie.
Kľúčovým a najhodnotnejším kapitálom je skúsený, špecializovaný, kvalifikovaný, zodpovedný zdravotnícky personál, ktorého musí byť na urgentných príjmoch dostatok, aby mohol kvalitne pracovať. Momentálne jeho hodnota vysoko prevyšuje jeho regulovanú cenu/mzdu.
Preto je potrebné prestať porovnávať ich slovenské platy s inými tunajšími, za hranicami neuplatniteľnými profesiami, ale zaplatiť týchto ľudí tak, aby sme dokázali konkurovať krajinám, kam odborníci za prácou odchádzajú. Je to jasný odkaz pre všetky ekonomické think tanky a politikov, ktorí hovoria a rozhodujú o zdravotnej starostlivosti. Iná cesta k zlepšeniu nepovedie.
MUDr. Ľubomír Okruhlica, CSc.,
hlavný odborník MZ SR pre medicínu drogových závislostí
Slovensko bez záchytiek
U nás, tak ako podľa prieskumu i vo Veľkej Británii, majú zdravotníci pocit, že vykonávajú prácu za iných. Ale rovnako policajti, ktorí asistujú pri prevozoch do nemocnice. Každý by uprednostnil, aby sa o opitého do vytriezvenia postaral niekto iný.
A tu sa javí ako jednoduché riešenie mnohými dotknutými zdravotníkmi a policajtmi navrhované obnovenie záchytných izieb pre opilcov, ako boli známe až do ich zániku v minulom storočí. Prax však ukázala, že zákon 219/1996 o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb je dnes už invalidný. Na Slovensku dnes nefunguje žiadna záchytka.
Jestvujú tri zásadné prekážky ich znovuotvorenia:
Právna bariéra.
Legislatívne obsolentná právna úprava sa zakladá na pôvodnom zákone z 50. rokov minulého storočia, keď československé socialistické zdravotníctvo prebralo na seba represívnu úlohu chrániť spoločnosť pred ohrozujúcim správaním ľudí pod vplyvom alkoholu ich umiestňovaním do záchytiek.
Pri dnešnej ústave je právne nemožné obmedzovanie osobnej slobody u osoby bez psychózy v zdravotníckom zariadení proti jej vôli, ak tak nerozhodol súd. Zdravotníci nemôžu a nesmú fyzicky zakročiť voči násilníkovi.
Stretávali sme sa často s názorom zdravotníkov, že o umiestnení do záchytnej izby môže rozhodnúť lekár. Išlo však o nedorozumenie, nie je to tak. Podľa platného zákona na základe ohrozujúceho správania, nie zdravotného stavu, o tom rozhoduje výlučne policajt. Lekár by len mohol zo závažných zdravotných dôvodov umiestnenie kontraindikovať. Nemôže tam z vlastného uváženia pacienta odsunúť.
Medicínska bariéra.
Záchytky boli v realite a podľa zákona stále ešte na papieri sú poriadkovým zariadením. Na observáciu zdravotného stavu neboli dostatočne vybavené, ale ani primárne určené. S bývalým personálnym a technickým vybavením by dnes nespĺňali súčasné náročné medicínske kritériá na pozorovanie stavu pacienta s rizikom vzniku závažných, život ohrozujúcich komplikácií.
Preto na sklonku fungovania záchytky v Bratislave len v malej časti opitých privezených policajtmi na centrálny príjem do niektorej z bratislavských nemocníc dal po vyšetrení lekár súhlas na prevoz do záchytnej izby. Zostali na lekársku intervenciu a pozorovanie v nemocnici. Alebo počas časovo náročného vyšetrenia vytriezveli. V Británii takýto pacient zamestná personál urgentného príjmu na šesť hodín.
Ekonomická bariéra.
Keďže v záchytnej izbe nejde o poskytovanie zdravotnej starostlivosti, zdravotné poisťovne odmietajú náklady uhrádzať. Obce neboli schopné financovania. Nebol pre ne ani tak problém účelové priestory fyzicky vytvoriť, ale nájsť prostriedky na ich trvalo udržateľnú efektívnu činnosť. Výberom peňazí od umiestnených sa nepokrylo ani 15 percent nákladov, nevyhnutných na prevádzku. Preto i z ekonomických dôvodov zanikli a nové napriek požiadavkám samotných obcí nevznikli.
Riešenie je komplexné
Nejde o problém nový a len slovenský. Klasické záchytné izby konfliktné situácie medzi policajtmi a zdravotníkmi nevyriešili. Vyskytli sa vtedy úmrtia, ktoré by dnes prokurátor žaloval. Keďže pri dnešných diagnosticko-terapeutických požiadavkách by mnohí museli zostať v nemocnici a nemohli by byť v záchytkách.
V minulosti som zisťoval, ako je to v iných krajinách Európskej únie. Všade, okrem Česka, sú ľudia pod vplyvom alkoholu, ak je podozrenie na vážnu poruchu zdravia, umiestňovaní v nemocniciach. Ak dá lekár súhlas, sú po dôkladnom vyšetrení tí, ktorí nevyžadujú hospitalizáciu, prevezení do záchytnej izby, ktorú spravuje mestská alebo štátna polícia.
Pri manažmente pacienta pod vplyvom alkoholu v urgentnej medicíne neexistuje bez rizika jeho poškodenia rýchle, jednoduché, lacné riešenie, ako to niektorí navrhujú. Zásadnou podmienkou zlepšenia situácie a jedinou možnosťou uľahčenia práce pre zdravotníkov je personálne a priestorové rozšírenie urgentných príjmov s primeranou policajnou asistenciou v kritických hodinách.
Vyžaduje to zriadenie oddelených priestorov a diagnosticko-terapeutických tímov v rámci centrálnych príjmov, aby neboli negatívne ovplyvňovaní ostatní pacienti. Také sú aj zistenia rozsiahlej britskej štúdie.
Druhou súvisiacou úlohou je zriadenie záchytných izieb v pôsobnosti štátnej alebo obecnej polície pre tých, u ktorých ich stav nevyžaduje observáciu v nemocnici. Nevyhnutná je preto legislatívna zmena, aby zriaďovanie záchytiek prešlo pod gesciu ministerstva vnútra.
Zmena nevyhovujúceho stavu si vyžaduje výrazné zvýšenie finančných prostriedkov, lebo nejde o lacnú záležitosť. Ministerstvo financií má ešte i ďalšie možnosti, a to prostredníctvom zvýšenia daní a obmedzovaním licencií znížiť spotrebu alkoholu, a tým aj počet opitých v nemocniciach. Aj to sú podľa britskej štúdie cesty na zlepšenie situácie.
Kľúčovým a najhodnotnejším kapitálom je skúsený, špecializovaný, kvalifikovaný, zodpovedný zdravotnícky personál, ktorého musí byť na urgentných príjmoch dostatok, aby mohol kvalitne pracovať. Momentálne jeho hodnota vysoko prevyšuje jeho regulovanú cenu/mzdu.
Preto je potrebné prestať porovnávať ich slovenské platy s inými tunajšími, za hranicami neuplatniteľnými profesiami, ale zaplatiť týchto ľudí tak, aby sme dokázali konkurovať krajinám, kam odborníci za prácou odchádzajú. Je to jasný odkaz pre všetky ekonomické think tanky a politikov, ktorí hovoria a rozhodujú o zdravotnej starostlivosti. Iná cesta k zlepšeniu nepovedie.
MUDr. Ľubomír Okruhlica, CSc.,
hlavný odborník MZ SR pre medicínu drogových závislostí
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Kľúčové slová: