Už niekoľko rokov presadzujeme zavedenie prehľadných pravidiel pri platbách pacientov a vytvorenie systému viaczdrojového financovania. Pacient musí vedieť, za čo má platiť, a lekár, za čo má vyberať.
Novelu zákona o rozsahu sme vnímali ako nesystémový krok, ktorý oslabí dôveru pacienta v lekára a spôsobí úplný chaos. Naše názory sa ukázali ako správne. Pacient prišiel o možnosť objednať sa na určitý čas, ambulancie prišli o príjmy, z novely neprofitoval nikto.
Preto pripravované znovuzavedenie ambulantných poplatkov vrátane poplatku za objednanie sa na presný čas vnímame pozitívne.
Snažíme sa zvrátiť chaos v poplatkoch aj zmenou ponímania tejto komodity v ambulantnom sektore. Stále nie je stanovená nomenklatúra a definície jednotlivých pojmov.
Dlhodobo presadzujeme zavedenie poplatku (úhrada pacienta za zdravotné výkony, nehradené zdravotnou poisťovňou, Sociálnou poisťovňou a inými subjektmi), doplatku (úhrada pacienta v prípade, že poisťovňa neuhrádza celú cenu výkonu poskytovateľovi) a priamej úhrady (úhrada pacienta za výkony, ktoré poisťovňa poskytovateľovi neuhrádza a občan o ne žiada), ako aj poplatok za objednanie na presný čas.
Je skutočne nevyhnutné znovu zaviesť tento poplatok, dožadujú sa ho pacienti a aj prieskum NCZI vyslal jasný odkaz občanov o jeho zavedení. Rokovania s ministrom zdravotníctva smerujú k znovuzavedeniu takejto úpravy legislatívy.
Verím, že konštruktívnou diskusiou budeme na dobrej ceste upraviť aj ostatné platby, čo by prinieslo možnosť úhrady pacientov za výkony, ktoré v ambulancii požadujú a poisťovne ich lekárom nepreplácajú, ako aj uvedomenie si, že v zdravotníctve nie je všetko zadarmo. Heslo Všetko je zadarmo prináša zbytočnú nadspotrebu zdravotnej starostlivosti.
