Štát chce obmedziť nadmernú preskripciu

Rezort nedávno predstavil svoj zámer obmedziť predpisovanie liekov. Plánuje tak ušetriť asi 30 mil. eur. Ako informovala hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Stanislava Luptáková, zníženie počtu duplicitne, konfliktne alebo zbytočne predpísaných liekov, ktoré umožní dosiahnuť úsporu, je nielen ambíciou ministerstva zdravotníctva, ale aj štátnej VšZP a ostatných zdravotných poisťovní.

Potrebná bude diskusia

Cieľom tohto opatrenia je podľa S. Luptákovej efektívna redistribúcia zdrojov v zdravotníctve. V praxi to znamená nachádzať úspory tam, kde potenciálne sú a ušetrené prostriedky používať tam, kde ich je nedostatok. „Existuje mnoho prístupov, ktoré sa dajú aplikovať, aby sa zabezpečilo efektívnejšie predpisovanie liekov, jednou z možností je stanovenie preskripčných limitov. Spôsob realizácie tohto opatrenia bude však ešte predmetom ďalších odborných diskusií. Pohľad na reálny stav, teda na reálnu spotrebu liekov, ukazuje, že existujú podstatné rezervy. Stanovenie preskripčných limitov dostupnosť liekov pre pacientov ale v žiadnom prípade neohrozí. Obdobné systémy existujú aj v iných krajinách,“ zhrnula S. Luptáková.

Chýbajú štandardy

Podľa prezidenta ASL SR MUDr. Mariána Šótha limity na lieky máme už teraz. Zdravotné poisťovne  lekárov za prekročenie týchto limitov netrestajú, ale pozitívne motivujú k racionálnemu predpisovaniu liekov. „Veľkým problémom však je, že stále nemáme štandardné diagnostické a terapeutické postupy, takže iba podľa nejakých číselných limitov sa môže dosiahnuť úplný opak, napríklad podliečenie pacienta,“ spresnil M. Šóth.

Druhým problémom je podľa neho ničím neregulovaný dopyt zdravotnej starostlivosti. „V tejto dvojstrannej rovnici, ak chceme využiť spotrebu liekov, musíme regulovať obidve stránky. Keď určíme limity na lieky a pacientsku verejnosť nebude ministerstvo nijako regulovať, želateľný efekt sa nedostaví. Obranná reakcia lekárov sa môže ľahko preniesť na pacienta, pacient bude naháňať svoj liek alebo sa bude naháňať od jedného lekára k druhému, aby mu ho predpísal,“ dodal.

Ako ďalej M. Šóth uviedol, nadspotreba liekov je otázka, ktorú treba analyzovať najmä z aspektu toho, že čoraz väčší podiel na zvyšovaní nákladov na lieky tvoria onkologické lieky, biologická liečba a podobne. „Náklady na základné lieky na kardiologické ochorenia, hypertenziu, či diabetes sa podľa našich údajov nezvyšujú. Určite má na tom svoj podiel aj tzv. liečba na istotu, ktorej dopyt nie je ničím regulovaný,“ spresnil.

Pomohol by eHealth

Cestu, ktorou by bolo možné zabezpečiť efektívnejšiu preskripciu, vidí M. Šóth v zavedení eHealth, cez funkcionalitu elektronickej zdravotnej knižky, elektronickej medikácie a preskripcie, liekových interakcií. „V zdravotnom systéme nie je možné iba limitovať, ale je potrebné zavádzať i moderné technológie, ktoré poskytnú správne informácie v správny čas na správnom mieste a prispejú k zlepšeniu kvalitnej a dostupnej zdravotnej starostlivosti,“ uzavrel M. Šóth.